Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. júl 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7T/12/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121010312
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Sopková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6121010312.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica na hlavnom pojednávaní dňa 19. 07. 2022 konajúc samosudcom JUDr.

Barborou Sopkovou v trestnej veci obžalovaných C. U., F.. XX. XX. XXXX R. T. T., T.. I. T., F.. XX. XX.
XXXX R. S., E. R., F.. XX. XX. XXXX v Banskej Bystrici, takto

r o z h o d o l :

X. C. U., F.. XX. XX. XXXX R. T. T., Q. T. E. XXXX/XX, T. T., Q.. Č.. R. Ú. F. R. Q. Z. J. Ž.,

X. T.. I. T., F.. XX. XX. XXXX R. S., Q. T. G. XXXX/X, A. E., Q.. Č.. R. Ú. F. R. Q. Z. J. I. Ú. F. R. R. H.,

sú v i n n í, že

1. po predchádzajúcej dohode O. Q. a obvinených C. U., T.. I. T., E. R. I. D. G., F.. XX. XX. XXXX
(ktoréhovinanebolapreukázanázdôvoduúmrtiamenovanéhodňa29.05.2012)sivpresnenezistenom
čase krátko pred vykonaním samotného skutku 11. 08. 2011 rozdelili úlohy a naplánovali vykonanie
krádeže vlámaním do zmenárne peňazí nachádzajúcej sa v meste Frýdek - Místek, na Farním námestí
č. 50, v Českej republike, ktorú ako vhodné miesto krádeže asi mesiac pred skutkom vyhliadli spoločne
O. Q. (ktorý má v tejto veci dočasne odložené vznesenia obvinenia) a obv. T.. I. T., Č. F. O. Q. Z.

Z.. C. U. a ten následne obv. E. R., pričom po následnej spoločnej obhliadke miesta činu, za účelom
úspešného vykonania skutku, rozdelenia úloh, si pripravili laná, motorovú pílu, nástroje na páčenie, kukly
a vysielačky, teda prostriedky, ktoré pri spáchaní skutku použili, a dňa 11. 08. 2011 v čase od 01.30 h do
01.50 h v Českej republike, v meste Frýdek - Místek, maskovaní kuklami prišli O. Q. a obvinení C. U. I. T..
I. T. na vozidle zn. Audi, RS6 combi na ktorom bolo v tom čase odcudzené české ev. č. XZX XXXX pred
prevádzku zmenárne peňazí spol. Q. B., J.. S.. Z.., J. J. Z., Š. XX, Č. S., O.: XXXXXXXX, nachádzajúcu
sa v budove v miestnej časti Místek, na Farním námestí č. 50, ktorú si už predtým O. Q. J. J. Z.. T..
I. T. obhliadli a to tak, že niekoľko týždňov pred samotnou krádežou prišli do tejto zmenárne počas

prevádzkových hodín, aby zistili, kde je umiestnený trezor, a tiež aj to, či sa v ňom v nočných hodinách
môže nachádzať finančná hotovosť, pričom predtým na príjazdových cestách ako tzv. "oká" rozostavili
obv. E. R. I. D. G., aby dávali pozor počas páchania skutku, s ktorými sa dohovárali prostredníctvom za
tým účelom prinesených vysielačiek, kde po príchode k zmenárni vchodové dvere do budovy vypáčili
obv. C. U. I. Z.. T.. I. T., po prekonaní druhých dvier, ktoré rozbil O. Q. krompáčom, prešli do ďalšej
miestnosti, kde obv. C. U. pomocou motorovej píly prekonal dvere smerujúce za priehradku, po čom
obv. C. U. I. Z.. T.. I. T. vošli dovnútra, kde za pomoci páčidla, krompáča a motorovej píly zničili časť

zariadenia, aby mali ľahší prístup k trezoru, ktorý omotali oceľovým lanom, lano pripevnili za vozidlo a O.
Q. ako šofér uvedeného motorového vozidla sa ho pokúsil vytrhnúť, čo sa však nepodarilo, lebo trezor
sa im vzpriečil medzi dverami, a rovnako boli vyrušení obyvateľmi domu, kde sa predmetná zmenáreň
peňazí nachádzala, preto z miesta rýchlo ušli a ukryli sa v blízkom lesnom poraste na mieste vopred
obhliadnutom a určenom,
pričom svojím konaním poškodili dvere a steny budovy vlastníčky L. P., F.. XX. XX. XXXX, Q. T. M. - E.,
K.. A. XXXX, Č. S., čím jej spôsobili škodu vo výške 513,10 Eur,

a tiež poškodili zariadenie prevádzky zmenárne peňazí, čím spol. Q. B., J.. S.. Z.., J. J.C. Z., Š. XX, Č.
S., O.: XXXXXXXX, spôsobili celkovú škodu vo výške 1 248,93 Eur,pričom odcudzením finančnej hotovosti z trezoru v rôznych menách by spoločnosti Q. B., J.. S.. Z.., J.
J.Í. Z., Š. XX, Č. S., O.: XXXXXXXX, bola bývala spôsobená škoda vo výške 138 776,75 Eur,

2. po predchádzajúcej dohode O. Q. I. Z. C. U., T.. I. T., E. R. I. D. G.H., F.. XX. XX. XXXX (ktorého vina
nebola byť preukazovaná z dôvodu úmrtia menovaného dňa 29. 05. 2012) si v presne nezistenom čase
krátko pred vykonaním samotného skutku 02. 12. 2011 rozdelili úlohy a naplánovali vykonanie krádeže
vlámaním do zmenárne peňazí nachádzajúcej sa v meste Litomyšl - Mesto, na Smetanovom námestí
č. 101, v Českej republike, ktorú ako vhodné miesto krádeže pred skutkom vyhliadli spoločne O. Q. I.

Z.. T.. I. T., Č. F. O. Q. Z. Z.. C. U. I. Q. F. Z.. E. R., pričom po ďalšej spoločnej obhliadke miesta činu,
ktorej sa zúčastnili najmenej O. Q. I. Z.. C. U., za účelom úspešného vykonania skutku, rozdelenia úloh,
si pripravili laná, nástroje na páčenie, kukly a vysielačky, teda prostriedky, ktoré pri spáchaní skutku
použili, následne dňa 02. 12. 2011 v čase od 04.00 h do 04.03 h v meste Litomyšl, na ulici na Lánech
pred domom č. 104, v úmysle odlákať a „zamestnať“ hliadky polície, aby mohli nerušene vykradnúť
vytipovanú zmenáreň, O. Q., Z.. C. U. I. Z.. T.. I. T. zapálili tam zaparkované osobné motorové vozidlo zn.

Mercedes A 170 CDI, s českými ev. č. XEX XXXX, Š. E.W., R.:V., v ktorom sa nachádzala aj navigácia
značky MIO: MOOV505 a technický preukaz od uvedeného motorového vozidla, po čom sa vzápätí
presunuli na Smetanove námestí, Litomyšl, Česká republika, pred dom č. 101, kde v čase od 04.00 h do
04.08 h nezisteným predmetom O. Q. rozbil sklenenú výplň ľavých predných dverí tam zaparkovaného
osobného motorového vozidla zn. Ford Mondeo, s českým ev. č. XEX XXXX, S.. R.. XXXX, E. E., R.:

V., na ktorom vyradil rýchlosť a spolu s obv. T.. I. T. I. Z.. C. U. toto vozidlo odtlačili smerom k námestiu
približne 15 m, kde ho nechali odstavené, pretože im pôvodná pozícia uvedeného vozidla bránila vo
vykonaní plánovaného vykradnutia tam sa nachádzajúcej zmenárne peňazí, na čo vzápätí doposiaľ
nezisteným predmetom O. Q., Z.. T.. I. T. I. Z.. C. U. vypáčili vložku zámky uzamknutých starožitných
dvojkrídlových empírových drevených hlavných dverí domu č. 101, odtiaľ prešli do chodby na prízemí

uvedeného domu, kde pomocou nezisteného predmetu vypáčili bezpečnostné vstupné dvere do tam sa
nachádzajúcej prevádzky zmenárne peňazí spol. Q. B., J.. S.. Z.., J. J. Z., Š. XX, Č. S., O.: XXXXXXXX,
pričom poškodili zárubňu dverí, vošli do tejto zmenárne, kde obv. C. U.át oceľovým lanom omotal k
podlahe pripevnený uzamknutý trezor zn. Salvus, typ 0/11, ktorý sa za pomoci osobného motorového
vozidla zn. Audi Combi RS6 pokúsili vytrhnúť z ukotvenia, čo sa im však nepodarilo, lebo boli vyrušení

nájomníkmi predmetného domu a z miesta činu ušli uvedeným vozidlom na bližšie nezistené, vopred
určené miesto v lesnom poraste, pričom počas vyššie popísaného skutku dňa 02. 12. 2011 obv. E. R.
spolu s D. G. zabezpečovali „ochranu“ tým spôsobom, že dávali pozor na príjazdových cestách ako
tzv. „oká“, aby mohli prostredníctvom vysielačiek varovať O. Q., Z.. T.. I. T. I. Z.. C. U. pred prípadným
príchodom policajnej hliadky, čím obvinení spôsobili

poškodenej A. A., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. F. A. XXX, A. - A., Č. S., R. Z. E. W.. E. I. XXX B., J. Č.E. L..
Č.. XEX XXXX, Š. E., R.:V., jeho zapálením škodu vo výške 3 760 Eur,
poškodenému B. U., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. J. F. XXX, A. - E., Č. S., vlastníkovi osobného motorového
vozidla zn. Ford Mondeo, L.. Č.. XEX XXXX, S.. R.. XXXX, E. E., R.: V., rozbitím jeho okna škodu vo
výške 112,00 Eur,

poškodenej I. R., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. J. F. XXX, A. - E., Č. S., vlastníčke domu č. 101, nachádzajúceho
sa v Litomyšli - Mesto, na Smetanovom námestí, Česká republika, škodu poškodením starožitných
dvojkrídlových empírových drevených hlavných dverí vo výške 397,00 Eur,
poškodenej spoločnosti Q. B., J.. S.. Z.., J. J. Z., Š. XX, Č. S., O.: XXXXXXXX, poškodením zariadenia
prevádzky zmenárne škodu vo výške 591,62 Eur,

pričom odcudzením finančnej hotovosti z trezoru v rôznych menách by spoločnosti Q. B., J.. S.. Z.., J.
J. Z., Š. XX, Č.Á. S., O.: XXXXXXXX, bola bývala spôsobená škoda vo výške 139 467,23 Eur,

t e d a

v bode 1. a 2. obžaloby

pokračovacímspoločnýmkonanímpoškodilicudziuvecaspôsobilitaknacudzommajetkuväčšiuškodu,
a

pokračovacím spoločným konaním sa dopustili konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu
trestného činu, ktorého sa dopustili v úmysle prisvojiť si cudziu vec tým, že sa jej zmocnia a taký čin
spáchajú vlámaním závažnejším spôsobom konania - organizovanou skupinou, a spôsobia ním škodu
veľkého rozsahu, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,č í m s p á c h a l i

v bode 1. a 2. obžaloby

pokračovací zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, a

pokračovacíobzvlášťzávažnýzločinkrádežepodľa§212ods.1písm.b),ods.3písm.B),ods.4písm.a)
Trestného zákona spáchaného v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom
podľa § 20 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j ú

X. Z. C.I. U.

Podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 5 Trestného
zákona, § 39 ods. 2 písm. a) Trestného zákona § 42 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 41
ods. 2 Trestného zákona, § 46 Trestného zákona na súhrnný a úhrnný nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 8 (ôsmich) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa z r u š u j e výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Žilina sp.
zn. 28Tk/2/2017 zo dňa 25. 10. 2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/111/2018

zo dňa 15. 01. 2019, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Tdo/66/2019 zo dňa
06. 02. 2020 a rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/136/2020 zo dňa 23. 02. 2021,
ktorým mu bol podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 5 Trestného zákona, § 41
ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 (siedmich) rokov so
zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky

ďalšie rozhodnutia a opatrenia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému C. U. ukladá ochranný dohľad v trvaní 2 (dvoch)
rokov.

2. Obžalovaný T.. I. T.

Podľa § 44 Trestného zákona u obžalovaného u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu podľa § 42
Trestného zákona, pretože súd považuje trest odňatia slobody za obzvlášť závažný zločin krádeže podľa
§ 212 ods. 5 písm. a) Trestného zákona uložený rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 28Tk/1/2017
zo dňa 05. 12. 2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3To/64/2020 zo dňa

17. 02. 2021 v trvaní 10 (desiatich) rokov so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia na
ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za dostatočný.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému T.. I. T. ukladá ochranný dohľad v trvaní 1
(jedného) roka.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje na samostatný civilný proces:

- poškodenú L. P., F.. XX. XX. XXXX, T. A. XXXX, M. - E., Č. S. J. F. F. F. Š. R. R. XXX,XX L.- poŠ. W. Z. J. B., J.. S.. Z.., J. J. Š.C. XXX/XX, Z., O.: XXX XX XXX S. J. H. F. F. J. D. O. J.. S.. Z.., J.
J. Š. XXX/XX, Z., O.: XXX XX XXX, J. F. F. F. Š. R. R. X XXX,XX L. I. R. R. XXX,XX L.
- H. H. G. Č. H., I.. J.., J. J. F. H. XXXX/XXX, H. X, Č. S., O.Č.: XXX XX XXX (W. H. I. R., F.. XX. XX.

XXXX, T. J. F. XXX, A. - E., Č. S.) J. F.S. F. F. Š. R. R. XXX,XX L.,
- poškodenú A. A., F.. XX. XX. XXXX, T. F. A. XXX, A. - A., Č. S., R. R. X XXX,XX L..

Naproti tomu

II.

obžalovaný:

X. E. R., F.I.. XX. XX. XXXX R. T. T., Q. T. A. XXX/XXX, F.;

sa podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Krajskej
prokuratúry Žilina sp. zn. Kv 31/18/5500 - 46 zo dňa 27. 04. 2021 na tom skutkovom základe, že

1. po predchádzajúcej dohode O. Q. I. Z.Ý. C. U., T.. I. T., E. R. I. D. G., F.. XX. XX. XXXX (ktorého

vina nebola preukázaná z dôvodu úmrtia menovaného dňa 29. 05. 2012) si v presne nezistenom čase
krátko pred vykonaním samotného skutku 11. 08. 2011 rozdelili úlohy a naplánovali vykonanie krádeže
vlámaním do zmenárne peňazí nachádzajúcej sa v meste Frýdek - Místek, na Farním námestí č. 50, v
Českej republike, ktorú ako vhodné miesto krádeže asi mesiac pred skutkom vyhliadli spoločne O. Q.
(ktorý má v tejto veci dočasne odložené vznesenia obvinenia) a obv. T.. I. T., Č. F. O. Q. Z. Z.. C.I. U. I.

Q. F. Z.. E. R., pričom po následnej spoločnej obhliadke miesta činu, za účelom úspešného vykonania
skutku, rozdelenia úloh, si pripravili laná, motorovú pílu, nástroje na páčenie, kukly a vysielačky, teda
prostriedky, ktoré pri spáchaní skutku použili, a dňa 11. 08. 2011 v čase od 01.30 h do 01.50 h v Českej
republike, v meste Frýdek - Místek, maskovaní kuklami prišli O. Q. I. Z. C. U. I. T.. I. T. na vozidle
zn. Audi, RS6 combi na ktorom bolo v tom čase odcudzené české ev. č. 3Z8 2015 pred prevádzku

zmenárne peňazí spol. Q. B., J.. S.. Z.., J. J. Z., Š. XX, Č. S., O.: XXXXXXXX, nachádzajúcu sa v budove
v miestnej časti Místek, na Farním námestí č. 50, ktorú si už predtým O. Q. J. J. Z.. T.. I. T. obhliadli
a to tak, že niekoľko týždňov pred samotnou krádežou prišli do tejto zmenárne počas prevádzkových
hodín, aby zistili, kde je umiestnený trezor, a tiež aj to, či sa v ňom v nočných hodinách môže nachádzať
finančná hotovosť, pričom predtým na príjazdových cestách ako tzv. "oká" rozostavili obv. E. R. I. D.

G., aby dávali pozor počas páchania skutku, s ktorými sa dohovárali prostredníctvom za tým účelom
prinesených vysielačiek, kde po príchode k zmenárni vchodové dvere do budovy vypáčili obv. C. U.
I. Z.. T.. I. T., po prekonaní druhých dvier, ktoré rozbil O. Q.k krompáčom, prešli do ďalšej miestnosti,
kde obv. C. U. pomocou motorovej píly prekonal dvere smerujúce za priehradku, po čom obv. C. U.
I. Z.. T.. I. T. vošli dovnútra, kde za pomoci páčidla, krompáča a motorovej píly zničili časť zariadenia,

aby mali ľahší prístup k trezoru, ktorý omotali oceľovým lanom, lano pripevnili za vozidlo a Ivan Terek
ako šofér uvedeného motorového vozidla sa ho pokúsil vytrhnúť, čo sa však nepodarilo, lebo trezor
sa im vzpriečil medzi dverami, a rovnako boli vyrušení obyvateľmi domu, kde sa predmetná zmenáreň
peňazí nachádzala, preto z miesta rýchlo ušli a ukryli sa v blízkom lesnom poraste na mieste vopred
obhliadnutom a určenom,

pričom svojím konaním poškodili dvere a steny budovy vlastníčky L. P., F.. XX. XX. XXXX, Q. T. M. - E.,
K.. A. XXXX, Č. S., čím jej spôsobili škodu vo výške 513,10 Eur,
a tiež poškodili zariadenie prevádzky zmenárne peňazí, čím spol. Q. B., J.. S.. Z.., J. J.C. Z., Š. XX, Č.
S., O.: XXXXXXXX, spôsobili celkovú škodu vo výške 1 248,93 Eur,
pričom odcudzením finančnej hotovosti z trezoru v rôznych menách by spoločnosti Q. B., J.. S.. Z.., J.

J.Í. Z., Š. XX, Č. S., O.: XXXXXXXX, bola bývala spôsobená škoda vo výške 138 776,75 Eur,

2. po predchádzajúcej dohode O. Q. I. Z.Ý. C. U., T.. I. T., E. R. I. D. G., F.. XX. XX. XXXX (ktorého vina
nebola byť preukazovaná z dôvodu úmrtia menovaného dňa 29. 05. 2012) si v presne nezistenom čase
krátko pred vykonaním samotného skutku 02.12.2011 rozdelili úlohy a naplánovali vykonanie krádeže

vlámaním do zmenárne peňazí nachádzajúcej sa v meste Litomyšl - Mesto, na Smetanovom námestí
č. 101, v Českej republike, ktorú ako vhodné miesto krádeže pred skutkom vyhliadli spoločne O. Q. I.
Z.. T.. I. T., Č. F. O. Q. Z. Z.. C. U. I. Q. F. Z.. E. R., pričom po ďalšej spoločnej obhliadke miesta činu,
ktorej sa zúčastnili najmenej O. Q. I. Z.. C. U., za účelom úspešného vykonania skutku, rozdelenia úloh,si pripravili laná, nástroje na páčenie, kukly a vysielačky, teda prostriedky, ktoré pri spáchaní skutku
použili, následne dňa 02. 12. 2011 v čase od 04.00 h do 04.03 h v meste Litomyšl, na ulici na Lánech
pred domom č. 104, v úmysle odlákať a „zamestnať“ hliadky polície, aby mohli nerušene vykradnúť

vytipovanú zmenáreň, O. Q., Z.. C. U. I. Z.. T.. I. T. zapálili tam zaparkované osobné motorové vozidlo zn.
Mercedes A 170 CDI, s českými ev. č. XEX XXXX, Š. E.W., R.:V., v ktorom sa nachádzala aj navigácia
značky MIO: MOOV505 a technický preukaz od uvedeného motorového vozidla, po čom sa vzápätí
presunuli na Smetanove námestí, Litomyšl, Česká republika, pred dom č. 101, kde v čase od 04.00 h do
04.08 h nezisteným predmetom O. Q. rozbil sklenenú výplň ľavých predných dverí tam zaparkovaného

osobného motorového vozidla zn. Ford Mondeo, s českým ev. č. XEX XXXX, S.. R.. XXXX, E. E., R.:
V., na ktorom vyradil rýchlosť a spolu s obv. T.. I. T. I. Z.. C. U. toto vozidlo odtlačili smerom k námestiu
približne 15 m, kde ho nechali odstavené, pretože im pôvodná pozícia uvedeného vozidla bránila vo
vykonaní plánovaného vykradnutia tam sa nachádzajúcej zmenárne peňazí, na čo vzápätí doposiaľ
nezisteným predmetom O. Q., Z.. T.. I. T. I. Z.. C. U. vypáčili vložku zámky uzamknutých starožitných
dvojkrídlových empírových drevených hlavných dverí domu č. 101, odtiaľ prešli do chodby na prízemí

uvedeného domu, kde pomocou nezisteného predmetu vypáčili bezpečnostné vstupné dvere do tam sa
nachádzajúcejprevádzkyzmenárnepeňazíspol.Q.B.,J..S..Z..,J.J.Z.,Š.XX,Č.Á.S.,O.:XXXXXXXX,
pričompoškodilizárubňudverí,vošlidotejtozmenárne,kdeobv.C.U.oceľovýmlanomomotalkpodlahe
pripevnený uzamknutý trezor zn. Salvus, typ 0/11, ktorý sa za pomoci osobného motorového vozidla zn.
Audi Combi RS6 pokúsili vytrhnúť z ukotvenia, čo sa im však nepodarilo, lebo boli vyrušení nájomníkmi

predmetného domu a z miesta činu ušli uvedeným vozidlom na bližšie nezistené, vopred určené miesto
v lesnom poraste, pričom počas vyššie popísaného skutku dňa 02. 12. 2011 obv. E. R. J. J. D. G.
zabezpečovali „ochranu“ tým spôsobom, že dávali pozor na príjazdových cestách ako tzv. „oká“, aby
mohli prostredníctvom vysielačiek varovať O. Q., Z.. T.. I. T. I. Z.. C. U. pred prípadným príchodom
policajnej hliadky, čím obvinení spôsobili

poškodenej A. A., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. F. A. XXX, A. - A., Č. S., R. Z. E. W.. E. I. XXX B., J. Č. L.. Č..
XEX XXXX, Š. E., R.:V., jeho zapálením škodu vo výške 3 760 Eur,
poškodenému B. U., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. J. F. XXX, A. - E., Č. S., R. Z. E.É. R. W.. M. E., L.. Č.. XEX
XXXX, S.. R.. XXXX, E. E., R.: V., rozbitím jeho okna škodu vo výške 112,00 Eur,
poškodenej I. R., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. J. F. XXX, A. - E., Č. S., vlastníčke domu č. 101, nachádzajúceho

sa v Litomyšli - Mesto, na Smetanovom námestí, Česká republika, škodu poškodením starožitných
dvojkrídlových empírových drevených hlavných dverí vo výške 397,00 Eur,
poškodenej spoločnosti Q. B., J.. S.. Z.., J. J. Z., Š. XX, Č. S., O.: XXXXXXXX, poškodením zariadenia
prevádzky zmenárne škodu vo výške 591,62 Eur,
pričom odcudzením finančnej hotovosti z trezoru v rôznych menách by spoločnosti Q. B., J.. S.. Z.., J.

J. Z., Š. XX, Č.Á. S., O.: XXXXXXXX, bola bývala spôsobená škoda vo výške 139 467,23 Eur,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný E. R..

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Krajskej prokuratúry Žilina dňa 29.04.2021 podal na súd obžalobu pod sp. zn. Kv 31/18/5500

- 46 na obv. C. U.Á., Z.. T.. I. T. I. Z.. E. R., že pokračovacím spoločným konaním poškodili cudziu
vec a spôsobili tak na cudzom majetku väčšiu škodu, a pokračovacím spoločným konaním sa dopustili
konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustili v úmysle
prisvojiť si cudziu vec tým, že sa jej zmocnia a taký čin spáchajú vlámaním a závažnejším spôsobom
konania-organizovanouskupinou,aspôsobianímškoduveľkéhorozsahu,avšakkdokonaniutrestného

činu nedošlo, čím spáchali pokračovací zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2
písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, a pokračovací obzvlášť
závažný zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. a) Trestného zákona
spáchaného v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20
Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe a vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia.

Súd určil termín hlavného pojednávania, na ktorom vykonal dokazovanie

I.Obžalovaný T.. I. T. na hlavnom pojednávaní dňa 07. 09. 2021 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1
písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu vo vyššie
označenej obžalobe.

Keďže obžalovaný T.. I. T.P. na všetky otázky súdu, položené mu v zmysle § 333 ods. 1 písm. c), písm. d),
písm.f),písm.g)apísm.h)Trestnéhoporiadku,odpovedalkladne,posúhlasnomstanoviskuprokurátora
a ostatných procesných strán, súd vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania
spáchania skutku na hlavnom pojednávaní nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste,

ochrannom opatrení a náhrade škody.

Súd tak rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného T.. I. T. o vine bolo v zhode s dokazovaním
vykonaným v prípravnom konaní. Opísal konanie svoje, ako aj konanie obžalovaného U. I. J. O. Q., kedy
jeho výpoveď potvrdili, resp. preukázali aj ďalšie vykonané, nepriame, dôkazy.

Vyhodnotiac skutkové zistenia jednotlivo a vo vzájomnom súhrne súd dospel k záveru, že výsledky
dokazovania, ktoré bolo vykonané v prípravnom konaní preukázali, že sa stali skutky vykazujúce
objektívne i subjektívne znaky stíhaných trestných činov, a že jeho vykonanie možno ako jednému z
priamych páchateľov pripísať obv. Bc. Antonovi Bajdíkovi .

Obžalovaný T.. I. T. vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní, že skorší skutok, ktorý sa stal, je
zmenáreň vo Frýdku - Místku. Zmenáreň našiel on a O. Q., s ktorým boli miesto pozrieť pred krádežou.
Mohlo to byť pár mesiacov. Keď už približne vedeli, aké sú tam pomery, tak sa dohodli na nejakom dni,
kedy pôjdu do Čiech a vykonajú krádež. Použili automobil zn. Audi RS6. Na samotnej krádeži sa mal
zúčastniťajO.Q.I.C.U..Bolitamajnejakíľudia,ktorídávalipozor,avšakonsasniminestretol,taknevie

určiť, kto to bol. Nie si je presne istý s odstupom času, koľko to bolo ľudí, ale zdá sa mu, že dvaja až traja.
V deň krádeže vo večerných hodinách prišli na miesto do Frýdku - Místku na vozidle zn. Audi RS6, kde
mali už nachystané veci na krádež; oceľové lano, nejaké nástroje na páčenie a motorovú pílu. Počkali,
kým nadíde nočná hodina. Potom prišli na štvorcové námestie, zaparkovali pred zmenárňou. Otvorili
nejak vstupné dvere do budovy, nespomína si, či ich vypáčili, ale zrejme áno. Potom museli prekonať

ešte jedny dvere do priestorov, kde bola zmenáreň a následne už v tej zmenárni motorovou pílou vypílili
dvere, aby sa dostali do priestoru, kde bol umiestený trezor. Ten obopli pripraveným oceľovým lanom a
druhý koniec pripevnili k autu, čo mali pripravené. Následne sa O. Q. pokúsil trezor za pomoci auta odtiaľ
vytrhnúť, čo sa nepodarilo, lebo sa niekde v tom objekte vzpriečil. Pri pokuse boli vyrušený policajnou
hliadkou, tak nasadli do auta a skryli sa na dohodnutom mieste. Pritom, ako odchádzali na aute, dostali

defekt, ale podarilo sa im odtiaľ odísť a skryli sa niekoľko kilometrov od Frýdku - Místku v lese. Kvôli
tomu, že dostali defekt a nemali rezervu, išli O. Q. I. C. U. po rezervné koleso. On mal za úlohu čakať
v lese pri aute a dávať pozor, či niekto nepríde k autu. Nevidel, ako išli O. Q. I. C. U. po rezervu, ale
myslí že na druhom aute a potom sa vrátili naspäť na Slovensko.

K tomu druhému skutku uviedol, že si nepamätá, kto vytipoval toto miesto, ale tuší, že to bol O. Q., že
prišiel za ním, že sa má nachystať, že pôjdu na nejakú robotu do Čiech. Nepovedal, že kde, len sadli do
auta zn. Audi RS6 a išli smerom na Martin, tam sa stretli s C. U., ktorý prisadol ku nim do auta a išli do
Čiech. Prišli vo večerných hodinách. Povedali už presne, ako to bude celé prebiehať, že kadiaľ sa pôjde
po krádeži, že kde sa skryje auto, z čoho usúdil, že tam už predtým boli. Tiež čakali, kým nastane nejaká

nočná hodina, kým už nebudú ľudia behať po uliciach vonku. Boli tam nejakí; jeden alebo dvaja; ktorí
dávali pozor, lebo ich počul cez vysielačku. Na námestie, kde bola zmenáreň, prišli v noci. Ku zmenárni
sa išlo cez veľkú drevenú bránu. Nevedeli pred bránou zaparkovať, lebo tam bolo zaparkované iné auto.
Zdá sa mu, že na aute rozbili okno a odtlačili ho niekoľko metrov ďalej, aby im nezavadzalo. Autom zn.
Audi RS6 nacúvali k drevenej bráne, cez ktorú vošli na malé nádvorie, kde boli vonkajšie bezpečnostné

dvere do zmenárne. Dvere vypáčili krompáčom a pajsrom a potom O. Q. I. C.Š. U. vbehli do zmenárne s
pripraveným oceľovým lanom a upevnili ho na trezor, ktorý bol vo vnútri. On v zmenárni vo vnútri nebol,
preto nevie popísať, ako to tam vyzeralo. Keď to bolo upevnené, vrátili sa k autu zn. Audi RS6 a O. Q.
sa za pomoci auta pokúsil trezor vytrhnúť. Ten sa tiež zasekol, niekoľkokrát sa ho snažil vytrhnúť, ale
nedarilo sa mu to, potom boli vyrušení obyvateľmi objektu. Preto nasadli do auta, na ktorom tam prišli a

odišli do lesa, kde čakali do rána, kým nezačnú jazdiť po ceste iné autá a potom sa vrátili na Slovensko
až ráno. Do Frýdka - Místka išiel autom zrejme len s O. Q., nepamätá si, či išiel s nimi aj C. U.. Vozidlo
zn. Audi RS6, na ktorom vykonali krádež, kúpil on J. O. Q. v Čechách, ale komu patrilo, nevedel uviesť.
Išlo o vozidlo, ktoré používali pri oboch krádežiach. To auto nejazdilo bežne, požívali sa len na takétoich nočné aktivity, toto auto parkovalo v Banskej Bystrici v podzemnej garáži. Myslí si, že na Fončorde.
Na prvom skutku mal O. Q. úlohu šoféra. On s C. U. mali za úlohu prekonať zavreté dvere a dostať
sa k trezoru, trezor upevniť s oceľovým lanom, aby ho O. Q. mohol vytiahnuť von. On s C. U. vypáčili

tie prvé vchodové dvere, potom vypáčili ďalšie dvere, ktoré išli do zmenárne. Keď boli v tej miestnosti
zmenárne, tak tam už bolo čidlo alarmu. Potrebovali sa dostať za takú prepážku, kde bol trezor, tak
dvere k tomu trezoru vypílil C. U. tou motorovou pílou, takže v tom objekte zmenárne bol určite on a C.
U.. To, kto upevnil trezor, či on alebo C. U., nevedel. O. Q. sedel v aute a čakal, kedy mu dajú signál, že
ho môže vytiahnuť von. Pri druhom skutku bol tiež O. Q. šofér. Tie veľké dvere do objektu, pred ktorými

stálo auto, čo posúvali, boli zamknuté, ale ešte pred samotnou krádežou ich dopredu otvorili. Keď tie
dvere pripravili, tak čakali na nočnú hodinu, aby mohli ísť vykonať krádež. On s C. U. boli spolu s O.
Q. v aute. Dvere mali odomknuté, tak on a C. U. vošli do objektu a on alebo C. U. nejakým pajsrom,
alebo pripraveným náčiním vypáčili ďalšie dvere. Keď boli otvorené dvere, tak už do priestorov samotnej
zmenárne vošiel dnu C. U. aj s oceľovým lanom. To, ako to vo vnútri prebiehalo, nevie, lebo sa vrátil
naspäť ku autu. Potom tam prišiel aj C. U. I. O. Q. sa pokúsil ten trezor vytiahnuť. Nespomína si, či pri

prvom skutku vo Frýdku - Místku urobili niečo na odlákanie pozornosti polície, ale pri ďalšej zmenárni
v Litomyšli podpálili auto zn. Mercedes.

Rukou písané poznámky si písal sám, pretože M. Q., ktorý mu mal pomáhať v trestných veciach, mu
povedal, aby sa to napísalo s tým, že keby chcel spolupracovať' s políciou tak že by sa to pri nejakom

výsluchu rovno odovzdalo ako dôkaz, že chce spolupracovať s políciou. Poznámky boli zaistené v byte,
ktorýmalprenajatýH.E.,pretoževtomčasebývalvRakúskuaH.E.tiežvedel,akototamceléprebieha,
lebo sa spolu vtedy rozprávali o jeho trestných veciach. Nevie, či náhodou on to nemal niekomu odniesť
na nahliadnutie, tak mu tie poznámky poslal. Tuší to bolo mailom, poslal mu naskenované poznámky,
asi z priateľkinho mailu. Poznámky si písal s niekoľko ročným odstupom niekedy v roku 2017 a skutky

sa stali v roku 2011. Ďalej uviedol, že osoby, ktoré dávali pozor pri krádežiach, nezabezpečoval on,
ale zrejme O. Q. I. C. U.. On osoby nevidel, nevie, kto to bol a koľko ich bolo. Počul tie osoby len cez
vysielačku, ale podľa hlasu ich nevedel identifikovať. Ako spomínal, tak tam boli dvaja alebo traja na
každom skutku, ktorí dávali pozor. Nevedel určiť, či na oboch skutkoch boli tie isté osoby. Ani navzájom
sa nebavili, kto bude prítomný na krádeži. V prípade páchania skutkov mali finančnú motiváciu, zisk si

delili podľa množstva peňazí v trezore on, C. U.Q. I. O. Q.. O náklady neúspešných krádeží sa nedelili,
uhradil to O. Q. a potom to z najbližšej úspešnej krádeži stiahol. E. R. pozná ako kamaráta C. U., stretol
sa s ním v servise v Banskej Bystrici. Dával si u neho opravovať auto. Aktuálne je jeho vzťah s O. Q.
antikamarátsky.

Myslí si, že veci určené na spáchanie skutku zabezpečil O. Q. (t. j. pajsre, krompáč), ale nepamätá
si presne. Pri prvom skutku nebol v kontakte s osobami, ktoré mali strážiť prístupové komunikácie.
Komunikovali cez vysielačky. S osobami, ktoré mali strážiť prístupové cesty, komunikoval O. Q.. O. Q.
bol šofér. On s C. U. boli vo vnútri predajne. Cez vysielačky komunikovali aj počas cesty, ale boli to
len strohé pokyny. On síce počul hlas, ale nevie uviesť komu patril. Osobu E. Q. pozná, stretával sa s

ním, bol to brat jeho bývalého kamaráta, t. j. O. Q.. Nevedel uviesť, komu hlas vo vysielačke patrí, či
patril E. Q., nakoľko to aj skresľuje. Moment, prečo odišiel zo zmenárne vo Frýdku - Místku, bol príchod
policajného auta. On s C. U. hovorili, nech idú preč, keď sa zasekol trezor, nedostali žiadne echo.
S posádkou druhého auta sa nestretol, dostali defekt na Audi RS6 práve na zadnom kolese, nemali
rezervu. O. Q. I. C. U. išli zariadiť gumu na auto. Druhé miesto skutku - Litomyšl vytipoval O. Q.. Dnu

v objekte zmenárne bol len C. U.. Auto na odlákanie pozornosti podpálil možno aj on, O. Q. asi nie, on
bol šofér. Nevedel uviesť, či bolo vidno na horiace vozidlo. Pred zmenárňou museli odtlačiť auto, aby
vošli dnu. Pri krádeži ich vyrušil nejaký obyvateľ. Nevidel žiadnu inú osobu okrem Q. I. U.. Pri tipovaní
miesta si našli aj miesto, kde po krádeži prečkajú do rána. Všetky skutky, za ktoré je stíhaný a nebol za
ne ešte odsúdený, spáchal s Ivanom Q. I. J. C. U.. Mechanizmus páchania trestnej činnosti vymyslel

zrejme O. Q.. Prvá krádež bola zlatníctvo. Zdá sa mu, že v Litomyšl bol iba raz. Očakávali, že v trezore
bude viac ako 50 000,00 Eur. Pri prvom skutku vedel, koľko má pani v trezoru, keď išiel na ohliadku a
chcel vymeniť 40 000,00 Eur. O. Q. zadeľoval úlohy.

Prokurátorpostupompodľa§ 258ods.4Trestnéhoporiadkuodstránil rozporvovýpovediobžalovaného

z prípravného konania (č. l. 185) a z hlavného pojednávania, aby vysvetlil, čo mal na mysli vyjadrením:
„Oni mi už presne povedali, že ako to bude celé prebiehať...“, keď na hlavnom pojednávaní povedal, že
tak mal robiť O. Q. I. S. O. Q. I. C. U.Á.. Obžalovaný vysvetlil rozpor tak, že skutky organizoval O. Q.,ktorý všetko zaobstaral. On vytipoval miesto v prvom skutku, Q. ho vytipoval v skutku č. 2. Či o všetkom
dopredu vedel aj U., uviesť nevie, nebavili sa o tom.

Obžalovaný C. U. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že nemôže urobiť vyhlásenie o
svojej vine a vyjadrí sa k obžalobe ako aj trestnému činu, pretože to, čo je písané v obžalobe, nie je v
skutočnosti tak, ako sa stalo. Prípad sa stal pre desiatimi rokmi, tak je preto potrebné ozrejmiť, ako sa
to stalo. Je pravdou, že sa zúčastnil týchto dvoch skutkov, doznal sa k tomu, ale uviedol, že ho zavolal
O. Q.. O. Q. bol vlastne organizátor aj návodca týchto činov, on pripravil aj auto, aj náradie. To bolo

všetko v jeho réžii. Ďalšia závažná vec uvedená v obžalobe, prečo nemôže dať vyhlásenie, je tá, že ani
R. a ani nebohý G. pri tomto skutku neboli, je to úplný nezmysel, je to výmysel Q., ktorý uvádza týchto
dvoch, že tam boli a vlastne tam neboli. V skutočnosti tam bol Q. kamarát a jeho brat. Q. je kajúcnik, s
ktorým všetko súvisí a aj to za, čo je on vo výkone trestu. Všetky skutky, za ktoré sedí, spolu súvisia, aj v
súčasnosti si odpykáva trest, ktorý zorganizoval brat O. Q.. Skutky sa stali, je to pravda. V Čechách boli
na aute O. Q., ale predtým tam v živote nebol. Podieľal sa na skutku, pretože mal zlú životnú situáciu,

jeho manželka bola tehotná, bola na rizikovom tehotenstve. Išiel kradnúť. Nevedel, ako a koľko peňazí
tam bude. Myslel si, že ak zarobí 5 000,00 Eur a plus si odpočíta dlžobu, ktorú mal u O. Q.. Jeho úloha
bola vylomiť dvere a to, čo mu povie Terek, to spraví. Mali náradie, ale vysielačky mal iba O. Q.. Ani T.,
ani on nemali vysielačku, to znamená, že iba Q. komunikoval s tými dvoma ľuďmi, ktorí tam boli. Preto
nemôže súhlasiť s vyhlásením o vine.

Podstata tých skutkov je rovnaká, ale keby sa stalo, že ten jeden skutok vyjde, vráti Q. peniaze a ten
druhý skutok sa už v podstate nestane. To Q. nútil jeho aj T.. Q. chcel iba peniaze a peniaze. Preto
nútil jeho a T., nevie či mu bol aj T. dlžný. Ani pri druhom skutku nevedel, koľko bude peňazí v trezore.
Ani raz nevedel, koľko peňazí bude v trezore. Tiež uviedol, že on vlastne upustil od konania, keď videl,

že to nemá význam, čo by mal potvrdiť aj T.. R. tam nebol vôbec, a preto nemôže vypovedať, že tam
bol. O. Q. brat dával pozor. Pri tom druhom skutku, čo sa týka toho zapáleného auto, uviedol, že on
nemá problém sa priznať, keby to spáchal, ale on to určite nezapaľoval, ak to niekto zapálil tak určite
Q., alebo možno to boli tie oká, ale nepamätá si to. Ďalšia vec je, že skutok sa stal v Českej republike,
kde je úplne iná trestná sadzba, iný paragraf a aj výška škody sa súdi v Českej republike inak. Nechápe,

prečo má dostať desať až pätnásť rokov, keď v podstate nič z miesta činu nezmizlo. Ďalej uviedol,
že od začiatku nesúhlasil, aby bol podľa slovenských zákonov súdený. Vypovedal by aj v prípravnom
konaní, ale policajti, čo ho vypočúvali, chceli, aby svedčil proti takým ľudom, ktorých ani nepozná, chceli
z neho urobiť kajúcnika. Nebolo to také normálne ,,formálne vypočúvanie“, vyšetrovala to NAKA. Tak
nevypovedal. Chodili za ním do väzby a strašili ho, že dostane desať až pätnásť rokov za to, že nechcel

spolupracovať, tak ho prehadzovali z cely na celu, ku všelijakým bezdomovcom. Ďalej uviedol, že jeho
obrana spočíva v tom, že aj keď sa k samotným skutkom priznáva a bol tam, upustil od konania. Tiež
uviedol, že po prečítaní spisu je sporné, či tam boli vôbec nejaké peniaze, ako sa uvádza v obžalobe.
Jeden trezor nebol ani otvorený, nevie sa ani, čo tam bolo, sú to len tvrdenia zamestnanca, že tam bol a
v druhom prípade trezor bol otvorený, ale až o deviatej hodine ráno, nie po skutku v noci, to znamená, že

policajti odišli z miesta činu a vrátili sa tam až ráno a nikto, žiadna zákonná osoba ani policajt nespočítal
peniaze. Ľutuje tento čin, priznáva sa k nemu a reálnu škodu zaplatí, bude ju splácať.

Vo Frýdku - Místku bol prvýkrát v deň, keď išiel kradnúť. Prišli v noci. Q. to mal všetko dohodnuté,
teda aj tých dvoch, čo dávali pozor, ale to on nevie, kto to bol, oni tam s nimi ani neboli, boli mimo. Q.

sa treba opýtať, kto to bol, on s nimi komunikovali vysielačkami. Na miesto činu išli autom. S Q. I. T.,
alebo s tými ďalšími osobami, nevie, bolo to už pred desiatimi rokmi. Značky áut, ktoré sa používali, boli
Audi a Škoda Octavia. Odkiaľ vyrážali, si presne nepamätá, buď to bolo tak, že išli z Banskej Bystrice,
alebo sa išlo z Martina, kam prišiel, a prestúpil k nim do auta. Skutok prebiehal za účasti piatich osôb. Q.
mu povedal, že on nechcel, aby T. vedel o tých dvoch. T. pozná Q. brata. Pri prvom skutku bol priebeh

činu asi taký, že prišli pred ten objekt autom (on, Q. I. T.). Vytlačili dvere, Q. približne povedal, kde sú
dvere. Q. bol šéf, on to riadil. Vyrezal dvere. Do priestoru zmenárne vošli všetci traja. Išiel vrátiť pílu
do auta, zapol lano o auto a Q. mu kázal opásať lano okolo trezora, tak išiel, on to režíroval, tak to,
čo mu kázal, robil. Nepodarilo sa trezor vytrhnúť, lano sa roztrhlo. Boli tam dlho, on s T. chceli odísť.
Do toho videli policajnú hliadku, ale nevidel nič, že by tam bolo hlásené vysielačkou. On s T. nemali

vysielačku, takže nemohli s nikým iným komunikovať. Jediný, kto mal vysielačku, bol Q., ale on nepočul,
že by s niekým komunikoval. Nevie uviesť mená vyšetrovateľov, ktorý ho nútili, aby vypovedal, nebola
to normálna komunikácia, boli to vyhrážky, preto nekomunikoval. Auto zn. AUDI RS6 patrilo Q.. Koľko
ho pred skutkom vlastnil, nevie, kúpil ho v Čechách. Auto bolo v Banskej Bystrici na Fončorde v garáži.Q. má byt v Banskej Bystrici. Q. nehovoril nič dopredu, on proste povedal, že je robota, že si zarobia
peniaze a všetko ostatné povedal po ceste. Aj T. sa to dozvedel len večer pred akciou. V súvislosti s
vecami používanými pri trestnej činnosti uviedol, že rukavice a kuklu mali svoje. Laná a ostatné veci

nezabezpečoval. Keď sa nepodarilo trezor odniesť, Q. nadával T. aj jemu, odišli, dostali defekt, odstavili
auto v lese. Q. P. T. čakať v lese, pretože nechcel, aby ostatných videl T., pretože tam bol Q. kamarát a
jeho brat. On s Q. išli na hlavnú cestu pešo, zobrali z Q. auta rezervu a išli do lesa. Za obdobný čin si
teraz odpykáva trest a tam bol tiež Q., Q. T. I. Q. kamarát. Uviedol, že Q. si svojich kamarátov chráni. Čo
sa týka druhého skutku, ktorý je uvedený v obžalobe, ten bol preto, lebo Q. potreboval peniaze. Zdá sa

mu, že na tom mieste bol dvakrát, ale prvýkrát bola hmla, tak museli odísť a vrátili sa asi o týždeň. Zdá
sa mu, že Q. brat bol aj pri tom druhom skutku a tiež tam bol aj ten jeho kamárat, ale nevie meno. Na
miesto sa prepravili približne rovnakým spôsobom z Banskej Bystrici alebo Liptovského Mikuláša. Išli na
aute zn. Audi, Octaviou alebo BMW. Po ceste do Čiech sa posádka jedného auta nestretla s posádkou
druhého auta. Q. s vysielačkou komunikoval s druhou posádkou, ale on túto komunikáciu nepočul, ani
T. nemohol komunikáciu počuť tak ako on, v aute bol hluk, hralo rádio. Nepamätá si, kde sedel, Q.

komunikoval ticho, on chcel pred T. utajiť, kto tam ide. Nezabezpečoval ani veci, všetko zabezpečoval
Q.. Na otázku, kedy sa dozvedel o zapálení auta, uviedol, že Q. ho musel zapáliť. Q. opustil auto viackrát
(WC, chystanie lán). O samotnom skutku sa dozvedeli po ceste, že ide o trezor, ale nevedeli, koľko
peňazí tam bude. Prišli tam, stálo tam staré vozidlo, to odtlačili, boli tam staré dvere, tie otvorili po tom,
ako auto odtlačili. On s T. išli dnu, videli tam ďalšie železné dvere a povedali, že idú preč, pretože tu sú

dvere, ktoré sa nedajú otvoriť. Q. začal kričať na T., vyskočil z auta von, kázal T., aby išiel s ním, kričal
a spoločne otvorili dvere. Q. sa pokúšal vytiahnuť trezor, nedalo sa to, on si sadol do auta, ešte chvíľu
sedeli v aute. Zaregistrovali pohyb. Odišli na jeho naliehanie, potom Q. zazeral celú cestu. Pred skutkom
v objekte neboli, nepamätá si to. Dlhoval 10 000,00 Eur Q. ešte skôr za trestný čin, za ktorý sedí. Za
akciu dostal 5 000,00 - 6 000,00 Eur. Z objektu odišli. Komunikácia medzi posádkami prebiehala vždy

len cez vysielačky.

Otázky obhajcu smerovali k ozrejmeniu situácie obžalovaného U. a obžalovaného T. vo vzťahu k ich
konaniam, kde obžalovaný T. doteraz nebol odsúdený za trestnú činnosť, za ktorú obžalovaný U.
vykonáva trest. Obžalovaný T. bol uznaný vinným len za trestnú činnosť súvisiacu s podplácaním. Tiež

uviedol, že motiváciu pre napísanie poznámok o jeho skutkoch bola nešťastná náhoda, že sa aj z E.
vyvinul kajúcnik. Motivácia kajúcnika O. Q. je podľa neho vypočítavá, pretože mu boli pozastavené
trestné stíhania, ale má vedomosť, že spôsob života nezmenil.

Obžalovaný E. R. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný, nezúčastnil sa na trestnom čine a

ani o ňom nemá vedomosť.

Naotázkyprokurátorauviedol,ževmestách,kdebolispáchanéskutkyvroku2011,určitenebol.Vtýchto
mestách nebol určite páchať trestnú činnosť, nespomína si, či cez tieto miesta niekedy prechádzal. Na
otázku prokurátora, či poznal obžalovaných pred spáchaním skutkov, uviedol, že U. pozná dávno, tak

od roku 2008 alebo od roku 2009, stretávali sa tak, ako prišlo, aj auto mu opravoval. Ďalej uviedol, že
nemal vedomosť, že by U. páchal majetkovú trestnú činnosť. Q. mu spomínal U., keď sa vrátil z výkonu
trestu, videl ho v aute. K osobe T. uviedol, že si je nie istý, či s ním neprišiel do kontaktu tak, že s ním
prišiel U.Q. C.o servisu, ale meno mu nič nehovorí.

Na otázku obhajcu, ako si vysvetľuje, že ho pán Q. spomína ako osobu, ktorá mala byť prítomná pri
uvedených skutkoch, uviedol, že nevie. Ďalej uviedol, že v súčasnej dobe si zarába na živobytie údržbou
áut.

Na otázku samosudcu, nech uvedie ako pozná T. uviedol, že meno mu nič nehovorí, ale marí sa mu,

že mu opravoval auto.

Znalec D. C. predniesol na hlavnom pojednávaní odborné vyjadrenie č. 57/18/S a 58/18/S vo veci
stanovenia všeobecnej hodnoty v súlade s jeho písomným vyhotovením (č. l. 673 - 679, č. l. 691
- 697). Podľa odborného vyjadrenia č. 57/18/S bola všeobecná hodnota posudzovaného majetku

stanovená v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o
stanovení všeobecnej hodnoty majetku ku dňu 11. 08. 2011 na 1 762,02 Eur s 20 % DPH. Podľa
odborného vyjadrenia č. 58/18/S bola všeobecná hodnota posudzovaného majetku stanovená v zmysle
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnejhodnoty majetku ku dňu 02. 12. 2011 na 988,62 Eur s 20 % DPH. Na záveroch odborného vyjadrenia
č. 57/18/S a č. 58/18/S trvá.

Na otázky obhajcu uviedol, že pri záveroch odborného vyjadrenia vychádzal zo spisového materiálu,
kde bola celá fotodokumentácia s tým, že veci neboli videné a nebol ani na ohliadke miesta. Konkrétne
vychádzal z výpovedí, faktúr za opravu a fotodokumentácie. Obsah trezora a výška finančných
prostriedkov neboli predmetom odborného vyjadrenia. Nebol v kontakte s poškodenými. Ale škoda, ktorú
si uplatňovali poškodení u českých poisťovní, bola rádovo vyššia ako v odbornom vyjadrení. Na otázku

obhajcu, či má oprávnenie ako znalec vyčíslovať škodu v cudzine, uviedol, že si nie je vedomý, že
by to bolo nejakým spôsobom limitované, ale v tomto prípade vzhľadom na rozsah poškodených vecí
zložil sľub znalca. Dôvodom, prečo nekontaktoval českú stranu ohľadom poškodenia, bola skutočnosť,
že fotodokumentácia v spise a priložené faktúry boli postačujúce. Na otázku, či sa vie vyjadriť k miere
poškodenia trezorov a či boli trezory otvorené, uviedol, že v prípade poškodenia išlo len o kozmetické
vady a k otvoreniu trezorov sa nemal vyjadrovať, nebolo to predmetom odborného vyjadrenia.

Obžalovaný C. U. po výsluchu znalca uviedol, že nikto neprepočítal finančnú hotovosť a preto nie je
ustálená ani výška škody z poškodených trezorov. Domnieval sa, že predvolaný znalec sa bude k tomu
vedieť vyjadriť, no tento posudzoval len poškodenie trezorov a vyčíslenie škody za ich prípadnú opravu.

Svedok H. E. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní, uviedol, že pozná
len T. z Liptovského Mikuláša; ostatných obžalovaných nepozná vôbec. Vypočutý bol už v minulosti, ale
myslí si, že to bolo iba v súvislosti s mailom, ktorý mu poslal T., ale o samotnom skutku, ako prebehol,
nevie vôbec nič. Mail súvisel s tým, že T. chcel vymeniť svoju slobodu za slobodu aj týchto dvoch.
V podstate si chcel pred sudcom zabezpečiť beztrestnosť skutkov, ktorých sa dopustil. Bolo ich asi

šesťdesiat, nevedel uviesť, ktoré presne. T. mu poslal mail, ktorý obsahoval jeho popis skutkov, ktorých
sa dopustil a on ho mal poslať ďalšej osobe, ktorá mala zabezpečiť to, že T. bude v pozícii svedka, že
nebude potrestaný. Predmetné poznámky boli nájdené pri domovej prehliadke v mailovej schránke. I. T.
a on boli stíhaní spolu za korupciu, ku ktorej sa svedok priznal.

Na otázky obhajcu uviedol, že poznámky mali byť určené do Žiliny. O. Q. pozná zo sídliska dlhé roky,
navštevovali sa a aj dnes sa navštevujú. Vychádzajú spolu normálne. Nemá vedomosť o prejednávanej
trestnej činnosti. S T. sa o nej rozprávali len všeobecne.

Svedok O. Q. uviedol, že trestné činy sa stali v auguste 2011 v Českej republike. Vo vzťahu k

obžalovaným uviedol, že pozná všetkých troch obžalovaných, pána U. pozná aj z výkonu trestu odňatia
slobody sedeli spolu na izbe, pána R. pozná cez pána U. I. H. T. pozná z Liptovského Mikuláša. Spojila
ich trestná činnosť, žiaden iný vzťah tam nebol. Viedol sa taký život. Čo sa týka trestnej činnosti, išlo
čisto len o krádeže. Čo sa týka dvoch skutkov v Litomyšli a Frýdku - Místku, k tým skutkom došlo tak, že
tie zmenárne vybavil on s T.. Po Poľsku, v Českej republike tipoval zmenárne a v prípade najlepšieho

miesta vybral. Keď už boli vybraté zmenárne, potom oslovil U.. Potom tam išli najprv pozrieť, tak mesiac,
mesiac a pol pred akciou, pozreli si všetky požadované únikové cesty a miesta, kam sa schovajú. Potom
oslovili U., ten oslovil R.. To bola taká príprava na to a ešte si pripravili, čo potrebovali, náradie a tak.
Počkali mesiac, mesiac a pol, možno tri týždne kvôli kamerovým záznamom v meste okolo zmenárne
a potom išli vykonať krádež. Čo sa týka mesta Litomyšl a Frýdku - Místku, krádež prebiehala tak, že

sa vopred dohodli na ten konkrétny deň na týchto miestach, rozmiestnili všetky oká, ktoré potrebovali.
Vo Frýdku - Místku a Litomyšli bol prítomný ešte aj nebohý G.. Na týchto dvoch miestach použili auto
zn. Audi RS6. K prvému skutku v Litomyšli uviedol, že v určitú hodinu, keď už boli rozmiestené oká, tak
išli pred skutkom zapáliť auto k zmenárni, nie ku hlavnému vchodu, ale k bráne, tú otvorili a následne
vylomili dvere do zmenárne, keď vytrhli trezor, potom zaznamenali pohyb. Nejaký pekár alebo mliekar

vybehol, tak museli ujsť a trezor tam ostal, chvíľu boli v lese a ráno potom odišli. Vo Frýdku - Místku to
bolo rovnaké, tiež rozmiestnili oká, ale tam sa zas zasekol trezor pri vyťahovaní za pomoci lán na aute,
potom videli policajnú hliadku a následne utiekli z miesta činu. Ešte dostali defekt. Auto nechali v lese.
T. ostal v lese pri aute, potom išli vymeniť koleso.
Na otázky samosudcu, aké konkrétne činnosti vykonávali obžalovaní pri skutkoch a či sa aj nejakým

spôsobom maskovali, uviedol, že R. I. G.Š. boli oká a on, T. I. U. sa podieľali na krádeži. On bol
šofér. U. sedel vždy vedľa neho a T. sedel vzadu. Čo sa týka aj toho zapáleného auta v Litomyšli,
nevedel uviesť, či to zapálil on alebo kto, ale to boli všetci traja stále spolu a oká boli stále na svojich
miestach. Uviedol, že on a T. tipovali miesta na krádež. U., T. a on vykonávali krádež. Na krádeži sapoužívali vysielačky, spojenie bolo stále cez vysielačky, ďalej sa používali oceľové laná, pajsre, kukly na
maskovanie. Oblečenie bolo čierne, ale nebolo nijak špecifické, jednoduché a tmavé.

Na otázku obhajcu uviedol, že momentálne je trestne stíhaný za obdobnú trestnú činnosť, ale v tomto
prípade a aj niektorých ostatných má trestné stíhanie prerušené. Na otázku, či vie viesť nejaký konkrétny
dôkaz, že sa skutku zúčastnil R., uviedol, že tam je dôkazom T. I. U., ale nevie, ako vypovedali. R.
mu opravoval aj auto, zdá sa mu, že to bolo BMW, ale konkrétne je to 10 rokov, nevie, čo má povedať,
konkrétny dôkaz nemá. Ako dôkaz môže uviesť len jeho svedectvo, že tam bol aj R.. Ešte uviedol,

že vtedy mal čierneho PATHFINDERA. Na otázku, podľa akých kritérií tipovali miesta, uviedol že po
Českej republike a Poľsku tipovali miesta a potom vyhodnotili, ktoré sú vhodné. Na otázku, či vedel,
aká konkrétna suma bola v trezore, uviedol, že to nikdy nevedel, mohli len odhadovať. Na otázku, či sa
im niekedy stalo, že ukradli trezor a nič v ňom nebolo, uviedol, že stalo, ale to bol iný spôsob práce,
potom našli iný spôsob a to taký, že prišli ráno (ale nie v deň krádeže) do zmenárne. Zmenil 100 000,00
Kč až 200 000,00 Kč alebo forinty zmenil, aby odhadol počet valút a z toho usúdil, či sú tam peniaze,

alebo nie. Tento poznatok bol starý asi mesiac. V konkrétny deň krádeže tam neboli. Kvôli kamerovým
záznamom nechávali odstup tri týždne až mesiac. Na otázku, či bolo technicky možné trezory zobrať a
naložiť do auta, uviedol, že to bolo určite možné, ale pri týchto dvoch skutkoch sa zmenila teória. Jeden
trezor sa zasekol (tam boli dohodnutí, že rozpília pult). Trezor sa zasekol medzi stolík a predajný pult
vo Frýdku - Místku a v Litomyšli bola chyba na jeho strane, pretože mal prudšie odštartovať a vytrhnúť

ten trezor. Tam ich potom prekvapil pekár alebo mliekar, ktorý utekal k nim. Potom upustili od konania,
ale on nechcel. Valihora bol vo Frýdku - Místku na čiernom PATHFINDERI a on bol na Audi RS6 a v
Litomyšli mali požičané auto z požičovne. R. bol sprievodné oko. Ak sa požičiavalo auto, požičiaval ho
U. od kamaráta z požičovne, niekde pri Tescu, ale nevie uviesť konkrétne.

Na otázky obžalovaného C. U., prečo zamieňa R. so svojím bratom uviedol, že je to klamstvo. Jeho
brat bol s nimi na trestnom čine iba raz, niekde v Tvrdošíne a to ho vylúčil ako sprievodné oko. Ďalej
uviedol, že R. H. B. U., čo potvrdil aj U.. Tiež uviedol, že skupina bola on, U., T.P., R. I. G.. Na otázku,
kto upustil od konania pri trezoroch, uviedol, že môže byť, že zo strany U.Á. bolo navrhnuté, aby odišli,
to bolo spoločné konanie, od ktorého sa dopustilo.

Na otázky prokurátora uviedol, že veci na trestnú činnosť si zabezpečoval každý sám (kukly, rukavice).
Čo sa týka oceľového lana, to bol kúpiť s T., ale vie, že aj U. bol kupovať lano. Vysielačiek mali šesť
až osem kusov. Vysielačky mal aj U., ale tie sa nepoužívali, pretože mali slabší dosah. Auto Audi RS6
sa používalo pri krádeži v noci, parkovalo v podzemnej garáži. Keď išli páchať trestný čin, tak oká išli

dopredu a na Audi RS6 išiel on, T. I. U.. S posádkou druhého auta komunikovali cez vysielačky. Na
otázky prokurátora uviedol, že úplný počiatok trestnej činnosti bol, keď U. prišiel z basy a keď sa stretli.
Už v base sa cvičil na trezory. Na otázku, ako vedeli, kde bol umiestený trezor a aká bola výška hotovosti
v ňom, uviedol, že mal na to spôsob, keď prišiel do zmenárne ráno prvý, keď sa zmenáreň otvára už stál
pri okienku a pani odkódovala alarm a on psychologicky na ňu spustil, že sa ponáhľa, potom v Českej

republike zmenil 200 000,00 Kč na forinty, tak z toho usúdil, či je tam dostatočné množstvo peňazí, či
sa peniaze nechávajú v noci v trezore. Do trezoru nikdy nevidel. Druhý spôsob by bol taký, keby videl,
že pani vytiahla peniaze z tašky, tak by vedel, že peniaze neostávajú v noci v zmenárni, ale nosia sa
ráno do zmenárne.

Na otázky obhajcu uviedol že otvorenie trezora prebiehalo klasicky a v Litomyšli mali plán, že po trestom
čine ho zakopú a potom by sa vrátili späť. Ďalej odpovedal na otázky, že zisk si delili rovným dielo, on,
T. I. U. podľa výšky ukradnutej hotovosti a potom peniaze prerozdelili okám, ale oká dostávali minimum
maximálne tri, štyri až päť tisíc Eur. Na otázku obhajcu, kto zabezpečil české ŠPZ uviedol, že určite boli
kradnuté, ukradli ich oni traja spoločne - odtrhli ich z auta. Oká určite nie. Náklady na neúspešnú akciu

znášal on z vlastných peňazí a z vlastných peňazí financoval aj okružné jazdy. Z ukradnutých peňazí
sa odrátali náklady a čistý zisk sa delil. Na otázku, či užíva omamné látky uviedol, že teraz neužíva
a naposledy užil aj tohto roku, ale momentálne nie je pod vplyvom omamných látok a nemá problém
podrobiť sa krvnej skúške.

Na otázku samosudcu, akým spôsobom je možné odhadnúť hotovosť v trezore a či je vôbec možné
vidieť množstvo peňazí, uviedol, že je to tak možné, že keď ráno príde do zmenárne ako prvý, keď sa
otvára a stojí pri okienku a pani odblokuje alarm a psychologicky na ňu spustí, že sa ponáhľa a zmení
peniaze, v Českej republike menil forinty, z toho usúdil, že v trezore je hotovosť, ale do trezoru fyzickynevidel. A druhý spôsob by bol taký, keby videl, že vytiahla peniaze z tašky, tak by vedel, že peniaze
neostávajú v noci v trezore, ale ráno ich nosí pracovníčka do zmenárne.

Obžalovaný C. U. sa vyjadril, že svedok v niektorých veciach klamal, zavádzal súd, napr. tvrdil, že
obžalovaný bol ten, ktorý prišiel s tým, akým spôsobom majú byť vykonané krádeže trezorov. Čo ale nie
je pravda, pretože bol až do februára 2011 vo výkone trestu v Ružomberku a jemu sa už vtedy Q. chválil,
žeskúšal,akéjetovytrhnúťtrezor,avtedyužvytrholnejakýbankomat,konkrétnenasídliskuPodbreziny
vLiptovskomMikuláši.Ďalejtvrdil,žesamuoplatízamieňaťR.sjehobratom,R.prižalovanýchskutkoch

nebol s nimi. Čo sa týka toho upustenia od pokračovania v krádeži trezoru, neskôr aj sám svedok
povedal, že sa upustilo kvôli nemu, pretože videl, že je to blbosť. Čo sa týka obnosu peňazí v trezore,
obžalovaný nikdy nevedel, koľko peňazí tam je, šiel na miesto činu až keď sa malo kradnúť. Vysielačku
mal iba O. Q., iba on komunikoval s okami a len on mohol vedieť, či niekto niečo hlási. Podľa neho to
bolo vidieť aj na kamerovom zázname, že iba Q. mal vysielačku.

Obžalovaný I. T. k výsluchu svedka uviedol, že svedok tvrdil, že zmenárne mal vytipovať aj so ním, avšak
zmenáreň vo Frýdku - Místku našiel on a zmenáreň v Litomyšli našiel svedok Q. s tým, že do Litomyšlu
on a U. šli prvýkrát v deň skutku. Nie je pravdou, že sa pred krádežami stretávali v Banskej Bystrici,
pretože stretávali sa v Martine na čerpacej stanici, myslí, že to bol Slovnaft. Tam sa vždy stretli s tým,
že s Q. prišli z Liptovského Mikuláša a U. na Audi z Banskej Bystrice. Čo sa týka jeho brata E. Q., nie

je vylúčené, že mohol byť zamenený za R., pretože s okami sa ich auto, v ktorom som bol on, U. I. Q.,
dorozumievali len prostredníctvom vysielačiek a je bežné, že ani pri telefonáte nemusíte spoznať osobu
na druhej strane a to isté sa mohlo stať aj v tomto prípade, keď komunikovali cez vysielačky. E. Q. pozná,
ale tiež by s istotou nevedel rozpoznať jeho hlas vo vysielačke, takže nevie, prečo by na skutkoch, ktoré
sú žalované, nemohol byť aj E. Q.. Vychádza aj z toho, že to mohol byť aj E. Q., lebo pri iných skutkoch

to bol práve on, kto bol s nimi a nie je mu zrejmé, prečo by s nami išiel nejaký mechanik, ktorý svedkovi
možno opravil auto a poznal ho len takýmto spôsobom. Čo sa týka deľby zisku, tiež nie je pravdou, že
si oni traja delili zisk rovným dielom. Častokrát to bol práve Q., ktorý si odložil peniaze pre seba navyše.
Pokiaľ ide o upustenie konania pri žalovaných skutkoch, k tomu uviedol, že v obidvoch prípadoch to bol
práve U., ktorý upustil od konania. Čo sa týka vyjadrenia svedka, že oká v jednom prípade mali ísť na

vozidle čiernej farby značky Pathfinder, k tomu uviedol, že si pamätám, že oká išli na čiernom vozidle,
avšak malo by ísť o vozidlo značky Octavia Combi, a teda svedok si správne pamätá len farbu vozidla,
na ktorom boli oká.“

Obžalovaný E. R. povedal, že svedok klame, on sa žiadnej trestnej činnosti nezúčastnil, hovorí si, ako

mu to vyhovuje a vo vzťahu k autu Nissan Pathfinder uviedol, že takéto vozidlo nevlastnil, ani nedržal,
čo sa dá aj dohľadať. Nikdy takéto vozidlo nemal.

Svedok - poškodený O.. H. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaných nepozná, je konateľom
spoločnosti od r. 1993. O skutku, teda o krádeži sa dozvedel až ráno. Ku skutku došlo v meste Litomyšl,

nebol pri ňom prítomný. Čo sa týka škody, uviedol, že im vznikla poškodením veci vo výške 33 293,00
Kč. Finančná hotovosť z trezoru odcudzená nebola.

Na otázky obhajcu svedok - poškodený uviedol, že spoločnosť Q. B., J.. S.. Z.. sa zaoberá
zmenárenskou činnosťou, zmenárne v Litomyšli a vo Frýdku-Místku patrili tejto spoločnosti. Čo sa týka

prevádzky zmenárne ako aj obnosu peňazí, spravuje sa podľa pravidiel a príslušných predpisov Českej
národnej banky. Zmenáreň má určenú prevádzkovú dobu, je zabezpečená hlásením na políciu alebo
inú službu zabezpečujúcu ochranu. V noci je prevádzka zmenárne uzamknutá a je zapnuté signalizačné
zariadenie. Konkrétna prevádzka v Litomyšli má dvoje dverí so špeciálnym zámkom a zabezpečovacie
zariadenie. Trezory v prevádzkach sú zabezpečené okrem zámku aj ich prišraubovaním k stene alebo

podlahe. V minulosti sa podobné krádeže, teda žeby sa vylomil aj trezor, nestali. Čo sa týka samotného
trezoru, ak sa dobre pamätá, v prevádzke v Litomyšli bol prišraubovaný k podlahe. Jednalo sa o trezor
prvej triedy, kde váhu nie je schopný presne určiť, ale mohlo ísť možno o 60 kg. Čo sa týka trezoru vo
Frýdku - Místku, ten bol tiež prišraubovaný k podlahe. Pri obidvoch trezoroch došlo len k minimálnym
poškodeniam, nejakým oterom. Nedá sa presne určiť, koľko peňazí sa v danom čase v priemere v

trezore nachádza, nie sú na to stanovené žiadne kritériá, ani minimálna hotovosť alebo čiastka. Obnos
peňazí závisí napr. od počtu zákazníkov, od potreby, od druhu meny. V priebehu dňa sa výška hotovosti
peňazí v trezore mení. Nemá vedomosť a ani žiadne podozrenie o tom, žeby napr. pracovníci zmenárne
mohli niekoho informovať o množstve peňazí v trezore. Čo sa týka samotných skutkov, v Litomyšli v deňskutku nebol, a pokiaľ ide o prevádzku vo Frýdku - Místku, na to si už nepamätá. Pokiaľ ide o konkrétnu
výšku hotovosti peňazí v tejto trestnej veci, uviedol, že táto bola určená na základe uzávierky finančnej
hotovosti, a keďže fyzicky trezor poškodený nebol, nebol dôvod na prepočítanie hotovosti. Uviedol, že

aj pri inventarizácii nezistili žiadnu odchýlku vo finančnej hotovosti. Čo sa týka priebehu skutku, teda
koľkí páchatelia príp. na akom aute sa ho mohli dopustiť, tieto informácie sú mu známe len zo spisu a
od pracovníkov. Škoda na veciach vo výške 33 293,00 Kč poisťovňou nebola zaplatená, išlo o náklady
na opravu poškodených dverí a uhradili si to sami. Iné veci z prevádzok neboli odcudzené. Prevádzka je
zariadená bežne výpočtovou technikou, telefónom, svetlami, prístrojom na kontrolu bankoviek a ďalšou

bežnou kancelárskou technikou. Nič z týchto vecí nezmizlo a nebolo poškodené. Ako už uviedol, nedá
sa priemerne určiť koľko peňazí sa v nejakom čase v trezore nachádza. Niekedy sa v trezore nachádza
aj minimálna hotovosť.

Na otázku prokurátora svedok - poškodený uviedol, že v roku 2011 na konci prevádzkovej doby
zmenárne sa hotovosť, ktorá sa neuložila v banke, uložila vždy len v trezore v prevádzke. Na žiadnom

inom mieste sa neodvedená hotovosť nemôže nachádzať, nakoľko je na to predpis. Čo sa týka
predložených listín v trestnom konaní, tieto uzávierky finančnej hotovosti možno jednoznačne a presne
považovať za dôkaz o výške finančnej hotovosti, ktorá sa v čase skutku nachádzala v trezore prevádzky.
Pokiaľ príde zákazník do zmenárne a vymieňa si jednotlivé meny peňazí, nie je možné, aby videl do
trezoru zmenárne koľko peňazí sa v trezore nachádza.

Na otázku obžalovaného T.. I. T. , kto je prítomný na konci prevádzkovej doby zmenárne pri odovzdávaní
hotovosti a uzamykaní prevádzky, či je to len zamestnanec alebo aj nejaká iná osoba uviedol, že na túto
otázku by nerád odpovedal, nakoľko je to z hľadiska bezpečnosti ich interný predpis.

Na ďalšiu otázku samosudcu, či existuje nejaký zákonný predpis alebo vykonávací predpis určený
Českou národnou bankou alebo iným orgánom vykonávajúcim dohľad nad zmenárňami na to, akým
spôsobom sa uzamyká prevádzka zmenárne, kto je pri nej prítomný, svedok - poškodený uviedol, že
sa jedná výlučne o vnútorný predpis, Česká národná banka nerieši, akým spôsobom a ako jednotlivé
zmenárne uzamykajú a odovzdávajú hotovosť.

Obhajca D.. R. uviedol, že na CD nosiči, tretej zložke, kde bola odfotografovaná aj hotovosť v
papierových bankovkách aj minciach, nie je možné vidieť trezor a teda nie je jasné, či táto hotovosť
bola zabezpečená, tak ako to uvádzal poškodený. Poškodený povedal, že trezory v prevádzkach neboli
otvorené, nie je zrejmé z fotografií, či išlo o hotovosť nachádzajúcu sa v prevádzke zmenárne.

Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku sa oboznámili zápisnice o výsluchu:

- J. D. E. (Č.. A.. XXX - XXX)
- svedka Karla Lázničku (č. l. 312 - 317)

- svedkyne poškodenej Lenky Lázničkovej (č. l. 336 - 341)
- svedka Jaromíra Škeříka (č. l. 318 - 321)
- svedkyne Ilony Škeříkovej (č. l. 324 - 329)
- svedka Pavla Krejčířa (č. l. 330 - 335)
- svedkyne poškodenej Anny Vrabcovej (č. l. 342 - 348)

- svedkyne poškodenej Evy Kučerovej (č. l. 369 - 373)
- svedka Ivana Korča (č. l. 378 - 381)
- svedka Davida Landu (č. l. 382 - 383)
- svedkyne Pavly Ručkovej (č. l. 387 - 390)
- svedka Vladimíra Pešáka (č. l. 395 - 398)

- svedka Adama Landsbergera (č. l. 399 - 402)
- svedka poškodeného Canlan Hana (č. l. 434 - 440)
- svedka poškodeného Miroslava Jansa (č. l. 462 - 476)

Podľa § 268 ods. 2, ods. 5 Trestného poriadku sa oboznámili:

- odborné vyjadrenie č. 57/18/S (č. l. 673-679)
- odborné vyjadrenie č. 58/18/S (č. l. 691-697)
- odborné vyjadrenie č. 15/2019 (č. l. 701 - 709)Podľa § 269 Trestného poriadku sa oboznámili listinné dôkazy:

- fotodokumentácia vytvorená svedkom C. A. (č. l. 384)

vo vzťahu k obžalovanému E. R.:
- zápisnica zo spisu č. 5Tk/3/2021 zo dňa 08. 04. 2022 (č. l. 1292 - 1296)
- konanie na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 5Tk/3/2021 (č. l. 1388 - 1394 a 1432)

- lustrácia ZVJS (č. l. 1422)
- lustrácia v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov (č. l. 1423 - 1430)
- odpis registra trestov (č. l. 1431)

vo vzťahu k obžalovanému C. U.:
- hodnotenie ÚVV a ÚVTOS (č. l. 890 - 891)

- rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 28Tk/2/2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 1To/111/2018 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Tdo/66/2019 (č. l.
1001 - 1041)
- lustrácia ZVJS (č. l. 1412)
- lustrácia v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov (č. l. 1413 - 1414)

- odpis registra trestov (č. l. 1415)

vo vzťahu k obžalovanému T.. I. T.:
- hodnotenie ÚVV a ÚVTOS (č. l. 892 - 894)
- lustrácia ZVJS (č. l. 1417)

- lustrácia v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov (č. l. 1418 - 1419)
- odpis registra trestov (č. l. 1420)
- rozsudok Špecializovaného trestného súdu Pezinok sp. zn. 2T/26/2020 (č. l. 1395 - 1410)
- rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 47Tk/1/2019 zo dňa 14. 08. 2019 (č. l. 988 - 999)
Podľa §270 ods. 2 Trestného poriadku sa oboznámili:

- obrazové záznamy na CD nosičoch (č. l. 721 a 725)
- potvrdenie o poskytnutí poistného plnenia (č. l. 349 - 350)
- valutové vyúčtovanie (č. l. 359 - 360)
- poznámky obžalovaného T.. I. T. (č. l. 743 - 744, 746 - 750)
- zápisnice z obhliadok miesta činu s fotodokumentáciou (č. l. 620 - 654)

II.

Obzvlášť závažného zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. a)
Trestného zákona sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spácha vlámaním,

závažnejším spôsobom konania a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu; potrestá sa odňatím slobody
na desať až pätnásť rokov.

Zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa dopustí
ten, kto zničí alebo poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobí tak na cudzom majetku

väčšiu škodu; potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Za pokračovací trestný čin podľa § 122 ods. 10 Trestného zákona sa považuje, ak páchateľ pokračoval
v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden
trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe

ichpáchaniaavpredmeteútoku,akoajsubjektívnasúvislosť,najmäjednotiacizámerpáchateľaspáchať
uvedený trestný čin

Pokus trestného činu podľa § 14 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona je konanie, ktoré bezprostredne
smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak

nedošlo k dokonaniu trestného činu. Pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej
na dokonaný trestný čin.Podľa § 20 Trestného zákona, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých
páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

Obžalovaný T.. I. T. sa ku skutku priznal, vyhlásil, že sa cíti byť vinným. Súd toto vyhlásenie prijal a vo
vzťahu k nemu nevykonával dokazovanie o vine, napriek tomu ho vypočul a počas celého hlavného
pojednávania vykonával svoje práva aj vzhľadom na skutočnosť, že žalované skutky mali byť spáchané
v spolupáchateľstve troch osôb. Obžalovaný C. U. vo svojej výpovedí priznal spáchanie skutkov,
zdôrazňoval však, že on upustil od protiprávneho konania a nevedel, aká finančná hotovosť by sa v

trezoroch zmenární mohla nachádzať a teda svojím konaním nemohol spáchať škodu veľkého rozsahu,
ako mu je to kladené za vinu.

Jediný, kto spáchanie skutkov popieral, bol obžalovaný E. R., pričom aj obžalovaní U. I. T.. T. svojimi
výpoveďami potvrdzovali, že sa na skutkoch nezúčastnil, že to bola iná osoba (konkrétne brat O. Q. - E.).

Je nutné konštatovať, že vykonaným dokazovaním nebola spochybnená správnosť záverov o spáchaní
skutkov obžalovanými U. I. T.. T. uvádzaných v skutkovej vete obžaloby.

Obžalovaný U. síce neurobil žiadne z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku, ale je zrejmé,
že neboli z jeho strany spochybnené závery o spáchaní skutkov uvádzaných v skutkovej vete obžaloby.

U. sa k žalovaným skutkom priznal s tým, že poprel, že na skutku zúčastnil obžalovaný R. I. F. G..
Naproti tomu uviedol, že pri skutkoch mal byť prítomný Q. T. I. Q. kamarát. Obžalovaný U. v zásade
uviedol, že na páchanie trestnej činnosti ho naviedol Q., ktorého vykreslil ako hlavného organizátora
a návodcu. Pokiaľ ide o priebeh skutkov, snažil sa svojou výpoveďou navodiť dojem, že od konania v
priebehu skutku upustil.

Z výpovede obžalovaného T.. I. T. I. J. Q. však vyplýva, že impulzom pre upustenie od konania boli
objektívne skutočnosti. Obžalovaný T. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní na rozdiel od U.
uviedol, že dôvodom odchodu z miesta činu bolo, že trezor sa im vzpriečil a vyrušili ich obyvatelia
domu, ale U. vyzval k upusteniu. Q. vo svojej výpovedi uviedol, že on nechcel upustiť od konania, ale

bolo to spoločné rozhodnutie. Títo traja aktéri sa síce nezhodli na tom, na koho podnet alebo z akých
dôvodov nedošlo k dokonaniu trestného činu, no tvrdenie U., že práve on upustil od konania pre právne
posúdenie veci nemá význam, pretože za vinu im je kladené práve to, že sa pokúsili dokonať trestný
čin, ale k jeho dokonaniu nedošlo. Dokazovanie, z akých dôvodov došlo k upusteniu od protiprávneho
konania, by viedlo k zbytočným prieťahom a bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti. Navyše

podiel, účasť jednotlivých osôb na skutku, v prípade uznania viny, možno vyjadriť ukladaním trestu.
Žiada sa pripomenúť, že práve U., T.. T. I. O. Q. boli osobami, ktoré trestnú činnosť organizovali,
vozievali sa spolu (všetci traja) v jednom vozidle, v ďalšom minimálne jednom vozidle zabezpečili tzv.
oká, t. j. osoby, ktoré ich mali vystríhať alebo upozorniť na nebezpečenstvo. Každý z nich používal
pri posudzovaných trestných činoch maskovanie, nešlo o činnosť ojedinelú, práve naopak vopred

plánovanú, s vedomosťou všetkých troch, čoho sa vlastne zúčastňujú. Možno pripustiť určité odchýlky
pri páchaní jednotlivých skutkov (miesto stretnutia, spôsob vytipovania miesta skutku), no zakaždým,
ako vyplynulo z ich výpovede, dochádzalo k páchaniu skutkov obdobným spôsobom. Podnetom pre
upustenie od dokonania v prejednávanej veci boli s najväčšou pravdepodobnosťou, okrem samotných
páchateľov, aj ďalšie okolnosti, náhody (zabezpečenie trezoru, prechod pekára či mliekara), s ktorými

páchatelia nemuseli počítať. Nemožno preceňovať fakt, že to mohol byť práve obžalovaný U., ktorý mal
upustiť od dokonania protiprávneho konania, keď k protiprávnemu konaniu a aj následku došlo.

Obžalovaný U. spochybňuje tiež sumu, ktorá sa mala nachádzať v trezoroch. Uviedol, že on sám
nepredpokladal, že môže byť v trezoroch také množstvo peňazí, ako je uvedené v obžalobe. Dôvodmi

na páchanie skutkov boli dlhy, keď si požičiaval od Q., a preto sa zúčastnil aj druhého skutku. Túto
argumentáciu obžalovaného možno vnímať ako snahu zmeniť právnu kvalifikáciu, kedy okrem iného
poukazoval aj na to, že ak by bol súdený v Českej republike, aj hroziaci trest by bol nižší, miernejší.
Dokonca sa domnieva, že vec mala byť prejednaná v štáte, v ktorom ku skutku došlo. Ďalej uvádzal,
že on je v nevýhodnej pozícii oproti obžalovanému T.. T., ktorý vykonáva trest odňatia slobody v trvaní

desiatich rokov, čo je horná trestná sadzba pri obzvlášť závažnom zločine krádeže, ktorý je predmetom
obžaloby, a teda jemu o nič nejde, nemá problém sa priznať, lebo on vie, že horšie nedopadne. Taktiež
je situácia výhodná pre svedka O. Q., ktorý je „kajúcnikom“ a nie je za skutky postihovaný. Naopak,
jedine on (C. U.), je v nevýhodnej pozícii, lebo vykonáva len sedemročný trest odňatia slobody a vdôsledku uznania viny by mohol byť tento trest zvýšený, avšak on od konania upustil, nevedel, koľko
peňazí je v trezore. Na jednej strane tak obžalovaný U. nepopiera spáchanie skutku, no jeho cieľom
je zmierniť sankciu a znížiť/zmenšiť podiel na protiprávnom konaní, čo nemožno vyhodnotiť inak ako

účelové konanie.

Aj z výpovede obžalovaného T.. T. a svedka O. Q. je zrejmé, že páchatelia odhadovali, že v trezore
sa nachádza viac ako 50 000,00 Eur. Dokonca pred spáchaním skutku si Q. overoval výšku hotovosti
v trezore, kedy popísal spôsob odhadu tipovania s tým, že zdôraznil, že nikdy nevedeli presnú sumu,

ale len odhad hotovosti. Pretože táto informácia bola stará približne mesiac, v deň krádeže úmyselne
vymieňali väčšie množstvo peňazí so zámerom získať konkrétnu predstavu odhadovaného množstvo
peňazí. Vzhľadom na uvedené obrana prezentovaná U. neobstojí a to aj napriek tomu, že z dokazovania
nevyplynulo, že práve U. takýmto spôsobom pri overovaní možnej hotovosti v zmenárni postupoval. Na
druhej strane si ale obžalovaný U. bol veľmi dobre vedomý, do akej činnosti sa s Q. I. T.. T. zapája
a motiváciou mu boli aj dlhy voči svedkovi Q., a teda nemožno uveriť obrane, že by mu z takejto

protiprávnej činnosti postačoval aj nízky zisk, ktorý by ledva pokryl náklady na akciu a U. by nevyriešil
ani situáciu s jeho dlhom a ani nezlepšil jeho životnú úroveň.

Pokiaľ ide o výšku finančnej hotovosti v trezoroch, táto bola vyčíslená spôsobom, kde výška jej
vychádzala z účtovnej evidencie s tým, že počiatočné sumy v prvom prípade boli spočítané s odstupom

troch hodín a následne došlo k úradnému otvoreniu týchto trezorov a došlo k prepočítaniu mincí,
bankoviek. Obhajoba namieta, že bankovky sa nachádzali aj mimo trezoru. Z ohliadky miesta činu vo
Frýdku - Místku (č. l. 620 - 640) je zrejmé, že trezor bol otvorený a hotovosť v ňom prepočítaná, pričom
z fotodokumentácie je zrejmé, že bankovky sa nachádzajú aj mimo trezora, avšak ich výška a mena sa v
skutkovej vete obžaloby (vo vzťahu k pokusu trestného činu krádeže) nenachádza, nie je obžalovaným

pričítanázavinu.Presúdjemáloakceptovateľnáajobhajobavtomsmere,žebypočastrochhodín,kedy
bol trezor otvorený a prepočítaný, bol jeho obsah nejako zmanipulovaný. Zo zápisnice vyplýva, že trezor
bol otvorený za účasti pracovníkov zmenárne a zástupcu majiteľa, pričom aj z výpovede poškodeného
vyplynulo, že na miesto činu sa zamestnanec nedostavil okamžite po skutku, ale až neskôr. Nie je súdu
zrejmé, akým spôsobom by príslušníci PZ alebo iná osoba prelomila zámok trezoru (ktorý poškodený

takto nebol) či inak do trezoru vnikla vedomosťou o vstupnom kóde, keďže nič také v konaní nebolo ani
len spomenuté či zistené, nieto ešte preukázané. Výška hotovosti je preukázaná aj uzávierkou finančnej
hotovosti na č. l. 775 - 777.

Čo sa týka druhého skutku v meste Litomyšl, o prehliadke miesta činu svedčí zápisnica a

fotodokumentácia (č. l. 646 - 652), kedy je zistiteľné, že v čase ohliadky je trezor uzavretý, viditeľne
nepoškodený, iba v miestach dotyku lana je odretá čierna farba trezoru. Hotovosť sa mimo trezoru
nenachádzala, nie je zachytená na fotografiách. K výške škody predložil poškodený doklady (č. l. 561
- 564), ktoré sú takisto uzávierkou finančnej hotovosti.

V obidvoch prípadoch poškodený vo výsluchu uviedol, že iná suma (nižšia alebo vyššia) sa v čase
skutkov v trezore nachádzať nemohla, pretože bola zistená finančnými uzávierkami, pričom v rámci
prevádzkovania zmenárne sú viazaní predpismi Českej národnej banky ako aj vnútornými predpismi,
z ktorých okrem iného vyplýva, že na konci smeny, pri uzavretí prevádzky zmenárne, zamestnanec
postupuje podľa interných predpisov, kedy sa hotovosť odovzdáva do banky alebo sa ponecháva v

trezore. Tento postup inak potvrdil aj O. Q. vo svojej výpovedi, keď opísal, ako dokázal približne
odhadnúť, či zamestnanec zmenárne má ráno k dispozícii nejakú hotovosť v rôznych menách.

Je nepochybné, že všetci páchatelia vedeli, že v trezoroch, ktoré boli predmetom útoku, sa s vysokou
pravdepodobnosťou nachádza sumu, ktorá dozaista presahuje len vecnú škodu uvedené v obžalobe. V

prípade trestnej činnosti obžalovaných nešlo o spontánne akcie. Išlo o plánovitú činnosť. Obžalovaní U.
I. T.. T. sú usvedčovaní výpoveďou svedka Q., ktorý tak svojimi výpoveďami v prípravnom konaní, ako
výpoveďou na hlavnom pojednávaní podrobne popísal trestnú činnosť, pomery, kto zabezpečoval veci
a akým spôsobom došlo k tipovaniu miesta páchania.

Obrana obžalovaného U. spočívajúca v spochybnení právnej kvalifikácie konania, kde sa predmetné
skutky mali stať pred jedenástimi rokmi a právna kvalifikácia je odvodená od výšky škody, resp. od výšky
finančných prostriedkov v jednotlivých trezoroch, smerovala k tomu, že obsah trezora nikto nespočítal.
Trezorvjednomprípadenebolotvorenýavdruhomprípadebolotvorenýažráno,keď prišlizamestnancido práce, čo dáva priestor pre manipuláciu s bankovkami a mincami (finančnou hotovosťou). Obhajoba
sa zamerala na spochybnenie takejto výšky z hľadiska obsahu trezoru, pretože nebolo preukázané, že
v trezore bola taká suma, ako je uvedená v samotnej obžalobe. Paradoxom pre obhajobu je zistenie,

koľko z trestanej činnosti získal páchateľ a koľko mala zmenáreň k dispozícii. Ďalej obhajoba uviedla,
že skutok sa stal v Českej republike, kde za uvedené protiprávne konanie hrozí trest odňatia slobody v
trvaní osem rokov, zatiaľ čo právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje uložiť trest odňatia slobody
so sadzbou od desať rokov do pätnásť rokov.

Obhajoba v danom prípade tiež neobstojí, pretože vykonaným dokazovaním nebola spochybnená výška
finančných prostriedkov v trezore. Tá sa, čo sa týka prevádzky zmenárne ako aj množstva peňazí,
spravuje podľa pravidiel a príslušných predpisov Českej národnej banky. Množstvo peňazí sa od počtu
zákazníkov, od potreby, od druhu meny mení, ale pokiaľ ide o konkrétnu výšku množstva peňazí v tejto
trestnejveci,tátobolaurčenánazákladeuzávierkyfinančnejhotovosti,akeďžefyzickytrezorpoškodený
nebol, nebol dôvod na prepočítanie hotovosti. Na konci prevádzkovej doby zmenárne sa hotovosť, ktorá

sa neuložila v banke, uložila vždy len v trezore v prevádzke. Na žiadnom inom mieste sa neodvedená
hotovosť nemôže nachádzať, nakoľko je na to predpis. Čo sa týka poškodeného trezora, jeho otvorenia
a prepočítania finančných prostriedkov, tak zo zápisnice z ohliadky miesta činu nevyplynul záver, že by
niekto tretí manipuloval finančnou hotovosťou alebo by tento prepočet nebol v súlade so zákonom, a
teda bol nezákonným dôkazom, ako sa to snažila obhajoba obžalovaného U. spochybniť.

Obžalovaných U. I. T.. T. z trestnej činnosti neusvedčujú len ich priznania sa a výpovede, ale ich
pravdivosť je podporená aj svedeckými výpoveďami O. Q. (priamo) a H. E. (nepriamo vo vzťahu k
obžalovanému T.. T.). Ďalej boli prečítané aj rukou napísané poznámky obžalovaného T.. T., v ktorých
opísal páchanie trestnej činnosti a v neposlednom rade v logických a časových súvislostiach správnosť

právnej kvalifikácie skutkov podporujú aj kamerové záznamy z miest činu a ohliadky týchto miest.

Zhodnotiac vyššie uvedené, z dokazovania bez pochýb vyplynulo, že obžalovaný C. U. a obžalovaný
T.. I. T.P. z hľadiska objektívnej stránky konali tak, že v bode 1. a 2. obžaloby pokračovacím spoločným
konaním poškodili cudziu vec a spôsobili tak na cudzom majetku väčšiu škodu, a pokračovacím

spoločným konaním sa dopustili konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu,
ktorého sa dopustili v úmysle prisvojiť si cudziu vec tým, že sa jej zmocnia a taký čin spáchajú vlámaním
závažnejším spôsobom konania - organizovanou skupinou, a spôsobia ním škodu veľkého rozsahu,
avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo. Obaja obžalovaní tak konaním v spolupáchateľstve naplnili
znaky skutkovej podstaty a dopustili sa pokračovacieho zločinu poškodzovania cudzej veci podľa §

245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a
pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. b),
ods. 4 písm. a) Trestného zákona spáchaného v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, zo spáchania ktorých ich súd uznal vinnými.

*

Naproti týmto záverom o uznaní viny dvoch obžalovaných súd po vykonanom dokazovaní vo vzťahu k
tretiemu obžalovanému E. R. dospel k odlišnému stanovisku, v dôsledku ktorého rozhodol o oslobodení
tohto obžalovaného spod obžaloby.

Obžalovaný E. R. opakovane popieral spáchanie skutkov a jeho účasť na nich popreli aj obžalovaní U.
I. T.. T.. Obžalovaný U. nemal žiadnu pochybnosť o tom, že na skutkoch sa R. nezúčastnil. Obžalovaný
T.. T. tvrdil, že čo by tam robil, keď sa s Q. nejako zvlášť nepoznali, opravoval mu možno raz auto a
vie o tom, že na iných obdobných skutkoch sa spolupodieľal práve brat O. Q. - E.. Uviedol ďalej aj

to, že R. sa mal podľa obžaloby na skutkoch zúčastniť ako tzv. oko, ktorá osoba s nimi troma nikdy
nešla v jednom vozidle, ale v ďalších vozidlách. Dorozumievali sa s ňou vysielačkami, kedy tak konal
najmä O. Q., ktorý zadával pokyny. Hlas vo vysielačke mohol patriť komukoľvek. Obžalovaný T.. T. ďalej
spochybnil účasť Valihoru na skutkoch aj tým, že hoci on sám dobre poznal E. Q., jeho hlas vo vysielačke
bol zameniteľný, pretože hlas osoby je vo vysielačke ovplyvňovaný hlukom a ďalšími vplyvmi prostredia

a prenosu signálu. Obaja, U. I. T.. T., tvrdili, že na skutkoch sa mohol zúčastniť aj E. Q., kde svedok O.
Q. ako jeho brat ho chráni, pretože aj on sám je oproti nim vo výhodnejšej pozícii.Účasť obžalovaného Valihoru na skutkoch potvrdzuje len svedecká výpoveď O. Q., ktorá ale pre súd
v tomto smere nebola taká vierohodná ako vo vzťahu k obžalovaným U. I. T.. T.. Svedok O. Q. pred
súdom vystupoval sebavedomo a suverénne, nebránil sa ani osobným invektívam k obžalovanému U.

a nemal problém konfrontovať obhajcu neprimeranými a nedôstojnými protiotázkami týkajúcimi sa jeho
možného užívania omamných látok. V konečnom dôsledku na otázku s užívaním drog odpovedal, avšak
až potom, čo ich položil súd, pretože svedok odmietal odpovedať na otázky obhajcovi. Podráždene
svedok reagoval aj na otázky súvisiace s jeho postavením v trestnom konaní v pozícii tzv. kajúcnika,
kedy je voči nemu trestne stíhanie zastavené a že sa na trestnej činnosti mohol zúčastniť aj jeho

brat E., vo vzťahu ku ktorému pripustil, že sa brat zúčastnil jednej takejto akcie. Opakoval, že R. sa
práve žalovaných skutkov zúčastnil, použil čierne vozidlo zn. Nissan Pathfinder. Na druhej strane však
vypovedal, že na tieto skutky mal účasť R. zabezpečiť obžalovaný U.. Pozornosť súdu svedok O. Q.
zaujal aj tým, aký postoj zaujal, a síce „že on v tejto veci nesedí na lavici obžalovaných“. Obhajoba
neustále poukazovala na postavenie svedka Q., kedy sa súd aj domnieval, že takéto opakované tvrdenie
je účelové s cieľom zmierniť vinu obžalovaných, no pri osobnom výsluchu svedka súd naozaj dospel k

záveru, že si svoje postavenie v trestnom konaní „užíva“, kedy jeho správanie možno len dokresliť aj v
tomsmere,žehonebolomožnépredvolaťzadresypobytu,ktorúmáúradneevidovanú,efektusaminulo
aj jeho predvedenie, kedy policajný zbor oznámil, že sa O. Q. nepodarilo včas lokalizovať a jeho účasť
sa podarilo zabezpečiť na hlavnom pojednávaní až vtedy, keď prokurátor zisťoval jeho možné telefónne
číslo a adresu z iných trestných konaní. Svedok nebol presvedčivý, naopak bol útočný, podráždený.

Možno je to len odstupom času, kedy pamäť aktérov môže oslabovať v zapamätaní si detailov, možno
je to len reprodukciou svedka Q. o prežitých udalostiach, avšak na jeho výpovedí je čosi pozoruhodné,
pokiaľ ide o účasť tzv. ôk. Za oká označil iba R., nebohého G. a v jednom prípade svojho brata E.. R.
nejako bližšie nepoznal, raz mu opravoval auto, no postačovalo mu to na to, aby tejto osobe dôveroval

pri páchaní trestnej činnosti, o ktorej sa nemalo vedieť, pretože použili aj tmavé oblečenie, pripravovali
sa na trestný čin, rátali aj s únikovými cestami a oká slúžili na sledovanie a zabezpečovanie miesta činu.
V jednom skutku na odpútanie pozornosti od Q., U. I. T.. T. ako hlavných páchateľov a od vlámania sa
do zmenárne využili podpálenie osobného motorového vozidla.

Uvedené úvahy súdu možno budú vnímané ako domnienky, no na druhej strane okrem holého
(nepreukázaného)tvrdeniasvedkaoúčastiobžalovanéhoR.naskutkoch,ktorésúpredmetomobžaloby,
nebol v konaní produkovaný jediný dôkaz (priamy alebo nepriamy), ktorý by R. usvedčoval z trestnej
činnosti a s trestnou činnosťou ju spájal. Obhajoba poukázala na fakt, že obžaloba je postavená na
jedinom dôkaze, a to svedectve O. Q. ako profesionálneho svedka s bohatou kriminálnou minulosťou.

Nemožno postaviť individuálne odsúdenie na jedinom svedkovi, ktorý má postavenie kajúcnika a jeho
priznanie má znaky účelovosti. Obžalovaný C. U. tvrdí, že s samotným ,,okom“ podieľajúcim sa na
páchaní trestnej činnosti bol brat O. Q.. Pričom nemožno opomenúť skutočnosť, že obžalovaný R.
spochybnil aj to, že by niekedy vlastnil automobil zn. Nissan Pathfinder.

Skutočnosť, že E. R. bol pribratý ku skutku cez C. U., s ktorým sa poznali, nebola vykonaným
dokazovaním preukázaná. Výpoveď svedka O. Q. tak ostala v konaní celkom osamotená a táto jeho
výpoveď v kontexte s inými dôkazmi nepreukazuje, že na skutkoch sa zúčastnil aj obžalovaný R..
Uvedené vyplýva aj z výpovede obžalovaného T. I. U..

Z predložených dôkazov, ktoré orgány činné v trestnom konaní zabezpečili a vykonali, ako aj súd vykonal
na hlavnom pojednávaní, jednoznačne nevyplynulo, že konanie opísané v skutkovej vete možno pričítať
aj obžalovanému R.. Nie je možné z hľadiska strany, ktorá je stíhaná (obžalovaný), aby v právnom
štáte mal očakávať, že za všetko, čo mu bude pričítané za vinu, bude hneď aj odsúdený, a to bez
ohľadu na to, aké dôkazy a akým spôsobom boli vykonané. Je potrebné zistiť skutkový stav riadne.

Súd tento skutkový stav riadne zistený mal, pretože chyby v trestnom konaní boli tak závažné, že,
vykonanie ďalších dôkazov pred súdom (dokazujúce skutočnosti, ktoré už mali byť dokázané pri podaní
obžaloby) považoval za už neúčelné. Pri takýchto vážnych pochybeniach vzbudzujúcich pochybnosti o
jednoznačnej vine obžalovaného R. súd musel tohto spod obžaloby oslobodiť.

Súd s prihliadnutím na uvedené skutočnosti a pri vyhodnotení vyššie uvedených dôkazov konštatuje, že
dôkazy v predmetnej veci vykonané na hlavnom pojednávaní nepreukazujú bez dôvodných pochybností
skutočnosti uvedené v podanej obžalobe, teda že skutok spáchal obžalovaný R..Je nevyhnutné spomenúť aj reflektovanie ústavnej zásady (a teda základného práva každého na
prezumpciu neviny formulovaného v článku 50 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky) do
ustanovenia § 2 ods. 2 Trestného poriadku, z ktorej okrem iného vyplýva, že obvinený (obžalovaný) nie

je povinný dokazovať svoju nevinu a nesmie byť donucovaný k priznaniu. Z ústavnej zásady prezumpcie
neviny ďalej vyplýva, že obvinenému je potrebné vinu dokázať a v prípade pochybnosti o skutkovej
otázke významnej pre rozhodnutie sa musí rozhodnúť v prospech obvineného. Zásada „in dubio pro
reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného) je jednou z kľúčových zásad aplikujúcich sa v rámci
trestného konania, pričom táto zásada, ktorá vychádza z právnych myšlienok rímskeho práva, je ako

taká neoddeliteľne spätá so zásadou prezumpcie neviny. Prezumpcia neviny teda objektívny stav,
podľa ktorého o vine obvineného môže rozhodnúť len súd, pričom jeho rozhodnutie musí vychádzať
z vykonaného dokazovania, v rámci ktorého existuje jednoznačný záver, že žalovaný skutok spáchala
určitá osoba.

Prezumpcia neviny je základným právom so všetkými ústavnoprávnymi účinkami medzi ústavnou

zásadou a ústavou priznaným základným právom. Ústava v čl. 50 ods. 2 ustanovuje prezumpciu neviny
ako východisko pre uplatnenie trestnej zodpovednosti. Túto úpravu nemožno vysvetliť tak, že ústavná
ochrana prezumpcie neviny je obmedzená výlučne na trestnú zodpovednosť, a že všetky ostatné
formy právnej zodpovednosti možno založiť na zásade prezumpcie neviny. Zásada prezumpcie neviny
patrí k všeobecným zásadám právneho štátu. V správnom konaní, v daňovom konaní a vo všetkých

ostatných prípadoch uplatnenia všeobecne záväzného právneho predpisu orgánom verejnej moci voči
osobe orgán verejnej moci musí predpokladať nevinu osoby, proti ktorej uplatňuje všeobecne záväzný
právny predpis. Rozdiel v ochrane prezumpcie neviny v trestnom konaní a v ostatných vzťahoch je
v ústavnej norme, ktorá je prameňom práva na ochranu v prvom prípade a v ostatných prípadoch.
Prezumpcienevinyakozákladnéprávopriznanévčlánku50ods.2slúžinaochranuvtrestnomkonaní.V

ostatných právnych vzťahoch sa prezumpcia neviny nezaručuje ako základné právo. Má povahu zásady
implikovanej v úprave čl. 1 ods. 1 Ústavy o právnom štáte (bližšie pozri: C.. D.. D. C., C..J.: Ústava
Slovenskej republiky - Komentár; Teória a prax, 2. prepracované a doplnené vydanie, C. H. Beck 2019).

Koncepciu legitímnej nádeje do právneho poriadku SR preniesol Ústavný súd, ktorý k otázke uviedol:

„Na legitímne očakávania je nevyhnutné nazerať aj v kontexte generálneho princípu právneho štátu
fixovaného v čl. 1 ods. 1 ústavy, ktorého integrálnou súčasťou je aj princíp právnej istoty a ochrany
dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.

V danom prípade zostali významné pochybnosti o tom, či sa žalovaného skutku dopustil obžalovaný E.

R.. Súhrn priamych a nepriamych dôkazov k preukázaniu viny obžalovaného musí tvoriť logickú sústavu
vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti
žalovaného skutku, usvedčujú z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne aj vylučujú možnosť
akéhokoľvek iného záveru. Dôkazné bremeno pritom nesie obžaloba, nie obžalovaný. Obžaloba musí
dokázať vinu obžalovaného, nie obžalovaný svoju nevinu.

V konkrétnom prípade musí súd konštatovať absenciu čo i len jedného relevantného usvedčujúceho
dôkazu s výnimkou jediného svedka O. Q.. Tento však nemôže byť bez ďalšieho označený za dôkaz
usvedčujúci z hľadiska vyslovenia záveru o vine obžalovaného.

Pretože zásada zistenia náležitého skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti
vyžaduje, aby súd svoje rozhodnutie oprel o fakty, ktoré sú jednoznačné a nepochybné (a to nielen v
rovine pravdepodobnosti), súd obligatórne v zmysle vyššie rozvedenej zásady „in dubio pro reo“ musel
vychádzať zo skutkových okolností pre obžalovaných priaznivejších, v konkrétnom prípade z ich tvrdení,
že skutku, ktorý im je kladený za vinu sa nedopustili. Súd však zdôrazňuje, že týmto nekonštatuje, že

obžalovanískutoknespáchali,uzatváravšak,ženebolopreukázané,žesaskutkudopustili.Nedokázaná
vina má však rovnaký význam ako dokázaná nevina.

Podmienka náležite zistiť skutkový stav veci znamená, že v trestnom konaní musia byť všetky okolnosti
trestného činu zistené v takom rozsahu, aby bolo možné vzhľadom na konkrétne štádium trestného

konania rozhodnúť. Súd je názoru, že v danom prípade dôkazné bremeno obžaloba neuniesla,
nepredložila súdu dostatok nespochybniteľných dôkazov, ktoré by bez dôvodných pochybností dokázali,
že skutok, pre ktorý boli obžalovaní stíhaní títo skutočne aj spáchali, preto ich podľa § 285 písm. c)
Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.Na základe uvedených skutočností a zisteného skutkového stavu samosudca rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti rozsudku a obžalovaného E. R. oslobodil.

III.

1. Obžalovaný C. U.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol u obžalovaného C. U. na spôsob spáchania
činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, jeho osobu, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy.

Obžalovaný bol priestupkovo postihnutý jedenkrát podľa § 47 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990, za
čo mu bola v blokovom konaní udelená pokuta, ktorú zaplatil na mieste. Súdom bol potrestaný šesťkrát.

V dvoch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Obžalovaný v súčasnosti vykonáva
trest odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Želiezovciach, ktorý mu bol uložený
rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 28Tk/2/2017 zo dňa v čase od 06. 02. 2020 s predpokladaným
ukončením trestu do 12. 01. 2024.

Z hodnotenia Ústavu na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody v Žiline vyplýva kladné hodnotenie
pre osobu obžalovaného, že príkazy personálu plní, v osobných veciach udržiava poriadok. Vzťahy
s vonkajším prostredím udržiava. Disciplinárne potrestaný nie, počas aktuálneho výkonu trestu v
Želiezovciach je riadne pracovne zaradený, bol päťkrát disciplinárne odmenený.

Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, kedy sa obžalovaný ku skutkom priznal, oľutoval
ich. Obžalovanému nepriťažovala žiadna okolnosť. Hoci bol v minulosti obžalovaný odsúdený, súd na
túto priťažujúcu okolnosť neprihliadal, pretože táto priťažujúca okolnosť sa neaplikuje ani v prípade
ukladania súhrnného trestu, ak okrem odsúdenia, vo vzťahu ku ktorému sa ukladá trest súhrnný, nebol
obžalovaný právoplatne odsúdený (porovnaj so skutočnosťou, že v dvoch prípadoch sa na neho hľadí,

ako by nebol odsúdený, v dvoch prípadoch sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia osvedčil
a jedno odsúdenie bolo pri ukladaní iného súhrnného trestu zrušené).

Obžalovaný sa dopustili dvoch úmyselných zločinov, preto bolo nevyhnutné ukladať úhrnný trest podľa
zásad uvedených v § 41 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona. Najprísnejším trestným činom je pokračovací

obzvlášť závažný zločin krádeže v štádiu pokusu (trestná sadzba desať až pätnásť rokov), kde horná
hranica sa zvyšuje o jednu tretinu trestnej sadzby, a teda súd by mal ukladať trest odňatia slobody v
rozmedzí od desiatich rokov do šestnástich rokov a ôsmich mesiacov.

Súdnapriekprevahepoľahčujúcichokolnostímuselpostupovaťpodľaustanovenia§38ods.5Trestného

zákona pre opätovné spáchanie zločinu a dolnú hranicu zvýšiť o jednu polovicu, teda v konečnom
dôsledku mohol ukladať trest v rozmedzí od dvanástich rokov a šiestich mesiacov do šestnástich rokov
a ôsmich mesiacov.

Úvahami, ktorými sa súd riadil, sa týkali osoby obžalovaného C. U. ako aj vzájomných vzťahov

spolupáchateľov a príčinách, ktoré viedli k spáchaniu trestnej činnosti, a tiež následkov, ktoré trestná
činnosť spôsobila. V neposlednom rade vzal súd do úvahy aj tú skutočnosť, že prísnejšie trestným
činom v prejednávanej veci je pokus trestného činu, kedy je možné aplikovať mimoriadne zníženie trestu
postupom podľa § 39 Trestného zákona a trest znížiť až na hranicu piatich rokov.

Berúc do úvahy uvedené, kedy súd mohol ukladať trest od piatich rokov do šestnástich rokov a
ôsmich mesiacov, dospel k záveru, že za primerané a spravodlivé je ukladanie trestu v spodnej hranici
trestnej sadzby, pretože napriek opakovanému páchaniu majetkovej trestnej činnosti obžalovaným
U. je nakoniec potrebné vziať do úvahy predovšetkým celkovú výšku škody (pretože naplnenie
kvalifikačného znaku „vlámaním“ bol pri novelizáciách Trestného zákona zmiernený až na úroveň

prečinu, oproti obzvlášť závažnému zločinu) a nezvyšovať trest pre početnosť skutkov, ale pre škodu,
ktorú obžalovaný reálne spôsobil alebo sa pokúsil spôsobiť. Keďže pri ukladaní trestu treba prihliadať
aj na osobu páchateľa, pojem spravodlivosti, potrebu ochrany spoločnosti a nápravy páchateľa, súd
uložil obžalovanému C. U. primeraný súhrnný a úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8(ôsmich) rokov a na výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia, pretože aj v minulosti už bol vo výkone trestu odňatia slobody a aktuálne
stíhaná trestný činnosť je kvalifikovaná aj ako obzvlášť závažný zločin, hoci nie je potrebné dosiahnuť

jeho nápravu v ústave s maximálnym stupňom stráženia.

Pre uloženie súhrnného trestu súd zrušil výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn.
28Tk/2/2017 zo dňa 25. 10. 2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/111/2018
zo dňa 15. 01. 2019, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Tdo/66/2019 zo dňa

06. 02. 2020 a rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/136/2020 zo dňa 23. 02. 2021,
ktorým mu bol podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 5 Trestného zákona, § 41
ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 (siedmich) rokov so
zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky
ďalšie rozhodnutia a opatrenia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona bol obžalovanému C.Š. U. uložený ochranný dohľad v trvaní 2
(dvoch) rokov, pretože ho uznal vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu majetkovej povahy,
kedy sa odsúdený tohto druhu trestnej činnosti dopúšťa opakovane.

2. Obžalovaný T.. I. T.

V úvahách, ktorými sa súd riadil v prípade osoby obžalovaného T.. I. T. ako aj vzájomných vzťahov
spolupáchateľov a príčinách, ktoré viedli k spáchaniu trestnej činnosti, a tiež následkov, ktoré trestná
činnosť spôsobila, zobral na zreteľ aj vyhlásenie o vine obžalovaného.

Z Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Prešove vyplýva pre osobu
obžalovaného kladné hodnotenie, dodržiava ústavný poriadok a právne predpisy, plní príkazy a pokyny
príslušníkov a konfliktným situáciám sa vyhýba. Je jedenkrát disciplinárne odmenený a raz disciplinárne
potrestaný.

Obžalovaný bol priestupkovo postihnutý jedenkrát, za priestupok na úseku cestnej premávky a za
priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.

Súdom bol potrestaný trikrát, pričom odsúdenie Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 47Tk/1/2019 bolo

zrušené pre ukladanie súhrnného trestu. Obžalovaný podľa evidencie ZVJS vykonáva postupne uložené
tresty, a to trest uložený mu Špecializovaným trestným súdom pod sp. zn. 2T/26/2020 a tiež Okresným
súdom Žilina pod sp. zn. 28Tk/1/2017, vo vzťahu ku ktorému je prejednávaná vec časovo skoršou.

Poznajúc uvedené podľa § 44 Trestného zákona u obžalovaného upustil od uloženia súhrnného trestu

podľa § 42 Trestného zákona, pretože súd považuje trest odňatia slobody za obzvlášť závažný zločin
krádeže podľa § 212 ods. 5 písm. a) Trestného zákona uložený rozsudkom Okresného súdu Žilina
sp. zn. 28Tk/1/2017 zo dňa 05. 12. 2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
3To/64/2020 zo dňa 17. 02. 2021 v trvaní 10 (desiatich) rokov so zaradením do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za dostatočný, keďže aj v prípade

obžalovaného T.. T. je potrebné prihliadnuť na jeho osobu, kedy sa ku skutku priznal. Nemožno mu
pričítať, že bol v minulosti trestne stíhaný, z rovnakých dôvodov ako u obžalovaného U.. Aj obžalovaný
T.. T. je stíhaný za pokus obzvlášť závažného zločinu, preto je potrebné aplikovať mimoriadne zníženie
a tiež sa opakovane dopustil zločinu, kedy by súd musel aplikovať ustanovenie § 38 ods. 5 Trestného
zákona. Ukladanie trestu odňatia slobody by prichádzalo do úvahy v rovnakej trestnej sadzbe ako u

spoluobžalovaného U.. Aktuálne vykonávaný trest odňatia slobody v trvaní 10 (desiatich) rokov je preto
dostatočný.

Podľa§76ods.1TrestnéhozákonasaobžalovanémuT..I.T.uložil ochrannýdohľadvtrvaní1(jedného)
roka, pretože ho uznal vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu majetkovej povahy.

Nakoľko bola trestnou činnosťou obžalovaných U.Q. I. T.. T. spôsobená škoda, súd podľa § 288 ods. 1
Trestného poriadku odkázal poškodených na samostatný civilný proces:- poškodenú L. P., F.. XX. XX. XXXX, T. A. XXXX, M. - E., Č. S. s nárokom na náhradu škody vo výške
513,50 Eur
- poškodenú zaniknutú obchodnú spoločnosť Q. B., J.. S.. Z.., J. J. Š.C. XXX/XX, Z., O.: XXX XX XXX

rozdelením s prechodom na nástupnícku spoločnosť D. O. J.. S.. Z.., J. J. Š.R. XXX/XX, Z., O.: XXX XX
XXX, s nárokom na náhradu škody vo výške 1 248,93 Eur a vo výške 591,62 Eur
- poškodenú poisťovňu G. Č. H., I.. J.., J. J. F. H. XXXX/XXX, H. X, Č. S., O.: XXX XX XXX (W. H. I. R.,
F.. XX. XX. XXXX, T.Y. J. F. XXX, A. - E., Č. S.) s nárokom na náhradu škody vo výške 397,00 Eur,
- poškodenú A. A., F.. XX. XX. XXXX, T. F. A. XXX, A. - A., Č. S., vo výške 3 760,00 Eur,

a to z dôvodu, že uvedení poškodení si uplatnili nároky na náhradu škody aj v rámci poistných zmlúv
(konkrétne L. P., Q. B., J.. S.. Z.. I. A. A.) a poškodená poisťovňa si svoj nárok uplatnila v rámci regresu,
kedy z poistnej zmluvy plnila poškodenej I. R.; tá si však nárok na náhradu škody vôbec neuplatnila práve
z dôvodu poistného plnenia. Podstatnou skutočnosťou, pre ktorú ale v trestnom konaní súd nerozhodol
o náhrade škody je fakt, že na trestnej činnosti sa okrem C. U. I. T.. T. podieľali aj ďalšie dve osoby -
nebohý D. G. I. J. O. Q.. Plnenie, na ktoré by súd zaviazal v rámci adhézneho konania, by tak malo byť

poskytnuté len zo strany dvoch osôb, ktoré by si následne ale mohli uplatniť tiež regres spoludlžníka. Aj
z civilného, občianskoprávneho, aspektu súd poškodených odkázal na samostatný civilný proces.

Poškodení B. U. I. H. P. H., I.. J.. R. O. G. si nárok na náhradu škody neuplatnili vôbec.

Na základe uvedených skutočností a zisteného skutkového stavu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

Odvolanie má odkladný účinok.

Vprospechobžalovanéhomôžupodaťodvolaniepríbuznívpokolení priamom,jehosúrodenci,osvojiteľ,
osvojenec, manželka a družka ale nie proti jeho vôli. Poškodený môže podať odvolanie iba pre

nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.