Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. september 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/72/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119011115
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2119011115.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov

JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci proti obž. A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a § 127 ods. 5 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 27.5.2021, sp. zn. 34T/25/2019, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 20.9.2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d) Trestného poriadku súd ruší napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., E. F. G. XXXX/XX,
uznáva za vinného, že
v čase od 26.11.2018 do 04.12.2018 z presne nezisteného miesta prostredníctvom aplikácie Facebook

Messenger vo forme textových správ sa bezdôvodne vyhrážal usmrtením a inou ťažkou ujmou svojej
bývalej manželke, poškodenej H. A. B., konkrétne správami zo dňa 26.11.2018 „...za to ťa zabijem
a rýchlo, neboj.“ a „No čo kurva špatná. Pre mňa si niekto, koho do smrti budem hľadať za jediným
cieľom...“, ďalej správou zo dňa 27.11.2018 „zabijem ťa prisahám, prisahám na toho chlapca“ a správami
zo dňa 04.12.2018 „Prisahám na toho chlapca čo mi je všetkým, že buď v tejto sekunde sa zmeníš a
celý svet alebo skape každý ho stretnem, no ja si odjebem prst, aby si verila. 60 Sek.“, ďalej „Teraz
Ti začne život kurva“ a „Kurva vyjebaná. Nemám ani na vybratie receptu. A. skapeš ako celá Tvoja
ambulancia. Licencie a každý podvod čo si urobila vypiješ do dna...“, čím u nej vzbudil dôvodnú obavu

o svoj život a zdravie,
teda
inému sa vyhrážal smrťou a inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,
čím spáchal
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona
k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci - mobilný
telefón zn. LG bielej farby spolu so SIM kartou č. 894210439920857165. Podľa § 60 ods. 5 Trestného

zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.Podľa § 73 ods. 2 písm. d) a § 74 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné
protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c)
Trestného zákona a § 127 ods. 5 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe,
že
v čase od 26.11.2018 do 04.12.2018 z presne nezisteného miesta prostredníctvom aplikácie Facebook
Messenger vo forme textových správ sa bezdôvodne vyhrážal usmrtením a inou ťažkou ujmou svojej

bývalej manželke, poškodenej H. A. B., konkrétne správami zo dňa 26.11.2018 „...za to ťa zabijem
a rýchlo, neboj.“ a „No čo kurva špatná. Pre mňa si niekto, koho do smrti budem hľadať za jediným
cieľom...“, ďalej správou zo dňa 27.11.2018 „zabijem ťa prisahám, prisahám na toho chlapca“ a správami
zo dňa 04.12.2018 „Prisahám na toho chlapca čo mi je všetkým, že buď v tejto sekunde sa zmeníš a
celý svet alebo skape každý ho stretnem, no ja si odjebem prst, aby si verila. 60 Sek.“, ďalej „Teraz

Ti začne život kurva“ a „Kurva vyjebaná. Nemám ani na vybratie receptu. A. skapeš ako celá Tvoja
ambulancia. Licencie a každý podvod čo si urobila vypiješ do dna...“, čím u nej vzbudil dôvodnú obavu
o svoj život a zdravie.
Za to súd obžalovanému § 360 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. m) a § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného
zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48

odsek 2 písmeno a) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný. Obžalovaný odôvodnil svoje
odvolanie sám aj prostredníctvom obhajcu. Namietal, že výpoveď poškodenej, na ktorú sa odvoláva
okresný súd, bola vykonaný pred vznesením obvinenia a je to teda dôkaz nepoužiteľný. Nesúhlasil ani

s čítaním celej výpovede poškodenej, ani svedkyne z prípravného konania, nebol na to dôvod, mala
sa čítať len časť zápisnice, ku ktorej sa mali vyjadriť. Poukázal tiež na to, že poškodená vypovedala
v prípravnom konaní viackrát, a preto sa nemal okresný súd zaoberať len jednou jej výpoveďou
v prípravnom konaní, ale aj výpoveďami následnými, ktoré boli vykonané kontradiktórne. Rozpory medzi
výpoveďami sa mali odstraňovať už v prípravnom konaní. Potom aj tvrdenie súdu, že poškodená

na hlavnom pojednávaní potvrdila, že v prípravnom konaní vypovedala pravdu, je zmätočné. Súd
vychádzal pri vyhodnocovaní skutkového stavu z výpovede svedkyne H., ktorá však len reprodukovala
svoje dojmy z rozprávania poškodenej, z existencie predchádzajúceho odsúdenia obžalovaného, čo
je neprípustné. Súd sa nezaoberal ani otázkou obáv poškodenej v súvislosti s úzkostnou poruchou
obžalovaného, ktorá mu znemožňuje cestovať. Správy neboli v konaní stotožnené, tieto obžalovaný

poprel, znaleckým skúmaním bola zaistená jediná správa, jej obsah ale nie je spôsobilý vyvolať
iné obavy ako obavy o telesnú integritu obžalovaného. Nebol zabezpečený jediný objektívny dôkaz
o doručení správ poškodenej. Nie je ním ani zápisnica o trestnom oznámení, ktoré podávala matka
obžalovaného. Bolo vecou vyšetrovateľa stotožniť pri výsluchu svedkyne takéto správy, aj keď stále
by šlo len o robinu tvrdení svedkyne. Obsahom spisu je aj 6 listov A4 s prefotenými správami, listy

nie sú datované, ani parafované osobou, ktorou mali byť vyhotovené či odovzdané. Ani na hlavnom
pojednávaní neboli tieto správy stotožňované. Súd tiež nezákonne rozšíril skutok oproti jeho formulácii
v obžalobe, v rozpore so zásadou totožnosti skutku. Vo vzťahu k súdom rozšírenej časti nebolo
dostatočne vykonané dokazovanie.
Prostredníctvom obhajcu obžalovaný doplnil, že nebola spoľahlivo preukázaná existencia správ, na

ktorých je postavený skutkový základ obžlaoby, sms komunikácia z 26.11.2018 a 27.11.2018 nebola
stotožnená alebo potvrdená poškodenou. Tieto správy neboli verifikované, nie je možné stotožniť ani
obdobie, kedy mali byť poslané obžalovaným. V tomto smere je rozsudok nepreskúmateľný. Svedctvo
oznamovateľky nepostačuje, keďže ich mala poškodená preposielať, nie je možné vylúčiť manipuláciu
s nimi. Správy z 4.12.2018 obžalovaný namieta, že nie sú spôsobilé vzbudiť u poškodenej dôvodnú

obavu z ich uskutočnenia, komunikácia bola nepríjemná a nežiaduca, ale bola medzi obžalovaným
a poškodenou častá a nikdy neprišlo ani len v náznaku k naplneniu vyhrážok zo strany poškodeného.
Poškodená viackrát uviedla, že predmetné správy v nej nevzbudzovali dôvodnú obavu o život alebo
zdravie. Skutočnosť, že poškodená bola ochotná pricestovať na výsluch do Hlohovca, potvrdzuje predný
opak toho, že by poškodená mala mať dôvodnú obavu o svoj život alebo zdravie. Súd porušil právoobžalovaného na obhajobu, keď oprel rozhodnutie o jeho vine o zápisnicu poškodenej spred vznesenia
obvinenia.
Na týchto odvolacích dôvodoch zotrval obžalovaný aj na verejnom zasadnutí, ktoré tunajší súd nariadil

na rozhodnutie o jeho odvolaní. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť
podľa § 319 Trestného poriadku.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie

treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno

nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o vine,
treste, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku

odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť
postupukonania,ktoréimpredchádzaloatakzistil,žeodvolanieobžalovanéhojedôvodnélenčiastočne.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajský súd zistil, že okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil
nasledovným spôsobom (citácia):
„Pokiaľ ide o ustálenie skutku, súd sa musel predovšetkým vysporiadať s tým, či obžalovaný poškodenej

nejaké správy posielal, ak áno kedy a v akom znení, pretože obžalovaný poprel, že by urobil. Z
vykonaného dokazovania však vyplynulo, že poškodenej boli priamo pri výsluchu dňa 04.12.2018
doručené dve správy od obžalovaného, a to dňa o 18.07 hod. správa v znení: teraz ti zacne zivot kurva,
dňa 04.12.2018 o 18.22 hod. správa v znení: Kurva vyjebana. Nsm ani.na vybratie receptu. A. skspes
ak cela tvoja ambulNcia. Licrncie a kazdy podvod co si urivila vypijes do dna, vet s syn, cakaj, ktoré sú

zachytené v Zápisnici o jej výsluchu z uvedeného dňa, pričom zo Správy o extrakcii z aplikácie Facebook
Messenger v mobilnom telefóne obžalovaného zn. LG v rámci znaleckého dokazovania vyplynulo, že
tieto správy boli odoslané z mobilného telefónu obžalovaného poškodenej, takže ich súd považuje zastotožnené a súčasne to vyvracia obranu obžalovaného v tom, že poškodená mala mať prístup do jeho
konta v aplikácii Facebook Messenger a správy si mala posielať sama.
Pokiaľ ide o správy zo dňa 26.11.2018 a 27.11.2018, súd poukazuje na Zápisnicu o výsluchu poškodenej

zo dňa 04.12.2018, kde poškodená sama označila správy, a to nasledovne: správa zo dňa 26.11.2018,
kde obžalovaný napísal „A., ze ma zavru? Ved ma zavreli a skspibal som os bilesti co ti jebalo a stahovat.
Za zmenku na sud? Daj si ty. Sym je len tvoj? Pidla boha nie.Genetixky vobec ale budis je tvoj ale aj
moj. Za to ta zabijem a ruchlo neboj. No co kurva soatna. Pre mna si niekto koho do smrti budem hladay
za jedinym cielom. Ze ma das zavriet? To viem s tym.“, ďalej správa zo dňa 27.11.2018 v znení „zabijem

ťa prisahám? Pridaham na toho chlapca“ a tiež zo dňa dňa 04.12.2018 o 11.49 hod. správa v znení:
„prisaham na toho chlapca, comi je vsetkym ze bud v tejto sekunde sa zmenis a cely svet alebo skape
kazdy koho stretnem no ja si odjebem prst, aby si veeila. 60 Sek.“
Poškodená zároveň potvrdila, že predmetné správy preposlala na telefónne číslo matky obžalovaného,
teda svedkyne H., ktorá pri podaní trestného oznámenia dňa 04.12.2018 predložila predmetné správy,
a to nasledovne:

- „A. ze ma zavru? Ved ma zavreli a skspibal som od bilesti co ti jebalo a stahovat. Ze zmenku na sud?
Daj si ty. Sym je len tvoj? podla zakona nie. Pidla boha nie. Genetixky vobec ale budis je tvoj ale aj moj.
Za to ta zabijem a ruchlo neboj.“ a „No co kurva soatna. Pre mba si niekto koho do smrti budem hladay
za jedinym cielom. Ze ma das zavret? To viem s tym“, ku ktorým je rukou písaný dátum 26.11.2018,
- „Zabijem ta prisaham ::ptidaham na toho chlapca“, ku ktorej je rukou písaný dátum 27.11.2018,

- „.teraz ti zacne zivot kurva“ a „Kurva vyjebana. Nsm ani.na vybratie receptu. A. skspes ak cela tvoja
ambulNcia. Licrncie a kazdy podvod co si urivila vypijes do dna, vet s syn, cakaj“, ku ktorým je rukou
dopísaný dátum 04.12.2018.
Porovnaním správ zo dňa 26.11.2018 a 27.11.2018, ktoré poškodená diktovala pri jej výsluchu na
polícii dňa 04.12.2018 so správami, ktoré svedkyňa H. predložila pri podaní trestného oznámenia dňa

04.12.2018 a o ktorých uviedla, že jej ich preposlala poškodená, je možné potvrdiť zhodu správ zo dňa
26.11.2018 a 27.11.2018.
Pokiaľ ide o správu zo dňa 04.12.2018 z času 11.49 hod., túto súd považuje tiež za stotožnenú, pretože
tútonadiktovalapoškodenáprijejvýsluchudňa04.12.2018,zároveňjupredložilasvedkyňaH.pripodaní
trestného oznámenia ako správu preposlanú od poškodenej a napokon je táto správa identifikovaná aj

v Správe o extrakcii v rámci znaleckého dokazovania.
Zhrnúc uvedené má súd bez dôvodných pochybností za preukázané, že správy zo dňa 26.11.2018,
27.11.2018 a zo dňa 04.12.2018 skutočne poškodenej písal obžalovaný prostredníctvom aplikácie
Facebook Messenger.
Ďalšou otázkou, na ktorú súd musel dať odpoveď bolo, či správy, ktoré obžalovaný poškodenej poslal

sú takého charakteru, aby nimi obžalovaný naplnil skutkovú podstatu prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c)
Trestného zákona a § 127 ods. 5 Trestného zákona, ktorého sa dopustí ten, kto sa inému sa vyhráža
smrťou a inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na
chránenej osobe - blízkej osobe.

Vyhrážanie obžalovaného poškodenej sa malo uskutočniť SMS správami, teda nebolo bezprostredné
takpovediac „z očí do očí“, čo by mohlo evokovať záver, že vyhrážanie sa takýmto spôsobom „na
diaľku“ nie je spôsobilé vzbudiť u poškodenej dôvodnú obavu, pričom navyše poškodená má bývať
v B. B. a obžalovaný v D.. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že poškodená ordinuje, hoci
málo, aj v meste D., obžalovaný riadi motorové vozidlo (čo vyplynulo z jeho priestupkových postihov) a

navyše obaja sú rodičmi spoločného dieťaťa, teda obžalovaný zrejme do kontaktu s poškodenou príde
minimálne pri styku so synom, takže faktor vzdialenosti na záver súdu o spáchaní uvedeného prečinu
vplyv nemá. Obžalovaný sa totiž mohol stretnúť s poškodenou či už v D., alebo kdekoľvek inde, a to
v podstate kedykoľvek.
Súd sa preto zaoberal reakciami poškodenej ako aj svedkov na SMS správy obžalovaného, z ktorých

je možné vyvodiť záver, aký význam predmetným SMS správam poškodená pripisovala. Vo vzťahu k
reakcii poškodenej súd poukazuje na fakt, že táto bola ochotná pricestovať z B. B. na výsluch do D.
už v deň podania trestného oznámenia svedkyňou H., pričom sama pri výsluchu uvádzala, že má z
obžalovaného strach a obavu o svoj život a zdravie a chce, aby sa vec nejako riešila, pretože nechce
čakať, kým ju obžalovaný zabije alebo jej niečo spraví, a to aj napriek tomu, že ju obžalovaný fyzicky

doposiaľ nenapadol, avšak počas manželstva ju už niekoľkokrát zbil. Na rozpoloženie poškodenej pritom
muselo mať vplyv aj to, že obžalovaný poškodenú v minulosti aj fyzicky napadol a týral, pričom za
svoje predchádzajúce správanie sa k poškodenej bol aj právoplatne odsúdený, čo nevyhnutne obavu
poškodenej z obžalovaného muselo len umocňovať.Súd tiež poukazuje na reakciu svedkyne H., ktorá napriek tomu, že je matkou obžalovaného, z čoho
by bolo možné skôr predpokladať vyššiu mieru tolerancie ku konaniu obžalovaného resp. snahu ho
chrániť usúdila, že vec dospela do štádia, kedy je potrebné ju riešiť štátnymi autoritami, pretože sa sama

dostavila na políciu a podala na obžalovaného trestné oznámenie a následne aj vypovedala, pričom
potvrdila, že poškodená sa obžalovaného veľmi bála, aby jej niečo neurobil, že aj ona sa obžalovaného
bojí a zdôraznila, že keď jej telefonovala poškodená, táto plakala a mala úžasnú obavu o svoj život a
hoci bola vzdialená 150 km od D., aj tak sa bála.
Súd ďalej poukazuje na reakciu poškodenej na návštevu obžalovaného v ambulancii v D., kedy

poškodená kolegyni svedkyni I. povedala, aby zrušila pacientov a odišla z ambulancie, čo nasvedčuje
tomu, že poškodená svoj strach z obžalovaného vztiahla aj na svedkyňu I., ktorú v snahe ochrániť pred
prípadnými atakmi zo strany obžalovaného poslala z ambulancie domov, čo podľa názoru súdu len
potvrdzuje fakt, že poškodená SMS správam obžalovaného pripisovala význam a mala z nich dôvodnú
obavu. Do uvedeného zapadá aj reakcia svedkyne I., ktorá pociťovala o svoju osobu strach, pretože
nevedela, čo obžalovaný urobí, bolo to nepredvídateľné, obžalovaný bol podráždený, pričom svedkyňa

nevedela, čo obžalovaný chce a či nie je pod vplyvom niečoho, nakoľko mala vedomosť o tom, že
obžalovaný užíval lieky a aj drogy. Svedkyňa sa počas vyšetrenia klienta necítila komfortne, pretože
vyšetrovala s telefónom v ruke a „pípakom“ od alarmu. Dôvodom reakcie svedkyne samozrejme nemohli
byť výhražné SMS správy, ktoré obžalovaný posielal poškodenej, pretože o nich v tom čase zrejme
vedomosť nemala, avšak jej reakcia dokumentuje to, ako bol obžalovaný vo všeobecnosti vnímaný

osobami, ktoré ho poznajú a poznajú aj jeho drogovú minulosť.
Pokiaľ ide o vyhodnotenie jednotlivých dôkazov súd uvádza, že počas hlavného pojednávania bola
evidentná snaha poškodenej konanie obžalovaného zľahčiť v snahe docieliť, aby nebol uznaný vinným
podľa obžaloby. Súd však poukazuje na výpoveď poškodenej z prípravného konania a svedecké
výpovede svedkýň H. a I., z ktorých na rozdiel od poškodenej nevyvodzuje ten záver, že by reakcia

poškodenej na SMS správy bola prehnaná. Naopak jej reakcia v rozhodnom čase bola prirodzená a
súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že konanie obžalovaného u poškodenej nevyhnutne
muselo vzbudiť a aj vzbudilo dôvodnú obavu.
Pokiaľ ide o úpravu jednotlivých SMS správ v obžalobe do spisovnej podoby (hoci aj s vulgarizmami
použitými obžalovaným) súd uvádza, že tak urobil len z dôvodu, aby vynikol ich obsah tak, ako boli

obžalovaným myslené, hoci napísané nesprávne pomocou malej dotykovej obrazovky na mobilnom
telefóne.
Zhrnúc uvedené súd zastáva názor, že vyhrážanie sa obžalovaného poškodenej SMS správami mohlo
u poškodenej objektívne (teda z pohľadu iných) a súčasne aj subjektívne (teda z pohľadu vnímania
obžalovanéhopoškodenouajsohľadomnaposlednéodsúdenieobžalovaného)vzbudiťdôvodnúobavu,

a teda obžalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a § 127
ods. 5 Trestného zákona, keď sa vyhrážal poškodenej ako svojej bývalej manželke, ktorá sa pre účely
tohto prečinu v predmetnej právnej kvalifikácii s poukazom na § 127 ods. 5 Trestného zákona považuje
za blízku osobu.

Vo vzťahu k zavineniu súd uvádza, že z konania obžalovaného možno vyvodiť záver, že obžalovaný
prečin spáchal v priamom úmysle, pretože v jeho konaní je prítomná vedomostná a aj vôľová
zložka konania. Motívom konania obžalovaného bolo zrejme rozhodnutie poškodenej mu neumožňovať
stretávanie sa so synom podľa jeho predstáv, na ktorý usudzuje aj poškodená a ktorý aj vyplýva z
niektorých SMS správ zaslaných obžalovaným poškodenej.

K možnej aplikácii ustanovenia § 10 ods. 2 Trestného zákona súd uvádza, že vzhľadom na spôsob
vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný a mieru zavinenia obžalovaného
je jeho závažnosť vyššia ako nepatrná. Výhražné SMS správy obžalovaného boli umocnené aj jeho
návštevou ambulancie, v ktorej ordinuje aj poškodená, následky v podobe strachu poškodenej boli
výrazné, čo vyplýva z jej výpovede na polícii ako aj z toho, že mala obavu aj o svoju kolegyňu a navyše

obžalovaný už bol za násilné konanie voči poškodenej v minulosti právoplatne odsúdený. Za daných
okolností súd preto ustanovenie o materiálnom korektíve uplatniť nemohol.“
Krajský súd konštatuje, že okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke
v súlade s ustanovením § 278 Trestného poriadku a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení
vyvodil skutkové závery, ktoré z nich vyplývajú, a skutok posúdil podľa znakov trestného činu, z ktorého

uznal obžalovaného za vinného.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako mu
je kladený za vinu obžalobou a prvostupňovým rozsudkom.Súd prvého stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého
rozsudku jasne a zrozumiteľne a veľmi podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Z odôvodnenia je taktiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal
s obhajobou obžalovaného.
Všetky vo veci vykonané dôkazy okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi podrobne
rozoberá, preto krajský súd v podrobnostiach na tieto dôkazy len poukazuje.

Z usvedčujúcich dôkazov krajský súd poukazuje predovšetkým na výpoveď svedkyne-poškodenej na
hlavnom pojednávaní, aj z prípravného konania, svedkov H. I., H. H., znalecké dokazovanie a listinné
dôkazy.
Okresný súd sa dôsledne vysporiadal aj s obranou obžalovaného, ktorou namietal najmä samotnú
podstatu skutku a to existenciu správ odosielaných jeho osobou poškodenej, teda verifikáciu
predmetných správ, ich spôsobilosť vzbudiť dôvodnú obavu u adresáta, aj so zmenami výpovedí

poškodenej, či svedkyne – matky obžalovaného.
K odvolacím námietkam obhajoby k spôsobu akým súd postupoval pri čítaní výpovedí z prípravného
konania, krajský súd nevzhliadol žiadne porušenia zákona. Je na súde, aby v záujme náležitého
objasnenia skutkového stavu, v prípade ak namieta niektorá zo strán rozpory oproti predchádzajúcim
výpovediam, sa tieto snažil odstrániť. Ak neprečíta len určitú časť zápisnice, neznamená to

nepoužiteľnosť takéhoto dôkazu, ani porušenie práva na obhajobu. Obžalovaný, prípadne aj jeho
obhajca, boli prítomný pri výpovedi svedkyne-poškodenej na hlavnom pojednávaní, aj pri čítaní jej
výpovede z prípravného konania, mali možnosť klásť svedkyni otázky.
Odvolacie námietky ohľadom nepoužiteľnosti výpovede poškodenej z prípravného konania vykonanej
pred vznesením obvinenia sú taktiež nedôvodné. Takáto výpoveď, v prípade že ju svedok učiní po začatí

trestného stíhania, je zákonná, prípustná, a súd môže oprieť o takúto výpoveď svoje rozhodnutie. Na
odstraňovanie rozporov môže byť vždy použitá aj výpoveď svedka, ak bol výsluch vykonaný (v súlade
so zákonom) pred vznesením obvinenia (nielen teda v prípade, ak skoršia výpoveď oproti výpovedi na
hlavnom pojednávaní vyznieva v prospech obvineného). Je totiž splnená podmienka umožnenia účasti
obvineného na výsluchu aspoň jedenkrát v priebehu konania, a to na hlavnom pojednávaní (odvodená

od čl. 6 ods. 3 písm. d/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) a svedok musí vysvetliť
rozpory v osobnom kontakte so stranami, vrátane obvineného, ktorý má k výpovedi svedka prístup a
môže mu klásť aj v tomto smere otázky. Podľa rozhodnutia ÚS SR III. ÚS SR 358/2018, v prípadoch, keď
svedoknahlavnompojednávanípodstatnezmenísvojuvýpoveďvporovnanísvýpoveďouzprípravného
konania, nestáva sa výpoveď z prípravného konania v dôsledku tejto okolnosti nulitnou. Trestný poriadok

umožňuje takúto výpoveď využiť a subsumovať ju do procesu hodnotenia vykonaných dôkazov.
Rovnako nie je dôvod spochybňovať tvrdenia poškodenej a svedkyne (matky obžalovaného). Tak ako
to správne zhodnotil okresný súd, ich výpovede (z prípravného konania) sú zhodné a dopĺňajú sa v tom,
kto, kedy a aké (teda s akým obsahom) správy zasielal. Nemožno totiž v žiadnom prípade tvrdiť, že
len znaleckým dokazovaním verifikované správy sú použiteľné pre rozhodnutie o vine alebo nevine

obžalovaného. Obsah predmetných správ (časti správ) bol preukázaný okrem iného aj predložením
vytlačeného obsahu už pri trestnom oznámení, pričom aj poškodená, aj svedkyňa (matka obžalovaného)
aj v neskorších výpovediach odkazovali na obsah týchto správ a ich predchádzajúce predloženie
(poskytnutie) orgánom činným v trestnom konaní. A je rovnako nepochybné, že obsah správ je tak
po objektívnej ako aj subjektívnej stránke spôsobilý vyvolať dôvodnú obavu u adresáta. Na úvahy

okresného súdu v tomto smere krajský súd v plnom rozsahu poukazuje, bez potreby ich opakovania.
Ako nedôvodnú vyhodnotil krajský súd aj námietku k nezákonnému rozšíreniu skutku v napadnutom
rozsudku oproti formulácii (zneniu a vymedzeniu) v podanej obžalobe. Okresný súd upresnil, teda bližšie
špecifikoval, ktorá správa bola v ktorý deň doručená poškodenej a s akým obsahom. Nemožno tvrdiť,
že podstata skutku nebola zachovaná.

Napriek vyššie uvedenému, krajský súd však musel prioritne vyriešiť otázku, či možno kvalifikovať
skutok, ktorý mal spáchať obžalovaný, ako trestný čin spáchaný kvalifikovaným spôsobom, na chránenej
osobe - na blízkej osobe, v zmysle ustanovení § 360 ods. 2 písm. b) Trestného zákona a § 139 ods.
1 písm. c) Trestného zákona. Keďže ide o dovolací dôvod - §371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku
( rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom

použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť), musel krajský súd poskytnúť odpoveď na túto otázku bez ohľadu na to, či bola
zo strany obžalovaného, či prokurátora, namietaná.Podľa ustanovenia § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona sa chránenou osobou rozumie blízka osoba.
Podľa ustanovenia § 127 ods. 4 Trestného zákona sa blízkou osobou na účely tohto zákona rozumie
príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo

obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna
z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú. Podľa ustanovenia § 139 ods. 2 Trestného zákona
sa ustanovenie odseku 1 (§ 139 ods. 1 Trestného zákona) nepoužije, ak trestný čin nebol spáchaný v
súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby.
Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 3. decembra 2013, sp. zn. 2 Tdo 65/2013, publikovaného pod č.

R 117/2014: „V zmysle § 139 ods. 2 Tr. zák. možno spáchanie činu voči (na) osobe vyššieho veku (§ 127
ods. 3, § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák.) považovať za okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej
sadzby, len pri úmyselnom trestnom čine. Zároveň sa vyžaduje, aby páchateľ vedel, že poškodený
je osobou vyššieho veku a aby túto okolnosť subjektívne spájal s menším odporom alebo slabšou
odvetou poškodeného, umocnením účinku trestného činu voči poškodenému, alebo inou okolnosťou,
ktorá zakladá alebo podporuje rozhodnutie páchateľa spáchať trestný čin. Taká subjektívna súvislosť,

primeraná postaveniu alebo stavu chránenej osoby, sa vyžaduje aj pri kvalifikačnom použití ostatných
ustanovení uvedených v § 139 ods. 1 pod písmenami a) až d) a f) až i) Tr. zák.“
Z citovaných zákonných ustanovení, ktoré vykladá judikatúra uvedená v predchádzajúcom odseku,
vyplýva, že predmetom dokazovania v súdnom konaní je - vo vzťahu ku kvalifikačnému momentu
uvedenému v ustanovení § 360 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, teda k spáchaniu trestného činu na

chránenej osobe - aj skutočnosť, či trestný čin uvedený ustanovenie § 360 ods. 1 Trestného zákona
bol spáchaný na osobe, ktorú v zmysle zákonných ustanovení Trestného zákona možno označiť za
chránenú osobu, práve v súvislosti so stavom tejto osoby, v tomto prípade v súvislosti s príbuzenským
pomerom tejto osoby v priamom pokolení k osobe páchateľa trestnej činnosti. V prípade preukázania
takejto súvislosti, je potrebné vyjadriť túto subjektívnu stránku trestného činu aj v skutkovej vete, teda

v opise spáchaného skutku. Právna veta a na to nadväzujúca právna kvalifikácia totiž musí byť vo
všetkých kvalifikačných momentoch odrazom skutkovej vety.
Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajský súd zistil, že okresný súd v tejto otázke (súvislosť konania
obžalovaného s príbuzenským pomerom poškodenej osoby k nemu) nevykonal žiadne dokazovanie,
pričomprokurátorvtomtosmerežiadnenávrhynemal.Aktedaprvostupňovýsúddokazovanievovzťahu

k tomuto kvalifikačnému momentu v potrebnom rozsahu nevykonal, jeho záver o právnej kvalifikácii je
nesprávny, pretože vychádza iba zo zistenia príbuzenského vzťahu medzi obžalovaným a poškodenou.
Odstránenie tohto nedostatku napadnutého výroku o vine, nie je možné urobiť v odvolacom konaní,
nakoľko tomu bráni ustanovenie § 322 ods. 1 Trestného poriadku, pretože doplnenie konania odvolacím
súdom by mohlo viesť k iným skutkovým záverom. Tento nedostatok by nebolo možné odstrániť ani

v ďalšom konaní prvostupňového súdu, ktoré by nasledovalo po prípadnom zrušení napadnutého
rozhodnutia,pretožetomubránizákazzmenykhoršiemu,upravenývustanovení§327ods.2Trestného
poriadku. Uvedené ustanovenie Trestného poriadku sa v tomto prípade uplatní, pretože rozsudok
prvostupňového súdu zo dňa 27.5.2021 bol napadnutý len odvolaním obžalovaného. Ako bolo už
uvedené, táto chyba nebola namietaná žiadnym z odvolateľov, avšak tunajší súd naň musel prihliadať

z úradnej povinnosti, v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, nakoľko by odôvodňovala
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.
Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu. Keďže boli
splnené podmienky uvedené v § 322 ods. 3 Trestného poriadku, rozhodol o výroku o vine a treste
a spôsobe jeho výkonu sám. Krajský súd mohol vzhľadom na vyššie uvedené obžalovaného uznať

za vinného zo spáchania skutku, ktorý bude možné právne kvalifikovať iba ako prečin nebezpečného
vyhrážania podľa ustanovenia § 360 ods. 1 Trestného zákona, teda nie aj podľa ods. 2 písm. b) tohto
paragrafu.
Krajský súd zároveň napravil pochybenie okresného súdu, ktorý nesprávne použil hmotnoprávne
ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného zákona namiesto § 38 ods. 4 Trestného zákona napriek tomu, že

správne konštatoval prítomnosť jednej priťažujúcej okolnosti.
Pri zachovaní zásady zákazu reformatio in peius uložil krajský súd obžalovanému trest odňatia slobody
vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia, trest prepadnutia veci - mobilného telefónu zn. LG a uložil obžalovanému
ochrannéprotitoxikomanickéliečenieústavnouformou,vsúladesrozhodnutímokresnéhosúdu.Krajský

súd len pripomína, že v osobe obžalovaného sa jedná o recidivistu, ktorý sa dopustil trestného činu
opätovne voči osobe, za spáchanie trestného činu voči ktorej už bol v minulosti odsúdený, a skutok
spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za úmyselný trestný čin.Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.