Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. január 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 8C/50/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617214124
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Fedorková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7617214124.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou, v spore žalobcu: DPS financial

consultings.r.o.sosídlomMikovíniho10,Trnava,právnezastúpenéhoPETKOV&Co,s.r.o.,Advokátska
kancelária so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava proti žalovanému: Vlastníci bytov a nebytových priestorov
v bytovom dome so súp.č. 2779, nachádzajúcom sa v okrese Spišská Nová Ves, zastúpenému Bytovým
družstvom Spišská Nová Ves so sídlom Kamenárska 5, Spišská Nová Ves o zaplatenie 27.000,- Eur
s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má n á r o k na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%, o ktorom bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.7.2017 domáhal, aby žalovanému bola
uložená povinnosť k úhrade sumy 27.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
27.000,- eur od 11.9.2017 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodňoval tým, že je
záložným veriteľom, v prospech ktorého bolo zriadené a vzniklo záložné právo na záloh, ktorým je byt
č. X, nachádzajúci sa vo vchode č. XX na 3.p. bytového domu so súp. č. XXXX, nachádzajúcom sa v
okreseSpišskáNováVes,vobciSpišskáNováVes,k.ú.SpišskáNováVes,postavenomnapozemkuKN

reg. C s parc. č. XXXX/XX, zastavené plochy a nádvoria o výmere 703 m2, spolu s podielom priestoru
na spoločných častiach a a spoločných zariadeniach domu spoluvlastníckym podielom k pozemku o
veľkosti 138/10000, zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Katastrálnym odborom Okresného úradu
Spišská Nová Ves. Žalobca je vzťahu k žalovanému prednostným záložným veriteľom. Žalovaný je
taktiež záložným veriteľom, pričom predmetom jeho zákonného záložného práva je rovnako ako v
prípade žalobcu záloh. Právny predchodca žalobcu - obchodná spoločnosť VUB, a.s. postúpila na
základe zmluvy o postúpení pohľadávky pohľadávku voči pánovi I. S., J.. XX.XX.XXXX, G. Y. XXX/X, N.

Y., ktorá vznikla zo Zmluvy o financovaní bývania reg. č. XXX/XXXXXX/XX - XXX/XXX zo dňa 14.7.2008.
Pohľadávka ku dňu podania žaloby predstavuje čo do istiny sumu vo výške 55.479,53 eur. Pohľadávka
je zabezpečená záložným právom na záloh, ktoré bolo zriadené Zmluvou o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti reg. č. XXX/XXXXXX/XX - XXX/XXX zo dňa 14.7.2008. Záložné právo vzniklo zápisom do
katastra nehnuteľností v konaní vedenom príslušným orgánom pod zn. I. -XXXX/XXXX zo dňa 26.9.2008
a bolo zapísané na LV č. XXXX v časti V -Ťarchy. Na návrh žalovaného v zastúpení správcom bytového
domu sa konala dobrovoľná dražba, ktorej predmetom bol záloh. Na dražbe bol udelený príklop a cena

dosiahnutá dražbou predstavuje sumu 27.000,- eur.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že záložné právo k bytu v prospech ostatných
vlastníkov bytov v bytovom dome je záložným právom zákonným, vzniká zo zákona ku každémujednémubytupodľa§15z.č.182/1993Z.z.ovlastníctvebytovanebytovýchpriestorov.Vznikzáložného
práva sa uvádza už v prvom nadobudnutí vlastníctva bytu a nie je podmienený zápisom do katastra
nehnuteľností, ktorý má len deklaratórny charakter. Každý záložný veriteľ musí byť uzrozumený s tým,

že aj keď jeho záložné právo bolo zapísané v katastri nehnuteľností ako prvé, má zákonné záložné právo
v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov prednosť. Rozhodujúce je, či v čase
realizácie zákonného záložného práva existuje voči dlžníkovi reálne splatná pohľadávka v prospech
ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalovaný uviedol, že pred samotnou realizáciou
dražby ktorú navrhoval, udelil na vykonanie dražba predchodca žalobca súhlas. Súhlas bol udelený

pred podpisom zmluvy o postúpení pohľadávky na žalobcu. Výťažok z dražby dražobná spoločnosť na
základe prihlášok do dražby rozdelila veriteľom. Dražobník uznal prednostné postavenie žalovaného
ako záložného veriteľa, ktorému nebola vyplatená celá suma 27.000,- eur iba suma zodpovedajúca
prihlásenej pohľadávke. V prípade, že došlo k pochybeniu pri rozdeľovaní výťažku z dražby, namietal
svoju legitimáciu v konaní, keďže žalovaný je nesprávne označený.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom listinných dôkazov najmä listom vlastníctva č.
XXXX, rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 7C/251/2016 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach, oznámením o výsledku dobrovoľnej dražby, zmluvou o financovaní bývania zo dňa
14.7.2008 s prílohou a všeobecnými podmienkami VÚB a.s zmluvou o postúpení pohľadávok, ako aj
ostatnými listinnými dôkazmi a súd zistil tento skutkový stav:

4. Z LV č. XXXX v kat. území Spišská Nová Ves, aktuálneho ku dňu 27.11.2012 ( na č. l. 55) súd mal
preukázané,žeakovýlučnývlastník 2-izbovéhobytuč.7naadreseŠ.J.XXXX/XXI.N.J.I.bolvedenýI.
S. a to titulom kúpno-predajnej zmluvy I. XXX/XXXX zo dňa 25. 3. 2009. Na predmete dražby viazli práva
a záväzky vyznačené v časti C citovaného listu vlastníctva, a to exekučné záložné práva, na základe

exekučných príkazov v počte 13. Pod poradovým číslom jedna bolo zriadené prvé záložné právo k bytu
v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov
bytového domu č. súp. XXXX J. W.. Š. J. XX M. XX v Spišskej Novej Vsi, pod č. I. XXXX/XX-XXXX/
XXXX. Ďalej bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnosti registrované pod I. XXXX/XXXX zo dňa
26. 9. 2008 v prospech Všeobecnej úverovej banky, a. s., Mlynské nivy 1, Bratislava teda právneho

predchodcu žalobcu.

5. Zo zmluvy o financovaní bývania, registračné číslo XXXXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 14.7.2008
vrátane prílohy súd zistil, že VÚB banka a.s. Bratislava poskytla I. S. hypotekárny úver vo výške
1.120.000,- Sk (t.j. 37.177,189 Eur) a spotrebný úver 160.000,- Sk (t.j. 5.311,027 Eur). Tento úver

bol zabezpečený na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 14.7.2008,
registračné číslo XXXXXXXX/XX-XXX/XXX záložným právom záložcu H. S. k nehnuteľnostiam
zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. N. J. I. M. Y. G. Č.. X J. X. poschodí vo vchode č. XX J. Š. J. v bytovom
dome súp.č. XXXX na parcele CKN č. XXXX/XX s príslušenstvom. Právne účinky vkladu záložného
práva k bytu nastali dňa 26.9.2008.

6. Právny predchodca žalobcu - VÚB, a.s. postúpila na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky
pohľadávku zo dňa 16.7.2015 voči vlastníkovi založenej nehnuteľnosti p. I. S. na žalobcu.

7.Zoznámeniaovýsledkudobrovoľnejdražbymalsúdpreukázané,žedošlokrealizáciidražby,naktorej

bola prítomná žalobkyňa a jej druh I. S., pričom o priebehu a výsledku dobrovoľnej dražby bola spísaná
osvedčujúca notárska zápisnica JUDr. Ľ. Barabášom pod sp. zn. J. XXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX, J.
XXXXX/XXXX. Konečným vydražiteľom (z pôvodného počtu 4 záujemcov) na základe udelenia príklepu
licitátorom, a teda vlastníkom draženej nehnuteľnosti sa stal Z. E., ktorý cenu draženej nehnuteľnosti
vyplatil sumu 27.000,- eur, ktorá zodpovedala cene dosiahnutej vydražením. Z. E. sa teda stal výlučným

vlastníkom vydraženej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX I. X/X.

8. Z listu vlastníctva č. XXXX v kat. území Spišská Nová Ves, aktuálneho ku dňu 18.8.2017 súd zistil, že
ako vlastník bytu je tu vedený Z. E., pričom aj on má zriadené k bytu záložné právo v prospech ostatných
vlastníkov bytov v dome pod č. V - XXXX/XX - XXXX/XXXX (J. Č. X.. XX).

9. Z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7C/251/2016 v spojení s potvrdzujúcim
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach súd zistil, že dobrovoľná dražba podľa rozhodnutia súdu je
platnou, zrealizovanou dražobníkom v súlade so zákonom. Dražobník správne označil navrhovateľadražby, ktorým boli v danom prípade vlastníci ostatných bytov v bytovom dome v zmysle zákona
č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Podľa
Zmluvy o výkone správy č.XXXX, XXXX a dodatku k nej je takouto osobou, resp. subjektom Bytové

družstvo Spišská Nová Ves. Dôvodom podania návrhu na vykonanie dražby, bolo uspokojenie splatnej
pohľadávky p. Makulu, ktorá vznikla titulom nezaplatených úhrad do fondu prevádzky, údržby a opráv
a za služby spojené s užívaním dlžníkovho bytu a poplatkov za výkon správy spolu vo výške 8.272,95
eur. Výška príslušenstva ku dňu podania návrhu na vykonanie dražby predstavovala 1.982,58 eur. Dlžná
suma bola tak ku dňu vyhlásenia dražby spolu vo výške 10.255,53 eur. Oznámenie o dobrovoľnej dražbe

zverejnené v Obchodnom vestníku zo dňa 2. 6. 2016 obsahovalo teda správne označenie navrhovateľa
dobrovoľnej dražby - Bytové družstvo Spišská Nová Ves zastupujúceho vlastníkov bytov a nebytových
priestorov predmetného bytového domu. Vydražená nehnuteľnosť bola zakúpená dokonca za vyššiu
cenu, ako bolo určené znaleckým posudkom č. 44/2016. Znalecký posudok vyhotovil F.. M.. Z. H. ku
dňu 14. 4. 2016, ktorý je znalcom z odboru stavebníctva, pozemných stavieb, a ktorý má licenciu na
odhad hodnoty nehnuteľností a určil všeobecnú hodnotu oceňovaného bytu na sumu 26.200,- eur.

10. Dražobná spoločnosť VDS, s.r.o., Kamenárska 5, Spišská Nová Ves v správe doručenej súdu dňa
2.11.2018 uviedla, že z výťažku dražby bola uhradená pohľadávka záložného veriteľa - navrhovateľa
dražby vo výške 14.166,04 eur. Z ostatku bola uhradená odmena dražobníka a čiastočne aj náklady na
vykonanie dražby za obdobie od septembra roku 2014 do januára 2018 vo výške 12.833,96 eur.

11. Podľa § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich
uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich
najskoršej registrácie alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri.

12. Podľa § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri výkone záložného práva záložným veriteľom,
ktorého záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé
(ďalej len "prednostný záložný veriteľ"), sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných
záložných veriteľov. Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje pohľadávku zabezpečenú v prospech
prednostného záložného veriteľa, ostatní záložní veritelia majú právo, aby ich pohľadávky zabezpečené

záložným právom k prevádzanému zálohu boli po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených
nákladov prednostným záložným veriteľom v súvislosti s výkonom záložného práva uspokojené z
výťažku z predaja zálohu podľa poradia rozhodujúceho na uspokojenie záložných práv.

13. Podľa § 151 ma ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka prednostného záložného veriteľa

alebo niektorého z ostatných záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie
záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo podľa odseku 6, je v čase výkonu
záložného práva splatná, môže tento záložný veriteľ začať výkon záložného práva alebo uplatňovať
uspokojenie svojej pohľadávky aj z výťažku z predaja zálohu.

14. Podľa § 15 z. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, na zabezpečenie
pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov
týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo ( § 151

písm. b/ Občianskeho zákonníka) v prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo
zákona záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vznik a zánik
záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností. ( § 34 z. č. 162/1995 Z. z.) Záložné právo k bytu
alebo k nebytovému priestoru v dome možno zriadiť aj v prospech tretej osoby.
15. Podľa 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných

práv, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

16. Podľa § 7 písm. c/ zákona č. 162/1995 Z.z., o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv, kataster obsahuje i údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti a o inej
oprávnenej osobe, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné

číslo a ak ide o cudzinca iný identifikátor a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov,
sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam.17. Všeobecnú zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka i osobitnú
zodpovednosť podľa § 33 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z. možno uplatniť ak sú splnené nasledovné
predpoklady zodpovednosti za škodu:

- porušenie právnej povinnosti,
- vznik škody ako majetkovej ujmy,
- existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou,
- zavinenie toho kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil.
Ak boli prvé tri predpoklady zodpovednosti za škodu preukázané, zavinenie sa predpokladá.

18. Záložné právo k bytu alebo nebytovému priestoru v bytovom dome, ktoré upravuje ustanovenie § 15
zákona182/1993Z.z.patrídoosobitnejkategóriezáložnýchprávzdôvodu,ževznikápriamozozákona.
Slúži v právnych vzťahoch regulovaných citovaným zákonom na zabezpečenie pohľadávok, ktoré má
spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov a ak sa nezriaďuje spoločenstvo, tak ktoré majú
ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome voči vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru

v dome. Účelom tohto ustanovenia v zákone je pôsobiť prevenčne na vlastníkov bytov a nebytových
priestorov s cieľom riadneho a včasného plnenia si zákonných a zmluvných povinností, ale aj ochrana
ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov voči neplneniu si povinností jednotlivými vlastníkmi
bytovanebytovýchpriestorovvdome.Zabezpečeniepohľadávkyzáložnýmprávomspočívavtom,žeak
si dlžník nesplní svoju platobnú povinnosť riadne a včas, má spoločenstvo alebo ostatní vlastníci bytov a

nebytových priestorov v bytovom dome ako záložní veritelia právo domáhať sa uspokojenia pohľadávky
zo zálohu. Z hľadiska historického vývoja treba poznamenať, že väčšina zmlúv o prevode vlastníctva
bytov a nebytových priestorov, ktoré uzatvárali obce či iní vlastníci bytových domov s nájomcami bytov,
obsahuje informáciu o vzniku tohto záložného práva a pokiaľ by ju aj neobsahovali, dňom povolenia
vkladu vlastníckeho práva k bytu alebo nebytovému priestoru do katastra nehnuteľností záložné právo

vznikne zo zákona a zapisuje sa do katastra nehnuteľností.

19. Súd vykonal dokazovanie a mal preukázané, že žalovaný realizoval výkon záložného práva formou
dobrovoľnej dražby v zmysle zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, s čím právny predchodca
žalobcu vyjadril dňa 20.6.2014 písomný súhlas.

20. Žalobca tvrdil, že jeho právny predchodca poskytol dlžníkovi úver a jeho záväzok bol zabezpečený
záložným právom v jeho prospech. K zápisu záložného práva žalobcu k predmetu zálohu došlo dňa
26.9.2008 pod zn. I. - XXXX/XXXX. Z dôvodu porušenia zmluvných povinností dlžníkom vznikol mu dlh
vo výške cca 55.479,53 eur.

21. Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXX/XXXXXX/XX - XXX/XXX zo dňa
14.7.2008 bola teda uzavretá za účelom zabezpečenia pohľadávky pôvodného veriteľa VÚB, a.s. ktorá
vznikla zo Zmluvy o financovaní bývania medzi VÚB, a.s. a I. S..

22. Žalovaný je taktiež záložným veriteľom, ktorého záložné právo vzniklo zo zákona podľa § 15 zákona
č. 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a to v prospech vlastníkov bytov a nebytových
priestorov bytového domu č. súp. XXXX na ul. Š. J. XX M. XX I. N. J. I., pod č. I. XXXX/XX -XXXX/XXXX.
Žalovaný voči dlžníkovi eviduje pohľadávku z dôvodu neuhrádzania platieb za byt.

23. Zákonné záložné právo k bytu predstavuje osobitný druh záložného práva, ktoré vzniká priamo zo
zákona a zabezpečuje všetky pohľadávky, teda i tie ktoré vzniknú v budúcnosti. Na každom zálohu môže
vzniknúť viacero záložných práv a pri ich uspokojení sa vychádza zo zásady "prior tempore potior iure
- časovo skorší právne silnejší" vyjadrenej explicitne v § 151k ods. 1 OZ, podľa ktorej je rozhodujúce
poradie registrácie v osobitnom registri (katastri nehnuteľností) a to od najstaršej registrácie tzn. v

predmetnej veci od okamihu zápisu v katastri nehnuteľnosti.

24. Zápis zákonného záložného práva v katastri nehnuteľností má deklaratórny charakter a každý
ďalší záložný veriteľ je na základe zápisu uzrozumený s tým, že i keby jeho záložné právo bolo
zapísané na liste vlastníctva ako prvé v poradí, vzhľadom na záložné právo vznikajúce priamo zo

zákona podľa § 15 ods. 1 Zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov, má právo prednosti zákonné
záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Hlavným
predpokladom pre naplnenie podstaty inštitútu zákonného záložného práva je existencia konkrétnejpohľadávky spoločenstva vlastníkov voči inému vlastníkovi bytu - neplatičovi (dlžníkovi), ktorá v čase
realizácie záložného práva, musí existovať.

25. Súd mal preukázané, že zákonné záložné právo žalovaného v zmysle ustanovenia § 15 zák. č.
182/1993 Z. z. k bytovému domu č. súp. XXXX na ul. Š. J. XX M. XX v Spišskej Novej Vsi, pod č. I. XXXX/
XX-XXXX/XXXX, bolo zriadené a zaregistrované skôr ( ešte v roku 2004) teda pred záložným právom
žalobcu. Časová postupnosť registrácie záložných práv na predmete zálohu je zrejmá zo zápisov na LV
č. XXXX v kat. území Spišská Nová Ves ( na č.l. 55 - 56).

26. Žalobca teda v konaní nepreukázal, že by mu v dôsledku protiprávneho konania žalovaného -
porušenia jeho práva na prednostné uspokojenie dlhu zo zálohu zabezpečeného zmluvou o zriadení
záložného práva - vznikla škoda zodpovedajúca sume 27.000,- eur, teda cene dosiahnutej vydražením
zálohu. Žalovaný je totiž prednostným záložným veriteľom k predmetu zálohu a z jeho prednostného
postavenia mu vyplýva zákonné oprávnenie, aby realizoval výkon záložného práva, ktoré zabezpečuje

jeho pohľadávku. Prvoradá je totiž práve ochrana jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
ktorí sú v tejto situácii v postavení záložných veriteľov.

27. Súd konštatuje, že žalobca nepreukázal splnenie predpokladov zodpovednosti za škody a to nie
len porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného, ale ani existenciu príčinnej súvislosti medzi

protiprávnymúkonomškodcuavzniknutouškodou(rozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.
zn. 3 Cdo 130/2010 zo dňa 28.10.2010). Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka i podľa § 33 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z. sú stanovené kumulatívne
a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je daná táto zodpovednosť.

28. Súd nemohol nechať bez povšimnutia ani skutočnosť, že právny predchodca žalobcu v článku IV.
bodu 1 Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXX/XXXXXX/XX - XXX/XXX zo dňa
14.7.2008, teda už pri uzatváraní záložnej zmluvy, akceptoval LV č. XXXX z ktorého vyplývalo, že na
zálohu viazne v prospech všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome zo zákona záložné právo. Bol
to žalovaný, nie žalobca kto podal návrh na realizáciu dobrovoľnej dražby a urobil tak so súhlasom

právneho predchodcu žalobcu. Tento po celú dobu ( od 26.9.2008 do 25.7.2017) jeho prednostné
postavenie záložného veriteľa nenamietal, nenapadol neplatnosť dobrovoľnej dražby a úhrady sumy
27.000,- eur sa súdnou cestou domáhal nie len od žalovaného ale aj od dražobnej spoločnosti, ktorá
mu tiež mala spôsobiť svojim konaní škodu. Žalobca sa sumy 27.000,- eur od žalovaného domáha
napriek tomu, že má vedomosť o tom, že žalovanému bola dražobnou spoločnosťou uhradená len suma

14.166,04 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že žalovaný sa na úkor
žalobcu bezdôvodne neobohatil ani mu nespôsobil žiadnu škodu, súd žalobu žalobcu v celom rozsahu
zamietol.

29. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

31. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Vzhľadom k tomu, že žalovaný mal v konaní plný úspech mu súd priznal nárok na plnú náhradu
trov konania voči žalobcovi. Zaoberal sa i aplikáciou ust. § 257 C.s.p., avšak dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré by bolo možné žalobcu na náhradu trov konania nezaviazať zistené neboli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde

Spišská Nová Ves.Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(§127C.s.p.)uvedie,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.