Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. január 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1Tos/153/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5917010413
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kurák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5917010413.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov JUDr.
Pavla Polku a JUDr. Adriany Gallovej, na neverejnom zasadnutí konanom 3. januára 2018 prejednal
sťažnosť podanú odsúdeným U. H. proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 1Pp/36/2017
zo dňa 15.11.2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného U. H. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Ružomberok uznesením, sp.zn. 1Pp/36/2017 z 15.11.2017, podľa § 415 ods. 1 Tr.
por. z dôvodu § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák. zamietol návrh odsúdeného U. H., nar. XX.X.XXXX, o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu
Námestovo, sp.zn. 4T/3/2012 zo dňa 16.4.2013, právoplatným 3.5.2013, ktorým mu bol uložený pre
zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák.

a iné súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky v spojení s uznesením o neosvedčení sa
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4T/3/2012 zo dňa
9.4.2015, právoplatným 10.6.2015.

Citované uznesenie okresného súdu nenadobudlo právoplatnosť, pretože bolo ihneď po jeho vyhlásení
napadnuté sťažnosťou odsúdeného. Odsúdený podanú sťažnosť do rozhodnutia krajského súdu

písomne neodôvodnil.

Krajský súd na podklade takto podanej sťažnosti v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 písm. a), písm. b)
Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť,
ako aj konanie predchádzajúce výroku napadnutého uznesenia a po zvážení všetkých okolností,
významných pre rozhodnutie, dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Sťažnosť bola

podaná oprávnenou osobou a včas v lehote ustanovenej v § 187 ods.1 Tr. por.

Podľa § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák. súd môže odsúdeného pre zločin po výkone dvoch tretín uloženého
nepodmienečného trestu odňatia slobody podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone
trestuplnenímsvojichpovinnostíasvojimsprávanímpreukázalpolepšenieamôžesaodnehoočakávať,
že v budúcnosti povedie riadny život.

Podľa § 415 ods. 3 Tr. por. o návrhu o podmienečnom prepustení v zmysle odsekov 1 a 2 citovaného
ustanovenia súd rozhodne najneskôr do 60 dní od jeho doručenia.

Všeobecné podmienky podmienečného prepustenia uvedené v § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák.,
ktoré možno objektívne zistiť, nemožno oddeľovať od podmienky toho istého zákona, ktorá spočíva

v očakávaní, že podmienečne prepustený odsúdený v budúcnosti povedie riadny život. Správanie
odsúdeného pred spáchaním trestného činu, z ktorého žiada o podmienečné prepustenie, rovnakoako správanie pri spáchaní tohto trestného činu a jeho správanie vo výkone trestu možno označiť ako
okolnosti, ktoré sú vo vzájomnej súvislosti dôležité pre posúdenie otázky, či bude viesť riadny život.

Zo spisového materiálu, ktorý sa vzťahuje na konanie o podmienečnom prepustení odsúdeného z
výkonu trestu odňatia slobody je zrejmé, že U. H. bol doposiaľ 7-krát súdne trestaný, z čoho v dvoch
prípadoch mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Trestného činu, pre ktorý súčasne
vykonáva trest odňatia slobody, sa dopustil v čase podmienečného odsúdenia (odsudzujúci rozsudok
Okresného súdu Žilina, sp. zn. 3T/128/2014 zo dňa 16.12.2014). Z hodnotenia ústavu na výkon

trestu odňatia slobody možno ustáliť, že odsúdený počas výkonu trestu odňatia slobody preukázal
len čiastočné splnenie podmienok na podmienečné prepustenie. Jeho resocializačná prognóza bola v
súhrne vyhodnotená ako menej priaznivá.

Tieto skutočnosti nasvedčujú záveru prvostupňového súdu, že u odsúdeného nie je záruka, podľa ktorej
po podmienečnom prepustení bude viesť riadny život tak, ako to ustanovuje § 66 ods. 1 Tr. zák. Takéto

tvrdenie je odôvodnené hodnotením osoby odsúdeného, ktorý má systematické sklony páchať úmyselnú
trestnú činnosť. V konkrétnom prípade ani správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody
nedáva záruku, že v budúcnosti povedie riadny život. Uložený trest odňatia slobody preto aj podľa
názoru krajského súdu doposiaľ nesplnil svoj účel definovaný v § 34 ods. 1 Tr. zák. Podľa citovaného
ustanovenia je okrem iného účelom trestu vychovať odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. V

konkrétnom prípade krajský súd ustálil, že predchádzajúce nepodmienečné ako aj podmienečné tresty
odňatia slobody vzhľadom na jeho osobu nemali požadovaný prevýchovný účinok. Pretože odsúdený už
vminulostineviedolriadnyživotdefinovanýTrestnýmzákonom,másklonykpáchaniuúmyselnejtrestnej
činnosti a predchádzajúce uložené tresty nesplnili svoj účel, je v záujme spoločnosti, aby súčasne
realizovanýtrestodňatiaslobodyvykonávalnaďalej.Vneuvedenýchpodrobnostiachkrajskýsúdvcelom

rozsahu odkazuje na dôvody napadnutého uznesenia okresného súdu, s ktorými sa stotožnil a tieto si
aj osvojil.

Na základe týchto skutočností krajský súd sťažnosť odsúdeného U. H. podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr.
por. zamietol, pretože nie je dôvodná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.