Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2Tos/84/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5917010306
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5917010306.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Urbanovej a sudkýň JUDr.
Evy Kyselovej a JUDr. Marcely Malatkej, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25. októbra
2017 sťažnosť odsúdeného Q. B. proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 1PP/24/2017
zo dňa 6.9.2017, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného Q. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Ružomberok postupom podľa § 415 ods. 1 Tr. por. a § 66
ods. 1 písm. a) Tr. zák. zamietol návrh odsúdeného Q. B. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, sp.zn. 7T/142/2016 zo
dňa 19.1.2017 pre prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. vo výmere 12 mesiacov, so
zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Konajúci samosudca svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tak, že na podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody nie je obligatórny nárok, ale len fakultatívny. Zákon dáva súdu
možnosť odsúdeného podmienečne prepustiť, avšak len za súčasného splnenia troch základných
podmienok. Odsúdený síce prvú podmienku splnil, t.j. uplynula polovica trestu, ktorý mu bol uložený.
Druhá podmienka, ktorá predpokladá, že odsúdený plnením svojich režimových povinností, prístupom

k práci počas výkonu trestu preukázal polepšenie, bola splnená len čiastočne. Tretia podmienka, ktorá
predpokladá očakávania, že podmienečne prepustený v budúcnosti povedie riadny život splnená nebola
vôbec. Nesplnenie tejto podmienky odôvodňoval prvostupňový súd tým, že Q. B. nie je takou osobou, u
ktorej by bolo možné dospieť k záveru, že v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody bude viesť riadny život. Poukázal na bohatú kriminálnu minulosť odsúdeného a tiež na ďalšie
prebiehajúce trestné konania, keď prvotne vychádzal z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Ružomberok, kde

si odsúdený trest vykonáva.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený sťažnosť, a to bezprostredne po jeho vyhlásení na verejnom
zasadnutí. Podaním zo dňa 6.9.2017, zo dňa 13.9.2017 a podaním zo dňa 22.9.2017 sťažnosť písomne
odôvodnil sám. Sťažnosť odôvodnil i prostredníctvom obhajcu, a to podaním zo dňa 28.9.2017 a jeho
doplnením zo dňa 9.10.2017. Následne do podateľne krajského súdu bolo dňa 24.10.2017 + doručené

podanie, ktoré odsúdený označil ako doplnenie sťažnosti.

Sám odsúdený v sťažnosti namietal porušenie ustanovenia § 415 ods. 3 Tr. por. zo strany
prvostupňového súdu, ktorý nerozhodol v lehote 60 dní od doručenia jeho návrhu na podmienečné
prepustenie, čím došlo k porušeniu jeho základných práv a slobôd. V tejto súvislosti tiež poukázal na
znenie článku 14 Dohovoru, ktorý zakazuje diskrimináciu z akéhokoľvek dôvodu, teda aj z dôvodu, že

páchateľ v minulosti spáchal trestné činy. Odsúdený tiež namietal, že prvostupňový súd nevyhovel
jeho návrhu na výsluch svedkyne B. B., jeho matky. Podľa sťažovateľa konajúci sudca nerozhodolspravodlivo, pretože podmienečné prepustenie sa má týkať len skutku, za ktorý bol odsúdený, a to
v trvaní 12 mesiacov. Prvostupňový súd postupoval nesprávne, keď poukazoval na jeho odsúdenia
z minulosti. Je pravdou, že bol v minulosti 11-krát súdne trestaný, avšak tiež je pravdou, že v 6-tich

prípadoch sa na neho hľadí ako keby nebol trestaný. Iné trestné stíhania, ktoré sa proti nemu vedú,
súdy zbytočne naťahujú. Skutok, ktorým spôsobil škodu a za ktorý aktuálne „sedí“ nahradil. Svedkyňa,
jeho matka by túto skutočnosť potvrdila. Prisľúbil, že po prepustení z výkonu trestu povedie riadny život.
Pokiaľ okresný súd odôvodňoval zamietnutie jeho návrhu inými trestnými stíhaniami, ktoré sú vedené
protinemu,poukázalnaprezumpciunevinyazákazdiskriminácieztohtodôvodu.Žiadal,abykrajskýsúd

zrušil rozhodnutie okresného súdu pre podstatné pochybenia a jeho podmienečne prepustil z výkonu
trestu odňatia slobody s tým, že sa po prepustení bude zdržiavať v mieste svojho trvalého bydliska. Chce
ísť domov ku svojim maloletým deťom. Nehovoriac o tom, že prispel k odhaleniu korupčnej veci, ktorá sa
deje vo výkone trestu v ÚVTOS Ružomberok a ktorá je v štádiu vyšetrovania. Chce sa zmeniť, chce viesť
riadnyživot.Vovýkonetrestunemáprácu,nemôžeplniťvyživovaciupovinnosť.Snažísasprávaťslušne,
svoje povinnosti, ako aj program zaobchádzania plní. Chce dostať šancu. V podaní zo dňa 6.9.2017

žiadal, aby bol prítomný pri rozhodovaní o jeho sťažnosti pred krajským súdom a v podaní krajskému
súdu doručenom dňa 24.10.2017 tvrdil, že návrh na podmienečné prepustenie písomne stiahol, a nevie
z akého dôvodu Okresný súd Ružomberok dňa 6.9.2017 vo veci konal. Teraz je vo výkone trestu v
Košiciach a teda ani nie je daná príslušnosť súdu žilinského kraja. Žiadal, aby vec bola vrátená na
príslušný súd Košice I.

Prostredníctvom obhajcu, k splneniu druhej podmienky o preukázanom polepšení, poukázal na
hodnotenie riaditeľa ÚVTOS Ružomberok zo dňa 11.7.2017, z ktorého vyplýva značne pozitívne
hodnotenie jeho správania. K rizikovým faktorom, za ktoré sú považované zlá finančná situácia a
opakované páchanie trestnej činnosti uviedol, že tieto sa dajú v budúcnosti preklenúť. Sám právny
zástupca uviedol, že vydá všetko úsilie, aby sa odsúdený zamestnal, aby mohol plniť vyživovaciu

povinnosť voči deťom a aby viedol riadny život. Navyše odsúdený sa môže oprieť o podporu na strane
jeho rodičov, s ktorými má dobrý vzťah. Hodnotenie riaditeľa ÚVTOS Ružomberok nemožno brať ako
dôkaz. Záver, že neodporúča jeho podmienečné prepustenie nie je vôbec odôvodnený, ba je v rozpore
so skutočnosťami v tomto hodnotení uvádzanými. Namietal záver prvostupňového súdu o nesplnení
tretej podmienky, že jeho kriminálna minulosť musí nevyhnutne a vo vzájomnej príčinnej súvislosti

automaticky znamenať, že v budúcnosti nebude viesť riadny život. V tejto súvislosti súd úplne opomenul
faktory, ktoré reálne a objektívne môžu vplývať na nápravu odsúdeného Q. B.. Najväčšou motiváciou
pre zmenu jeho doterajšieho spôsobu života po prepustení z výkonu trestu sú tri jeho deti, ktoré má
veľmi rád, o ktoré sa chce starať a tráviť s nimi čas. Deťom otec chýba. Priaznivý vplyv na jeho
nápravu predstavujú aj jeho rodičia a brat, s ktorými má dobrý vzťah. Konajúci súd sa nevysporiadal

ani so skutočnosťou, že odsúdený Q. B. ľutuje spáchanie trestného činu a je k nej kritický, chce ísť na
slobodu, aby viedol riadny život. Na osobnej slobode je obmedzený už viac ako 2 roky, a to i napriek
tomu, že trest odňatia slobody má uložený na 12 mesiacov. Jeho trestná minulosť bola zohľadnená
už pri vymeraní trestu. Obhajca odsúdeného tiež namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého
uznesenia s poukazom len na kriminálnu minulosť odsúdeného bez toho, aby sa súd vysporiadal s

ďalšími faktormi, ktoré môžu vplývať na jeho nápravu. V závere žiadal, aby uznesenie okresného súdu
bolo zrušené a zmenené tak, že odsúdený bude prepustený na slobodu, pričom mu budú uložené
primerané ochranné opatrenia. Podaním zo dňa 9.10.2017 obhajca doplnil odôvodnenie sťažnosti.
Uviedol, že po konzultácii s odsúdeným dáva do pozornosti skutočnosť, že odsúdený podaním, ktoré
bolo doručené okresnému súdu dňa 31.8.2017, vzal návrh na podmienečné prepustenie späť. Napriek

tomu Okresný súd Ružomberok na verejnom zasadnutí dňa 6.9.2017 konal a rozhodol a to bez toho,
že by taký návrh bol.

K dôvodom písomne podanej sťažnosti odsúdeného sa vyjadril prokurátor podaním zo dňa 25.9.2017
tak, že sťažnosť odsúdeného považuje za nedôvodnú a napadnuté uznesenie okresného súdu za

správne a zákonné.

Krajský súd ako nadriadený orgán na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods.
1 Tr. por. správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo,
a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť jeho nesprávnosť. Následne zistil, že sťažnosť

odsúdeného bola podaná v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, avšak je nedôvodná.

Primárnenadriadenýsúduvádza,žetvrdenieobhajobyvpodanízodňa9.10.2017atiežodsúdeného,že
Okresný súd Ružomberok dňa 6.9.2017 rozhodoval bez toho, aby návrh na podmienečné prepustenie zvýkonu trestu odňatia slobody bol, je zmätočné a nesprávne. Z obsahu predloženého spisu je zistiteľné,
že odsúdený Q. B. v podaní, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Ružomberok dňa 31.8.2017 uviedol:
„Moju žiadosť o podmienečné prepustenie sťahujem z dôvodu nedôvery Okresnému súdu Ružomberok.

Žiadam o zrušenie eskorty, ako aj potvrdenie o stiahnutí mojej žiadosti. Ďakujem“ (č.l. 34). Z obsahu
toho istého spisu zo zápisnice o verejnom zasadnutí zo dňa 6.9.2017 je zistiteľné, že odsúdený na
otázku samosudcu na tomto verejnom zasadnutí uviedol, že trvá na prejednaní jeho žiadosti (č.l. 45).
Teda Okresný súd Ružomberok dňa 6.9.2017 v predloženej veci postupoval v súlade s ustanovením
§ 415 ods. 1 Tr. por., a konal o návrhu odsúdeného Q. B. na podmienečné prepustenie z výkonu

trestu odňatia slobody. Následne okresný súd na verejnom zasadnutí vypočul odsúdeného a vykonal
dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie tak, ako mu ukladá ustanovenie § 2 ods. 10 Tr.
por. Vykonané dôkazy vyhodnotil spôsobom upraveným v § 2 ods. 12 Tr. por., jednotlivo i vo vzájomnej
súvislosti a jeho záver, že u odsúdeného neboli splnené všetky podmienky pre jeho podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zodpovedá stavu veci a zákonu. Rozhodnutiu okresného
súdu o zamietnutí návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody

nemožno vytknúť žiadnu chybu či nedostatok, pričom odôvodnenie rozhodnutia učinil konajúci súd
zodpovedajúcim spôsobom, dostatočne a presvedčivo, a preto krajský súd v zásade na odôvodnenie
napadnutého uznesenia odkazuje.

Sťažnostnú výhradu odsúdeného prednesenú prostredníctvom obhajcu, že napadnuté uznesenie

je nedostatočne odôvodnené, nadriadený súd neakceptoval. Neakceptoval ani ostatné sťažnostné
výhrady s tým, že skutočnosť, že sťažovateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi
súdu prvého stupňa v napadnutom uznesení nemôže sama osebe viesť nadriadený súd k záveru
o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. V tejto
súvislosti nadriadený súd len poznamenáva, že podstatným pre rozhodnutie súdu pri rozhodovaní

o tom, či súd odsúdeného podmienečne prepustí z výkonu trestu odňatia slobody je posúdenie
skutočnosti, či odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal
polepšenie a možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Dôležitým, nie však
jediným podkladom pre rozhodnutie súdu je v tomto prípade vyjadrenie riaditeľa príslušného ústavu
na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom si odsúdený uložený trest odňatia slobody vykonáva. Na

tomto mieste krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia, v ktorom prvostupňový
súd veľmi podrobne rozvádza hodnotenie riaditeľa ÚVTOS Ružomberok. Podstatný je jeho záver, kde
riaditeľ ústavu konštatoval, že odsúdený len čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné
prepustenie, a preto toto neodporúča.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody
okrem uplynutia zákonom ustanovenej doby výkonu trestu je, že odsúdený počas výkonu trestu plnením
svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v
budúcnosti bude viesť riadny život.

Z obsahu predloženého súdneho spisu je zistiteľné, že odsúdený Q. B. si v súlade s § 66 ods. 1 písm.
a) Tr. zák. vykonal polovicu uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody. Uvedené však nie
je postačujúce pre pozitívne rozhodnutie o jeho návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody. V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že z chápania trestu ako účelového opatrenia vyplýva,
že ak sa dosiaľ vykonanou časťou trestu už dosiahol účel sledovaný trestom, ďalší výkon trestu nie

je potrebný a nie je ani odôvodnený. I napriek tomu, že súd pri ukladaní trestu prihliada na možnosť
nápravy páchateľa, nemožno vždy presne predvídať, ako sa u jednotlivých páchateľov prejaví jeho
výchovný účinok. Odsúdený má právo podať návrh na podmienečné prepustenie, avšak nemá právo byť
podmienečne prepustený. Takéto právo negarantuje ani Dohovor o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, a ani iné medzinárodné dokumenty, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Zo správania odsúdeného počas výkonu trestu, nevynímajúc jeho postoj k trestnej činnosti za ktorú bol
odsúdený, je možné zistiť do akej miery sa tento polepšil, a následne, či je u neho ďalší výkon trestu
potrebný a nevyhnutný. Rozhodujúcim kritériom pri podmienečnom prepustení je dosiahnutý stupeň
prevýchovy odsúdeného. O tom, či sa odsúdený polepšil, svedčí okrem iného aj to, či si riadne a

zodpovedne plní svoje povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú z príslušných právnych noriem, či dodržiava
ústavný poriadok, stanovený režim, či plní pokyny príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, či
dodržiava povinnosti a zákazy, ktoré obsahuje zákon o výkone trestu odňatia slobody (č. 475/2005 Z.z.)
a vyhláška k tomuto zákonu (č.368/2008 Z.z.), ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu a pod..Krajský súd uzatvára, že záver prvostupňového súdu, že odsúdený Q. B. počas výkonu trestu odňatia
slobody nepreukázal taký stupeň polepšenia, že by u neho bolo dôvodné očakávať, že v prípade

prepustenia na slobodu bude viesť riadny život má oporu vo vykonanom dokazovaní na verejnom
zasadnutí, a je správny. Ak odsúdený v sťažnosti uviedol a sľúbil, že v prípade podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody bude viesť riadny život, bude riadne pracovať a bude
zodpovedným rodičom uvedené svedčí o tom, že doterajší výkon trestu plní u neho účel prevýchovy a
uvedomil si nesprávnosť svojho konania. Odsúdenému však treba pripomenúť, že takúto možnosť už

v minulosti mal a túto nevyužil. V tomto prípade mu nič nebráni v tom, aby riadne žil, pracoval a bol
zodpovedným rodičom i po výkone celého trestu, tak ako mu bol uložený.

Pokiaľ odsúdený v podaní zo dňa 6.9.2017 žiadal byť prítomný na krajskom súde v konaní o jeho
sťažnosti, je potrebné ho opakovane upozorniť na ustanovenie § 302 Tr. por., podľa ktorého
neverejné zasadnutie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu a zapisovateľa. Iné osoby

sú z účasti na neverejnom zasadnutí vylúčené. Uvedené bolo sťažovateľovi oznámené prípisom dňa
12.10.2017. K námietke sťažovateľa týkajúcej sa porušenia ustanovenia § 415 ods. 3 Tr. por. krajský
súd poznamenáva, že z obsahu spisu je zistiteľné, že sám odsúdený spôsobil, že o jeho návrhu nebolo
rozhodnuté najneskôr do 60 dní od jeho doručenia. Návrh o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody bol síce Okresnému súdu Ružomberok doručený dňa 4.7.2017, ale sám odsúdený tento

návrh doplnil podaním, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 11.8.2017. Tiež nemožno prehliadnuť,
že až dňa 2.8.2017 okresnému súdu bolo doručené podanie, z ktorého je zistiteľné, že Advokátska
kancelária JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., advokát prevzal právne zastúpenie odsúdeného a
zároveňoznámil,žesanemôžezúčastniťverejnéhozasadnutiaurčenéhonadeň14.8.2017,nakoľkomá
pracovné povinnosti. Následne odsúdený na verejnom zasadnutí na 14.8.2017 trval na osobnej účasti

obhajcu a z tohto dôvodu bolo verejné zasadnutie odročené na deň 6.9.2017. S poukazom na uvedené
námietka odsúdeného týkajúca sa porušenia ustanovenia § 415 ods. 3 Tr. por. je nedôvodná.

V závere je potrebné sťažovateľa upozorniť, že pokiaľ ide o splnenie podmienok pri rozhodovaní o
návrhu na podmienečné prepustenie je povinnosťou súdu skúmať stav prevýchovy odsúdeného a v

tejto súvislosti je potrebné hodnotiť osobu odsúdeného komplexne, nevynímajúc jeho spôsob život i
pred výkonom trestu. Potom sa sťažovateľ mýli ak uvedené vníma ako diskrimináciu. Prvostupňový súd
správne pri skúmaní splnenia tretej podmienky poukázal na bohatú kriminálnu minulosť odsúdeného
(11 záznamov v odpise registra trestov), a jeho negatívny záver z hľadiska určenia prognózy správania
odsúdeného v prípade jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu, je správny a zodpovedá

zákonu. Tvrdenie sťažovateľa, že podmienečné prepustenie v jeho prípade sa má týkať len skutku, za
ktorý bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov je v rozpore s ustanovením § 66
ods. 1 Tr. zák.

Sťažovateľa je potrebné tiež upozorniť na ustanovenie § 417 ods. 1 Tr. por. podľa ktorého na rozhodnutie

podľa § 415 je príslušný okresný súd, v obvode ktorého sa trest odňatia slobody vykonáva. V čase
podania návrhu na podmienečné prepustenie i v čase konania o tomto návrhu si odsúdený vykonával
trest v obvode Okresného súdu Ružomberok. Jeho sťažnostná výhrada a námietka o nepríslušnosti
Okresného súdu Ružomberok, je nenáležitá.

S poukazom na uvedené nadriadený krajský súd zhodne s prvostupňovým súdom konštatuje, že
odsúdený Q. B. nesplnil zákonom stanovené podmienky pre pozitívne rozhodnutie o jeho návrhu s tým,
že účel trestu v danom prípade si vyžaduje, aby vykonal trest odňatia slobody v takej výmere aká mu bola
určená odsudzujúcim rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, sp.zn. 7T/142/2016 zo dňa 19.1.2017.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého uznesenia uzatvára, že odsúdený neuviedol v sťažnosti žiadne
také argumenty, ktoré by mali za následok zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto bolo
rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.