Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. február 2022

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820200318
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2022:5820200318.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobkyne: U. Ž., B..

XX. X. XXXX, X. I.Á. Č.. XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom: JUDr. Jaroslav Kokavec, advokát
so sídlom ul. 1. mája 12, Liptovský Mikuláš, proti žalovaným: 1/ T. Ž., B.. XX. X. XXXX, X. Z. J. XX, B.
a 2/ T. Ž.D., B.. XX. X. XXXX, X. Z. J. XX, B., žalovaní 1/ a 2/ zastúpení splnomocneným zástupcom:
JUDr. Slavomír Bachynec, advokát so sídlom Podbiel 177, o zaplatenie 954,91 Eur s príslušenstvom a
o zaplatenie 954,91 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd žalobu voči žalovanej 1/ z a m i e t a.

II/ Žalovaný 2/ je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 954,91 Eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 20.
12. 2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III/ Vo zvyšnej časti súd žalobu voči žalovanému 2/ z a m i e t a .

IV/ Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanej 1/ trovy konania v rozsahu 100%, ktoré budú vyčíslené
v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.

V/ Žalovaný 2/ je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 68%, ktoré budú vyčíslené
v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 14. 2. 2020 žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovanú 1/, aby jej
zaplatila sumu 954,91 Eur s úrokom z omeškania 8% ročne od 3. 3. 2018 do zaplatenia a žalovaného
2/ zaplatiť jej sumu 954,91 Eur s úrokom z omeškania 8% ročne od 3. 3. 2018 do zaplatenia. Žalobu
odôvodnila tým, že spoločne so žalovanými 1/ a 2/ uzatvorili ako dlžníci so Slovenskou sporiteľňou, a.s. ,
Bratislava zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 16. 5. 2011, na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo

výške 5700 Eur so splatnosťou dňa 17. 4. 2021. Ona dňa 17. 2. 2018 na základe výzvy veriteľa zaplatila
splátku úveru 92,19 Eur a dňa 2. 3. 2018 zaplatila sumu 2772,54 Eur, spolu 2 864,73 Eur. Na ňu a
žalovaných pripadal podiel na záväzku na zaplatenie dlhu pre každého v jednej tretine, teda na každého
suma 954,91 Eur. Túto sumu je každý zo žalovaných povinný jej zaplatiť. Ona žalovaných na zaplatenie
vyzvala listami zo dňa 9. 12. 2019, ho žalovaní jej zaplatiť odmietli.

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej 1/, svedkyne T. U. a oboznámením listinných

dôkazov, založených v súdnom spise a dospel k záveru, že je potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti rozsudku.

3. Podľa § 511 Občianskeho zákonníka:(1) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak
tovyplývazpovahyplnenia,ževiacdlžníkovmátomuistémuveriteľovisplniťdlhspoločneanerozdielne,
je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť

ostatných zanikne.

(2) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté
inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol
uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť

o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od
nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu
inak zbavili.

(3) Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od
ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento

podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

4. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobkyňa sa voči žalovaným 1/ a 2/ domáha zaplatenia
954,91 Eur s úrokom z omeškania 8% ročne od 3. 3. 2018 do zaplatenia, voči každému zo žalovaných,
natomskutkovomzáklade,žedňa16.5.2011sožalovanými1/a2/uzatvorilisoSlovenskousporiteľňou,

a.s. so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00151653 ako spoludlžníci zmluvu o splátkovom úvere,
na základe ktorej zaplatila uvedenej banke dňa 17. 2. 2018 splátku 92,19 Eur a dňa 2. 3. 2018 zaplatila
sumu 2772,54 Eur, spolu 2 864,73 Eur, čo bolo nad rámec jej podielu na spoločnom záväzku a preto
žiada od žalovaných ako solidárne zaviazaných dlžníkov, aby jej zaplatili každý po 954,91 Eur, čo je
tretina zo sumy, ktorú banke ona zaplatila nad rámec svojho podielu na spoločnom záväzku z úveru.

5. Žalovaní sa proti žalobe bránili tým, že žalobkyňa úver nesplácala, oni boli nútení ho splácať, hoci
celú istinu použila sama žalobkyňa a im z nej neposkytla ani časť. Úver však splácali ako spoludlžníci,
pretože pri výkone rozhodnutia by banka siahla na ich majetok, pretože žalobkyňa nič nevlastnila.
Oni z úveru zaplatili celkovo 10031 Eur. Podľa zmluvy malo byť splatených 11 841,04 Eur. Majú za

to, že pokiaľ má žalobkyňa výhrady voči sume uhradenej banke, ktorú si čiastočne uplatňuje voči
nim, je dôvodné preskúmať, či sú vo veci pasívne legitimovaní. Pasívne vecne legitimovaná môže byť
Slovenská sporiteľňa, a.s., pokiaľ prijala sumu vyššiu ako 11 481,04 Eur. Žalovaní sa proti žalobe bránili
aj námietkou premlčania uplatneného práva a tvrdením, že medzi nimi a žalobkyňou bola uzatvorená
dohoda o tom, že záväzok z úveru splatí výlučne žalobkyňa

6. Žalobkyňa tvrdenie žalovaných 1/ a 2/, že by došlo medzi nimi k dohode o tom, že úver bude splácať
výlučne ona, poprela. Uviedla, že žalovaná 1/ bola spoludisponentkou účtu, na ktorý boli vyplatené
peniaze z úveru. Žalobkyňa tvrdila, že dôvodom, pre ktorý si so žalovanými zobrali z banky úver, bola
potreba zaplatiť dlhy za jej bývalého manžela - syna žalovaných 1/ a 2/. Žalovaná 1/ poprela, že by bola

spoludisponentkou účtu, na ktorý bol poskytnutý úver a že by úver čo len čiastočne použila a tvrdila, že
všetky dlhy svojho syna zaplatila ona ešte pred tým, ako si žalobkyňa zobrala úver z banky.

7. Súd z vykonaného dokazovania konštatuje, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 16. 5. 2011
bola medzi žalobkyňou a žalovanými 1/ a 2/ ako dlžníkmi a Slovenskou sporiteľňou, a.s. so sídlom

Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00151653 ako veriteľom uzatvorená zmluva o splátkovom úvere, na
základektorejuvedenábankaposkytlažalobkyniažalovaným1/a2/úvervovýške5700Eur-Spotrebný
úver na čokoľvek. Z uvedenej úverovej zmluvy súd zistil, že žalobkyňa a žalovaní 1/ a 2/ ako dlžníci sa
zaviazali zaplatiť tento úver s úrokom 14,90% ročne, v 119 splátkach, od prvého čerpania úveru do dňa
31. 5. 2011 vo výške 40,74 Eur mesačne, k poslednému dňu kalendárneho mesiaca a od 17. 6. 2011 vo

výške 95,16 Eur mesačne, k 17. dňu v kalendárnom mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá
na deň 17. 4. 2021, celková čiastka spojená s úverom bola dohodnutá vo výške 11 481,04 Eur. Medzi
stranami ostalo sporné, či medzi žalobkyňou a žalovanými 1/ a 2/ ako spoločne zaviazanými dlžníkmi
došlo k dohode o splácaní úveru tak, že žalobkyňa sa zaviazala, že úver bude splácať výlučne sama.
Žalovaní 1/ a 2/ v tejto súvislosti tvrdili, že jednak úverovú zmluvu uzatvorili výlučne na základe žiadosti

žalobkyne, ktorá ich o to požiadala po tom, čo jej samotnej banka úver odmietla poskytnúť a jednak
tvrdili, že všetky peniaze z úveru použila výlučne žalobkyňa, oni z nich nepoužili ani časť.8. Súd konštatuje, že žalovaní 1/ a 2/ neuniesli dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že
medzi nimi a žalobkyňou ako spoločne zaviazanými dlžníkmi došlo k dohode, že úver bude splácať
výlučne žalobkyňa. Z ust. § 511 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka vyplýva, že medzi spoločne

zaviazanými dlžníkmi môže byť uzavretá dohoda o tom, aké sú ich podiely na spoločnom dlhu. Formu
dohody zákon nestanovuje, v zmysle ust. § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( a contrario ) dohoda
spoludlžníkov teda môže byť aj písomná, ústna alebo aj uskutočnená konkludentne, t.j. samotným
konaním.

9. Podľa § 43a ods. 1Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený
jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený,
alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na
uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu.

Podľa § 44 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak je návrh určený dvom alebo viacerým osobám, a z jeho
obsahu vyplýva, že úmyslom navrhovateľa je, aby všetky osoby, ktorým je návrh určený, sa stali stranou
zmluvy, je zmluva uzavretá, ak všetky tieto osoby návrh prijmú.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo

zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže
sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

10. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaní 1/ a 2/ ani neozrejmili, kedy a v akej
forme/akým spôsobom mala byť medzi nimi a žalobkyňou uzatvorená dohoda o tom, že žalobkyňa bude
výlučne sama zaviazaná zo záväzku z úverovej zmluvy. Žalovaná 1/ síce v rámci svojho výsluchu dňa 6.
9. 2021 uviedla, že žalobkyňa sa v banke pred tým, ako podpísali úverovú zmluvu, vyjadrila, že ten úver
bude splácať ona, no ani z tohto výsluchu žalovanej 1/ nevyplynulo, že by oni so žalovaným 2/ na toto

vyjadrenie žalobkyne nejako reagovali - na to, aby došlo k uzavretiu dohody o splácaní dlhu, by muselo
dôjsť k prijatiu návrhu na uzavretie dohody, ktorý podľa žalovanej 1/ uskutočnila žalobkyňa v banke pred
uzavretím úverovej zmluvy, pričom súd poukazuje na ust. § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Z výsluchu svedkyne T. U.Č.
-zamestnankynebanky,ktorásosporovýmistranamivybavovalauzavretieúverovejzmluvy,súdnezistil,

že by sa žalobkyňa vôbec vyjadrila tak, ako uviedla žalovaná 1/, teda, že by vyhlásila, že úver bude
splácať ona. Uvedená svedkyňa v rámci svojej výpovede dňa 24. 1. 2022 naopak uviedla, že „ žalobkyňa
a jej svokrovci sa teda dohodli, že úver budú splácať spoločne a peniaze dostali „ . Žalobkyňa poprela
tvrdenie žalovanej 1/, že by sa vyjadrila, že úver bude splácať ona - žalobkyňa. Súd podotýka, že pokiaľ
žalovaní 1/ a 2/ tvrdili existenciu dohody o splácaní dlhu výlučne žalobkyňou a na preukázanie dohody

poukazovali na to, že uzavretie zmluvy o úvere bolo výlučne iniciatívou žalobkyne, ktorá ich presvedčila
na to, aby zmluvu uzatvorili aj oni z dôvodu, že banka jej samotnej odmietla úver poskytnúť a tiež, že
prvé dva roky po uzavretí úverovej zmluvy splátky úveru splácala výlučne žalobkyňa, tieto skutočnosti
samy osebe ( hoci by aj boli preukázané ) neznamenajú, že medzi žalobkyňou a žalovanými 1/ a 2/
došlo k uzavretiu dohody o splácaní dlhu výlučne žalobkyňou. Existencia určitých skutočností, ktoré

môžu do istej miery nasvedčovať pravdepodobnosti, že medzi spoludlžníkmi došlo k dohode o splácaní
spoločného dlhu, ešte neznamená, že by preukázaná existencia dohody o splácaní spoločného dlhu -
súd poznamenáva, že naopak určité okolnosti svedčia o opaku tvrdenia žalovaných 1/ a 2/ o dohode
o splácaní dlhu výlučne žalobkyňou - napr. v rámci svojho výsluchu žalovaná 1/ uviedla, že ona sa
žalobkyne pred podpisom úverovej zmluvy spýtala, na čo potrebuje peniaze a ona jej povedala, že ešte

majú zaplatiť dve splátky na auto a o zvyšok aby sa nestarala. Žalovaná 1/ uviedla, že jej prekážalo,
že jej žalobkyňa takto odpovedala, ale pre dobro v rodine zmluvu podpísala. V podaní zo dňa 14. 9.
2021 žalovaní 1/ a 2/ uviedli, že v roku 2012 žalobkyňa podala návrh na rozvod manželstva s ich synom
a preto od roku 2011 by žalobkyňa za ich syna určite dobrovoľne nič nezaplatila. Súd je názoru, žepodľa samotných žalovaných už manželstvo žalobkyne a ich syna v roku 2011 bolo neusporiadané, je
nelogické, že by žalovaná 1/ po odpovedi žalobkyne, akú dostala na svoju otázku ohľadne toho, na
čo žalobkyňa potrebuje úver ( podľa tvrdenia žalovanej 1/ ), bola ochotná spolu so svojím manželom

- žalovaným 2/, podpísať v prospech žalobkyne úverovú zmluvu a spoľahnúť sa na jej neformálne
vyhlásenie, že úver bude splácať výlučne sama. Navyše ako vyplynulo z rozsudku Okresného súdu
Námestovoč.k.5C/53/2015-182zodňa20.4.2018,kdeakosporovéstranyvystupovalitotožnésubjekty
ako v prebiehajúcom konaní a okrem nich ešte ako žalovaný 1/ L. Ž., B.. X. X. XXXX, X. Z. J. XX, B. - syn
žalovaných 1/ a 2/ a bývalý manžel žalobkyne, prvý návrh na rozvod manželstva so synom žalovaných

1/ a 2/ žalobkyňa podala už dňa 7. 4. 2011, t.j. mesiac pred uzavretím dotknutej úverovej zmluvy. Z toho
súd vyvodil, že už v tom čase museli byť vzťahy medzi žalobkyňou a jej vtedajším manželom - synom
žalovaných 1/ a 2/ vážne narušené a poťažne aj vzťahy medzi žalobkyňou a samotnými žalovanými 1/
a 2/ ako jej vtedajšími svokrovcami. Súd preto nepovažuje za pravdepodobné, že by aj v tom čase, keď
žalobkyňa bola v rozvodovom konaní s ich synom, žalovaní 1/ a 2/ mali k nej takú dôveru, aby sa spoľahli
na jej ústne vyjadrenie o tom, že úver bude splácať výlučne sama a úverovú zmluvu by podpísali s tým,

že peniaze z úveru budú vyplatené výlučne žalobkyni a ona ich použije na vlastné potreby, resp. na
žalovanými vopred nezistený účel, keďže podľa žalovanej 1/ jej žalobkyňa na otázku, na čo potrebuje
úver, odpovedala , že na dve splátky za auto a o ostatné nech sa ( žalovaná 1/ ) nestará.

Súd zdôrazňuje, že bolo na žalovaných 1/ a 2/, ktorí tvrdili existenciu dohody o splácaní spoločného

dlhu, aby preukázali jednoznačne a bez pochybností, že k uzavretiu takejto dohody naozaj došlo.

Keďže súd nezistil existenciu dohody o splácaní spoločného dlhu medzi žalobkyňou a žalovanými 1/
a 2/, tak platí, že ich podiely na spoločnom záväzku sú rovnaké, t.j. na každého z nich pripadá podiel
1/3. Zo správy Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 9. 12. 2021 vyplynulo, že predmetný úver bol splatený

dňa 2. 3. 2018 a že celkovo bolo na úver zaplatené 13609,32 Eur, čo je o 2 128,28 Eur viac, ako
bola celková čiastka spojená s úverom podľa úverovej zmluvy ( 11481,04 Eur ) z dôvodu, že dlžníci sa
omeškali so splácaním splátok, z ktorého dôvodu im banka účtovala aj úroky z omeškania. Súd teda
zistil, že na tretinový podiel každého z dlžníkov na záväzku z úverovej zmluvy pripadá čiastka 4 536,44
Eur ( 13609,32 Eur : 3 = 4 536,44 Eur ). Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa na splatenie

úveru doteraz zaplatila sumu 5560,27 Eur, a to tak, že čiastku 1224,02 zaplatila prostredníctvom
svojho bývalého manžela L. Ž. ( syna žalovaných 1/ a 2/ ), ktorému posielala na účet splátky úveru
tak, ako to vyplýva z rozsudku Okresného súdu Námestovo v konaní sp. zn. 5C/53/2015, čiastku
1471,52 Eur zaplatila priamo žalovaným 1/ a 2/ na základe rozsudku Okresného súdu Námestovo v
konaní sp. zn. 5C/53/2015 a čiastku 2772,54 Eur a 92,19 Eur zaplatila priamo banke - toto vyplýva z

vyjadrenia zástupcu žalobkyne na pojednávaní dňa 9. 6. 2021 ohľadne splácania úveru žalobkyňou,
ktorého správnosť potvrdil zástupca žalovaných na rovnakom pojednávaní ( poznámka súdu : v zápisnici
o pojednávaní je uvedené, že žalobkyňa zaplatila na splatenie úveru celkovo 5564,07 Eur, čo však
nezodpovedá súčtu jednotlivých čiastok, ktorými splatila úver, ako ich uviedol jej zástupca na uvedenom
pojednávaní - súčet týchto čiastok je 5560,27 Eur ). Keďže žalobkyňa z celkovej sumy, ktorá bola na úver

zaplatená, zaplatila 5560,27 Eur, zvyšok zaplatila žalovaná 1/, pretože zo správ banky, ale aj výpovede
svedkyne T. U. vyplynulo, že úver splácali len žalobkyňa a žalovaná 1/, nie žalovaný 2/ - zástupca
žalovaných 1/ a 2/ v rámci záverečnej reči na pojednávaní dňa 24. 1. 2022 uviedol, že „ úver nesplácal
len žalovaný 2/ a žalovaná 1/ úver splácala „ . Súd potom konštatuje, že žalobkyňa na splatenie úveru
zaplatila o 1023,83 Eur viac, než pripadá na jej podiel na spoločnom záväzku. Voči žalovanej 1/ však

žalobkyňa nemôže žiadať, aby jej nahradila, čo zaplatila nad rámec svojho podielu, pretože žalovaná
1/ sumu 4 536,44 Eur, ktorá pripadla na jej podiel na spoločnom záväzku, banke zaplatila, takže súd
žalobu voči nej zamietol ako nedôvodnú.

11. Vo vzťahu k žalobe voči žalovanému 2/ sa súd zaoberal námietkou premlčania, ktorú vzniesol voči

uplatnenému právu. Žalobkyňa si žalobou uplatnila právo na zaplatenie splátky úveru zo dňa 17. 2. 2018
vo výške 92,19 Eur a dňa 2. 3. 2018 vo výške 2772,54 Eur. Žalobkyňa podala žalobu dňa 14. 2. 2020.
V tomto prípade sa uplatní 3-ročná všeobecná premlčacia lehota v zmysle ust. § 101 Občianskeho
zákonníka, pretože žalobkyňa si voči žalovaným uplatnila právo na náhradu toho, čo za spoludlžníka
zaplatila nad rozsah svojho podielu na spoločnom záväzku. Premlčacia lehota začala plynúť dňom, kedy

sa právo mohlo vykonať prvý raz, t.j. v deň nasledujúci po splatnosti záväzku žalovaného 2/. Žalobkyňa
vyvolala splatnosť svojej pohľadávky na náhradu plnenia, ktoré zaplatila za žalovaného 2/ výzvou zo dňa
9. 12. 2019, ktorá bola preukázateľne žalovanému 2/ doručená dňa 19. 12. 2019 ( v tomto prípade sa na
splatnosť záväzku žalovaného 2/ aplikuje ust. § 563 Občianskeho zákonníka ). Ako vyplýva z vyjadreniak výzve, datovaného 19. 12. 2019, ktoré spísal zástupca žalovaných 1/ a 2/ a doručil ho zástupcovi
žalobkyne, zástupca žalovaných 1/ a 2/ v ňom reaguje na výzvu žalobkyne na zaplatenie jej regresného
nároku, takže súd dospel k záveru, že ( najneskôr ) v deň vyhotovenia tohto vyjadrenia už musela byť

žalovaným 1/ a 2/ výzva žalobkyne doručená. Zo žiadneho dôkazu však súd nezistil, že by žalovanému
2/ bola výzva žalobkyne na zaplatenie doručená skôr než dňa 19. 12. 2019. Prvým dňom omeškania
žalovaného 2/ so splnením jeho záväzku je deň nasledujúci po doručení výzvy na zaplatenie, t.j. deň 20.
12. 2019, čo je aj deň, kedy začala v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka plynúť premlčacia lehota.
Námietka premlčania, ktorú vzniesol žalovaný 2/, je teda nedôvodná. Keďže súd zistil, že žalovaný 2/ na

splatenie úveru nezaplatil doteraz žiadnu peňažnú čiastku, hoci bol rovnako ako žalobkyňa a žalovaná
1/ zaviazaný na splácanie úveru, žalobkyňa má voči nemu právo, aby jej nahradil, čo zaňho zaplatila
banke nad rámec svojho podielu na spoločnom záväzku z úveru. Vzhľadom na to, že žalobkyňa si voči
žalovaným 1/ a 2/ uplatnila náhradu splátky zo dňa 17. 2. 2018 vo výške 92,19 Eur a dňa 2. 3. 2018
vo výške 2772,54 Eur, voči každému zo žalovaných podiel 1/3, ktorý na nich pripadá ( ako upresnil jej
zástupca na pojednávaní dňa 24. 1. 2022 ), na podiel žalovaného 2/ z týchto splátok pripadá 30,73 Eur

( jedna tretina z 92,19 Eur ) a 924,18 Eur ( jedna tretina z 2772,54 Eur ) , spolu 954,91 Eur. Súd preto
žalovaného 2/ zaviazal, aby žalobkyni zaplatil uvedenú čiastku, spolu s úrokom z omeškania 5% ročne
od 19. 12. 2019 do zaplatenia. Žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania 8% ročne, čomu súd vyhovieť
nemohol, pretože podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V čase, kedy žalovaný 2/ začal byť v omeškaní so splnením svojho záväzku voči žalobkyni, čo bolo v
deň nasledujúci po doručení jej výzvy na zaplatenie, datovanej 9. 12. 2019 a súd má preukázané, že
to bolo ( najneskôr ) dňa 19. 12. 2019, ako bolo už uvedené, tak prvým dňom omeškania žalovaného
2/ so splnením jeho záväzku je deň nasledujúci po doručení výzvy na zaplatenie, t.j. deň 20. 12. 2019.

Ku dňu 20. 12. 2019 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0%, žalobkyni
preto súd mohol priznať úrok z omeškania 5% ročne od 20. 12. 2019 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti
súd žalobu voči žalovanému 2/ ako nedôvodnú zamietol.

12. O náhrade trov konania o žalobe voči žalovanej 1/ súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného

sporového poriadku tak, že ich priznal žalovanej 1/, ktorá bola v konaní úspešná.

13. O náhrade trov konania o žalobe voči žalovanej 1/ súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného
sporového poriadku tak, že ich priznal žalobkyni, ktorá bola v konaní čiastočne úspešná. Žalobkyňa
si voči žalovanému 2/ uplatnila zaplatenie 954,91 Eur s úrokom z omeškania 8% ročne od 3. 3. 2018

do zaplatenia, čo vrátane úroku z omeškania, vyčísleného ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje
sumu 1259,22 Eur ( istina 954,91 Eur + vyčíslený úrok z omeškania 304,31 Eur = 1259,22 Eur ). Súd
žalobkyni voči žalovanému 2/ priznal istinu 954,91 Eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 20. 12.
2019 do zaplatenia, čo vrátane úroku z omeškania, vyčísleného ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje
sumu 1059,16 Eur (istina 954,91 Eur + vyčíslený úrok z omeškania 104,25 Eur = 1059,16 Eur ). Úspech

žalobkyne teda predstavuje 84%, úspech žalovaného 2/ je 16%, čistý úspech žalobkyne je 68% ( rozdiel
medzi úspechom žalobkyne 84% a úspechom žalovaného 2/ 16% ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na

príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.