Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. september 2022

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3C/44/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8519200551
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Mišenková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2022:8519200551.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou, v spore žalobcov: 1./ E. L., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom L. XX, V., 2./ X. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom S. XX, V., 3./ I. S., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom M. XX, N., 4a./ Y. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom S. 9, 4b./ N. L., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom S. 9, 4c./ K.. E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX, T., Xd./ R. T.,
nar. X.XX.XXXX, trvale bytom S. 9, 4e./ Y. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom S. 9, X./ K. T., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom T. XX, V., 6./ M. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. XX, V., žalobcovia v 1., 2., 3., 4a., 4b.,
4c., 4d., 4e., 5. a 6. rade právne zastúpení Advokátskou kanceláriou Juristi s.r.o., Popradská 66, 040 11
V. - mestská časť Západ, IČO: 51 941 244, proti žalovanému: Y. M., nar. X.X.XXXX, bytom U. R. XXX,

XXX XX U. R., zastúpený: JUDr. Marián Geleneky, advokát, Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, v
konaní o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. - 6. rade v rozsahu 100
% s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa pôvodná žalobkyňa a neskôr jej právni nástupcovia domáhali určenia, že podiely

na nehnuteľnostiach vedených na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV
č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX,
LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX,
LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX kat. územia U. R. patria do dedičstva po neb. A. M., rod. V.,
nar. XX.X.XXXX, zomrelej dňa XX.X.XXXX.

2. Žalobu dôvodili tým, že žalovaný nadobudol podiel na uvádzaných nehnuteľnostiach na základe

rozhodnutí Obvodného pozemkového úradu 2006/00546-276-KI a 2005/00999 2006/00606-336-KI v
súlade so zákonom č. 180/1995 Z.z. Spoločný predok pôvodnej žalobkyne a žalovaného A. M., rod. V.
(mama žalobkyne E. T., rod. M.) tieto nehnuteľnosti užívala. Žalobcovia majú za to, že vyššie označené
rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Stará Ľubovňa nemôžu obsahovať platné vyhlásenia
účastníkov, že boli splnené podmienky vydržania, a sú toho názoru, že tieto neboli splnené. Tvrdia, že
žalovaný nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním, lebo v danom prípade
nemohla byť splnená podmienka vydržania a že žalovaný nemohol byť dobromyseľný pri vydržaní,

nakoľko mohol a z objektívnych dôvodov mal mať vedomosť o tom, že uvedené nehnuteľnosti patria
do dedičstva po nebohej A. M. rod. V.. Zároveň uviedli, že majú naliehavý právny záujem na určení,
nakoľko v katastri nehnuteľností je zapísaný ako vlastník niekto iný.3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že s touto nesúhlasí. Poukázal na to, že pôvodná
žalobkyňa resp. jej právni nástupcovia v žalobe neuvádzajú, kto je „spoločným predkom“ matky
žalobkyne, A. M. a žalovaného, o akú osobu sa jedná, ktorý mal byť zapísaný v pozemnoknižných

zápisniciach resp. na listoch vlastníctva. Táto skutočnosť nevyplýva ani zo žiadnych listinných dôkazov,
ktoré tvoria prílohu predmetnej žaloby. Pôvodná žalobkyňa a ani terajší žalobcovia nepreukázali ani tú
skutočnosť, kedy a za akých skutočností sa A. M. ujala držby predmetných nehnuteľností, na základe
akého právneho titulu. Z tohto dôvodu namieta aktívnu vecnú legitimáciu na podanie predmetnej
žaloby zo strany žalobcov. K predmetnej žalobe nie je priložený ani jeden výpis z pozemnoknižnej

zápisnice ani list vlastníctva, ktorý by preukázal, že právna predchodkyňa pôvodnej žalobkyne A. M.
bola vlastníčkou sporných nehnuteľnosti, a že tieto nehnuteľnosti po nej patria do dedičstva, nehovoriac
o tom, že k predmetnej žalobe nie je pripojený ani rodný list a ani úmrtný list A. M.. Ďalej žalovaný k
jednotlivým parcelám „E“ v jednotlivých podieloch, vedených na označených LV, je okrem iného uvedený
titul nadobudnutia D 380/95, teda dedičské rozhodnutie, na základe ktorého nadobudol nehnuteľnosti
v kat. úz. U. R. po svojom otcovi R. M.. K žalobe neboli pripojené žiadne pozemnoknižné zápisnice,

ktoré by preukazovali, že by A. M., rod. V. bola podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností.
Žalovaný má za to, že vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť
a priznať žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Žalobcovia v replike k vyjadreniu žalovaného uviedli, že v súvislosti so spoločným predkom pôvodnej

žalobkyne E. T. a žalovaného Y. M., na ktorého žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal, resp. uviedol, že
žalobcoviahoneoznačili,žalobcoviauvádzajúakospoločnéhopredkaY.M..Vyššiespomenutýspoločný
predok žalovaného a pôvodnej žalobkyne Y. M. bol otcom pôvodnej žalobkyne E. T. a R. M. (otec
žalovaného). Ako žalovaný sám uviedol, je synom R. M., po ktorom na základe dedičského rozhodnutia
nadobudol žalovaného nehnuteľnosti. Práve zo skutočnosti, že predmetné žalované nehnuteľnosti

nadobudol žalovaný v rámci dedičského konania po svojom nebohom otcovi R. M., ktorý ich zdedil po
svojom otcovi Y.ovi M., je zrejmé, že predmetné nehnuteľnosti mali byť pôvodne predmetom dedičského
konania po nebohom Y.ovi M. (starý otec žalovaného a otec pôvodnej žalobkyne), v ktorom ako
oprávnený dedič mala vystupovať okrem R. M. (otca žalovaného) aj pôvodná žalobkyňa E. T., nakoľko
bola dcérou nebohého a tým pádom aj zákonným dedičom. Vzhľadom na skutočnosť, že sa žalobcom

nepodarilo zabezpečiť pozemkovoknižné zápisnice, z ktorých by malo byť zrejmé pôvodné vlastníctvo
k žalovaným nehnuteľnostiam, požiadali konajúci súd o ich zabezpečenie.

5. Žalovaný v duplike najprv zopakoval svoje tvrdenia uvedené už vo vyjadrení k žalobe a následne
popísal rodokmeň rodiny M., pričom pripojil aj jeho grafické znázornenie. Ďalej uviedol, že z

predloženého rodokmeňa vyplýva, že žalobcovia zamlčali dôležitú skutočnosť, že Y. M., manžel A. M.,
mal prvú manželku Y. M.ovú, rod. S., s ktorou mal tri deti, a to R., R. a Y. a s druhou manželkou A.
M.ovou rod. V. mal dve deti Q. M.ovú a E. T., rod. M.ovú (pôvodná žalobkyňa). Z toho teda jednoznačne
vyplýva, že samotná žaloba je postavená na skutočnostiach ničím nepreukázaných. Žalobcovia ako
právni nástupcovia pôvodnej žalobkyne E. T. sú iba jednými z minimálne 17 domnelých dedičov po

Y.ovi M.. Z predmetnej žaloby a ani z vyjadrenia žalobcovi nevyplýva vlastníctvo Y. M., teda otca
pôvodnej žalobkyne. Vlastníctvo nehnuteľností žalobcovia ničím nepreukázali a nepredložili výpisy z
pozemkových kníh, v ktorých by bolo uvedené vlastníctvo právneho predchodcu žalovaného Y. M.
(pradeda žalovaného). Žalobcovia opierajú svoj nárok iba o vlastníctvo nehnuteľností žalovaného, ktoré
nadobudol jednak dedičstvom po svojom otcovi R. M. a Y. M., rod. S. resp. na základe rozhodnutia OPÚ

s tým, že všetky nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na žalovanom, patria do dedičstva po nebohej A. M.,
rod. V.. Toto tvrdenie žalobcov je nepravdivé, pretože po ich právnom predchodcovi Y.ovi M. prichádzajú
do úvahy ďalší dedičia.

6. Následne žalobcovia dňa 6.9.2022 podali návrh na pristúpenie účastníkov do konania v zmysle §

79 CSP, a to vzhľadom na skutočnosť, že v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva, sa vyžaduje,
aby sa tohto konania zúčastnili všetci dedičia, ktorí tvoria nútené spoločenstvo. Preto navrhli, aby súd
pripustil pristúpenie do konania účastníkov v procesnom postavení žalovaných: Y. M., nar. XXXX, R. M.,
nar. XXXX, R. M., nar. X.X.XXXX, Y. V., rod. M., nar. X.XX.XXXX, Q. M., rod. M., nar. XXXX, resp. ich
právnych nástupcov.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, pričom strany sporu zotrvali na svojich skutkových tvrdeniach
i právnej argumentácii. Právna zástupkyňa žalobcov v záverečnej reči uviedla, že žalobcovia sa v
plnom rozsahu pridržiavajú podanej žaloby a navrhujú, aby súd vydal rozsudok, ktorým rozhodne, žepredmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. Y.ovi M.. Právny zástupca žalovaného zhrnul svoje
doterajšie tvrdenia a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a po vyhodnotení dôkazov, za
preukázané podstatné skutkové tvrdenia považuje:

8. Z predložených listov vlastníctva má súd preukázané, že žalovaný je vedený ako podielový
spoluvlastník nehnuteľností kat. územia U. R. zapísaných na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX,
LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX,
LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX,
LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX kat. územia U. R. v tam uvedených

spoluvlastníckych podieloch.

9. Z rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Starej Ľubovni č. 2005/00999 zo dňa 2.8.2005 (č.l.
107 a nasl. spisu) ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 7.7.2006, vyplýva, že žalovaný
nadobudol spoluvlastnícke podiely k pozemkom nachádzajúcim sa v kat. území U. R. na LV XXXX, LV

XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, N LV XXXX, LV XXX,
LV XXXX vydržaním k 1.4.2001.

10. Z rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Starej Ľubovni č. 2006/00546-276-KI zo dňa
20.2.2006 (č.l. 131 a nasl. spisu) ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.7.2006,

vyplýva, že žalovaný nadobudol spoluvlastnícke podiely k pozemkom nachádzajúcim sa v kat. území U.
R. na LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, N vydržaním
dňom 1.4.1993.

11. Z fotokópie dedičského spisu D 359/84 v dedičskej veci neb. A. M., rod. V., nar. XX.X.XXXX, zomrelej

dňa XX.X.XXXX (č.l. 115 a nasl. spisu) je zrejmé, že v zápisnici o predbežnom šetrení sú ako dedičia -
deti zomretého uvedené Q. T., rod. M. a E. T., rod. M., pričom nebohá nemala žiaden majetok a pohreb
vystrojila Q. T..

12. Súd zamietol návrh žalobcov na zabezpečenie dôkazov, a to vyžiadaním pozemkovoknižných

zápisníc súdom, nakoľko ide o návrh neurčitý, nekonkrétny, žalobcovia žiadnym spôsobom
nešpecifikovali listiny, ktoré by mal súd vyžiadať.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:

13. Podľa § 79 CSP na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas
toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu

14. Podľa § 133 CSP fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu

alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.

15. Podľa § 78 ods. 1, ods. 2 CSP, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný
predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne,
ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.

16. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

17. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.18. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

19. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

20. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

21. Podľa § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

22. Podľa § 140 CSP zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje
iné právo.

23. Podľa § 216 ods. 1 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

Súd dospel k právnemu záveru:

24. V prvom rade je potrebné uviesť, že súd na pojednávaní dňa 8.9.2022 zamietol návrh žalobcov na
pripustenie pristúpenia do konania účastníkov v procesnom postavení žalovaných: Y. M., nar. XXXX,
R. M., nar. XXXX, R. M., nar. X.X.XXXX, Y. V., rod. M., nar. X.XX.XXXX, Q. M., rod. M., nar. XXXX,
resp. ich právnych nástupcov. Žalobcovia odvôvodnili svoj návrh na pripustenie ich pristúpenia do
konania z dôvodu, že ide o právnych nástupcov neb. Y. M.. Súd zamietol uvedený návrh žalobcov hneď

z viacerých dôvodov. Prvým dôvodom je nedostatočná identifikácia subjektov, ktorých pristúpenie do
konania žalobcovia navrhli, nakoľko v zmysle § 133 CSP fyzická osoba musí byť označená minimálne
takýmiidentifikačnýmiúdajmi,ktoréumožňujújejidentifikáciuanezameniteľnosťsinouosobou,čonávrh
žalobcovpostráda.Ďalšímdôvodomzamietnutianávrhužalobcovjeskutočnosť,žežalobcamioznačené
osoby mali byť narodené v rokoch XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, pričom z návrhu žalobcov nie je zrejmé,

čiuvedenésubjekty,vzhľadomnarokyichnarodenia,eštežijú,tedačimajúprávnusubjektivitu.Vzmysle
§ 79 CSP súd nesmie pripustiť ďalšieho účastníka súdneho konania na strane žalovaného ak ten, kto
má do konania pristúpiť, nemá právnu subjektivitu (nie je spôsobilý byť účastníkom konania). Ďalším
dôvodom zamietnutia návrhu žalobcov je zásada hospodárnosti konania, ktorú musí mať súd pri svojom
rozhodovaní stále na zreteli; v tejto súvislosti súd poukazuje na skutkové tvrdenia uvádzané v žalobe,

kde žalobcovia odôvodňujú podanú žalobu tým, že predmetné nehnuteľnosti majú patriť do dedičstva po
neb. A. V., a v podstate takto je formulovaný aj ich žalobný petit, t.j. aby súd vydal rozsudok, že označené
nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. A. V.. V návrhu na pripustenie pristúpenia ďalších subjektov
do konania však žalobcovia uvádzajú, že žiadajú pripustiť do konania tam uvedené osoby z dôvodu, že
žalobkyňa, resp. jej právni nástupcovia sa domáhajú určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po

spoločnom predkovi - Y.ovi M.. Za danej situácie súd nezhliadol opodstatnenosť na vyhovenie návrhu
žalobcov a pribratie nimi navrhovaných osôb do konania na strane žalovaných, nakoľko podaným
návrhom žalobcovia nežiadali pripustiť aj zmenu žalobného návrhu, ale iba okruh konania sporových
strán, a preto pokiaľ sa žalobcovia pri nezmenenom žalobnom návrhu domáhajú určenia, aby súd
vyslovil, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. A. V., nebolo by hospodárne priberať do

konania uvedené subjekty.

25. Následne sa súd zaoberal vecnou legitimáciou v spore. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania,
netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v
takomto prípade sa stáva žalobcom), alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takomto prípade

sa stáva žalovaným). Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník
subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom
konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca)
nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej

legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti
(žalovaný) nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.26. Preskúmavanie vecnej legitimácie či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),
alebo pasívnej (existencia tvrdenie povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Súd skúma vecnú legitimáciu v spore aj bez návrhu niektorej sporovej strany.

Nedostatok vecnej legitimácie má za následok nepriaznivé rozhodnutie pre stranu v spore, ktorá
nepreukáže, že je v spore aktívne alebo pasívne legitimovaná. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu
ohľadom preukázania aktívnej (ako aj pasívnej legitimácie v spore) súd konštatuje, že dôkazné bremeno
ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností

tvrdí.

27. V konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva sa vyžaduje, aby sa tohto konania zúčastnili všetci
dedičia,ktorítvorianútenéspoločenstvo.Súdkonštatuje,ževkonaníourčenie,ževecpatrídodedičstva
po poručiteľovi je možné považovať za ustálený záver, že až do vyporiadania do dedičstva ohľadom
tejto veci sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, pričom v danom určovacom spore títo majú

postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov (§ 78 ods. 1 CSP). Konania o takejto žalobe sa
musia zúčastniť (či už ako žalobcovia alebo ako žalovaní) všetci dedičia, inak je daný nedostatok
vecnej legitimácie (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/94/2018 zo dňa 16.5.2019, uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 93/2019 zo dňa 15.11.2019).

28. V prejednávanej veci sa žalobcovia domáhajú určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich
právnej predchodkyni, nebohej A. M., rod. V., ktorá bola ich starou matkou, pričom pôvodne podala
žalobu dcéra neb. A. M., právna predchodkyňa žalobcov, ich matka E. T.. Z vykonaného dokazovania,
zo zápisnice z predbežného šetrenia v dedičskej veci po neb. A. M., rod. V., nar. XX.X.XXXX, zomrelej
dňa XX.X.XXXX (č.l. 115 a nasl. spisu) vyplynulo, že ako dedičia neb. A. M. prichádzali do úvahy jej

deti - Q. T., rod. M. a E. T., rod. M., pričom nebohá A. M. nemala žiaden majetok a pohreb vystrojila Q.
T.. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa X.XX.XXXX Q. T., rod. M., mala 5 detí.

29. Pokiaľ sa žalobcovia domáhali určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. A. M., bolo
condicio sine qua non označiť za sporovú stranu minimálne aj sestru pôvodnej žalobkyne E. T. - Q.

T., ak teda ešte žije, a ak nie, jej právnych nástupcov, pričom nepostačuje len všeobecné označenie
tak, ako to uviedli žalobcovia v návrhu na pripustenie pristúpenia do konania: Q. M.ovú, resp. jej
právnych nástupcov. Vzhľadom na to, že ide v podstate o blízkych príbuzných (teta, resp. sesternice
alebo bratranci žalobcov), títo pre žalobcov zrejme nie sú, resp. pri starostlivom prešetrení by nemali byť
žalobcom neznámi a žalobcovia by ich v tomto konaní mali presne identifikovať a označiť ako sporové

strany. Od žalobcov totiž možno legitímne očakávať aktívny prístup v sporovom konaní a to, že už v
čase iniciovania konania resp. pri predkladaní návrhu na pripustenie pristúpenia ďalších subjektov do
konania, vykonajú primerané šetrenie za účelom dostatočnej identifikácie strán sporu, ako aj v záujme
procesnej subjektivity označených osôb, prípadne zisťovania právnych nástupcov, dedičov. Z návrhu
žalobcov, ktorým žiadali, aby súd pripustil pristúpenie ďalších účastníkov do konania, nevyplýva, že

by žalobcovia vykonali nejaké šetrenie ohľadom toho, či v prípade osôb, ktorých navrhujú pripustiť do
konania, ide o žijúce osoby, resp. šetrenie ohľadom ich právnych nástupcov, navyše ak ide o osoby
príbuzné, resp. osoby majúce spoločných predkov. Je pritom vylúčené, aby súd sám skúmal a zisťoval,
kto má byť právnym nástupcom tej-ktorej sporovej strany, aby s ním mohol následne konať.

30. Z uvedeného teda vyplýva, že v tomto konaní nevystupujú všetci právni nástupcovia po neb. A. M.,
preto súd vzhľadom na tento nedostatok vecnej legitimácie v spore žalobu v celom rozsahu zamietol.

31. Odhliadnuc od uvedeného je potrebné uviesť, že žalobe by nebolo možné vyhovieť ani z iných,
viacerýchdôvodov. Natomtomiestesúdkonštatuje,žepokiaľsažalobcoviapodanoužaloboudomáhali,

aby súd vydal rozsudok, ktorým by vyslovil, že nimi označené nehnuteľnosti patria do dedičstva po
neb. A. M., ich zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadom nimi uvádzaného tvrdenia, t.j. bolo potrebné,
aby preukázali, že neb. A. M. svedčilo vlastnícke právo k predmetným spoluvlastníckym podielom na
tej - ktorej nehnuteľnosti, a titul nadobudnutia tohto spolu/vlastníckeho podielu. V žiadnom prípade
nepostačuje poukázať len na skutočnosť, že žalovaný je evidovaný ako spoluvlastník nehnuteľností

na konkrétnych listoch vlastníctva, ale bolo nevyhnutné, aby žalobcovia predložili hodnoverné dôkazy,
ktoré by potvrdzovali, že ich právna predchodkyňa bola spolu/vlastníčkou daných nehnuteľností. V
posudzovanej veci však žalobcovia v tomto smere nepredložili na podporu svojich tvrdení žiaden takýto
relevantný dôkaz.32. V spore o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, má žalobca bremeno tvrdenia, že jeho
právny predchodca bol spolu/vlastníkom nehnuteľností a z akých skutočností jeho spolu/vlastníctvo

vyvodzuje. Z toho bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné, a to preukázať
existenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu, resp. skutočností spôsobilých založiť takýto nadobúdací
titul. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania (teraz sporovej
strane), ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho
účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 5Obo/52/2010 z 24. júna 2010). V nadväznosti na uvedené je potrebné uviesť, že pod
dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.

33. V prejednávanej veci je potrebné konštatovať, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, nakoľko
nepreukázali titul nadobudnutia spolu/vlastníckeho práva ich právnou predchodkyňou neb. A. M.ovou

k nehnuteľnostiam, vo vzťahu ku ktorým určenia, že patria do dedičstva po nej, sa domáhajú touto
žalobou, a preto rozhodnutie súdu muselo vyznieť v ich neprospech.

34. Pokiaľ žalobcovia vo svojom vyjadrení uvádzali, že nemali možnosť zabezpečiť potrebné listiny
a navrhli, aby súd zabezpečil pozemnoknižné zápisnice, z ktorých by malo byť zrejmé pôvodné

vlastníctvo ich právnej predchodkyne k žalovaným nehnuteľnostiam, v tejto súvislosti súd poukazuje
na ustanovenie § 431, 432, 434 Všeobecného občianskeho zákonníka (ABGB) platného na Slovensku
do roku 1950 v zmysle Dočasných súdnych pravidiel Judexkuriálnej konferencie z roku 1861, v zmysle
ktorých „sa k prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam vyžadoval zápis (intabulácia) do pozemkovej
knihy. Zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti mala byť overenou listinou s presným označením

účastníkov, nehnuteľnosti, právneho dôvodu odovzdania, s uvedením miesta a času uzatvorenia.“ Z
uvedeného plynie, že do roku 1950 sa viedla presná a podrobná evidencia prevodov vlastníctva k
nehnuteľnostiam - v pozemkových knihách a aj v súčasnosti je možné potrebné údaje o vlastníctve
resp. prevodoch konkrétnych nehnuteľností v minulosti zistiť z výpisov z pozemnoknižných vložiek, z
listov vlastníctva a nadväzne dohľadať v príslušných archívnych dokumentoch a registroch. Na tomto

mieste súd zdôrazňuje, že vecou súdu v sporovom konaní nielenže nie je plniť úlohu vyšetrovacieho
orgánu a nahradzovať absenciu relevantných skutkových tvrdení tej - ktorej sporovej strany, ale vo
svetle rovnosti strán a práva na spravodlivý proces pred súdom je priamo vylúčené, aby súd, na základe
pravdepodobností a dohadov vyhľadával a zabezpečoval dôkazy namiesto niektorej zo sporových strán.

35. Napokon súd považuje za potrebné uviesť aj to, že žalobe by nebolo možné vyhovieť aj s poukazom
na zásadu „ne ultra petitum“, vyplývajúcu z ustanovenia § 216 CSP, v zmysle ktorej je súd viazaný
žalobným návrhom. V prejednávanej veci sa totiž žalobcovia podanou žalobou (a žalobným petitom)
domáhali určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. A. M., v priebehu konania zmenili svoje
skutkové tvrdenia a vyslovili presvedčenie, že predmetné nehnuteľnosti by mali patriť do dedičstva

po spoločnom predkovi - Y.ovi M., avšak návrh na zmenu žaloby (žalobného petitu) v zmysle § 139,
§ 140 CSP nepodali. V návrhom konaní je výlučne na žalobcovi a jeho zodpovednosti, čoho (akého
práva) a na základe akých skutočností sa v súdnom konaní domáha. V zmysle ust. § 132 ods. 1 CSP
musí žalobca v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú
uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom

rozhodnutia, označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť) a uviesť žalobný návrh.
Žalobným návrhom je súd viazaný. Žalobca teda procesne zodpovedá za to, čo a prečo žaluje a za
výber a formuláciu procesných prostriedkov. Len žalobca ako dominus litis disponuje konaním a jeho
predmetom, preto procesné oprávnenia, týkajúce sa akejkoľvek dispozície so žalobou (a jej žalobným
návrhom - petitom) prináležia výlučne žalobcovi. Počas konania súd môže pripustiť zmenu žaloby,

avšak môže tak rozhodnúť len na základe návrhu žalobcu (§ 139, § 140 CSP). V danom prípade
žalobcoviatakýtonávrhnapripusteniezmenyžalobnéhonávrhunepodali,apretobysúd,ajzuvedeného
dôvodu, viazaný zásadou ne ultra petitum, nemohol záverečnému návrhu žalobcov, prednesenému na
pojednávaní dňa 8.9.2022, vyhovieť.

36. Nad rámec uvedeného a pre úplnosť súd ešte zdôrazňuje, že žalobcovia sa domáhali určenia,
že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva v rozsahu podielov, ktoré sú zapísané na žalovaného v
listoch vlastníctva. Z rozhodnutí Obvodného pozemkového úradu v Starej Ľubovni 2006/00546-276-KI a
2005/00999 pritom vyplýva, že žalovaný nadobudol spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam nachádzajúcimsa v kat. území U. R. nielen po neb. A. M., rod. V., ale aj po iných osobách, a to A. V., Y. V., E. V., po
viacerých osobách Q., V., Y., Y., N., C., po A. M., r. V., a ďalších osobách. Z uvedeného vyplýva,
že podiel žalovaného uvedený na listoch vlastníctva zahŕňa i podiely vyššie uvedených pôvodných

spoluvlastníkov,pričomžalobcovianezdôvodnili,nazákladeakéhoprávnehotitulusadomáhajúurčenia,
že aj tieto by mali patriť do dedičstva po neb. A. M..

37. To boli podstatné dôvody, na základe ktorých súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť
a preto ju v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol takto:

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

40. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP spojení s §
262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto súd priznal žalovanému voči
žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne
po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.