Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. august 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/87/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200477
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1020200477.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek

senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M., v právnej veci žalobcu:
Podtatranská hydina a.s., Slavkovská cesta 54, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 651 682, zastúpený:
KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Dunajská 2317/32, 811 08 Bratislava, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42
499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100233356/2020 zo dňa 21.01.2020,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Dňa 02.10.2014 Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, (ďalej aj ako „daňový úrad“ alebo aj ako
„správca dane“), začal vykonávať u daňového subjektu Podtatranská hydina a.s., Slavkovská cesta 54,

Kežmarok(ďalejajako„daňovýsubjekt“aleboajako„žalobca“)daňovúkontroludanezpridanejhodnoty
(ďalej aj ako „DPH“), za zdaňovacie obdobia január 2014 až jún 2014 a september 2014.

2. Správca dane zaslal miestne príslušnému správcovi dane daňového subjektu - obchodnej spoločnosti
B-spol., s.r.o. dňa 26.11.2014 dožiadanie č. 9900451/5/5202815/14/Ga, v ktorom žiadal preveriť všetky
obchodné transakcie s daňovým subjektom Podtatranská hydina a.s..

3.PríslušnýsprávcadanedaňovéhosubjektuB-spol.,s.r.o.vodpovedič.9904401/5/243343/15/SušSzo
dňa 02.02.2015 uviedol, že dňa 15.01.2015 zaslal na adresu sídla spoločnosti B-spol., s.r.o. predvolanie
na ústne pojednávanie, avšak zásielka sa vrátila z dôvodu, že adresát je neznámy. Zároveň príslušný
správca dane zaslal predvolanie na ústne pojednávanie A. I.Č., ktorý bol splnomocneným zástupcom
spoločnosti B-spol., s.r.o. vo veci preverenia prijatých a uskutočnených zdaniteľných obchodov. A. I.
listom zo dňa 22.01.2015, ktorý bol správcovi dane doručený dňa 26.01.2015, oznámil, že k 24.10.2014
mu daňový subjekt B-spol., s.r.o. vypovedal plnú moc.

4. Dňa 29.01.2015 zamestnanci príslušného správcu dane vykonali miestne zisťovanie na adrese sídla
spoločnosti B-spol., s.r.o., pri ktorom zistili, že daňový subjekt B-spol., s.r.o. na uvedenej adrese nesídlia nikde sa nenachádzalo označenie tejto spoločnosti (viď úradný záznam č. 9104401/5/227038/ 2015/
SušS zo dňa 29.01.2015).

5. Dňa 27.04.2015 sa v sídle daňového úradu konalo ústne pojednávanie, na ktoré sa dostavil svedok
C. T. - konateľ spoločnosti B-spol., s.r.o. od 31.10.2013 do 30.10.2014) s advokátom JUDr. Dušanom
Antolom (viď zápisnica o ústnom pojednávaní č. 347838/2015/GazL zo dňa 27.04.2015).

6. Dňa 23.02.2016 vykonali zamestnanci daňového úradu miestne zisťovanie na adrese sídla

spoločnosti FeMa Trade, s.r.o., Bankov 7, Košice, pričom zistili, že na uvedenej adrese sa nenachádza
žiadne označenie spoločnosti FeMa Trade, s.r.o., čo bolo potvrdené aj osobou, ktorá na otázky
zamestnancov správcu dane odpovedala, že takú spoločnosť nepozná, nikdy o nej nepočula (viď úradný
záznam č. 102608493/2016).

7. Dňa 24.02.2016 vykonali zamestnanci daňového úradu miestne zisťovanie na adrese trvalého

bydliska bývalého spoločníka, konateľa a prokuristu daňového subjektu FeMa Trade, s.r.o. U. I., D. X,
D. a zistili, že menovaný na uvedenej adrese 16 rokov nebýva (viď úradný záznam č. 102613572/2016).

8. Dňa 24.02.2016 vykonali zamestnanci daňového úradu miestne zisťovanie na adrese trvalého
bydliska Jegorovovo nám. 896/2, Košice, súčasného prokuristu daňového subjektu FeMa Trade, s.r.o.

O. E.. Na uvedenej adrese nebolo označenie elektrického zvončeka, ani poštovej schránky s menom O.
E.. O zistení bol spísaný úradný záznam č. 102656874/2016.

9. Správca dane zo spisu daňového subjektu HYDINA SK s.r.o. zistil informácie uvedené v zápisnici o
ústnom pojednávaní č. 9712401/5/3558535/2014/Boď zo dňa 21.07.2014.

10. Správca dane zo spisu daňového subjektu HYDINA SK s.r.o. ďalej zistil, že výzvou č.
9712401/5/3258283/2014/Boď zo dňa 03.07.2014, bolo Prezídium policajného zboru, národná
kriminálna agentúra, národná jednotka finančnej polície, expozitúra Východ vyzvané k súčinnosti
spočívajúcej v poskytnutí informácií, prípadne kópií písomností a iných vecí (aj elektronicky), týkajúcich

sa daňového subjektu ARGUS Plus. spol. s r.o. (viď odpoveď č. PPZ-NKA-JFP4-108-054/2014 zo dňa
21.07.2014, doručená správcovi dane dňa 24.07.2014).

11. Správca dane rozhodnutím č. 20566539/2015 zo dňa 24.07.2015 prerušil odo dňa 28.07.2015 podľa
ust. § 61 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Daňový poriadok“) daňovú kontrolu z
dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, t.j. zaslanie žiadosti o
medzinárodnú výmenu informácií za účelom preverenia zdaniteľných transakcií s oslobodením od dane
v rámci štátov Európskej únie, a to až do dňa doručenia výsledku medzinárodnej výmeny informácií.

12. Správca dane listom č. 101440551/2017 zo dňa 28.06.2017 oznámil daňovému subjektu, že dňa
28.06.2017 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, a Daňový úrad pre vybrané daňové
subjekty pokračoval vo výkone daňovej kontroly začatej dňa 02.10.2014.

13. Dňa 28.11.2014 zaslal správca dane podľa ust. § 21 Daňového poriadku miestne príslušnému

správcovi dane dožiadanie č. 9900451/5/5235468/2014, v ktorom žiadal o preverenie obchodných
transakcií a faktúr vyhotovených pre odberateľa Podtatranská hydina a.s. (viď odpoveď miestne
príslušného správcu dane č. 9311401/5/65292/2015/Kol doručenej dňa 13.01.2015).

14. Správca dane získal informácie zo spisu z daňových kontrol u daňového subjektu HYDINA

SLOVENSKO s.r.o.., personálne a ekonomicky prepojenej spoločnosti, ktorá bola v kontrolovanom
zdaňovacom období odberateľom Podtatranská hydina a.s. (viď úradný záznam č. 101543402/2017 a
č. 101614457/2017).

15. Dňa 12.07.2017 správca dane oboznámil kontrolovaný daňový subjekt so skutočnosťami zistenými

pri daňovej kontrole na ústnom pojednávaní (viď zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101530318/2017
zo dňa 12.07.2017.16. Správca dane na základe zisteného skutkového stavu vyhotovil za zdaňovacie obdobia január 2014
až jún 2012 a september 2014 protokol z daňovej kontroly č. 101691420/2017 zo dňa 03.08.2017 (ďalej
aj ako „protokol“), ktorý spolu s výzvou č. 101702266/2017 zo dňa 07.08.2017 doručil dňa 24.08.2017

kontrolovanému daňovému subjektu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole.

17. Dňa 19.09.2017 podal daňový subjekt v zmysle ust. § 46 ods. 8 Daňového poriadku vyjadrenie
a návrh na doplnenie dokazovania k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly č.
101691420/2017 zo dňa 03.08.2017.

18. Dňa 27.11.2017 sa konalo ústne pojednávanie za účasti správcu dane a splnomocneného zástupcu
Ing. A. D..

19. Dňa 19.12.2017 sa konalo ústne pojednávanie, predmetom ktorého bolo prerokovanie vyjadrenia
a návrhu na doplnenie dokazovania k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly č.

101691420/2017 zo dňa 03.08.2017 (vzhľadom na zmenu splnomocneného zástupcu). Správca dane
prerokoval so splnomocneným zástupcom pripomienky a dôkazy na základe vyjadrenia doručeného
správcovi dane dňa 19.09.2017 (viď zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102613172/2017 zo dňa
19.12.2017).

20. Dňa 26.03.2018 sa konalo ústne pojednávanie (viď zápisnica z ústneho pojednávania č.
100620446/2018 zo dňa 26.03.2018).

21. Správca dane vydal rozhodnutie č. 100671860/2018 zo dňa 05.04.2018, ktorým podľa ust. § 68
ods. 5 Daňového poriadku vyrubil na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2014 rozdiel dane v sume XXX

XXX,XX eura z dôvodu porušenia ust. § 51 ods. 1 a ust. § 49 ods. 1 v nadväznosti na ust. § 19 ods. 1
zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon
o DPH“)z dôvodu, že daňový subjekt Podtatranská hydina a.s. odpočítal daň z faktúr vyhotovených
daňovým subjektom B-spol., s.r.o. a Peter Štepánek. s.r.o. neoprávnene, pretože nebolo preukázané,
že prijal tovar od týchto spoločností tak. ako bolo deklarované na faktúrach.

22. Proti tomu rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie zo dňa 10.05.2018.

23. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán, rozhodnutím o odvolaní č.
102132727/2018 zo dňa 26.10.2018, zrušilo rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty

č. 100671860/2018 zo dňa 05.04.2018 a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Konštatovalo,
že správca dane síce terminologický naznačil účasť kontrolovaného daňového subjektu v podvodnom
reťazci spoločností, v ktorom figurovali spoločnosti neplniace si svoje daňové povinnosti, čo umožnilo
ďalším článkom reťazca neoprávnene uplatňovať odpočítanie dane alebo znižovať daňovú povinnosť,
avšak zistený skutkový stav nevyhodnotil aj z hľadiska judikatúry Súdneho dvora EÚ a neaplikoval vo

svojich záveroch rozsudky Súdneho dvora EÚ. V ďalšom konaní správca dane vykonal dokazovanie a
vypočul svedka Z. Š. na ústnom pojednávaní (viď zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100457920/2019
zo dňa 19.02.2019) za účasti Mgr. Z. Š. na základe poverenia splnomocneného zástupcu daňového
subjektu. Svedok potvrdil, že nie je schopný predložiť účtovné doklady, evidencie, záznamy DPH
spoločnosti Peter Štepánek, s.r.o., pretože ich odovzdal Ing. O. Š.. K otázke týkajúcej sa dodávateľov

spoločnosti Peter Štepánek, s.r.o. svedok vymenoval nasledujúce spoločnosti: Pyrosafestol, s.r.o.,
JUMIX, s.r.o.. dodávateľ z Českej republiky Kovář a z Poľska firma Tomek. K obchodnej spolupráci s
platiteľom Podtatranská hydina, a.s. nepredložil žiadne uzatvorené obchodné zmluvy. Spoločnosť Peter
Štepánek, s.r.o. bola prevedená Ing. O. Š. za účelom uspokojenia pohľadávok, ktoré mala spoločnosť
Pyrosafestol, s.r.o. patriaca Ing. O. Š.. Ďalej správca dane zaslal dňa 27.02.2019 Finančnému

riaditeľstvu Slovenskej republiky. Banská Bystrica žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií
z dôvodu preverenia dodávok tovaru z iného členského štátu EÚ do tuzemska pre daňový subjekt
Peter Štepánek, s.r.o.. Správca dane rozhodnutím č. 100579610/2019 zo dňa 07.03.2019 (doručené
dňa 12.03.2019), podľa ust. § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku prerušil ďalšie konanie v súvislosti
s vyrubovacím konaním nadväzujúcim na daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2014

odo dňa 11.03.2019 do doby získania potrebných podkladov pre správne určenie dane. Dňa 25.06.2019
doručila Poľská finančná správa správcovi dane odpoveď na požadované informácie (viď oznámenie o
pokračovaní v daňovom konaní č. 101611879/2019 zo dňa 02.07.2019). Dňa 24.07.2019 správca daneprerokoval výsledky konania s daňovým subjektom na ústnom pojednávaní (viď zápisnica o ústnom
pojednávaní č. 101794571/2019 zo dňa 24.07.2019).

24. Úrad pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) vydal rozhodnutie č.
101863118/2019 zo dňa 02.08.2019 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa ust. § 68
ods. 5 Daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume vo výške XXX XXX,XX eura DPH za zdaňovacie
obdobie apríl 2014.

25. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie.

26. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán (ďalej aj ako „druhostupňový orgán“)
vydalo rozhodnutie č. 100233356/2020 zo dňa 21.01.2020 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“)
podľaust.§74ods.4Daňovéhoporiadkustým,žepotvrdilprvostupňovérozhodnutieÚraduprevybrané
hospodárske subjekty č. 101863118/2019 zo dňa 02.08.2019, ktorým podľa ust. § 68 ods. 5 Daňového

poriadku vyrubil rozdiel dane v sume XXX XXX,XX eura, na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2014
daňovému subjektu. Druhostupňový orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a celý spisový materiál a
dospel k záveru, že správca dane svojim konaním nevybočil zo základných zásad daňového konania
a vychádzal z nich pri realizácii a aplikácii jednotlivých ustanovení právnych predpisov. Dodržal zásadu
zákonnosti a objektívnej pravdy, pritom sa riadil všeobecne záväznými právnymi predpismi (hmotnými aj

procesnými) a riadne zistil v náležitom rozsahu skutkový stav veci. Konštatoval, že správca dane dodržal
zásadu súčinnosti s daňovým subjektom ako účastníkom konania, keď vytvoril dostatočné podmienky
aby si tento mohol realizovať svoje práva, ďalej zdôraznil, že správca dane dodržal zásadu voľného
hodnotenia dôkazov, keď hodnotil každý dôkaz samostatne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti z
hľadiska ich pravdivosti a preukaznej hodnoty na zabezpečenie presného, pravdivého a úplného zistenia

skutkového stavu, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo s tým, že uviedol, aké
úvahy ovplyvnili jeho hodnotenie dôkazov a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil so správnou aplikáciou
judikatúry Európskeho súdneho dvora. Druhostupňový orgán tak dospel k záveru, že správca dane sa
v daňovom konaní vysporiadal so všetkými námietkami daňového subjektu a preto odvolacie námietky
daňového subjektu ako odvolávajúceho sa, vyhodnotil ako neopodstatnené.

II.

Žaloba

27. Včas podanou žalobou zo dňa 24.03.2020 na Krajskom súde v Bratislave (ďalej aj ako „krajský
súd“ alebo aj ako „správny súd“), doručenou dňa 25.03.2020, sa žalobca domáhal voči žalovanému

preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
100233356/2020 zo dňa 21.01.2020, (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zamietol odvolanie
žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu vydaného Úradom pre vybrané hospodárske subjekty č.
101863118/2019 zo dňa 02.08.2019.

28. Žalobca sa súčasne v žalobe domáhal priznania odkladného účinku správnej žalobe.

29. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 1S/87/2020-204 zo dňa 08.06.2020 priznal správnej
žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej
republiky č. 100233356/2020 zo dňa 21.01.2020 odkladný účinok, a to až do právoplatnosti rozhodnutia

súdu vo veci samej.

30. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie sú nezákonné,
vychádzajúce z nesprávneho právneho a skutkového posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne

posúdenie veci, skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ napadnutých rozhodnutí je v rozpore s
administratívnymispismianemávnichoporua došlokpodstatnémuporušeniuustanoveníoprocesnom
konaní, ktoré malo za následok vydanie týchto nezákonných rozhodnutí.31. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný a správca dane si nezaobstarali dostatok potrebných podkladov
pre napadnuté rozhodnutia, spoľahlivo, presne a úplne nezistili skutočný skutkový stav veci, že
neodôvodnene a v neprimeranom rozsahu preniesli naňho dôkazné bremeno, že prekročili medze

povolenej správnej úvahy, že nevydali rozhodnutia v súlade s relevantnými zákonmi a ostatnými
právnymi predpismi a teda, že nevydali rozhodnutia obsahujúce zákonom predpísané náležitosti a
procesne nepostupovali v súlade s platným právnym poriadkom.

32. V časti I. a II. žaloby žalobca uviedol závery ostatného konania a právny základ správnej žaloby.

33. V časti III. žaloby žalobca namietal nedodržanie lehoty na výkon daňovej kontroly a vady protokolu
ako podkladu napadnutých rozhodnutí, porušenie práv a procesných daňového subjektu a nedostatočne
zistený skutkový stav veci, nepreskúmateľné aplikovanie pojmu „zmiznutý obchodník, nárazník, účelovo
vložená spoločnosť“ a pojmu personálne prepojených subjektov, neuvedenie dôvodu výkonu daňovej
kontroly, podvodné konanie, nemožnosť zastúpenia orgánov činných v trestnom konaní.

34. V časti IV. žaloby žalobca namietal neobstaranie dostatočného množstva podkladov a neúplné
zistenie skutkového stavu pre rozhodnutia vo veci, neodôvodnené prenesenie dôkazného bremena
na žalobcu v neprimeranom rozsahu, účelové spochybnenie predložených dokladov, prekročenie
medze zákonom dovolenej správnej úvahy a nevydanie rozhodnutí obsahujúcich zákonom predpísané
náležitosti.

35. V časti V. žaloby žalobca uviedol návrh petitu žaloby.

36. V časti VI. žaloby žalobca odôvodnil návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.

III.
Vyjadrenie žalovaného

37. Žalovaný sa vyjadril k správnej žalobe písomným vyjadrením zo dňa 06.05.2020 doručeným

správnemu súdu dňa 06.05.2020 a to zhodne s odôvodnením napadnutého rozhodnutia ako aj
prvostupňového rozhodnutia. Zastával názor, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím boli vydané v súlade so zákonom a v nadväznosti na nižšie uvedené skutočnosti navrhol
žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

38. Trval na všetkých skutočnostiach uvedených v napadnutom rozhodnutí v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím s tým, že v jeho odôvodnení sa v dostatočnej miere vysporiadal s odvolacími námietkami
žalobcu.

39. Žalovaný aj vo vzťahu k žalobným námietkam trval na tom, že v konaní správca dane získal dostatok

dôkazov na vyslovenie záveru, že žalobca si neoprávnene odpočítal daň z faktúr vyhotovených daňovým
subjektomB-spol.,s.r.o.vcelkovejvýškeXXXXXX,XXeuraazfaktúrvyhotovenýchdaňovýmsubjektom
Z.Š. vcelkovej výškeXXXXXX,XXeurazadodávkutovaruaslužieb,ďalej,ževdanomprípadenáležite
zistil skutkový stav, svojim konaním nevybočil zo základných zásad daňového konania a rešpektoval
práva žalobcu.

40. K námietkam žalobcu týkajúcim sa nedodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly v súvislosti
s prerušením daňovej kontroly z dôvodu zaslania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií uviedol,
že administratívnu spoluprácu členských štátov a spoluprácu proti podvodom v oblasti DPH upravuje
nariadenie Rady EÚ č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom

v oblasti dane z pridanej hodnoty. Podľa článku 10 tohto nariadenia žiadaný orgán poskytuje informácie
uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti.

41. Z vyššie uvedeného je podľa názoru žalovaného zrejmé, že lehoty v zmysle vyššie citovaného
nariadenia sú určené pre žiadaný orgán, ktorý má poskytnúť požadované informácie, a nie na výkon

daňovej kontroly podľa vnútroštátnych predpisov členského štátu. Nedodržanie týchto lehôt zo strany
žiadaného orgánu nemôže ovplyvniť dobu prerušenia daňovej kontroly, pretože dĺžka lehôt podľa tohto
nariadenia nie je záväzná pre dobu prerušenia daňovej kontroly (nariadenie neupravuje dĺžku daňovej
kontroly). Prerušenie daňovej kontroly upravuje ust. § 61 Daňového poriadku.42. Zároveň žalovaný zdôraznil, že využitím medzinárodnej výmeny informácií správca dane overoval
podklady potrebné na správne a úplné zistenie skutkového stavu a určenie dane, čím si splnil svoje

úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní. V danom prípade boli požadované
informácie podstatné pre správne zistenie skutkového stavu. Správca dane požadoval také informácie,
ktoré bezprostredne súvisia s daňovou kontrolou, postupoval teda účelne a efektívne. Rozhodnutie o
prerušení daňovej kontroly pritom náležite odôvodnil.

43. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (zbierka
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 7/2016) podľa ktorého, ak správca
dane preruší výkon daňovej kontroly za účelom realizácie medzinárodnej výmeny informácií, nemožno
mať za to, že by správca dane pokračoval vo výkone predmetnej daňovej kontroly a preto lehota na
jej vykonanie z tohto dôvodu neplynie, a teda uplynúť nemôže. Prerušením daňovej kontroly za týmto
účelom správca dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu

svoje práva a ani nepožaduje od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona pre účel výkonu
daňovej kontroly.

44. Ďalej poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp.zn.
1Sžfk/36/2018 zo dňa 13.09.2019 (sťažovateľ HYDINA SK s.r.o., Slavkovská cesta 54/1468, Kežmarok),

ktorý v tejto súvislosti uviedol, že trvanie prerušenia daňovej kontroly je viazané na splnenie jeho účelu,
nie na plynutie lehoty stanovenej predmetným nariadením, v ktorej má dožiadaná strana odpovedať na
žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií. Skutočnosť, že trojmesačná lehota na vybavenie
žiadosti bola dožiadanou stranou prekročená, nemá vplyv na zákonnosť prerušenia konania podľa ust.
§ 61 ods. 1 Daňového poriadku, ani na skutočnosť, že lehota na vykonanie daňovej kontroly počas

prerušenia konania v zmysle ust. § 61 ods. 5 Daňového poriadku neplynula.

45. K poukazu žalobcu na nález Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 1835/07 zo dňa 18.11.2008,
že správca dane po celý čas trvania predmetnej kontroly neuviedol dôvod, účel alebo akýkoľvek podnet
pre začatie výkonu daňovej kontroly a preto je toho názoru, že daňová kontrola nemá podklad v zákone

ani samotnej ústave, a je vedená nanajvýš svojvoľne, žalovaný uviedol, že v danom prípade daňová
kontrola začala podľa ust. § 46 ods. 3 Daňového poriadku, a to dňom určeným v oznámení správcu dane
o daňovej kontrole, ktoré musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto jej výkonu, druh dane
a kontrolované zdaňovacie obdobie. Možnosť vykonať daňovú kontrolu priamo vyplýva z Daňového
poriadku, ktorou sa rozumie postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane.

V súlade s ust. § 44 ods. 1 Daňového poriadku správca dane daňovou kontrolou zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.

46. K vyššie uvedenému žalovaný zhrnul, že keďže správca dane začal daňovú kontrolu podľa ust.
§ 46 ods. 3 Daňového poriadku v znení platnom do 31.12.2019 (bez oznámenia), bol povinný v deň

začatia daňovej kontroly spísať zápisnicu o začatí daňovej kontroly, v ktorej by musel okrem dňa začatia
daňovej kontroly, miesta vykonávania daňovej kontroly, predmetu daňovej kontroly a kontrolovaného
zdaňovacieho obdobia alebo kontrolovaného účtovného obdobia uviesť aj dôvod začatia daňovej
kontroly. Ide o prípady daňových kontrol, ktoré je správca dane oprávnený začať aj bez oznámenia, ak to
ustanovuje osobitný predpis (zákon č. 98/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 106/2004 Z.z.

v znení neskorších predpisov, zákon č. 609/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov a zákon č. 530/2011
Z.z. v znení neskorších predpisov) alebo, ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v
trestnom konaní alebo, ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené,
znehodnotené alebo zničené. Zákonom č. 369/2019 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009
Z.z., sa z ustanovenia § 46 ods. 3 tohto zákona s účinnosťou od 01.01.2020 dokonca vypustila povinnosť

uvádzať v zápisnici o začatí daňovej kontroly dôvod začatia daňovej kontroly. Ďalej uviedol, že zo
zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9900451/5/4434210/14/Gaz zo dňa 02.10.2014 je zrejmé, že spĺňa
všetky povinné náležitosti vrátane uvedenia dôvodu začatia daňovej kontroly, a to dôvodné podozrenie,
že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené.

47. Žalovaný mal za to, že správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade s príslušnými
ustanoveniami Daňového poriadku. Podľa Čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu
konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Žalovaný
preto považuje tieto námietky žalobcu za neopodstatnené.48. K námietke žalobcu ohľadom nemožnosti zastúpenia orgánov činných v trestnom konaní, žalovaný
uviedol, že nejde o podvod v zmysle vnútroštátneho trestného práva, avšak vzhľadom na to, že daňové

orgány aplikujú relevantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ spolu s prevzatím ním používaných odborných
termínov, nemôžu sa vyhnúť pojmu daňový podvod aj na účely rozhodovania vo veciach odpočítania
DPH.

IV.

Prerušenie konania správneho súdu

49. Krajský súd v Bratislave uznesením sp.zn. 1S/87/2020-208 zo dňa 09.06.2020 konanie o
preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100233356/2020 zo dňa 21.01.2020, prerušil podľa ust. §
100 ods. 2 písm. a) SSP do skončenia prejudiciálneho konania vedeného pred Súdnym dvorom EÚ

začatého na základe návrhu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. 5Sžfk/34/2018, ktorý
uznesením zo dňa 05.03.2020 predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky podľa
článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v nasledovnom znení:

- Ustanovenie bodu 25 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej

spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty ,,lehoty ustanovené v tomto nariadení
na poskytnutie informácii sa majú chápať ako maximálne lehoty“ je potrebné vykladať tak, že ide o lehoty,
ktoré nemôžu byť prekročené a v prípade, ak budú prekročené, spôsobuje to nezákonnosť prerušenia
daňovej kontroly?

- Existuje následok (sankcia) za nedodržanie lehôt na vykonanie medzinárodnej výmeny informácií
stanovených Nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji
proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k dožiadanému a dožadujúcemu sa orgánu?

-Jemožnécharakterizovaťmedzinárodnúvýmenuinformácií,ktorápresahujelehotyurčenéNariadením

Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti
dane z pridanej hodnoty za protiprávny zásah do práv daňového subjektu?

V.
Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ

50. Súdny dvor EÚ vo veci C-186/20, ktorej predmetom bol návrh na začatie prejudiciálneho konania
podľa článku 267 ZFEÚ podaný rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 05.03.2020,
doručený Súdnemu dvoru EÚ dňa 29.04.2020 a ktorý súvisí s konaním HYDINA s.r.o. proti žalovanému

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, rozhodol rozsudkom zo dňa 30.09.2021:

1. Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010
zo 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (Ú.
v. EÚ L 268, 2010, s.1).

2. Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou HYDINA SK s.r.o. a Finančným
riaditeľstvom Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) vo veci daňovej kontroly v
nadväznosti na žiadosť týkajúcu sa odpočítania dane z pridanej hodnoty v súvislosti s dodaním tovaru.

51. Súdny dvor EÚ sa v rozhodnutí zaoberal povahou lehôt na poskytnutie informácií stanovených v
nariadení č. 904/2010 a otázkou ich vplyvu na zákonnosť prerušenia daňovej kontroly správcom dane
z dôvodu realizácie medzinárodnej výmeny informácií.

52. Súdny dvor EÚ rozhodol takto:

„ Článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji
proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať
v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušeniadaňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát
neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného
týmto nariadením.“

VI.
Pokračovanie v konaní

53. Krajský súd v Bratislave vydal uznesenie sp. zn. 1S/87/2020-225 zo dňa 13.12.2021, ktorým
pokračoval v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100233356/2020 zo dňa 21.01.2020 v
spojení s prvostupňovým rozhodnutím.

VII.
Vyjadrenie žalobcu k pokračovaniu v konaní

54. Žalobca sa vyjadril k pokračovaniu správneho súdu v konaní o správnej žalobe po rozhodnutí

Súdneho dvora EÚ vo veci C-186/20, týkajúceho sa návrhu na začatie prejudiciálneho konania ohľadom
výkladu článku 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a
boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 268, 2010, s.1) a to vyjadrením
zo dňa 26.01.2022, doručeným správnemu súdu dňa 26.01.2022 a zároveň predložil súdu žiadosť o
predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ, nakoľko rozsudok v tejto veci neposkytuje úplnú

a jednoznačnú odpoveď na otázky položené zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
55.
VIII.
Právne posúdenie veci

56. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (ust. § 10, ust. §
13 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a konanie,
ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

57. Vec rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 18.08.2022, v zmysle ust. § 107 ods. 2 SSP. Miesto a
čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bol oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského
súdu v Bratislave v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením (ust. § 137 ods. 4 SSP).

58. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného

- Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky žalovaného č. 100233356/2020 zo dňa 21.01.2020 v
spojení s prvostupňovým rozhodnutím - Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 101863118/2019
zo dňa 02.08.2019, ktorým zamietol odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu a potvrdil
prvostupňové rozhodnutie.

59. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť
na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu
však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky).

60. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho
konaniabolarozhodnutímorgánuverejnejsprávyukrátenánasvojichprávachaleboprávomchránených
záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa
postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.

61. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.62. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

63. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

64. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

65. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti
s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a

povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá
je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie
prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

66. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

67. Podľa § 3 ods. 5 Daňového poriadku, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z
vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky,

a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

68. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie
do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie
alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo

vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový
subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní
neprihliada.

69. Podľa § 3 ods. 7 Daňového poriadku, daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a
povinnosti.

70. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

71.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

72. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, právca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

73. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu

a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.74. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov.

Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

75. Podľa § 46 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez
oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis, alebo ak o vykonanie daňovej kontroly
požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné

doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej
kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí
daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly,
dôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo
kontrolované účtovné obdobie.

76. Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví
protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa
nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou
zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo
vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s

protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15
pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam
uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu
daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno

odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa
osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov
nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt
neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného
odpočtu podľa osobitného predpisu.

77. Podľa § 46 ods. 9 Daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom
a) doručenia protokolu podľa odseku 8,
b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo
c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu.´

78. Podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku, správca dane po vykonaní daňovej kontroly v rozhodnutí určí
rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil
nárok podľa osobitných predpisov.

79. Podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH, predmetom dane je

a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou,
ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku

uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu
Európskej únie (ďalej len „členský štát“),
d) dovoz tovaru do tuzemska.

80. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom
sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a
bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,
alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom

určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.81. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním služby, je každé plnenie, ktoré nie je
dodaním tovaru podľa § 8, vrátane prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k
priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu.

82.Podľa§19ods.1zákonaDPH,daňovápovinnosťvznikádňomdodaniatovaru.Dňomdodaniatovaru
je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode
nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako
deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe

zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru
podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

83. Podľa § 19 ods. 2 zákona DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

84. Podľa § 49 ods. l zákona DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,

keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

85. Podľa § 49 ods. 2 zákona DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov
a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ
môže odpočítať daň,

a) ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, b) ktoré sú alebo majú
byť platiteľovi dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,

zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

86. Podľa § 51 ods. 1 zákona DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak:

a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,

b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa
§ 70,
c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného
členského štátu,
d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v

ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

87. Podľa § 71 ods. 1 zákona DPH, na účely tohto zákona

a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej

forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie
faktúry,
b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek
elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby,
c)vierohodnosťoupôvodufaktúrysarozumiepotvrdenietotožnostidodávateľatovarualeboslužbyalebo

osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,
d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry,
e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača
s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.

88. Podľa § 71 ods. 3 zákona DPH, zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu,
neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry. Ako
spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť

a) kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia

priraditeľnosť faktúry k dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo
služby, b) zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu alebo
zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho použitie zaručeného
elektronického podpisu,b) elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví
použitie postupov zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť
obsahu údajov,

c) iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu
faktúry.

89. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd posudzuje, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v
súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi

predpismi. V intenciách ust. § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým
sa v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu
jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych
správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj
povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré
má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená

zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj
procesnépochybeniaorgánuverejnejsprávynamietanévžalobe,najmäztohopohľadu,čitotoprocesné
pochybenie predstavuje takú vadu konania pred orgánom verejnej správy, ktorá mohla mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie
skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.

90. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu ako
daňového subjektu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia január 2014 až jún 2014 a september
2014 a ktorá začala dňa 02.10.2014 (viď zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9900451/5/4434210/14/
Gaz zo dňa 02.10.2014 a oznámenie o rozšírení daňovej kontroly č. 9900451/5/5472200/2014 zo dňa

19.12.2014). Ďalej správny súd zistil, že v zdaňovacom období apríl 2014 si kontrolovaný daňový subjekt
uplatnil odpočítanie dane z predložených dodávateľských faktúr vyhotovených daňovým subjektom
obchodnou spoločnosťou - B-spol., s.r.o. (uvedené v napadnutom rozhodnutí v tabuľke B-spol., s.r.o.
042014 na str. 14 až 16) za predaj tovaru a služieb (hlavne krmivo, sójový extrahovaný škrob, mäsové
výrobky, syry, rôzny spotrebný materiál, prepravné služby) v celkovej výške XXX XXX,XX eura a z faktúr

vyhotovených daňovým subjektom Peter Štepánek, s.r.o. (uvedené v napadnutom rozhodnutí v tabuľke
Peter Štepánek, s.r.o._042014 na str. 39 až 40) za tovar - vajcia, kartóny, kuracie vnútornosti, kura
chladené v celkovej výške XXX XXX,XX eura. Ďalej správny súd zistil, že daňový subjekt - obchodná
spoločnosť B-spol., s.r.o. bol zapísaný do obchodného registra dňa 26.02.2010 so S. E. G., pričom
od 20.05.2014 došlo k zmene sídla a že do 16.12.2013 bol jediným spoločníkom a konateľom Z. I.,

od 17.12.2013 do 19.05.2014 bol jediným spoločníkom C. T. a ďalej, že od 20.05.2014 obchodná
spoločnosť PACKCOMP LLC, Centerville Road 2711, Suite 400, Wilmington, New Castle, Delaware
198 08 s tým, že jej konateľom bol od 31.10.2013 do 30.10.2014 C. T. a že od 30.10.2014 spoločnosť
nemá žiadneho konateľa. Správny súd zároveň z obsahu administratívneho spisu zistil, že správca
dane zistil z internej databázy, ale aj z verejne prístupných zdrojov, že daňový subjekt - obchodná

spoločnosť - B-spol., s.r.o. podal poslednú účtovnú závierku za rok 2013, z ktorej správca dane zistil,
že v roku 2013 táto obchodná spoločnosť nevykazovala žiadne obraty, že nemala žiadny majetok a od
januára 2014 do septembra 2014 uvádzala táto obchodná spoločnosť v podaných daňových priznaniach
k DPH dodania tovaru a služby podľa ust. § 8 a ust. § 9 zákona o DPH a že v každom mesiaci
mala nízku vlastnú daňovú povinnosť ako aj, že za mesiac október 2014 podala negatívne daňové

priznanie, že od mesiaca november daňové priznania k DPH nepodala, že taktiež nepodala daňové
priznanie k dani z príjmov a ani účtovnú závierku za rok 2014. Ďalej mal správny súd z administratívneho
spisu zistené, že v roku 2015 správca dane zrušil obchodnej spoločnosti B-spol., s.r.o., že u tohto
daňového subjektu bola vykonaná daňová kontrola na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2014 a máj
2014 a že správca dane vykonal nahliadnutie do spisu z tejto daňovej kontroly (viď úradný záznam č.

101506199/2017) pričom zistil, že daňový subjekt B-spol. s.r.o. nepredložil pri daňovej kontrole miestne
príslušnému správcovi dane žiadne faktúry ani záznamy DPH. Správca dane zaslal dňa 26.11.2014
dožiadanie č. 9900451/5/5202815/14/Gaz zo dňa 26.11.2014 miestne príslušnému správcovi dane
daňového subjektu B-spol., s.r.o., v ktorom žiadal preveriť všetky obchodné transakcie s daňovým
subjektom Podtatranská hydina, a.s. s tým, že z jeho odpovede (viď podanie č. 9904401/5/243343/15/

SušSzodňa02.02.2015)správcadanezistil,žepríslušnýsprávcadanezaslaldňa15.01.2015naadresu
sídla obchodnej spoločnosti B-spol., s.r.o. predvolanie na ústne pojednávanie, ktorá sa však vrátila
z dôvodu, že adresát je neznámy. Dňa 29.01.2015 zamestnanci príslušného správcu dane vykonali
miestne zisťovanie na adrese sídla spoločnosti B-spol.. s.r.o. (viď úradný záznam č. 9104401/5/227038/2015/SušS zo dňa 29.01.2015), pri ktorom zistili, že daňový subjekt B-spol., s.r.o. na uvedenej adrese
nesídli a nikde sa nenachádzalo označenie tejto spoločnosti. Taktiež správny súd z administra-tívneho
spisu zistil, že dňa 27.04.2015 sa v sídle Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty, Tomášikova

35, Košice konalo ústne pojednávanie (viď zápisnica o ústnom pojednávaní č. 347838/2015/GazL zo
dňa 27.04.2015), na ktoré sa dostavil svedok C. T. (konateľ obchodnej spoločnosti B-spol., s.r.o. od
31.10.2013 do 30.10.2014), ktorý nepredložil správcovi dane dokumenty preukazujúce a potvrdzujúce
obchodné transakcie s daňovým subjektom Podtatranská hydina, a.s. v kontrolovanom zdaňovacom
období a ani za iné obdobie a pričom sa vyjadril, že obchodná spoločnosť B-spol., s.r.o. nevlastnila

žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, nemala zamestnancov. Zároveň bolo v administratívnom konaní
zistené,žesprávcadanezistil,žedaňovýsubjektB-spol.,s.r.o.malobstarávaťtovaraslužbyvtuzemsku
od dodávateľov obchodných spoločností - FeMa Trade, s.r.o. a ARGUS Plus, spol. s r.o. a REVITAL
Trade, spol. s r.o. a že daňový subjekt FeMa Trade, s.r.o. naposledy podal daňové priznanie k dani
z príjmov a účtovnú závierku za rok 2013 a k DPH za zdaňovacie obdobie december 2014 a že za
zdaňovacie obdobia január až marec 2014 a október až december 2014 podával negatívne daňové

priznania a že nemal žiadnych zamestnancov a ani žiadne materiálno-technické zabezpečenie. Ďalej zo
zistenísprávcudanevyplynulo,žeodobdobia,kedydaňovýsubjektobchodnáspoločnosť-FeMaTrade,
s.r.o. vstúpil do reťazového obchodovania s obchodnou spoločnosťou B-spol., s.r.o., začal preukazovať
ekonomickú činnosť vysokými obratmi z titulu nadobúdania tovarov a služieb z členských krajín EÚ a z
predaja tovaru a služieb tuzemskému platiteľovi - obchodnej spoločnosti B-spol., s.r.o., ktorý následne

tovar a služby ďalej fakturoval platiteľovi - obchodnej spoločnosti HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a že
daňový subjekt obchodná spoločnosť - FeMa Trade, s.r.o. nahradil v reťazovom obchode daňový subjekt
- obchodnú spoločnosť ARGUS Plus, spol. s r.o., v ktorom bol spoločníkom, konateľom a prokuristom
U. I. a že od 30.04.2014 je jediným spoločníkom zahraničná osoba JIT LLC. Pioneer Ave. 1712/
Ste. 5282 Cheyenne WY (Wyoming), USA 820 01, Spojené štáty americké. V zdaňovacom období júl

2014 bol jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti FeMa Trade, s.r.o. Zoltán Turáni, Maďarsko a
prokuristom U. I. (od 11.07.2014 do 09.09.2014). Zároveň bolo z administratívneho spisu zistené, že
zamestnanci Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty vykonali dňa 23.02.2016 miestne zisťovanie
na adrese sídla obchodnej spoločnosti FeMa Trade, s.r.o. a zistili, že na uvedenej adrese sa nenachádza
žiadne označenie spoločnosti FeMa Trade, s.r.o. (viď úradný záznam č. 102608493/2016). Ďalej, že

dňa 24.02.2016 bolo vykonané miestne zisťovanie na adrese trvalého bydliska D. X, D. bývalého
spoločníka, konateľa a prokuristu daňového subjektu FeMa Trade, s.r.o. U. I. s tým, že bolo zistené,
že na uvedenej adrese 16 rokov nebýva (viď úradný záznam č. 102613572/2016). Dňa 24.02.2016
bolo vykonané miestne zisťovanie na adrese trvalého bydliska O. E.. XXX/X, D. súčasného prokuristu
daňového subjektu obchodnej spoločnosti FeMa Trade, s.r.o. - O. E. s tým, že na uvedenej adrese

nebolo označenie elektrického zvončeka, ani poštovej schránky s menom O. E. (viď úradný záznam
č. 102656874/2016). Správca dane zo spisu daňového subjektu HYDINA SK s.r.o. zistil informácie
uvedené v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 9712401/5/3558535/2014/Boď zo dňa 21.07.2014 a to,
že bol vypočutý U. I., ktorý pôsobil v orgánoch obchodnej spoločnosti najprv v ARGUS Plus, spol. s
r.o. a neskôr v obchodnej spoločnosti FeMa Trade, s.r.o., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že daňový

subjekt ARGUS Plus, spol. s r.o., obchodoval s daňovým subjektom B-spol., s.r.o., nevlastnil a ani nemal
v prenájme skladové priestory. Uviedol, že za tovar bolo zaplatené len bankovým prevodom, pričom
správca dane z odpovede na medzinárodnú výmenu informácií z Poľskej republiky zistil, že s poľskou
spoločnosťou CEDROB SA boli úhrady realizované aj kompenzáciou, t.j. vzájomným započítaním
pohľadávok a záväzkov medzi spoločnosťami ARGUS Plus, spol. s r.o., FeMa Trade s.r.o., Peter

Štepánek, s.r.o. a HYDINA SLOVENSKO s.r.o.. Zo spisu daňového subjektu HYDINA SK s.r.o. ďalej
správca dane zistil, že výzvou č. 9712401/5/3258283/2014/Boď zo dňa 03.07.2014 bolo Prezídium
policajného zboru, národná kriminálna agentúra, národná jednotka finančnej polície, expozitúra Východ
vyzvané k súčinnosti spočívajúcej v poskytnutí informácií, prípadne kópií písomností a iných vecí (aj
elektronicky), týkajúcich sa daňového subjektu ARGUS Plus. spol. s r.o. V odpovedi č. PPZ-NKA-

JFP4-108-054/2014zodňa21.07.2014,ktorábolasprávcovidanedoručenádňa24.07.2014,sauvádza,
že spoločnosť ARGUS Plus, spol. s r.o. je majiteľom bankového účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného
v ČSOB, a.s. Podľa informácií poskytnutých ČSOB, a.s. ku dňu 14.04.2014 bol majiteľom a jediným
disponentom U. I.. Aktívne obchodné operácie medzi spoločnosťou HYDINA SK, s.r.o. a obchodnou
spoločnosťou ARGUS Plus, spol. s r.o. na uvedenom účte prebiehali od mesiaca júl 2013 do konca

mesiaca február 2014. Odo dňa 19.12.2013 bol jediným spoločníkom O. Z., v mene spoločnosti
však v časovom období od 19.12.2013 do 29.04.2014 ako prokurista konal jej pôvodný spoločník a
konateľ U. I.. Dňa 30.04.2014 došlo k zmene jediného spoločníka spoločnosti a to, že spoločníkom
sa stala obchodná spoločnosť JIT LLC Pioneer Ave. 1712/Ste. 5285 Cheyenne WY /Wyoming/, USA,pričom nie je jasné kto je majiteľom predmetnej spoločnosti, ktorá bola v USA zaregistrovaná dňa
19.02.2014. Pri prevode obchodného podielu uvedenú spoločnosť zastupoval O. U. J., A., L. D. X,
Maďarsko. Podľa aktuálneho výpisu z obchodného registra spoločnosť ARGUS Plus, spol. s r.o. nemá

zapísaného žiadneho konateľa. Previerkou vykonanou v Maďarsku k osobe O. Z. sa podarilo zistiť len
to, že menovaný sa nenachádza v kriminálnych evidenciách Národného daňového a colného úradu
ani v informačnom systéme podnikateľských subjektov. Podľa informácií Sociálnej poisťovne obchodná
spoločnosť ARGUS Plus, spol. s r.o. bola ako zamestnávateľ registrovaná v pobočke Košice v období
01.07.1997 do 31.03.2012. Správca dane vykonal úkon nahliadnutie do spisu daňového subjektu

FeMa Trade, s.r.o. (viď úradný záznam č. 102656874/2016). Zo získaných informácií vyplynulo, že u
daňového subjektu bola vykonaná daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobie máj 2014. Daňový
subjekt na výzvy a predvolania nereagoval, účtovné a iné doklady preukazujúce hospodárske a účtovné
operácie vrátane evidencie DPH a záznamov za kontrolované zdaňovacie obdobie nepredložil. Zásielky
sa vrátili s poznámkou doručovateľa „adresát neznámy“. Daňový subjekt REVITAL Trade, spol. s r.o.
naposledy podal daňové priznanie k dani z príjmov a účtovnú závierku za rok 2012 a naposledy podal

daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2014. Z externej databázy finančnej správy
vyplynulo, že platiteľ REVITAL Trade, spol. s r.o. nadobúdal tovary a služby aj v ďalších zdaňovacích
obdobiach (máj 2014, jún 2014), z ktorých bol povinný platiť daň z nadobudnutia tovaru v tuzemsku a
zo služieb, pri ktorých príjemca platí daň podľa ust. § 69 ods. 2 zákona o DPH. Z výpovede svedka
C. T. vyplynulo, že neskôr bol konateľom spoločností Tandem - Trade, s.r.o. a Holvia, s.r.o., ktoré

boli zapojené do obchodovania s kontrolovaným platiteľom obchodnou spoločnosťou - Podtatranská
hydina, a.s. v iných zdaňovacích obdobiach roka 2014 a 2015. Zo zistení správcu dane vyplynulo,
že v reťazci obchodovania sa nachádzali tri až sedem mesiacov a nahradili daňový subjekt B-spol.,
s.r.o.. Do reťazca zapojené obchodné spoločnosti - Tandem - Trade, s.r.o. (prepojená osoba C. T.
konateľom v období od 29.04.2014 do 31.05.2015) aj v zdaňovacom období december 2014 a daňový

subjekt Holvia, s.r.o., Trieda 1. mája 2224/43, Spišská Nová Ves (prepojená osoba C. T. konateľom
v období od 31.10.2014 do 14.08.2015) aj v zdaňovacom období február 2015, mali spoločné znaky,
a to, že nemali žiadnych zamestnancov, žiadny hmotný a nehmotný majetok, štatutárom bol C. T..
Od 30.12.2014 obchodná spoločnosť Holvia, s.r.o. a od 13.01.2015 obchodná spoločnosť Tandem -
Trade, s.r.o., majú rovnakého spoločníka, a to EAST POINT TRADE LLC, 503 South Pierre Street,

Pierre. South Dakota (SD) 575 01, Spojené štáty americké, a obe nemajú žiadneho konateľa. V
prípade spoločností REVITAL Trade, spol. s r.o. a ARGUS Plus, spol. s r.o. je to spoločník JIT LLC,
Pioneer Ave, 1712/Ste, 5282 Cheyenne WY (Wyoming). USA 820 01, Spojené štáty americké. Ďalej
mal správny súd z administratívneho spisu zistené, že v rámci daňovej kontroly správca dane zaslal
žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 49619A/15/Merc do Poľskej republiky, v ktorej žiadal

preveriť intrakomunitárne dodávky tovaru zo Slovenskej republiky do Poľskej republiky od platiteľa
Podtatranská hydina, a.s. pre poľského odberateľa CEDROB SPÓLKA AKCYJNA. PLOCKA 5, 06-400
CIECHANÓW, pričom z jeho odpovede zistil, že tovar bol dodaný tak, ako to deklaroval daňový subjekt
Podtatranská hydina a.s. vo vyhotovených faktúrach pre tohto odberateľa. V súvislosti s preverovaním
opodstatnenosti uplatnenia odpočítania dane z faktúr od daňového subjektu Peter Štepánek, s.r.o.

správca dane zistil, že táto obchodná spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia dňa 30.07.2014 a
právnym nástupcom sa stala obchodná spoločnosť SLOVRESPO, s.r.o., v ktorej spoločníkom a
jediným konateľom bol A. Š., s tým, že táto spoločnosť bola právnym nástupcom v dôsledku zlúčenia
viacerých firiem. Taktiež mal správny súd zistené z administratívneho spisu, že správca zaslal dane
dňa 28.11.2014 zaslal miestne príslušnému správcovi dane dožiadanie č. 9900451/5/5235468/2014,

v ktorom žiadal o preverenie obchodných transakcií a faktúr vyhotovených pre odberateľa - daňový
subjekt Podtatranská hydina, a.s. a ktorý odpovedal, že daňový subjekt SLOVRESPO, s.r.o. na adrese
uvedenej v obchodnom registri nesídli, že nemá splnomocneného zástupcu a že vlastník nehnuteľnosti,
kde by mala táto obchodná spoločnosť sídliť, nedal súhlas so zriadením sídla na uvedenej adrese, ďalej,
že tejto obchodnej spoločnosti bolo zrušené živnostenské oprávnenie a že jej konateľ bol právoplatne

odsúdený za spáchaný majetkový trestný čin (viď podanie č. 9311401/5/65292/2015/Kol). Správca
dane získal informácie zo spisu z daňových kontrol u daňového subjektu HYDINA SLOVENSKO, s.r.o.
personálne a ekonomicky prepojenej obchodnej spoločnosti s obchodnou spoločnosťou Podtatranská
hydina, a.s. (v kontrolovanom zdaňovacom období bola jej odberateľom - viď úradný záznam č.
101543402/2017 a č. 101614457/2017). Ďalej mal správny súd zistené, že správca dane zistil, že dňa

30.01.2015 bolo správcom dane zaslané dožiadanie č. 9900451/5/234782/2015 vo veci preverenia
dodávok tovaru a služieb od obchodnej spoločnosti Peter Štepánek, s.r.o. (od 30.07.2014 právny
nástupca obchodná spoločnosť SLOVRESPO, s.r.o.). Z odpovede č. 9311401/5/380322/2015/Kol zo
dňa 19.02.2015 vyplynulo, že daňový subjekt je nekontaktný a že správca dane pri inej svojejčinnosti zistil, že obchodná spoločnosť SLOVRESPO, s.r.o. na adrese uvedenej v obchodnom registri
nesídli,nemásplnomocnenéhozástupcu,konateľspoločnostijebezdomovec,ktorýuvedenúspoločnosť
nepozná a nemá k dispozícii žiadne účtovné doklady (viď zápisnica č. 9311401/5/906782/2014/Pas

zo dňa 11.03.2014, úradný záznam č. 9311401/5/924552/Pas zo dňa 11.03.2014 a zápisnica č.
9311401/5/3815840/2014, oznámenie o zrušení živnostenského oprávnenia zo dňa 20.02.2014). Ďalej
mal správny súd zistené, že obchodná spoločnosť Peter Štepánek, s.r.o. zanikla dňa 30.07.2014
zlúčenímsobchodnouspoločnosťouSLOVRESPO,s.r.o.,doktorejbolospoluzlúčených61obchodných
spoločností. Z preverovania miestne príslušného správcu dane vyplynulo, že konateľ spoločnosti A.

Š. je bezdomovec, na ústnom pojednávaní sa vyjadril, že uvedenú obchodnú spoločnosť nepozná a
žiadne účtovné doklady nemá. Miestnym zisťovaním miestne príslušného správcu dane bolo zistené,
že na adrese sídla obchodnej spoločnosti SLOVRESPO, s.r.o. sa nachádza bytový dom a že sídlo tejto
obchodnej spoločnosti nie je uvedené ani na poštových schránkach, ani nikde vo vnútri bytového domu
(viď zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9311401/5/906782/Pas dňa 11.03.2014), ktorej predmetom bolo
preverenie súhlasu vlastníka nehnuteľnosti so zápisom nehnuteľnosti ako sídla do obchodného registra

pre obchodnú spoločnosť SLOVRESPO. s.r.o. s tým, že vlastníci nehnuteľnosti sa vyjadrili, že žiaden
súhlas neudelili, a že podpis nie je ich a že konateľa tejto obchodnej spoločnosti nepoznajú. Dňa
21.02.2014 bolo Daňovému úradu Trenčín doručené oznámenie o zrušení živnostenského oprávnenia
č. OU-NM-OZP-2014/0609-2:429-4 Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom a to, obchodným
spoločnostiam SLOVRESPO, s.r.o. a KOMETRANS. s.r.o. z dôvodu, že ich konateľ Miroslav Štefánik

bol právoplatne odsúdený za spáchaný majetkový trestný čin. Ďalej správca dane z protokolu o určení
dane podľa pomôcok (viď úradný záznam č. 102579996/2016) zistil, že miestne príslušný správca dane
v súvislosti s iným konaním získal od daňového subjektu Peter Štepánek. s.r.o. záznamy o DPH za
zdaňovacie obdobia január až marec 2014 a požiadal najväčších dodávateľov daňového subjektu o
predloženiedokladov,ktorémôžubyťdôkazomprisprávedaní.Zistil,žedodávateľobchodnáspoločnosť

- JUMIX, s.r.o. od 12.06.2014 zanikol (právny nástupca obchodná spoločnosť - SLOVRESPO, s.r.o.),
že dodávateľ obchodná spoločnosť - Pyrosafestol, s.r.o. od 26.06.2014 zanikol (právny nástupca
spoločnosť SLOVRESPO, s.r.o.) a obchodná spoločnosť MTNK, s.r.o. je nekontaktná. Z internej
databázy Finančnej správy Slovenskej republiky (viď úradný záznam č. 102656874/2016) vyplynulo, že
daňový subjekt Peter Štepánek, s.r.o. si uplatnil odpočítanie dane od tuzemského daňového subjektu

Pyrosafestol, s.r.o., ktorý zanikol v dôsledku zlúčenia SLOVRESPO, s.r.o. Daňový subjekt Pyrosafestol,
s.r.o.podalposlednédaňovépriznaniekdanizpríjmovaúčtovnúzávierkuzarok2012.Poslednédaňové
priznaniekDPHbolopodanézazdaňovacieobdobieIII.štvrťrok2013,potomtoobdobídaňovépriznanie
DPH nepodával, registrácia na DPH mu bola zrušená v zmysle ust. § 81 ods. 4 bod. b) zákona o DPH ku
dňu 30.06.2016 pre neplnenie si povinností platiteľa dane. Obchodné spoločnosti - Pyrosafestol, s.r.o.

a Peter Štepánek, s.r.o. boli zlúčené so spoločnosťou SLOVRESPO, s.r.o., ktorá bola následne ďalej
zlúčená so spoločnosťou K-2-R-A, s.r.o. (táto bola od 18.06.2015 zrušená bez likvidácie uznesením
Okresného súdu Trenčín č.k. 37CbR/57/2014-33 zo dňa 04.05.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 02.06.2015). Z uvedeného vyplýva, že celý prevod oboch spoločností do obchodnej spoločnosti
SLOVRESPO, s.r.o. zlúčením bol účelový s cieľom znemožnenia prístupu k účtovným dokladom a

znemožneniaprístupukdôkazomozdaniteľnýchobchodoch.Správnysúdmalzadministratívnehospisu
zároveň zistené, že správca dane kontrolovaný daňový subjekt so skutočnosťami zistenými pri daňovej
kontrole oboznámil pri ústnom pojednávaní (viď zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101530318/2017 zo
dňa12.07.2017)aženazákladevyššieuvedenéhozisteného skutkovéhostavuvyhotovilzazdaňovacie
obdobia január 2014 až jún 2012 a september 2014, protokol z daňovej kontroly č. 101691420/2017

zo dňa 03.08.2017, ktorý spolu s výzvou č. 101702266/2017 zo dňa 07.08.2017, zaslal na vyjadrenie
kontrolovanému daňovému subjektu.

91. Rámcovo je možné vymedziť, že žalovaný ako odvolací orgán konštatoval vecnú správnosť
prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ktorý po vykonanom dokazovaní určil daňovému subjektu

rozdiel dane v sume XXX XXX,XX eura na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2014.

92. Správny súd primárne posudzoval, či žalobca má právo na nadmerný odpočet DPH, ktorý si uplatnil
u správcu dane, t.j. či obchodné transakcie deklarované v dodávateľských faktúrach, ktoré predložil
žalobca správcovi dane za účelom priznania nadmerného odpočtu na DPH za zdaňovacie obdobie apríl

2014 sa uskutočnili tak, ako boli deklarované a teda, či splnil všetky zákonné hmotnoprávne podmienky
na jeho uplatnenie uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona o DPH v nadväznosti na ust. § 51
ods. 1 písm. a) zákona o DPH.93. V kontexte na uvedené skutočnosti, správny súd zároveň skúmal, či napadnuté rozhodnutie
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, či je
nepreskúmateľné pre nezrozumi-teľnosť a nedostatok dôvodov, či zistenie skutkového stavu orgánom

verejnej správy je nepostačujúce na riadne posúdenie veci a či došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom, verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia vo veci samej a či skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého
rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi.

94. Jednou zo zásadných otázok, ktoré sú v tomto konaní medzi účastníkmi sporné, je aj posudzovanie
vplyvu dĺžky prerušenia daňového konania z dôvodu podania žiadosti správcom dane na vykonanie
medzinárodnej výmeny informácií podľa Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07.10.2010 o
administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty na celkovú dĺžku
daňovej kontroly.

95. V procese posudzovania zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím správny súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu.

96. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy

štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu preverovania základu dane alebo iných skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je
povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom
dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť, správnosť alebo

úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie.

97. Daňový poriadok zakotvuje v ust. § 3 základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad
je zásada zákonnosti. Podľa cit. ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o
daniach podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chráni záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom

na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb zúčastnených
na daňovom konaní. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti
ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie,
pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže
odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný

v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti
teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako
prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To
znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty
daňových subjektov. Rovnako je treba poukázať na podmienky v ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a), ust.

§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH s tým, že sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné
splnenie sa viaže nárok na odpočet. Nesplnenie uvedených podmienok nie je možné odpustiť (keďže
to zákon neustanovuje) a to ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu. Zákonodarca
požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu
podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z

dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené práve
osobou uvedenou na faktúre. Samotná faktúra nie je relevantným dôkazom o tom, že daňový subjekt
skutočne kúpil tovar, pri ktorom vznikla daňová povinnosť a prešlo naň dispozičné právo. Správca dane
pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného nároku na odpočítanie dane vychádza nielen z daňových
dokladov predložených kontrolovaným subjektom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom nechýba

materiálny základ.

98. Dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným
bremenomvyplývajúcimzust.§24ods.1Daňovéhoporiadku,keďzvykonanéhodokazovaniavyplynula
nepreukáza-teľnosť dodávky predmetných služieb žalobcovi.

99. Podstatnou v preskúmavanom prípade je skutočnosť, že žalobca v rámci daňového konania
nepreukázal reálnosť dodávky deklarovaného tovaru alebo služieb. Správca dane mal dôvodné
pochybnosti o pravdivosti žalobcom predložených dokladov a o skutočnostiach v týchto dokladochuvedených. K záveru o tom, že k dodaniu služieb nedošlo tak, ako je to deklarované na preverovaných
faktúrach dospeli orgány verejnej správy aj na základe dôkazov vykonaných správcom dane, najmä
výsluchmi svedkov. Správca dane umožnil žalobcovi zákonným spôsobom uvedené pochybnosti

odstrániť, avšak z dôkazov ním predložených uvedené nevyplýva a preto, neuniesol dôkazné bremeno.
Možno však konštatovať, že žalobcovi bolo orgánmi verejnej správy pripísané na ťarchu jedine
neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k existencii uplatneného zdaniteľného plnenia (odpočítanie
dane, ktoré si nárokoval).

100. K námietke žalobcu, že dôkazná povinnosť bola prenesená na orgán verejnej správy, správny súd
uvádza, že odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane a v zmysle ust. § 49 ods. 2
zákona o DPH je právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z
daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov
na základe judikatúry Súdneho dvora EÚ. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena medzi daňový
subjektasprávcudane,vdaňovomkonaníplatízásada,žedaňovýsubjektpreukazujeskutočnosti,ktoré

majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, hlásení
a vyúčtovaní, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním
vedených, na preukázanie ktorých bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Vo vzťahu
k uvedenému, správny súd poznamenáva, že nie je úlohou daňových orgánov odstraňovať rozpory
vzniknuté v rámci šetrenia správcu dane, ktorým sa overuje pravdivosť tvrdení daňového subjektu,

ako aj pravdivosť skutočností uvedených na dokladoch ním predložených. Povinnosťou daňového
subjektu, ktorý si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z daňových dokladov, je preukázať relevantnými
dôkazmi, že ním uplatnený nárok bol oprávnený. Dôkazná povinnosť správcu dane teda spočíva až
v overení pravdivosti tvrdení daňového subjektu. Pokiaľ daňový subjekt spoľahlivo nepreukáže
pravdivosť svojich tvrdení, nemôže mu byť uznané právo na odpočítanie dane. Pri posudzovaní

správnosti daňového priznania sa nemôže vychádzať len z faktúr a iných písomností ale k tomuto účelu
musí byť vykonané dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry a písomnosti a či majú i obsahový
podklad. Ani doklady so všetkými požadovanými náležitosťami nemusia byť dostatočným podkladom
pre uznanie práva odpočítať daň, ak nie je preukázané, že skutočne k uskutočneniu zdaniteľného
obchodu došlo tak, ako je na daňových dokladoch deklarované. Nie je úlohou ani povinnosťou daňových

orgánov preukazovať skutočnosti tvrdené daňovým subjektom, táto povinnosť spočíva len na daňovom
subjekte. Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho
plnenia a disponuje účtovnými dokladmi (faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu
a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa a pod.). Na druhej strane nie je však
možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s

následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt
neuniesol dôkazné bremeno“, čo však podľa názoru správneho súdu nebol tento prípad. Správny súd
konštatuje, že v danej veci sa nejednalo o predloženie nadštandardných dôkazov a o presun dôkazného
bremena na správcu dane, ktorý mal pochybnosti vzhľadom na v konaní zistené skutočnosti v súvislosti
s predmetnými dodávkami a od žalobcu žiadal len také dôkazy, ktorými mal disponovať. Právo na

odpočítanie dane z dodávky vzniká platiteľovi dane v deň, keď mu vznikla daňová povinnosť, t.j. dňom
uskutočnenia (dodania) reálneho zdaniteľného plnenia, ktoré musí byť náležite preukázané daňovým
subjektom.

101.VtejtosúvislostisprávnysúdpoukazujenarozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyvoveci

sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.
III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011 a z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte
(§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je
nevyhnutnéuniesťdôkaznébremenonastranedaňovéhosubjektu,ktorýdisponujeprávomuplatniťsiza
zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH)

a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene
a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú
verifikáciuskutočnostíadokladovpredkladanýchdaňovýmsubjektom.Akdaňovýsubjekt,naktoromleží
dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný
ako oprávnený.“

102. Správny súd s ohľadom na vyššie uvedené, poukazuje na ust. § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a)
a ust. § 51 ods. 1 zákona o DPH, ktoré stanovujú hmotnoprávne podmienky na základe ktorých, si
žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby sa jednalo o tovary alebo služby,ktoré mu boli naozaj dodané konkrétnym platiteľom DPH (t.j. uskutočnenie zdaniteľného plnenia).
Na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich nesplnenie nie je možné
odpustiť keďže to zákon neustanovuje ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a

ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti, aby
platiteľ, ktorý nárok na odpočet DPH uplatňuje, preukázal existenciu podmienok ktoré pre nárok na
odpočet stanovil. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na
odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení,
či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať,

od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom ho získal,
pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar alebo služba mu boli
dodané ním uvádzanou spoločnosťou. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené
dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia
týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú bez ďalšieho predpokladom pre odpočítanie dane
v zmysle zákona o DPH. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z dodávateľskej

faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a to práve osobou
uvedenou na faktúre (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/17/2011 zo
dňa 23.02.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 24/2013
zo dňa 17.01.2013). Správny súd zároveň poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29.09.2016, sp.zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014

zo dňa 17.09.2015, sp.zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25.11.2014 z ktorých vyplýva, že uskutočňovanie
zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. Obchod je
spojovací medzičlánok medzi rôznymi hospodárskymi odvetviami zameranými na uskutočňovanie
obehu tovaru a teda predstavuje výmenu produktov (statkov, výrobkov, tovaru a služieb) formou kúpy
a predaja a pri obchodnej činnosti prízvukuje ekonomickú analýzu a zdôvodnenie opodstatnenosti

relevantných obchodných transakcií. Vzhľadom na uvedené, daňový subjekt ako platiteľ dane mal
možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného
zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce
pre určenie dane.

103. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na
uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie dane. Pri preukazovaní
je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom
platiteľa dane (pojem „môže“ ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH), ktoré je spojené s jeho dôkaznou
povinnosťou. Súdna prax jednoznačne ustálila, že dôkazné bremeno v prípade preukazovania reálneho

uskutočnenia zdaniteľného plnenia leží na pleciach daňového subjektu. Pokiaľ si platiteľ dane uplatňuje
nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné
obchody boli uskutočnené. Nie je postačujúce iba predloženie faktúry, dodacích listov, výpisu z účtu,
ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou na faktúre
uvedenou.Vprípadesprávcomdanepreukázateľnespochybnenýchuskutočnenýchzdaniteľnýchplnení

je prechod dôkazného bremena na plecia daňového subjektu ústavne konformný. Navyše takýto zásah
do autonómie jednotlivca je odôvodnený verejným záujmom na stanovení, vymeraní a výbere dane (viď
rozhodnutie Ústavného súdu SR II.ÚS 705/2017).

104. Preto správny súd nesúhlasí s názorom žalobcu, že podmienka disponovania existenciou

materiálneho plnenia je nevyhnutne splnená, ak o existencii predmetného materiálneho plnenia nie je
pochybnosť, pretože preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom
dane(daňovýmsubjektom)nauskutočňovaniezdaniteľnýchplnení,jepodmienkoupreodpočítaniedane
a pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia.

105. Dodanie tovaru alebo služieb, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou
podmienkou uplatnenia odpočtu. Z dôvodu akceptovania odpočítania dane je platiteľ zaťažený
dôkaznýmbremenompreukázateľnosti,žepritomtotovarevznikladaňovápovinnosťnielenpoformálnej
stránke (vystavenými dokladmi), ale aj materiálnej. Nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru
faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra nie je relevantným dôkazom

o tom, že daňovému subjektu boli reálne dodané služby deklarovanými dodávateľmi, pri ktorom vznikla
daňová povinnosť a prešlo naň dispozičné právo. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom
platiteľa dane (pojem „môže“ v ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH, ktoré je spojené s jeho dôkaznou
povinnosťou. Súdna prax jednoznačne ustálila, že dôkazné bremeno v prípade preukazovania reálnehouskutočnenia zdaniteľného plnenia leží na pleciach daňového subjektu. Pokiaľ si platiteľ dane uplatňuje
nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné
obchody boli uskutočnené. Nie je postačujúce iba predloženie faktúry, dodacích listov, výpisu z účtu,

ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou na faktúre
uvedenou. V prípade, ak správca dane preukázateľne spochybňuje uskutočnenie zdaniteľných plnení,
je prechod dôkazného bremena na ťarchu daňového subjektu ústavne konformný. Takýto zásah do
autonómie jednotlivca je odôvodnený aj verejným záujmom na stanovení, vymeraní a výbere dane (viď
rozhodnutie Ústavného súdu SR II.ÚS 705/2017).

106. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ dane, pričom
splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s
predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom
podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané.

107. Podľa názoru správneho súdu, správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného
bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora EÚ.

108. Správny súd preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

109. K námietke žalobcu, že správca dane začal uňho ako platiteľa dane nezákonne daňovú kontrolu,
keďže neuviedol po celú dobu jej trvania - dôvod, účel alebo akýkoľvek podnet pre jej začatie, opierajúc
sa o nález Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 1835/07 zo dňa 18.11.2008, správny súd uvádza,
že v konaní bolo preukázané, že daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia
január 2014 až jún 2014 a september 2014 bola začatá v zmysle ust. § 46 ods. 3 Daňového poriadku u

žalovaného - daňového subjektu Podtatranská hydina a.s. a to dňa 02.10.2014. Uvedené mal správny
súd preukázané zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9900451/5/4434210/14/Gaz zo dňa 02.10.2014
a z oznámenia o rozšírení daňovej kontroly č. 9900451/5/5472200/2014 zo dňa 19.12.2014. Správny
súd poukazuje na to, že možnosť vykonať daňovú kontrolu priamo vyplýva z Daňového poriadku, ktorou
sa rozumie postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane. V súlade s ust.

§ 44 ods. 1 Daňového poriadku správca dane daňovou kontrolou zisťuje alebo preveruje skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov, teda
preveruje, či daňový subjekt si sám svoju daňovú povinnosť alebo nárok na vrátenie dane správne
vypočítal a uviedol v daňovom priznaní, podaním ktorého je daň vyrubená, teda, či si správne vyrubil daň
(ust. § 68 ods. 4 Daňového poriadku). Na základe uvedeného, správny súd dospel k záveru, že správca

dane pri začatí výkonu daňovej kontroly postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového
poriadku. Správny súd preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

110. K námietke žalobcu týkajúcej sa nedodržania lehoty správcom dane na vykonanie daňovej
kontroly v súvislosti s prerušením daňovej kontroly z dôvodu zaslania správcom dane žiadostí o

medzinárodnú výmenu informácií, správny súd uvádza, že administratívnu spoluprácu členských štátov
a spoluprácu proti podvodom v oblasti DPH, upravuje nariadenie Rady EÚ č. 904/2010 zo 07.10.2010
o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty a ktoré v článku
10 stanovuje, že žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v článku 7 a 9 podľa možnosti čo
najrýchlejšie, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Zastáva názor, že nedodržanie tejto

lehoty zo strany dožiadaného orgánu nemôže ovplyvniť dobu prerušenia daňovej kontroly, pretože
dĺžka lehôt podľa vyššie citovaného nariadenia nie je záväzná pre dobu prerušenia daňovej kontroly
(nariadenie neupravuje dĺžku daňovej kontroly). V konaní bolo nesporne preukázané, že správca dane
rozhodnutím č. 20566539/2015 zo dňa 24.07.2015 prerušil odo dňa 28.07.2015 podľa ust. § 61 ods.
1 Daňového poriadku daňovú kontrolu z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej

na vydanie rozhodnutia, t.j. zaslanie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií za účelom preverenia
zdaniteľných transakcií s oslobodením od dane v rámci štátov Európskej únie, a to až do dňa doručenia
výsledku medzinárodnej výmeny informácií. Ďalej bolo v konaní preukázané, že správca dane listom
č. 101440551/2017 zo dňa 28.06.2017 oznámil daňovému subjektu (žalovanému), že dňa 28.06.2017
pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila a že Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty

pokračuje vo výkone daňovej kontroly začatej dňa 02.10.2014.

111. Správny súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že počas prerušenia kontroly lehoty na výkon
daňovej kontroly podľa ust. § 61 ods. 5 Daňového poriadku neplynuli, keďže správca dane z dôvodurealizácie medzinárodnej výmeny informácií overoval podklady potrebné na správne a úplné zistenie
skutkového stavu a určenie dane súvisiace s vykonávanou daňovou kontrolou v súlade s ust. § 61
Daňového poriadku. Správny súd zastáva názor, že lehoty v zmysle nariadenia Rady EÚ č. 904/2010

zo 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, sú
určené pre dožiadaný orgán, ktorý má poskytnúť požadované informácie a nie na výkon daňovej kontroly
podľa vnútroštátnych predpisov členského štátu. Trvanie prerušenia daňovej kontroly je teda viazané
na splnenie jeho účelu, nie na plynutie lehoty stanovenej citovaným nariadením, v ktorej má dožiadaná
strana odpovedať na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií. Správny súd má za to, že

skutočnosť, že trojmesačná lehota na vybavenie žiadosti bola dožiadanou stranou prekročená, nemá
vplyv na zákonnosť prerušenia daňového konania podľa ust. § 61 ods. 1 Daňového poriadku a ani na to,
že lehota na vykonanie daňovej kontroly počas prerušenia konania v zmysle ust. § 61 ods. 5 Daňového
poriadku neplynula. Prerušením daňovej kontroly správca dane nevstupuje do súkromnej autonómie
daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva a ani nepožaduje od neho plnenie povinností
vyplývajúcich mu zo zákona pre účel výkonu daňovej kontroly (viď zbierka stanovísk Najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 7/2016), právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžfk/36/2018 zo dňa 13.09.2019
(sťažovateľ HYDINA SK s.r.o., Slavkovská cesta 54/1468, Kežmarok).

112. Vo vzťahu k vyššie uvedenému, správny súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ, ktorý

rozhodol vo veci C-186/20, ktorej predmetom bol návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku
267 ZFEÚ podaný rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.03.2020, doručený
Súdnemu dvoru EÚ 29.04.2020 a ktorý súvisí s konaním HYDINA s.r.o. proti žalovanému Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky a to rozsudkom zo dňa 30.09.2021 a ktorý sa týkal výkladu článku 10
nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 zo 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v

oblasti dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 268, 2010, s.1), pričom tento návrh bol podaný v rámci
sporu medzi spoločnosťou HYDINA SK, s.r.o. a Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky vo veci
daňovej kontroly v nadväznosti na žiadosť týkajúcu sa odpočítania dane z pridanej hodnoty v súvislosti
s dodaním tovaru. Súdny dvor EÚ sa v rozhodnutí zaoberal povahou lehôt na poskytnutie informácií
stanovených v nariadení č. 904/2010 a otázkou ich vplyvu na zákonnosť prerušenia daňovej kontroly

správcom dane z dôvodu realizácie medzinárodnej výmeny informácií. Súdny dvor EÚ v tejto rozhodol
takto: „Článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a
boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má
vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia
daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát

neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného
týmto nariadením.“

113. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že správca dane pri výkone daňovej kontroly
postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku ako aj judikatúrou Súdneho dvora

EÚ. Správny súd preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

114. K námietke žalobcu, že zo strany daňových orgánov došlo k porušeniu zásady proporcionality pri
celkovej dĺžke trvania daňovej kontroly, ktorá v sebe zahŕňala aj neprimeranú dobu jej prerušenia za
účelom získania odpovedí v rámci medzinárodnej výmeny informácií, správny súd uvádza, že dobu

prerušenia daňovej kontroly nie je možné zarátať do doby jej trvania a ďalej, že nedodržanie lehoty troch
mesiacov na poskytnutie informácií cudzozemským daňovým orgánom nemožno pričítať ako procesnú
vadu žalovanému a prvostupňovému orgánu. Správny súd preto považuje túto námietku žalobcu za
nedôvodnú.

115. K námietke žalobcu ohľadom nemožnosti zastúpenia orgánov činných v trestnom konaní, správny
súd uvádza, že pojem daňový podvod (konanie poznačené podvodom) stabilne používa judikatúra
Súdneho dvora EÚ na označenie situácie, keď jeden z účastníkov zdaniteľného obchodu, resp. nimi
vytvoreného reťazca si neplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie vybranú daň a ďalší si ju naopak
odpočíta, a to za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom daňového práva Európskej

únie. V takých prípadoch nejde o podvod v zmysle vnútroštátneho trestného práva, avšak vzhľadom
na to, že daňové orgány aplikujú relevantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ spolu s prevzatím ním
používaných odborných termínov, nemôžu sa vyhnúť pojmu daňový podvod i na účely rozhodovania vo
veciach odpočítania DPH.116. Správny súd konštatuje, že žiaden dôkaz nenasvedčuje, že žalobca nemal úmysel získať
daňovú výhodu vo forme uplatnenia odpočítania DPH a teda nepreukázal opak. Správny súd

zdôrazňuje že ak nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočet
dane. Takýto spôsob usporiadania obchodných vzťahov napĺňa znaky zneužívajúceho konania, ktoré
zadefinoval ESD v rozsudku C-255/02 - Halifax z 07.12.2010. Z rozsudku vyplýva, že v oblasti DPH
si preukázanie zneužívania na jednej strane vyžaduje, aby predmetné plnenia napriek formálnemu
dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach šiestej smernice a vo vnútroštátnej

právnej úprave preberajúcej túto smernicu viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by
bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami (bod 74). Na druhej strane musí z celku
objektívnych prvkov vyplývať, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu (bod 75).
Predmetný rozsudok Halifax v bode 81 uvádza, že pre posúdenie tohto plnenia, ktorého cieľom má byť
získanie daňovej výhody, je potrebné vziať do úvahy čisto umelý charakter týchto plnení, ako aj právne,
ekonomické a personálne prepojenie medzi podnikateľmi. Preukázanie zneužívania si na jednej strane

vyžaduje, aby predmetné plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v šiestej
smernici a vo vnútroštátnej právnej úprave viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v
rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Na druhej strane z celku objektívnych prvkov musí
takisto vyplývať, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu (Halifax, bod 86).

117. Správny súd dodáva, že aj v rozsudku Súdneho dvora EÚ z 21.06.2012 v spojených veciach
Mahagében kft a Pétér Dávid C-80/11 a C-142/11 SD EÚ uviedol, že je potrebné pripomenúť, že boj proti
podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou 2006/112
(viď najmä rozsudky - C-285/09, ako aj z 27.10.2011 Tanoarch, C-504/10). V tejto súvislosti Súdny dvor
EÚ už rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim

spôsobom dovolávať noriem práva Únie (viď najmä rozsudok z 03.03.2005 Fini H, C-32/03, Zb. s. I-1599,
ako aj Kittel a Recolta Recycling ako aj z 29.03.2012, Véleclair, C-414/10).

118.PodľajudikatúrySúdnehodvoraEÚsubjekty,ktoréprijmúvšetkyopatrenia,ktoréjemožnédôvodne
od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či

ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto
plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe. Naopak, nie
je v rozpore s právom EÚ požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne
požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode
(viď v tomto zmysle rozsudky z 27.09.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797; Netto Supermarkt,

ako aj z 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10). Navyše v súlade s článkom 273 prvým
odsekom smernice 2006/112 členské štáty môžu uložiť iné povinnosti ako tie uvedené v tejto smernici,
ak ich považujú za potrebné na zabezpečenie riadneho výberu DPH a na predchádzanie daňovým
podvodom. Napriek tomu, že tieto ustanovenia priznávajú členským štátom určitú mieru voľnej úvahy
(viď rozsudok z 26.01.2012, Kraft Foods Polska, C-588/10), táto možnosť sa v zmysle druhého odseku

uvedeného článku nesmie použiť na uloženie ďalších povinností fakturácie ako tých, ktoré sú stanovené
v kapitole 3 s názvom „Fakturácia“ hlavy XI s názvom „Povinnosti zdaniteľných osôb a niektorých
nezdaniteľných osôb“ uvedenej smernice a najmä v jej článku 226. Okrem toho opatrenia, ktoré majú
členské štáty možnosť prijať podľa článku 273 smernice 2006/112 s cieľom zabezpečiť správny výber
dane a predchádzať daňovým podvodom, nesmú ísť nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie

týchto cieľov. Z tohto dôvodu sa nemôžu používať spôsobom, ktorý systematicky spochybňuje právo na
odpočítanie DPH a tým neutralitu DPH, ktorá predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH
(viď v tomto zmysle najmä rozsudky Gabalfrisa a i., Halifax a i.; z 21.10.2010, Nidera Handelscompagnie,
C-385/09, ako aj Dankowski).

119. Súdny dvor EÚ konštatoval, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na
odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje
naplnení,ktoréjesúčasťoupodvoduvovzťahukDPH,atoajvtedy,akdotknutéplneniespĺňaobjektívne
kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež
Súdny dvor EÚ pripúšťa, že nie je v rozpore s právom EÚ požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia

(due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční,
nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade
požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia
neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolnostítoho ktorého prípadu vo veci samej (viď rozsudok SD EÚ v spojených veciach Mahagében kft a Pétér
Dávid č. C-80/11 a C-142/11).

120. Správny súd uvádza, že pri rozhodovaní je potrebné vykladať relevantné právne normy
eurokonformným spôsobom s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora EÚ prípadne Európskeho súdu
pre ľudské práva, ak je to v tom ktorom prípade potrebné, avšak nemožno opomínať povinnosť prihliadať
na osobitné okolnosti každého prípadu a účel relevantného zákona, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú
konečné rozhodnutie v tej ktorej veci (viď rozsudok Súdneho dvora EÚ Adeneler, C-212/04, 04.07.2006,

Zb. s. I-6057) bez ohľadu na to, či ustanovenia použité pri výklade majú alebo nemajú priamy účinok.
Vnútroštátne ustanovenia je potrebné vykladať eurokonformným spôsobom v súlade so smernicou v
zásade až po uplynutí transpozičnej lehoty smernice (viď Adeneler, C-212/04, 04.07.2006, Zb. s. I-6057),
teda pri predmetnej smernici od 01.01.2008.

121. Záverom vo vzťahu k uvedenému správny súd uvádza, že obchod, o ktorom svedčí len existencia

formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. Pre posúdenie
subjektívneho prvku zneužitia práva je potrebné vychádzať z účelu takýchto plnení na základe ich
obsahu. Z tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na
odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne.

122. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti, správny súd konštatuje, že žalobca mal prijať
všetky rozumné opatrenia, aby zabránil tomu, že sa stane súčasťou fiktívnych obchodov, zneužívajúcich
systém DPH a mal možnosť si riadne preveriť svojich dodávateľov, ktorí si neplnili svoje povinnosti voči
správcovi dane (nepodávala daňové priznania k DPH, ani kontrolné výkazy). Naopak, konanie žalobcu
nie je v zhode s konaním obozretného daňového subjektu, ktorý si riadne preverí, či potencionálny

obchodný partner je platiteľom DPH. Z celkového konania žalobcu ako podnikateľského subjektu, nie
je možné skonštatovať, že by bol konal obozretne a v dobrej viere, čo má aj dosah na posudzovanie z
hľadiska vnútroštátnej rozhodovacej praxe, resp. judikatúry SD EÚ. Správny súd zdôrazňuje, že každý
subjekt vstupujúci do obchodných vzťahov musí zachovávať náležitú mieru obozretnosti, predovšetkým
vzhľadom k povahe tovaru a služieb a zabezpečiť si potrebné podklady pre splnenie podmienok pre

uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Je v záujme daňového subjektu, aby nad rámec svojich bežných
obchodných potrieb zhromažďoval dôkazy, ktoré môžu preukázať, že k uskutočneniu zdaniteľných
obchodov skutočne prišlo, pretože dôkazné bremeno týkajúce sa faktickej realizácie obchodovania je
na jeho strane.

123. Ďalej správny súd poukazuje na rozsudok NS SR zo dňa 08.12.2011 sp. zn. 8Sžf/51/2010, v
ktorom sa uvádza, že: „Znakom jednej zo zásad obchodného práva, t.j. poctivého obchodného styku, je
predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Z toho plynie očakávanie, že štatutárny orgán
obchodnej spoločnosti má presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými spoločnosť napĺňa
definíciu pojmu podnikania. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu chýbajú, pochybnosti

správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady, že do úvahy
sa berie vždy skutočný obsah právneho úkonu, opodstatnené.“

124. Určenie opatrení, ktoré možno v konkrétnom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej
si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany

predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností jednotlivého prípadu vo veci samej
(rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft. a Pétér Dávid).

125. Znakom jednej zo zásad obchodného práva, t.j. poctivého obchodného styku, je predpoklad
riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Z toho plynie očakávanie, že štatutárny orgán obchodnej

spoločnosti má presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu
pojmu podnikania. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu chýbajú, pochybnosti správcu
dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ust. § 2
ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. oprávnené (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5Sžf/17/2011 zo dňa 23.02.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 24/2013 zo

dňa 17.01.2013).

126. Správny súd poukazuje na právne závery, uvedené v rozsudku NS SR sp.zn. 3Sžfk/16/2020:
„Určiť exaktnú hranicu, po ktorú dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt a hranicu, od ktorej houž nezaťažuje, býva spravidla náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade však daňový subjekt
ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má preukázať zodpovedný
prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu vykonať aspoň

také opatrenia, ktoré možno považovať za rozumné a štandardné pri realizácii akejkoľvek obchodnej
transakcie. Za takéto opatrenie možno jednoznačne považovať aj preverenie skutočnosti, či je subjekt,
s ktorým jedná, či priamo uzatvára obchod, na takéto konanie oprávnený. V tejto súvislosti je v jeho
vlastnom záujme, aby na účely takého preverenia vyžiadal od dotknutého subjektu napr. plnomocenstvo,
ktoré môže následne slúžiť ako dôkaz o tom, že obchod bol realizovaný s tou osobou, ktorá predmetné

plnomocenstvo predložila.

127. Zároveň správny súd v nadväznosti na vyššie uvedené, poukazuje na právny názor vyjadrený
v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžf/97/2010 z ktorého, vychádza ustálená
judikatúraavktorompoukázalnielennazákladnúzásaduobchodnéhoprávaatopoctivéhoobchodného
styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej

spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu
a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď ust.
§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto
vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade
ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle ust. § 264 Obchodného zákonníka právnu

ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v
zmysle zásady obsiahnutej v Daňovom poriadku, oprávnené. Potreba skúmania ekonomického dôvodu
daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu.
Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu
dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového

subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností.
Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým
spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce
z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy
vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania.

128. K námietke žalobcu že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie sú
nepreskúmateľné, správny súd uvádza, že orgány verejnej správy sa vecou dôkladne zaoberali, že
správca dane vykonal vo veci riadne a dostatočné dokazovanie a že nie je možné ani tvrdiť, že by
vedenie daňového konania a spôsob vykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého

procesu. Má za to, že postupom orgánov verejnej správy taktiež nebola odňatá žalobcovi ako
účastníkovi daňového konania možnosť konať pred týmito orgánmi (žalobca mal možnosť sa vyjadriť
k obsahu výpovedí svedkov, k vykonanému dokazovaniu a navrhovať dôkazy). Uviedol, že žalovaný
v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne opísal postup správcu dane počas daňovej kontroly ako
aj vyrubovacieho konania a konštatoval, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav a zároveň

uviedol ako boli ním vykonané a vyhodnotené dôkazy, t.j. jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach,
spolu s úvahou ako boli zistené skutočnosti právne posúdené. Žalovaný v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia uviedol aj to, ako sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu (podľa ust. § 63 ods.
5 Daňového poriadku v odôvodnení rozhodnutia orgánu verejnej správy sa uvedie, ktoré skutočnosti
boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy

ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo). Vo vzťahu
k uvedenému, správny súd konštatuje, že v napadnutom rozhodnutí ako aj v prvostupňovom rozhodnutí
tieto náležitosti neabsentujú, táto skutočnosť vyplýva jednak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
ako aj prvostupňového rozhodnutia, keď žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol
všetky skutočnosti, ktoré v daňovej kontrole DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2014 správca dane zistil.

129. Správny súd poukazuje na to, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy môže
byť spôsobená aj nedostatkom dôvodov, ktorý môže byť buď absolútny, to znamená, že rozhodnutiu
chýba odôvodnenie celkom alebo v odôvodnení chýbajú skutkové dôvody, na ktorých boli založené
rozhodovacie dôvody. Je to v prípade, keď sa rozhodnutie zakladá na skutočnostiach, ktoré neboli v

konaní zisťované alebo na dôkazoch, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, alebo keď z odôvodnenia
vôbec nie je zrejmé, aké dôkazy a či vôbec boli vykonané v konaní. Taktiež, keď chýba úvaha, ako boli
právne posúdené zistené skutočnosti, ktoré boli rozhodné pre rozhodnutie. Rozhodnutie orgánu verejnej
správy je nepreskúmateľné, keď jeho výrok je v rozpore s odôvodnením alebo ak v odôvodnení chýbajúprávne závery, ktoré by vyplývali zo skutkových okolností, alebo sú nejednoznačné. V danom prípade,
napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bolo riadne odôvodnené a preto mu
nie je možné prisúdiť vadu nepreskúmateľnosti. Správny súd preto považuje túto námietku žalobcu za

nedôvodnú.

130. K námietke žalobcu, že bol nesprávne zistený skutkový stav, správny súd uvádza, že v konaní
bolo dostatočne preukázané, že žalobca ako platiteľ dane si neoprávnene odpočítal daň z faktúr
vyhotovených daňovým subjektom B-spol., s.r.o. v celkovej výške výške XXX XXX,XX eura a z faktúr

vyhotovených daňovým subjektom Z. Š. v celkovej výške XXX XXX,XX eur za dodávku tovaru a služieb,
správny súd zdôrazňuje, že rozhodujúca je reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené. Správny
súd preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

131. Správny súd dodáva, že žalobca ako platiteľ dane mohol podrobne objasniť okolnosti
nakontaktovania sa na dotknuté spoločnosti, predložiť dôkazy o tom, že tieto spoločnosti ponúkali, resp.

malizverejnenúponuku,aleboreklamu,prípadnedôkazyotom,odkiaľzískalplatiteľdanenaspoločnosti
referencie, odporúčania. Žalobca mohol predložiť e-mailovú komunikáciu, či už s deklarovanými
dodávateľskými spoločnosťami, ale aj s odberateľskou spoločnosťou. Bolo teda na žalobcovi, aby už v
čase deklarovaných zdaniteľných plnení si zabezpečil dôkazy, ktoré bude môcť predložiť s odstupom
času, napríklad z dôvodu obhájiteľnosti pred správcom dane. V súvislosti s uvedeným, správny súd

poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžfk/9/2017 bod 6.10, v ktorom
sa uvádza: „v prípade, že si daňový subjekt uplatňuje právo (napr. právo na odpočet DPH), musí už od
počiatku premýšľať nad tým, ako toto právo obháji v prípadnom spore a v nadväznosti nato by mal, z
dôvodu objektívnej i požadovanej obozretnosti, daný obchod patrične zdokumentovať.“

132. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č. 4Sžf/20/2011 uviedol, že: „pokiaľ si platiteľ
uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie účtovných dokladov
a zmlúv nepostačuje, pretože uskutočnenie zdaniteľného plnenia je potrebné preukázať nielen po
formálnej, ale aj po obsahovej stránke. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať
všetky tvrdené skutočnosti, správca dane tieto dôkazy posúdi a vyhodnotí. Správca dane, ktorý získa

oprávnené pochybnosti o tom, či bol predmetný tovar dodaný, nie je povinný dokazovať jeho nedodanie,
ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou na
predložených faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z faktúr. Ak platiteľ neunesie v
tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie DPH.

133. Na rozdiel od prípadu, ktorého sa týkal rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci
sp.zn. 3Sžf/1/2011, na ktorý poukázal žalobca, kedy daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho
plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb
a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Správny súd poukazuje na
zásadnú skutočnosť vyplývajúcu z uvedeného rozsudku, a to na podmienku „ak daňový subjekt

disponuje existenciou materiálneho plnenia“, ktorá však v posudzovanom prípade preukázaná nebola.
Predloženie dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku na odpočítanie
dane, aj keď majú doklady všetky náležitosti faktúry a sú riadne zaúčtované.

134. Zároveň správny súd poukazuje na nález Ústavného súdu I. ÚS 241/07-44, podľa ktorého, zo

zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového
hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych
plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto poskytnuté plnenie.
Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym
titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej

transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu.

135. Správny súd dospel k záveru, že orgány verejnej správy vyvodili z výsledkov daňovej kontroly
vykonanej u žalobcu ako platiteľa dane, správny právny záver, že obchodné transakcie uvedené
vo faktúrach sa neuskutočnili tak, ako boli deklarované a že žalobca neuniesol dôkazné bremeno

v daňovom konaní a žiadnymi ďalšími dôkazmi nepreukázal, že uvedené zdaniteľné plnenia boli
reálne uskutočnené. Možno konštatovať, že správca dane pri výkone daňovej kontroly a za účelom
komplexného posúdenia preverovaných zdaniteľných obchodov a obchodných partnerov žalobcu ako
platiteľa dane, pri preverovaní obchodných transakcií za preverované zdaňovacie obdobie, využil znenieust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku podľa ktorého, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť
k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v
rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov,

svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o
miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady
k nim. Zároveň správca dane okrem iných dôkazov využil výsledky preverovaní a kontrolných zistení
z daňových kontrol DPH za jednotlivé zdaňovacie obdobia rokov 2014 vykonaných u obchodných
partnerov(daňovýchsubjektov).Správcadanezískalinformáciezospisuzdaňovýchkontroludaňového

subjektu HYDINA SLOVENSKO s.r.o., personálne a ekonomicky prepojenej spoločnosti, ktorá bola
v kontrolovanom zdaňovacom období odberateľom Podtatranská hydina a.s. (viď úradný záznam č.
101543402/2017 a č. 101614457/2017), ako aj zo spisov z daňových kontrol u ďalších daňových
subjektov uvedených v bode 89. tohto rozsudku.

136. Na základe uvedeného, správny súd dospel k záveru, že žalovaný a správca dane zistený skutkový

stav vyhodnotili správne, t.j. že žalobca v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho
konania nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu, t.j. dodanie tovaru tak, ako bolo
deklarované na predmetnej faktúre, daňový úrad považoval túto fakturáciu bez ekonomického
opodstatnenia, za faktúru, za ktorou nie je žiadna reálna dodávka. Správca dane správne konštatoval
porušenie ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na ust. § 51 ods. 2 o DPH v zmysle ktorých,

právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe
vznikla daňová povinnosť a platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v
tuzemskuztovarovaslužieb,ktorésú,alebomajúbyťplatiteľovidodané.Žalovanýpotvrdilprvostupňové
rozhodnutie správcu dane, nakoľko mal zo spisového materiálu a dôkazov v ňom uvedených za
preukázané, že správca dane zadovážil dostatok dôkazov na prijatie ním uvádzaného záveru, že sporné

zdaniteľné obchody sa neuskutočnili.

137.Podľanázorusprávneho súdusaorgányverejnejsprávyvecoudôkladnezaoberali,pričomsprávca
dane vykonal vo veci rozsiahle a dostatočné dokazovanie, pričom nie je možné ani tvrdiť, že by vedenie
daňovéhokonaniaaspôsobvykonávaniadokazovaniabolivrozporesozásadouspravodlivéhoprocesu.

Správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a dôsledne
postupovalpodľa Daňovéhoporiadku,ktorýjetakouprocesnouprávnounormou,prostredníctvomktorej
správca dane a daňové subjekty vykonávajú úkony na dosiahnutie relatívne spoločného cieľa - správne
určiť a vybrať daň v súlade s hmotno-právnymi predpismi (daňovými zákonmi), určuje pravidlá postupu

správcu dane v daňovom konaní na jednej strane a na strane druhej určuje povinnosti a priznáva práva
daňovému subjektu. Daňový poriadok je teda v tomto zmysle zárukou zákonného postupu správcu dane
a ochrany práv a právom chránených záujmov daňových subjektov.

138. V súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, kedy správca dane aplikoval zásadu voľného

hodnotenia dôkazov s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, možno konštatovať, že záver, ktorý správca dane
zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia
a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Vzhľadom
na skutočnosť spochybnenia existencie obchodov, a teda reálnosti deklarovaných zdaniteľných plnení,

sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných
formálne vyhotovených daňových dokladov, ako nedostatočné. Bolo potrebné, aby sám žalobca
preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika
podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že
sa ocitne ako účastník fiktívneho zdaniteľného plnenia zneužívajúceho právo poskytované zásadou

neutrality DPH. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu neobstojí žalobcovo jednoduché spoliehanie
sa na zásadu neutrality dane z pridanej hodnoty a tvrdenie o nemožnosti ovplyvniť dodržiavanie
administratívnych povinností a zákonných postupov zo strany daňového subjektu zúčastneného na
kontrolovanom zdaniteľnom obchode.

139. Správny súd zhrnul, že žalobca v konaní nepreukázal, že mu vzniklo právo na odpočítanie
dane, pričom správca dane nevychádzal len z dokladov predložených daňovým subjektom, ale vykonal
rozsiahle dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o realizácii predmetného obchodu,
pretože samotná existencia faktúry vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je uvedená DPH, nezakladáprávo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok,
aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale tieto doklady musia byť odrazom
reálneho plnenia. Pri dôkaznej povinnosti platiteľa to znamená, že ak správca dane na základe

určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti predložených dokladov, či vyjadrení,
nemusí tieto uznať ako relevantné, ak daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. neodstránil
pochybnosti zistené správcom dane. Nárok na odpočítanie dane je podmienený nevyhnutnosťou
priameho a bezprostredného vzťahu medzi príslušným zdaniteľnými plneniami, ktoré platiteľ vykonáva v
rámci svojej podnikateľskej činnosti. Platiteľ dane má nárok na odpočítanie dane iba vtedy, ak splnenie

všetkých podmienok stanovených v zákone o DPH preukáže.

140.Vzmyslevyššieuvedenéhosprávnysúdmázato,žežalobcaneuniesoldôkaznébremeno,nakoľko
nepreukázal, že zo strany dodávateľov bolo uskutočnené dodanie deklarovaných služieb v zmysle ust.
§ 8 zákona o DPH a preto nevznikla daňová povinnosť podľa ust. § 19 zákona o DPH a následne mu
ako odberateľovi uvedenom na faktúre nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle ust. § 49 ods. 1 a

2 zákona o DPH. Správca dane na základe šetrení u dodávateľov žalobcu vyhodnotil obchodné prípady
dôvodne tak, že k dodaniu služieb v skutočnosti nedošlo. Právo na odpočítanie dane si pritom môže
daňový subjekt uplatniť len v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a
tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ, čo v danom prípade nebolo
preukázané.

141. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach už opakovane vyslovil názor, že
každé odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú
argumentáciu, a to v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemerný adresát musí mať možnosť z
predloženého odôvodnenia pochopiť správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a

právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k záveru obsiahnutom vo výrokovej časti
(viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 10Sžo/3/2012).

142. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (III. ÚS
209/04, IV. ÚS 115/03, II. ÚS 9/2013). Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil,
že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie
rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď.
Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad

(napr. Georgidias v. Grécko z 29.05.1997, Recueil III/1997).

143. Správny súd poukazuje na to, že žalovaný v rozhodnutí nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne

objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver, že z tohto aspektu je plne realizované
právo účastníka na spravodlivé konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05, I ÚS 141/09-12). Na
ústavnosť odôvodnenia nie je potrebné, aby sa v ňom uvádzali odpovede na všetky, a to aj nepodstatné
a pre vec bezvýznamné okolnosti alebo návrhy účastníka konania, aj keď účastník konania ich vníma
ako relevantné (viď uznesenie ÚS SR č.k. IV. ÚS 150/03-41 zo dňa 27.08.2003).

144. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie vydané v prvom stupni správcom dane, je vecne správne, a preto súd
žalobu ako nedôvodnú v súlade s ust. § 190 SSP zamietol.

145. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 168 v spojení s ust. § 175 ods. 1 SSP,
avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si
ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal.

146. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona

č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský
súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní
sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,

ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum
právnej pomoci.