Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. december 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/45/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616202983
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7616202983.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudkýň

JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35724803, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 53255739, proti žalovanej K. N., C.. XX.X.XXXX, S. A. O. C. A., Č. X, o
zaplatenie 254,88 eur o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa
18. augusta 2020 č.k. 13C/63/2016 - 188 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I/ a III/.

Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom označeným
v záhlaví rozhodol, že:

I/ žalovaná je povinná do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 185,87
eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 12,63 eur od 26.3.2013 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania 8,75 % ročne zo sumy 7,87 eur od 26.4.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,5 %
ročne zo sumy 7,87 eur od 26.5.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 157,50

eur od 26.6.2013 do zaplatenia,

II/ v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a

III/ žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 46 % s tým, že o výške
trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení vo veci samej.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 254,88
eur s príslušenstvom titulom neuhradených faktúr č. 6105549706, č. 7300237149, č. 7301331181,
č. 7302460779, č. 7303583337, č. 7304728994 a č. 7305888419, ktorými fakturoval cenu ním
poskytnutých telekomunikačných služieb a mobilného telefónu, v súlade so zmluvou č. 105983033Z112
o poskytovaní verejných služieb a Dodatkom, ktorú žalovaná uzatvorila dňa 19.12.2012 s právnym
predchodcom žalobcu Slovak Telecom a.s., na základe ktorej bola žalovanej zriadená služba "Happy
XS (L)" a dodaný mobilný telefón zn. Sony Xperia U za cenu 189 eur s tým, že doba viazanosti bola

Dodatkom určená na 24 mesiacov, zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške 120 eur a aktivačný
poplatok v sume 10,01 eur, a to potom, ako jeho rozsudok zo dňa 29.11.2016 č.k. 13C/63/2016-88,
ktorým súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu 205,67 eur s úrokom z omeškania 8,75% ročne
zo sumy 32,43 eur od 26.3.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 7,87eur od 26.4.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 7,87 eur od 26.5.2013
do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 157,50 eur od 26.6.2013 do zaplatenia,
konanie o zaplatenie sumy 49,21 eur zastavil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 62 % voči žalovanej, zrušil Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 31. januára 2018 č.k.
1Co/176/2017-113 v jeho vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie o zostávajúcom nároku žalobcu na zaplatenie istiny 205,67
eur s príslušenstvom.

3. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že po vrátení veci: a) žalobca zopakoval svoje tvrdenie,
že pohľadávku voči žalovanej nadobudol Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014
uzavretou medzi žalobcom ako postupníkom a spoločnosťou Slovak Telekom a.s. ako postupcom, ktorá
oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 10.12.2014 žalovanej zaslala listovou zásielkou, b) žalovaná
spochybňovala nadobudnutie pohľadávky žalobcom, žiadala podrobiť zmluvné podmienky prieskumu
prijateľnosti a trvala na námietke premlčania poukazom na to, že začiatok premlčacej doby nastal dňom

20.12.2015, ktorý nasledoval po dni 19.12.2012, kedy posudzovaný zmluvný vzťah vznikol uzavretím
vopred pripravenej pre žalovanú spotrebiteľku nevýhodnej formulárovej zmluvy.

4. Súd mal za preukázané, že dňa 19.12.2012 došlo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
k uzavretiu Zmluvy o poskytovaní verejných služieb a jej Dodatku, na základe ktorej bola žalovanej

zriadená služba "Happy XS (L)", žalovanej bol predaný mobilný telefón zn. Sony Xperia U za cenu
189 eur, právny predchodca žalobcu sa zaviazal aktivovať a poskytovať služby uvedeného programu a
žalovaná sa zaviazala riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby.

4.1. Vychádzal tiež zo zistenia, že v zmysle Dodatku činila doba viazanosti 24 mesiacov, zmluvná

pokuta 120 eur a aktivačný poplatok 10,01 eur, ako i že žalovaná sa zaviazala zaplatiť kúpnu cenu za
mobilný telefón 24 mesačnými splátkami po 7,87 eur s tým, že akontácia bola vo výške 0,02 eur, výška
poslednej splátky kúpnej ceny 7,97 eur a zľava z mesačného poplatku za program služieb aktivovaný
dodatkom "Happy zľava" činila 4,87 eur, pričom nárok na zaplatenie kúpnej ceny mobilného telefónu
v splátkach zanikne a účastník je povinný doplatiť zvyšok kúpnej ceny naraz v prípade omeškania s

úhradou splatných faktúr za služby, súčasťou ktorých je aj vyúčtovanie splátok kúpnej ceny, ak dlžná
suma nebude uhradená napriek písomnej výzve v dodatočnej lehote; zvyšná časť kúpnej ceny bude
vyúčtovaná vo faktúre za služby vystavenej za zúčtovacie obdobie , v ktorej nastali uvedené skutočnosti.
Zistil tiež, že na kúpnu cenu mobilného telefónu bola žalovanej vystavená dňa 19.12.2012 faktúra č.
6105549706 na sumu 189 eur s informáciou, aby sa neuhrádzala, lebo úhrada faktúry za tovar je

predmetom splátkového plánu a jednotlivé splátky zo splátkového plánu sú súčasťou pravidelných faktúr
za telekomunikačné služby.

4.2. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej faktúry: fa č.
7302460779 na sumu 32,43 eur, splatná 25.3.2013, za poplatky a služby v období 8.2.2013 - 7.3.2013

a splátku zariadenia (7,87 eur), fa č. 7303583337 na sumu 7,87 eur, splatná 25.4.2013 za splátku
zariadenia, fa č. 7304728994 na sumu 7,87 eur, splatná 25.5.2013 za splátku zariadenia a fa č.
7305888419 na sumu 157,50 eur, splatná 25.6.2013 za splátku zariadenia, následne pohľadávky z
predmetných faktúr previedol na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014, ktorej
prílohou je aj špecifikácia jednotlivých pohľadávok zodpovedajúca označeným faktúram, na základe

ktorých si žalobca uplatnil v spore žalovanú sumu, a neskôr právny predchodca žalobcu listom zo dňa
10.12.2014 adresoval žalovanej Oznámenie o postúpení pohľadávky s uvedením faktúr, z ktorých si
žalobca v spore uplatnil žalovanú sumu.

5. Po právnom posúdení veci podľa § 43 ods. 1 písm. a), § 43 ods. 12 a 13, § 44 ods. 1 zákona č.

351/2011 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“), §
52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3, ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzavretia
zmluvy, t.j. ku dňu 19.12.2012, § 100 ods. 1, § 101, § 588 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie
dospel k záveru, že žalobca preukázal svoju aktívnu legitimáciu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 20.11.2014 s jej prílohami. Ako nedôvodnú súd posúdil námietku premlčania vznesenú žalovanou,

pokiaľ počiatok jej plynutia žalovaná odvíjala odo dňa uzavretia Zmluvy o poskytovaní verejných služieb
a jej Dodatku. Dôvodil pritom, že premlčacia lehota plynie od splatnosti jednotlivých faktúr, a nakoľko
žalobcovi začala plynúť premlčacia lehota na uplatnenie práva uplynutím lehoty splatnosti uvedenej
vo faktúre, jeho nárok uplatnený na základe fa č. 7302460779, č. 7303583337, č. 7304728994 a č.7305888419 nie je premlčaný, lebo žaloba bola na súd doručená dňa 25.2.2016, a teda pred uplynutím
trojročnej premlčacej lehoty. Následne vyvodil, že je preukázaný a dôvodný nárok žalobcu na zaplatenie
istiny 185,87 eur, spočívajúci v neuhradení poplatkov za služby a splátky kúpnej ceny, ako aj nárok na

príslušenstvo priznanej peňažnej pohľadávky.

6. O príslušenstve priznanej peňažnej pohľadávky rozhodol súd prvej inštancie podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013 tak, že priznal
žalobcovi nárok na úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti uvedenej

na faktúre č. 7302460779, faktúre č. 7303583337, faktúre č. 7304728994 a faktúre č. 7305888419.
Nárok žalobcu na zaplatenie sumy 16,90 eur bez DPH, t.j. 19,80 eur s DPH titulom poplatku za
prerušenie služby - neplatenie, ktorý bol vyúčtovaný vo faktúre č. 7302460779 na sumu 32,43 eur,
splatnej 25.3.2013, súd zamietol ako nedôvodný s odôvodnením, že predmetný poplatok spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ide tak o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a
žalobca nepreukázal, že bol so žalovanou individuálne dohodnutý.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 2, § 256 ods. 1 CSP.
Pri posudzovaní procesného úspechu mal súd za to, že čiastočné zastavenie konania procesne zavinil
žalobca, ktorý po podaní odporu a vznesení námietky premlčania žalovanou zobral žalobu čiastočne
späť. Dôvodil, že žalobca bol v spore úspešný v časti istiny 185,87 eur, t.j. úspech žalobcu predstavuje

73 %, neúspech 27 %, a preto žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu jeho čistého
procesného úspechu 46 % (73% - 27% = 46 % ) s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o konkrétnej výške
trov konania súd rozhodne po právoplatnom skončení veci.

8. Proti výroku I/ a III/ rozsudku podala včas odvolanie žalovaná z odvolacieho dôvodu podľa § 365

ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP. Navrhla zmeniť rozsudok v jeho napadnutej časti a žalobu
zamietnuť v celom rozsahu. Súdu prvej inštancie žalovaná vytkla, že sa v napadnutom rozsudku
právne a vecne nevysporiadal so zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 predloženou
žalobcom, trvajúc na preskúmaní zmluvy medzi postupcom a postupníkom, lebo žalobca sa ako
postupník domáha peňažného nároku vyplývajúceho zo zmluvy medzi spotrebiteľom a dodávateľom.

Podľa názoru žalovanej žalobcom predložená zmluva „bez evidenčného čísla“ neobsahuje náležitosti
riadnej zmluvy, a preto je neplatná. Žalovaná zotrvala i na ňou vznesenej námietke premlčania nároku,
a na tvrdení, že nemá vedomosť o Dodatku, ani o tom, že by v roku 2012 Dodatok potvrdila svojim
podpisom, nakoľko žalobca predložil súdu žalobu až v roku 2016. Nespochybňujúc dátum uzatvorenia
zmluvy dňa 19.12.2012, žalovaná namietla, že súd nepreskúmal dobu viazanosti v súvislosti s ochranou

spotrebiteľa, neprijateľné zmluvné podmienky, dodatok k zmluve ako i podmienky poskytovania služieb
v neprospech spotrebiteľa, v súvislosti so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Tvrdila, že súd prvej inštancie neprimerane zvýhodnil žalobcu, ak mu priznal
nárok na úroky z omeškania od roku 2013, hoci žalobca prevzal od postupcu ako postupník vec až v
roku 2014 a žalobu podal na súd až v 2016, a najmä súdu nepreukázal relevantný dôkaz, že sa nejedná

o obohatenie bez právneho dôvodu.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej, plne sa stotožňujúc s napadnutým rozsudkom,
navrhol rozsudok v jeho napadnutých výrokoch potvrdiť ako vecne správny. Podľa názoru žalobcu
žalovaná v odvolaní neuviedla skutočnosti a nepredložila dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok

žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy. Za podstatnú v súvislosti s námietkou žalovanej ohľadom veľkosti
písma, použitého v zmluve považoval časovú pôsobnosť § 53c Občianskeho zákonníka, ktoré v čase
uzavretia zmluvy ešte „neexistovalo“, lebo novela vykonaná zákonom č. 106/2014 Z. z. nadobudla
v prípade § 53c Občianskeho zákonníka účinnosť až 1. júna 2014, a preto predmetné ustanovenie
nemohlo byť pre účastníkov zmluvy záväzné. K žalovanej namietanej absencii evidenčného čísla

zmluvy žalobca opätovne akcentoval, že zmluva obsahovala všetky náležitosti vyžadované v zmysle
ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách a ak žalovaná
namietala nepodpísanie Všeobecných podmienok, zákon nevyžaduje podpis strán zmluvy na každom
jednom komponente/súčasti zmluvy, ktorú tvorili všetky jej právne súčasti - obchodné podmienky a
cenník. Podčiarkol, že zloženie zmluvy z viacerých listín je bežnou zmluvnou praxou, uplatňujúcou

sa denne v súkromnom práve, spotrebiteľské vzťahy nevynímajúc, a žiadne zákonné ustanovenie
nevyžaduje, aby bol podpis zmluvných strán prítomný na každom jednotlivom zmluvnom dojednaní.
Podľa názoru žalobcu neexistujú žiadne pochybnosti o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu v konaní,
zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená medzi postupcom a postupníkom obsahuje všetky zákonomvyžadované náležitosti, pričom v prípade, ak by aj postúpenie pohľadávky nedošlo do dispozičnej sféry
žalovanej, žalovaná mohla plniť pôvodnému veriteľovi. Zdôraznil, že predmetom sporu zostali žalovanou
neuhradené splatné faktúry, nárok bol uplatnený v rámci trojročnej premlčacej doby, lebo splatnosť prvej

z uplatňovaných faktúr nastala dňa 25.3.2013, po prvý raz sa mohla vykonať dňa 26.3.2013, a preto sú
nedôvodné tvrdenia žalovanej o premlčaní faktúr. Nakoniec žalobca zdôraznil, že žalovaná v podanom
odvolaní tvrdí, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, nijako však bližšie nešpecifikuje,
ktoré zmluvné podmienky sú podľa nej neprijateľné, z akého dôvodu a aký súvis majú s predmetom
konania.

10. Žalovaná v replike na vyjadrenie žalobcu k jej odvolaniu, toto označila za neúčelné, zavádzajúce a
irelevantné. Žiadala rozhodnúť v súlade s jej návrhom v podanom odvolaní. Zhrnúc svoju argumentáciu
v odvolaní a v priebehu sporu, najmä akcentovala, že dôkazne, právne, vecne a podrobne odvolaciemu
súdu preukázala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne. Podľa názoru žalovanej žalobca
poukázalnapresúdenúvecirelevantnérozsudkysúdov,priamonesúvisiacesosporommedzižalobcom

a žalovanou, a uplatňuje možnú nekalú taktiku marenia práva spotrebiteľa a týmto spôsobuje prieťahy
v konaní veci.
11. Žalobca sa v odvolacej duplike opätovne stotožnil s napadnutým rozsudkom. Za správny označil
žalobca i postup súdu a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. Opätovne tvrdil, že v
konaní dostatočným spôsobom preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, ktorú súd považoval za danú.

Upozornil, že Civilný sporový poriadok v ustanovení § 92 ods. 2 a 3 pripúšťa zmenu právneho zastúpenia
strany sporu, a preto ju v žiadnom prípade nie je možné považovať za „taktický krok“. Poukazom na
svoje doterajšie vyjadrenia a dôkazy, tvrdenia žalovanej o tom, že jej neostávalo iné, než zmluvu za
daných „vopred naformulovaných“ podmienok podpísať, označil žalobca ako snahu žalovanej v rámci
procesnej obrany, cez rôzne absurdné obvinenia žalobcu o taktickom prístupe v konaní, vyviazať sa z

dobrovoľne prevzatého zmluvného záväzku, ktorý žalobca riadne plnil.

12. Žalovaná vo vyjadrení na dupliku žalobcu uviedla, že prejednávaný spor nepovažuje za „úsmevný“
a odmieta akýkoľvek neprimeraný nátlak žalobcu v jeho irelevantných argumentáciách, trvajúc na tom,
že nárok je premlčaný a žiadajúc rozhodnúť ako to navrhla v podanom odvolaní.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods.1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 365 ods.1 písm. b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach

daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.1 CSP), viazaný skutkovým stavom
zisteným súdom prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť.

14. Po preskúmaní veci v zostávajúcej časti o nároku žalobcu na zaplatenie istiny 205,67 eur s
príslušenstvom, titulom nezaplatených poplatkov za služby a splátky kúpnej ceny telefónu zo Zmluvy
o poskytovaní verejných služieb zo dňa 19.12.2012 a jej Dodatku zo dňa 19.12.2012, odvolací súd
konštatuje, že rozsudku súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti nemožno vytknúť nedostatočné
zistenieskutkovéhostavu,anito,žebysúdvzaldoúvahyskutočnosti,ktorézvykonanýchdôkazovalebo

prednesov sporových strán nevyplynuli, že by súd opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že
by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo zistené spôsobom vyplývajúcim z §
185 a nasl. CSP, alebo že by súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné
ustanovenia, alebo že by nesprávne vyložil použité zákonné ustanovenia, ak žalobe žalobcu vyhovel v

časti jeho nároku na zaplatenie istiny 185,87 eur s príslušenstvom, vychádzajúc z úsudku, že žalobca
v spore preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu a svoj peňažný nárok v tejto časti na súde uplatnil
včas podanou žalobou dňa 25.2.2016.

15. Žalovanou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP, t.j. že súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, je naplnený len vtedy, ak zistený nesprávny procesný
postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá odôvodní záver
o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.16. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
maťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,musíísťotakévadykonania,ktoréniesúsubsumované

pod ostatné odvolacie dôvody, a ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie, t.j. také nedostatky
v činnosti súdu, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním súdu, pričom
spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom
takého porušenia predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí

mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie, a preto odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah
výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo.

17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e) CSP, t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, spočíva v neúplnosti zistenia skutkového stavu,
ktorý je v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej inštancie

nevykonal stranou sporu navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (napr. preto,
že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), a súčasne navrhnutý dôkaz je spôsobilý preukázať právne
významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že súd nevykonal dôkazy stranou sporu navrhnuté,
nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá
v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol

vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval,
najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí len o skutočnosti a dôkazy
uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu, ako
aj prípustnosť dôkazu je výsadnou doménou súdu. Súd pochybí vtedy, ak zamietne návrh na vykonanie
dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia.

18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je naplnený vtedy, ak relevantné skutkové
zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, nemajú v podstatnej časti
oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok

hodnoteniadôkazovniejevsúlade§191CSP,atovzhľadomnato,žesúdvzaldoúvahylenskutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo.

19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. g) CSP, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, je daný iba vtedy, ak vo svetle nových skutočností alebo dôkazov, ktoré strana sporu uplatnila
v súlade s § 366 písm. d) CSP, nemôže obstáť súdom zistený skutkový stav. Ide najmä o skutočnosti a
dôkazy, ktoré nastali (vznikli) po vyhlásení (vydaní) rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto skutočnosti

a dôkazy, ktoré tu boli v konaní pred súdom prvej inštancie a sporová strana ich neuplatnila (hoci len
preto, že o nich nevedela), nemôžu byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Zároveň
platí, že uplatnené skutočnosti a dôkazy sú nové (v porovnaní s tým, aké tu boli v konaní pred súdom
prvej inštancie) a v danej veci sú právne významné.

20. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu.

21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci, je naplnený vtedy ak sa súd dopustil omylu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo ak súd aplikoval síce správny právny predpis,
ale ten nesprávne vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval a z podradenia
skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán

sporu.

22. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci tieto žalovanou uplatnené odvolacie dôvody
nie sú naplnené.23. Žalovaná vo svojom odvolaní neuviedla žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by
boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností

(skutkového stavu) a právneho posúdenia veci a privodiť pre ňu priaznivé rozhodnutie. Žalovanej sa
v podanom odvolaní platnosť Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 19.12.2012, platnosť
Dodatku z 19.12.2012, obsah Zmluvy o postúpení medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom a
ani správnosť posúdenia žalovanou vznesenej námietky premlčania žalobcom uplatneného peňažného
nároku nepodarilo spochybniť.

24. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné
rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobcu vo vzťahu k žalovanej. V danom prípade k zmene skutkového
ani právneho stavu počas odvolacieho konania nedošlo, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na
právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie odkazuje, rovnako ako i na vecne správne, presvedčivé
a zákonu zodpovedajúce dôvody napadnutého rozsudku vo veci samej, s ktorými sa odvolací súd v

celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), a len na zdôraznenie správnosti rozsudku a k odvolacím
námietkam žalovanej odvolací súd dodáva nasledovné:

25. Žalovanej sa v odvolaní nepodarilo spochybniť vecnú správnosť napadnutej časti rozsudku
námietkou neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014, ktorou pôvodný veriteľ

žalovanej - Slovak Telecom a.s., ako postupca postúpil pohľadávku voči žalovanej na žalujúceho
postupníka, a v zmysle zoznamu pohľadávok ku dňu účinnosti zmluvy a za odplatu, ktorú sa postupník
zaviazal zaplatiť postupcovi za postúpenie pohľadávok špecifikovaných v prílohe zmluvy o postúpení
a ich príslušenstva, ako i všetkých práv s nimi spojených, vrátane ich zabezpečenia, ktorú súd prvej
inštancie správne posúdil podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého veriteľ môže

svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2
Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené. Občiansky zákonník v § 526 ods. 1 stanovuje, že postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi.

26. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

27. Keďže pohľadávku možno platne postúpiť novému veriteľovi (postupníkovi) bez vedomia dlžníka,
Občiansky zákonník v citovanom ustanovení § 526 ods. 2 ukladá pôvodnému veriteľovi (postupcovi)
povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi (žalovanej), že došlo k postúpeniu pohľadávky.
Právne účinky postúpenia voči dlžníkovi (žalovanej) nastanú okamihom, keď bol dlžník upovedomený o
postúpenípohľadávky.Kýmpostupcadlžníkovineoznámilpostúpeniepohľadávkyalebomutopostupník

nepreukázal, dlžník môže svoj dlh splniť postupcovi a dosiahnuť tak zánik záväzku (§ 559).

28. V posudzovanej veci je z obsahu spisu a napadnutého rozsudku zrejmé, že postúpenie spornej
pohľadávky oznámil žalovanej listom zo dňa 10.12.2014 postupca - pôvodný veriteľ žalovanej - Slovak
Telecom a.s., s uvedením faktúr, z ktorých si žalobca v tomto spore uplatnil nárok na úhradu peňažnej

pohľadávky voči žalovanej, ktorá uvedenú skutočnosť nespochybnila.

29. Relevanciu nemožno priznať odvolacej námietke žalovanej spochybňujúcej platnosť zmluvy o
postúpení pohľadávok tvrdením, že v spore nebola preukázaná jej odplatnosť. Označená zmluva o
postúpení pohľadávok nevykazuje nedostatky namietané žalovanou, pre ktoré by mala byť neplatná,

keďže jej prílohou je špecifikácia pohľadávky - Príloha k zmluve o postúpení pohľadávok medzi Slovak
Telekom,a.s.aEOSKSISlovensko,s.r.o.zodňa20.11.2014,zktorejvyplýva,žepredmetompostúpenia
bola (aj) pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči žalovanej, a zmluva obsahuje údaj o odplate.

30. Spochybniť vecnú správnosť napadnutej časti rozsudku sa žalovanej nepodarilo ani odvolacou

námietkou založenou na tvrdení, že dňa 19.12.2012 medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu
Slovak Telekom, a.s. uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb neobsahovala evidenčné číslo.
Je tomu tak preto, lebo takáto obligatórna náležitosť zmluvy (pod následkom jej neplatnosti) zo žiadneho
zákonného ustanovenia ani Občianskeho zákonníka, ani zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľskýchúveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, a ani z ustanovenia § 44 zák. č. 351/2011 Z.z. o
elektronických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, podľa ktorého
- odseku 1: zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné

pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí
pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných
verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré

podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme;
- odseku 2: zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať:
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a
lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach
týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 3.

minimálnejponúkanejúrovnikvalityslužieb,najmälehotuprvéhopripojeniaksietialeboinéukazovatele,
ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na
zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na
kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6.
obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,

c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace

so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,

poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,

i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia;

31. Z uvedeného je nutné vyvodiť, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že neuvedenie evidenčného
čísla zmluvy jej neplatnosť nespôsobuje a zmluva o poskytovaní verejných služieb zo dňa 19.12.2012

medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je platná, spĺňajúca i požiadavku ustanovenia §53c
Občianskeho zákonníka, doplnené do Občianskeho zákonníka novelou (zákonom č. 129/2010 Z.z.) s
účinnosťou od 1. júna 2010, v znení účinnom v dobe uzavretia zmluvy, podľa ktorého ak je spotrebiteľská
zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto
zmluvysvýnimkounázvuzmluvyaoznačeníjejčastí.Zmluvauzatvorenávrozporestýmtoustanovením

je neplatná.

32. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 106/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, s účinnosťou od 1. júna 2014 doplnila ustanovenie § 53c o novú druhú vetu. V

tejto vete sa rieši otázka veľkosti písma, aká musí byť použitá pri tvorbe spotrebiteľských zmlúv, vrátane
všeobecných obchodných podmienok, prípadne iných dokumentov, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou
súvisia, s odkazom na úpravu vo vykonávacom predpise. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie
vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré
bolo novelizované nariadením vlády SR č. 141/2014 Z.z.. Toto nariadenie vlády nadobudlo účinnosť

1. júna 2014, okrem čl. I § 1 ods. 4 v druhom bode a § 1a v treťom bode, ktoré nadobúdajú
účinnosť 1. septembra 2014, a § 1b v treťom bode, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2015 (č.l. II
nar.). Podľa tejto úpravy (§ 1b) ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo
všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacichso spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ uviesť písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm. Tomu
zodpovedá napríklad typ písma „Times New Roman“ s veľkosťou 12. V prípade použitia menšieho písma
je zmluva neplatná.

32. Podľa prechodného ustanovenia (čl. II nar.) ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014
alebo vznikne pred 1. januárom 2015, písmo ustanovení spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovení
obsiahnutých vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou sa riadi podľa predpisov účinných do 31.

mája 2014. Nakoľko posudzovaná zmluva bola uzavretá dňa 19.12.2012, žalovaná preto v odvolaní
neopodstatnene namietla, že nespĺňa požiadavku veľkosti písma v zmysle druhej vety § 53c
Občianskeho zákonníka.

33. Vzhľadom na skutočnosť, že Dodatok k zmluve zo dňa 19.12.2012 medzi žalovanou a
právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s. o poskytovaní verejných služieb žalovaná

podpísala, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalovanej v odvolaní, že žalovaná si
nie je vedomá uzatvorenia uvedeného Dodatku. Súd prvej inštancie správne v okolnostiach súdnej
veci uzavrel, že na platnosť zmluvy a Dodatku, ktoré žalovaná svojim podpisom potvrdila, nemá
vplyv nepodpísanie všeobecných obchodných podmienok žalovanou, náležite pritom vyhodnotiac
nepodpísanie všeobecných obchodných podmienok (bod 30. napadnutého rozsudku), správne

žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie sumy 19,80 eur titulom poplatku za prerušenie služby, keď
správne usúdil, že v tejto časti ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku (správnosť tohto záveru nebola
spochybnená).

34. Ani správnosť posúdenia otázky premlčania žalobcom uplatnenej peňažnej pohľadávky súdom

prvej inštancie sa žalovanej v odvolaní spochybniť nepodarilo. Prvoinštančný súd túto otázku správne
posúdil podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo sa premlčí, ak sa nevykonalo
v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. V okolnostiach prejednávaného
prípadu správne aplikoval ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pokiaľ nie je v

ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo
vykonať po prvý raz, a správne vychádzajúc zo zistenia, že žaloba bola podaná na súd dňa 25.2.2016,
sú premlčané nároky žalobcu z faktúr, ktoré nadobudli splatnosť pred 25.2.2013, t.j. z faktúr splatných
dňa 25.1.2013 a 25.2.2013 a vo vzťahu k faktúram zo dňa 25.3.2013, 25.4.2013, 25.5.2013 a 25.6.2013
podal žalobu včas, teda v lehote troch rokov od splatnosti jednotlivých faktúr.

35. Správne pritom vychádzajúc z premisy, že: a) ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka upravuje
časový okamih začatia plynutia všeobecnej premlčacej lehoty ako deň, keď sa právo mohlo vykonať
po prvý raz, b) časový okamih vzniku premlčacej lehoty je zhodný s okamihom vzniku tzv. žalobného
práva (okamih zrodu žaloby, actio nata), t.j. ide o deň, v ktorý veriteľ mohol po prvýkrát úspešne uplatniť

žalobu na ochranu svojho subjektívneho práva na súde, c) konkrétny časový okamih sa bude rozdielne
určovať v závislosti od povahy plnenia, resp. obsahu záväzku, z ktorého premlčanie vzišlo, d) ak bude
toto plnenie ustanovené ako dare či facere (povinnosť dlžníka niečo dať alebo konať), bude dňom zrodu
žalobnéhoprávadeňnasledujúcipodospelosti(vprípadepeňažnýchpohľadávoksplatnosti)pohľadávky
veriteľa, súd adekvátne usúdil, že premlčacia doba začína plynúť nie uzatvorením zmluvy, ale dňom,

kedy mohol žalobca prvýkrát vykonať svoje právo, teda podať žalobu o nezaplatenie na súd, a správne
uzavrel, že námietka premlčania nároku žalobcu nie je dôvodná a nárok žalobcu nie je premlčaný čo
do istiny 185,87 eur, vo vzťahu k faktúram zo dňa 25.3.2013, 25.4.2013, 25.5.2013 a 25.6.2013.

36. Následne súd zmluvu uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou podľa zák.

č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, správne
posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, lebo žalovaná uzavierala vopred pripravený tzv. formulárový typ
zmluvy ako fyzická osoba nepodnikateľ, náležite podrobil súdnemu prieskumu jej zmluvné klauzuly a
správne uzavrel, že poplatok za prerušenie služby, ktorý bol vyúčtovaný vo faktúre splatnej 25.3.2013 vo
výške 19,80 eur spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a ide o neprijateľnú

zmluvnú podmienku a správne rozhodol, ak priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na zaplatenie dlžnej
sumy 185,87 eur s príslušenstvom titulom neuhradených poplatkov za služby a splátky kúpnej ceny.37. Z vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalovanej spochybňujúce správnosť napadnutej
časti rozsudku nedôvodné, z ktorého dôvodu odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok
súdu prvej inštancie výrokoch I/ a III/ ako vecne správny.

38. Podľa § 396 ods.1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

39. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 CSP v
spojení s § 255 ods.1 CSP a § 262 ods.1 CSP. Žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná, a tak

nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto
mu súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej

strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).