Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. september 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/92/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200675
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1017200675.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu

JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: H. Ž., B.. XX.XX.XXXX, X. U. XXX,
XXX XX G.W., zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Kovácsom, so sídlom Rovinka č. 651, 900 41
Rovinka, proti žalovanému: Poľovnícke združenie Hôrka Rohožník, IČO: 42 364 981, so sídlom Hlavná
346/10, 906 38 Rohožník, zastúpeného advokátom JUDr. Tomášom Plankom, so sídlom nám. Slobody
10, 811 06 Bratislava, o určenie, že žalobca je členom žalovaného, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Malacky zo dňa 03. februára 2022, č.k. 7C/3/2019-106, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobca je stále členom žalovaného, teda
Poľovníckeho združenia Hôrka Rohožník, IČO: 42 364 981, so sídlom Hlavná 346/10, 906 38 Rohožník
a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Uviedol, že žalobca sa žalobou
pôvodne domáhal zrušenia rozhodnutia členskej schôdze žalovaného zo dňa 11.04.2017. Uvedené
rozhodnutie členskej schôdze žalovaného je rozhodnutím na základe stanov združenia v záujmovej
oblasti svojich členov (vo veci týkajúcej sa kárneho opatrenia žalobcu ako člena žalovaného), teda v
oblasti súkromnej, nejde o rozhodnutie v oblasti verejnej správy. Poukázal na uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 10.10.1017, sp.zn. 1KO 33/2017, ktoré bolo publikované v zbierke
stanovísk NS a súdov SR 2/2018. V tomto rozhodnutí Najvyšší súd SR uviedol, že pokiaľ sa vydávajú
rozhodnutia na základe stanov združenia v záujmovej oblasti svojich členov, takéto rozhodnutia nie sú
realizáciou verejnej moci, ani nesledujú žiaden verejný záujem alebo cieľ. Vzťah poľovníckeho združenia
a jeho člena vo veciach týkajúcich sa uplatnenia práv členov združenia je vzťahom súkromnoprávnym
a nespadá do oblasti verejnej správy. Najvyšší súd konštatuje, že v takom prípade je potrebné
postupovať podľa ustanovení Civilného sporového poriadku a preskúmať uznesenia členskej schôdze

v klasickom občianskoprávnom konaní, pretože ide o občianske konanie "sui generis", v ktorom
ustanovenia Správneho súdneho poriadku aplikovať nemožno, pretože uznesenia členskej schôdze
nemožno považovať za rozhodnutia verejnej správy. Mal za to, že vo veci nie je možné vysloviť nesúhlas
s postúpením Krajským súdom v Bratislave a že vecne príslušný je Okresný súd Malacky. Predmetom
žaloby je preskúmanie rozhodnutia členskej schôdze žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
výboru žalovaného o vylúčení z Poľovníckeho združenia Hôrka Rohožník. Uvedené rozhodnutia sa
týkajú prejednania kárneho previnenia žalobcu, teda súkromnoprávnej záležitosti medzi žalobcom ako

členom a žalovaným ako právnickou osobou. Následne žalobca v priebehu konania navrhol, aby súd
pripustil zmenu žaloby tak, že žalobca je stále členom žalovaného, a to z dôvodu, aby bola žaloba v
súlade s § 137 písm. b), c) Civilného sporového poriadku, teda aby išlo o usporiadanie práv a povinností
sporových strán, resp. ide o určenie, že žalobca má právo zúčastňovať sa na všetkých aktivitácha činnostiach žalovaného. Súd uznesením na pojednávaní dňa 03.02.2022 zmenu žaloby pripustil.
Vec posúdil podľa § 13 ods. 1, § 20 ods. 1 písm. d), ods. 2, ods. 3, ods. 5 Stanov Slovenského
poľovníckeho zväzu člen PZ v spojení s § 137 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku a

dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Konštatoval, že žalovaný rozhodnutím zo dňa 11.04.2017 zrušil
výrok rozhodnutia výboru PZ Hôrka Rohožník v časti týkajúcej sa odlovu diviaka, preto predmetom
posúdenia bolo, či došlo k takému konaniu, aké je uvedené v bode 2 rozhodnutia č. 2/5/2008, teda či
žalobca "ako člen PZ HORKA Rohožník sa spolupodieľal na založení Poľovníckeho združenia Rohožník
- vlastníkov poľovných pozemkov so sídlom U. Č.. XXX, XXX XX G., ktorého stanovy boli schválené

rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Malackách sp. zn. 141/2008-Da zo dňa 30.4.2008. Menovaný
takto konal v rozpore so záujmami PZ HÔRKA tým, že mu neskončilo pôvodné členstvo v PZ HÔRKA
a bez vedomia a poverenia výboru PZ HÔRKA a členskej schôdze sa spolupodieľal na založení a
registrácii nového poľovného združenia. Ako člen PZ HÔRKA teda konal v rozpore so záujmami PZ
HÔRKA a proti záujmom tohto združenia. Čím konal v rozpore s bodom 7. uznesenia výročné členskej
schôdze PZ HÔRKA Rohožník zo dňa 24.2.2008, a porušil aj povinnosť uvedenú v § 13 ods. 2 písm.

c) Stanov SPZ." Poukázal na to, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 11.04.2017
uviedol, že žalovaný si založil nové poľovnícke združenie práve v čase, kedy žalovanému končila
lehota prenájmu poľovných pozemkov revíru a bolo treba získať súhlas majiteľov na ďalšie obdobie 10
rokov. Práve korešpondenciou sa mal žalobca snažiť získať od vlastníkov pozemkov nájomné právo.
Žalovaný nijako bližšie podrobne nezdôvodnil, čo mal na mysli pod pojmom korešpondencia. Všeobecné

konštatovanie ohľadom korešpondencie ho neusvedčuje, že by práve takto popísané konanie bolo v
rozpore so záujmami žalovaného. Z listu adresovanom Urbariátnej pasienkovej spoločnosti nevyplýva,
že by ho písal žalobca, na liste je podpísaný N.. T. Ž. ako poverená osoba funkciou predsedu PZ
vlastníkov poľovných pozemkov. Ani ďalšie dve žiadosti založené v spise tunajšieho súdu 14S/3/2008
nepreukazujú tvrdenie žalovaného v spornom rozhodnutí, že by sa žalobca korešpondenciou snažil

získaťodvlastníkovpozemkovnájomnéprávo.NaobochžiadostiachjepodpísanýN..T.Ž.akopredseda
PZ Rohožník - vlastníkov pozemkov. Meno žalobcu sa tu neuvádza a obe žiadosti sú vyhotovené dňa
03.09.2008, t.j. po rozhodnutí žalovaného č. 2/5/2008 zo dňa 14.06.2008. Uzavrel, že z takto všeobecne
popísaného "konania" žalobcu nie možné vyhodnotiť, či išlo konanie v rozpore so záujmami žalovaného
tak, ako to vyžaduje § 20 ods. 2 Stanov SPZ. Žalovaný pri rozhodovaní o tom, či žalobca spáchal

kárne previnenie neuviedol, nepomenoval žiadny konkrétny dôkaz, ktorý by preukazoval konanie
žalobcu v rozpore so záujmami žalovaného. Je pravdou, že žalobca nepoprel, že si založil vlastné
poľovnícke združenie, avšak ako konštatoval Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 6S/255/2016,
len samotná skutočnosť, že sa žalobca spolupodieľal na založení inej právnickej osoby sama osebe
nemôže byť chápaná ako porušenie akejkoľvek právnej povinnosti. V rozhodnutí č. 2/5/2008 zo dňa

14.06.2008 je vo výroku 2 uvedené, že žalobca konal v rozpore s bodom 7. uznesenia výročnej členskej
schôdze žalovaného zo dňa 24.02.2008. Ani v novom rozhodnutí členskej schôdze žalovaného zo dňa
11.04.2017, ktorým potvrdila uvedený výrok, nie je vysvetlené a popísané ako žalobca konal v rozpore
s bodom 7 uznesenia výročnej členskej schôdze žalovaného zo dňa 24.02.2008. Pričom okrem iného aj
túto skutočnosť vytkol Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 6S/255/2016 zo dňa 01.02.2017, keď

konštatoval, že nie je zrejmý súvis s článkom 7 uznesenia výročnej schôdze konanej dňa 24.08.2008.
Aj v novom rozhodnutí absentuje vysvetlenie, v čom spočíva porušenie tohto uznesenia, keďže týmto
uznesením mala členská schôdza žalovaného zobrať na vedomie začatie príprav na predloženie zmluvy
poľovnéhorevíruaktýmtorokovaniambolsplnomocnenývýboržalovaného.Nazákladeuvedenéhomal
za to, že žalobe bolo potrebné vyhovieť, keďže opätovné rozhodnutie žalovaného o kárnom previnení

žalobcu nie je možné v dôsledku riadneho odôvodnenia preskúmať. Určil preto, že žalobca je naďalej
členom žalovaného, keďže v rozhodnutí absentuje riadne odôvodnenie konania žalobcu, ktoré má byť
v rozpore so záujmami žalovaného. Žalovaný namietal nesprávne označenie žalovaného žalobcom,
a to v názve (neuvedenie časti názvu Rohožník) a v uvedení nesprávneho identifikačného čísla a z
uvedeného dôvodu žiadal žalobu zamietnuť pre nedostatok pasívnej legitimácie. Žalobca však v rámci

zmeny žaloby uvedené namietané nedostatky odstránil. Uvedenie nesprávneho identifikačného čísla
žalovaného (žalobca uviedol staré IČO) nemôže mať za následok zamietnutie žaloby pre nedostatok
pasívnej legitimácie. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal
jeho zmeny tak, aby bola žaloba zamietnutá z dôvodu nesprávneho právneho vyhotovenia, čo je

zákonným dôvodom pre odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 písm. h), f) C.s.p. Zotrval na nesprávnom
označení žalovaného v žalobe, pričom vada sa nedá zhojiť ani úpravou žalobného petitu na poslednom
pojednávaní. Označenie žalovanej osoby sa automaticky nemení úpravou petitu. Súd v napadnutom
rozsudku v záhlaví zmenil pomenovanie žalovaného bez procesnej iniciatívy žalobcu, čo je neprípustné.Označenie žalovaného k žalobe a v rozsudku je rozdielne napriek tomu, že žalobca nezmenil žiadnym
úkonom pomenovanie žalovanej strany. Toto sa nedá zmeniť úpravou žalobného petitu. Súd preto
konal celý čas s neexistujúcim subjektom. Z toho vyplýva, že žaloba nebola podaná v zákonnej

lehote proti pasívne legitimovanému subjektu. Prichádzalo preto do úvahy z tohto aspektu zastavenie
konania. Súd nesprávne a nedostatočne odôvodnil, prečo neuznal jeho námietku nedostatku pasívnej
legitimácie žalovaného. Žalobca označil neexistujúci a neidentifikovaný subjekt za sporovú stranu, na
tom žalobca zotrval až do konca konania. Zmena petitu v deň vynesenia rozsudku bez zmeny označenia
sporovej strany nestačí, preto súd nehovorí pravdu, že nedostatky boli odstránené. Lehota sa nedodrží,

ak je označený neexistujúci subjekt. Ku skutku nesprávneho lovu uviedol, že čo sa týka dôkaznej
situácie pri tomto skutku je potrebné poukázať hlavne na písomné povolenie na lov zveri, v tomto sám
žalobca, ktorý ho vyplnil a napísal, že lovil v zakázanom čase. Ku skutku konkurenčného združenia
uviedol, že je nesporné, že žalobca sa stal členom konkurenčného poľovníckeho združenia v čase,
keď mali vlastníci poľovných pozemkov na členskej schôdzi v zmysle Zákona o poľovníctve rozhodovať
o prenájme poľovných pozemkov a postúpení výkonu poľovného práva k poľovnému združeniu na

10 rokov. Žalovaný sa o tieto práva uchádzal. Konkurenčné združenie, v ktorom bol žalobca členom,
sa tiež uchádzalo o výkon poľovného práva v tomto revíri. Žalobca nebol v tomto smere pasívny a
napísal viacerým vlastníkom poľovných pozemkov žiadosť, aby sa rozhodli v prospech konkurenčného
poľovného združenia, a ani v prospech žalovaného. O aktivitách žalobcu sa v obci vedelo aj z listov
vidno kontinuitu jeho správania. Aj jeden list svedčí o úmysloch žalobcu získať revír pre konkurenčné

združenie a nie pre žalovaného, ktorého bol aj žalobca členom. Revír sa prenajíma na 10 rokov, a
preto je evidentné, že nezískanie revíru znamená fakticky reálny koniec poľovného združenia, bez
revíru niet základnej činnosti a zaniká zmysel existencie poľovného združenia. V danom prípade sa
žalobca vedome a úmyselne dostal do konfliktu záujmov, a preto mali jeho orgány dôvod posúdiť
konanie žalobcu ako rozporné so záujmami združenia a posúdiť a riešiť toto konanie ako priestupok a

uložiť mu aj najprísnejšiu sankciu vylúčenia zo združenia. Aj tento skutok bol v napadnutom rozhodnutí
riadne a transparentne odôvodnený. Súd nejasne odôvodnil rozhodnutie, ktoré je netransparentné a
nepreskúmateľné, súd sa vôbec nevyjadril prečo neuznala jeho argumentáciu k obom disciplinárnym
skutkom.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

5. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie dôsledne zaoberal posúdením dôvodnosti žaloby; ktorou
sa žalobca domáhal určenia, že je členom žalovaného, z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov
procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval opodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej
obrany, ktorými sa žalovaný bránil proti uplatňovanému nároku. Správne zameral svoje dokazovanie
na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho

posúdenia danej veci, za tým účelom vykonal v dostatočnom rozsahu a zákonom predpísaným
spôsobom dokazovanie, zistil z vykonaných dôkazov skutočnosti, ktoré zákonom predpísaným
spôsobom vyhodnotil a svoje závery, pre ktoré žalobe vyhovel, aj náležite v súlade s požiadavkami
vyplývajúcimi z § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup dôkladne vysvetlil, a
to nielen s poukazom na rozhodujúce skutočnosti zistené výsledkami vykonaného dokazovania, ale

tiež s poukazom na prijaté právne závery a vysporiadal sa dôsledne s rozhodujúcimi skutočnosťami
podstatnými pre prijatie právneho záveru. Odvolanie žalovaného nie je; z hľadiska ním uplatňovaných
odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia; spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej
inštancie. V odvolacom konaní žalovaným neboli uplatnené novoty (§ 366 C.s.p.; nové rozhodujúce
skutkové tvrdenia a dôkazy ako prostriedky procesnej obrany), ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu

skutkového stavu ustáleného súdom prvej inštancie alebo spochybniť správnosť právnych záverov, na
ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Súd prvej inštancie podrobne poukázal na všetky
podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ
rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. So zreteľom
na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne a v

celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré
viedli súd prvej inštancie k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne
odkazuje. S poukazom na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými saodvolací súd v celom rozsahu stotožnil, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.
6. V zmysle ust. § 132 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 133 C.s.p. žalobca musí v žalobe označiť strany

sporu tak, aby ju nebolo možné zameniť s niekým iným, a aby s ňou mohol súd konať. Ak žaloba
neobsahujeoznačeniestrany,tedavšetkyúdajepotrebnékjehooznačeniualeboakježalobavoznačení
strany neúplná, neurčitá a nezrozumiteľná, t.j. ak obsahuje také označenie, ktoré neumožňuje presnú
identifikáciu strany alebo ak je zjavný logický rozpor medzi jej označením v žalobe a inými údajmi,
je súd povinný pokúsiť sa také vady odstrániť postupom podľa ust. § 129 C.s.p. Príčinou vadného

strany môže byť aj chyba v písaní alebo iná zrejmá nesprávnosť, ku ktorej došlo pri vyhotovovaní
žaloby, a pokiaľ sú takéto chyby zo žaloby zjavné, súd sa pokúsi o ich odstránenie, pokiaľ však z obsahu
žaloby chyba v písaní, či iná zrejmá nesprávnosť nie je nepochybná, možno ju zohľadniť, len ak ju
žalobca sám odstráni a uvedie súdu, že ide práve o chybu v písaní či inú zrejmú nesprávnosť a súčasne
uvedie správne znenie opravovaného údaju. Ak je označená strana v žalobe úplne, presne, určite a
zrozumiteľne, nie je vadou podania, ak takto označená strana nemá procesnú subjektivitu, v takomto

prípade už ide o nedostatok podmienky konania, ktorú nemožno odstrániť. Ten, kto nemá spôsobilosť
byťstranou,nemôžesastaťsubjektomprocesnoprávnehovzťahuanemôževsúdnomkonanívstupovať
do procesných vzťahov, a teda uplatňovať procesné práva a brať na seba procesné povinnosti ako
spôsobilá strana sporu. Súd je povinný v každom štádiu konania z úradnej povinnosti skúmať existenciu
podmienok konania, a s prihliadnutím na neodstrániteľný nedostatok podmienky konania v procesnej

subjektivite označenej strany a musí konanie zastaviť, nemôže v konaní pokračovať, a ani nemôže
pripustiť pristúpenie ďalšej strany do takto vadne začatého konania, prípadne nemôže pokračovať ani
s právnym nástupcom nespôsobilej strany.

7. V danom prípade bolo zjavné, že žalobca v žalobe označil žalovaného vadne, keď nebolo zrejmé,

či žaluje Slovenský poľovnícky zväz alebo Poľovnícke združenie HÔRKA, ktoré oba subjekty majú
svoju vlastnú právnu subjektivitu. Nebol preto dôvod na zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej
legitimácie,akonatosprávnepoukázalisúduprvejinštancie,alenapostuppodľa§129C.s.p.vzhľadom
na to, že išlo o odstrániteľnú vadu podania. Túto napokon žalobca odstránil zmenou žalobného petitu,
ako správne súd prvej inštancie tento procesný úkon žalobcu vyhodnotil. Žalobca nežaloval subjekt bez

právnej subjektivity, voči ktorému by prichádzalo do úvahy zastavenie konania pre nedostatok procesnej
podmienky.
8. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že rozhodnutím zo dňa 11.04.2017 zrušil žalovaný výrok
rozhodnutia výboru PZ HÔRKA Rohožník v časti týkajúcej sa odlovu diviaka, preto predmetom konania
zostalo posúdenie kárneho previnenia založeného na tom skutkovom základe, že žalobca ako člen

PZ HÔRKA Rohožník sa spolupodieľal na založení Poľovníckeho združenia Rohožník - vlastníkov
poľovných pozemkov so sídlom U. Č.. XXX, XXX XX G., ktorého stanovy boli schválené rozhodnutím
Obvodného lesného úradu v Malackách sp. zn. 141/2008-Da zo dňa 30.4.2008, takto konal v rozpore so
záujmami PZ HÔRKA tým, že mu neskončilo pôvodné členstvo v PZ HÔRKA a bez vedomia a poverenia
výboru PZ HÔRKA a členskej schôdze sa spolupodieľal na založení a registrácii nového poľovného

združenia. Ako člen PZ HÔRKA teda konal v rozpore so záujmami PZ HÔRKA a proti záujmom tohto
združenia, čím konal v rozpore s bodom 7. uznesenia výročnej členskej schôdze PZ HÔRKA Rohožník
zo dňa 24.2.2008, a porušil aj povinnosť uvedenú v § 13 ods. 2 písm. c) Stanov SPZ.
9. Bolo nesporné, že žalobca založil nové poľovnícke združenie práve v čase, kedy žalovanému
končila lehota prenájmu poľovných pozemkov revíru a bolo treba získať súhlas majiteľov na ďalšie

obdobie 10 rokov. Súd prvej inštancie v tomto smere náležite zisťoval aktivity žalobcu, vyhodnotením
ktorých dospel k správnemu záveru, že tieto spoľahlivo nepreukazujú konanie žalobcu v rozpore so
záujmami žalovaného. Tvrdenie žalovaného, že žalobca napísal viacerým vlastníkom poľovných
pozemkov žiadosť, aby sa rozhodli v prospech konkurenčného poľovného združenia, nemajú podklad
vo vykonanom dokazovaní a v tomto smere žalovaný ani v odvolaní nepoukázal na konkrétny list, ktorým

by žalobca vyvíjal aktivity proti záujmom žalovaného. Správne tiež konajúci súd prihliadol na obsah
rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, ktorý v rozsudku sp. zn. 6S/255/2016 konštatoval, že len
samotná skutočnosť, že sa žalobca spolupodieľal na založení inej právnickej osoby sama osebe nemôže
byť chápaná ako porušenie akejkoľvek právnej povinnosti. Zhodne so súdom prvej inštancie aj odvolací
súd dospel k záveru, že za danej dôkaznej situácie predmetný skutok sám osebe nepredstavoval také

hrubé porušenie povinností vyplývajúcich z členstva, ktoré by opodstatňovalo uloženie najprísnejšej
sankcie v podobe vylúčenia z poľovníckeho združenia.
10. Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie by odvolací súd posudzovaním
odvolacích námietok žalovaného už len opakoval správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý podôkladnom zvážení a správnom vyhodnotení relevantnosti argumentácie žalovaného, na ktorej zotrval
aj v odvolacom konaní, vydal svoje rozhodnutie v súlade so zákonnou úpravou .
11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.

v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti
žalovanému nároknanáhradutrov odvolaciehokonaniavcelomrozsahu.Ovýškenáhradytrovkonania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.

2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo

pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).