Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/68/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6421203837
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6421203837.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána
Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu
VR team s.r.o., so sídlom Kolpašská 1, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 45 643 768, zast. Mgr. Erich
Štepánek, advokát, L. Svobodu 15, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 42 304 458 proti žalovanému 1/
Ľubomír Barák L I B A, Slovanská 20, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 14 211 467 a žalovanému 2/

KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava,
IČO: 31 595 545, zast. Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Horná 26, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 36 868 299 o zaplatenie 339,40 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 2/ proti
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn.7Cb/14/2021-73 zo dňa 01. apríla 2022 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn.7Cb/14/2021-73 zo dňa 01. apríla 2022
voči žalovanému 2/ zrušuje a vec mu v tejto časti vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete zaviazal žalovaného 1/ a 2/ spoločne
a nerozdielne uhradiť žalobcovi istinu vo výške 339,40,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8%
p.a. zo sumy 339,40 Eur od 29.9.2020 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100 %.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovaných
1/ a 2/ náhrady škody vo výške 339,40 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný 1/ je majiteľom a
prevádzkovateľom motorového vozidla Peugeot Partner, EČV BS 060 AN, ktorého vodičkou bola K. S.
dňa a ktoré dňa 25.08.2021 pri obchádzaní motorového vozidla žalobcu značky Peugeot BOXER, EČV
BS 794 AY vo vlastníctve žalobcu, ktoré bolo odstavené čiastočne na chodníku a čiastočne na vozovke,
pravou stranou zrejme spätným zrkadlom zachytilo ľavé spätné zrkadlo vozidla žalobcu, čím došlo k

jeho poškodeniu, o ktorom bol účastníkmi dopravnej nehody spísaný záznam, v ktorom sa zhodli aj v
otázke zavinenia vodičom motorového vozidla žalovaného. Privolaný príslušník Okresného riaditeľstva
Policajného zboru spísal záznam o dopravnej nehode dňa 25.08.2021, z ktorého vyplýva priebeh
dopravnej nehody aj škodca. Oprava žalobcovho poškodeného vozidla bola realizovaná autorizovaným
opravcom spoločnosťou BSAUTO s. r. o., ktorý za opravu vyúčtoval žalobcovi 339,40 Eur, pričom
úhradou tejto sumy došlo k zníženiu majetku žalobcu a k vzniku škody. Voči žalovanému 1/ žalobca

uplatnil nárok podľa § 427 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“) a voči žalovanému 2/ v zmysle § 4 ods. 4
z.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
(ďalej „ ZOPZP“ alebo „zákon o povinnom zmluvnom poistení“). Žalovaní napriek výzve škodu žalobcovi
neuhradili.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že vo veci bol vydaný platobný rozkaz voči ktorému

podal žalovaný 2/ odpor a okresný súd vydaný platobný rozkaz zrušil. Žalovaný 1/ na pojednávaní
uviedol, že uvedenú záležitosť považoval za vybavenú, vzhľadom na existenciu poistnej zmluvy medzižalovaným 1/ a 2/. Potvrdil, že má vedomosť o existencii uvedeného incidentu a že k dopravnej nehode
došlo konaním jeho pracovníčky

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný 2/ žiadal žalobu zamietnuť. Namietal
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že žalobca podľa technického preukazu
nie je vlastníkom poškodeného motorového vozidla, ktorého vlastníkom je spoločnosť Volkswagen
Finančné služby Slovensko s. r. o., IČO: 31 341 438 (ďalej „Volkswagen Finančné služby Slovensko
s. r. o.“). Túto námietku odôvodnil tým, že nárok na poistné plnenie mohlo vzniknúť len vlastníkovi

poškodeného osobného motorového vozidla, t. j. vyššie uvedenej leasingovej spoločnosti s odkazom na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/198/2007 zo dňa 30.09.2008 a na nález Ústavného súdu
SR zo dňa 16.12.2014 sp. zn. III. ÚS/266/2014-27. Žalovaný 2/ ďalej namietal neexistenciu príčinnej
súvislosti medzi škodovou udalosťou a vznikom škody, pričom odkazoval na odborné posúdenie
nazvané „posúdenie možnosti vzniku škody v ŠU8810747786“ vypracovaného K.. S. F. dňa 16.11.2021,
podľa ktorého k vzniku škody nemohlo dôjsť spôsobom uvádzaným žalobcom a účastníkmi dopravnej

nehody. Ďalej namietal neunesenie dôkazného bremena vzniku škody, pretože zo samotnej fakturácie
nevyplýva, že by žalobca uhradil fakturovanú sumu za opravu motorového vozidla.

5.Zodôvodnenianapadnutéhorozhodnutiavyplýva,žepovykonanomdokazovaníokresnýsúddospelk
záveru,žemedzižalobcomažalovaným1/nebolirozporovanéokolnostitvoriaceobsahsamotnejžaloby

atovčastivznikudopravnejnehodyakoajvoznačeníúčastníkovdopravnejnehody,anivodôvodnenosti
uplatneného nároku na náhradu škody. Okresný súd konštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným 2/
nebolo sporné, že dňa 25.08.2021 došlo k dopravnej nehode, neboli sporné okolnosti, že žalovaný 1/
je prevádzkovateľom a vlastníkom motorového vozidla Peugeot Partner, EČV BS 060 AN, vodičkou,
ktorého bola v čase incidentu pracovníčka žalovaného 1/ K. S., resp. že poškodeným motorovým

vozidlom na základe incidentu bolo vozidlo Peugeot BOXER, EČV BS 794 AY. Taktiež medzi žalobcom
a žalovaným 2/ nebola sporná skutočnosť, že v čase vzniku dopravnej nehody bolo motorové vozidlo
žalovaného 1/ poistené v spoločnosti Komunálna poisťovňa a. s., číslo poistky 6825026376 a vozidlo
Peugeot BOXER (poškodené) poistené u spoločnosti Kooperativa a. s., číslo poistky 6601304322.

6. Podľa okresného súdu spornými otázkami medzi žalobcom a žalovaným 2/ ostal nedostatok aktívnej
legitimácie žalobcu, existencia príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a vznikom škody a
neunesenie dôkazného bremena pri preukázaní vzniku škody.

7. S odkazom na ustanovenie § 427 ods. 1 a 2 OZ okresný súd konštatoval, že predpokladom vzniku

zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia je udalosť vyvolaná osobitnou povahou dopravného
prostriedku, škoda a príčinná súvislosť medzi danou udalosťou a vznikom škody. Zavinenie sa v tomto
prípade nevyžaduje. Okresný súd konštatoval, že žalovaný 1/ nerozporoval uplatnený nárok žalobcom,
čo do dôvodu ani čo do výšky a právnej kvalifikácie a v tomto smere ďalšie dokazovanie okresný súd
nevykonával.

8. Okresný súd poukázal na to, že voči žalovanému 2/ žalobca uplatnil nárok na náhradu škody podľa
§ 4 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. S odkazom na ustanovenie § 4 ods. 1, 4, § 15 ods. 1 ZOPZP ako
aj na § 799 ods. 1, 2 a § 823 OZ posúdil žalobu ako dôvodnú aj proti žalovanému 2/. Poukázal

na to, že medzi žalobcom a žalovaným 2/ nebola sporná okolnosť existencie poistnej zmluvy pod
č. 6825026376/1049258072 uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, predmetom ktorej bolo
poistenie osobného motorového vozidla značky Peugeot Partner, EČV BS 060 AN. Právo poškodeného,
t. j. žalobcu vyvodil okresný súd z ustanovenia § 15 ZOPZP. V napadnutom rozhodnutí okresný súd
uviedol, že žalobca sa voči žalovanému domáhal náhrady škody vo výške 339,40 Eur vzniknutej

žalobcovi uhradením faktúry za opravu vykonanú na jeho poškodenom motorovom vozidle EČV BS 060
AN (okresný súd nesprávne označil vozidlo škodcu, t.j. žalovaného 1/). Podľa okresného súdu (bod 23.
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia) v konaní bolo preukázané, že poškodené motorové vozidlo
v čase vzniku škodovej udalosti bolo v užívaní žalobcu, pričom žalobca svoj nárok voči žalovanému
2/ odvodzoval z havarijného poistenia poškodeného motorového vozidla, ktorý poistný vzťah medzi

žalobcom a žalovaným 2/ bol nesporný na základe existujúcej poistnej zmluvy. K námietke o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu z dôvodu tvrdenia žalovaného 2/, že škody sa môže
domáhať len vlastník poškodeného motorového vozidla, ktorý žalobca v čase vzniku poistnej udalosti
nebol, okresný súd uviedol, že žalovaným 2/ uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.2Cdo/198/2007 zo dňa 30.09.2008 riešilo otázku náhrady škody v podobe ušlého zisku a v tejto
veci bol žalobca v postavení leasingového nájomcu motorového vozidla, ktorú si však uplatňoval od
vodiča motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená. V uvedenej veci sa nejednalo o uplatnenie

nároku z poistnej zmluvy, ako je tomu v prejednávanej veci a preto okresný súd neprihliadol na toto
rozhodnutie, ktoré je podľa neho neaplikovateľné na prejednávanú vec. Vo vzťahu k žalovaným 2/
citovaného rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS/266/2014-27 išlo opätovne podľa okresného
súdu o odlišnú skutkovú situáciu, keď sťažovateľ bol účastníkom konania na strane žalovaného, v
rámci ktorého sa žalobca proti nemu domáhal náhrady škody, ako proti vodičovi motorového vozidla,

pričom poškodené vozidlo žalobcu v uvedenom konaní bolo v nájme žalobcu od leasingovej spoločnosti.
Okresný súd konštatoval, že ani v tomto Ústavným súdom posudzovanom prípade nešlo o poistný vzťah
medzi držiteľom vozidla - leasingovým nájomcom a poisťovateľom, ako je tomu v prejednávanej veci.
Ani na toto rozhodnutie preto okresný súd neprihliadol. Okresný súd konštatoval, že z vykonaného
dokazovania nevyplýva vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou Volkswagen Finančné služby Slovensko
s. r. o. založený na základe leasingovej zmluvy a že by žalobca mal postavenie leasingového nájomcu.

Žalobca predložil zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 21.01.2019 z ktorej
vyplýva, že spoločnosť Volkswagen Finančné služby Slovensko s. r. o. zmluvou o zabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva zabezpečila ako veriteľ voči žalobcovi, t. j. dlžníkovi pohľadávku vo výške
10.500,-Eur práve uvedeným poškodeným motorovým vozidlom EČV BS 794 AY. Podľa okresného súdu
práve z dôvodu existencie záložnej zmluvy bol do evidenčného dokladu osobného motorového vozidla,

a to osvedčenia o technickom stave (technický preukaz) zapísaný ako vlastník Volkswagen Finančné
službySlovenskos.r.o.ažalobcaakodržiteľ.Poukázalnato,žeotázkacharakteruzáväzkovéhovzťahu
medzi žalobcom a spoločnosťou Volkswagen Finančné služby Slovensko s.r.o. je kľúčová, pretože tento
vzťah nebol založený leasingovou zmluvou, ale išlo o zmluvu o spotrebnom úvere a vzťah k motorovému
vozidlu bol založený na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva na hnuteľnú vec.

9. Okresný súd poukázal na znenie § 553b ods. 1, 2 OZ z ktorých vyplýva okolnosť, že zodpovednosť
za ochranu veci pred poškodením je na tom subjekte, ktorý má predmet zabezpečovacieho prevodu v
držbe. Ak je držiteľom dlžník, je zodpovedný a povinný predmetnú vec chrániť pred poškodením, stratou
a zničením. Konaním v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia je bezpochyby uzatvorenie poistnej

zmluvy dlžníkom za účelom poskytnutia náležitej ochrany predmetu zabezpečovacieho prevodu práva.
Okresný súd mal preukázané, že práve žalobca označený ako dlžník v zmluve o zabezpečovacom
záväzku uzatvoril so žalovaným 2/ v rámci naplnenia dikcie zákona podľa § 553 písm. b ods. 2
OZ, ochranu predmetu zálohu uzatvorením poistnej zmluvy. Podľa okresného súdu práve žalobca je
oprávneným subjektom pre uplatnenie nároku na plnenie z existujúcej poistnej zmluvy medzi ním a

žalovaným 2/. Z uvedených dôvodov považoval za vyvrátenú argumentáciu žalovaného 2/ o nedostatku
aktívnej legitimácie na strane žalobcu.

10. Aj ďalšiu námietku žalovaného 2/ týkajúcu sa neexistencie príčinnej súvislosti medzi škodovou
udalosťou a vznikom škody považoval okresný súd za irelevantnú. Podľa jeho názoru žalobca

dostatočným spôsobom preukázal nárok uplatnený žalobou na náhradu škody, a to záznamom
zúčastnených osôb na vzniku dopravnej nehody, záznamom o dopravnej nehode zo strany štátneho
orgánu (ORPZSR BS - ODI ), vyčíslením škody vo forme fakturácie za opravu vozidla. Žalobca
žalovanému 2/ ako poistiteľovi aj bez zbytočného odkladu oznámil, že nastala poistná udalosť, uviedol
pravdivévysvetleniea predložilpotrebnédoklady.Vovzťahukžalovanému2/predloženémuodbornému

posúdeniu, ktorýmargumentovaloneexistenciipríčinnejsúvislostimedzidopravnounehodouavznikom
škody okresný súd konštatoval, že vypracovateľ tohto odborného posúdenia mal k dispozícii pre
podklady tohto vyjadrenia len fotodokumentáciu bez toho, aby bol zúčastnený pri samotnej dopravnej
nehode alebo osobne ohliadol poškodené motorové vozidlo. Na túto argumentáciu žalovaného 2/ preto
neprihliadol a nevykonal ani žalovaným 2/ navrhovaný dôkaz výsluchom vypracovateľa tohto odborného

posúdenia. Podľa okresného súdu vo vzťahu k vzniku škody táto je čo do výšky a dôvodu preukázaná
dostatočným spôsobom, a to faktúrou opravcu poškodeného motorového vozidla, z ktorej vyplýva výška
škody. Okresný súd mal teda dostatočne preukázanú škodu, jej vznik ako aj výšku a na argumentáciu
žalovaného 2/ preto neprihliadol. Žalobu považoval za dôvodnú a priznal žalobcovi voči žalovaným 1/
a 2/ uplatnený nárok spoločne a nerozdielne, a to voči žalovanému 1/ na základe ustanovenia § 427

OZ a voči žalovanému 2/ podľa § 15 ZOPZP. Zároveň zaviazal žalovaných aj na zaplatenie úroku z
omeškania odo dňa splatnosti faktúry za poškodenie motorového vozidla (správne malo byť uvedené „za
opravu poškodeného motorového vozidla“). O trovách konania rozhodol podľa úspechu v spore podľa
§ 255 ods. 1 CSP.11. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalovaný 2/ z dôvodu podľa §
365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP. Namietal, že napadnuté rozhodnutie je arbitrárne, nepreskúmateľné,

nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní, ktoré nespĺňa náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Namietal,
že okresný súd sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s jeho námietkou, že žalobca v konaní
nepreukázal úhradu faktúry za opravu vozidla a na preukázanie tejto skutočnosti neprodukoval žiaden
dôkaz.Žalobcatedanepreukázal,žedošlokúbytkujehomajetkuonímuvedenúsumu,zktoréhodôvodu
nepreukázal ani vznik škody, t. j. ani svoju vecnú aktívnu legitimáciu. Túto skutočnosť pritom žalovaný 2/

namietal na pojednávaní dňa 01.04.2022 po doručení dupliky od žalobcu, ktorá mu pred pojednávaním
doručená nebola, ale až na uvedenom pojednávaní. Napadnuté rozhodnutie preto nie je dostatočne
odôvodnené, čím došlo k porušeniu práva žalovaného 2/ na spravodlivý proces.

12. Žalovaný 2/ namietal, že okresný súd sa nevysporiadal s jeho tvrdením, že žalobca nebol v čase
vzniku škodovej udalosti vlastníkom poškodeného vozidla, že škoda nie je v priamej príčinnej súvislosti

s prevádzkovou činnosťou žalovaného a tiež nebola preukázaná úhrada za opravu vozidla. Okresný súd
nedal odpoveď na rozhodujúce argumenty a procesnú obranu žalovaného 2/ a z tohto dôvodu je preto
napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné.

13. Žalovaný 2/ ďalej namietal, že okresný súd nesprávne posúdil otázku aktívnej legitimácie žalobcu.

Zotrval na svojom tvrdení, že žalobca nebol v čase vzniku škodovej udalosti vlastníkom poškodeného
motorového vozidla a teda nebol oprávneným subjektom na prijatie akejkoľvek náhrady škody z
povinného zmluvného poistenia, keď žalobca bol len držiteľom motorového vozidla. Skutočnosť, že
žalobca vlastníkom motorového vozidla v čase vzniku poistnej udalosti nebol, nebola v konaní sporná
a žalobca túto skutočnosť ani nenamietal. Na preukázanie svojej aktívnej legitimácie predložil Zmluvu

o zabezpečovacom prevode vlastníckeho právo zo dňa 21.01.2019 (ďalej „zmluva o zabezpečovacom
prevode práva“). Aj z čl. 3 tejto zmluvy vyplýva, že žalobca vlastnícke právo k motorovému vozidlu
previedol na leasingovú spoločnosť, pričom nebolo preukázane, že v čase poistnej udalosti sa opätovne
stal vlastníkom predmetného vozidla. Podľa čl. 5 uvedenej zmluvy tento prevod vlastníctva trvá až do
okamihuriadneho,včasnéhoaúplnéhouspokojeniavšetkýchzabezpečovanýchpohľadávokveriteľa,čo

preukázané nebolo. Držiteľovi motorového vozidla škoda nikdy nevznikla, pretože táto nenastala v jeho
majetkovej sfére. Právo na náhradu škody má len ten, v ktorého v majetkovej sfére ujma nastala, teda
leasingová spoločnosť a žalobca nie je oprávneným subjektom na náhradu škody a chýba mu aktívna
vecná legitimácia. Okresný súd neakceptoval žalovaným 2/ označené rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR a Ústavného súdu SR z dôvodu, že v týchto rozhodnutiach sa neriešili nároky uplatnené z poistnej

zmluvy. Žalovaný 2/ namietal toto tvrdenie s tým, že z týchto rozhodnutí jasne vyplýva, že tomu, kto
nie je vlastníkom veci, škoda spočívajúce v znížení hodnoty veci v dôsledku škodnej udalosti oproti jej
hodnote pred poškodením, nevzniká. Uvedené rozhodnutia sa jednoznačne vyjadrili k otázke aktívnej
vecnej legitimácie v prípade, ak žalobca nie je vlastníkom poškodenej veci. Pokiaľ okresný súd v bode
27. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia poukazoval na uzatvorenie poistnej zmluvy medzi žalobcom

a žalovaným 2/ nie je zrejmé, ktorú poistnú zmluvu mal žalobca so žalovaným 2/ uzavrieť. Zo žaloby
a z vyjadrení žalobcu vyplýva, že žalobca si nárok uplatnil z povinného zmluvného poistenia údajného
škodcu a nie zo zmluvy o havarijnom poistení uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 2/. Aj z týchto
dôvodov je preto napadnuté rozhodnutie zmätočné a nepreskúmateľné. Zopakoval, že otázka aktívnej
vecnej legitimácie bola namietaná zo strany žalovaného 2/ aj z dôvodu, že žalobca nepreukázal zníženie

jeho majetku o sumu 339,40 Eur, pretože nepreukázal úhradu faktúry za opravu motorového vozidla. S
touto otázkou sa okresný súd vôbec nevysporiadal, čím žalovanému 2/ odňal právo namietať skutkové
alebo právne závery.

14. Žalovaný 2/ namietal aj postup okresného súdu pri námietke žalovaného 2/ o neexistencii príčinnej

súvislosti medzi škodovou udalosťou a vznikom škody, ktorý neprihliadol na predloženie odborného
vyjadrenia K.. F. a konštatoval, že nárok mal preukázaný, a to žalobou, záznamom zúčastnených osôb a
záznamom o dopravnej nehode zo strany policajného orgánu. Žalovaný 2/ namietal, že z týchto dôkazov
nevyplýva mechanizmus vzniku škody jednotlivých poškodení a nevyplýva z nich, či tieto poškodenia
mohli vzniknúť pri škodovej udalosti dňa 25.08.2021. Žalovaný 2/ nesúhlasil s tvrdením okresného súdu,

že na preukázanie vzniku jednotlivých poškodení postačuje súhlasné vyjadrenie účastníkov škodovej
udalosti. To by postačovalo vtedy, ak by žalovaný 2/ nespochybnil a nepreukázal, že k vzniku poškodenia
na motorovom vozidle žalobcu nemohlo dôjsť spôsobom popísaným žalobcom. Odkázal na odborné
posúdenie K.. F. zo dňa 16.11.2021, v ktorom tento popísal dôvody na základe ktorých nemohlobyť zadokumentované poškodenie ľavého zrkadla spôsobené motorovým vozidlom údajného škodcu.
Námietky žalobcu vo vzťahu k tomuto posúdeniu žalovaný považoval za nepodložené, pričom okresný
súd jeho návrh na výsluch K.. F. zamietol.

15. Žalovaný 2/ naďalej namietal závery okresného súdu na základe ktorých mal K.. F. vypracovať
posúdenie len na základe fotodokumentácie, keďže takáto okolnosť zo spisu nevyplýva. Záznam
policajného zboru na ktorý sa odvoláva okresný súd nie je riadne identifikovaný, pretože v spise sa
nachádza len odpoveď ORPZ v Žiari nad Hronom zo dňa 09.12.2021. Žalovaný 2/ uviedol, že pokiaľ

sa účastníci škodovej udalosti na zavinení dohodli, potom privolaná policajná hliadka neskúma príčinu
vzniku škodovej udalosti a ani pravdivosť údajov uvedených v zázname o dopravnej nehode. Na základe
uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne alebo aby
rozhodol o zrušení napadnutého rozhodnutia a vrátení okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

16. K odvolaniu žalovaného 2/ sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 16.06.2022, v ktorom uviedol, že

napadnutérozhodnutiepovažujezasprávnepovecnejajformálnejstránke.Podľanehookresnýsúdsas
otázkouaktívnejlegitimáciežalobcuvysporiadal,tútosvojuúvahujasneazrozumiteľneodôvodnilpričom
poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/111/2019 zo dňa 25.02.2020, keď
sa jednalo o identický prípad. Poukázal na to, že uzavretie poistnej zmluvy nie je sporné, čo je základným
východiskom pre uplatnenie náhrady škody z poistnej udalosti.

17. Uviedol, že žalobca predložil v konaní zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, z ktorej odvodzuje
svoje nároky na úhradu škody. Žalobca doložil svoj nárok aj faktúrou za vykonanú opravu, ktorá spĺňa
zákonom predpísané náležitosti. Podľa neho boli splnené všetky povinnosti, ktoré sú zákonom od
žalobcu vyžadované pri uplatnení nároku od poisťovne. Pokiaľ okresný súd neprihliadol na žalovaným

2/ predložené odborné posúdenie postupoval správne, pričom odkázal na odôvodnenie rozhodnutia
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/5/2012 zo dňa 11.09.2012 podľa ktorého zhodné
tvrdenia účastníkov nehody nie je možné spochybniť ďalším výsluchom odborne spôsobilej osoby, alebo
kohokoľvek iného. Navrhol preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

18. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, §380 ods. 1 a § 385
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ je dôvodné.

19. Zo žaloby a z obsahu spisu vyplýva, že žalobca uplatnil voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ nárok

na náhradu škody v konkrétne vyčíslenej sume 339,40 Eur z dôvodu poškodenia motorového vozidla,
ktoré mal v čase vzniku poistnej udalosti v užívaní a bol jeho držiteľom. Nárok uplatnil voči žalovanému
1/ z dôvodu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa § 427 OZ a voči
žalovanému v zmysle § 15 ZOPZP ako poisťovateľovi, u ktorého mal žalovaný 1/ ako škodca uzavretú
zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla. Žalovaný 1/ v priebehu konania žalobcom uplatnený nárok nespochybnil čo do dôvodu a výšky
a voči vydanému rozhodnutiu odvolanie nepodal.

20. Na námietku žalovaného 2/ o nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu jednak z dôvodu,
že nebol vlastníkom motorového vozidla, ale len jeho držiteľom, t. j. pri poškodení motorového vozidla

nedošlo k majetkovej ujme v majetkovej sfére žalobcu, ale tretej osoby, ktorou je vlastník, ako aj z
dôvodu, že žalobca nepreukázal zníženie majetku uhradením sumy 339,40 Eur, ďalej na námietku
žalovaného 2/ o nedostatku príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a vznikom škody okresný súd
neprihliadol z vyššie uvedených dôvodov a žalobu považoval za dôvodnú ako voči žalovanému 1/ tak
aj voči žalovanému 2/. Žalovaný 2/ v odvolaní namietal nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého

rozhodnutia, s čím sa odvolací súd vo vzťahu k žalovanému 2/ stotožňuje.

21. Podľa § 427 ods. 1 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) fyzické a právnické osoby
vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

22. Podľa § 427 ods. 2 rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla,
ako aj prevádzateľ lietadla.23. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj „zákon o povinnom zmluvnom poistení“ alebo „ZOPZP“ )
poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

24. Podľa § 4 ods. 4 ZOPZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 15 ods. 1 ZOPZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

26. Na prvom miestne vytýkal v odvolaní žalovaný 2/ napadnutému rozhodnutiu jeho nepreskúmateľnosť

a arbitrárnosť, keď odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nedalo odpoveď na rozhodujúce argumenty
žalovaného 2/. S takýmto záverom sa odvolací súd stotožňuje.

27. Ako vyplýva z obsahu žaloby a z tvrdení samotného žalobcu tento vo vzťahu k žalovanému
2/ uplatnil svoj nárok v zmysle § 15 ods. 1 ZOPZP z dôvodu, že žalovaný 2/ je poisťovateľom

motorového vozidla patriace žalovanému 1/ (na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení
uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ podľa zákona č. 381/2001 Z.z.), ktorého prevádzkou
malo dôjsť kpoškodeniu motorového vozidla v držbe žalobcu. Žalovaný 2/ uplatnil námietku nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu okrem iného z dôvodu, že v čase vzniku dopravnej nehody, t. j.
škodovej udalosti žalobca nebol vlastníkom motorového vozidla, čo vyplýva z technického preukazu

poškodeného vozidla, ktorú skutočnosť potvrdil aj žalobca predložením zmluvy o zabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu, ktorého vlastníkom v čase dopravnej nehody bol
subjekt odlišný od žalobcu, a to Volkswagen Finančné služby Slovensko s.r.o. Okresný súd v bode
20. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade
nebola sporná existencia poistnej zmluvy pod č. 6825026376/1049258072 uzavretej medzi žalovaným

1 a žalovaným 2/ predmetom ktorej bolo vozidlo škodcu, t.j. žalovaného 1/ EČV BS 060 AN. Odvolací
súd konštatuje, že existencia tejto poistnej zmluvy sporná nebola, avšak týka sa poistného vzťahu
medzi žalovaným 1/ (ako škodcom, ktorého motorové vozidlo malo spôsobiť škodu) a žalovaným 2/,
predmetom ktorého bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
žalovaného 1/ EČV BS 060 AN. Žalobca ani žalovaný v priebehu celého konania ani len netvrdili a

už vôbec nepredložili žiadnu poistnú zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným 2/ preukazujúcu
existenciu zmluvného havarijného poistenia medzi žalobcom a žalovaným 2/.

28. Napriek tomu okresný súd v bode 23. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia konštatoval, že vo
veci bolo preukázané, že predmetné poškodené motorové vozidlo (nesprávne uviedol vozidlo škodcu,

t.j. žalovaného 1/ -EČV BS 060 AN) bolo v čase vzniku škodovej udalosti v užívaní žalobcu (čo sporné
nebolo) a že žalobca svoj nárok voči žalovanému 2/ odvodzoval z havarijného poistenia poškodeného
motorového vozidla, ktorý poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným 2/ bol nesporný na základe
existencie poistnej zmluvy. Ako uvádzal aj žalovaný 2/ v odvolaní, nie je zrejmé akú poistnú zmluvu o
havarijnom poistení mal okresný súd na mysli, ktorá mala byť uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 2/,

keď žalobca túto okolnosť ani netvrdil a voči žalovanému 2/ uplatňoval nárok nie na základe existujúceho
zmluvného havarijného poistenia medzi žalobcom a žalovaným 2/, ale z dôvodu priameho uplatnenia
nároku podľa § 15 ZOPZP voči žalovanému 2/, u ktorého bolo povinne zmluvne poistené auto škodcu,
t.j. žalovaného 1/ na základe poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla (ďalej aj „povinné zmluvné poistenie“).

29. V tejto časti je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, zmätočné a neodôvodnené, ktorého
závery nevyplývajú z vykonaného dokazovania a ani z tvrdenia strán sporu. Opätovne v bode 27.
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresný súd konštatoval, že žalobca uzavrel so žalovaným 2/
poistnú zmluvu, plniac si tak povinnosti ochrany užívaného majetku podľa § 553b ods. 2 OZ. Okresný

súd dospel k záveru o existencii aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu z dôvodu, že tento
síce nebol vlastníkom predmetného vozidla v čase vzniku poistnej udalosti, avšak z titulu existencie
zabezpečovacieho prevodu práva v prospech spoločnosti Volkswagen Finančné služby s.r.o. si žalobca
v zmysle § 553b ods. 2 OZ, ako držiteľ predmetnej veci prevedenej vlastnícky dočasne na tretí subjekt,splnil povinnosť chrániť uvedené vozidlo pred poškodením uzavretím poistnej zmluvy so žalovaným 2/.
Podľa okresného súdu z tohto dôvodu je preto práve žalobca oprávneným subjektom na uplatnenie
nároku z existujúcej poistnej uzavretej zmluvy medzi ním a žalovaným 2/.

30. Odvolací súd konštatuje, ako to namietal aj žalovaný 2/ v odvolaní, že uvedený záver je
nezrozumiteľný, zmätočný a nepreskúmateľný, keď okresný súd založil aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu na existencii poistnej zmluvy o havarijnom poistení uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 2/,
hoci žiadna takáto zmluva sa v súdnom spise nenachádza, žalobca ju ani netvrdil a nie je preskúmateľné

a zistiteľné z napadnutého rozhodnutia, ktorú poistnú zmluvu mal okresný súd na mysli, keď na ňu
poukazoval pri odôvodnení preukázania aktívnej legitimácie žalobcu.

31. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je možné sa domnievať, že okresný súd prevzal
odôvodnenie z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/111/2019 zo dňa
25.02.2020 riešiaceho poistný vzťah medzi držiteľom motorového vozidla a poisťovateľom pri existencii

zabezpečovacieho prevodu práva. Toto rozhodnutie je však v danej veci nepoužiteľné, pretože nárok
žalobcu voči žalovanému 2/ v prejednávanej veci (na rozdiel od veci pod sp. zn. 14Co/111/2019) nebol
uplatnený z dôvodu existencie zmluvného poistného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 2/, ale bol
uplatnený podľa § 15 ZOPZP, t.j. z dôvodu priameho zákonného nároku žalobcu voči žalovanému 2/
u ktorého bolo poistené motorové vozidlo žalovaného 1/ ako škodcu. Tým, že okresný súd odôvodnil

aktívnu vecnú legitimáciu na základe existencie zmluvného poistného vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným 2/, ktorého existenciu nikto netvrdil a ktorá zmluva z obsahu spisu ani nevyplýva, založil
nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, ako na to správne poukazoval žalovaný 2/ vo svojom
odvolaníaskutkovézáveryokresnéhosúdunemajúoporuvovykonanomdokazovaní.Jednalosapritom
o zodpovedanie na zásadnú otázku existencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní.

32. Nad rámec vyššie uvedeného odvolací súd udáva, že pokiaľ okresný súd v bode 23. odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaným 2/ citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2Cdo/198/2007 zo dňa 30.09.2008 a nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS/266/2014 zo dňa
16.12.2014niejemožnénadanúvecaplikovať,keďževtýchtoveciachsanejednaloouplatnenienároku

z poistnej zmluvy, jedná sa opätovne o nepreskúmateľný a zmätočný záver okresného súdu, keďže ani
v prejednávanej veci pred okresným súdom pod sp. zn. 7Cb/14/2021 sa nejedná pri nároku uplatnenom
žalobcom voči žalovanému 2/ o nárok z poistnej zmluvy uzavretej medzi týmito subjektami.

33. Okresný súd ďalej v prvej vete bodu 23. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že škoda

uplatnená žalobcom má predstavovať nárok na náhradu škody vzniknutej žalobcovi uhradením faktúry
za opravu poškodeného vozidla. Žalovaný 2/ na pojednávaní dňa 01.04.2022 namietal, že žalobca
nepreukázal ujmu vzniknutú v jeho majetkovej sfére, keď nepreukázal úhradu faktúry vystavenej
za opravu motorového vozidla. Napriek uvedenej procesnej obrane žalovaného 2/ o neunesení
dôkazného bremena zo strany žalobcu, okresný súd sa touto procesnou obranou vôbec nezaoberal

a len skonštatoval, že mal preukázaný vznik škody a aj jej výšku (bod 30. odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia). Aj v tejto časti žalovaný 2/ v odvolaní odôvodnene poukazoval na absenciu dôvodov, ktoré
viedli okresný súd k záveru o vzniku škody a jej výške, keď okresný súd žiadnym spôsobom nereagoval
na obranu žalovaného 2/ o nepreukázaní úhrady faktúry žalobcom za opravu vozidla a ani neuviedol
dôvody, na základe ktorých túto konkrétnu procesnú obranu nepovažoval za dôvodnú. Aj v tejto časti

je napadnuté rozhodnutie, ako na to správne poukázal žalovaný 2/, nepreskúmateľné.

34. Okresný súd neprihliadol na procesnú obranu žalovaného 2/ týkajúcu sa námietok voči existencii
príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a vznikom škody, keď sa žalovaný 2/ odvolával na
závery odborného vyjadrenia K.. F.. Okresný súd odôvodnil svoj postup tým, že Ing. F. mal k dispozícii

len fotodokumentáciu, nebol účastný dopravnej nehody a vypracoval odborné vyjadrenie bez toho,
aby osobne ohliadol poškodené motorové vozidlo. Vychádzal z toho, že mal preukázaný nárok
žalobou záznamom zúčastnených osôb na vzniku dopravnej nehody, záznamom o dopravnej nehode
a vyčíslením vo forme fakturácie. Na tomto mieste opätovne odvolací súd konštatuje, že zistenie
okresného súdu, že odborné vyjadrenie K.. F. bolo vykonané bez jeho osobnej ohliadky poškodeného

motorového vozidla, nevyplýva z obsahu spisu. Okresný súd sa nezaoberal vecnou a obsahovou
stránkou, t. j. skutkovými okolnosťami uvedenými v tomto odbornom vyjadrení na základe ktorého
žalovaný 2/ namietal absenciu príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a vznikom škody. Ak okrem
iného považoval okresný súd za irelevantnú túto obranu, pretože K.. F. ako odborne spôsobilá osobapodľa okresného súdu nebol prítomný pri ohliadke poškodeného vozidla, pričom táto okolnosť z obsahu
spisu nevyplýva, opätovne sa jedná o záver, ktorý je predčasný a okresný súd neuviedol na základe
akých skutočností dospel k tomuto záveru. Aj v tejto časti je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné.

35. Záver okresného súdu o existencii aktívnej legitimácie žalobcu v konaní vychádzajúc z existencie
poistnej zmluvy o havarijnom poistení uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 2/, o ktorej existencii
žiadna zo strán sporu netvrdila a ktorá z obsahu spisu nevyplýva, záver súdu prvej inštancie o vzniku
škody, keď sa okresný súd vôbec nezaoberal obranou žalovaného 2/ o nepreukázaní úhrady faktúry za

opravu poškodeného vozidla zo strany žalobcu, ako aj záver okresného súdu o nevykonaní dokazovania
z dôvodu jeho tvrdenia o neprítomnosti odborne spôsobilej osoby pri ohliadke poškodeného vozidla,
keď táto okolnosť z obsahu spisu opätovne nevyplýva, spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého
rozhodnutia, absenciu odôvodnenia o zásadných otázkach potrebných na rozhodnutie o uplatnenom
nároku a rozpor s obsahom spisu a s vykonaným dokazovaním.

36. Je povinnosťou súdu a zároveň právom strany sporu aby napadnuté rozhodnutie obsahovalo
vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní, ktoré môžu mať vplyv na konečné
rozhodnutie a je preto povinnosťou súdu riadne zdôvodniť svoje rozhodnutie. Pokiaľ rozhodnutie súdu
neobsahuje vysporiadanie sa so všetkými okolnosťami dôležitými pre rozhodnutie a neobsahuje riadne
odôvodnenie, takéto rozhodnutie neumožňuje odvolaciemu súdu preskúmať napadnuté rozhodnutie

v celom rozsahu skutkových tvrdení strán sporu. Nedostatok odôvodnenia rozhodnutia súdu a
nevysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami je porušením práva strany sporu na
spravodlivý proces z dôvodu nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie. Absencia
odôvodnenia resp. odôvodnenie, ktoré nevyplýva z vykonaného dokazovania, obsahu spisu a tvrdení
strán sporu, resp. je s nimi v rozpore, zakladá zmätočnosť rozhodnutia a neumožňuje odvolaciemu

súdu podrobiť napadnuté rozhodnutie prieskumu v odvolacom konaní o správnosti alebo nesprávnosti
skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie.

37. Pokiaľ aktívnu legitimáciu žalobcu založil okresný súd na existencii poistnej zmluvy medzi žalobcom
a žalovaným 2/, o ktorej existencii žiadna zo strán sporu netvrdila a ktorá nie je obsahom spisu,

potom je jeho rozhodnutie zmätočné, a to v základnej otázke existencie aktívnej legitimácie žalobcu voči
žalovanému 2/.

38. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemusí
odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú význam pre rozhodnutie

a zostali sporné (napr. nález Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS/78/05 zo dňa 16.03.2005 ). Strana
konania má však právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré musí byť dostatočným podkladom
pre uskutočnenie prieskumu jeho správnosti v konaní o opravnom prostriedku. Pokiaľ v rozhodnutí
absentuje vysporiadanie sa so spornými skutkovými tvrdeniami, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie
o uplatnenom nároku, ide o nepreskúmateľné rozhodnutie. Pokiaľ rozhodnutie súdu vychádza z tvrdení

a záverov, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v obsahu spisu, jedná sa o zmätočné
rozhodnutie, ktoré opätovne neumožňujúce relevantný prieskum záverov súdu prvej inštancie. Takéto
rozhodnutie porušuje právo strany na spravodlivý proces pretože mu upiera možnosť skutkovo a právne
argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.

39. Pokiaľ súd prvej inštancie pri neprihliadaní na žalobcom uplatnenú námietku absencie príčinnej
súvislosti medzi škodovou udalosťou a vznikom škody mienil použiť závery z rozhodnutia Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/5/2012 zo dňa 11.09.2012 je potrebné zohľadniť všetky skutkové
okolnosti a rozdielnosti v danej veci a v predmetnej prejednávanej veci. Vo veci sp.zn. 14Co/5/2012
spochybňoval žalovaný priebeh škodovej udalosti, keď poukazoval na to, že nie je možné objektívne

preukázať priebeh škodovej udalosti. V prejednávanej veci je však skutkový stav odlišný od uvedenej
veci pod sp.zn. 14Co/5/2012, v ktorej žalovaný spochybňoval súhlasný opis priebehu škodovej udalosti.
V prejednávanej veci žalovaný 2/ predložil odborné vyjadrenie, v ktorom sú uvedené konkrétne okolnosti
týkajúce sa zisteného poškodenia motorového vozidla (popis poškodení, ich zameranie, odôvodnenie
záverov).Odlišnosťjevtom,ževprejednávanejvecijepochybnosťanámietkažalovaného2/opriebehu

škodovej udalosti podložená odborným vyjadrením s presným popisom skutkových okolností. Súd prvej
inštancie sa týmito vecnými okolnosťami týkajúcimi sa námietky absencie príčinnej súvislosti medzi
škodovou udalosťou a vznikom škody nezaoberal.40. Podľa odvolacieho súdu je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné a zmätočné, keď odkazuje
na zmluvný poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným 2/, ktorého existenciu nikto netvrdil a
nevyplýva z obsahu spisu a vykonaného dokazovania. Okresný súd preto nesprávne konštatoval

existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 2/ na základe čoho dospel k predčasnému/
nesprávnemu záveru o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu voči žalovanému 2/.

41. Žalobca uplatnil svoj nárok voči dvom žalovaným. Voči žalovanému 1/ ako prevádzkovateľovi
motorového vozidla, ktorým mala byť spôsobená škoda na motorovom vozidle v držbe žalobcu

a voči žalovanému 2/ ako poisťovateľovi motorového vozidla žalovaného 1/ na základe poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca požadoval zaviazať
žalovaných 1/ a 2/ na zaplatenie uplatnenej sumy spoločne a nerozdielne. Žalovaný 1/ odvolanie proti
napadnutému rozhodnutiu nepodal.

42. Odvolací súd sa preto musel vysporiadať s otázkou postavenia strán sporu na strane žalovaných,

pokiaľ bol žalovaný 1/ zaviazaný na zaplatenie dlžnej sumy spoločne a nerozdielne so žalovaným 2/
a odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu nepodal. Podľa odvolacieho súdu na strane žalovaného
1/ a 2/ sa nejedná o nerozlučné procesné spoločenstvo podľa § 77 CSP, ale o samostatné procesné
spoločenstvo v zmysle § 76 CSP. Pokiaľ preto žalovaný 1/ odvolanie nepodal, napadnuté rozhodnutie je
voči nemu márnym uplynutím odvolacej lehoty právoplatné a zo strany odvolacieho súdu nebol dôvod

na zrušenie napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu, t. j. aj voči žalovanému 1/. Suspenzívny, t.j.
odkladný účinok odvolania podaného žalovaným 2/ v zmysle § 367 CSP nepôsobí aj voči žalovanému 1/.
Pri rozlišovaní procesného postavenia žalovaných zobral odvolací súd do úvahy, že žalobcom uplatnený
nárok mohol byť voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ uplatnený aj samostatne, pretože bol uplatnený na
základe samostatného právneho vzťahu, t.j. voči žalovanému 1/ podľa § 427 OZ a voči žalovanému 2/ na

základe§15ods.1ZOPZP.Vprípadeprocesnéhospoločenstvavyplývajúcehososolidárnychzáväzkov,
t. j. pokiaľ sa domáha žalobca zaplatenia sumy spoločne a nerozdielne od viacerých žalovaných podľa
hmotného práva sa v prejednávanej veci z vyššie uvedených dôvodov podľa odvolacieho súdu jedná
o samostatné procesné spoločenstvo, keďže tento nárok je možné uplatniť samostatnými žalobami a
nejedná sa o nedielny záväzok na strane žalovaného 1/ a 2/. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp.

zn. 33Odo/1708/2006 okrem iného vyplýva: „Samostatné spoločenstvo vzniká hlavne tým, že žalobu
podá (alebo je v žalobe označené) spoločne viacej osôb. V samostatnom spoločenstve koná každý
účastník sám za seba a jeho úkony nemajú na práva a povinnosti ostatných žiaden vplyv. O nerozlučné
spoločenstvo ide tam, kde účastníci majú také spoločné práva a povinnosti, že sa rozhodnutie vo veci
samej musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane sporu. Pri posúdení

či sa jedná o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo je rozhodujúca povaha predmetu konania
vyplývajúceho z hmotného práva. Naprostá väčšina spoločenstva účastníkov má povahu samostatného
spoločenstva. Samostatnými spoločníkmi sú aj solidárne zaviazaní dlžníci“. K rovnakému záveru sa
priklonil aj doktrinálny výklad v diele Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková , Tomašovič
a kol.: Civilný sporový poriadok, Veľké Komentáre, C.H.BECK, 2016, str. 263 a 265). Z dôvodu právnej

istoty a prehľadnosti procesného postavenia strán sporu a uplatneného nároku odvolací súd v záhlaví
tohto rozhodnutia ponechal aj označenie žalovaného 1/.

43. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo /2/2021 z 29. 04. 2022 okrem iného vyplýva: „ Z
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,

má poistený právo, aby náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla hradil poisťovateľ
priamo poškodenému (§ 4 a § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení ), pričom poškodený
má nárok (na rozdiel od úpravy v § 823 OZ, ktorá však na možnú osobitnú úpravu odkazuje) uplatniť
si právo na jej náhradu priamo voči poisťovateľovi (§ 15 ods. 1, veta druhá zákona o povinnom
zmluvnom poistení). Poškodený pri škode spôsobenej mu prevádzkou motorového vozidla tak má právo

uplatniť si jej náhradu voči zodpovednému subjektu - škodcovi (§ 420, resp. § 427 a nasl. OZ), ale aj
priamo voči poisťovateľovi (§ 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení). Z vyššie uvedeného
teda vyplýva, že poškodený má možnosť voľby, či si uplatní nárok na náhradu škody spôsobenej mu
prevádzkou motorového vozidla iba voči škodcovi, či priamo voči poisťovateľovi z povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti škodcu za škodu spôsobenú motorovým vozidlom alebo si svoj nárok uplatní

voči obom týmto subjektom súčasne. Plnenie na náhradu škody mu však patrí len jeden krát, teda
plnenie jedného z týchto subjektov (poisťovateľ, poistený/škodca) spôsobuje zánik nároku na náhradu
škody poškodeného voči druhému subjektu (solučné účinky plnenia poskytnutého poškodenému jedným
z týchto povinných subjektov vo vzťahu k povinnosti druhého povinného subjektu plniť poškodenému).Vzťahy medzi škodcom, poškodeným a poisťovateľom navzájom je potrebné rozlišovať. Zatiaľ čo vzťah
poškodeného a škodcu je vzťahom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
(vyplývajúci z § 427 a nasl. OZ), tak vzťah medzi poisťovateľom a poisteným škodcom je vzťahom z

poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom (zák. č. 381/2001 Z.z., o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla). Tento vzťah
medzi poisťovateľom a poisteným škodcom je určený a vzájomné plnenie je limitované zákonnými i
zmluvnými poistnými podmienkami, ktoré upravujú napr. do akých limitov je poisťovateľ povinný a komu
plniť pri nastaní náhodnej poistnej udalosti, prípadne v akých prípadoch a do akého rozsahu si môže, ak

zapoistenéhoškodunahradí,uplatniťpoisťovateľregresnýnárokvočipoistenémuškodcoviapod.Vzťah
poškodeného a poisťovateľa škodcu je vzťahom špecifickým vyplývajúcim zo záväzku poisťovateľa z
poisteniazodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlavočipoistenémuškodcovi
plniť náhradu škody priamo poškodenému, pričom poškodenému osobitný zákon o povinnom zmluvnom
poistení dáva i priamy nárok voči poisťovateľovi na plnenie, ktorým mu bude táto škoda nahradená
(v § 15 ods. 1). Povinnosť poisťovateľa plniť poistné plnenie priamo poškodenému je teda záväzkom

poisťovateľa voči poistenému (škodcovi) vyplývajúci z ich zmluvného poistného vzťahu (§ 823 OZ; § 4
a § 15 ods. 1 veta prvá zákona o povinnom zmluvnom poistení), teda plní poškodenému aj keď si tento
priamo náhradu škody voči nemu neuplatní. Táto povinnosť mu vyplýva z poistnej zmluvy uzavretej so
zodpovedným škodcom ako poisteným, resp. zo zákona o povinnom zmluvnom poistení.“

44. Aj v zmysle uvedených záverov, z ktorých vyplýva rozdielnosť vzťahov medzi škodcom, poškodeným
a poisťovateľom, keď žaloba môže byť poškodeným podaná samostatne voči škodcovi ako aj voči
poisťovateľovi, pričom sa jedná o samostatné špecifické vzťahy, je podľa odvolacieho súdu vo veci
založené samostatné procesné spoločenstvo na strane žalovaných. V takom prípade dochádza k
suspenzívnemu (odkladnému) účinku podaného odvolania len voči tomu žalovanému, ktorý odvolanie

podal a odvolací súd preto preskúmal napadnutý rozsudok len vo vzťahu k odvolateľovi, t.j. voči
žalovanému 2/.

45. Odvolací súd preto vzhľadom na podanie odvolania len žalovaným 2/, pričom postavenie žalovaného
1/ a 2/ posúdil ako samostatné procesné spoločenstvo, preskúmal napadnuté rozhodnutie len v časti

týkajúcehosažalovaného2/.Vovzťahukžalovanému1/,keďževodvolacejlehotežalovaný1/odvolanie
nepodal, nadobudlo napadnuté rozhodnutie právoplatnosť.

46. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa
§ 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil v celom rozsahu, t. j. v jeho prvej aj druhej výrokovej vete voči

žalovanému 2/ a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Pretože
zrušil rozhodnutie v jeho prvej výrokovej vete, musel zrušiť voči žalovanému 2/ aj závislý výrok v druhej
výrokovej vete o náhrade trov konania.

47. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne rozhodne o nároku žalobcu voči žalovanému 2/

na základe zisteného skutkového stavu vychádzajúc z tvrdení strán sporu, vykonaného dokazovania
a obsahu spisu, vyhodnotenia sporných a nesporných skutočností a nového posúdenia uplatneného
nárokužalobcomvočižalovanému2/.Vnovomrozhodnutísúdprvejinštanciejednoznačneuvedie,ktoré
dôkazy vykonal, ktoré nevykonal a z akých dôvodov, k akým skutkovým a právnym zisteniam dospel a
zistené skutočnosti skutkovo a právne vyhodnotí vychádzajúc z vykonaného dokazovania, obsahu spisu

a tvrdení strán sporu.

48. O náhrade trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania medzi žalobcom a žalovaným 2/
rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí o veci.

49. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).