Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 15C/206/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116226688
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7116226688.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v spore žalobcov: 1) A., obaja zastúpení

JUDr. Romanom Frnčom, advokátom so sídlom Uralská 11, Košice, proti žalovaným: 1) N., 2) G. obaja
zastúpení JUDr. Kristínou Piovarčíovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice, v konaní o vrátenie
nákladov vo výške 7 993,39 Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a proti žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou na Okresný súd Košice I dňa 16. 11. 2016 domáhali toho, aby

súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1. a 2.
rade sumu 7 993,39 Eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Žalobcovia v 1. a 2. rade v roku
1997 uzatvorili so žalovaným v 1. rade zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy, ktorá sa týkala nehnuteľnosti -
rodinného domu, ktorý je evidovaný na LV č. XXXX, okres R. obec R., katastrálne územie D.. Predmetom
zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy bola dohoda o tom, že žalovaní vysporiadajú nevyriešené vlastnícke
vzťahy k predmetnej nehnuteľnosti a po ich vysporiadaní predajú nehnuteľnosť žalobcom. Na základe
tejto dohody žalobcovia žalovaným uhradili zálohu za nehnuteľnosť, pričom žalovaní v roku 2011 na

pojednávaní dňa 21. 1. 2011 pred Okresným súdom Košice I vo veci sp. zn. 38C/458/2009 uznali,
že im bola uhradená suma 190 000,- Sk. Po uzatvorení zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy žalovaní
umožnili žalobcom sa nasťahovať do nehnuteľnosti. Potom čo žalobcovia začali byť evidovaní ako
vlastníci nehnuteľnosti, vykonali viaceré investície do nehnuteľnosti. Uvedená nehnuteľnosť bola totiž
v dezolátnom stave, preto postupne na tejto nehnuteľnosti boli menené potery, bola rozšírená chodba,
vybudovaná nová kúpeľňa, dané nové obklady, izolácie, plafóny, prístavba, vymenené okná a dvere,
plávajúca podlaha. Žalobcovia vedia vydokladovať dokladmi investície za uvedené roky vo výške 7

993,39 Eur. Žalovaní sa neskôr domáhali v konaní o určenie vlastníckeho práva, a to konkrétne išlo o
konanie vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 38C/458/2009, ktoré bolo právoplatne
skončené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/544/2013 zo dňa 14. 10. 2014, svojho
vlastníckeho práva. V uvedenom konaní bolo určené, že žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti, v súčasnosti evidovanej na LV č. XXXX, katastrálne územie D.. Potom, čo Krajský
súd v Košiciach vyniesol rozsudok dňa 14. 10. 2014, žalovaní prevzali držbu uvedenej nehnuteľnosti
aj s realizovanými investíciami. Žalobcovia výzvou zo dňa 13. 10. 2016 preto vyzvali žalovaných na

vrátenie uvedených popísaných nákladov vo výške 7 993,39 Eur. Zo skutkového stavu popísaného v
článku I žaloby je zrejmé, že žalobcovia počas realizovania investícií do nehnuteľnosti boli oprávnenými
držiteľmi nehnuteľnosti, keď túto nehnuteľnosť v roku 2003 nadobudli od vlastníkov, ktorí boli v tom
čase evidovanými vlastníkmi. Túto kúpu realizovali kvôli tomu, že napriek tomu, že v roku 1997 došlok uzatvoreniu zmluvy o budúcej zmluve a že žalovaným bola uhradená minimálne suma 190 000,-
Sk, ktorú sami uznávajú, žalobcovia sa ani do roku 2003 nestali evidovanými vlastníkmi nehnuteľnosti.
Žalobcovia sa tak s prihliadnutím na všetky okolnosti mohli domnievať, že sú dobromyseľní o tom, že im

nehnuteľnosť patrí. S týmto vedomím do nehnuteľnosti investovali prostriedky, ktoré túto nehnuteľnosť
zhodnotili. Žalobcovia si v súčasnosti uplatňujú celú výšku investícií do nehnuteľnosti, teda sumu 7
993,39 Eur podľa § 130 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka. Je zrejmé, že určiť výšku sumy, ako
tieto vynaložené náklady zhodnotili nehnuteľnosť môže iba súdny znalec. Žalobcovia v tejto veci
navrhli znalecké dokazovanie, ktorým znalec vypočíta výšku zhodnotenia nehnuteľnosti na základe

nákladov, ktoré žalobcovia vynaložili. Žalobcovia k žalobe pripojili zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy,
kúpnu zmluvu, výpis z listu vlastníctva, prehľad účtovných dokladov, účtovné doklady vo fotokópiách,
rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 38C/458/2009, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
5Co/544/2013, predžalobnú výzvu.

2. Žalovaní v 1. a 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 9. 11. 2017

žiadali, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Žalobcovia bez súhlasu a vedomia žalovaných v
čase prebiehajúceho súdneho konania pod sp. zn. 38C/458/2009 si dali na Okresnom úrade Košice,
katastrálny odbor záznamom zapísať vlastnícke právo k domu, č. súp. 2577 - protiprávne, aj keď mali
vedomosť o tom, že nie sú vlastníkmi domu. Zároveň vykonávali bez súhlasu žalovaných od roku 1997
investície do cudzej nehnuteľnosti, ktorá bola v súdnom spore. Výšku nákladov uvádzaných žalobcami

žalovaní popreli a spochybnili. Naviac pri odchode žalobcovia rodinný dom zničili, vyrabovali tak, že boli
nútení ho žalovaní rekonštruovať so značnými výdavkami. Na akúkoľvek rekonštrukciu ani investície
nemali žalobcovia súhlas žalovaných ani súhlas stavebného úradu, ohlásili len drobnú stavbu (rozsudok
NS ČR sp. zn. 22Cdo/1644/2005, rozsudok NS SR R 37/82). Žalobcovia mali vedomosť o tom, že
nie sú oprávnenými držiteľmi rodinného domu ani pozemku, pretože boli účastníkmi vyššie uvedených

súdnych konaní (Okresný súd Košice I sp. zn. 19C/191/2003 a sp. zn. 38C/458/2009). Investície
nevynakladali dobromyseľne. V zmysle uvedeného vzniesli žalovaní námietku premlčania nárokov
žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia. Je zrejmé, že investície žalobcov boli vynakladané v
rokoch2004,2007,2008,2011aztohodôvodusúichnárokypodľa§107ods.1Občianskehozákonníka
premlčané.

3. Žalobcovia vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 16. 2. 2018 uviedli, že oni si uplatňujú nárok
podľa § 130 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý je lex specialis k úprave vydania bezdôvodného
obohatenia a preto premlčacia lehota žalobcom pri podaní žaloby neuplynula. Nárok oprávneného
držiteľa sa s ohľadom na osobitnú úpravu ustanovenú v § 130 Občianskeho zákonníka premlčí

podľa § 101 Občianskeho zákonníka v 3-ročnej premlčacej dobe. Tento okamih treba fixovať ku dňu
vrátenia veci, ako to expresis verbis vyplýva z citovaného ustanovenia § 130 ods. 3 Občianskeho
zákonníka (Komentár JUDr. Imricha Feketeho, s ktorým sa žalobcovia stotožňujú). Žalovaní vo vyjadrení
nepopreli skutočnosť, že nehnuteľnosť im bola odovzdaná po doručení rozsudku Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 5Co/544/2013 zo dňa 14. 10. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25. 11.

2014. Žalobcovia podali žalobu dňa 15. 11. 2016, teda v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej lehoty.
Pokiaľ ide o spochybňovanie dobromyseľnosti a oprávnenosti držby zo žalobcov, žalobcovia až do
právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Košiciach nemohli skutočne vedieť, či vlastnícke právo k
domu, do ktorého investovali, ostane im alebo bude určené v prospech žalovaných. Pokiaľ ide o to, že
žalobcovia mali mať už od roku 2005 vedomosť, že im predmetné nehnuteľnosti nepatria, s uvedeným

nemožnosúhlasiť,lebokonanie,ktorésatýkaloparcelyč.XXX/Xovýmere205m2,právoplatneskončilo
dňa 27. 5. 2011 rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/140/2010 zo dňa 20. 4. 2011.
Po právoplatnosti rozsudku, ktorý sa týkal navyše len pozemku a nie domu, do ktorého investovali,
nemožno hovoriť o tom, že žalobcovia neboli dobromyseľnými držiteľmi nehnuteľnosti. Medzi žalobcami
a žalovanými nikdy nedošlo k dohode o tom, že by sa vyplatená záloha mala meniť na nájomné. Tiež

je potrebné poukázať na to, že druhá zmluva s K. zo dňa 30. 8. 1999 bola pripravená priamo právnou
zástupkyňou žalovaných JUDr. Piovarčíovou a teda nepovažujú za súladné s dobrými mravmi, ak teraz
poukazujúnato,ženemalaspĺňaťformálneanihmotnoprávnenáležitosti.Žalobcoviavyplatiližalovaným
nemalú sumu, následne si predmetnú nehnuteľnosť odkúpili od vlastníkov evidovaných v katastri
nehnuteľností. Preto posúdenie otázky vlastníckeho práva definitívne mohol rozhodnúť až súd. Na

základe uvedených okolností nemožno spochybňovať dobromyseľnosť žalobcov, ktorí do nehnuteľnosti
investovali, vzhľadom na to, že v nej roky bývali a raz za túto nehnuteľnosť zaplatili pri uzatvorení zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve a neskôr pri uzatvorení kúpnej zmluvy s vlastníkmi evidovanými v katastri
nehnuteľností.4. Žalovaní v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 26. 2. 2018 uviedli, že žalobcovia neboli
dobromyseľnými držiteľmi nehnuteľnosti - domu č. súp. XXXX na parcele č. XXX/X, katastrálne územie

D., pretože už v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 19C/191/2003 sa deklarovalo,
že vlastnícke právo im nepatrí, a to nielen parcela č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 219 m2, ale
ani predmetný rodinný dom č. súp. XXXX. O tejto skutočnosti žalobcovia vedeli celý čas. Vlastnícke
právo si dali zapísať formou záznamu po vydaní súpisného čísla od Miestneho úradu Mestskej časti R.,
pritom vedeli, že nie sú vlastníkmi rodinného domu. Žalobcovia poukázali na odôvodnenia rozsudkov

Okresného súdu Košice I sp. zn. 14C/1027/1995 a sp. zn. 19C/191/2003, v ktorých súdy konštatovali,
že žalobcovia neboli dobromyseľní v držbe predmetných nehnuteľností, ktoré skutočnosti v oboch
prípadoch potvrdil Krajský súd v Košiciach. Ako dôkaz pripojili potvrdenie OR PZ OPP z 9. 12. 2014,
zápisnicu o vrátení veci z 10. 12. 2014, 14 kusov fotografií, LV č. XXXX, katastrálne územie D..

5. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, okres Košice I, obec R., katastrálne územie D. vyplýva, že

vlastníkmi rodinného domu súpisné č. XXXX na parcele č. XXX/X a pozemku - parcela č. XXX/X, sú
žalovaní v 1. a 2. rade v podiele 1/1.

6. Žalobca v 1. rade pred súdom vypovedal, že v roku 1997 si chceli spoločne so žalobkyňou v 2. rade
kúpiť rodinný dom, preto uzavreli zmluvu o budúcej kúpnej zmluve s vlastníkmi, teda žalovanými. Dom

bol vtedy zdevastovaný, preto menili omietky, potery, robila sa prístavba, oplotenie, všetko bolo nové,
kanalizácia, krovy na streche sa menili a všetky záležitosti súvisiace so starostlivosťou o rodinný dom a
pozemok. Cítili sa na základe tejto zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 7. 4. 1997 vlastníkmi celej
tejto nehnuteľnosti. Súhlas od žalovaných na opravy a úpravy na nehnuteľnosti a na investície nemali.

7. Žalobkyňa v 2. rade vypovedala, že žalobca v 1. rade je v rodinnom vzťahu so žalovaným v 1. rade - sú
bratranci. V roku 1997 ich žalovaný v 1. rade navštívil, že predáva nehnuteľnosť. Chcela mať pre seba
a svoje deti rodisko, kde by mohli spoločne žiť, preto sa rozhodli, že tento rodinný dom od žalovaných
kúpia. Keď sa zmluva o budúcej kúpnej zmluve uzavrela, povedali im žalovaní, že ešte nie je všetko
vysporiadané, že má prebehnúť súd. Advokátka žalovaných im potvrdila, že prebieha súdne konanie o

určenie vlastníckeho práva k domu. Po podpísaní zmluvy o budúcej zmluve sa žalovaní presťahovali
inde a im odovzdali tento dom. Dom sa začal opravovať, vykonali sa veľké a rozsiahle opravy. Chodili
do zahraničia pracovať, aby mali finančné prostriedky na opravu tohto domu.

8. Žalovaný v 1. rade vypovedal, že po prevzatí domu bolo všetko v dome rozbité, elektrina, voda v dome

neboli. Zavolal aj políciu a poukázal na fotodokumentáciu, v akom stave sa dom po prevzatí nachádzal.
Polícia taktiež vyhotovila fotodokumentáciu, kde všetko bolo rozbité, zničené, takže žalobcovia nemohli
do toho investovať. Investície, ktoré vložili ako zálohu vo výške 150 000,- Sk, považovali žalovaní ako
investíciu za to, že tam bývali.

9. Žalovaná v 2. rade vypovedala, že sumu 150 000,- Sk brali ako nájomné za to, že tam žalobcovia
bývali. Svojich práv k nehnuteľnosti sa domáhali legálnou a zákonnou cestou. Doposiaľ do tohto
rodinného domu investujú, lebo bol zdevastovaný.

10. Žalovaní v 1. a 2. rade dňa 19. 3. 2018 doručili súdu listinný dôkaz od svedka K. zo dňa 28. 11.

2012 adresovaný JUDr. Piovarčíovej, podľa ktorého podľa článku IV Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa
30. 8. 1999 so súhlasom budúcich predávajúcich (žalobcov) investoval vlastné finančné prostriedky do
uvedených nehnuteľností. Dom prevzal ako neukončený, z vlastných finančných prostriedkov realizoval
zastrešenie budovy, oplotenie, vnútorné omietky, potery, podlahy, dlažby, zariadenie kúpeľne, WC,
obklady, vnútornú elektroinštaláciu domu, kanalizáciu, v celkovej hodnote 175 000,- Sk. Na základe

uvedeného je preto ochotný pristúpiť k dohode o odstúpení od zmluvy o budúcej zmluve, vypratať sa
a vysťahovať z rodinného domu na K. do 31. 12. 2002 v tom prípade, ak klienti vrátia do 20. 12. 2002
finančnú zálohu na kúpu domu v sume 40 000,- Sk, ktorú pri uzatvorení zmluvy o budúcej zmluve zaplatil
a zároveň nahradia náklady 175 000,- Sk investované ním do nehnuteľnosti s ich súhlasom v celkovej
sume 215 000,- Sk.

11. Svedok K. vo svojom vyjadrení, ktoré doručil súdu dňa 9. 5. 2018, prehlásil, že investície, ktoré sú
uvedené na zozname, boli investované na opravu domu, a to z investícií žalobcov. Uvedené investície
neboli realizované z jeho finančných prostriedkov, ale z finančných prostriedkov A.. Nie on investoval dodomu z vlastných finančných prostriedkov. A. poslal financie na farby a on maľoval celý byt. Čo sa týka
zmluvy, ktorú uzatvoril s N., zo dňa 30. 8. 1999 a zaplatil 40 000,- Sk, bolo to z financií A. a S..

12. Vo svojom vyjadrení, ktoré doručil súdu dňa 16. 5. 2018, svedok K. uviedol, že N. povedal, že nemá
listvlastníctva,alepotrebujesúrnepeniazeajjehomanželka,ktorájevpôrodnici.A.prišielnaSlovensko,
ale N. sa s ním nestretol, tak A. išiel za ním do jeho bydliska. N. mu po mesiaci zavolal, že sa podpíše
zmluva o budúcej kúpnej zmluve. Zmluva sa podpísala v kancelárii JUDr. Piovarčíovej, ona zmluvu
vyhotovila. Pri podpísaní zmluvy vyplatil N. 40 000,- Sk, a to z finančných prostriedkov A. a S.. Všetky

finančné prostriedky a finančné náklady, ktoré sú uvedené v žalobe, sú financie žalobcov A. a S..

13. Žalovaní v písomnom podaní doručenom súdu dňa 30. 5. 2018 spochybnili prehlásenie K. doručené
súdu dňa 9. 5. 2018 s tým, že nie je podpísané úradne overeným podpisom K.. Podľa ich názoru,
uvedené listiny K. vlastnoručne nepísal a neobsahujú jeho stanovisko.

14. Svedok K. vypovedal dňa 30. 4. 2019 pred súdom tak, že žalobcovia sú jeho rodinní príslušníci. V
dome býval od r. 1999 do roku 2003. Dom sa počas jeho bývania opravoval a investície do domu platili
žalobcovia, lebo on v tom čase bol nezamestnaný.

15. Súd vec právne posúdil nasledovne:

16. Podľa § 152 Civilného sporového poriadku hmotnoprávna námietka je právny úkon strany
spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.

17.Podľa§123ods.1Občianskehozákonníkavlastníkjevmedziachzákonaoprávnenýpredmetsvojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

18. Podľa § 131 ods. 1 Občianskeho zákonníka neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec
vlastníkovi spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si
odpočítať náklady potrebné pre údržbu a prevádzku veci.

19. Podľa § 131 ods. 2 Občianskeho zákonníka neoprávnený držiteľ si môže od veci oddeliť to, čím ju
na svoje náklady zhodnotil, pokiaľ je to možné bez zhoršenia podstaty veci.

20. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

21.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

22. Žalobcovia odvodili svoj žalobný nárok podľa ust. § 130 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka,
pričom tvrdili, že počas investovania vlastných investícií do nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných
boli dobromyseľnými držiteľmi oboch nehnuteľností - rodinného domu a pozemku zapísaných na LV
č. XXXX, katastrálne územie D.. Z dokazovania vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu Košice

I zo dňa 19. 9. 2013 č.k. 38C/458/2009-167, v ktorom sa žalovaní (tam v procesnom postavení
žalobcov) domáhali proti žalobcom (tam v procesnom postavení žalovaných) určenia vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, k rodinnému domu súpisné číslo XXXX na LV č. XXXX, katastrálne územie D..
Podľa odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, žalovaní vykonali na pôvodnej stavbe - rodinnom
dome prestavbu menšieho významu, urobili zádverie, obklady v kúpeľni, podlahy v izbách, avšak

tieto stavebné úpravy podstatne nezmenili celkový charakter stavby a už vôbec sa nedotkli existencie
pôvodne stojacej stavby, teda nikdy nedošlo k zániku pôvodnej stavby. Z toho pohľadu súd dospel k
záveru, že žalovaní vykonaním prestavby domu nemohli nadobudnúť vlastníctvo k rodinnému domu,
nakoľko sa nepreukázala skutočnosť, aby pôvodná stavba patriaca do vlastníctva žalobcov, prestavbou
vykonanou žalovanými zanikla (§ 34 Občianskeho zákonníka, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 40

Občianskeho zákonníka, § 132 Občianskeho zákonníka). Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie určil
vlastníkmi posudzovaného rodinného domu žalobcov. Podľa právnych záverov vyslovených v rozsudku
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14. 10. 2014 č.k. 5Co/544/2013-208, ktorým potvrdil rozsudok
súdu prvej inštancie, oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný otom, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je, netreba vždy
hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka,
ale vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na

okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu
dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. K výhradám žalovaných, pokiaľ tvrdili,
že spornú nehnuteľnosť nadobudli vydržaním, odvolací súd uviedol, že nemohli byť vo svojej držbe
dobromyseľní, keďže svoje vlastnícke právo odvodzujú od zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 7. 4.
1997 (ktorá okrem iného nemala náležitosti riadneho právneho úkonu). Už v čase jej uzavretia si boli

vedomí, že nie sú vlastníkmi žalovanej nehnuteľnosti, že majú iba záujem o jej odkúpenie od žalobcov.
Z toho súd vyvodil, že žalovaní pokiaľ odvodili svoje vlastnícke právo k žalovanej nehnuteľnosti titulom
vydržania,nemohlibyťdržiteľmidobromyseľnýmisozreteľomnavšetkyokolnosti,domnievajúcsa,žeim
svedčí právny titul - uzavretá zmluva o budúcej zmluve. Poukazovanie na dobré mravy v prejednávanej
veci nemalo žiaden právny význam. Okrem toho žalovaní si vyžadovali ohľady neúmerné okolnostiam
konkrétneho prípadu, ktoré nadradzovali nad platnú právnu úpravu občianskoprávnych vzťahov, pričom

bolo potrebné vziať na zreteľ, že aj aplikácia § 3 Občianskeho zákonníka nesmie byť zneužívaná.
23. V konaní vedenom pred Okresným súdom Košice I, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom zo dňa 1. 3. 2010 sp. zn. 19C/191/2003 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20. 4. 2011 sp. zn. 11Co/140/2010 tak, že žalovaní (tam v procesnom
postavení žalobcov) sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely č. XXX/X o výmere 205 m2 na LV č.

XXXX, katastrálne územie D.. Podľa právnych záverov Krajského súdu v Košiciach vyslovených vo
svojom rozhodnutí, žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti titulom vydržania,
keďže pri svojom vstupe do držby a počas jej trvania splnili všetky zákonom požadované predpoklady.
Žalovaní neosvedčili žiaden titul, na základe ktorého by platne nadobudli vlastnícke právo k parcele číslo
XXX/X..

24. Na základe vyslovených právnych názorov Krajského súdu v Košiciach v rozhodnutí zo dňa
14. 10. 2014 sp. zn. 5Co/544/2013 a v rozhodnutí zo dňa 20. 4. 2011 sp. zn. 11Co/140/2010, ktorý
skúmal dobromyseľnosť držby žalovaných a splnenie podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, súd právne uzavrel, že žalovaní sú neoprávnenými držiteľmi nehnuteľností podľa §

131 Občianskeho zákonníka.
25. Od žalovaných žalobcovia nemali ani žiadny súhlas na investície a úpravy do nehnuteľností, čo
nebolo sporné.
26. Pokiaľ bola vznesená námietka premlčania podľa § 152 CSP, povinnosťou žalobcov bolo v
nadväznosti na § 151 ods. 1, 2 CSP túto námietku premlčania poprieť, uviesť vlastné tvrdenia, inak

popretie vznesenej námietky premlčania je neúčinné.
27. Žalobcovia vo svojich vyjadreniach tvrdili, že je potrebné uplatniť 3-ročnú premlčaciu dobu, ktorá
sa počíta odo dňa vrátenia veci žalovanými žalobcom. Žalobcovia sa mohli dozvedieť o tom, či boli
alebo neboli dobromyseľní, až z rozhodnutia odvolacieho súdu dňa 14. 10. 2014 sp. zn. 5Co/544/2013
a dňa 20. 4. 2011 sp. zn. 11Co/140/2010, teda až kým odvolací súd právoplatne nerozhodol o tejto

otázke a dovtedy žalobcovia mali za to, že sú oprávnenými držiteľmi. Navrhli, aby súd nariadil znalecké
dokazovanie súdnym znalcom, ktorý určí, aká bola výška investícií do nehnuteľnosti, ktoré realizovali
žalobcovia.
28. Podľa právneho názoru súdu, v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka investície do cudzej
veci sa premlčali v 3-ročnej premlčacej lehote, ktorá začala plynúť od okamihu, keď sa tieto investície

uskutočnili. Investície do nehnuteľnosti podľa žalobcami predložených dôkazov - účtovných dokladov k
žalobe sa mali uskutočniť v rokoch 2002 až 2008.
29.Žalobabolapodanánasúdedňa16.11.2016,tedapouplynutí3-ročnejpremlčacejdoby.Zasituácie,
keď je nárok žalobcov premlčaný, neexistuje základ nároku, preto bolo nehospodárne dokazovať výšku
investícií znaleckým dokazovaním a súd návrh žalobcov na znalecké dokazovanie neakceptoval.

30. Na základe uvedených dôvodov a citovaných zákonných ustanovení súd žalobu zamietol v celom
rozsahu z dôvodu premlčania nároku.

31.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1CSPtak,ženeúspešnížalobcovia

v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť úspešným žalovaným v 1. a 2. rade trovy
konania v rozsahu 100 %.
32. O výške trov konania súd rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresnom súde Košice I písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah,

v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, m ô ž e
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.