Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. január 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/27/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710205410
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8710205410.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Slovenská investičná, s. r. o., so
sídlom Prešov, Hlavná 68, IČO: 195 537, zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRBKA, s. r. o., advokátska
kancelária, so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Podtatranská
vodárenská spoločnosť, a. s., so sídlom Poprad, Hraničná 662/17, IČO: 36 485 250, zastúpenému:
Advokátska kancelária Paul Q, s. r. o., so sídlom Bratislava, Twin City, Block A, Karadžičova 2, IČO: 35
906 464, o určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Poprad č. k. 20C/98/2010 - 1060 zo dňa 14.07.2020 takto

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie čo do nevyhovenia návrhu na pripustenie zmeny žaloby.

Zamieta návrh na pripustenie zmeny žaloby.

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania.

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o

výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancienevyhovelnávrhunapripusteniezmenyžalobnéhopetitu,
žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, o ktorých rozhodne samostatným uznesením. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal
určenia spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.XXX, k. ú. K.. Žalobca nárok
odôvodňoval tým, že je nástupcom štátneho podniku Pivovar Tatran Poprad a má mať v katastri
nehnuteľností zapísaný spoluvlastnícky podiel k stavbe Čistička odpadových vôd (ČOV) N. - K., vrátane
pozemkov, na ktorých sa areál nachádza. Vychádzal zo skutočností, že Pivovar Tatran Poprad dňa

08.11.1990 uzavrel Zmluvu o združení finančných prostriedkov k investičnej výstavbe akcie N. - K.
- ČOV a k stavbe nie je zapísané vlastníctvo žalobcu, respektíve jeho právneho predchodcu, preto
je potrebné toto určiť. Právny predchodca žalobcu ako jedna zo zmluvných strán Zmluvy o združení
finančných prostriedkov za účelom investičnej výstavby čističky odpadových vôd poskytol na výstavbu
prostriedky, pritom zmluvné strany sa dohodli, že správcom ČOV sa stane najväčší z investorov, teda
Východoslovenské vodárne a kanalizácie, š.p., a to bez toho, aby bol určený vlastník objektov.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil tvrdiac, že žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu v spore, ani
prípadný vznik nároku na kapitálový vstup. Namietal aj nedostatok naliehavého právneho záujmu. Tiež
tvrdil, že spoločnosť VEGA, spol., s r.o., nie je právnym nástupcom bývalého Pivovaru Tatran Poprad.3. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo veci opakovane rozhodol, a to po tom, čo rozsudky
zo dňa 10.06.2011, 11.12.2015 a medzitýmny rozsudok zo dňa 28.11.2017, boli v dôsledku odvolania
zrušené a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Predmetným napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a to aj po
výsluchu svedkov, citujúc ust. § 126; § 132 ods. 1; § 136 ods. 1, 2; § 137 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka; § 4 ods. 1, 2; § 5 Vyhlášky č. 151/1978 Zb.; § 11 ods. 4; § 12 ods. 1 - 3; § 17 ods. 1; § 360a
ods. 1; § 3 - 5 Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb.; § 5 ods. 1; § 6 ods. 1, 2 zákona č. 111/1990

Zb. o štátnom podniku; § 1 ods. 1; § 2; § 5; § 11 ods. 1, 3 a 4; § 15 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach
prevodu majetku štátu na iné osoby; s poukazom na článok 6 ods. 1 a článok 8; § 139; § 140 ods. 1, 2;
§ 143 ods. 1 a 3 a § 185 ods. 1 CSP, aj na článok 20 Ústavy SR zistil tento skutkový stav:

5. Zo zmluvy o združení finančných prostriedkov k investičnej výstavbe akcie: N. - K. - ČOV zo dňa
08.11.1990, uzavretej medzi spoločnosťami Východoslovenské vodárne a kanalizácie, štátny podnik,

J. (VVaK) ako investorom a Chemosvit, š.p. Svit (IČO: 152889), Tatrasvit š. p., Vagónka Poprad š. p.,
Frucona Poprad š.p. (IČO: 155462), Východoslovenské Pivovary Poprad š. p. (IČO: 680800) a Tatramat
Poprad š. p., ako združujúcimi organizáciami, súd zistil, že uvedenou zmluvou sa zmluvné strany
zaviazali združiť finančné prostriedky na výstavbu čističky odpadových vôd s tým, že zmluva stanovila
výšku investície a podiel jednotlivých organizácií v percentách, bez uvedenia významu percentuálnych

podielov. Zmluva súčasne stanovila povinnosť investora vykonať do 3 mesiacov od ukončenia výstavby
vyporiadanie, ak k nemu nedošlo v priebehu výstavby. Z čl. V., bod 5 súd zistil, že: V prípade zníženia
alebo prekročenia nákladov stavby sa zmluvné strany vysporiadajú podľa pomeru svojich podielov.
Vysporiadanie bude vykonané investorom ostatným zmluvným stranám alebo ostatnými zmluvnými
stranami investorom do troch mesiacov po ukončení stavby, pokiaľ by k tomu nedošlo už v priebehu

výstavby. Podľa čl. VI zmluva nadobúda platnosť jej schválením nadriadenými orgánmi všetkých
zmluvných strán.

6. Zo zmluvy č. 44/1992 uzavretej medzi Fondom národného majetku SR a spoločnosťou VEGA
spol. s r.o. dňa 26.06.1992, súd zistil, že uvedenou zmluvou bol jeden zo subjektov združujúcich

finančné prostriedky (Východoslovenské Pivovary Poprad š. p. (IČO: 680800)) privatizovaný, pričom
jeho právnym nástupcom sa stala spoločnosť VEGA spol. s r.o. V jednotlivých predložených listinách
je obchodné meno privatizéra uvedené niekoľkokrát odlišne, avšak základný identifikátor organizácie,
IČO: 17 077 851, zostal zachovaný. Majetok úpadcu VEGA spol. s r.o. následne v konkurznom konaní
bol predaný ako podnik spoločnosti ZEMPLÍNSKA OBCHODNÁ spol. s r.o., Trebišov, v súčasnosti

existujúcej pod menom Slovenská investičná, s.r.o. S. K. I., advokát, R.. I. E. XXXX/XX, N. ako
ustanovený správca konkurznej podstaty spoločnosti VEGA, spol. s r.o. následne zmluvou zo dňa
19.01.2004 podnik odpredal spoločnosti ZEMPLÍNSKA OBCHODNÁ spol. s r.o., Trebišov, v súčasnosti
existujúcej pod obchodným menom Slovenská investičná, s.r.o.

7. Z vyjadrenie Fondu národného majetku zo dňa 27.10.2010 súd zistil, že pozemky pôvodne evidované
na LV č. XXX ako parcela parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXXX/X, ako aj parcela parc.
č. XXXX/X evidovaná na LV č. XXX boli súčasťou privatizácie podniku Východoslovenské vodárne a
kanalizácie, š.p. J.. Vzhľadom na to, že uvedené nehnuteľnosti boli predmetom privatizácie štátneho
podniku, v zmysle zákona č. 92/1991 Zb. prešli na Fond národného majetku, ktorý ich vložil do ním

založenej spoločnosti Podtatranská vodárenská spoločnosť, a.s. Poprad. Fond národného majetku dňa
23.03.2004 na základe vyhlásenia vkladateľa vložil v prospech spoločnosti Podtatranská vodárenská
spoločnosť, a.s. Poprad ako svoj nepeňažný vklad majetok privatizovaný v súlade s privatizačným
projektom podniku Východoslovenské vodárne a kanalizácie, š.p. Košice a zakladateľskou listinou.
Predmetom vkladu boli rozostavané stavby na parcelách parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č.

XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX,
parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č.
XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, to všetko zapísané na LV č. XXX
pre k. ú. K.. Predmetom vkladu neboli pozemky pod stavbami, nakoľko v tom čase bola časť z týchto
pozemkov majetkoprávne neusporiadaná a časť pozemkov bola vo vlastníctve Slovenskej republiky v

správe Slovenského pozemkového fondu.

8. V konaní nebolo sporným uzavretie Zmluvy o združení finančných prostriedkov k investičnej výstavbe
akcie:N.-K.-ČOVdňa08.11.1990,atomedzispoločnosťamiVýchodoslovenskévodárneakanalizácie,štátny podnik, Košice ako investorom a Chemosvit, š.p. Svit (IČO: 152889), Tatrasvit š. p., Vagónka
Poprad š. p., Frucona Poprad š.p. (IČO: 155462), Východoslovenské Pivovary Poprad š. p. (IČO:
680800) a Tatramat Poprad š. p., ako združujúcimi organizáciami. Spornou zostala otázka, či združením

finančných prostriedkov vznikol žalobcovi spoluvlastnícky podiel na výsledku investičnej výstavby
vyplývajúcej zo združenia finančných prostriedkov.

9. Žalobca argumentoval tvrdením, že ekvivalentom výšky peňažných prostriedkov poskytnutých jeho
právnym predchodcom mal byť v zmysle uzavretej zmluvy zodpovedajúci spoluvlastnícky podiel na

stavbe a pozemkoch. Vznik tohto spoluvlastníckeho práva nešpecifikoval. Žalovaný argumentoval tým,
že v čase uzavretia zmluvy nebol možný vznik vlastníckeho práva štátneho podniku k akémukoľvek
majetku, lebo tieto boli výlučne správcami majetku štátu. Účelom uzavretia zmluvy bolo vybudovanie
ČOV, slúžiacej na čistenie odpadových vôd, produkovaných združenými štátnymi podnikmi. Otázku
vzniku vlastníctva či spoluvlastníctva zmluva nešpecifikovala, preto bolo na žalobcovi preukázanie
vzniku jeho spoluvlastníckeho podielu.

10. Prvoinštančný súd nepripustil zmenu petitu žaloby podľa podania doručeného súdu 15.06.2020 s
poukazom na § 143 ods. 1 CSP, tvrdiac, že nebol predložený ani jeden dôkaz o tom, že k zmene
v evidencii predmetu sporu došlo a že navrhovaná zmena je len reakciou na zmenu evidencie
nehnuteľností, teda má len evidenčný charakter a tiež nepreukázal, aby dosiaľ vykonané dokazovanie

umožňovalo konať o novooznačenom predmete sporu. Za podstatné v konaní súd prvej inštancie
považoval vyriešenie otázky, či žalobca nadobudol spoluvlastnícke právo k dielu ČOV od úpadcu, teda
spoločnosti VEGA spol., s r.o. v konkurznom konaní a či toto spoluvlastnícke právo úpadcu nadobudol
privatizáciou.

11. Z vykonaného dokazovania vyvodil, že medzi právnym predchodcom žalobcu, žalovaného a ďalšími
zmluvnými stranami došlo dňa 08.11.1990 k uzavretiu Zmluvy o združení investičných prostriedkov k
investičnej výstavbe akcie ČOV N. - K.. Priamo v tejto Zmluve o združení bolo dohodnuté, že stavba
po dokončení prejde do správy investora, ktorým bol Východoslovenské vodárne a kanalizácie, š.p.
J.. Z uvedeného je zrejmé, že účastníci zmluvy sa mali dohodnúť na náležitostiach v súvislosti so

združovaním finančných prostriedkov, aj v súvislosti so správou uvedeného majetku. Za investora a
správcu bol určený Východoslovenské vodárne a kanalizácie, š.p. Košice tak, ako je to uvedené v
článku I. bod I. Zmluvy. V zmysle čl. VI. Zmluvy si zmluvné strany dohodli nadobudnutie platnosti zmluvy
jej schválením nadriadenými orgánmi všetkých zmluvných strán. Z predloženého vyhotovenia zmluvy
nevyplýva, aby táto bola schválená nadriadenými orgánmi zmluvných strán, ani právneho predchodcu

žalobcu a ani žalovaného. Či a kedy k schváleniu jej obsahu došlo konštatovať nemožno, nakoľko v
tomto smere absentujú skutkové tvrdenia i akýkoľvek dôkaz.

12. Uviedol, že nebolo zistené, aby na Zmluvu o združení nadväzovala hospodárska zmluva o správe
národného majetku medzi všetkými subjektami združenej investičnej výstavby. Účastníci zmluvy sa tak

riadne nedohodli na všetkých náležitostiach. Za správcu bol stanovený právny predchodca žalovaného.
Ako vlastník stavby mal byť zapísaný Československý štát v správe organizácie, ktorá tento majetok
spravovala. Právny predchodca žalovaného užíval a žalovaný naďalej užíva zrealizovanú stavbu,
slúžiacu prevažne na jeho účely, ktorý združil aj najväčšiu časť finančných prostriedkov. Význam diela
ČOV nie je v dosahovaní zisku, ale má výlučne ekologický význam.

13. V ďalšom poukázal na zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby,
a to cez Fond národného majetku ako právnickej osoby. V zmysle zákona č. 253/1991 Zb. uvedený
fond v dobe privatizácie Pivovaru Tatran Poprad, š.p., bol právnickou osobou spravujúcou svoj majetok,
pôvodne patriaci do vlastníctva štátu. Vo vzťahu k postaveniu Fondu národného majetku poukázal na

Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS/1/96. Fond národného majetku v čase privatizácie Pivovaru
TatranPoprad,š.p.,uzavrelzmluvuoprevodevlastníckehoprávakvšetkýmaktívamapasívam,právam,
záväzkom a povinnostiam súvisiacim s činnosťou štátneho podniku Pivovar Tatran Poprad, š.p., ku dňu
30.06.1992. Privatizér tak nadobudol všetky pasíva a aktíva bývalého štátneho podniku, t.j. povinnosti,
ale aj majetkovo činné práva, ktoré mohli byť predmetom vlastníckeho práva. Účelom privatizácie bolo

previesť „podnik“ na záujemcu so všetkými jeho aktívami.

14. Prvoinštančný súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, podľa ktorého ak by zmluva zakladala
právo združeného štátneho podniku na spoluvlastnícky podiel, mohlo by ísť o obligačné právo a žalobaby mohla znieť o uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode zodpovedajúceho podielu. Žalovaný
nadobudol rozostavanú stavbu ČOV a časť pozemkov od štátu. Ak právny predchodca žalovaného
nadobudol vlastnícke právo k predmetu sporu, či jeho časti pred uzavretím Zmluvy o združení, k

uvedeným nehnuteľnostiam nemohlo žalobcovi vzniknúť ani vecné, ani obligačné právo, nakoľko
uzavretázmluvanatakýtovznikpodielovéhospoluvlastníctvaneodkazuje.Pozemkypôvodneevidované
na LV č. XXX., ako parcela č. XXX/X, parcela č. XXX/X, parcela č. XXXX/X, ako aj parcela č. XXXX/X
evidovaná na LV č. XXX boli súčasťou privatizácie podniku Východoslovenské vodárne a kanalizácie,
š.p. Košice, a v zmysle zákona č. 92/19991 Zb. prešli na Fond národného majetku, ktorý ich vložil ako

nepeňažnývkladdonímzaloženejspoločnostiPodtatranskávodárenskáspoločnosť,a.s.PopradaFond
národného majetku dňa 23.03.2004 vložil v prospech spoločnosti Podtatranská vodárenská spoločnosť,
a.s. Poprad, ako svoj nepeňažný vklad majetok privatizovaný v súlade s privatizačným projektom
podnikom Východoslovenské vodárne a kanalizácie, š.p. Košice, pričom predmetom boli rozostavané
stavby na parcelách č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X,
parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č.

XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/
XX, parc. č. XXXX/XX, to všetko zapísané na LV č. XXX pre k. ú. K.. Stavby, ktorých spoluvlastníckeho
podielu sa žalobca domáha teda boli stavbami vo vlastníctve štátu. Dôkazné bremeno preukázania
nároku vzniku spoluvlastníckeho podielu k totožným nehnuteľnostiam pritom zaťažuje žalobcu.

15. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že spoluvlastníctvo medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaného k nehnuteľnosti, ktorá bola zo združených finančných prostriedkov vystavená, zo zmluvy
nevyplýva. Napriek rozsiahlemu dokazovaniu nebola preukázaná existencia prípadnej dohody o vzniku
spoluvlastníctva uvedených subjektov k stavbe ČOV N. K.. Cieľom zmluvných strán nebolo vytvárať
spoluvlastnícke vzťahy, ale ich cieľom bolo v tom čase združovať investičné prostriedky presne tým

spôsobom,akotománamysliust.§360aHospodárskehozákonníka. Správcomtohtonovovytvoreného
majetku sa stal právny predchodca žalovaného, keďže išlo o majetok štátu. Pôvodný štátny podnik ako
právny predchodca žalobcu ku dňu svojej privatizácie spoluvlastníkom predmetu tohto sporu nebol,
nakoľko dielo (ČOV) v tom čase neexistovalo a neexistovalo ani v čase konkurzného konania na
majetok úpadcu VEGA, spol., s r.o. V konaní nebolo preukázané, aby boli združené finančné prostriedky

použité aj na kúpu pozemkov. Javí sa byť pravdepodobným, že pozemky, či ich časti, boli predmetom
privatizácie právneho predchodcu žalovaného, a teda by nemohli byť tiež predmetom privatizácie
právneho predchodcu žalobcu. S poukazom na Vyhlášku č. 151/1978 Zb. o združovaní prostriedkov
socialistických organizácií uviedol, že táto stanovovala, že poskytnutím finančných prostriedkov sa
organizácie stávajú podielnikmi na združenej investičnej výstavbe, nie podielnikmi na spoluvlastníctve

vystavanej nehnuteľnosti. Organizácia, ktorá tieto prostriedky poskytla, ich má ako svoj vklad do
tejto združenej investičnej výstavby a správca alebo osoba, ktorá sa stala vlastníkom, bola povinná
evidovať tento vklad ako cudzí zdroj. Za daných okolností nemožno uvažovať o vzniku podielového
spoluvlastníctva na nehnuteľnosti, ktorá bola z takto združených finančných prostriedkov vystavaná.
Dohoda o vzniku spoluvlastníctva by musela byť preukázaná už v čase združovania finančných

prostriedkov. Ak zmluvné strany v zmluve o združení v článku V., bod 5 uviedli tam uvedený text,
týkajúci sa „vysporiadania“ v prípade zníženia alebo prekročenia nákladov stavby podľa pomeru svojich
podielov, je možné to vykladať iba tak, že sa vysporiadanie týka iba v prípade zníženia alebo prekročenia
nákladov stavby a nemožno to vyhodnotiť ako dohodu o vzniku spoluvlastníctva k stavbe zrealizovanej
zozdruženýchfinančnýchprostriedkovzmluvnýmistranami.Podľasúduprvejinštanciežalobcažiadnym

spôsobom nepreukázal oprávnenosť nároku, neprodukoval dôkazy, ktoré by potvrdili jeho skutkové
tvrdenia a vznik spoluvlastníckeho podielu k predmetu sporu.

16. Prvoinštančný súd skonštatoval, že žalobca nesplnil svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z
hľadiska hypotézy právnej normy, ani dôkaznú povinnosť. Neunesenie bremena tvrdenia má preto za

následok nepriaznivé rozhodnutie. V spore o určenie vlastníckeho práva má žalobca bremeno tvrdenia,
že je vlastníkom veci a z akých skutočností svoje vlastníctvo vyvodzuje. Z tohto bremena tvrdenia
pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné, a to preukázať existenciu nadobudnutia vlastníckeho titulu,
respektíve skutočností spôsobilej založiť takýto nadobúdací titul. V danej veci však žalobca žiadnym
spôsobom nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu nepreukázal, neuniesol tak dôkazné bremeno, preto

súd žalobu v celom rozsahu zamietol.17. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého v zmysle zásady úspechu
priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 % s
tým, že o nich rozhodne v zmysle § 262 CSP.

18. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Odvolanie
odôvodňoval podľa § 365 ods. 1 písm. a) - h) CSP. Namietal, že súd prvej inštancie bez bližšieho
odôvodnenia zamietol dvakrát podaný návrh na pripustenie zmeny žaloby v časti žalobného petitu.
Došlo tým k odňatiu možnosti konať žalobcu pred súdom, a to nesprávnym procesným postupom

súdu prvej inštancie. Žalobca totiž navrhol vykonať dokazovanie dožiadaním na Okresný úrad Poprad,
katastrálny odbor, k zisteniu informácií k nehnuteľnostiam týkajúcim sa Čističky odpadových vôd N.
- K., ktorý návrh však bol zamietnutý. Žalovaný navyše nenamietal prepojenosť zaniknutého Listu
vlastníctva č. XXX, k. ú. K. s novým Listom vlastníctva č. XXXX pre k. ú. K.. Konajúci súd si zánik
Listu vlastníctva č. XXX, pre k. ú. K. a existenciu nového Listu vlastníctva č. XXXX mohol aj sám
verifikovať. Uvedenému sa súd prvej inštancie nevenoval. Žalobca stále nemá na dotknutých listoch

vlastníctva zapísané žiadne vlastnícke, či spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam, týkajúcich sa ČOV.
Pritom je evidentné, že k zmene v evidencii dotknutých nehnuteľností došlo minimálne od roku 2015, čo
konajúci súd mohol tiež zistiť nahliadnutím do verejne dostupného portálu www.katasterportal.sk . V tejto súvislosti namietal s poukazom na § 220 ods. 2 CSP odôvodnenie
napadnutého rozsudku, ktorý sa podľa neho javí byť arbitrárnym a je riadne neodôvodnený, teda aj

nepreskúmateľný. V ďalšom namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Poukazoval na predchádzajúce vyhovujúce rozsudky súdu prvej inštancie a ich závery,
rovnako aj na medzitýmny rozsudok, ktorý bol vydaný v prospech žalobcu. V napadnutom rozsudku
súd prvej inštancie neuviedol prečo sa odchýlil od svojich skorších právnych a skutkových zistení. Aj
z toho dôvodu považuje rozsudok za nie riadne odôvodnený, zmätočný, nezákonný, nespravodlivý

a aj arbitrárny a nepreskúmateľný. Poukázal na Zmluvu o združení finančných prostriedkov zo dňa
08.11.1990, z ktorej vyplýva aj výška investícií, ako aj vyjadrený podiel pre každú zmluvnú stranu. V
konaní sa preukázalo, že žiadna zmluvná strana nemá z uvedenej zmluvy žiaden benefit. Táto zmluva
je platným právnym úkonom, na základe ktorej sa plnilo aj postupovalo, čo bolo v konaní preukázané. V
čase jej uzavretia sa nevyžadovalo schválenie Zmluvy o združení prostriedkov nadriadeným orgánom a

stala sa platným úkonom, keďže bola stranami riadne podpísaná. Táto Zmluva o združení prostriedkov
na investičnú výstavbu je právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho, respektíve spoluvlastníckeho
práva k stavbe obstaranej zo združených prostriedkov. Uvedené konštatoval súd prvej inštancie v
medzitýmnom rozsudku. V napadnutom rozsudku však neodôvodnil, prečo sa od uvedeného záveru
odchýlil. Je nesporným, že ČOV bola vybudovaná zo spoločných združených prostriedkov a ide o

spoločnú vec, vybudovanú na spoločnú činnosť, a to bez ohľadu na privatizačný proces. Uvedené
je možné vyhodnotiť iba tak, že k ČOV existuje majetkové právo žalobcu ako legitímneho právneho
nástupcu po spoločnosti VEGA, spol. s r.o., a predtým aj Východoslovenský pivovar Poprad, š.p. Hoci
v uvedenej Zmluve o združení nebolo priamo dohodnuté, kto bude jej vlastníkom, neznamená to, že
strany nemali úmysel sa na vlastníctve, respektíve spoluvlastníctve dohodnúť, hoci aj neskôr. Zo zmluvy

vyplýva, že strany sa dohodli, že po ukončení stavby jej správcom bude VVaK. Správcovstvo si však
nie je možné spájať s vlastníctvom, lebo správa majetku nemôže byť nadobúdacím titulom v kontexte
zákona. Je otázne, prečo by strany uzatvárali Zmluvu o združení prostriedkov, ak by nechceli mať
spoluvlastníckeho právo. Na čo by investovali nemalé finančné prostriedky na výstavbu ČOV, ak by k
nej nadobudol vlastníctvo len štát. Načo by si potom strany dojednali v Zmluve investície a percentuálne

vyjadrenie k nej, ak nie vo vzťahu k určeniu svojho spoluvlastníckeho podielu, na ktorej sa spoločnou
činnosťou podieľali bez toho, aby z nej mali akékoľvek benefity, či zvýhodnenia. Zmluva o združení
prostriedkov bez vyporiadania spoluvlastníctva k ČOV by bola predsa bezpredmetnou zmluvou pre
strany. Z článku IV. bod 5 Zmluvy vyplýva vôľa zmluvných strán sa medzi sebou vyporiadať, respektíve
vyporiadať po výstavbe ČOV podľa veľkosti jednotlivých podielov. Keďže zo Zmluvy nevyplýva určenie

vlastníctva k ČOV, nie je potom možné vylúčiť, aby táto patrila do spoluvlastníctva všetkých zmluvných
strán. Poukázal na výsluch X. S. (ktorý v čase podpisu zmluvy bol riaditeľom podniku Východoslovenské
pivovary Poprad a neskôr aj konateľom spoločnosti VEGA, spol. s r.o.), ktorý uviedol, že mali záujem sa
stať akcionárom príslušnej spoločnosti, ktorá by zabezpečovala správu ČOV, prípadne spoluvlastníkom
zriadenej stavby, čo bolo v tom čase bežné. Rovnako poukázali aj na list spoločnosti VEGA, spol. s r.o.,

Pivovar Tatran zo dňa 01.11.1994 adresovaný Ministerstvu pôdohospodárstva SR, z ktorého vyplýva,
že k 01.01.1994 táto spoločnosť zaplatila na ČOV celkom 14 950.000,- Sk, a žiada preto o kapitálový
vstup. Tak výsluch svedka X. S., ako aj uvedená listina preukazujú, že žalobca sa domáhal svojho
majetkového práva, respektíve svojho spoluvlastníckeho podielu k ČOV, ktoré mu patrilo oprávnene.Aj z výsluchu ďalších svedkov v konaní nevyplýva, že pri uzatváraní Zmluvy o združení prostriedkov
by ich úmyslom nebolo nadobudnúť ČOV do spoluvlastníctva. V tejto súvislosti poukázal na výsluch
svedka X. K. T., pôsobiaceho ako generálny riaditeľ spoločnosti Chemosvit, a.s., z ktorého vyplýva,

že z investičnej výstavby, na ktorej sa podieľala aj uvedená spoločnosť, za protihodnotu investícií jej
nebol poskytnutý žiaden benefit spojený s výstavbou ČOV. Uviedol tiež, že spoločnosť Chemosvit,
a.s., sa stala spoluvlastníkom aj iných vybudovaných nehnuteľností spoločnou investíciou (napríklad
škôlky, pionierskeho tábora, kultúrneho domu), čím potvrdil, že naopak bolo to vo vtedajšej dobe naozaj
možné a aj uskutočniteľné. Do konania bola predložená Dohoda o stanovení majetkových pomerov

FOZchemosvit štátny podnik a Chemosvit, š.p., uzatvorená 16.10.1992, na základe ktorej Chemosvit,
š.p, ako štátny podnik nadobudol majetok. Uvedený dôkaz však súd prvej inštancie nevyhodnotil.
Tento svedok výslovne nepoprel, že by spoločnosť Chemosvit, a.s., nerokovala pri uzavretí Zmluvy o
združení prostriedkov s ostatnými zmluvnými stranami aj o nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu k
ČOV po ukončení jej výstavby. Ani ďalší svedkovia a to X. P. (pôvodne konajúci za spoločnosť Tatramat,
a.s.), a X. C. (pôvodne konajúci za spoločnosť Tatrasvit, š.p.), aj keď si detaily uzatvárania Zmluvy

nepamätali, nevylúčili však možnosť dohody o nadobudnutí vlastníckeho, respektíve spoluvlastníckeho
práva k ČOV. Hoci ani ďalší svedkovia, a to X. I. a X. N. si na podrobnosti pri uzatváraní Zmluvy
nepamätali, žiadna zo strán však absolútne nevylúčila, že by k uzavretiu dohody o spoluvlastníctve k
ČOV nedošlo. Malo sa preto prizerať na vôľu zmluvných strán, a to vloženie investícií na výstavbu ČOV
ako na spoločnú vec s nadobudnutím spoluvlastníckeho práva k nej. Nemôže byť na ťarchu žalobcu,

že svojho spoluvlastníckeho práva sa nedovolávajú v súdnom konaní aj ostatné zmluvné strany. Podľa
odvolateľa účasť na využití príslušného zariadenia úmerne k výške poskytnutej sumy pri združovaní
prostriedkov vyplýva aj z § 4 ods. 1 písm. b) Vyhlášky č. 151/1978 Zb., Federálneho ministerstva
financií, Ministerstva financií ČSR a SR o združovaní prostriedkov v socialistickej organizácií. Tým, že
žalovaný poskytol kapacitu ČOV ako benefit nie je možné vyhodnotiť. Ak teda VVaK, respektíve terajší

žalovaný neposkytol ostatným stranám Zmluvy o združení prostriedkov výhody, či riadne benefity k
ČOV, je otázne, prečo by bola zmluva uzavretá, keď nie za účelom a v úmysle ČOV vlastniť, respektíve
mať k nej spoluvlastnícke práva. Ak by spoločným cieľom zmluvných strán a úmyslom nebolo po
výstavbe ČOV spoluvlastníctvo, uzavretie zmluvy by nedávalo zmysel pre žiadnu zmluvnú stranu, ktorá
s ČOV nečerpá žiadne výhody či benefity. ČOV bola dostavaná až v roku 2006 a dovtedy žalovaný

ani jeho predchodcovia nemohli poskytnúť ostatným stranám Zmluvy žiaden benefit. Preto logicky za
akým iným účelom ako nadobudnutie spoluvlastníctva k ČOV by zmluvné strany zmluvu uzavreli. V
ďalšom odvolateľ poukázal na zmluvu č. 44/1992 o predaji majetku štátu podľa zákona č. 92/1991 Zb.,
uzavretú medzi Fondom národného majetku SR ako predávajúcim a spoločnosťou VEGA, spol. s r.o.,
ako kupujúcim, kde v dodatkoch č. 1 a 2 kupujúci, teda VEGA, spol. s r.o., okrem iného nadobúda všetky

aktíva a pasíva, práva a záväzky a povinnosti súvisiace s činnosťou štátneho podniku Pivovar Tatran
Poprad ku dňu 30.06.1992. Takzvanou „veľkou privatizáciou“ sa spoločnosť VEGA, spol. s r.o., dňom
01.07.1992 preukázateľne stala vlastníkom majetku bývalého štátneho podniku Pivovar Tatran, vrátane
teda majetkového práva k ČOV, na ktorej investícií sa spoločnou činnosťou v zmysle Zmluvy o združení
prostriedkov podieľal jej predchodca. Spoločnosť VEGA, spol. s r.o., sa stala nástupcom bývalého

štátneho podniku Pivovar Tatran, čo súd uvádza aj v medzitýmnom rozsudku. Následne spoločnosť
VEGA, spol. s r.o., vstúpila do konkurzu a zmluvou o predaji časti podniku jeho majetok, tvorený všetkými
vecami, právami a inými majetkovými hodnotami, patriacimi ku dňu predaja prevádzanej časti podniku
úpadcu, a ktoré z nej neboli vylúčené, nadobudol žalobca vtedy, podnikajúci pod obchodným menom
ZEMPLÍNSKA OBCHODNÁ, spol. s r.o. Predmetom majetku podľa uvedenej Zmluvy o predaji časti

podniku bol súbor vecí majetku, t.j. vecí, práv a majetkových hodnôt, za ktoré kupujúci sa zaviazal
zaplatiť kúpnu cenu. Do konkurznej podstaty bolo zaradené aj majetkové právo k ČOV, teda ako
ostatné majetkové hodnoty, ktoré nie sú vyšpecifikované, či už sú alebo nie sú uvedené v účtovnej
evidencii, ktoré patria do konkurznej podstaty úpadcu a nie sú výslovne vylúčené z predaja. Investície
poskytnuté na výstavbu ČOV sú riadne zaúčtované v Pivovare Poprad, ako aj v spoločnosti VEGA,

spol. s r.o., ako účastiny, čo predstavuje buď cenné papiere, akcie alebo inú majetkovú účasť, ktorou
je aj majetkové právo k ČOV. Toto právo nebolo vylúčené z konkurznej podstaty, bolo o ňom vedené
riadne účtovníctvo a patrilo k predávanému podniku, respektíve jeho časti. Tak prešlo na žalobcu ako
kupujúceho v rozsahu časti predávaného podniku od spoločnosti VEGA, spol. s r.o., počas konkurzu. V
ďalšom poukázal na výsluch svedka S.. K. I., správcu konkurznej podstaty úpadcu spoločnosti VEGA,

spol. s r.o., ktorý potvrdil, že súčasťou odpredávaného podniku, respektíve jeho časti boli tiež finančné
investície a majetkové práva k ČOV, ktoré boli oceňované znaleckým posudkom. Uvedený svedok
potvrdil, že spoločnosť VEGA, spol. s r.o. bol právnym nástupcom bývalého Pivovaru Tatran Poprad.
Správcamalpovinnosťfinančnéinvestícieakomajetkovéprávozahrnúťdokonkurznejpodstatyúpadcu,k čomu nik nevzniesol návrh na jeho vylúčenie. V tom čase ČOV ešte reálne neexistovala, preto
úpadca nebol spoluvlastníkom ČOV, ale bol spoluvlastníkom práv, do ktorých sa investovali združené
prostriedky. V ďalšom poukázal na konštatovanie súdu prvej inštancie, ktorý v medzitýmnom rozsudku

mal preukázaný vznik spoluvlastníctva. V napadnutom rozsudku nevysvetlil, prečo sa od tohto svojho
predchádzajúceho zistenia odchýlil. V rozsudku ďalej nie je vysvetlené a odôvodnené z čoho vyplýva,
že žalovaný nadobudol rozostavanú stavbu ČOV a časť pozemkov od štátu, keď bolo preukázané,
že investície boli poskytnuté viacerými subjektmi na spoločné vybudovanie ČOV, ku ktorej mali všetky
strany Zmluvy o združení prostriedkov mať garantované majetkové (spoluvlastnícke) právo k spoločne

vystavanejČOV,spoločnoučinnosťoubezposkytnutiebenefitov,čivýhodkČOVprezmluvnéstrany.Nie
je možné pre tieto účely odkázať len na vyjadrenie Fondu národného majetku zo dňa 27.10.2010, keď
sa neskúmalo, že žalovaný a jeho predchodca vlastnícke právo k ČOV ani nadobudnúť nemohli, keďže
vybudovaná ČOV boli v spoluvlastníctve všetkých zmluvných strán, ktorí sa na nej podieľali vložením
investícií na spoločnú vec, cez ktoré investície (účtované ako účastiny v podobe majetkových hodnôt)
im vzniklo majetkové právo k ČOV, keďže žiadne iné benefity z ČOV nečerpali, ani im poskytnuté neboli,

ich spoluvlastníctvo im nezaniklo, keďže sa toto nepremlčuje a je garantované Ústavou SR. Z rozsudku
nevyplývaakosúdprvejinštanciezhodnotilvšetkyvykonanédôkazyvovzájomnejsúvislosti,čopreneho
bolo smerodajné, prečo sa úplne odchýlil od toho čo mal preukázané v medzitýmnom rozsudku. Bez
zdôvodnenia zmenil svoje závery. Nie je preto možné rozsudok považovať za spravodlivý, hodnoverný a
dôvodný. Rozsudok javí znaky arbitrárnosti, v ktorom nie sú vysvetlené a odôvodnené úvahy konajúceho

súdu, čo ho k takému rozhodnutiu viedlo a z akých dôkazov vychádzal. V rozsudku chýbajú zdôvodnenia
k výsluchom svedkov a aj k tomu, že o investíciách bolo účtované ako účastiny, ktoré tvorili majetkovú
hodnotu, teda majetkové právo k ČOV. Napadnutý rozsudok pôsobí zmätočne, jeho závery nereflektujú
na správny skutkový a právny stav, a to aj v otázke vyriešenia spoluvlastníctva, ktorého sa žalobca
v konaní domáha dôvodne a oprávnene po svojich predchodcoch. V bode 57 odôvodnenia rozsudku

súd uviedol, že žalobca uniesol dôkazné bremeno, teda preukázal existenciu a dôvodnosť uplatneného
nároku a prečo následne nepripustil zmenu žaloby a došlo k zamietnutiu žaloby a k priznaniu náhrady
trov žalovanému vo výške 100 %. Rozsudok neodpovedá na okolnosti týkajúce sa aktívnej vecnej
legitimácie, naliehavého právneho záujmu, hoci tieto neboli sporné. Rozsudok nesie znaky arbitrárnosti
a nepreskúmateľnosti s nejasným a nedostatočným odôvodnením tak právneho aj skutkového stavu,

nemôže byť správny ani spravodlivý. Navrhol preto napadnutý rozsudok zmeniť, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie ani na zrušenie. Tiež navrhol pripustiť zmenu žaloby aj návrhu na
vykonanie dokazovania, tak žiadal určiť, že žalobca je spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu XXXXXX/XXXXXXXX nehnuteľnosti evidovanej v katastri nehnuteľností Slovenskej republiky
pre okres N., obec N., k. ú. K., zapísaných na LV č. XXXX, ako parcely Registra „C“, ktorých čísla

a výmeru presne špecifikoval a stavby, ktorých súpisné čísla špecifikoval rovnako aj čísla parciel,
na ktorých sú postavené. Žiadal priznať právnemu zástupcovi žalobcu 100 % náhradu trov právneho
zastúpenia. Prípadne navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

19. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný ku jednotlivým odvolacím námietkam. K námietke
nepripustenia identifikácie sporných pozemkov súdom poukázal na to, že strana sporu má právo
navrhovať dôkazy podporujúce jej skutkové tvrdenia a je súčasne povinná tieto dôkazy na vlastné
nákladyzabezpečovať.Výnimkousúlentiedôkazy,ktorésporovástranaobjektívnezabezpečiťnemôže.
K otázke dôkazov týkajúcu sa identifikácie pozemkov, ktoré podľa žalobcu má možnosť vykonať výlučne

súd, poukázal na § 3 ods. 12 a § 69 ods. 2 katastrálneho zákona, podľa ktorých sa identifikácia parciel
vyhotoví na požiadanie za úhradu správneho poplatku. Žalobca, ktorý vedie 10 rokov súdne konanie
nepristúpil k podaniu jednoduchého vlastného návrhu na identifikáciu, teraz nesprávne označených
pozemkov. Katastrálny zákon v žiadnom svojom ustanovení nestanovuje, aby návrh na identifikáciu
pozemkov nemohol podať každý a nie ako to tvrdí žalobca, že on to urobiť nemôže. Právo dôvodne

namietať zabezpečenie dôkazu súdom má sporová strana len vtedy, ak je tento dôkaz relevantný
k predmetu konania, ak požiadala o jeho vykonanie včas vzhľadom na koncentráciu konania a
predovšetkým, ak ide o dôkaz, ktorý objektívne nemôže zabezpečiť sama. Vo vzťahu k identifikácii
pozemkov v prípade žalobcom navrhnutého tohto dôkazu nebola splnená ani jedna podmienka. K
zamietnutiu návrhu na zmenu žalobného petitu uviedol, že žalobca označil konkrétne parcely, ktoré

podľa neho tvoria predmet sporu, ale súčasne navrhol vykonať identifikáciu týchto parciel, aby bolo
„hodnoverné, že naozaj ide o pôvodné parcely“. Žalobca tak „z opatrnosti“ niečo navrhol, ale súčasne „z
opatrnosti“ uviedol, že tento návrh nemusí byť správny a požiadal súd o jeho preverenie prostredníctvom
katastra. Procesnú zodpovednosť za žalobný návrh nesie výlučne žalobca. Predmetná vec však nie jeprípad, kedy žalobný petit nemôže byť presný, lebo žaloby o určenie vlastníckeho práva, ak sú jeho
predmetom nehnuteľnosti zapísané vo verejne dostupnom registri, takými nie sú. Zmena žalobného
návrhu je dôvodná vtedy, ak je daný skutočne racionálny dôvod, pre ktorý nebolo možné o navrhovanom

predmete konania konať od začiatku. V prejednávanom prípade však sporné parcely boli označene
nesprávne od začiatku konania, teda od roku 2010 a minimálne od roku 2015 dokonca aj na inom
liste vlastníctva. Predmetné pozemky či už sú označené správne alebo nesprávne, nemôžu patriť do
spoluvlastníctva žalobcu, lebo žalobca nepreukázal vlastnícky titul, na základe ktorého sa mal stať ich
vlastníkom. Pozemky je možné nadobudnúť len rozhodnutím štátneho orgánu, dražbou alebo zmluvou,

iná možnosť nie je. Súd v žalobe o určenie vlastníckeho práva vlastnícke právo netvorí, ale nachádza,
deklaruje. Musí teda najneskôr v čase vydania rozhodnutia toto existovať v prospech žalobcu. Žalobca
nepreukázal aký mal on alebo jeho právny predchodca titul na získanie pozemkov. V Zmluve o združenej
investícií o žiadnych pozemkoch nie je ani len zmienka, a to ani len všeobecne a nie už vôbec v
podobe potrebnej pre vykonanie vkladu do katastra. Ani v konkurznom konaní neboli žiadne pozemky
pod stavbou ČOV, ani žiadne iné pozemky patriace žalovanému predmetom konkurzného konania,

teda ani konkurznej podstaty, ani dražby, ani rozdelenia výťažku. Podstatnú časť pozemkov žalovaný,
respektíve jeho právny predchodca, nadobudol pred uzavretím Zmluvy o združenej investícií, čo už
nedáva ani právny, ani logický zmysel k tomu, aby sa žalobca mohol stať ich spoluvlastníkom. Je
preto irelevantné, či súd mal alebo nemal vykonať identifikáciu pozemkov namiesto žalobcu a či mal
alebo nemal povoliť návrh na zmenu žaloby vo vzťahu k pozemkom, lebo v otázke spoluvlastníctva k

nim žalobca nemôže za nijakých okolností uspieť. Povolením návrhu na zmenu žaloby v roku 2020,
pred vydaním v poradí tretieho rozsudku súdu prvej inštancie, by bolo hrubým porušením zásad
koncentrácie hospodárnosti konania. Preto navrhol zamietnuť aj návrh na zmenu návrhu v odvolacom
konaní. Vo vzťahu k ostatným odvolacím námietkam opakovane uvádzal argumentáciu vznesenú v
ostatných dvoch odvolacích konaniach. V čase uzavretia Zmluvy nebol možný vznik vlastníckeho práva

štátneho podniku k akémukoľvek majetku, štátne podniky boli výlučne správcami majetku štátu. Účelom
uzavretia Zmluvy bolo vybudovanie ČOV, ktorá mala slúžiť na čistenie odpadových vôd produkovaných
združenými štátnymi podnikmi. ČOV nemala byť ani vo vlastníctve štátnych podnikov, ani vo vlastníctve
investora, ale výlučne vo vlastníctve štátu. Ak aj Zmluva mala zakladať právo združeného štátneho
podniku na spoluvlastnícky podiel, mohlo ísť výlučne o obligačné právo na prevod zodpovedajúcej časti

majetku. Žaloba by tak mohla byť o uloženie povinnosti uzavrieť Zmluvu o prevode zodpovedajúceho
podielu. Toto právo sa dňa 26.11.2011, t.j. 4 roky od kolaudácie stavby premlčalo. Ak by aj bol nárok
žalobcu dôvodný, tento nepreukázal výšku spoluvlastníckeho podielu. Žalovaný podiel (po prepočte
31,02 %) nezodpovedá žiadnemu spôsobu prepočtu ani výške vložených prostriedkov k hodnote Diela
a pozemkov. Žalovaný nadobudol stav ČOV a pozemkov od štátu ako celok v rámci privatizácie jeho

právneho predchodcu, spoločnosti VVaK, š.p. Vo vzťahu k pozemkom nemohlo vzniknúť ani vecné, ani
obligačné právo, lebo tieto boli nadobudnuté pred uzavretím Zmluvy, aj po jej uzavretí a v samotnej
Zmluve je účel združenia prostriedkov vymedzený striktne na stavbu diela a nie na nákup pozemkov.
Pozemky označené žalobcom v žalobe neexistujú, nakoľko už pred podaním žaloby došlo k zmene
ich označenia a výmery. Nie sú preto ani spôsobilé zápisu do katastra, ani v prípade úspechu žalobcu

v spore. Žalovaný aj jeho právny predchodca boli a sú 100 % verejnými korporáciami so 100 %
vlastníctvom štátu, respektíve miest a obcí. Vlastníctvo ich majetku súkromnými spoločnosťami bolo
a je vylúčené. V závere ešte uviedol, že význam čistiarní odpadových vôd nie je v ich vlastníctve a
v dosahovaní zisku, ale ich význam je výlučne ekologický. Vlastníctvo čistiarne nemá žiadny význam
ani pre žalobcu, lebo nemá záujem podieľať sa na čistení odpadových vôd. Jeho výlučným účelom je

špekulatívna privatizácia nie malej časti verejného majetku prostredníctvom „fiktívneho majetkového
nároku“ a následne vyporiadanie „spoluvlastníctva“ vyplatením, teda nič iné než ziskuchtivosť. Na to
sú napojené ďalšie právne následky, napríklad aj čerpanie štátnych dotácií a prostriedkov Európskej
únie určených na údržbu a rozvoj týchto zariadení. Takéto čerpanie by nebolo právne možné, ak
by tieto zariadenia, čo i len z časti patrili súkromnému subjektu. Žalovaný zásobuje pitnou vodou

301.005 obyvateľov. Sieť vodovodov, kanalizácií, čistiarní, vodojemu a ostatných technických zariadení
patrí medzi najzákladnejšie vybavenie štátu a plní základné strategické potreby obyvateľstva. Žiadna
súkromnáprivatizáciatohtomajetkunebolaaniejemožná.Ajvobdobísocializmuišlooverejnýmajetok,
v správe určitého subjektu. Navrhol, aby odvolací súd sa zaoberal ním vznesenou argumentáciou a
rozhodol výlučne na základe zákona a jeho spravodlivého výkladu.

20. Žalovaný sa ďalším podaním zo dňa 13.11.2020 vyjadril k odvolaniu žalobcu. Aj v tomto podaní
navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%. Uviedol tiež, že žalobca sa v žalobe podanej na súd 17.05.2010 domáha určenia spoluvlastníckehopráva k neexistujúcim nehnuteľnostiam, preto ak súd na pojednávaní dňa 16.06.2020 zamietol návrh
na doplnenie dokazovania vyžiadania správy od Okresného úradu N., katastrálneho odboru, a ak súd
nevyhovel zmene žalobného návrhu podľa podania z 23.10.2020, zdôraznil, že zabezpečenie dôkazov

na identifikáciu predmetu sporu je úlohou žalobcu. Stotožnil sa s odôvodnením napadnutého rozsudku, v
ktorom bolo uvedené, že súd nemá povinnosť upozorňovať strany na nedostatočné dôkazy a navrhovať
im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia, lebo by došlo k porušeniu článku
8 CSP. Rovnako uviedol, že žalobca v návrhu z 15.06.2020, ktorým sa domáhal zmeny žalobného petitu
tvrdil, že stav nehnuteľnosti sa zmenil až po podaní žaloby, a navrhol zaťažiť súd povinnosťou zisťovať

identitu veci, ku ktorej sa domáhal spoluvlastníckeho práva. Tieto informácie sú verejne dostupné tak cez
webový portál, ako aj cez internet. K návrhu na zmenu žaloby nepredložil žalobca žiaden dôkaz, teda
nepreukázal splnenie podmienok podľa § 143 ods. 1 CSP, t.j. že výsledky tohto súdneho konania môžu
byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Súd preto správne zamietol návrh na zmenu žaloby. K
odklonusúduodzáverovpredchádzajúcichtrochrozsudkovpoukázalna§391ods.2CSP,podľaktorých
je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Právne závery odvolacieho súdu boli

v troch zrušujúcich uzneseniach náležite vysvetlené so záverom, že k nadobudnutiu spoluvlastníctva k
ČOVmedzizmluvnýmistranamizmluvydôjsťnemohlo.Poukázalnato,žeprávnepredpisyplatnévčase
uzavretia Zmluvy priamo konštrukciu žalobcu o údajnej vôli a úmysle strán nadobudnúť spoluvlastníctvo
k ČOV vylúčili. Tvrdenie žalobcu, že Zmluva je platným právnym úkonom je iba jeho tvrdením, ničím
nepodloženým a v rozpore so znením zmluvy. Aj úvaha svedka Ľacha, že zmluva je platná, lebo bola

podpísaná, je iba úvahou (domnienkou) vyslovenou po vyše 20 rokov po podpise zmluvy a navyše je v
rozpore s textom zmluvy. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu poukázal na uznesenie Krajského súdu
v Prešove z 29.10.2019 sp. zn. 19Co/155/2018, v ktorom odvolací súd uviedol, že cieľom zmluvných
strán nebolo vytvárať spoluvlastnícke vzťahy, ale združovať investičné prostriedky spôsobom v zmysle
§ 360a Hospodárskeho zákonníka. Svedecké výpovede bývalých zástupcov strán zmluvy považoval

za irelevantné, lebo sú v rozpore s textom zmluvy, ktorú podpísali a tiež v rozpore s vtedy platnou
legislatívou. Benefit bol každej jednej zmluvnej strane poskytnutý udelením kapacity ČOV. Ak by k
výstavbe ČOV nedošlo, zmluvné strany by nemohli pokračovať vo svojej ekonomickej činnosti. Poukázal
ďalej na to, že z listu FNM z 27.10.2010 vyplynulo, že úplné majetkové práva k ČOV nadobudol od štátu
práve žalovaný. Ak žalobca sa snaží svoj spoluvlastnícky podiel odvodiť od tvrdenia správcu konkurznej

podstaty spoločnosti VEGA, spol. s r.o., S. I. upriamil pozornosť na informácie, záznamy FNM, podľa
ktorých práva k ČOV neprešli na VEGA, spol. s r.o., ale na žalovaného, ktoré majú nepochybne vyššiu
dôkaznú silu a pôsobia presvedčivejšie ako pochybne vedené účtovníctvo krachovanej spoločnosti
z 90.tych rokov, ktoré nemôže prevážiť závery štátnej inštitúcie FNM, ktorá musí mať najpresnejšie
a autentické informácie. V zmysle zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na

iné osoby bol majetok v správe VVaK, vrátane rozostavaných stavieb tvoriacich ČOV a súvisiacich
pozemkov prevedený na FNM a následne bol celý majetok tvoriaci ČOV prevedený na žalovaného.
Uvedené potvrdil list FNM z 27.10.2010. Je teda zrejmé, ak 100 % majetku tvoriaceho ČOV vložil FNM
23.03.2004 do spoločnosti žalovaného, nemohol FNM pri privatizácií Pivovaru Tatran Poprad vložiť,
respektíve previesť žiadne práva k ČOV na tretiu osobu - spoločnosť VEGA, spol. s r.o. Vo vzťahu k

formuláciíodôvodnenia napadnutéhorozsudkuvjehobode57,kdesapíše,že„žalobcauniesoldôkazné
bremeno, teda preukázal existenciu a dôvodnosť uplatneného nároku“, z ostatného znenia rozsudku
vyplýva, že ide o chybu v písaní a správne malo byť uvedené, že žalobca „neuniesol dôkazné bremeno“.
Argumentácia žalobcu upínajúceho sa k tejto pisárskej chybe, spôsobenej vynechaním predpony „ne“
je preto zbytočná. Podľa žalovaného rozsudok spĺňa všetky kritériá vyžadované zákonom aj judikatúrou

na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP. V tejto súvislosti poukazuje
na rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. I.ÚS 241/07, ako aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské
práva vo veci Garcia Ruis proti Španielsku z 21.01.1999. Rovnako poukázal aj na uznesenie Ústavného
súdu SR sp. zn. II.ÚS 495/2015 z 20.08.2015. Záverom uviedol, že napadnutý rozsudok nie je zaťažený
vadami, ktoré by odôvodňovali podanie odvolania žalobcu.

21. K vyjadreniu žalovaného žalobca súdu doručil dupliku zo dňa 27.11.2020, v ktorej uviedol, že ak
právny zástupcovia žalovaného požiadali o predĺženie lehoty na vyjadrenie k odvolaniu bez uvedenia
dôvodu, lehota im nemala byť predĺžená. Ak dôvodom malo byť zabezpečenie podkladov od klienta,
ak tieto do konania neboli predložené, nie je možné prizerať na takéto vyjadrenie žalovaného ako

riadne a včas podané. Ani ďalšiu žiadosť na predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k podanému odvolaniu
odôvodnenú objektívnymi okolnosťami spôsobenými pandémiou COVID - 19 a rozsiahlosťou spisu, nie
je možné považovať za opodstatnený dôvod na predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k odvolaniu. Preto
ani na druhé vyjadrenie žalovaného nie je možné prizerať ako na riadne a včas podané vyjadrenie. Trvalna názore, že napadnutý rozsudok nie je spravodlivý, ani správny, ani zákonný. Tiež zotrval na svojom
návrhu na dožiadanie katastrálneho orgánu, ktorého neakceptovanie nebolo v napadnutom rozsudku
odôvodnené. Uviedol, že žalovaný navyše nespochybnil prepojitosť zaniknutého listu vlastníctva č.

XXX pre k. ú. K. s novým Listom vlastníctva č. XXXX, pre k. ú. K.. Tvrdenie žalovaného, že žalobca
nepripojil príslušný list vlastníctva do konania je irelevantné, lebo si ho konajúci súd prvej inštancie
mohol verifikovať a zistiť aj sám. Žalobca nebol povinný preukazovať verejne známu skutočnosť, ale
mal záujem na tom, aby sa z evidencie, a to z katastrálneho orgánu doplnili a vyžiadali relevantné
skutočnosti, podklady a informácie. Zotrval na tom, že sa dôvodne domáhal svojho práva a svojim

návrhom smeroval k ustáleniu predmetu sporu - k riadnej evidencii nehnuteľnosti, ktorá sa týka ČOV.
Vzhľadom na vyjadrenie žalovaného je možné dospieť k záveru, že žalovaný si je vedomý žalobcovho
spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sa týkajú ČOV, a ktorého práva sa v konaní domáha
oprávnene. Mal za to, že jeho odvolanie je dôvodné a rozsudok nesprávny a nespravodlivý. Odkázal v
celom rozsahu na podané odvolanie.

22. K podaniu žalobcu žalovaný doručil súdu svoju, v ktorej poukázal na dôvody, uvedené v jeho žiadosti
o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k odvolaniu s poukazom na protipandemické opatrenia súvisiace so
šírením nového koronavírusu COVID - 19, ako aj vyhláseného núdzového stavu a zákazu vychádzania.
K predmetu sporu uviedol, že je výlučnou povinnosťou žalobcu určiť predmet súdneho sporu o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Nie je možné, aby žalobca túto svoju povinnosť presúval na súd.

Vo vzťahu k zmene žaloby uviedol, že už v čase podania žaloby nehnuteľnosti opísané v petite právne
neexistovali. Zotrval na návrhu na potvrdenie rozsudku a priznanie mu náhrady trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

23. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorémujezčastiodvolanieprípustné(§355CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutieakoajkonaniemu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej
stránke Krajského súdu v Prešove dňa 20.01.2022 a dospel k záveru, že odvolania žalobcu čo do veci

samej nie je dôvodné a čo do výroku o nepripustení zmeny žaloby neprípustné.

24. Z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejedná vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ
domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen
vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok

odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmať, nemusí byť pritom daná odpoveď na každú námietku alebo argument
v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp zn. II. ÚS/78/05).

25. Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím
štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností uvedených zákonom ( § 132 ods. 1 z.č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník, ďalej len OZ).

26. Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých subjektov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo

bezpodielové (§ 136 ods. 1, 2 prvá veta OZ).

27. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore čo do merita veci na základe
vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne
právne posúdil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými

zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane
druhej. Naproti tomu ani v priebehu odvolacieho konania žalobca nepredostrela taký relevantný
argument, teda taký argument majúci súvis s prejednávanou vecou, ktorý by bol takej povahy, že by
mohol priniesť pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie.

28. Je možné skonštatovať, že súd prvej inštancie dal vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú
odpoveď na podstatné argumenty strán sporu. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené
očakávania žalobcu a že súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte
neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvejinštancie postupoval v súlade so záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo strán
sporu na súdnu ochranu, túto stranám sporu poskytol. Odvolací súd preto v celom rozsahu poukazuje
na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP.

29. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia, ako aj k odvolacím dôvodom uvádza, že v konaní
bolo pre úspech žalobcu nevyhnutné preukázať, že existovala dohoda zmluvných strán, a to už v
čase uzavretia Zmluvy o združení finančných k investičnej výstavbe akcie: N. -K.- ČOV zo dňa
08.11.1990, ďalej len „Zmluva“ o vzniku podielového spoluvlastníctva k predmetu zmluvy. Teda na vznik

podielového spoluvlastníctva k uvedenej ČOV strany, ktoré finančné prostriedky združovali, sa museli
dohodnúť ešte v čase uzavretia Zmluvy na tom, že výsledkom tejto investičnej činnosti bude objekt v
ich spoluvlastníctve a prípadne aj v akých podieloch. Nebolo rozhodujúcim, či a v akej miere sa ten-
ktorý subjekt podieľal na zhotovení veci-stavby, ale to, či sa subjekty, ktoré združili finančné prostriedky
dohodli, že takto zhotovená vec bude v ich spoluvlastníctve. Ani podľa názoru odvolacieho súdu, napriek
dlho trvajúcemu sporu sa žalobcovi nepodarilo existenciu takej dohody preukázať. Vo veci vykonané

dôkazy, a to ani výsluch svedkov, ktorí expressis verbis nepotvrdili existenciu takej dohody, nepreukázali
tvrdenia žalobcu o takejto dohode. Iba nejasné tvrdenia, z ktorých uvedené nebolo možné jednoznačne
ustáliť, nebolo možné vyhodnotiť tak, že takáto dohoda existovala. Nebol tak žalobcom preukázaný
zrejmý úmysel zmluvných strán na nadobudnutí veci do spoluvlastníctva ( viď rozhodnutia NS SR sp.
zn. 4Cdo/93/99 a NS ČR sp. zn. 3Cdo/111/92, R 44/93). Je však potrebné vo vzťahu k pozemkom, ku

ktorým žalobca žiadal určiť podielového spoluvlastníctvo, že toto nemohlo vzniknúť na základe Zmluvy
o združení, lebo zákon nepozná a neumožňuje nadobudnutie podielového spoluvlastníctva k pozemkov
formou uzavretia takej Zmluvy o združení.

30. K ďalšej odvolacej námietke, že v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie neuviedol

odklon od jeho pôvodného záveru, vysloveného v predchádzajúcich rozhodnutiach, odvolací súd
uvádza, že závery súd prvej inštancie v pôvodných rozhodnutiach boli odvolacím súdom vyhodnotené
ako nepreukázané a v zrušujúcich uzneseniach bol vyslovený právny názor odvolacieho súdu, ktorý
je v zmysle ust.§ 391 ods. 2 CSP pre súd prvej inštancie záväzný. Nebolo preto povinnosťou súdu
prvej inštancie odôvodňovať odklon od svojich záverov uvedených v zrušených rozhodnutiach, ak v

napadnutom rozsudku jeho závery boli vyhodnotené v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu.

31. Nie je možné sa stotožniť ani s tvrdením žalobcu, že už v Zmluve bol dohodnutý podiel v % pre
každého s poukazom na uvedenie výšky investícii vyjadrených podielom v % pre každú zmluvnú stranu.
Percenta znamenali výšku združených financií, nie výšku podielového spoluvlastníctva. K tvrdeniu, že

zmluvné strany nemali z uvedenej zmluvy žiaden benefit, odvolací súd uvádza, že už skutočnosť, že
mohli pokračovať vo svojej činnosti, keďže využívali kapacitu ČOV na vypúšťanie odpadových vôd, je
možné považovať za benefit, lebo inak by podľa všetkého museli ukončiť svoju činnosť. Aj uvedené
mohlo a podľa všetkého bolo dôvodom, prečo bola Zmluva uzavretá.

32. Odvolací súd nepovažoval za dôkaz o existencii dohody o vzniku spoluvlastníctva ani list spoločnosti
VEGA spol. s r.o. a Pivovar Tatran Poprad z 01.11.1994 adresovaný Ministerstvu pôdohospodárstva,
ktorým žiadali o kapitálový vstup do ČOV, lebo išlo iba o „ požiadavku“ uvedených subjektov, nie dôkaz,
ževčaseZmluvyboladohodaovznikuspoluvlastníctvakČOV.Anivovecivypočutísvedkoviaexistenciu
dohody o spoluvlastníctve nepreukázali. Rovnako nie je možné dohodu o spoluvlastníctve odvodzovať

s poukazom na iné Zmluvy o združení, v ktorých mohlo byť resp. bolo spoluvlastníctvo dohodnuté. Nie
je možné posúdiť vznik spoluvlastníctva ani s odôvodnením, že investície, vložené podľa Zmluvy boli
evidované v účtovníctve, lebo to môže byť dôkazom toho, v akej výške boli financie združené, ale
nie dôkazom existencie podielového spoluvlastníctva k ČOV.

33. Ak v odvolaní žalobca namieta, že v bode 57 odôvodnenia napadnutého rozsudku je uvedené, že
žalobca preukázal dôvodnosť uplatneného nároku, odvolací súd k uvedeného uvádza, že ide o zrejmú
chybu v písaní, kde vypadla predpona „ne“, čo je zrejme z výroku rozsudku, ako aj z ďalšieho jeho
odôvodnenia. Na správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu táto chyba v písaní však nemala vplyv.

34. K tvrdeniu žalobcu, že súd mal vykonať ním navrhnutý dôkaz dopytom na kataster, odvolací súd
uvádza, že bolo povinnosťou žalobcu predložiť súdu potrebné dôkazy, lebo údaje v katastri sú prístupné
aj žalobcovi, teda nešlo o dôkaz, ktorý by žalobca nemohol súdu predložiť. Ak tak neurobil, nesplnilsvoju povinnosť dôkazného bremena. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že čl. 8 CSP základných
princípov uvádza, že strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť ich dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti konania. Súd nemôže vykonávať

dôkazy namiesto strany sporu, lebo by tým porušil rovnosť strán sporu v súdnom konaní.

35. Je potrebné ešte poukázať na rozhodnutia - nález ÚS SR zo dňa 09.06.2020 sp. zn. I. US 24/2019
vo vzťahu k dôkaznému bremenu v CSP a procesných následkov stavu non liquet, podľa ktorého
Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany

definovanýjejpovinnosťoutvrdeniaanaňounadväzujúcoudôkaznoupovinnosťouaimzodpovedajúcim
korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne
vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti
zodpovedajúceznakomprávnejnormy,ktorájepreňupriazniváaktorejsadomáha. Stranadomáhajúca
sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého
skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo

zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala,
nedošlo (viď Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019 z 9. júna 2020).

36. Odvolací súd ešte dodáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou
Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie

neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo
účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. II.ÚS/44/03, III.ÚS/209/04, I.ÚS/117/05, III.ÚS/191/2013).
Rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť

analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (viď uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/163/2015
zo dňa 17.04.2016).

37. V danom prípade odvolací súd tak dospel k záveru, že súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanovisko strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy,ktoréaplikovalnaprejednávanýprípadazktorýchvyvodilsvojeprávnezávery,ktoréprimerane
vysvetlil. Z hľadiska logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie čo do veci samej vytknúť nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny
proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (viď rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I.ÚS/50/04).

38. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných

v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami žalobcu, ktoré nemohli spôsobiť zmenu či už právneho posúdenia veci alebo
zmenu rozhodnutia ako takú.

39. Keďže v odvolaní je namietané aj nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, odvolací

súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je
chybnou aplikáciou práva na zistený stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, t.j. náležitý
právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. O nesprávne právne posúdenie veci

súdom prvej inštancie v predmetnom konaní však nejde. Súd prvej inštancie správne aplikoval príslušné
právne predpisy na zistený skutkový stav.40. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu čo do výroku o nevyhovení návrhu na pripustenie zmeny žaloby
odvolací súd uvádza, že proti uvedenému výroku odvolanie nie je prípustné v zmysle ust. § 355 ods. 2
v spojení s § 257 CSP, preto bolo odvolanie žalobcu proti uvedenému výroku odmietnuté podľa § 386

písm. c) CSP.

41. V zmysle ust. § 371 CSP, podľa ktorého žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť, bol návrh
žalobcu na pripustenie zmeny žaloby zamietnutý.

42. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odmietol odvolanie proti výroku o nevyhovení návrhu na
pripustenie zmeny žalobného petitu podľa § 386 písm. c) CSP, potvrdil rozsudkov vo veci samej spolu
aj so správnym výrokom o trovách konania podľa § 387 ods. 1, 2 CSP a zamietol návrh na pripustenie
zmeny petitu žaloby, keďže podľa § 371 CSP v odvolacom konaní žalobu nie je možné meniť.

43. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak,

že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému bola priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania
proti neúspešnému žalobcovi s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá v zmysle § 262 CSP súdny úradník.

44. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).