Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Odmietajúce odvolanie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Sa/4/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200074
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8021200074.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou, v právnej veci žalobkyne G. J., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Y. X. XX, právne zastúpená JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom,
so sídlom Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, ul.
29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 17.
decembra 2020 číslo: XXXXX-X/XXXX-BA na základe správnej žaloby, takto
r o z h o d o l :
Žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
I.
1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 17.12.2020 rozhodla žalovaná ako príslušný odvolací orgán
o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník zo dňa 05.10.2020 č.
XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX vo veci uloženia povinnosti vrátiť nemocenské tak, že odvolanie zamietla a
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.
2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citovala § 218 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu vydania rozhodnutia (ďalej len zákona) a uviedla, že
Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník (ďalej len pobočka) vydala dňa 05.10.2020 rozhodnutie č. XXX-
XXXXXX-O v zmysle ktorého podľa § 236 ods. 1 písm. c) zákona rozhodla, že žalobkyňa je povinná
vrátiť nemocenské za obdobie od 31.12.2010 do 30.06.2011 v celkovej sume 3.585,40 Eur.
3. Proti rozhodnutiu pobočky podala žalobkyňa odvolanie s tým, že žalovaná v odôvodnení
preskúmavaného rozhodnutia odvolacie námietky konkretizovala.
4. Ďalej uviedla, že žalobkyňa si uplatnila nárok na nemocenské dňa 18.01.2011 z dôvodu
vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti z povinného nemocenského poistenia zamestnanca u
zamestnávateľa D. U., prostredníctvom Žiadosti o nemocenské č. H od 31.12.2010, pričom dočasná
pracovná neschopnosť trvala do 30.06. 2011.
5. U zamestnávateľa D. U. bola evidovaná ako zamestnanec od 29.12.2010 do 30.12.2010.
6. Nárok na nemocenské bol pobočkou posúdený v súlade so zákonom v znení účinnom ku dňu
uplatnenia nároku na nemocenské, tzn. ku dňu 30. decembra 2010.7. Nakoľko žalobkyňa splnila všetky zákonom stanovené podmienky vzniku nároku na nemocenské,
pobočka jej nárok na nemocenské dňa 15.03.2011 rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX od
31.12.2010 (odo dňa nasledujúceho po zániku nemocenského poistenia) do zániku nároku na
nemocenské, t. j. do 30.06.2011 priznala, a vyplatila v celkovej sume 3 585,40 Eur.
8. Pobočka na základe podozrenia zo spáchania trestného činu subvenčného podvodu (krátkodobé
trvanie pracovného pomeru, ktorý vznikol za účelom čerpania nemocenských dávok) podala voči
žalobkyni trestné oznámenie a následne okresný prokurátor vo Svidníku podal na ňu obžalobu.
Okresný súd vo Svidníku, rozsudkom sp. zn. 3T/6/2016-274, zo dňa 21.októbra 2019, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 29.01.2020, po vykonaní dôkazov žalobkyňu uznal za vinnú zo spáchania prečinu
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že svojím
konaním uviedla iného do omylu a spôsobila na cudzom majetku väčšiu škodu tým, že pracovnú zmluvu
so zamestnávateľom uzatvorila účelovo so zámerom, že po následnom uznaní jej dočasnej pracovnej
neschopnosti počas trvania pracovného pomeru bude mať nárok na čerpanie nemocenských dávok v
zmysle zákona.
9. Na základe tohto rozsudku začala pobočka podľa § 236 ods. 1 písm. c) zákona v znení neskorších
predpisov voči žalobkyni konanie vo veci vrátenia preplatku na nemocenskej dávke, čo žalobkyni
oznámila listom č. XXXX-XX/XXXX-SK zo dňa 17.08.2020, v ktorom ju zároveň vyzvala na vyjadrenie v
lehote ôsmich dní. Predmetné Oznámenie o začatí konania vo veci vrátenia preplatku na nemocenskej
dávke žalobkyňa prevzala dňa 24.08.2020.
10. K predmetnému oznámeniu sa vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa
31.08.2020, v ktorom uviedla, že žiadne peniaze neprijala, a preto by nemal byť povinná ich vrátiť.
11. Pobočka vyššie uvedený skutkový stav ako i tvrdenia žalobkyne vyhodnotila tak, že dňa
05.10.2020 vydala rozhodnutie č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX, ktorým žalobkyni uložila povinnosť vrátiť
nemocenské v celkovej sume 3 585,40 Eur. Rozhodnutie pobočky vychádza z § 236 ods. 1 písm. c)
zákona v znení neskorších predpisov.
12.Podľa§236ods.1zákonavzneníneskoršíchpredpisovpríjemcadávkyjepovinnývrátiťdávkualebo
jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak je vyššia ako 5 Eur a
a) nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom,
b) prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila
neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, alebo
c)vedomeinakspôsobil,žedávkaalebojejčasťsavyplatilaneprávomalebovovyššejsume,akopatrila.
13. Skutočnosť, že žalobkyňa vedome spôsobila, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo
vo vyššej sume, ako patrila, je zrejmá z právoplatného rozsudku Okresného súdu vo Svidníku, sp. zn.
3T/6/2016-274, zo dňa 21.10.2019, v ktorého odôvodnení sa uvádza, že žalobkyňa svojím konaním
uviedla iného do omylu a spôsobila na cudzom majetku väčšiu škodu tým, že pracovnú zmluvu so
zamestnávateľom uzatvorila účelovo so zámerom, že po následnom uznaní jej dočasnej pracovnej
neschopnosti počas trvania pracovného pomeru bude mať nárok na čerpanie nemocenských dávok v
zmysle zákona.
14. Žalobkyňa v odvolaní uvádza, že ona vyplatené sumy nemocenského, ktoré má vrátiť, neprijala.
15. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že kto sa považuje za príjemcu dávky je uvedené v § 117 ods.
4 zákona (príjemca dávky je poberáte!' dávky, zákonný zástupca poberateľa dávky, osoba, ktorej bolo
nezaopatrené dieťa zverené rozhodnutím súdu, alebo osobitný príjemca).
16. Súčasne z prvej vety § 117 ods. 1 zákona, platného aj v čase uplatnenia nároku na nemocenské
navrhovateľkou, je zrejmé, že dávky sa poukazujú na účet príjemcu dávky v banke alebo v pobočke
zahraničnej banky.
17. Podľa § 109 od. 2 zákona nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto
zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o
priznanie alebo vyplácanie dávky.18. Podľa § 184 ods.1 zákona dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe
písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky.
19. V zmysle § 184 ods. 5 zákona v znení neskorších predpisov žiadosť o priznanie dávky sa podáva
na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Fyzická osoba je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce
na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou.
20. Súčasťou tlačiva, ktorým si poistenec uplatňuje nárok na nemocenské, je okrem iných údajov aj údaj
o čísle účtu, ktorý uvádza poistenec, a následne správnosť všetkých vyplnených údajov potvrdí svojim
podpisom.
21. Z tlačiva vyplýva, že na druhej strane II. dielu Žiadosti o nemocenské č. H na strane v časti
VYHLÁSENIE POISTENCA uviedla žalobkyňa ako číslo účtu, na ktoré chce nemocenské poukázať,
údaj XXXXXXXXX/XXXX a následne uviedla svoj podpis.
22. Nemocenské v celkovej sume 3 585,40 Eur priznané žalobkyni, bolo vyplácané mesačne v
jednotlivých termínoch výplat nemocenských dávok od 31.12.2010 do 30.06.2011. Nemocenské dávky
boli vyplatené na účet uvedený na žiadosti o nemocenské, t. j. na účet vedený vo Všeobecnej úverovej
banke, a. s., v súčasnosti vo formáte IBAN, č. SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, ktorého správnosť,
v zmysle vyššie uvedeného, potvrdila žalobkyňa svojim vlastnoručným podpisom. Počas priebežných
výplat splatných súm nemocenského ani raz nespochybnila spôsob výplaty.
23. Výplata nemocenského bola vykonaná na účet uvedený v žiadosti o nemocenské, pričom Sociálna
poisťovňa nemá kompetenciu overovať správnosť účtu uvedeného žiadateľom o dávku. Za správnosť
údajov v žiadosti zodpovedá žiadateľ, ktorý vyplnením a podpísaním žiadosti potvrdzuje správnosť
všetkých uvedených údajov. Ako už bolo uvedené, žalobkyňa počas celého obdobia poberania
nemocenského ani raz nenamietala, že jej nemocenské nie je vyplácané tak, ako požadovala.
24. Žalobkyňa v odvolaní uvádza, že sumy nemocenskej dávky, ktoré má vrátiť, sú premlčané a trojročná
lehota na uplatnenie práva na vrátenie dávky začala plynúť najneskôr dňa 18.06.2012, kedy bolo podané
trestné oznámenie.
25. Podľa § 236 ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov právo na vrátenie dávky poskytnutej
neprávom alebo v nesprávnej sume sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa
túto skutočnosť zistila, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. Tieto
lehoty neplynú počas konania o odvolaní, počas výkonu rozhodnutia alebo ak sa na úhradu preplatku
vykonávajú zrážky z dávky.
26. V uvedenom ustanovení je ustanovená tak objektívna, ako aj subjektívna lehota, v rámci ktorej sa
premlčí právo žalovanej na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej sume. Subjektívna
lehota je stanovená ako lehota troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila skutočnosť, že dávka
bola poskytnutá neprávom alebo v nesprávnej sume. Súčasne zákon o sociálnom poistní v uvedenom
ustanovení upravuje aj objektívnu lehotu v trvaní desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila.
27. Sociálna poisťovňa uvádza, že k zisteniu skutočnosti, že žalobkyňa zodpovedá za vedomé
spôsobenie neprávom vyplatenej dávky, až nadobudnutím právoplatnosti rozsudku Okresného súdu vo
Svidníku, sp. zn. 3T/6/2016-274, zo dňa 21.10.2019, v odôvodnení ktorého sa uvádza, že žalobkyňa
svojím konaním uviedla iného do omylu a spôsobila na cudzom majetku väčšiu škodu tým, že pracovnú
zmluvu so zamestnávateľom uzatvorila účelovo so zámerom, že po následnom uznaní jej dočasnej
pracovnej neschopnosti počas trvania pracovného pomeru bude mať nárok na čerpanie nemocenských
dávok v zmysle zákona. Do právoplatnosti tohto rozsudku, t.j. do dňa 29.01.2020, mala Sociálna
poisťovňa len podozrenie, ale ako preukázanú skutočnosť (rozumej zistenie), to mohla preukázateľne
považovať až odo dňa 29.01.2020.
28. Konanie vo veci povinnosti vrátiť nemocenské časovo nadväzuje na vyššie uvedené zistenie;
nadväznosť tohto konania vyplýva z logiky veci. Pobočka preto vo veci povinnosti vrátiť nemocenskézačala konať až po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Okresného súdu vo Svidníku, sp. zn.
3T/6/2016-274, zo dňa 21.10.2019, a teda konala v zmysle trojročnej subjektívnej lehoty.
29. Nemocenské bolo žalobkyni vyplatené za obdobie od 31.12.2010, a prvostupňový orgán rozhodol o
povinnosti žalobkyne vrátiť neprávom vyplatené sumy dňa 05.10.2020, a preto je zrejmé, že ani v zmysle
desaťročnej objektívnej lehoty právo na vrátenie dávky nie je premlčané.
30. Odvolací orgán sa tak domnieva, že k rozhodnutiu o povinnosti vrátiť neprávom vyplatené
nemocenské došlo v rámci subjektívnej aj objektívnej lehoty ustanovenej v § 236 ods. 2 zákona o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
31. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán,
rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
II.
32. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej. V
časti I. poukázala na priebeh administratívneho konania a ďalej uviedla, .... „že na základe trestného
oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 18.06.2012 bolo začaté trestné konanie vyšetrovateľom PZ vo
Svidníku. V trestnom oznámení je uvedené aj moje meno a suma 3.585,40 Eur, ktorá mala byť vyplatená
na bankový účet bývalej zamestnankyne F. Y..
33. Právo na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej sume sa premlčí uplynutím troch
rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa túto skutočnosť zistila, najneskôr uplynutím desiatich rokov
odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. Tieto lehoty neplynú počas konania o odvolaní, počas výkonu
rozhodnutia alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky (§ 236 ods. 2 zákona).
34. S poukazom na citované zákonné ustanovenie som vzniesla námietku premlčania.
35. Trojročná lehota na uplatnenie práva na vrátenie dávky začala plynúť najneskôr dňa 18.06.2012,
kedy bolo podané trestné oznámenie.
36. Nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že trojročná lehota začala plynúť až nadobudnutím
právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 3T 6/2016.
37. Prebiehajúce trestné konanie nemá na plynutie premlčania žiadny vplyv a napokon v zmysle platnej
judikatúry nárok na vrátenie neprávom poskytnutej dávky nie je nárokom na náhradu škody spôsobenej
trestným činom, keďže tento nárok nevzniká ako následok konania páchateľa, ale ide o nárok vyplývajúci
zo zákona. Na vymoženie neprávom vyplatenej dávky má Sociálna poisťovňa voči povinnému iné
zákonom stanovené možnosti.
38. V odvolaní som tiež uviedla, že výpoveďou svedkyne F. Y. (bývalej zamestnankyne žalovaného) zo
dňa 27.12.2012 bolo nepochybne preukázané, že peniaze boli poslané na osobný účet svedkyne a nie
na môj účet.
39. Pokiaľ žalovaný odvodzuje plynutie premlčacej lehoty od právoplatnosti trestného rozsudku,
považujem za potrebné uviesť, že trestné konanie nie je ukončené, pretože Najvyšší súd SR zrušil
rozsudok a na Okresnom súde Svidník je určený termín pojednávania na deň 2.3.2021. ....“
40. Z uvedených dôvodov žiadala, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovanej a vrátil jej vec na ďalšie
konanie. Zároveň žiadala, aby jej boli vrátené trovy konania.
III.
41. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v
preskúmavanom rozhodnutí a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.IV.
42. Žalobkyňa v žalobe ani žalovaná vo vyjadrení k žalobe nežiadali o nariadenie pojednávania.
V.
43. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
44. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
45. Podľa § 23 ods. 2 písm. b) SSP sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách
v sociálnych veciach.
46. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.
47. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
48. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
49.Spoukazomnavyššiecitovanézákonnéustanoveniasprávnysúdpreskúmalnapadnutérozhodnutia
a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, v súlade s § 107
ods. 2 SSP konal a rozhodol bez nariadenia pojednávania s tým, že podľa § 137 ods. 4 SSP miesto a
čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil v zákonnej lehote na úradnej tabuli krajského súdu, aj
na jeho webovej stránke a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
50. Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým Sociálna poisťovňa, pobočka v zmysle § 236 ods. 1
písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ( ďalej len zákona )
rozhodla o povinnosti žalobkyne vrátiť nemocenské za obdobie od 31.12.2010 do 30.06.2011 v celkovej
sume 3.585,40 Eur.
51. Na základe odvolania žalobkyne, žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona odvolanie zamietla a
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník potvrdila.
52. Žalobkyňa v žalobe namietala premlčanie nároku a skutočnosť, že nemocenské jej nebolo vyplatené.
53. Podľa § 236 ods. 1 zákona príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého
mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak je vyššia ako 5 eur a
a) nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom,
b) prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila
neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, alebo
c)vedomeinakspôsobil,žedávkaalebojejčasťsavyplatilaneprávomalebovovyššejsume,akopatrila.
54. Podľa § 236 ods. 2 zákona právo na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej sume
sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa túto skutočnosť zistila, najneskôr
uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. Tieto lehoty neplynú počas konania o
odvolaní, počas výkonu rozhodnutia alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky.55. V § 236 ods. 2 zákona je ustanovená objektívna ( 10 ročná ), ako aj subjektívna lehota ( 3 roky ), po
uplynutí ktorej sa právo na vrátenie dávky vyplatenej neprávom alebo v nesprávnej výške premlčí.
56. Z obsahu administratívneho spisu aj rozhodnutia žalovanej mal správny súd preukázané, že
žalobkyňa si uplatnila nárok na nemocenské dňa 18.01.2011 z dôvodu pracovnej neschopnosti od
31.12.2010 do 30.06.2011 z povinného nemocenského poistenia zamestnanca u zamestnávateľa D. U..
57. Rozhodnutím zo dňa 15.03.2011 číslo: XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX bol žalobkyni priznaný nárok na
nemocenské od 31.12.2010 ( odo dňa nasledujúceho po zániku nemocenského poistenia ) do zániku
nároku na nemocenské, t.j. do 30.06.2011.
58. Za uvedené obdobie Sociálna poisťovňa vyplatila 3.585,40 Eur nemocenské.
59. K zisteniu skutočnosti, že žalobkyni bolo nemocenské vyplatené neprávom, lebo vedome spôsobila,
že jej dávka bola vyplatená neprávom, sociálna poisťovňa zistila až z rozsudku Okresného súdu Svidník
č.k. 3T/6/2016 - 274 zo dňa 21.10.2019, z ktorého vyplýva že žalobkyňa spôsobila na cudzom majetku
väčšiu škodu tým, že pracovnú zmluvu so zamestnávateľom uzatvorila účelovo so zámerom, že po
následnom uznaní jej dočasnej pracovnej neschopnosti počas trvania pracovného pomeru bude mať
nárok na čerpanie nemocenských dávok v zmysle zákona.
60. Aj podľa správneho súdu skutočnosť, nasvedčujúcu postup podľa § 236 ods. 2 zákona, Sociálna
poisťovňa zistila až vyhlásením rozsudku 3T/6/2016, t.j. dňa 21.10.2019.
61. Až od tohto dňa začala plynúť 3-ročná subjektívna premlčacia lehota a až od tohto dňa mohla
Sociálna poisťovňa uplatniť postup podľa § 236 ods. 2 zákona.
62. Zároveň platí, že nemocenské bolo žalobkyni zaplatené za obdobie od 31.12.2010 a teda 10-ročnú
objektívna premlčacia lehota uplynula 31.12.2020.
63. Sociálna poisťovňa, pobočka rozhodla rozhodnutím zo dňa 05.10.2020, teda v zákonnej lehote,
pred uplynutím subjektívnej aj objektívnej premlčacej lehoty a žalobná námietka o premlčaní nároku je
nedôvodná.
64. Vo vzťahu k žalobnej námietke, že trestné konanie nie je ukončené, lebo NS SR zrušil rozhodnutie
Okresného súdu Svidník sp. zn. 3T/6/2016, správny súd poukazuje na nový rozsudok Okresného súdu
Svidník sp. zn. 1T/3/2021 zo dňa 09.12.2021 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.
2To/2/2022 zo dňa 20.04.2022, právoplatný dňa 20.04.2022, ktorým bola žalobkyňa uznaná vinnou zo
spáchanie subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona na rovnakom
skutkovom základe ako vo veci 3T/6/2016.
65. Za nedôvodnú považuje správny súd aj námietku, že nemocenské jej nebolo vyplatené.
66. Podľa § 109 ods. 2 zákona nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto
zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o
priznanie alebo vyplácanie dávky.
67. Podľa § 184 ods.1 zákona dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe
písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky.
68. V zmysle § 184 ods. 5 zákona žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou
poisťovňou. Fyzická osoba je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok
na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou.
69. Súčasťou tlačiva, ktorým si poistenec uplatňuje nárok na nemocenské, je okrem iných údajov aj údaj
o čísle účtu, ktorý uvádza poistenec, a následne správnosť všetkých vyplnených údajov potvrdí svojim
podpisom.70. Z tlačiva vystaveného žalobkyni vyplýva, že na druhej strane II. dielu Žiadosti o nemocenské č. H na
strane v časti VYHLÁSENIE POISTENCA žalobkyňa uviedla ako číslo účtu, na ktoré chce nemocenské
poukázať, údaj XXXXXXXXX/XXXX a toto tlačivo vlastnoručne podpísala.
71. Nemocenské v celkovej sume 3 585,40 Eur priznané žalobkyni, bolo vyplácané mesačne v
jednotlivých termínoch výplat nemocenských dávok od 31.12.2010 do 30.06.2011. Nemocenské dávky
boli vyplatené na účet uvedený na žiadosti o nemocenské, t. j. na účet vedený vo Všeobecnej úverovej
banke, a. s., v súčasnosti vo formáte IBAN, č. SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, ktorého správnosť,
v zmysle vyššie uvedeného, potvrdila žalobkyňa svojim vlastnoručným podpisom. Počas priebežných
výplat splatných súm nemocenského ani raz nespochybnila spôsob výplaty.
72. Výplata nemocenského bola vykonaná na účet uvedený v žiadosti o nemocenské, pričom Sociálna
poisťovňa nemá kompetenciu overovať správnosť účtu uvedeného žiadateľom o dávku. Za správnosť
údajov v žiadosti zodpovedá žiadateľ, ktorý vyplnením a podpísaním žiadosti potvrdzuje správnosť
všetkých uvedených údajov. Ako už bolo uvedené, žalobkyňa počas celého obdobia poberania
nemocenského ani raz nenamietala, že jej nemocenské nie je vyplácané tak, ako požadovala.
73. Z uvedených dôvodov správny súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
74. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 veta prvá SSP, podľa
ktorých správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo z časti úspech. Žalovanému prizná
správnysúdpodľapomerujehoúspechuvovecivočižalobcoviprávonanáhradudôvodnevynaložených
trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Keďže žalobkyňa nebola v konaní úspešná a
nebol naplnený ani dôvod uvedený v § 168 veta prvá SSP, správny súd rozhodol tak, že náhradu trov
konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove
(§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej
pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.