Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Monika Halkociová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716010182
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8716010182.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov Mgr.
Iva Maruščáka a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa
16.08.2022, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1,
ods. 4 písm. a) Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, o odvolaní okresného
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/18/2016 zo dňa 07.11.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd obžalovaného A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, podľa § 285 písm.
b) Tr. poriadku oslobodil spod obžaloby Okresného prokurátora Poprad č. 2 Pv 771/2012/7706 zo dňa
25.02.2016 pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zákona v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- po tom, ako v období mesiacov september až október 2009 boli vykonané na základe ústnej dohody
medzi E. F. G., bytom H. XXXX/XX, I. a občanom C. J., stavebné práce na pozemku menovanej na
parcele č. XXXX/XX, k. ú. K. J., okres I., pričom sa jednalo hlavne o zemné a odvodňovacie práce,
kde na základe vzájomnej ústnej dohody bola hodnota diela postupne stanovená na sumu 20.000,--eur,
ktorú E. G. po dokončení prác koncom októbra 2009 uhradila v hotovosti C. J., kde A. B. ju následne v

mene vtedajšieho konateľa zastupujúceho spoločnosť VL GROUP s. r. o., Kežmarská 30, Poprad, dňa
30.03.2010 vyzval, aby uhradila spoločnosti VL GROUP s. r. o. doplatok do sumy 91.283,--eur bez DPH,
na ktorú sumu boli vyčíslené vykonané zemné práce, kde E. G. túto sumu odmietla uhradiť, nakoľko
s uvedenou spoločnosťou nemala žiaden zmluvný vzťah na vykonanie uvedených prác, kde A. B. ako
nový konateľ spoločnosti VL GROUP s. r. o. podal dňa 30.06.2010 na Okresnom súde v Poprade žalobu
v snahe podvodom získať sumu 354.369,22 eur, na ktorú v súdnom konaní vyčíslila firma vykonané

zemné práce, kde ako súčasť podania bola doložená objednávka zo dňa 01.09.2009, podľa ktorej si
mala E. G. objednať vykonanie stavebných prác firmou VL GROUP s. r. o. na parcele č. XXX/XX, k. ú.
K. J., okres I., kde sa jednalo hlavne o zemné a odvodňovacie práce, pričom túto objednávku menovaná
nepodpísala a jej podpis na objednávke bol sfalšovaný, čim týmto konaním mal byť súd uvádzaný do
omylu za účelom dosiahnutia finančnej výhody veľkého rozsahu ku škode E. F. G., pretože skutok nie
je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresný prokurátor, ktoré odôvodnil
tak, že sa nestotožnil s odôvodnením rozsudku okresného súdu, ktorý svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že vykonaným dokazovaním bolo síce preukázané, že skutok sa stal, avšak tento skutok nie je
trestným činom, a to vzhľadom na zistené skutočnosti, že obžalovaný uplatňoval na súde v civilnom
konaní nároky ako konateľ spoločnosti, hoci v čase podávaní trestných oznámení, výzvy a návrhu

na vydanie trestného rozkazu, nebol konateľom spoločnosti a nebol ani poverený zastupovaním tejto
spoločnosti a tak využíval prostriedky na uplatnenie finančnej náhrady, ktorá mu nepatrila. Poukázalna to, že uvedené prostriedky mali súkromnoprávny charakter a ich účinnosť mohol posúdiť tak,
že nedávajú záruku za úspešnosť vymoženia finančnej náhrady, pretože inými prostriedkami nebolo
preukázané, že tento nárok mu patrí. Poukázal pri tom na rozhodnutie Okresného súdu v Poprade sp.

zn. 21C/105/2010, kde bol návrh obžalovaného zamietnutý. Taktiež v odôvodnení svojho rozhodnutia
súd uviedol, že pokiaľ boli predkladané v civilnom konaní dôkazy, o ktorých obžalovaný vedel, že sú
nepravdivé, tak musel o to viac predpokladať, že je menej pravdepodobná úspešnosť prostriedkov,
ktoré používal, vrátane návrhu, ktorým si uplatňoval nárok v civilnom konaní. Takéto dôkazy, o ktorých
bol presvedčený, že sú nepravdivé, nemožno považovať za prostriedky, ktorými by sa snažil uviesť

iného do omylu a to najmä súd, ktorý mal rozhodovať o jeho návrhu, ani prostriedky, ktorými by
využíval niečí omyl a pokúsil sa na škodu cudzieho majetku seba alebo iného (spoločnosť, ktorú
údajne zastupoval) obohatiť a pokúsiť sa spôsobiť škodu inému subjektu - E. G.. Taktiež súd v
napadnutom rozsudku poukázal na okolnosť, že nemôže zostať bez povšimnutia preukázaný stav
osobnosti obžalovaného, najmä v období rokov 2008 - 2015, kedy mal byť spáchaný skutok a kedy
bolo vykonané znalecké skúmanie duševného stavu obžalovaného. Práve v tomto období obžalovaný

vypracovával množstvo písomností, ktoré súviseli s uplatňovaným nárokom a pritom tieto písomnosti
boli hodnotené v rámci dokazovania a tieto svojím obsahom vzbudzujú pochybnosti o stave ich
autora v čase ich vyhotovovania. Na základe uvedeného okresný súd dospel k záveru, že konanie
obžalovaného nenaplnilo zákonné znaky žalovaného trestného činu z dôvodu nedostatku subjektívnej
stránky jeho konania. Súd na hlavných pojednávaniach vykonal všetky dostupné dôkazy a správne

skonštatoval, že skutok sa stal. Avšak, podľa názoru prokurátora, sa nemožno stotožniť s názorom
súdu, že obžalovaný svojím konaním nenaplnil zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu, a
to ani v štádiu pokusu. Ako to vyplýva zo znaleckého posudku znalcov z odboru psychiatrie, ktorí
boli pribratí do konania za účelom posúdenia jeho psychického stavu, obžalovaný v čase spáchania
skutku a ani v čase spracovania posudku netrpel žiadnou duševnou chorobou alebo poruchou v

zmysle psychózy. Zistili u neho závislosť od viacerých psychoaktívnych látok s preferenciou drog zo
skupiny opioidov a benzediazepínov s rozvinutou somatopsychickou závislosťou u emočne nestabilnej
osobnosti. Konštatovali, že obžalovaný chápe zmysel trestného konania, v čase spáchania skutku mohol
rozpoznať nebezpečenstvo a protiprávnosť svojho konania „pre spoločnosť“ a mohol svoje konanie
ovládať. Znalci u obžalovaného zistili chronický konzum viacerých psychoaktívnych látok s rozvinutou

somatopsychickou závislosťou, so zvýšenou toleranciou, s abstinenčnou symptomatikou po vysadení
drogy, s prítomnými somatickými aj psychickými komplikáciami a z uvedeného dôvodu konštatujú, že
by bolo vhodné uložiť mu ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, avšak pre negatívny
postoj obžalovaného k liečbe ho neodporúčajú uložiť, nakoľko by nesplnilo svoj účel. Závislosť na
alkohole u obžalovaného zistená nebola. Konštatovali, že pobyt obžalovaného na slobode nie je z

hľadiska psychiatrického pre spoločnosť nebezpečný. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný si pri
zachovaní rozpoznávacej aj ovládacej zložky úmyselne zabezpečil všetky, aj keď nepravdivé, listinné
dôkazy, ktoré následne použil a predložil ako súčasť návrhu a žaloby na súde, a to jednoznačne
s úmyslom získať od poškodenej finančnú sumu vysoko nad rámec hodnoty prác, ktoré pre túto
spoločnosť uskutočnil. Aj keď možno brať do úvahy, že obžalovaný si mohol byť vedomý, že predkladá

súdu nepravdivé listinné dôkazy, z jeho konania je zrejmé, že sledoval jediný cieľ, a to získanie
finančných prostriedkov od poškodenej E. G.. Ako je zrejmé z vykonaného dokazovania, pôvodne od
poškodenej žiadal oveľa nižšiu finančnú čiastku, ako bola následne predmetom podaného návrhu, ev.
žaloby a práve vyvolaním súdneho sporu mal v úmysle poškodenú „dotlačiť“ k úhrade ním požadovanej
sumy. Prokurátor vyslovil názor, že z konania obžalovaného, z výpovedí svedkov, aj zabezpečených

listinných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný sa skutku dopustil ako trestne zodpovedný
subjekt spĺňajúci podmienky veku a príčetnosti, a to zavineným konaním v priamom úmysle v zmysle §
15 písm. a) Tr. zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem týmto
zákonom chránený, pričom k následku, spočívajúcom v spôsobení škody, nedošlo. Z uvedeného dôvodu
je konanie obžalovaného kvalifikované ako pokus trestného činu. Vzhľadom na uvedené prokurátor

navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu v Poprade a vec vrátil
Okresnému súdu v Poprade na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší

rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.Keďže krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmaval napadnutý rozsudok v celom rozsahu a po takomto preskúmaní

dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Okresný súd v konaní postupoval tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu
nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Starostlivo objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného

presvedčenia, založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne. V odôvodnení
napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel svoje
skutkové zistenia, taktiež akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Pokiaľ ide o
skutkové zistenia okresného súdu, krajský súd nemá žiadne pochybnosti, že súdený skutok sa stal.

Tak obžalovaný A. B., ako aj poškodená E. F. G. a zhodne s jej výpoveďou aj svedok ParDr. I. L. potvrdili,

že na pozemku patriacom poškodenej boli v mesiacoch september až október 2009 vykonávané práce
za účelom odvodnenia a spevnenia pozemku. Zhodne strany uviedli aj to, že tieto práce dojednal svedok
C. J. so svedkom L. a že za tieto práce zaplatila poškodená prostredníctvom svedka L. svedkovi J. sumu
20.000,- eur.

Sporným v tomto konaní bolo, čo tvrdil obžalovaný, že dohoda o vykonaní prác mala byť uzavretá síce
svedkom J., ale nie ako s fyzickou osobou, ale ako s konateľom spoločnosti VL GROUP s.r.o.. Toto
tvrdenie obžalovaného vyvrátila svojou výpoveďou jednak poškodená, ako aj svedok L., ale vyvrátil ju aj
svedok J., ktorý síce na hlavnom pojednávaní uviedol, že si nepamätá, či do tejto činnosti išli ako firma
s obžalovaným alebo ako fyzické osoby, v prípravnom konaní však aj tento svedok jednoznačne potvrdil,

že on objednávku zo dňa 01.09.2009 nepodpísal. Išlo o objednávku, ktorá bola predložená na okresnom
súde v civilnom konaní a na základe ktorej si mala poškodená objednať u spoločnosti VL GROUP s.r.o.
prevedenie stavebných prác na parcele č. XXX/XX, kat. územie K. J., a to zrealizovanie drenážneho
a odvodňovacieho systému po celom obvode základov, prevedenie zemných prác spevnenie základov
a vybudovanie ležatej kanalizácie, výkop a odvoz bahnitej zeminy a zároveň nahradenie pevnou

štrukturálnou vrstvou-kamenivom a zrealizovanie výstavby obvodových múrov. Svedok J. uviedol, že
jeho podpis na objednávke mohol byť z pečiatky, ktorú vo firme mali voľne dostupnú a mal k nej prístup
aj obžalovaný.

Vovecinebolosporným,žetakC.J.,akoajobžalovanýA.B.,napozemkupoškodenejvykonávalizemné

a odvodňovacie práce, sporným bolo, v akom rozsahu vykonanie týchto prác žiadala poškodená a v akej
cene. Svedkovia I. M., K. G., H. J., I. M., ako aj N. O. potvrdili, že z pozemku poškodenej bolo vyvážané
bahno a navážal sa tam kameň a spevňovala sa tam močaristá pôda. Taktiež potvrdili, že vykonanie
prác riadil obžalovaný, ktorý im za prácu riadne zaplatil. Svedok J. v prípravnom konaní potvrdil výpoveď
poškodenej a svedka L., že obžalovaný vykonával aj práce, ktoré si poškodená neobjednala, pričom

obžalovaného na to upozornil, načo tento uviedol, že sa to potom dohodnú.

Jedným z podstatných dôkazov v tomto konaní bola aj výpoveď svedka E. N. M., ktorý pôsobil ako
stavebný inžinier a má kvalifikáciu pre vyhotovenie rozpočtu stavebných prác, ktorý potvrdil, že za
ním prišiel jemu neznámy muž, ktorý ho požiadal o vyhotovenie kalkulácie prác na pozemku v K. J.,

obžalovanýmuukázalpozemok,akoajmuuviedol,aképrácetamplánujevykonávať.Krycílistrozpočtu,
ktorý je súčasťou vyšetrovacieho spisu, bol podľa svedka pozmenený v tom, že na prvej strane bolo
uvedené, že ho vyhotovil aj obžalovaný. Neskôr ho oslovila poškodená s tým, aby prišiel ohodnotiť
práce, ktoré podľa nej vykonal reálne na jej pozemku obžalovaný, pričom svedok tieto práce ohodnotil
na sumu okolo 20.000,- eur. Krajský súd konštatuje, že tento svedok nepoprel ani v prípravnom konaní,

ani v konaní pred súdom výšku rozpočtu.

Pre posúdenie skutku ako trestného činu podvodu podľa § 221 Tr. zákona, sa po subjektívnej stránke
vyžaduje, aby bolo preukázané, že páchateľ konal už od začiatku s úmyslom iného poškodiť a seba
alebo iného na škodu cudzieho majetku obohatiť, pričom z tejto pohnútky uvedie niekoho do omylu alebo

niečí omyl využije.

V danom prípade dospel okresný súd k správnemu názoru, že išlo o súkromnoprávny vzťah ohľadom
vykonania zemných a odvodňovacích prác, kedy na požiadanie svedka J., ktorý sám nevedel vykonaťvšetky práce, mal obžalovaný vykonať práce v rozsahu, ktorý poškodená nepožadovala, ako aj mal
vykonať práce na susednom pozemku za účelom spevnenia a odvodnenia pozemku poškodenej, bez
jej vedomia a súhlasu. Obžalovaný mal dať vypracovať krycí list pre výkon prác odborníkovi, teda

dokazovaním nebolo vyvrátené, že by obžalovaný ohľadom sumy vykonaných a plánovaných prác
úmyselne vychádzal z cien, o ktorých by vedel, že sú značne nadhodnotené.

Napokon z rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 21C/105/2010 zo dňa 09.02.2017 plynie, že ním
bola zamietnutá žaloba žalobcu VL GROUP s.r.o. proti žalovanej E. F. G. o zaplatenie 354.369,22

eur, pričom okresný súd konštatoval, že nebolo preukázané, že by poškodená uzatvorila zmluvu so
žalobcom, naopak, mal súd za preukázané, že práce si poškodená objednala u C. J.. Keďže tento
nebol žalobcom, nebolo v tomto konaní hospodárne vypracovať znalecký posudok za účelom ocenenia
doposiaľ vykonaných prác týmto svedkom. Navyše súd poukázal na to, že vo veci nebol vedený
stavebný denník, neboli predložené ani doklady preukazujúce výdavky na materiál na úpravu pozemku
poškodenej.

Za takejto situácie krajský súd konštatuje, že v trestnom konaní nebolo rovnako tak preukázané
objektívnym znaleckým posudkom, v akej výške boli vykonané práce na pozemku poškodenej, a to, či
už svedkom J., ale aj obžalovaným A. B., prípadne, či vykonanie aj iných prác, s vykonaním ktorých
nedala poškodená súhlas, mohlo mať vplyv na odvodnenie a spevnenie pozemku poškodenej a tým aj

viedlo k zhodnotenia tohto pozemku.

Krajský súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s rozsudkom okresného súdu, na ktorý aj
v podrobnostiach poukazuje a preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku
zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.