Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. jún 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/61/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213216616
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7213216616.2

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ViktórieMidovejasudkýňJUDr.
Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcov: 1/ V. P., J.. X.X.XXXX, G. I. O. X., Y. XX,
2/ S. P., J.. XX.XX.XXXX, G. I. O. X., Y. XX, obaja zastúpení Advokátska kancelária L.I.B. legal s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti žalovanému: X. Y., J.. X.X.XXXX, G. I. H., G. XX, zastúpený
JUDr. Jolanou Fuchsovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o vypratanie bytu, o odvolaní

žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Košice II sp. zn. 39C/87/2013 zo dňa 1. februára 2022

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Košice II č.k. 39C/87/2013-210 zo dňa 1.2.2022 v
napadnutom výroku II. o priznaní náhrady trov konania žalovanému proti žalobcom v 1. a 2. rade v
plnom rozsahu.

Žalovaný má proti žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným uznesením
zastavil konanie a rozhodol, že žalovaný má proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu.

2. Rozhodol tak o späťvzatí žaloby žalobcov v zmysle ust. § 144 a § 145 ods. 1 CSP, pričom žalobcovia

zobrali žalobu späť z dôvodu právoplatného rozhodnutia v inom súdnom konaní, v zmysle ktorého
žalovaný je výlučným vlastníkom členského podielu k bytu a Stavebné bytové družstvo II. Košice je
výlučným vlastníkom bytu, ktorého vypratania sa žalobcovia v tu prebiehajúcom konaní domáhali, čím
stratili aktívnu legitimáciu v spore.

3. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 CSP a vzhľadom na skutočnosť, že

zastavenie konania zavinili žalobcovia, ktorí nezobrali žalobu späť z dôvodu správania sa žalovaného
po podaní žaloby (v zmysle vyhovenia žalobnému petitu aj bez rozhodnutia súdu) a v okolnostiach
prejednávanej veci nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania
podľa ust. § 257 CSP, priznal žalovanému proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

4. K žalobcami tvrdeným dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania
žalovanému, konkrétne k tvrdenému „odňatiu“ ich vlastníckeho práva k bytu až v priebehu súdneho
konaniasúduviedol,ževýrokourčenívlastníckehoprávanemákonštitutívny,aledeklaratórnycharakter.
Výsledok konania o určenie vlastníckeho práva k bytu a vlastníckeho práva k členskému podielu tak
nemožno vnímať ako odňatie vlastníckeho práva žalobcom v priebehu tohto súdneho konania, čo samo
o sebe oslabuje výnimočnosť situácie, v ktorej sa žalobcovia ocitli. Súd za okolnosť hodnú osobitného

zreteľa nepovažoval ani z pohľadu žalobcov nepriaznivý procesný výsledok iného súvisiaceho konania.
Takéto procesné situácie sú bežné a odrážajú rozmanitosť životnej reality i špecifiká procesu. Každýžalobca musí počítať s istým rizikom pri vstupe do konania a neúspech v súvisiacom konaní nezbavuje
neúspešnú stranu procesnej zodpovednosti v inom konaní. Súd uzavrel, že zaťaženie žalobcov
bremenom trov sa nejaví ako nespravodlivé s poukazom na odôvodnenie rozsudku v konaní vedenom

na Okresnom súde Košice II sp. zn. 15C/180/2013 (v ktorom došlo k určeniu, že žalobca je výlučným
vlastníkom členského podielu a SBD II. Košice je výlučným vlastníkom bytu, vypratanie ktorého bolo
predmetom v tu prebiehajúcom konaní), v ktorom súd konštatoval, že žalobcovia vo vyššie uvedenom
konanívpostavenížalovaných3/a4/nemalinikdyskutočnúvôľubytnadobudnúťavykonávaťvlastnícke
práva, byt nepotrebovali a nikdy ho neužívali. Na takomto zistení súd vo vyššie uvedenom konaní

založil nepriaznivé rozhodnutie vo vzťahu k žalobcom a toto rozhodnutie je záväzné a nezmeniteľné
a ani v tomto konaní preto súd nemal dôvod z jeho záverov nevychádzať. Súd konštatoval, že
nespravodlivým by bolo také rozhodnutie, ktoré by oprávňovalo žalobcov nezaplatiť účelne vynaložené
trovy žalovanému, keď to bol práve žalovaný, ktorý aj v dôsledku konania žalobcov musel znášať
niekoľko rokov stav neistoty, týkajúcej sa takej kruciálnej oblasti ľudského života, akou je otázka bývania.
Nepriznanie trov konania žalovanému by bolo nespravodlivé aj vzhľadom na pomery žalovaného

zistené pred rozhodnutím o trovách konania, keďže žalovaný poskytuje výživu svojmu nezamestnanému
synovi a o jeho nepriaznivých majetkových pomeroch svedčí rozhodnutie Okresného súdu Košice I
sp. zn. 30OdK/122/2021 zo dňa 22.6.2021 o vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného ako dlžníka.
Žalobcovia svoje osobné pomery napriek výzve súdu nedeklarovali, preto nebol dôvod, na základe
ktorého by mohli byť ich pomery považované za natoľko nepriaznivé, aby sa ich zaťaženie povinnosťou

náhrady trov konania javilo ako neprimerane tvrdé.

5. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku II. o náhrade trov konania v zákonnej lehote podali
odvolanie žalobcovia z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a navrhli zmeniť napadnutý výrok
rozsudku tak, že súd v zmysle ust. § 257 CSP neprizná žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov

konania. Argumentovali tým, že pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada aj
na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a na ich postoj v konaní. Dôvodmi hodnými
osobitného zreteľa sú aj povaha a okolnosti sporu. Práve na tieto dôvody žalobcovia poukazovali v
súvislosti so späťvzatím žaloby v tu prebiehajúcom konaní. V súvislosti s okolnosťami iniciovania tu
prebiehajúceho sporu žalobcovia poukázali na to, že žalobu o vypratanie nehnuteľnosti podali z dôvodu,

že nemali iný spôsob riešenia vzniknutej situácie, keď boli síce zapísaní v katastri nehnuteľností ako
vlastníci dotknutého bytu a súčasne boli vzhľadom na túto skutočnosť nútení hradiť všetky platby
spojené s užívaním tohto bytu, hoci reálne užíval byt žalovaný. Žalobcovia museli dokonca uhradiť
aj nedoplatky na predmetnom byte, ktoré spôsobil žalovaný. Uvedenú situáciu nebolo možné riešiť
mimosúdne. Poukázali aj na pasívne správanie žalovaného za tejto situácie, keď neinicioval žalobu

o určenie vlastníckeho práva alebo určenie neplatnosti zmlúv, ktoré uzatvoril so spoločnosťou EX
CREDIT, a.s. Takúto žalobu podal žalovaný až po začatí tu prebiehajúceho konania o vypratanie bytu,
ktoré iniciovali žalobcovia. Ak by teda bol žalovaný podal žalobu o určenie vlastníckeho práva skôr,
žalobcovia by nemali dôvod vôbec podávať žalobu o vypratanie nehnuteľnosti. Dlhodobá pasivita zo
strany žalovaného teda prispela k tomu, že žalobcovia nemali inú možnosť, ako celú situáciu ohľadne

užívania predmetného bytu riešiť. Súd mal teda prihliadať aj na postoj žalovaného a skutočnosť, že
žalobcovia boli nútení podať žalobu o vypratanie bytu vzhľadom na správanie žalovaného. Žiadali
prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že na začiatku sporu o určenie vlastníckeho práva k dotknutému bytu
boli zmluvy, ktoré uzatvoril žalovaný so spoločnosťou EX CREDIT, a.s. a nie so žalobcami. Žalobcovia
teda nemali žiaden vplyv na uzatvorenie zmlúv, ktoré boli na počiatku všetkých súdnych sporov ohľadne

dotknutého bytu. Z toho dôvodu by bolo neprimerane tvrdým opatrením, aby znášali sankcie v podobe
náhrady trov konania. Ohradili sa voči akémukoľvek naznačovanému prepojeniu so spoločnosťou EX
CREDIT, a.s., ktoré nebolo ani v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/180/2013 preukázané. Nesúhlasili ani
s poukazovaním na odôvodnenie rozsudku vo vyššie uvedenom konaní ohľadne tvrdenej skutočnosti,
že nemali nikdy skutočnú vôľu predmetný byt nadobudnúť a vykonávať vlastnícke právo. Uvedené

je v hrubom rozpore s konaním žalobcov, ktorí dlhodobo hradili všetky platby spojené s užívaním
predmetného bytu, vrátane nedoplatkov, hoci tento byt reálne nemohli užívať, nie preto, že by nechceli,
ale preto, že tento objektívne užíval žalovaný.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie v napadnutom výroku potvrdiť a zaviazať

žalobcov na náhradu trov odvolacieho konania. Nimi uvádzané dôvody hodné osobitného zreteľa
označil za nereálne. Žalovaný po celý čas hradil platby spojené s užívaním dotknutého bytu a iba
chybou správcu bytového domu boli počas určitého obdobia platby hradené duplicitne žalobcami
aj žalovaným. Žalobcom duplicitne uhradené platby boli vrátené. Okamih podania žaloby o určenieneplatnosti právnych úkonov žalovaným, ako aj jeho postup pred podaním žaloby, sú irelevantné.
Žalovaný situácii s bytom, v ktorej sa ocitol, absolútne nerozumel, čo plne zodpovedá jeho rozumovým
schopnostiam a možnostiam. Poukázal na výpoveď a písomné vyjadrenie žalovaného F.. Š. v konaní

vedenom pod sp. zn. 15C/180/2013, v zmysle ktorých žalobkyňa bola prepojená so spoločnosťou EX
CREDIT,a.s.aprávejupredmetnáspoločnosťvybrala,abypoodchodeF..Š.zospoločnostiEXCREDIT,
a.s. boli nájomné práva prepísané práve na ňu. Rovnako prepojenie žalobkyne so spoločníkmi EX
CREDIT-u je zrejmé z výpisov z obchodného registra, ktoré sú súčasťou spisu sp. zn. 15C/180/2013.
Žalobcovia vo svojej výpovedi vo vyššie uvedenom konaní potvrdili, že byt nikdy nevideli, tento je stovky

kilometrov vzdialený od ich bydliska a žalobcovia za prevod členských a nájomných práv dosiaľ nič
nezaplatili. Je tomu tak preto, že byt po celý čas mali na sebe zapísané osoby, ktoré v podstate je možné
stotožniť so spoločnosťou EX CREDIT, a.s. (F.. Š., žalobcovia). Žalobcovia teda nemali nikdy skutočnú
vôľunadobudnúťbytavykonávaťvlastníckeprávo,tentobytnevideli,nepotrebovali,nikdyneužívalianič
zaň nezaplatili. Zo všetkých týchto dôvodov považuje rozhodnutie o trovách konania za vecne správne.

7. Ďalšie vyjadrenia v spore podané neboli.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov ako podané
včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. §

379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) a dospel
k záveru, že odvolaniu žalobcov nie je možné vyhovieť.

9. Uznesenie je v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania vecne správne, preto ho odvolací súd
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody uznesenia v napadnutej časti, s ktorými
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

11. Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP, vychádzajúc zo záveru

o procesnom zavinení zastavenia konania žalobcami a po zistení neexistencie dôvodov hodných
osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému.

12. Ust. § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia, ktoré
je aplikačne bezproblémovou zásadou.

13. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovanej. Ak by žalobca žalobu zobral späť
bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovanej strany, a teda nemožno

vyčítať procesné zavinenie žalovanej strane, znáša trovy konania žalovanej strany žalobca.

14. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie sa žalovanej strany, spočívajúce napríklad v
úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaná strana procesne
zavinila zastavenie konania. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v

dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. Odvolací súd poukazuje na to, že kritérium procesného
zavinenia je treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v
konaní požadovala, t.j. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr
vzala žalobu späť. Pri posudzovaní dôvodnosti podania žaloby sa skúma len procesné hľadisko, a to,
či sa žalovaní zachovali v súlade so žalobnou požiadavkou.

15. V prejednávanej veci žalobcovia sa domáhali vypratania bytu, pričom k späťvzatiu žaloby nedošlo
z dôvodu správania sa žalovaného, ktorý by dobrovoľne splnil povinnosť žiadanú žalobou, teda, že by
byt vypratal a jeho zavineniu nemožno pripísať ani dôvod, pre ktorý žalobcovia zobrali žalobu späť, a to
právoplatné vyriešenie otázky vlastníctva dotknutého bytu v neprospech žalobcov.

16. Za daných okolností nemožno dospieť k záveru, že by k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie sa
žalovaného, pretože žalovaný po začatí konania nesplnil to, čo žalobcovia požadovali a z procesného
hľadiska teda zastavenie konania zavinili žalobcovia.17. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ust. § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného
hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi

skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.

18. Z hľadiska posudzovania procesného zavinenia na zastavení konania nemožno zohľadňovať
okolnosti iného sporového konania, v prejednávanej veci konkrétne okolnosti podania žaloby a
následného sporu vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 15C/180/2013, ako na ne

poukazujú žalobcovia v odvolaní. Tieto okolnosti mohli byť zohľadňované iba pri rozhodovaní o náhrade
trov konania v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/180/2013.

19. Z hľadiska zisťovania dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP sa súd náležite
vyporiadal s neexistenciou dôvodov na strane sporových strán, ako aj s neexistenciou dôvodov, ktoré
by mali spočívať v okolnostiach prejednávaného sporu.

20. Pokiaľ žalobcovia argumentovali tým, že žalobu o vypratanie bytu podali dôvodne, keďže nemali
inú možnosť domáhať svojich práv a až v priebehu tu prebiehajúceho konania bola vyriešená otázka
nedostatku ich aktívnej legitimácie, súd prvej inštancie správne vyhodnotil túto ich argumentáciu ako
nedôvodnú vzhľadom na skutočnosť, že výrok rozsudku o určenie práva má deklaratórny charakter a

nie konštitutívny.

21. Výrokom rozsudku v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 15C/180/2013 došlo
k deklarovaniu, že žalovaný v tu prebiehajúcom konaní je výlučným vlastníkom členského podielu k
dotknutému bytu a vlastníkom bytu je Stavebné bytové družstvo II. Košice. Týmto rozsudkom sa teda

nezaložil nový vlastnícky vzťah k dotknutému bytu v zmysle, že by až od právoplatnosti tohto rozsudku
bol vlastníkom členského podielu k dotknutému bytu žalovaný a vlastníkom bytu Stavebné bytové
družstvo II. Košice. Z toho teda vyplýva, že žalobcovia v tu prebiehajúcom konaní neboli nikdy vlastníkmi
dotknutého bytu, a preto ani nemohlo dôjsť k odňatiu tohto ich vlastníckeho práva rozhodnutiami súdu
v inom súdnom konaní.

22. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne neprihliadol na uvedenú okolnosť ako
dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému.

23. V konaní neboli preukázané ani také majetkové, sociálne, osobné, zárobkové alebo iné pomery

žalobcov, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania žalovanému, ktorého osobné a
majetkové pomery sú naviac tak nepriaznivé, že rozhodnutím o nepriznaní náhrady trov konania by
došlo k neprimeranému zásahu do jeho majetkových práv.

24. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku II. o nároku

žalovaného na náhradu trov konania proti žalobcom v 1. a 2. rade v plnom rozsahu ako vecne správne
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovia boli v odvolacom konaní neúspešní, nemajú preto

nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla im povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania
úspešnému žalovanému, z ktorého dôvodu odvolací súd priznal žalovanému proti žalobcom nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

26.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2poslednej
vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).