Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. september 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Sa/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200011
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8021200011.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou, v právnej veci žalobcu T. Y.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Q. XXX, právne zastúpeného Mgr. Michalom Ferčákom,
advokátom, so sídlom Bernolákova 29, 955 01 Topoľčany, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie,
ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa
žalovanej zo dňa 28. novembra 2020 číslo: XXX XXX XXXX X na základe správnej žaloby, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 28. novembra 2020 číslo: XXX XXX
XXXX X a v r a c i a vec žalovanej na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Generálny riaditeľ žalovanej, ako orgán príslušný podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení ( ďalej len zákona ) rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej
poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 07. júla 2020 č. XXX XXX XXXX X tak, že podľa § 218 ods. 2

zákona odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citoval § 218 ods. 1, 2 zákona. Uviedol, že prvostupňový
správny orgán Sociálna poisťovňa, ústredie na základe žiadosti o starobný dôchodok spísanej dňa
02.06.2020 rozhodla rozhodnutím zo dňa 07.07.2020 č. XXX XXX XXXX 0, ktorým žalobcovi podľa §
65, § 82 a § 293dx zákona priznala starobný dôchodok od 24. marca 2020 v sume 194,60 Eur mesačne.

3. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie podal žalobca odvolanie. Generálny riaditeľ žalovanej
odvolacie námietky v rozhodnutí konkretizoval.

4. Ďalej uviedol, že z administratívneho spisu vyplýva, že žiadosťou spísanou v Sociálnej poisťovni,
pobočke Humenné dňa 2. júna 2020, požiadal o priznanie starobného dôchodku od 24. marca 2020.

5. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. júla 2020, bol účastníkovi

konania podľa § 65, § 82 a § 293dx zákona od 24. marca 2020 priznaný starobný dôchodok v sume
194,60 EUR mesačne.6. Podľa § 65 ods. 1 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z. poistenec má nárok na starobný dôchodok,
ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

7. Účastník konania zákonom stanovený dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a prílohy č. 3a zákona
dosiahol dovŕšením 62 rokov a šiestich kalendárnych mesiacov dňa 24. marca 2020.

8. Obe zákonom stanovené podmienky nároku na starobný dôchodok účastník konania splnil od 24.
marca 2020, preto mu bol v súlade s jeho žiadosťou, starobný dôchodok od uvedeného dňa priznaný.

9. K 24. marcu 2020 účastník konania dosiahol dôchodkový vek a získal celkovo 17 rokov a 58 dní
obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok.

10. Na nárok na dôchodok boli účastníkovi konania započítané všetky preukázané obdobia
dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe

údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladoch a na základe údajov nachádzajúcich
sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, ústredie.

11. Podľa § 60 ods. 2 zákona obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a
profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom

nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový
dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

12. Podľa § 255 ods. 5 zákona sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie výkonu
služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak

toto obdobie poistenec nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol mu
priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa
zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.

13. Z obsahu administratívneho spisu účastníka konania je zrejmé, že účastníkovi konania bol od 1.
januára 2015 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 328/2002 Z. z.).

14. Na účely priznania výsluhového dôchodku bola účastníkovi konania, podľa potvrdenia Finančného

riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 10. februára 2015, zhodnotená doba výkonu štátnej služby
potvrdená Colným úradom Michalovce pod sp. zn. XXXXXXX/X/XXXX/XXXX zo dňa 7. januára 2015 a
to, doba služobného pomeru v colnej správe (finančnej správe) od 1. decembra 1991 do 31. decembra
2014 a doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby od 29. septembra 1978 do 26.
septembra 1980. Podľa uvedeného potvrdenia zamestnanie - funkcia colník nebola v prechádzajúcich

obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii.

15. Pretože účastník konania získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový
dôchodokpodľaosobitnéhopredpisu,vsúlades§255ods.5zákona sadobazákladnejvojenskejslužby
alebo náhradnej služby od 29. septembra 1978 do 26. septembra 1980 a doba služobného pomeru v

colnej správe (finančnej správe ) od 1. decembra 1991 do 31. decembra 2014, nepovažuje za obdobie
dôchodkového poistenia, a preto ju nie je možné účastníkovi konania na nárok na starobný dôchodok
a určenie jeho sumy zhodnotiť.

16. Podľa § 274 ods. 1 zákona nároky vyplývajúce zo zaradenia do zamestnaní do I. a II. pracovnej

kategórie sa zachovávajú.

17. Zamestnanie - funkcia colník, ktorú účastník konania vykonával v predchádzajúcich obdobiach
nebola zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II pracovnej kategórii, účastník konania teda
nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a ani dobu služby vo zvýhodnenej

kategórii funkcii.18. Ani podľa evidenčného materiálu účastníka konania, nachádzajúceho sa v informačnom systéme
Sociálnej poisťovne, ústredie, nebola doba služby colníka zaradená do I. alebo do II. kategórie funkcií,
bola zaradená do III. pracovnej kategórie.

19. Ustanovenie § 274 zákona má právny význam pre posúdenie, či účastník konania nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky.

20. Nakoľko účastník konania nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú
splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na
starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

21. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov vyplývajúce zo
zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia §274 zákona zachovať

na nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď
títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v
sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené.

22. Vzhľadom na uvedené námietka účastníka konania týkajúca sa zhodnotenia obdobia služobného

pomeru pre účely určenia sumy starobného dôchodku je nedôvodná, nakoľko účastníkovi konania bol
priznanývýsluhovýdôchodokapodľapreukázanéhoskutkovéhostavuvýkonzamestnaniacolníkanebol
zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, a z toho dôvodu pri hodnotení doby služby
colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a pri určení sumy dôchodku aplikovať čl.
33 Dohovoru.

23. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu služby colníka nie je
možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok vo
všeobecnom systéme.

24. Vzhľadom na uvedené, nie je možné vyhovieť žiadosti účastníka konania o započítanie doby
služobného pomeru v colnej správe od 1. decembra 1991 do 31. decembra 2014 a doby výkonu
základnej vojenskej služby od 29. septembra 1978 do 26. septembra 1980 pre účely určenia sumy jeho
starobného dôchodku, a preto bolo o jeho žiadosti o starobný dôchodok rozhodnuté správne.

25. K odvolacej námietke účastníka konania, týkajúcej sa diskriminácie, je potrebné poukázať na
ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej je právo na užívanie práv
zaručených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, bez diskriminácie
porušené, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami
v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia.

Účastník konania neuviedol v odvolaní žiadnu konkrétnu námietku, ktorou by preukázal odlišné
zaobchádzanie než s inými poistencami s rovnakými alebo podobnými skutkovými okolnosťami, resp.
ktorí sa ocitli v podobnej situácii. Sociálna poisťovňa, ústredie nepostupovala v dôchodkovej veci
účastníka konania účelovo ani diskriminačne, preto nie je predmetná námietka účastníka konania
dôvodná.

26. Podľa § 196 ods. 7 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

27.GenerálnyriaditeľSociálnejpoisťovnevyhodnotil vadministratívnomspiseúčastníkakonaniavšetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti ako i každý dôkaz osobitne a dospel k záveru, že odvolanie účastníka
konania nie je dôvodné.

II.

28. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho
riaditeľa žalovanej, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť vec žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu
boli nahradené trovy konania.29. V časti I. opísal skutkový stav. Čo sa týka žalobných bodov uviedol, že .... „ s napadnutým
rozhodnutím v časti určenia sumy starobného dôchodku nesúhlasím, preto proti nemu v tejto časti

podávam z nižšie uvedených dôvodov túto žalobu, nakoľko po preštudovaní napadnutého rozhodnutia
som toho názoru, že
a/ napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, b/ skutkový stav, ktorý
vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi a zistenie
skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,

c/ napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

30. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukazuje na ustanovenia § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 a §
274 zákona o sociálnom poistení, ktorých nesprávnym výkladom a aplikáciou dospel k záveru, že
obdobie dôchodkového poistenia, ktoré mi bolo zohľadnené pri priznaní nároku na výsluhový dôchodok
podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (t.j. v osobitnom systéme

sociálneho poistenia), nemožno zhodnotiť na účely nároku na starobný dôchodok podľa zákona
o sociálnom poistení (v rámci všeobecného systému sociálneho poistenia). Nesprávnym právnym
posúdením veci sa žalovaný snaží navodiť dojem, že takéto zhodnotenie by bolo možné iba v prípade
zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo v prípade, ak obdobie výkonu služby policajta
nezakladá nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Takýmto nesprávnym výkladom

a aplikáciou príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení žalovaný neprimerane zasiahol do
môjho Ústavou garantovaného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe (čl. 39 Ústavy
SR). Primeraným je totiž len také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez
ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil
zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho

poistenia. Žalovaný pritom bez akýchkoľvek rozumných pochybností musí mať vedomosť o ustálenej
rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR (žalovaný totiž bol účastníkom všetkých týchto konaní),
ktorá určitú medzeru v zákone (niekedy označovanú až ako „dieru“) odstraňuje ústavne konformným
výkladom zákona o sociálnom poistení. Požiadavka, aby žalovaný rozhodoval v súlade s touto ustálenou
rozhodovacou činnosťou súdov SR priamo vyplýva z princípu právnej istoty, ako jedného zo základných

princípov právneho štátu.

31. Pomerne rozsiahla judikatúra Najvyššieho súdu SR jednoznačne potvrdzuje názor, že na účely
nároku na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení je nutné zohľadniť všetky žiadateľom
získané obdobia dôchodkového poistenia, teda aj obdobia zakladajúce nárok na výsluhový dôchodok

podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, a to aj v prípade, ak
sa nejedná o výkon služby zaradenej do I. alebo II. pracovnej kategórie. Len takýto výklad zákona
o sociálnom poistení garantuje reálny výkon práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Z
ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu následne vyplýva taktiež postup, akým spôsobom má žalovaný
vypočítať,resp.krátiťstarobnýdôchodokvprípade,akniektoráčasťzozískanýchobdobídôchodkového

poistenia zakladá nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

32. K podstatným právnym otázkam sa Najvyšší súd rozsiahlo vyjadril napr. v rozsudku sp.zn.
7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2012 (publikovanom pod R 83/2013). Podľa jeho názoru z
právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov

jednoznačnevyplýva,ževšeobecnýsystémsociálnehopoisteniaaosobitnýsystémsociálnehopoistenia
(zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia
(zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky
poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby
poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku

jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v
osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok
dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú
dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu
starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia

v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov,
sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových
dôchodkov,ktorésúzaloženélennahodnotenídobyslužbypoistencaavôbecnehodnotídobupoistenia,
ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme.33. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho
zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu zodpovedajúcom

dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom
poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených
silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný,
sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak
nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného

systému, lebo odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva
a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho
poistenia. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku
nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu
dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ.

34. V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto
potrebné skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období
poistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Pri posudzovaní tejto skutočnosti treba vziať
zreteľ aj na skutočnosť, že nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu
dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas

jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na
náročné špecifiká ich služby.

35. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí
získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v

systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení
v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o
spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom, krátenia ktorý zabezpečuje primerané poistné
plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch.
Postupom odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia,

získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli
poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku.
Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch
systémoch nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla
sa im len zvyšná časť dôchodku, zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne by

preto odporkyňa mala pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok
výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku,
ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri
zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku), následne
vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom

systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a
až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného
systému a nebude poškodzovať odporkyňu.

36. Treba zdôrazniť, že navrhovateľovi bol od 1.novembra 2002 priznaný a vyplácaný výsluhový

dôchodok, ktorý po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo
všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) má charakter dávky v starobe, preto
odporkyňa musí postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č.128 o invalidných, starobných a
pozostalostných dávkach vyhláseného v Zbierke zákonov pod č.416/1991 Zb. Starobný dôchodok
navrhovateľa môže krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby profesionálneho

vojaka rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č.328/2002 Z.z. Iným
postupom by určitá kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích
systémov bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia
na Slovensku, a dokonca by s ňou odporkyňa zaobchádzala horšie, ako s poistencami poistenými v
zahraničí, u ktorých o takomto krátení dôchodkov ani ona nemá pochybnosti.

37. K uvedeným záverom Najvyšší súd SR napríklad v rozsudku sp.zn. 9So/203/2016 zo dňa 27. júna
2018 dodáva, že zámerom zákonodarcu bolo zákonom č. 328/2002 Z. z. zabezpečiť, aby pomerná výška
výsluhového dôchodku bola vyššia ako keby policajtom bola doba profesionálnej služby hodnotená lenvovšeobecnomsystémesociálnehozabezpečenia.Ztohotedavyplývazáver,žeúmyslomzákonodarcu
bolo, aby súčet výsluhového dôchodku a starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho
poistenia bol vyšší, resp. aspoň rovnaký ako suma starobného dôchodku poistenca, ktorý by mal

všetky doby poistenia (zamestnania) hodnotené len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia
(zabezpečenia).

38. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie
v starobe. Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu

na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil
zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho
poistenia.

39. Správne by preto odporkyňa mala pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná
niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítať teoretickú

výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom
systéme. Keďže výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný
dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) charakter dávky v starobe,
odporkyňa by mala postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a
pozostalostných dávkach, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.. Starobný dôchodok

navrhovateľa môže krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby policajta
rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z.. Iný postup by
bol v priamom rozpore so zámerom zákonodarcu zabezpečiť vojakom a policajtom vyššiu úroveň ich
zabezpečeniavstarobezadobuvýkonuichslužby(zákonč.328/2002Z.z.)atátokategóriapoistencovv
systémevnútroštátnychpoisťovacíchazabezpečovacíchsystémovbybolaznevýhodnenávporovnanís

poistencamivovšeobecnomsystémesociálnehopoistenianaSlovensku,adokoncabysňouodporkyňa
zaobchádzala horšie, ako s poistencami poistenými v zahraničí, u ktorých o takomto krátení dôchodkov
ani ona nemá pochybnosti.

40. Len výkladom relevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný s

Ústavou Slovenskej republiky, najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že výsluhový
dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení charakter dávky
v starobe, ktorú má na mysli čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. ... Súčasne je potrebné skonštatovať, že
napriek už ustálenej judikatúre najvyššieho súdu ohľadom nároku poberateľov výsluhového dôchodku
na starobný dôchodok zákonodarca doteraz v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 legislatívne

neupravil osobitný spôsob výpočtu a krátenia starobného dôchodku. Pri absencii takej úpravy (rovnako
ako pri pretrvávajúcej absencii zohľadnenia doterajšej judikatúry zákonnou úpravou nároku poberateľov
výsluhových dôchodkov na zohľadnenie obdobia služby zakladajúcej nárok na výsluhový dôchodok aj
na účely nároku a výšky starobného dôchodku) je potom úlohou súdu vysporiadať sa s touto „ dierou
v zákone “ tak, aby bolo zachované ústavou garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie

v starobe.

41. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že úpravu v zákone o sociálnom poistení, podľa ktorej vzhľadom
na získanie doby služby policajta v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok by sa obdobie
tejto služby v zmysle § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 tohto zákona vôbec nemalo hodnotiť, najvyšší súd

preklenul svojou judikatúrou v prospech týchto poistencov. Súčasne však judikoval aj to, že odporkyňa
môže vykonať krátenie tzv. teoretickej sumy v súlade s Čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 a to tak, že krátenie
je možné vykonať len pomerne, o sumu zodpovedajúcu pomeru doby služby policajta k celkovej dobe
poistenia tak vo všeobecnom ako aj osobitnom systéme sociálneho poistenia, najviac však o sumu
výsluhového dôchodku.

42. Všetky tieto právne závery potvrdzuje Najvyšší súd dlhodobo a opakovane aj vo svojej ďalšej
rozhodovacej činnosti, napríklad v rozsudku sp. zn. 9So/108/2015 zo dňa 28.02.2017 (ktorého ústavnosť
potvrdil Ústavný súd SR uznesením sp. zn. II. ÚS 389/2017-18 zo dňa 22.06.2017), v rozsudku sp. zn.
9So/151/2016 zo dňa 27.6.2018 (ktorého ústavnosť potvrdil Ústavný súd SR uznesením sp. zn. IV. ÚS

624/2018-17 zo dňa 16.11.2018), v rozsudku sp.zn. 9So/138/2011 zo dňa 22.8.2012, v rozsudku sp.zn.
10So/59/2014 zo dňa 15.4.2015, či v rozsudku sp.zn. 9Sk/5/2019 z 30.6.2020.43. Z právnej vety rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012
(publikovaného pod R 83/2013) jasne vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č.
328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby

profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby, tiež colníka) bolo považované za obdobie
dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktoré je významné pre
zistenie výšky starobného dôchodku. Toto rozhodnutie nadväzuje na rozhodnutie sp. zn. 9 So 214/2008
zo dňa 28.10.2009 (publikované pod R 55/2011), z ktorého vyplýva právny záver, že výsluhový dôchodok
môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu

starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia. Pri určení výšky starobného
dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia
započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného
dôchodku, možno sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných,
starobných a pozostalostných dávkach č.128, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov pod č. 416/1991
Zb. a to v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, maximálne o sumu výsluhového

dôchodku.

44. Plne rešpektujem, že po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia
funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia,
pre účely priznania výsluhovej dávky, preto je dôvodné teoretickú sumu starobného dôchodku vo

všeobecnom systéme dôchodkového poistenia pomerne krátiť. Samozrejme netreba zabúdať na to, že
pri súbehu dávok má žiadateľ nárok na tú dávku, ktorá je vo vyššej sume. Ak ale v mojom prípade
sociálna poisťovňa postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku na starobný dôchodok podľa
zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčila doby poistenia, ktoré som získal v osobitnom systéme
sociálneho poistenia, jej rozhodnutie malo za následok porušenie môjho ústavného práva na primerané

hmotné zabezpečenie v starobe. Následkom priznania výsluhového dôchodku je krátenie teoretickej
sumy starobného dôchodku vypočítaného podľa zákona o sociálnom poistení, nie vylúčenie všetkých
(na účely výsluhového dôchodku zohľadnených) období výkonu služby colníka. Opakujem, že primerané
zabezpečenie je len také, ktoré zohľadňuje celé obdobie môjho dôchodkového poistenia, ako aj zárobky
dosiahnuté v celom rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil

dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového
poistenia.

45. Odkaz žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na ust. § 274 zákona o sociálnom
poistení je v mojej veci bezpredmetný. Ani toto zákonné ustanovenie nevylučuje záver, že u všetkých

výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej
kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na
dôchodkovom poistení. Rozhodovacia prax Najvyššieho súdu vyvracia závery žalovaného, že judikatúra
a aplikácia čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených v I. a
II. kategórii. Výkladom ust. § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení dospel Najvyšší súd

opakovane k záveru (zovšeobecnenému zverejnením v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk č. R
55/2011), že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby nebolo považované za obdobie
dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie vzniku
nároku poistenca na starobný dôchodok a určenie jeho výšky.

46. Z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu nepochybne vyplýva, že pre posúdenie vzniku
nároku na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení a určenie sumy starobného
dôchodku, mala sociálna poisťovňa zhodnotiť celú dobu môjho dôchodkového poistenia, teda obdobie
dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom a aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Až

z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mi
patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme, a od
takto určenej sumy starobného dôchodku mala následne podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočítať
sumu starobného dôchodku pripadajúcu na obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby,
za ktorý mi bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia. Takýmto spôsobom však v mojom

prípade správne orgány nepostupovali.

47. Nesprávne právne posúdenie veci muselo mať výrazný vplyv na môj nárok na starobný dôchodok.
Jeho následkom totiž boli obdobia od 29.09.1978 do 26.09.1980 a od 01.12.1991 do 31.12.2014 privýpočte môjho nároku na starobný dôchodok podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nezákonne
vylúčené z obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok. Pri
výpočte starobného dôchodku ma tým žalovaný ukrátil o obdobie dôchodkového poistenia v celkovom

rozsahu 25 rokov a 36 dní. Tieto obdobia následne neboli zohľadnené ani ako rozhodujúce obdobia na
účely výpočtu priemerného osobného mzdového bodu podľa § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení (v
prípade ich zohľadnenia by som po 1. januári 1984 dosiahol najmenej 22 kalendárnych rokov). Na účely
výpočtu priemerného osobného mzdového bodu neboli zohľadnené ani osobné vymeriavacie základy,
ktoré som dosiahol v období od 29.09.1978 do 26.09.1980 a od 01.12.1991 do 31.12.2014.

48. Ako som uviedol vyššie, v prípade správneho právneho posúdenia veci by musel žalovaný dospieť
k jednoznačnému záveru o nutnosti zohľadnenia doby môjho služobného pomeru v colnej správe od
01.12.1991 do 31.12.2014, ako aj doby výkonu základnej vojenskej služby od 29.09.1978 do 26.09.1980
pri výpočte starobného dôchodku.

49. Žalovaný považoval určenie obdobia môjho dôchodkového poistenia na 6263 dní, t.j. 17 rokov a
58 dní za správne. Z obsahu administratívneho spisu však vyplýva, že okrem tohto obdobia som ako
vojak, resp. neskôr colník získal obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu ďalších 25 rokov a 36 dní. V
časti týkajúcej sa určenia obdobia dôchodkového poistenia preto napadnuté rozhodnutie nezodpovedá
obsahu administratívneho spisu, keďže ten potvrdzuje obdobie v celkovom rozsahu 42 rokov a 94 dní.

50.Uvedenéplatíobdobneajpriurčenírozhodujúcehoobdobianaúčelyvýpočtupriemernéhoosobného
mzdového bodu. Obsah administratívneho spisu totiž potvrdzuje, že do tohto obdobia mala byť zahrnutá
taktiež doba výkonu môjho služobného pomeru. Nebola daný žiadny zákonný dôvod na vylúčenie týchto
rokov z rozhodujúceho obdobia na účely § 63 zákona o sociálnom poistení.

51. V časti týkajúcej sa výpočtu môjho priemerného osobného mzdového bodu bolo zistenie skutkového
stavu nedostatočné, pretože žalovaný, ani prvostupňový orgán sa vo svojich rozhodnutiach vôbec
nezaoberali hodnotami osobných mzdových bodov, ktoré som získal počas obdobia od 29.09.1978 do
26.09.1980 a od 01.12.1991 do 31.12.2014. Ich nezohľadnenie muselo mať zásadný vplyv na výpočet

môjho priemerného osobného mzdového bodu, pretože práve ako colník som dosahoval výrazne vyššie
osobné mzdové body (t.j. môj služobný plat bol vyšší ako všeobecný vymeriavací základ v daných
rokoch) ako tomu bolo počas mojich „civilných“ zamestnaní. Aj k odvolaniu proti prvostupňovému
rozhodnutiu priložená Informácia o stave individuálneho účtu poistenca k 31.12.2003 preukazuje, že
napríklad v roku 1992 som dosiahol osobný mzdový bod vo výške 1,2946, v roku 1993 vo výške 1,5197,

v roku 1994 vo výške 1,5453, v roku 1995 vo výške 1,4001 a tak ďalej.

52.Pokiaľžalovanýkonštatuje,ževmojejvecinedošlokdiskriminačnémupostupuažejehorozhodnutie
vychádza z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu, v tejto časti odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
nezodpovedáštandardomvyplývajúcimz§209zákonaosociálnompoistení.Žalovanýneuvádzažiadnu

konkrétnuustálenújudikatúruNajvyššiehosúdu,ktorábypotvrdzovalasprávnosťjehozáverov.Rovnako
tak žalovaný nevysvetľuje, prečo v mojom prípade nie je vylúčenie období služobného pomeru pri
výpočet starobného dôchodku diskriminačné. Ako vyplýva aj z mojej argumentácie uvedenej v časti
„Ad a/“ tejto žaloby, ustálená judikatúra Najvyššieho súdu jednoznačne a opakovane zdôrazňuje, že
pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok v obdobných veciach nezaradenie pracovnej pozície

do I. alebo II. kategórie nebráni zohľadneniu obdobia výkonu služby colníka (a počas nej získaných
výpočtových základov) pri výpočte nároku na starobný dôchodok, práve naopak. Žalovaný sa potom v
napadnutom rozhodnutí zjavne od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu (o ktorej musí mať
vedomosť, keďže bol účastníkom daných konaní) odchýlil, pričom takýto svoj odklon a jeho legitimitu
ani len náznakom nezdôvodnil.“

III.

53. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že Generálny riaditeľ žalovanej podľa § 218 ods. 2 zákona

č. 461/2003 Z. z. (ďalej len „zákona č. 461/2003 Z. z.“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 28.
novembra 2020 potvrdil napadnuté rozhodnutie žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 7. júla
2020, ktorým žalobcovi žalovaná, ústredie podľa § 65, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. v znení
neskorších predpisov priznala starobný dôchodok od 24. marca 2020 v sume 194,60 EUR mesačne.54. Proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 28. novembra
2020 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu, v ktorej uvádza, že s vyššie

uvedeným rozhodnutím v časti určenia sumy starobného dôchodku nesúhlasí, nakoľko je toho názoru,
že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkový stav je v
rozpore s administratívnymi spismi, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie
veci a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Ďalej uvádza, že pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia

je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového
dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku, možno sumu starobného dôchodku
krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkách č. 128, ktorý
bol vyhlásený v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. a to v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej
dobe služby, maximálne o sumu výsluhového dôchodku. Zároveň poukazuje na rozsudky Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, ktoré rozhodovali v rovnakých veciach.

55. K správnej žalobe žalovaná uvádza nasledovné:
Žalobca žiadosťou, ktorá bola spísaná dňa 2. júna 2020 požiadal žalovanú o priznanie starobného
dôchodku od 24. marca 2020.

56. Rozhodnutím žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 7. júla 2020, bol žalobcovi podľa §
65, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov od 24. marca 2020 priznaný
starobný dôchodok v sume 194,60 EUR mesačne.

57. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. poistenec má nárok na

starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

58. Žalobca zákonom stanovený dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a prílohy č. 3a zákona č. 461/2003
Z. z. v znení neskorších predpisov dosiahol dovŕšením 62 rokov a šiestich kalendárnych mesiacov dňa
24. marca 2020.

59.Obezákonomstanovenépodmienkynárokunastarobnýdôchodokžalobcasplnilod24.marca2020,
preto mu bol v súlade s jeho žiadosťou, starobný dôchodok od uvedeného dňa priznaný.

60. K 24. marcu 2020 žalobca dosiahol dôchodkový vek a získal celkovo 17 rokov a 58 dní obdobia

dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok.

61. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu
služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný

invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

62. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.

decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

63. Žalobcovi bol od 1. januára 2015 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o
sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a doplnení niektorých zákonov.

64. Na účely priznania výsluhového dôchodku bola žalobcovi, podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva
Slovenskej republiky zo dňa 10. februára 2015, zhodnotená doba výkonu štátnej služby potvrdená

Colným úradom Michalovce pod sp. zn. XXXXXXX/X/XXXX/XXXX zo dňa 7. januára 2015 nasledovne:
1) doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby od 29. septembra 1978 do 26.
septembra 1980,
2) doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 1. decembra 1991 do 31. decembra 2014.65. Zamestnanie - funkcia colník, ktorú žalobca vykonával, nebola zaradená v rezortných zoznamoch
v I. ani v II. pracovnej kategórii.

66. Podľa preukázaného skutkového stavu, ak výkon zamestnania colníka nebol zaradený do
zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, nie je možné pri hodnotení doby služby colníka postupovať
podľa ustálenej judikatúry a aplikovať pre určenie sumy starobného dôchodku článok 33 Dohovoru o
invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, podľa ktorého sa má určiť suma starobného

dôchodku žalobcu krátením o dobu získanú z osobitného systému sociálneho poistenia zhodnotenú pre
výsluhový dôchodok.

67. Ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. má právny význam pre posúdenie, či žalobca nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky.

68. Nakoľko žalobca nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené
podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný
dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

69. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov vyplývajúce
zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274 zákona č.
461/2003 Z. z. zachovať na nárok na určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho
zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené.

70. Vzhľadom na uvedené námietka žalobcu týkajúca sa zhodnotenia obdobia služobného pomeru
pre účely určenia sumy starobného dôchodku je nedôvodná, nakoľko žalobcovi bol priznaný výsluhový
dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu výkon zamestnania colníka nebol zaradený do
zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, a z toho dôvodu pri hodnotení doby služby colníka nie je možné

postupovať podľa ustálenej judikatúry a pri určení sumy dôchodku aplikovať čl. 33 Dohovoru.

71. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu služby colníka nie je
možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok vo
všeobecnom systéme.

72. Žalobca v správnej žalobe dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. 7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2012, poukazovanie na uvedený rozsudok však nie je dôvodné,
pretože v danom konaní išlo o inú skutkovú situáciu ako v konaní žalobcu. V uvedenom rozsudku
rozhodol súd v prípade poistenca, ktorý získal dobu služby v osobitnom systéme, zaradenú do

zvýhodnenej kategórie funkcií, v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku, preto
právny záver tohto rozsudku nemožno aplikovať v prípade žalobcu.

73. V právnom systéme Slovenskej republiky rozsudok súdu nie je prameňom práva, ale iba rozsudky
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sú uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a

súdov Slovenskej republiky sú zjednocujúcim výkladom k právnym predpisom. Preto poukazovanie
na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré nie sú uverejnené v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky považuje žalovaná za nedôvodné,
pretože právny názor uvedený v žalobcom uvádzaných rozsudkoch doposiaľ nebol zovšeobecnený.

74. Pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok žalobcu možno v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky postupovať len podľa účinnej právnej úpravy.

75.Dobupoistenia,ktorábolažalobcovizhodnotenánavýsluhovýdôchodoknemožnohodnotiťnanárok
na starobný dôchodok zo všeobecného systému podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení

zákona č. 334/2011 Z. z. a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.

76. Žalovaná sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho
riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 28. novembra 2020 a trvá na správnosti napadnutéhorozhodnutia žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 7. júla 2020, ktoré je vecne totožné s
rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 28. novembra 2020. Žalovaná
má zato, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne.

77. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná uplatnený nárok v celom rozsahu
neuznáva a žiada, aby Krajský súd v Prešove podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.

78. Zároveň žalovaná uviedla, že nežiada správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie.

IV.

79. Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zotrval na skutkovej a právnej
argumentácii uvedenej v žalobe a navrhol rozhodnúť v súlade s petitom žaloby.

V.

80. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. správneho súdneho poriadku ( ďalej len SSP) v správnom

súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

81. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

82. Podľa § 23 ods. 2 písm. b) SSP sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách
v sociálnych veciach.

83. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

84. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych

veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

85. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

86. Podľa § 191 ods. 4 SSP ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže
aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu
verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie
rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení

všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

87.Spoukazomnavyššiecitovanézákonnéustanoveniasprávnysúdpreskúmalnapadnutérozhodnutia
a konanie, ktoré mu predchádzalo. Oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu ,vzhľadom na
skutočnosť, že žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania, podľa § 107 ods. 2 SSP

správny súd rozhodol bez nariadenia pojednávania s tým, že podľa § 137 ods. 4 SSP miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku oznámil v zákonnej lehote na úradnej tabuli krajského súdu aj na jeho
webovej stránke a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo rozhodnutie správneho orgánu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

88. Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým príslušný správny orgán odvolanie žalobcu zamietol
a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava potvrdil.89. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava rozhodnutím zo dňa 07.07.2020 podľa § 65, § 82 a § 293dx
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ( ďalej len zákona ) priznala
žalobcovi starobný dôchodok v sume 194,60 Eur mesačne od 24.03.2020. Na účely výpočtu starobného

dôchodku zohľadnila žalobcovi 6 263 dní dôchodkového poistenia, t.j. 17 rokov a 58 dní ( 17,1590 rokov,
ktoré žalobca získal v rozmedzí rokov 1972 až 1991 ). Za rozhodujúce obdobie pre výpočet priemerného
osobného mzdového bodu považoval roky 1972 až 1975, 1978, 1980 až 1991.

90. Vzhľadom na obsah žaloby bola medzi účastníkmi sporná otázka celkovej doby dôchodkového

poistenia, ktorá bezprostredne súvisela aj s otázkou hodnotenia doby výkonu služby žalobcu ako
príslušníka Colnej správy Slovenskej republiky pre nárok na starobný dôchodok. Z administratívneho
spisu vyplýva, že žiadosťou zo dňa 02.06.2020 žalobca žiadal o priznanie starobného dôchodku
od 24.03.2020. Z obsahu administratívneho spisu taktiež vyplýva, že žalobcovi bol rozhodnutím
Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 29.01.2015 číslo: XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX-X
priznaný výsluhový dôchodok podľa § 143aa písm. a), § 143ab ods. 1, § 143ac ods. 1 písm. a) v spojení

s § 58, § 60 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. od 01.01.2015 vo výške 592,94 Eur mesačne.

91. Generálny riaditeľ žalovanej v preskúmavanom rozhodnutí argumentoval tým, že na účely priznania
výsluhového dôchodku bola žalobcovi podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo
dňa 10.02.2015 zhodnotená doba výkonu štátnej služby potvrdená Colným úradom Michalovce pod č.

XXXXXXX/X/XXXX/XXXX zo dňa 07.01.2015 a to doba služobného pomeru v colnej správe ( finančnej
správe ) od 01.12.1991 do 31.12.2014 a doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby
od 29.09.1978 do 26.09.1980. Zároveň konštatoval, že podľa potvrdenia táto doba zamestnania nebola
v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani II. pracovnej kategórii. Pretože
žalobca získal obdobie služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného

predpisu, v súlade s § 255 ods. 5 zákona túto dobu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby
od 29.09.1978 do 26.09.1980 a dobu služobného pomeru v colnej správe od 01.12.1991 do 31.12.2014
nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia.

92. Podľa § 65 ods. 1 zákona poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený

najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

93. Žalobca dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a prílohy č. 3 k zákonu dovŕšením 62 rokov a
6 kalendárnych mesiacov dňa 24.03.2020.

94. Podľa § 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku
ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú
sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto dohovoru krátiť alebo
zastaviť za určitých podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo
je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

95. Výsluhový dôchodok priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002
Z.z. môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení
( poistení ) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia
( poistenia ) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania

služobného pomeru.

96. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia
(poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na
účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky a to bez ohľadu na skutočnosť, v

akom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takomto stanovení
výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej
zhodnotenej dobe služby, najviac o sumu výsluhového dôchodku.

97. Vzhľadom na uvedené pochybil Generálny riaditeľ žalovanej, ak nereagoval na dôvodnú námietku

žalobcu uvedenú v odvolaní a v rozhodnutí argumentoval tým, že uvedený postup je možné uplatniť len
v prípade poistencov, ktorí získali dobu služby v osobitnom systéme, zaradenú do zvýhodnenej kategórii
funkcií zakladajúcu nárok na zníženie dôchodkového veku.98. V tejto súvislosti správny súd poukazuje, že postup krátenia starobného dôchodku v prípade
súbehu s výsluhovým dôchodkom bol predmetom právneho posudzovania vo viacerých rozhodnutiach
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na čo poukazuje aj žalobca v žalobe, okrem iného aj v

rozsudkoch sp. zn. 9So/151/2016 zo dňa 27.06.2018, ktorý bol napadnutý sťažnosťou na Ústavnom
súde Slovenskej republiky, ktorý sťažnosť odmietol uznesením sp. zn. IV. ÚS 624/2018 - 17 zo dňa
17.11.2018, ústavný súd uviedol: ..... „Treba prisvedčiť navrhovateľovi, že zákonodarca doteraz na
vykonanie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 neustanovil možnosť a postup krátenia starobného dôchodku v
prípade jeho súbehu s výsluhovým dôchodkom z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Taktiež

je však potrebné zdôrazniť aj to, že zákon č. 461/2003 Z.z. priamo z ustanovenia § 60 ods. 2 a §
255 ods. 5 vylúčil možnosť započítania obdobia služby policajta, získaného v rozsahu zakladajúcom
nárok na výsluhový dôchodok ( min. 15 rokov ) do obdobia dôchodkového poistenia. Len výkladom
relevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za komfortný s Ústavou Slovenskej
republiky, najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že výsluhový dôchodok má od
dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení charakter dávky v starobe, ktorú má

namysličl.33ods.2Dohovoruč.128.Beztejtojudikatúrybyodporkyňaprenároknastarobnýdôchodok
v zmysle vyššie uvedených ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení vôbec
nemohla pre nárok a výšku starobného dôchodku započítať navrhovateľovi dobu služby v policajnom
zbore. Súčasne je potrebné skonštatovať, že napriek už ustálenej judikatúre najvyššieho súdu ohľadom
nároku poberateľov výsluhového dôchodku na starobný dôchodok, zákonodarca v súlade s čl. 33 ods.

2 Dohovoru č. 128 legislatívne neupravil osobitný spôsob výpočtu a krátenia starobného dôchodku. Pri
absencii takejto úpravy je potom úlohou súdu vysporiadať sa s touto „dierou v zákone „ tak, aby bolo
zachované ústavou garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe .....“.

99. Mechanizmus krátenia starobného dôchodku poistencom, ktorým vznikol nárok aj na výsluhový

dôchodok a to tak, že krátenie je možné vykonať len pomerne k počtu rokov rozhodných pre výpočet
ich výsluhového dôchodku k celkovej dobe poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia,
najviac však o sumu výsluhového dôchodku, odobril vo svojej judikatúre ústavný súd aj v rozhodnutí sp.
zn. II. ÚS 389/2017, IV. ÚS 270/2018.

100. S poukazom na uvedené správny súd zrušil rozhodnutie Generálneho riaditeľa žalovanej a vrátil
vec žalovanej na ďalšie konanie.

101. Úlohou žalovanej v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o žiadosti žalobcu o priznanie
starobného dôchodku, pričom je povinná dôsledne postupovať podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o

invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991
Zb., podľa ktorého starobný dôchodok žalobcu možno iba krátiť a to primerane k počtu skončených rokov
doby trvania jeho služby colníka, rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona
č. 328/2002 Z.z.

102. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP
a priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením ( § 175 ods. 2 SSP ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove
(§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej
pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).