Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. júl 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/48/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213232499
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7213232499.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: Československá obchodná
banka, a.s., so sídlom: Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140, proti žalovaným: v 1. rade: P.. A.
T., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX/XX, XXX XX E., v 2. rade: P.. A. T., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX/XX, XXX XX
E., v 3. rade: P.. E. T., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX/XX, XXX XX E., všetci právne zastúpení: JUDr. Roland
Kovács, advokát, Mäsiarska 30, 040 01 Košice, o zaplatenie 21.423,- eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II, zo dňa 9. októbra 2020, č. k. 33Cb/131/2014-390,
takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok č. k. 33Cb/131/2014-390.

II. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaným v 1., 2. a 3. rade priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe zo dňa 10.12.2013, ktorou žalobca žiadal, aby súd žalovaných v 1., 2. a 3.
rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť mu 21.423,- eur, úrok z úveru zo sumy 14.026,11 eur vo
výške 6,25 % ročne od 06.12.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 14.026,11 eur vo výške 9
% ročne od 06.12.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 4.194,96 eur vo výške 9 % ročne od

06.12.2013 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť
ďalších žalovaných.

2.1 Dôvodil, že P., B. (dňa 01.07.2009 došlo k zlúčeniu spoločnosti U., B.. a P., B. právnym nástupcom
sa stala U. X., B., ktorá prevzala všetky práva a povinnosti P., B.) uzavrela so žalovaným v 1. rade dňa
18.10.2005 Zmluvu o hypotekárnom úvere č. XXXXX-XXXXXXX/XXXX v znení Dodatku č. 1 zo dňa
30.11.2006 (ďalej „Zmluva o úvere 1“), na základe ktorej poskytla žalovanému v 1. rade hypotekárny

úver vo výške 2 500.000,- Sk (úver vedený pod č. XXXXXXXXXX). P., B. uzavrela so žalovaným v 1.
rade Zmluvu o hypotekárnom úvere č. XXXXX-XXXXXXX/XXXX zo dňa 18.10.2005 v znení Dodatku č.
1 zo dňa 30.11.2006 (ďalej len „Zmluva o úvere 2“), na základe ktorej poskytla žalovanému v 1. rade
hypotekárny úver vo výške 500.000,- Sk (úver vedený pod č. XXXXXXXXXX).Na základe Dohody o pristúpení k záväzku č. PZ 22/112/2005 zo dňa 18.10.2005 pristúpili k peňažnému
záväzku zo Zmluvy o úvere 1 a Zmluvy o úvere 2 žalovaní v 2. a v 3. rade a stali sa tak dlžníkmi z
predmetných úverových zmlúv popri žalovanom v 1. rade.

Keďže žalovaní poskytnutý úver nesplácali a boli v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok a
súčasne aj jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, žalobca v súlade s čl. XI Zmluvy o úvere 1 a
Zmluvy o úvere 2, úvery zosplatnil dňa 10.05.2010.
Na zabezpečenie pohľadávky z poskytnutých úverov bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosť -
dom súp. č. XXX a pozemky L. parc. č. XXX a parc. č. XXX/X v kat. území E. C., zapísané na LV č. XXX,

správa katastra E. - X., a to na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXX/XXXX zo dňa
18.10.2005. Žalobca pristúpil k výkonu záložného práva realizáciou dobrovoľnej dražby, ktorej výťažok
bol vo výške 107.500,- eur. Po odpočítaní nákladov dražby sa pohľadávka z úveru č. XXXXXXXXXX
znížila na sumu 18,89 eur a pohľadávka z úveru č. XXXXXXXXXX nebola z výťažku dražby uhradená
v žiadnom rozsahu.

3. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť argumentujúc, že:
- na Okresnom súde Košice - okolie bola dňa 07.06.2016 podaná žaloba o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. 16C/166/2013;
- výška celkového dlhu je nesprávna a nezodpovedá skutočnému stavu;
- neboli splnené podmienky pre vyhlásenie zosplatnenia úveru a žalobca aj po zosplatnení úveru úročil

naďalej aj istinu;
- nie je zrejmé ako žalobca k výške uplatnenej pohľadávky dospel;
- uplatnený nárok nie je špecifikovaný;
- vzniesli námietku premlčania

4. Súd prvej inštancie uzavrel, že medzi stranami nebolo sporné, že zmluvný vzťah medzi právnym
predchodcom žalobcu (veriteľom) a žalovaným v 1. rade (dlžníkom) vznikol na základe Zmluvy o
hypotekárnom úvere č. XXXXX-XXXXXXX/XXXX zo dňa 18.10.2005 v znení Dodatku č. 1 zo dňa
30.11.2006, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému v 1. rade hypotekárny
úver v sume 2 500.000,- Sk a Zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXX-XXXXXXX/XXXX zo dňa

18.10.2005 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 30.11.2006, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému
v 1. rade hypotekárny úver vo výške 500.000,- Sk. Nebolo sporným ani to, že Dohodou o pristúpení k
záväzkuč.PZ22/112/2005žalovanív2.a3.radepristúpiliakodlžnícikpeňažnémuzáväzkužalovaného
v 1. rade.

4.1 Súd prvej inštancie sa prednostne zaoberal vznesenou námietkou premlčania žalovanými. V
súvislosti s touto námietkou bolo podstatné posúdenie toho, či žalovaní pri uzatváraní zmlúv boli v
postavení spotrebiteľov, teda či išlo o zmluvy spotrebiteľské. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že
tieto zmluvy boli zmluvami spotrebiteľskými, a to aj napriek skutočnosti, že v čase uzatvorenia zmlúv
o hypotekárnom úvere (18.10.2005) nebola Zmluva o úvere zaradená v rámci ustanovenia § 52 ods.

1 OZ medzi zmluvy spotrebiteľské. Zák. č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa však v ust. § 23a
za spotrebiteľské zmluvy považoval všetky tie zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa Občianskeho, ale aj
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú
vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že v rozhodnom čase za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje aj

zmluva uzavretá podľa Obchodného zákonníka a aj na takú zmluvu bolo potrebné aplikovať ustanovenia
spotrebiteľského práva chrániace spotrebiteľa.

4.2 V ďalšom súd prvej inštancie posudzoval to, či na otázku premlčania aplikuje Obchodný (keďže
Zmluva o úvere je absolútnym obchodom), alebo Občiansky zákonník, keďže ide o spotrebiteľskú

zmluvu. Aplikujúc § 52 ods. 2 tretia veta OZ v spojení s ust. § 101 OZ dospel k záveru, že pohľadávka
uplatnená žalobcom je premlčaná.

4.3 O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na
ich náhradu majú v konaní úspešní žalovaní.

5. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP.5.1 Argumentuje, že súd prvej inštancie aplikoval právne normy Občianskeho zákonníka vzťahujúce
sa k premlčaniu, a to na základe tretej vety ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tretia veta
dotknutého ustanovenia sa do právneho poriadku Slovenskej republiky dostala zákonom č. 102/2014

Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej
na diaľku, alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ktorý v časti relevantnej pre toto konanie nadobudol účinnosť 1. apríla 2015. Keďže
Občiansky zákonník neobsahuje prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01. apríla 2015, je
účinnosť dotknutých ustanovení stanovená do budúcnosti, teda predmetnou právnou normou sa budú

riadiť právne vzťahy, ktoré vzniknú až po platnosti (účinnosti) danej právnej normy. Tretiu vetu ust. § 52
ods. 2 OZ teda nie je možné aplikovať na právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 2015.

5.2 K porušeniu práva na spravodlivý proces došlo podľa odvolateľa zmätočným a neakceptovateľným
odôvodnením a neprípustnou retroaktívnou aplikáciou právnej normy, keď došlo k zásahu do právnej
istoty žalobcu a k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Rozhodnutie súdu prvej inštancie navyše

neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, teda nie je zákonným spôsobom odôvodnené.

5.3 Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe
vyhovel.

6. Žalovaní navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas,
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1,

2 CSP a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

8. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými
dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod
uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t. j. že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby

uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces; písm. h), t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci;

9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný

právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o

tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa

strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že
dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť
súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí
umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoréz jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II. ÚS 14/2001, II.
ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane
poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t. j. aby každej procesnej strane
bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne
nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán

predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a
právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného
práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.7.2022 o 10.15 hod. v

pojednávacej miestnosti č. 200/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.

12. Na úvod je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 20. februára
2018, č. k. 33Cb/131/2014-220 tak, že žalobu zamietol. Na základe odvolania žalobcu bol rozsudok

súdu prvej inštancie uznesením Krajského súdu v Košiciach ako súdu odvolacieho zo dňa 31. mája
2019, č. k. 2Cob/155/2018-274 zrušený v jeho I. a II. výroku a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie
konanieprenaplnenieodvolaciehodôvoduuvedenéhov§365ods.1písm.b)CSP,keďsúdnesprávnym
procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

13. Je preukázané (a v konaní aj nesporné), že vzťah strán sporu je vzťahom spotrebiteľským. Je
pravdou tvrdenie žalobcu, že tretia veta § 52 ods. 2 OZ bola do OZ zavedená zák. č. 102/2014,
ktorý nadobudol v rozsahu relevantnom pre toto konanie účinnosť od 1.5.2015 a že OZ neobsahuje
prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.4.2015. Ustanovenie § 52 ods. 2 OZ teda do mája 2014

neobsahovalo tretiu vetu. Ako však vyplýva z odôvodnenia zákonodarcu, ktoré sa viaže na predmetnú
novelu, jeho cieľom je iba expresis verbis vyjadriť aj dovtedy platné pravidlo (§ 52 ods. 2 prvá a druhá
veta OZ) prednostného použitia Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. Citovaná novela
teda len odstránila nejednotnosť pri rozhodovaní o spotrebiteľských zmluvách, ktoré mali svoj právny
základ v Obchodnom zákonníku a jej cieľom bolo len deklaratórne potvrdiť správnosť výkladu, podľa

ktorého mali normy OZ vždy výkladovú prednosť pred normami ObZ a to podľa ust. § 52 ods. 2 prvá
veta OZ. Výkladový charakter § 52 ods. 2 tretia veta napokon vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3MCdo 12/2014, 3 MCdo 14/2014.

14. Na základe uvedeného bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdené ako vecne správne (§ 387

ods. 1 CSP).

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP s použitím § 255 ods. 1 CSP
tak, že nárok na ich náhradu majú v odvolacom konaní úspešní žalovaní. O výške tejto náhrady bude
rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP) po právoplatnosti

tohto rozsudku.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj
intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425
CSP).

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie zvonu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).