Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. august 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/16/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615203107
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1615203107.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a sudcov

JUDr. Branislava Krála a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: D. R. E., K..E.., E. E. T.
XX, Ž., B.: XX XXX XXX proti žalovanej: Y. N., U.. XX.XX.XXXX, R. T. XX/XX, Q. H., o zapl. 604,46 eur
s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 13. novembra 2020,
č. k. 4C/249/2015 - 189, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e.
II. Žalovanej sa voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 604,46 eur do
troch dní po právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol, žalobkyni priznal proti žalovanej nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí.

2/ Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že Zmluvou o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 16.7.2010 uzatvorenej medzi žalobkyňou (vtedy
vystupujúcoupodobchodnýmmenomN.R.E.K..E..)ažalovanou sazmluvnéstranydohodlinazriadení
rastového osobného účtu, pričom žalovanej bola vydaná aj platobná karta Maestro s denným limitom 1

000 eur. Z článku VI. bodu 4 zmluvy súd prvej inštancie zistil, že banka je oprávnená za poskytovanie
produktov/služieb účtovať poplatky podľa Sadzobníka poplatkov N. R. E. K..E.. v platnom znení a
všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy, ktorého sa poskytnutie
produktu/služby týka, resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu. V článku VII bod 2 zmluvy
žalovaná ako majiteľ účtu vyhlásila, že obdržala obchodné podmienky, ktorú sú súčasťou Zmluvy/
príslušnýchzmlúvazaväzujesaichdodržiavať.Bankajeoprávnenámeniťobchodnépodmienky,pričom
zmeny a ich účinnosť oznámi banka zverejnením vo svojich obchodných priestoroch, informáciou na

výpise z účtu alebo v elektronickej podobe prostredníctvom elektronického komunikačného zariadenia
banky v lehotách podľa obchodných podmienok. Z návrhu žalovanej (klienta) na uzatvorenie zmluvy
o poskytovaní služby povolené prečerpanie na osobnom účte zo dňa 30.11.2010 súd prvej inštancie
ďalej zistil, že žalovaná požiadala o povolené prečerpanie na spomínanom osobnom účte do výšky
debetného limitu 570 eur. V bode 3 návrhu bolo uvedené, že výšku, dátum účinnosti debetného limitu a
výšku úrokovej sadzby banka oznámi klientovi formou výpisu z technického systému banky. V zmysle
bodu 9 návrhu v prípade konkludentného prijatia návrhu zmluvy bankou v súlade s § 275 ods. 4 Obch.

Zák. dôjde povolením čerpania peňažných prostriedkov do výšky debetného limitu na účte k platnému a
účinnému uzatvoreniu tejto zmluvy. Z predložených výpisov z účtu žalovanej za obdobie od 16.7.2010 do
29.3.2012 súd prvej inštancie ďalej zistil, že k 29.3.2012 mala žalovaná na svojom účte debetný zostatok
604,46 eur (rozdiel medzi súčtom debetných operácií vo výške 10 131,47 eur a kreditných operácií vovýške 9 527,01 eur). Žalobkyňa listom zo dňa 21.3.2012 žalovanej oznámila, že z dôvodu vykazovaného
debetného zostatku na jej účte odo dňa 1.12.2011 v aktuálnej výške 595,46 eur odstupuje od zmluvy o
účtedňomdoručeniatohtooznámeniaazároveňjuvyzvalanaúhraduspomínanéhodebetnéhozostatku

v lehote troch dní od doručenia oznámenia.

3/ Za tohto skutkového stavu, právne odkazujúc na § 708 ods. 1, 2, § 709, § 710, § 711 ods. 1, § 497
a § 502 ods. 1 Obch. Zák., § 3 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1,2 Obč. Zák.,
§ 1 ods. 3, § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a na Všeobecné obchodné

podmienky, oddiel III, časť A, bod 23 a časť T bod 14 písm. a), b), bod 18 a bod 19, dospel súd
prvej inštancie k záveru o čiastočnej dôvodnosti uplatneného nároku. Skonštatoval, že žalobe je možné
vyhovieť len sčasti, a to vo výške uplatnenej istiny 604,46 eur. Žalovaná uzatvorila so žalobkyňou zmluvu
o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorou jej žalobkyňa zriadila osobný účet
a poskytla platobnú kartu a jednak zmluvu o povolenom prečerpaní na účte (návrh zo dňa 30.11.2010).
Predmetné zmluvy uzatvorila žalovaná ako fyzická osoba s uvedením rodného čísla a adresy trvalého

bydliska. Žalobkyňa je bankou, právnickou osobou poskytujúcou okrem iného službu vedenia účtu a
taktiež poskytujúcou úvery aj formou povoleného prečerpania na účte. Z týchto dôvodov súd prvej
inštancie vec právne posúdil nielen podľa ustanovení Obchodného zákonníka, ale aj podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľov a podľa ZoSÚ, keďže išlo o spotrebiteľský
úver formou povoleného prečerpania. Podľa súdu prvej inštancie v konaní nebola sporná skutočnosť,

že žalobkyňa viedla pre žalovanú bežný účet, pričom prečerpanie finančných prostriedkov na účte
vyplýva z predložených výpisov z účtu. Žalobkyňa najprv znížila limit povoleného prečerpania na 0 eur
dňa 21.3.2012, následne dňa 29.3.2012 zatvorila účet a debetný zostatok na účte previedla internou
účtovnouoperáciounasvojvnútornýpohľadávkovýúčet.Súdprvejinštanciemalzpredloženýchvýpisov
z účtu za preukázané, že žalobkyňa evidovala voči žalovanej pohľadávku ku dňu uzatvorenia účtu vo

výške 604,46 eur, ktorú jej ako dôvodne uplatnenú priznal.

4/ Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobkyňa sa domáhala aj zaplatenia sankčného úroku vo
výške 28 % ročne z dlžnej sumy 604,46 eur od 29.3.2012 až do zaplatenia. Za nesprávny vyhodnotil
argument žalobkyne, podľa ktorého jej nárok na tento sankčný úrok zo sumy nepovoleného prečerpania

účtu vyplýva z ust. § 18 ods. 1 ZoSÚ. Ozrejmil, že dané ustanovenie upravuje výlučne informačnú
povinnosť banky vo vzťahu ku klientovi pre prípad vzniku prekročenia (prečerpania) bežného účtu,
ale neustanovuje akékoľvek práva banky v súvislosti s prekročením (prečerpaním) bežného účtu.
Predmetné ustanovenie nerozlišuje medzi povoleným a nepovoleným prečerpaním bežného účtu,
vzťahuje sa na oba tieto inštitúty, pričom neustanovuje, že banka má voči klientovi pri nepovolenom

prečerpaní nárok na všetky plnenia, o ktorých jej toto ustanovenie ukladá klienta informovať. Subjektívne
práva banky na tieto plnenia v konkrétnom právnom vzťahu musia vyplývať z osobitých zákonných,
prípadne zmluvných ustanovení (viď rozsudok Krajského súdu v Bratislave z sp. zn. 9Co/149/2018).
Podľa súdu prvej inštancie žalobkyňa v prejednávanej veci nepreukázala platné individuálne dojednanie
úroku uplatneného za nepovolené prečerpanie účtu vo výške 28 % priamo v spotrebiteľskej zmluve;

dodal, že samotné použitie odkazu na obchodné podmienky nie je v spotrebiteľských zmluvách
zakázané, avšak takáto zmluva musí obsahovať tzv. transparentnú inkorporačnú doložku, ktorá musí
byť dostatočne jasná a zrozumiteľná (musí z nej byť možné presne identifikovať dokument, na ktorý
odkazuje) a nesmie byť v zmluve skrytá medzi menej významné zmluvné dojednania. Zahrnutie
ustanovenia ukladajúceho spotrebiteľovi platiť úrok z nepovoleného prečerpania do všeobecných

obchodných podmienok, pričom jeho výška je určená ďalším odkazom na sadzobník (úrokové sadzby
produktov) tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci, sa nedá hodnotiť inak ako snaha ukryť pred
spotrebiteľom pre neho podstatné zmluvné ustanovenie, ktorého uplatnenie môže mať veľký negatívny
dopad na jeho finančnú situáciu. Navyše, úrokové sadzby produktov žalobkyne platné od 19.3.2012,
teda v čase, keď sa žalovaná dostala do nepovoleného prečerpania účtu, žiadnu úrokovú sadzbu pre

prípad nepovoleného prečerpania neobsahujú. Výška úrokovej sadzby 28 % ročne pri nepovolenom
prečerpaní účtu vyplýva až z úrokových sadzieb produktov žalobkyne účinných od 1.1.2015 v spojení s
bodom3.12VOPúčinnýchod1.3.2015.Súdprvejinštancievtejtosúvislostipoukázalajnarozhodovaciu
prax odvolacieho súdu, konkrétne rozsudky sp. zn. 9Co/149/2018, sp. zn. 9Co/70/2019 v obdobných
veciach žalobkyne, v ktorých sa konštatovalo, že zmluvné ustanovenie uvedené v bode 3.12 VOP

žalobkyne, podľa ktorého po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej
čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“, je v
zmysle § 53 ods. 5 Obč. Zák. neplatné, nakoľko ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku; sankčný úrok za
nepovolené prečerpanie bol žalobkyňou stanovený v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Obč. Zák.,nakoľko jeho výška podstatne prevyšuje úrokovú mieru v danej dobe obvyklú, pričom je odôvodnené
predpokladať, že pokiaľ by žalovaná ako spotrebiteľka nebola v zložitej finančnej situácii, nedostala
by sa do nepovoleného prečerpania a nezaviazala by sa tým platiť takto neprimerane vysoký úrok z

požičaných peňazí. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd prvej inštancie žalobu v časti požadovaných
úrokov vo výške 28 % ročne zo sumy 604,46 eur od 29.3.2012 až do zaplatenia ako nedôvodnú zamietol.

5/ O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 C.s.p. Pri určovaní pomeru úspechu a neúspechu strán v konaní vychádzal len z uplatnenej istiny,

ktorá bola v celom rozsahu žalobkyni priznaná, a tak bolo možné konštatovať, že mala plný úspech vo
veci a preto žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady
si vyhradil rozhodnúť samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
(§ 262 ods. 2 C.s.p.).

6/ Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa a napadla ním jeho zamietajúci

výrok. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu
vyhovie a prizná jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Dôvodila, že súd prvej inštancie v
napadnutej časti vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Namietala správnosť záveru súdu prvej inštancie, že zmluvné dojednanie úroku
za nepovolené prečerpanie vo výške 28% je neplatné z dôvodu, že nebolo dojednané priamo v

spotrebiteľskej zmluve a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Argumentovala tým, že nárok na
sankčný úrok je viazaný na vrátenie peňažných prostriedkov tvoriacich prekročenie v zmysle § §
18 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., jeho výška nemôže byť obmedzená zákonnou výškou úrokov z
omeškania, keďže by nedávala zmysel ani logiku osobitná úprava v ods. 2 písm. c/ zákona č. 129/2010
Z.z. umožňujúca dohodnúť výšku tohto úroku ako zmluvného úroku, teda ide jednoznačne o odlišný

inštitút od zákonného úroku z omeškania. Na podporu svojej argumentácie poukázala na rozhodnutia
všeobecných súdov, ktoré považujú nepovolené prečerpanie za podstatné porušenie zmluvy a nárok
na úrok uplatnený z tohto titulu za zákonný, v súlade so znením VOP a s ust. § 18 ods. 1 zákona č.
129/2010Z.z.Ďalejuviedla,žesamotnýzákonpočítasmožnosťou,žezostatoknaúčtevzniknutýtitulom
prekročenia bude úročený. Zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí ako obligatórnu náležitosť

obsahovať údaje uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., naopak podľa § 18 ods. 1 cit. zákona
postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Žalobkyňa mala
ďalej za to, že VOP sú súčasťou zmluvy, a to jednak vzhľadom na text zmluvy, ktorá VOP uvádza ako
neoddeliteľnúsúčasťzmluvy,sktorousažalovanáoboznámilaavyslovilasňousúhlassvojimpodpisom,
a jednak s odkazom na rozhodnutie SD EÚ vo veci C-42/15 T. V. E., K..s. proti L. R., podľa ktorého

zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ak jediný dokument, čo vyplýva aj zo samotného
ust. § 273 Obch. Zák. v kontexte s povahou úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu (§ 261 ods. 6
písm. d/ Obch. Zák.).

7/ Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.

8/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
rozsudok v napadnutom zamietajúcom výroku, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech.

9/ Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie v časti, v ktorej zamietol nárok žalobcu na sankčný úrok 28% ročne za nepovolené prečerpanie
bežného účtu.

10/ Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom

rozsahu, na jeho základe správne zistil skutkový stav vec a napadnutý rozsudok aj podrobne a
presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s nosnými dôvodmi napadnutého
rozsudku a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

11/ Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalobkyne, táto nebola spôsobilá spochybniť správnosť

skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie. K námietke žalobkyne, že s oprávnením banky
požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta Obchodný Zákonník, ako aj zákon o spotrebiteľských
úveroch č. 129/2010 Z.z. ( ust. § 18 ods. 1), odvolací súd uvádza, že Obchodný zákonník v súvislosti
so zmluvou o úvere síce upravuje úroky, ale neupravuje úroky za prečerpanie, pričom ide o dvaodlišné právne inštitúty. Spotrebiteľ totiž ani v tomto prípade nemôže na základe samotného právneho
predpisu zistiť výšku špecifického úroku za prečerpanie a preto ju treba zmluvne dohodnúť. Okrem toho,
všeobecné obchodné podmienky obsahujúce rozsiahly text navodzujú skôr dojem o obsahu zmluvných

dojednaní nepodstatného charakteru a preto je potrebné trvať na takom postupe, aby dohoda o výšku
úroku(vr.výškuúrokyzaprečerpanie)akopodstatnánáležitosťúverovejzmluvy,bolaobsiahnutápriamo
v spotrebiteľskej zmluve uzavretej a podpísanej oboma zmluvnými stranami, a nie len všeobecným
odkazom vo VOP (čl. U, naviac označená ako „Služba Povolené prečerpanie na osobnom účte“,
ods. 9,10) alebo s odkazom na zverejnené vývesky „úrokových sadzieb produktov“ na web stránke

alebo v pobočke banky. Len za takýchto okolností, zohľadňujúc nižšiu vyjednávaciu silu spotrebiteľa,
sa dosiahne vyrovnaná úroveň informovanosti spotrebiteľa dodávateľom. V prejednávanej veci je tiež
potrebné akcentovať, že zo znenia Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb,
a ani zo znenia Návrhu klienta na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby „Povolené prečerpanie na
osobnom účte“ nevyplýva možnosť (oprávnenie) banky poskytnúť žalovanej (majiteľovi účtu) úver aj
formou tzv. nepovoleného prečerpania (žalovaná sa zaviazala splácať čerpané - povolené peňažné

prostriedky spolu s úrokmi za podmienok a v lehotách podľa VOP) a rovnako VOP v znení účinnom ku
dňu uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy možnosť dojednania úveru formou nepovoleného prečerpania
neupravujú.

12/ Súd prvej inštancie sa v rámci komplexnosti pri posudzovaní uplatneného nároku správne

vysporiadal aj s nárokom na účtovanie sankčného úroku 28% ročne (viď. ods. 27). Odvolací súd len
pre úplnosť dodáva, že ročný úrok 28% podstatne prevyšuje úroky obvykle požadované na finančnom
trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch (13%), čo je v priamom rozpore zo zákonom, ako
aj dobrými mravmi. Vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe súdov je preto potrebné považovať dohodu o
výške ročného úroku v miere 28% za dohodu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a ustanovením, ktoré

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
čo už potvrdili súdy pri svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo
dňa 13.8.2014, sp. zn. 10Co/325/2014, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.9.2011, sp.
zn. 3Co/3/2011, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 9.11.2010, sp. zn. 17Co/313/2010).
Nemecký Bundesgerichtshof v rozsudku z 13.3.1990 sp. zn. AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s rozdielom

o 12 percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu zamietol
pre rozpor plnenia s dobrými mravmi, Švajčiarky spolkový súd znížil v roku 1967 rozhodnutím z
1.4.1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26% na 18% a sadzbu 26% vyhlásil za
odporujúcu dobrým mravom. Možno teda zhrnúť, že aj v prípade, ak by si zmluvné strany výšku úroku
28% p. a. za nepovolené prečerpanie písomne dojednali, takéto dojednanie by bolo neplatné v zmysle

§ 53 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 5 Obč. Zák.

13/ Po preskúmaní obsahu spisu v predmetnej veci sa odvolací súd plne stotožnil so záverom súdu prvej
inštancie o potrebe zamietnutia žaloby v odvolaním napadnutej časti, pretože žalobkyňa ako dodávateľ
so žalovanou ako spotrebiteľom nepovolené prečerpanie, ani úrok za takéto nepovolené prečerpanie

osobitne v zmluve nevyjednala; naviac, výška sankčné úroku 28% ročne je v rozpore s dobrými mravmi
a preto takéto dojednanie je neplatné (§ 39 Obč. Zák.).

14/ Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny
potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

15/ Vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie a výrok o trovách konania nebol napadnutý
odvolaním a preto tieto výroky nadobudli právoplatnosť.

16/ O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods.

1 C.s.p. Nakoľko plne procesne úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd
jej nárok na ich náhradu nepriznal.

17/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /

dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).