Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. máj 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/614/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206205490
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7206205490.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa pobočka Košice, so sídlom
Festivalové námestie 1, IČO: 30 807 484, proti povinnému: Z. N., J.. XX.XX.XXXX, G. V. XX, H.,
zastúpenému opatrovníkom Z.. A. X., zamestnankyňou Okresného súdu Košice - okolie, vedenej
pred súdnym exekútorom JUDr. Michalom Mazúrom, so sídlom v Košiciach, Štúrova 17 pod sp. zn.
EX 325/2006, o vymoženie 2289,58 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Košice II zo dňa 09.07.2015, č. k. 48Er/675/2006-14, takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie.

V prevyšujúcej časti vec v r a c i a súdu prvého stupňa na rozhodnutie o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a uložil oprávnenému nahradiť

poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Mazúrovi, so sídlom v Košiciach, Štúrova 17, trovy
exekúcie vo výške 99,- Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že na základe návrhu oprávneného
doručeného súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Mazúrovi dňa 06.03.2006 a poverenia na vykonanie
exekúcie č. 5803 019579* vydaného Okresným súdom Košice II dňa 14.03.2006, súdny exekútor

začal exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 2.289,58 Eur. Návrhom doručeným súdu dňa
20.06.2014 oznámil exekútor súdu, že žiada exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku zastaviť. Podľa zistení exekútora, povinný nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani motorové
vozidlo. Povinný nie je poberateľom dôchodkovej dávky, úrazovej dávky, dávky v nezamestnanosti ani
nemocenskej dávky a zároveň nemá vedený účet v žiadnej z bánk. Súd prvého stupňa poukázal na
§ 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a uviedol, že vzhľadom na citované zákonné

ustanovenie a zistený skutkový stav exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol súd prvého stupňa
podľa ust. § 203 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z, v zmysle ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Preto súd prvého stupňa
uložil oprávnenému povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 99,-
Eur.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa a to v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený,
ktorý žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že exekúciu zastaví z dôvodu podľa §
57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku, nakoľko exekučný titul nie je možné z dôvodu uplynutia času
vykonať a v dôsledku toho zaviaže k úhrade trov exekúcie povinného. Oprávnený poukázal na to, že
súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec keď zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/
Exekučného poriadku. Podľa názoru oprávneného súd prvého stupňa nedostatočne preskúmal skutkový

stav, keď konštatoval nemajetnosť povinného, nakoľko pohľadávka oprávneného je zabezpečenázáložným právom na nehnuteľnosť povinného. Poukázal však na to, že exekučný titul nie je možné z
dôvodu uplynutia času vykonať, čo bolo súdnemu exekútorovi oznámené listom zo dňa 19.12.2014.

Oprávnený v odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa zastavil exekúciu na základe podnetu súdneho
exekútora z dôvodu nemajetnosti povinného. Mal za to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne
posúdil, pretože pri svojom rozhodnutí nedostatočne zohľadnil skutočnosť, že nemožnosť vymoženia
pohľadávky oprávneného bola spôsobená primárne smrťou povinného. Poukázal na uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4CoE/103/2013 zo dňa 08.11.2013 a uviedol, že samotnú okolnosť, že

povinný zomrel, nemožno považovať za zavinenie oprávneného. Oprávnený konštatoval, že primárnym
dôvodom zastavenia exekúcie bola smrť povinného a nie jeho nemajetnosť. Súd mal podľa názoru
oprávneného vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a po právoplatnosti uznesenia ju mal zastaviť podľa § 57
ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. V
ďalšom mal za to, že nakoľko k zastaveniu exekúcie malo dôjsť z dôvodu úmrtia povinného a oprávnený
z procesného hľadiska jej zastavenie nezavinil, súd prvého stupňa nemal zaviazať oprávneného na

úhradu trov exekúcie v zmysle ust. § 203 Exekučného poriadku.

Napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní oprávneného proti jeho
uzneseniu rozhodol podľa § 374 ods. 4 O.s.p. tak, že odvolaniu oprávneného nemieni vyhovieť v celom
rozsahu, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom
z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde
o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie,
odvolanie smeruje proti uzneseniu a odmietol odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie

podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. a vo výroku o trovách exekúcie vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvého stupňa exekúciu zastavil
a v tejto časti žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a exekúciu zastaviť podľa inej právnej normy. Jeho

odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti dôvodom prvostupňového rozhodnutia.

Odvolací k tomu uvádza, že v zmysle ust. § 202 ods. 4 O.s.p. odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia
nie je prípustné a podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Nakoľko oprávnený podal odvolanie proti

dôvodom zastavenia exekúcie a podľa citovaných ustanovení takéto odvolanie prípustné nie je, odvolací
súd v tejto časti jeho odvolanie odmietol.

Oprávnený ďalej nesúhlasil s výrokom súdu prvého stupňa, ktorým mu uložil povinnosť nahradiť
poverenémusúdnemuexekútorovitrovyexekúcie.Vtejtočastivšakodvolacísúdnapadnutérozhodnutie

nie je oprávnený preskúmavať.

Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak

odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení

tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57
nemožno podať mimoriadne dovolanie.Ako vyplýva z citovaného ust. § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu vydanému
v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak. Týmto

osobitným zákonom je zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ktorý rozhodovanie o zastavení exekúcie a trovách exekúcie upravuje v ust. § 57 a nasl. A
tak v zmysle ust. § 58 ods. 6 Exekučného poriadku proti takémuto výroku už odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté uznesenie však vydal vyšší súdny úradník a proti rozhodnutiu zamestnanca súdu

povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca (čl. 142 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky).

Ustanovenie § 374 ods. 4 O.s.p. upravuje v prípade odvolanie proti rozhodnutiu vydanému v občianskom
súdnom konaní súdnym úradníkom alebo justičným čakateľom autoremedúrou, ktorou sudca, ktorý by
inak bol zákonným sudcom vo veci, môže odvolaniu celkom vyhovieť. Táto úprava je v súlade s čl.

142 Ústavy SR, lebo rešpektuje povinnosť sudcu rozhodnúť o odvolaní, ktoré vydal zamestnanec súdu
poverenýsudcom.Vprípadepodaniaodvolaniavodvolacejlehoteoprávnenouosobouprotirozhodnutiu
súdnehoúradníka,protiktorémuzákonodvolanienepripúšťa,sarozhodnutiepodanímodvolaniazrušuje
zo zákona a následne je povinný rozhodnúť sudca súdu prvého stupňa.

Keďže v predmetnej veci napadnuté uznesenie, kde proti výroku o náhrade trov exekúcie odvolanie
nie je prípustné, vydal vyšší súdny úradník, došlo po podaní odvolania k zrušeniu tohto rozhodnutia vo
výroku o trovách exekúcie zo zákona a o náhrade trov konania má opätovne rozhodnúť zákonný sudca
súdu prvého stupňa.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd v tejto časti vrátil vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o náhrade
trov konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.