Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. august 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/11/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720200937
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5720200937.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

ačlenovsenátu-sudcovJUDr.RóbertaUrbanaaJUDr.ErikaVargu,vprávnejvecižalobkyne-M.Y.,nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S., v zastúpení právne - Mgr. Peter Baláž, advokát, so sídlom I. XXXXX/
XX, XXX XX S., proti žalovanému - N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX S., v zastúpení
právne - Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36
868 876, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na základe odvolania žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 24C/14/2020-166 zo dňa 15.07.2021, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin, ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) v spore o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej „BSM“) odvolaním napadnutým rozsudkom - v jeho
výroku I. prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného peňažný vklad ku dňu zániku manželstva v
hodnote 929,46 eur na konkrétne vyšpecifikovanom bežnom účte v banke. Zároveň uložil povinnosť (vo
výroku II.) žalovanému do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni na úplné vyporiadanie
BSM sumu vo výške 11 485,98 eur a priznal jej proti žalovanému aj náhradu trov konania v celom

rozsahu (výrok III.).

2. Pri právnom posúdení veci sa riadil podľa § 143, § 149 ods. 1, § 150 Občianskeho zákonníka.

3. Na základe vyjadrení strán sporu zaradil do predmetu vyporiadania ich BSM zaplatené splátky na
úver žalovaného vynaložené zo spoločného majetku na jeho ostatný majetok a zostatky na bežných
účtoch strán sporu. Medzi nimi hodnotil za nespornú tú skutočnosť, že žalovaný v dobe pred uzavretím

manželstva nadobudol do vlastníctva byt kúpou - na kúpu bytu mu bol poskytnutý úver tiež v dobe
pred uzavretím manželstva. Počas trvania manželstva strany sporu v predmetnom byte bývali a úver bol
splácaný z majetku patriaceho do ich BSM. Vychádzajúc z obsahu výpisu z úverového účtu žalovaného
č. XXXXXXXXX súd konštatoval, že za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2018 boli zo spoločného
majetku manželov zaplatené splátky úveru na výlučný majetok žalovaného v celkovej výške 19 658,06
eur a úver bol splácaný vo výške splátok 294,49 eur mesačne so splatnosťou 18. dňa v mesiaci aj za
obdobie od vzniku BSM do 31.12.2012, v počte splátok 7 v celkovej výške 2 061,43 eur a keďže strany

sporu uvádzané zistenia nepopreli súd ich kvalifikoval za nesporné, následne aj za preukázané, že zo
spoločného majetku BSM boli zaplatené splátky na úver žalovaného v súhrnnej výške 21 719,49 eur.4. Podľa potvrdenia o transakcii na bežnom účte využívanom žalovaným ku dňu zániku BSM bol
zostatok na účte vo výške 929,46 eur a podľa potvrdenia z bežného účtu využívaného žalobkyňou za
mesiac november 2018 bol zostatok na účte debetný vo výške 323,01 eur.

5. Zaplatené splátky na úver žalovaného predstavujú podľa hodnotenia súdu to, čo bolo zo spoločného
majetkumanželovvynaložené naostatnýmajetokžalovaného,výlučnenasplácaniejehoindividuálneho
záväzku, ktorý vznikol za účelom nadobudnutia jeho výlučného majetku. Nestotožnil sa s názorom
žalovaného, že tieto finančné prostriedky boli vynaložené na zabezpečenie spoločného bývania. Hoc

povedal, že predmetným majetkom bola uspokojená potreba bývania aj žalobkyne, zdôraznil ale výlučný
majetkový status žalovaného k predmetnému bytu a tiež jeho pozíciu výlučného dlžníka z úveru aj po
rozvode manželstva. Skutočnosť, že žalobkyňa v predmetnom byte počas trvania manželstva spolu s
deťmi strán sporu bývala súd kvalifikoval ako vyplývajúcu z plnenia povinnosti manželov žiť spolu a z
plnenia vyživovacej povinnosti žalovaného - na ktorú žalovaný využíval svoj výlučný majetok. Práve z
uvedeného dôvodu nemohlo podľa názoru okresného súdu dôjsť na strane žalobkyne k bezdôvodnému

obohateniu, ako to tvrdil žalovaný, nakoľko tento majetok žalovaného neužívala bez právneho dôvodu.
Súd tiež ozrejmil, že za finančné prostriedky vynaložené na zabezpečenie spoločného bývania by bolo
možné považovať bežné náklady napríklad na užívanie a údržbu tohto majetku, nie ale prostriedky
na jeho nadobudnutie, keďže majetok nebol počas trvania BSM spotrebovaný, ale naďalej zostáva
výlučným majetkom žalovaného.

6. Ani námietku premlčania časti pohľadávky vznesenú žalovaným v obrane okresný súd neakceptoval,
v danej súvislosti argumentoval vznikom povinnosti žalovaného nahradiť finančné prostriedky
vynaložené na jeho výlučný majetok počas trvania BSM až jeho vyporiadaním. Napokon za finančné
prostriedky vynaložené na ostatný majetok žalovaného súd kvalifikoval aj zaplatený úrok z predmetného

úveru argumentujúc, že platba záväzku žalovaného v danej časti je výlučne dôsledkom zvoleného
spôsobu nadobudnutia predmetného bytu prostredníctvom úveru za žalovaným dohodnutých
podmienok.

7. Na pojednávaní dňa 15.07.2021 vznesené tvrdenia žalovaného, že predmetom BSM a následne

predmetom jeho vyporiadania je ďalší úver, záväzok, ktorý vznikol za účelom nadobudnutia osobného
motorového vozidla a predmetom vyporiadania má byť aj tzv. bonifikácia jeho úveru na kúpu bytu -
okresný súd neprihliadol, ako uviedol, predmetné skutočnosti sú nové skutkové tvrdenia o obsahu
BSM a o tom aké záväzky počas trvania manželstva vznikli. Podľa názoru súdu ide o také prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany, ktoré si žalovaný neuplatnil včas, navyše, žiadne dôkazy na

preukázanie týchto tvrdení nepredložil a ani nenavrhol ďalšie dokazovanie vykonať.

8. Okresný súd po zaradení do masy BSM strán sporu : a.) zostatku sumy na bežnom účte využívanom
žalovaným vo výške 929,46 eur, b.) záväzku vo výške 323,01 na bežnom účte využívanom žalobkyňou
c.) splátok úveru splateného počas trvania BSM na výlučný majetok žalovaného vo výške 21 719,49 eur

- hodnotu masy BSM na účely jeho vyporiadania ustálil vo výške 22 325,94 eur (929,46 eur - 323,01 eur
+ 21 719,49 eur), následne 1 pripadajúcu na každú stranu sporu vo výške 11 162,97 eur. Vzhľadom na
prikázanie zostatku na bežnom účte do výlučného vlastníctva žalovanému, ďalej že žalobkyňa prevzala
záväzok - debetný zostatok na bežnom účte čo využívala ona ( debet splnila a predmetný účet bol
zrušený preto nie je výslovne vo výroku rozsudku uvedený ) titulom úplného vyporiadania BSM určil

povinnosť žalovaného vyplatiť žalobkyni vyrovnávací podiel vo výške sumy 11 485,98 eur.

9. O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni v spore
úspešnej priznal tento procesný nárok voči žalovanému, ktorý od začiatku konania jej nárok popieral a
navrhoval zamietnuť žalobu v celom rozsahu. Súd zároveň uviedol, že o výške náhrady trov konania

rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

10. V zákonnej lehote sa odvolal žalovaný, domáhal sa zrušenia rozsudku s následným vrátením veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. Vytýka, že súd odmietol vykonať dôkazy, ktoré navrhol v rámci svojho prednesu na pojednávaní dňa
15.07.2021, hodnotiac ich za oneskorené prostriedky procesnej obrany. Odvolateľ zdôrazňuje charakter
žaloby o vyporiadanie BSM podľa neho spadajúci pod procesnoprávny rámec ust. § 137 písm. b ) v
spojení s § 216 ods. 2 CSP ako špecifický druh konania. V prípade jeho návrhu o zaradenie ďalšiehomajetku, záväzku do vyporiadania BSM ide o rozšírenie masy BSM ( jeho rozsah určujú obe strany
konania ) a nie o procesnú obranu, preto bolo povinnosťou súdu vyporiadať po hmotnoprávnej stránke
celú známu masu BSM. Navyše, súd uznesením nerozhodoval ani o tom, že ním navrhnuté dôkazy

nevykonáa ibabezodôvodneniadokazovanieukončil. Odvolateľjenázoru,žeuvádzaným nesprávnym
procesným postupom mu súd znemožnil uskutočňovať patriace mu procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

12. V ďalšej časti odvolania tvrdí, že v ust. § 150 Občianskeho zákonníka zakotvená zásada - povinnosť

každého z manželov uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho oddelený (samostatný)
majetok neznamená, že pri vyporiadaní dochádza k vyúčtovaniu všetkých príjmov a výdavkov manželov
po celý čas trvania BSM. Preto na tie výdavky, ktoré nedosahujú mimoriadnu výšku, alebo ak na to
nie sú iné mimoriadne dôvody sa v zásade neprihliada. Splátky úveru tvorené istinou a úrokmi boli
používané na splácanie hypotekárneho úveru za nehnuteľnosť, v ktorej obidvaja/ako manželia bývali
počasmanželstva.Nejednalosaoinvestíciedojehooddelenéhomajetku,aleobežnésplácaniepôžičky,

ktorá súvisela so zabezpečením bývania. On nadobudol majetok pred vznikom manželstva a uhradil
jeho kúpnu cenu, okolnosť jej úhrady aj z úveru je podľa odvolateľa bezpredmetná, ide o dva oddelené
právne nároky, pri splátkach úveru ide o bežné výdavky v domácnosti spotrebované počas trvania
manželstva. Na podporu tejto argumentácie (v otázke prípadnej investície do oddeleného majetku
prostredníctvom stavebných úprav) odkázal na analogickú aplikovateľnosť záverov rozhodnutia NS ČR

sp.zn. 27Cdo/3194/2009, podľa ktorého „ak manželia bývali bezodplatne v (rodičovskom) dome a súdy
nezistia, že investície manželov sa diali bez vôle niektorej zo strán, mali by súdy urobiť záver, že tu
bola konkludentne uzatvorená zmluva. Pokiaľ nebude zistený iný dôvod investície do nehnuteľnosti ako
bývanie, bude treba uzavrieť, že išlo o investície vykonávané preto, že účastníci nehnuteľnosť užívali a
teda investíciami zlepšovali vlastné bývanie; nemožno ani prehliadnuť fakt, že tak kompenzovali výhodu

bezodplatného bývania“. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že investície počas manželstva do
majetku mimo bezpodielového spoluvlastníctva manželov môžu byť kompenzáciou za bezodplatné
bývanie. V súdenom prípade práve splátky predmetného úveru (porovnateľné s bežným nájomným v
tom čase) boli kompenzáciou za to, že žalobkyňa mala zabezpečené bezodplatné bývanie. Žalobkyňa
počas manželstva a bývania v byte nenamietala, že prostriedky BSM sú používané na úhradu hypotéky,

prípadne na zanedbateľné investície do bytu, pričom odplata bola zjavne kompenzovaná možnosťou
bývania, ktorú by inak ako manželia, teda ani žalobkyňa nemali. Pri zohľadnení domnelého platenia
cca 6 rokov pri odhadovanej splatnosti hypotéky nebola výška zaplatenej istiny zjavne v nepomere
k potencionálnym nákladom na bývanie. Ak by nemali zabezpečené bývanie prostredníctvom jeho
oddeleného majetku, museli by platiť komerčný nájom, ktorý by prevyšoval splátku hypotéky. V žiadnom

prípade preto splácanie úveru nemožno brať ako investície do oddeleného majetku, nakoľko ide o bežné
výdavky, ktoré by museli byť tak, či onak vynaložené na zabezpečenie spoločného bývania. Ak podľa
prezentovaného názoru súdu užívaním predmetného bytu žalobkyňou bola plnená jednak povinnosť
manželov žiť spolu a plnenie jeho vyživovacej povinnosti voči žalobkyni a ich spoločným deťom, tak
ide o povinnosť danú zákonom, o plnenie bežnej povinnosti a za náklady s tým súvisiace (splátky

úveru) sa nemožno domáhať náhrady. Ak malo ísť podľa súdu o povinnosť jeho/žalovaného zabezpečiť
bývanie žalobkyne ako vtedajšej manželke, táto povinnosť nemôže byť posudzovaná ako investícia
do jeho ostatného majetku. Opakovane zdôrazňuje, že ak by žalobkyňa s ním nebývala v jeho byte,
platili by riadne nájomné a masa BSM by sa zmenšila o rovnakú alebo väčšiu sumu zadefinovanú ako
spotrebu. Zotrváva na tom, že splátky úveru, ktorým mali zabezpečené bývanie boli bežnou spotrebou

a nevyporiadavajú sa v zmysle § 150 OZ. Aj v prípade, že by sa vychádzalo z názoru súdu (čo naďalej
popiera), že splátky úveru predstavujú to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok, za investíciu do jeho majetku možno považovať len splátku istiny hypotéky, nakoľko úroky
predstavujú len bežné výdavky.

13. Odvolateľ ďalej tvrdí, že súd sa v dôvodoch rozhodnutia vôbec nevyjadril k námietke premlčania,
hoc si ju uplatnil riadne a včas - čo zakladá nepreskúmateľnosť rozsudku v uvádzanom rozsahu. Pri
posúdení tejto námietky sa uplatňuje premlčacia lehota bezdôvodného obohatenia upravená v ust. §
107 Občianskeho zákonníka. Opakovane vznáša túto námietku voči nárokom žalobkyne za obdobie
predchádzajúcedvarokydátumu podaniažaloby,tedazaobdobieodvznikuBSMdo05.03.2018(dátum

zaevidovania žaloby podľa elektronického súdneho spisu).

14. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení namieta žalovaným uplatnené argumenty v odvolaní. Zdôrazňuje,
že manželstvo je okrem iného aj majetkovým spoločenstvom. Počas jeho trvania nie je dôvod na to,aby si manželia vyrovnávali vzájomné nároky, resp. aby im tieto nároky počas manželstva zákon vôbec
priznával. Po zániku manželstva naopak, existuje logický, praktický dôvod na to, aby to, čo manželia
spoločne nadobudli, bolo medzi nich spravodlivo rozdelené. Úver žalovaného bol čisto jeho výlučným

záväzkom. Tento by za iných okolností musel splácať sám zo svojich prostriedkov v rámci uspokojovania
všetkých svojich materiálnych potrieb. Rozhodnutím uzatvoriť manželstvo akceptoval zákonnú úpravu
na vytvorenie majetkového spoločenstva podliehajúceho princípu solidarity a spoločného uspokojovania
potrieb. Žalovaný nielenže splácal svoj záväzok zo spoločných prostriedkov, ale za tento úver získal aj
trvalú hodnotu - byt, ktorý sčasti zaplatila aj ona/žalobkyňa. Nemožno preto súhlasiť, že tento nárok má

charakter nároku z bezdôvodného obohatenia, práve naopak, jej nárok v uvádzanej časti má podstatu
v § 150 Občianskeho zákonníka. Okresný súd v dôvodoch rozhodnutia (v bode 10) sa vysporiadal
aj s námietkou premlčania vznesenou žalovaným. V súlade so zákonom a ustálenou rozhodovacou
praxou posúdil jej nárok z titulu splácania výlučného úverového záväzku žalovaného z prostriedkov
BSM a vecne správne tak, že tento vzniká až dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode. Tento nárok
preto nemôže byť premlčaný ako to tvrdí žalovaný. Ohľadom danosti nároku na kompenzáciu splátok

úveru iba jedného z manželov spred manželstva poukázala na rozsudok NS ČR č.k. 22Cdo 1562/2000
zo dňa 14.08.2001, z ktorého, okrem iného vyplýva, že tento nárok vzniká až po zániku manželstva
a BSM, t.j. posudzuje sa podľa tých istých kritérií ako všetky ostatné nároky spadajúce do aktív
BSM. Jej nárok je daný a opodstatnený a vzniká až rozvodom, premlčaný nie je. Stotožňuje sa v
celom rozsahu aj s právnym názorom okresného súdu, keď nepripustil rozšírenie masy BSM uplatnený

žalovaným na v poradí druhom pojednávaní dňa 15.07.2021. Ohľadom masy BSM žalovaný uviedol
nové skutkové tvrdenia, ktoré smeroval k rozšíreniu masy BSM a k podaniu vzájomnej žaloby, avšak
zanedbal svoju povinnosť zodpovedne a včas uplatniť svoje nároky, následkom čoho súd jeho úkon
posúdil ako oneskorene urobený. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny,
uplatňuje si aj náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%.

15. Žalovaný v ďalšej písomnej reakcii argumentuje totožne ako v odvolaní, na svojich odvolacích
argumentáciách zotrváva v celom rozsahu, naďalej požaduje zrušenie rozsudku okresného súdu s
následným vrátením mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. V nasledujúcom písomnom podaní žalobkyňa dodala, že nadobudnutím bytu žalovaný vyriešil nielen
jej bytovú otázku, ale i svoju a spoločných detí, súčasne zväčšil svoj majetok o nehnuteľnosť ktorej
cena v čase rástla. Splácanie úveru žalovaného zo spoločného majetku preto nemožno považovať
za úkon bežnej spotreby alebo krytie bežných povinností. Peňažný záväzok voči peňažnému ústavu
z investičného úveru na kúpu bytu je určite súčasťou pasív žalovaného. Plnenie tohto záväzku zo

spoločných prostriedkov zväčšuje disponibilný majetok žalovaného tým, že zmenšuje hodnotu jeho
záväzkov tak, ako to opísala aj písomnom vyjadrení k odvolaniu. Naďalej trvá na potvrdení rozsudku
okresného súdu.

17. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej iba „CSP“), po

zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote na to oprávnená strana sporu, proti rozsudku, ktorému
je odvolanie prípustné, odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania viazaný rozsahom i
dôvodmi odvolania, procesným postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil z dôvodu vecnej správnosti podľa § 387 ods. 1 CSP.

18. Odvolací súd vykonaním odvolacieho prieskumu v rozsahu a z dôvodov odvolateľom v odvolaní
vymedzených nezistil v postupe súdu prvej inštancie ktoré predchádzalo vydaniu meritórneho rozsudku
nedôslednosti takého charakteru, ktoré by viedli k odňatiu možnosti stranám sporu realizovať zákonom
chránené a garantované práva im ako účastníkom konania. Okresný súd v dôvodoch rozhodnutia
zodpovedal aj všetky podstatné skutkové a právne súvislosti na ktorých meritórne uzavretie prípadu

založil a sa vyjadril z akých dôvodov žalovaným vznesené námietky neakceptoval.

19. Je nesporné, že manželstvo strán sporu uzatvorené dňa 16.6.2012 zaniklo rozsudkom Okresného
súdu Martin č.k. 9 P/126/2018 zo dňa 28.9.2018 - právoplatnosťou tohto rozsudku dňa 6.11.2018 zaniklo
aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo ako manželov (ďalej iba „ BSM“).

20. Podľa § 149 ods. l Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho nanávrh niektorého z manželov súd (§ 149 ods. 3 OZ), takýto procesný prostriedok/žalobu uplatnila u
súdu aj žalobkyňa.

21. Krajský súd súhlasí s odvolateľom, že návrh/žaloba o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov je žalobou podľa § 137 písm. b) CSP. Prípustnosť takejto žaloby ale ani okresný súd nevylúčil,
práve naopak o žalobe konal a o nej aj meritórne rozhodol.

22. Odvolateľ odkazuje na charakter konania spadajúceho pod procesno-právny režim ust. § 216 ods.

2 CSP, o takýto typ konania ide i v súdenej veci čo znamená v prípade konania o vyporiadanie BSM
(§ 149 ods. 3 a § 150 OZ), že súd v rámci svojej diskrečnej právomoci môže konečné vyporiadanie
vykonať diametrálne odlišne od návrhu vymedzeného v petite žaloby, teda inak (viac) ako to navrhuje
žalobca, musí to ale vyplývať z hmotného práva. Avšak v konaní o vyporiadanie BSM súd vyporiada len
tie veci (majetok, záväzky) patriace do tohto spoluvlastníctva, ktoré účastníci urobili predmetom konania.
Prekročiť ich návrhy môže len pokiaľ ide o cenu vyporiadaného majetku a to, ako ich medzi manželmi

rozdelí. Obsah spisu preukazuje, že strany urobili ako to vyplýva aj z obsahu zápisnice z pojednávania
zo dňa 18.5.2021 predmetom konania majetok, záväzky v rozsahu, ktoré žalobkyňa v návrhu označila.
Keďže žalovaný voči ich zaradeniu sa ohradil, nesúhlasil, súd na uvádzanom pojednávaní postupom
podľa § 181 ods. 2 CSP určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové
tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a tiež uviedol predbežné

právne posúdenie veci. Strana žalovaná do tejto fázy konania neuviedla, neoznačila existenciu ďalšieho
majetku, ďalšieho záväzku patriaceho do BSM ktoré by malo byť predmetom konania. Ak sa malo jednať
ako to označuje v odvolaní žalovaný - o známy majetok, známe záväzky, pohľadávky, ktoré mali tvoriť
predmet konania, odvolací súd nevidel dôvod na to, aby žalovaný vyčkával. Ani súdu prvej inštancii
nevysvetlil prečo ich už neoznačil, neuvádzal, neurobil predmetom konania najneskôr na pojednávaní

dňa 18.5.2021, aby bolo možné prípadne posúdiť, či mu v tom bránili okolnosti objektívnej povahy,
ktoré ovplyvniť nemohol a neozrejmil to ani odvolaciemu súdu v podanom odvolaní. Za konštatovanej
procesnej situácie potom žalovaným uvádzané tvrdenia v jeho písomnom podaní zo dňa 14.7.2021
(deň pred konaním 2. meritórneho pojednávania) a na pojednávaní dňa 15.7.2021 (na ktorom súd
meritórny rozsudok vydal) mohol okresný súd kvalifikovať podľa názoru odvolacieho súdu za tzv.

nové skutkové tvrdenia „nové skutočnosti, vznesené žalovaným v rámci jeho obrany oneskorene" na
ktoré okresný súd už mohol neprihliadať a dokazovanie k nim nevykonať. Odvolací súd poukazuje nad
rámecvymedzenýchdôvodovodvolaniaďalejnato,žezprodukovanýchskutkovýchtvrdenívpísomnom
podaní žalovaného zo dňa 14.7.2021 a na základe prednesu na pojednávaní dňa 15.7.2021 ani nie
je možné vyvodiť, že by ním označené záväzky (ich zostatkové hodnoty vo vyčíslených sumách) mali

práve charakter spoločných záväzkov manželov vyplývajúcich z jednotlivých žalovanými označenými
zmluvami založených právnych vzťahov. Podľa tvrdení žalovaného by mal byť zaradený do pasív BSM
- zostatok pôžičky od otca žalobkyne (čo mal splatiť menovanému on) za ktorú pôžičku mala byť
nadobudnutá spoločná vec - motorové vozidlo. Rozhodovacia prax súdov je ale ustálená v otázke, že
ak manželia vynaložili určité spoločné finančné prostriedky (spoločná pôžička sa stáva nielen spoločným

záväzkom ale aj zároveň spoločnými finančnými prostriedkami manželov) na získanie spoločnej veci,
ktorá v čase zániku BSM existovala, nemôžu byť predmetom vyporiadania tieto vynaložené spoločné
prostriedky ale len sama vec. V súdenom prípade predmetom vyporiadania by mohla byť hnuteľná
vec - osobné motorové vozidlo ako existujúca ku dňu zániku BSM. Vo vyjadreniach žalovaného ale
absentujú časové súvislosti nadobudnutia osobného motorového vozidla do BSM, či existovala za

pôžičku nadobudnutá vec ku dňu zániku BSM, príp. z akého dôvodu sa nedožadoval zaradenia tejto veci
do aktív BSM a z akého dôvodu žiada zaradiť iba zostatok pôžičky do pasív BSM. Obdobne, v prípade
zaradenia zostatku tzv. spoločného záväzku - dlhu u K. G. do masy BSM žalovaný vôbec neopísal,
neuviedolčasovévymedzenievznikutohtozáväzku, právnyzáklad, účelnadobudnutia,spôsobpoužitia
apod.Vsúhrnetoznamená,žežalovanýakostranasporunedôsledneplnilpovinnosťtvrdenia(bremeno

tvrdenia zaťažovalo jeho) čo nemohol nahradiť iba odkazom na označené dôkazy, ani iba ich pripojením
v listinnej forme.

23. Niet pochýb o tom, že hmotno-práva úprava - Občiansky zákonník v ust. § 150 zakotvuje základné
zásady z ktorých je potrebné pri vyporiadaní BSM podľa § 149 OZ vychádzať. Jednou zo zásad je aj

povinnosť každého z manželov nahradiť to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok.24. Vykonané dokazovanie nesporne preukázalo, že byt v ktorom manželia počas trvania manželstva i
so svojimi maloletými deťmi bývali netvoril predmet ich BSM ale bol individuálnym majetkom žalovaného
nadobudnutý ním do výlučného vlastníctva pred uzavretím manželstva. Možno súhlasiť so žalovaným,

že okolnosť zaplatenia kúpnej ceny za byt z úveru nie je okolnosťou podstatnou. Z vecno-právneho
hľadiska je ale pre súdenú vec podstatná preukázaná skutočnosť, že úver má charakter individuálneho
záväzku, ktorý žalovanému vznikol v dobe ešte pred uzatvorením manželstva a tento individuálny
záväzok žalovaného bol splácaný počas trvania BSM až do jeho zániku zo spoločných prostriedkov
v BSM. Úhradou splátok úveru splácaním zo spoločného získal žalovaný majetkovú výhodu -

keďže hodnotou zaplatených splátok - vynaložených na jeho individuálny záväzok sa znížilo jeho
individuálne úverové zaťaženie, z uvedeného dôvodu sa zlepšil aj jeho majetkový status k predmetu jeho
individuálneho vlastníctva. Žalobkyňa preukázala vynaloženie spoločných prostriedkov ku dňu zániku
BSMnasplácanievýlučneúverovéhodlhužalovanéhovsúhrnnejvýškekonštatovanejokresnýmsúdom
(vrátane úrokov z úveru ako odplaty za úver). Vzhľadom na výsledok vykonaného dokazovania odvolací
súd dospel k záveru, že nie je žiadny dôvod odchýliť sa od zásady, že každý z manželov je povinný

nahradiť, čo zo spoločného majetku bolo vynaložené na jeho ostatný majetok (viď. v ust. § 150 časť
druhej vety Občianskeho zákonníka) .

25. Rozhodne nemožno súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalovaného, že splátky výlučne jeho
úverového dlhu splácané zo spoločných prostriedkov počas trvania BSM by mali mať charakter tzv.

bežných výdajov spotrebovaných na účely bývania, prípadne mali charakter kompenzácie za to, že
žalobkyňa mala v byte zabezpečené bezplatné bývanie - v uvádzanej súvislosti argumentujúc žalovaný
závermi rozhodnutia NS ČR sp.zn. 27 Cdo/3194/2009, ktoré podľa názoru odvolacieho súdu nie sú
pre súdenú vec aplikovateľné, keďže v uvádzanom rozhodnutí NS ČR bola predmetom riešenia otázka
investovania spoločných prostriedkov manželov prostredníctvom stavebných úprav do oddeleného

majetku tretích osôb, nadväzne tak aj vychádzané z úplne iných skutkových okolností. V tomto súdenom
prípade úverový dlh bol osobným záväzkom žalovaného čo mal splácať sám. Ako to správne
konštatoval okresný súd charakter bežných výdajov v súvislosti s bývaním v byte spĺňa náhrada
nákladov spojených s jeho užívaním a odoberaním energií a náhrada za dodané služby uhradzovaná
každý mesiac - takýto nárok ale predmetom konania a vyporiadania nebol.

26. Žalobkyňa v byte žalovaného počas trvania ich BSM nebývala bez právneho dôvodu, po uzavretí
manželstva totiž so žalovaným a maloletými deťmi tvorili rodinné spoločenstvo, zdieľali v byte
spoločnú domácnosť, poskytovali rodičovskú starostlivosť spoločným deťom. Bezdôvodné užívanie bytu
navrhovateľkou počas trvania manželstva a počas trvania BSM účastníkov odvolací súd úplne vylučuje

a argumenty odvolateľa o vzniku akéhokoľvek bezdôvodného obohatenia na strane žalobkyne odvolací
súd hodnotí za neopodstatnené. Napokon okresný súd zodpovedal v bode 10 odôvodnenia rozhodnutia
relevantným spôsobom svoje skutkové a právne úvahy na základe ktorých existenciu bezdôvodného
obohatenia v súdenom prípade vylúčil (s jeho závermi sa odvolací súd v uvádzanej časti stotožňuje)
nadväzne preto nebol a nie je ani v aktuálnom štádiu rozhodovania dôvod sa zaoberať plynutím

premlčacej lehoty z pohľadu ust. § 107 OZ .

27. Aj v bezprostredne súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania konštatuje odvolací
súd vecnú správnosť rozhodovania okresného súdu. Postup pri rozhodovaní podľa zásady úspechu/
neúspechu strán v spore má oporu v aplikovanom ust. § 255 ods. 1 CSP.

28. V súhrne všetkých uvádzaných úvah a súvislostí odvolací súd nemohol odvolaniu žalovaného
vyhovieť, práve naopak hodnotiac vecnú správnosť rozhodovania okresného súdu jeho rozsudok podľa
§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.

29. Keďže žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP priznal žalobkyni v odvolacom konaní úspešnej nárok na náhradu trov tohto
odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Dodáva, že o výške náhrady týchto trov rozhodne postupom
podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

30. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z

uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.