Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/37/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117222263
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4117222263.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Marty Polyákovej, v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Bratislava, Mýtna
48, P.O.BOX 205, IČO: 37 927 795, proti žalovanej: O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. R., M. XX, o
zaplatenie sumy 175,11 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Nitra zo dňa 16. marca 2021 č.k. 7Csp/49/2017- 168, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í takto:

Súd žalobu zamieta.

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 16.06.2017 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 175,11 eura
s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu
(O2 Slovakia, s.r.o.) so žalovanou uzatvoril zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie

elektronickej komunikačnej služby. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté služby cenu stanovenú
v zmluve a v cenníku. Pohľadávka bola postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2016
na žalobcu. Za služby vystavil predchodca žalobcu žalovanej faktúru č. 1083544920 splatnú do
23.10.2014, z ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 21,74 eura,
faktúru č. 1081711779 splatná do 23.09.2014, ku ktorej dlžná suma predstavovala ku dňu postúpenia
pohľadávky sumu 34,16 eura a faktúru č. 1079837714 splatnú do 22.08.2014, ktorej dlžná suma ku dňu
postúpenia predstavovala 119,21 eura. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 24.07.2017

č.k. 7Csp/49/2017-33, ktorý sa však nepodarilo žalovanej doručiť do vlastných rúk, preto bol uznesením
zo dňa 08.06.2018 č.k. 7Csp/49/2017-52 zrušený.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 8.2.2019, č.k. 7Csp/49/2017-71 ( v poradí prvým)zaviazal
žalovanú na úhradu žalovanej sumy a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Proti predmetnému rozsudku podala žalovaná odvolanie, o ktorom odvolací súd rozhodol uznesením zo
dňa 30.4.2020 č.k. 7Co/114/2019- 100, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodil, že došlo k porušeniu procesných práv žalovanej, pretože
súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom bez toho, aby zohľadnil vyjadrenie žalovanej k žalobe.3. Napadnutým rozsudkom ( v poradí druhým) súd prvej inštancie uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi
sumu 175,11 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 119,21 eura od
23.08.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 34,16 eura od

24.09.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 21,74 eura od
24.10.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň určil, že žalobca
má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania vo výške 100%. Svoje rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 44ods. 1, § 43 ods. 1 písm.a), § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z., § 559
ods. 1,2 Občianskeho zákonníka.

4. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s vyjadrením žalovanej a vykonanom dokazovaní dospel k
záveru, že žaloba je dôvodne podaná. Poukázal na to, že predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli
zmluvu o poskytovaní verejných služieb v zmysle § 44 zákona č. 351/2011 Z.z., na základe ktorej
bol právny predchodca žalobcu povinný poskytovať žalovanej dohodnutý druh služieb a žalovaná
bola povinná platiť dohodnutú cenu za poskytnuté služby. Žalovaná však svoju povinnosť nesplnila,

keď faktúry č.1083544920, č. 1081711779, č. 107837714 v celkovej výške 175,11 eura neuhradila, a
preto súd ustálil predmetný nárok za neuhradené služby za dôvodný a žalobcovi priznal ním žiadanú
sumu 175,11 eura. Dôvodnosť sumy vyplývala z vyššie uvedených faktúr. K tvrdeniu žalovanej, že
so spoločnosťou mala posledný kontakt v roku 2014 súd uviedol, že žalovaná svojím konštatovaním
nepoprelanárokžalobcu,nakoľkopredmetomsporusúpohľadávkyvyplývajúcezfaktúr,ktorésúsplatné

dňa 22.8.2014, 23.9.2014 a 23.10.2014. Ďalej súd uviedol, že rovnako žalovaná nepreukázala, že
by so spoločnosťou ukončila zmluvný vzťah. K námietke, že predmetná pohľadávka je premlčaná,
súd dodal, že všeobecná premlčacia doba je 3 ročná, pričom žaloba bola podaná na súd dňa
16.6.2017, čiže pohľadávka žalobcu bola uplatnená súdnou cestou v rámci 3 - ročnej premlčacej lehoty.
Predmetnú námietku tak súd vyhodnotil ako podanú nedôvodne. Na záver žalovaná namietala, že jej

nebolo oznámené, že predchodca žalobcu postúpil pohľadávku na žalobcu. Súd prvej inštancie mal z
priložených listín preukázané, že oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 29.6.2016 bolo žalovanej
doručované na adresu F. 2, D. zásielkou 2. triedy, o čom svedčí aj podací hárok č. EPH007262927.
Skutočnosť, že žalovaná sa v priebehu posledných piatich rokov trikrát sťahovala znamená, že zmenu
akýchkoľvek osobných údajov (adresa, meno, priezvisko a pod.) má povinnosť oznámiť žalobcovi.

Žalobca pri doručovaní predmetného oznámenia o postúpení pohľadávok vychádzal z údajov, ktoré
žalovaná poskytla žalobcovi. S poukazom na vyššie uvedené, tak súd vyhodnotil námietky žalovanej
za nedôvodné a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 175,11 eura spolu s príslušným
zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 119,21 eura od 23.08.2014 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 34,16 eura od 24.09.2014 do zaplatenia,

zo sumy 21,74 eura od 24.10.2014 do zaplatenia a to v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na §
255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi súd náhradu trov konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mal
plný úspech, keďže žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedla, že
faktúry v celkovej sume 175,11 eura nemá k dispozícii a neeviduje ich ako nezaplatené. Spoločnosť
O2 Slovakia s.r.o. bez jej vedomia postúpila pohľadávku spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o.. Súd prvej
inštancie síce v rozsudku uviedol, že postúpenie pohľadávky jej bolo doručené na adresu Rýnska 2,

Nitra, ona sa však z tejto adresy odsťahovala 14.02.2014. Namietala tiež, že nemala možnosť vyjadriť
sa k sume, ktorú žalobca od nej vymáha. Ona ako dlžník mala vedieť komu a koľko dlží a písomne musí
byť dlh uznaný. Nič také voči žalobcovi neuskutočnila a preto popiera dlh v celej jeho výške. Pokiaľ
ide o to, že žalobcovi neoznámila zmenu adresy, tento argument považovala za neodôvodnený, pretože
nemala vedomosť o postúpení pohľadávky zo spoločnosti O2 Slovakia a teda nemala dôvod žalobcu o

zmene adresy informovať. Ona ako žalovaná sa o predmetnom súdnom konaní dozvedela až 4 roky po
skončení jej zmluvného vzťahu so spoločnosťou O2 Slovakia s.r.o., takže aj o postúpení pohľadávky na
žalobcu sa dozvedela až na základe vlastnej iniciatívy dňa 09.10.2018. Dodala, že ako procesnej strane
žalovanej jej bolo znemožnené uskutočniť procesné práva. Nemala možnosť argumentovať skutkovým
stavom so skutočným veriteľom teda spoločnosťou O2 Slovakia s.r.o. Ona so spoločnosťou Intrum

Slovakia s.r.o. nemá žiadny zmluvný vzťah, pretože od tejto spoločnosti nečerpala žiadne peňažné a
nepeňažné plnenie. Záverom uviedla, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a preto žiadala zrušenie rozsudku v plnom rozsahu a akceptovanie
jej návrhov na dokazovanie, ktoré boli počas konania opomenuté.6. Žalobca k odvolaniu žalovanej uviedol, že sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a je toho
názoru, že žalovaná vo svojom odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali nárok

žalobcu. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako
vecne správny a zaviazal žalovanú na náhradu trov konania žalobcovi.

7. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že na svojich doterajších vyjadreniach trvá. Dodala, že žalobca
na ňu vyvíjaný neprimeraný nátlak, lebo ju obťažuje telefonicky a stále jej zasiela okamžité výzvy na

zaplatenie dlhu, hoci súdne konanie ešte nie je ukončené.

8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalovaného, podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení §
219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť a žalobu
zamietnuť.

9. Odvolací súd pred rozhodnutím o odvolaní žalovanej, vyzval strany sporu v zmysle § 382 Civilného

sporového poriadku, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011
Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchstým,abysúdužalobcazaslallistinnédôkazypreukazujúceaktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu, t.j. doručenie písomnej výzvy na plnenie dlhu žalovanej zo strany právneho
predchodcu žalobcu. Právny zástupca žalobcu ani žalovaná sa k uvedenej výzve odvolacieho súdu
nevyjadrili.

10. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ak je napriek písomnej
výzvepodnikuúčastníknepretržitedlhšieako90dnívomeškanísosplnenímsvojhopeňažnéhozáväzku
voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému
záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť,

ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

11. Žalovaná v odvolaní namietala predovšetkým skutočnosť, že spoločnosť O2 Slovakia s.r.o.

bez jej vedomia postúpila pohľadávku na žalobcu - spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. a zároveň
namietala, že nemala možnosť vyjadriť sa k sume, ktorú žalobca od nej vymáha. Žalobkyňa v podstate
namietala aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu prvej
inštancie dňa 08.03.2021dôvodil, že Ich aktívnu legitimáciu v tomto spore preukazujú oznámením
o postúpení pohľadávky zo dňa 29.06.2019, ktoré bolo žalovanej zaslané doporučene pod číslo

zásielky rady RF111185966SK, čo preukazujú aj podacím hárkom. Táto zásielka bola žalovanej zaslaná
doporučene. Za účelom preukázania aktívnej legitimácie žalobcu v zmysle zákona číslo 351/2011 Z.z.
o elektronických komunikáciách, predložili súdu aj výzvy ich právneho predchodcu zo dňa 10.08.2014,
10.09.2014 a 10.10.2014 ( faktúry). Predloženými výzvami doručovanými žalovanej na adresu, ktorú
uviedla v zmluve o poskytovaní verejných služieb, preukázal žalobca splnenie zákonných podmienok

pre platné postúpenie nie zmysle § 43 ods. 13 zákona číslo 351/2011Z.z. Týmito výzvami považoval
za preukázané, že jeho právny predchodca vyzval žalovanú na zaplatenie peňažného dlhu pred
postúpením pohľadávky, avšak žalovaná napriek písomným výzvam jeho právneho predchodcu svoj dlh
nezaplatila a do omeškania s jeho zaplatením sa dostala viac ako 90 kalendárnych dní.

12. Odvolací súd uvádza, že z dokazovania pred súdom prvej inštancie nesporne vyplynulo, že
spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. uzatvorila Zmluvu o postúpení s postupcom Intrum Justitia Slovakia
s.r.o. dňa 10.06.2016, ktorej predmetom bola aj pohľadávka voči žalovanej. Žalobca v konaní tiež
preukázal, že Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 29.06.2016 zaslal doporučenou zásielkou na
adresu žalovanej Rýnska 167/2, Nitra. Odvolací súd uvádza, že v prípade pohľadávok vyplývajúcich

zo záväzkového vzťahu medzi podnikom a účastníkom podľa zákona č. 351/2011 o elektronických
komunikáciách, je potrebné okrem ustanovenia § 524 Občianskeho Zákonníka aplikovať aj ustanovenie
§ 43 ods. 13 predmetného zákona, a žalobcu v tomto konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie
postupu uvedeného v tomto ustanovení, t.j. že právny predchodca žalobcu ako veriteľ pohľadávky asúčasne aj podnik, písomne vyzval žalovanú ako účastníka na úhradu dlhu a táto bola napriek výzve
v omeškaní so splatením dlhu nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Splnenie tohto postupu je
predpokladom postúpenia splatnej pohľadávky podniku voči účastníkovi na tretí subjekt bez súhlasu

dlžníka.

13. Preukázanie platného postúpenia pohľadávky je predpokladom na preukázanie aktívnej vecnej
legitimácie. Súd prvej inštancie sa aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu nezaoberal, preto odvolací
súd vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k inému právnemu posúdeniu a prípadnému preukázaniu aktívnej

vecnej legitimácie, napriek tomu, že žalobca sa v konaní pred súdom prvej inštancie vyjadroval aj k
splneniu podmienok v zmysle ust. § 43 ods. 13 ZoEK, a teda aj doručenie písomnej výzvy žalovanej, za
ktorúpovažoval faktúry:faktúruč.1083544920splatnúdo23.10.2014,faktúruč.1081711779splatnádo
23.09.2014 a faktúru č. 1079837714 splatnú do 22.08.2014. Odvolací súd uvádza, že jednotlivé faktúry
nemožno považovať za písomnú výzvu žalovanej, pretože podľa ust. § 43 ods. 13 má ísť o výzvu a nie o
oznámenie dlžníkovi, akú sumu za poskytnuté služby má veriteľovi zaplatiť. Faktúra podniku adresovaná

účastníkovi, ktorá obsahuje vyúčtovanie sumy za poskytnuté služby, nie je výzvou na zaplatenie dlžnej
sumy,sktoroujedlžníkvomeškaní.Žalobca vkonanínepredložilžiadnuinúlistinu(okremspomenutých
faktúr), ktorou by vyzýval jeho právny predchodca žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy. Takýto účel by
spĺňala napr. upomienka, či pokus o zmier, prípadne odstúpenie od zmluvy, ktorými by veriteľ vyzýval
žalovanú na úhradu dlžnej sumy, a ktorá by bola riadne doručená žalovanej.

14. V zmysle uvedeného dospel odvolací k záveru, že v danom prípade nebola splnená ani jedna z
podmienok, za ktorých môže podnik postúpiť svoju splatnú pohľadávku inej osobe, a to písomná výzva,
ktorá by sa dostala do dispozičnej sféry dlžníka, viac ako 90 dní trvajúce nepretržité omeškanie so
splnením peňažného záväzku napriek tejto výzve, ako ani súhlas účastníka s postúpením pohľadávky.
Postúpenie predmetnej pohľadávky je potom potrebné považovať za neplatný právny úkon ( § 39 OZ),

z čoho vyplýva, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný.

15. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne
vec právne posúdil, keď riadne neskúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, preto považoval odvolanie
žalovanej za opodstatnené. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd zmenil s poukazom na § 388

CSP tak, že žalobu zamietol. Zároveň zmenil výrok o trovách konania tak, že žalovanej priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to s poukazom na § 255 ods. 1 CSP.

16. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 a § 255
ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola úspešná žalovaná. Žalovanej však odvolací súd nárok na

náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).