Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. jún 2012

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 29Er/652/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7104897709
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Juhás
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2012:7104897709.2

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom
so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému: A. F., nar. X. X. XXXX, U. trieda XXX/XX, L.,
o vymoženie 671,51 € s prísl. a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom Ing. JUDr. Karolom
Mihalom, Exekútorský úrad Košice, Moyzesova 34, pod sp. zn. EX 513/2004, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú

II. Exekúciu zastavuje.

III. O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného exekútorovi dňa 11. 3. 2004 a
poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX *, vydaného Okresným súdom Košice I dňa 30. 3.
2004, bol exekúciou poverený súdny exekútor Ing. JUDr. Karol Mihal.

Podľa ust. § 22 ods. 1 zák. č. 40/1964 Z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
OZ). zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a

povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa ust. § 22 ods. 2 OZ, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o
ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa ust. § 23 OZ, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné

zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, súd exekúciu zastaví,
ak ju vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.Súd z obsahu súdneho spisu zistil, že exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie exekučné
konanie, je Notárska zápisnica spísaná pred JUDr. Ondrejom Ďuriačom, notárom so sídlom v
Partizánskom, Generála Svobodu 1069/4, dňa 13. 12. 2003, sp. zn. N 5526/2003, NZ 120409/2003. V

predmetnejnotárskejzápisnicisaosvedčujevyhlásenieMgr.BrunaŽlnaya,ktorýnazákladesubstitučnej
plnej moci zo dňa 2. 1. 2003 zastupuje Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta splnomocneného povinným, o
uznaní záväzku a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Taktiež súd zistil, že
na základe zmluvy o úvere č. 9010211, uzavretej dňa 16. 9. 2003, oprávnený poskytol povinnému úver
vo výške 398,32 €, pričom povinný sa zaviazal tento úver vrátiť zvýšený o poplatok vo výške 273,18

€. Súčasťou predtlače zmluvy o úvere bolo aj splnomocnenie, podpisom ktorého povinný splnomocnil
tam uvedeného advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, okrem iného aj na spísanie notárskej zápisnice ako
exekučnéhotitulu,tedaabyvmenepovinnéhouznalzáväzokztejtozmluvyoúvereauznaljehozáväzok
uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice tak, aby sa notárska zápisnica stala
exekučným titulom. Podpis advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, ako splnomocneného zástupcu povinného
v notárskej zápisnici, je na zmluve vopred predtlačený, ktorý na základe takto udeleného splnomocnenia

uznal dlh za povinného voči oprávnenému vo výške 803,69 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
0,25 % denne zo sumy 671,51 € od 19. 10. 2003 do zaplatenia.

Na základe citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu, dospel súd k
nasledujúcemu záveru. Udelenie splnomocnenia ako forma dohody o zastupovaní, teda dvojstranný

právny úkon, musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Advokát je povinný účelne
využívať všetky zákonom prípustné prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi,
ktorého zastupuje. Advokát je povinný chrániť práva a oprávnené záujmy zastupovaného, ktoré nesmú
byť vo vzájomnom rozpore. Ak Mgr. Tomáš Kušnír bol advokátom povinného a mal hájiť jeho záujmy,
konalvrozporesozákonomapovinnosťamiadvokáta,keďuznanímdlhuspísanéhovnotárskejzápisnici

konal jednoznačne v rozpore so záujmami povinného, ako svojho klienta a taktiež bez splnomocnenia,
resp. nad jeho rámec určil povinnému aj lehotu na jeho splnenie (do 22. 12. 2003) a povinnosť zaplatiť
všetky náklady spojené so spísaním notárskej zápisnice. Povinný teda splnomocnil tretiu osobu, aby
v jeho mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinný
vopred vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v

budúcnosti. Povinnému bolo už v tom čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu
neexistoval, odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v
budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či vôbec určité právne
významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Naviac povinný
si nemohol dobrovoľne vybrať právneho zástupcu, pretože tento bol už určený v predtlači zmluvy o úvere

a teda bol vybraný oprávneným, ktorý zjavne úzko spolupracuje s týmto advokátom.

Spôsob, akým bol advokát ustanovený a na vykonanie akých úkonov bol splnomocnený, jednoznačne
dokazuje, že prejav vôle povinného bol obmedzený oprávneným, ktorý ako silnejšia strana vopred
naformuloval obsah zmluvy tak, že povinný, ak chcel uzatvoriť zmluvu o úvere, musel prijať oprávneným

vopred vybraného právneho zástupcu na vopred naformulované realizovanie rôznych úkonov, pričom
povinný nemal akúkoľvek možnosť zmeniť právneho zástupcu, ktorého určil oprávnený, ani možnosť
zmeniť rozsah jeho splnomocnenia. Povinný mohol iba prijať alebo odmietnuť zmluvu o úvere ako celok.

Súd preto považuje takého plnomocenstvo za uzavreté bez slobodnej vôle povinného a pre konflikt

záujmov za absolútne neplatné s poukazom na § 39 OZ. Na základe uvedeného, exekučný titul -
notárska zápisnica, spísaná s advokátskym koncipientom Mgr. Tomáša Kušníra, je neúčinná a nemôže
byť podkladom exekúcie vedenej proti povinnému.

Nad rámec uvedeného, súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. marca

2010, sp. zn. 14 CoE 49/2010, citovaného v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky z 9. 9.
2010, č. k. II. ÚS 358/2010-13, v ktorom uviedol, že spísaná notárska zápisnica, aj v hypotetickom
prípade platne udeleného plnomocenstva, by nebola spôsobilým exekučným titulom. V zmluve o
úvere sa zmluvné strany dohodli, že zmluvný vzťah sa bude spravovať ustanoveniami Obchodného
zákonníka. Odvolací súd konštatuje nezákonnosť uplatneného nároku oprávneného aj z dôvodu, že

predmetná notárska zápisnica, ktorá je (má byť) exekučným titulom, je v rozpore s ustanovením §
323 ods. 1 Obchodného zákonníka, pretože, ako je zo znenia tohto zákonného ustanovenia zrejmé,
písomne možno uznať len určitý záväzok. V čase spísania zmluvy o úvere, v ktorej bolo udelené
plnomocenstvo, ktorým sa mal v budúcnosti uznať záväzok z úveru, ešte nemohlo byť účastníkomznáme právo (záväzok), ktorého sa vyhlásenie dlžníka malo dotýkať. Predovšetkým, uznanie dlhu je
právom dlžníka, nie jeho povinnosťou. Povinnosťou dlžníka vyplývajúcou mu v platne uzavretej zmluvy
o úvere je predovšetkým platiť dohodnuté splátky úveru určené v zmluve riadne a včas, nesplnením

ktorej povinnosti sa dostáva do omeškania, a v dôsledku ktorej skutočnosti potom dochádza k zmene v
obsahu záväzku. Pokiaľ teda dlžník už v čase uzavretia zmluvy o úvere uznal svoj dlh, ktorý do budúcna
mal (mohol) vzniknúť za predpokladu, ak by sa dostal do omeškania so splácaním úveru, s tým, že
v čase uznania nemohla byť dlžníkovi známa výška dlhu, teda rozsah jeho omeškania, ako ani to či
vôbec k omeškaniu dôjde, je nesporné, že takýmto úkonom dlžník uznal záväzok (resp. jeho časť),

ktorý však v čase uznania neexistoval. Uvedená klauzula v takom znení, ako je v notárskej zápisnici,
ktorá ma byť exekučným titulom obsiahnutá, je v rozpore s ustanovením § 323 ods. 1 Obchodného
zákonníka v spojení s ustanovením § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože dlžník písomne uznal
svoj peňažný záväzok, ktorý nebol (ešte nemohol byť) v čase uznania určitý, teda známa jeho výška.
Podľa citovaného ustanovenia, ktoré má kogentnú povahu, nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva,
ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť, je právom, ktoré v čase uzavretia zmluvy nie je ešte známe a
nemožno s nim disponovať. Ak v čase uzavretia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa
ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať a logicky potom nemohol
platne ani splnomocniť právneho zástupcu na výkon takéhoto právo.

Na základe uvedeného má súd za to, že sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Súd dospel k
záveru, že predložený exekučný titul nie je spôsobilým exekučným titulom podľa ust. § 41 ods. 2 písm.
c) Exekučného poriadku a preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm.
g) Exekučného poriadku.

Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Pokiaľ ide o trovy exekúcie, v nadväznosti na vyššie citované ustanovenie, súd o nich rozhodne po tom,
ako súdny exekútor vyčísli ich výšku v prípade, že si ich uplatňuje a vyčíslenie trov exekúcie doručí súdu
spolu s exekučným spisom, resp. oznámi súdu, že si trovy exekúcie neuplatňuje.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdKošice

I, v troch písomných vyhotoveniach.

V zmysle § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.