Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. máj 2021

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11Pc/44/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118209345
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2021:7118209345.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľky

W. M., nar. X.X.XXXX, bytom G. H. X, Y., zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom
na Štúrovej ulici 20, Košice a povinného Ing. I. H., nar. X.X.XXXX, bytom Y. X, Y., v konaní o určenie
manželského výživného takto

r o z h o d o l :

I. Povinného z a v ä z u j e prispievať na výživu navrhovateľky sumou vo výške 250 EUR mesačne od
15.8.2018 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

II. Povinného z a v ä z u j e zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 15.8.2018 do 30.4.2021 vo výške

8.137,70 EUR do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám navrhovateľky.

III. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 13.8.2018 sa domáhala, aby bol povinný zaviazaný
prispievať na jej výživu sumou 500 EUR mesačne počnúc dňom 15.8.2018 do budúcna.

2. Povinný sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním zo dňa 21.11.2018. S návrhom nesúhlasil.

3. Navrhovateľka uviedla, že manželstvo s povinným uzatvorili dňa X.XX.XXXX v Košiciach. Z
manželstva pochádzajú dve maloleté deti a to J. H., nar. XX.X.XXXX a S.Z. H., nar. XX.X.XXXX.
Manželstvo doposiaľ právne trvá. Na Okresnom súde Košice I prebieha konanie o rozvod manželstva
pod sp. zn. 21P/70/2018. Konanie nie je právoplatne skončené.

4. Navrhovateľka uviedla, že je bez zamestnania evidovaná na úrade práce. V čase podania návrhu
bývali v jednom byte, avšak oddelene a nakoľko nemala žiadny príjem, nevedela pokryť výdavky spojené
so stravou svojou ako aj maloletých detí ošatením a ostatné výdaje súvisiace s nákupom hygienických
potrieb.

5. Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že v čase uzatvorenia manželstva v roku 2018 bola na materskej
dovolenke do roku 2017 kedy počas tohto obdobie mladšej dcére v roku 2013 bola diagnostikovaná

ťažká celiakia a od roku 2014 ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím. Na základe toho jej bola
schválená predĺžená rodičovská do roku 2017. Po ukončení rodičovskej dovolenky plánovala nastúpiť
do práce, avšak dcéra mala zdravotné problémy, takže keď nastúpila do prvého ročníka, tak v školskom
roku 2017/2018 bola 15 x chorá, s dcérou bola doma, pričom povinný ani raz nebol na OČR s deťmi,ani keby bola chorá. Následne dcéra bola opakovane chorá v roku 2019, to znamená, že situácia sa
opakovala. V školskom roku 2019/2020 v prvom polroku mala vymeškaných 196 hodín. Doma bola
od februára 2020 aj z dôvodu pandémie. Mladšia dcéra z dôvodu zdravotných problémov na základe

odporúčania špecialistu i psychologičky, mala individuálny študijný plán. Má problémy s pankreasom
a vážne zdravotné problémy, musela mať sprísnenú diétu, bezlepkovú, bezmliečnu. Navrhovateľka je
evidovaná na úrade práce, absolvovala tri rekvalifikačné kurzy, pričom počas tohto obdobia si aktívne
hľadá prácu. Má aj dohodu o poskytovaní poradenského programu pre dlhodobo nezamestnaných.
Prevažne si hľadá prácu, ktorú by mohla vykonávať z domu. Vo vzťahu k výdavkom uviedla, že platí

nájomné 245 EUR mesačne, inkaso 45,60 EUR, internet 22 EUR mesačne, poistka byt 42 EUR
mesačne, nakoľko potrebuje auto. Platí povinné zmluvné poistenie, havarijné poistenie, čo činí 250 EUR
ročne. Komunálny odpad za tri osoby 105 EUR ročne, spotrebný úver 50 EUR mesačne, telefón 12 EUR
mesačne, strava 200 EUR mesačne, ošatenie 80 EUR, benzín 40 EUR, drogéria, kozmetika 30 EUR,
prípadne ak má problémy s krčnou chrbticou musí si zabezpečiť zdravotnícke potreby. Jej výdaje sú
vo výške 800 EUR. Vo vzťahu k vlastnej osobe uviedla výdavky na nájomné, inkaso 300 EUR, strava

200 EUR, spolu 500 EUR, ošatenie, kozmetika, pracie prášky, drogéria, benzín. Finančne jej vypomáha
matka a sestra. Povinný dobrovoľne na deti platí sumu 250 EUR, pričom 65 EUR platí dcére hodiny
jazdenia.

6. Z výpovede povinného súd zistil, že návrh na rozvod manželstva podala navrhovateľka v máji

2018. Počas manželstva nikdy nepracovala. Pred uzavretím manželstva bola evidovaná na úrade
práce, neskôr na materskej dovolenke 3 roky a na predĺženej materskej dovolenke 6 rokov a znovu je
registrovaná na úrade práce. Pred podaním žiadosti o rozvod ani po nej pokým do 15.8.2018 bývali v
spoločnej domácnosti, si navrhovateľka aktívne nehľadala zamestnanie. Financie z predaja bytu v BSM
boli rozdelené rovnako na jeho ako i jej účet a podľa jeho informácii ich všetky minula na kúpu bytu na C.

O. v Košiciach, ktorý si vyžiadal rozsiahlu rekonštrukciu a v súčasnosti je vo vlastníctve navrhovateľkinej
matky. Až do ukončenia života v spoločnej domácnosti sa navrhovateľka venovala rekonštrukcii tejto
nehnuteľnosti a chaty v Košiciach, ktorú vlastní jej rodina. Navrhovateľka často prejavovala sklon
k nezodpovednému zaobchádzaniu z finančnými prostriedkami nad rámec ich možností. Jedným z
príkladov je presadenie prestupu staršej dcéry a nástup mladšej dcéry na súkromnú základnú školu

W., kde školné na jedno dieťa predstavuje 160,- EUR mesačne. S týmto nesúhlasil, ale podriadil
sa. Napriek tomu, že trvá na zverení detí do svojej výlučnej starostlivosti, nesnaží sa im zabezpečiť
potrebnú finančnú základňu a sebe pravidelný príjem, opakovane žiada finančné prostriedky od neho
a podmieňuje tým stretávanie s deťmi. Podľa jeho informácie nič nebráni tomu, aby sa navrhovateľka
zamestnala. V správe ÚPSVaR Košice ku rozvodu sa uvádza, že matka má záujem zamestnať sa od

októbra 2018, je to však v štádiu riešenia. Nie je mu známe prečo až od októbra 2018 a pokiaľ vie,
navrhovateľka k dnešnému dňu do zamestnania nenastúpila. Dôvody na vyhýbanie sa v zamestnaní
vyplývajú skôr z jej povahy, ale pravdepodobne nie sú psychického charakteru, keďže nedávno úspešne
absolvovala psychotesty na obnovenie zbrojného preukazu skupiny A. Vlastní tiež vodičský preukaz
skupinyB.Vosvojompodanínavrhovateľkapíše,žepotrebujeprostriedkyokreminéhonazabezpečenie

stravy maloletých detí. V súčasnosti do rozvodu od odchodu zo spoločnej domácnosti po predaji bytu
prispieva na maloleté deti čiastkou 220,- EUR mesačne a žiada zverenie detí do striedavej osobnej
starostlivosti. Počas manželstva bol hlavným živiteľom rodiny. Dva roky poberal výskumné štipendium v
Japonsku, počas ktorého bol na neplatenej dovolenke u svojho súčasného zamestnávateľa TU Košice.
Splácal hypotekárny úver na spoločné bývanie, kým tento úver neuhradili jeho rodičia (celkovo im počas

manželstva prispeli čiastkou cca 20.000,- EUR). Pravidelný príjem povinného predstavuje 1.000,- EUR
a vzhľadom na jeho príjem sú požiadavky navrhovateľky neprimerané. Navrhovateľka mu bráni používať
auto, ktoré je v BSM a prehlasuje ho za svoje. Rovnako neprispieva k splácaniu bezúčelového úveru vo
výške 5.000 EUR, ktorý si vzali niekoľko mesiacov pred podaním žiadosti o rozvod. Momentálne býva
v podnájme a jeho mesačné náklady predstavujú : 390,- EUR nájomné, 220,- EUR výživné na maloleté

deti, 100,- EUR splátka spoločného úveru, 20,- EUR mobilný telefón, internet, 30,- EUR nafta do vozidla,
ktoré mu bolo zverené do dočasného užívania, 240,- EUR strava a ošatenie spolu 1.000,- EUR. Povinný
upresnil, že jeho príjem pozostáva z výplaty, ktorú dostáva z Technickej univerzity v Y. približne 1.200,-
EUR netto, plat pozostáva zo základného platu a odmeny za riadenie a 2x do roka vyplácaná odmena
za účasť v akademickom senáte. Iný príjem nemá.

7. Z oznámenia zamestnávateľa povinného bolo zistené, že je zamestnaný na Q. J. Z. V. U. O.
D. Y. od 8.11.2004, pričom od 8.11.2004 do 31.7.2005 pôsobil ako VŠ učiteľ vo funkcii odborný
asistent, od 1.8.2005 do 9.10.2017 pôsobil ak výskumný pracovník, od 10.10.2017 aj doteraz pôsobíako VŠ učiteľ vo funkcii docent na ustanovený pracovný čas a jeho pracovný pomer trvá. Povinný
patrí medzi popredných odborníkov katedry kybernetiky a umelej inteligencie FI TU v Košiciach, kde
pracuje tiež ako zástupca vedúceho katedry. Na katedry požíva dôstojné postavenie a morálny kredit

vynikajúceho pracovníka, príkladného a iniciatívneho odborníka svetového formátu. Súčasne je o ňom
všeobecne známe, že je príkladný otec svojich detí a snaží sa čo najlepšie zabezpečiť svoju rodinu.
Súčasne potvrdil, že menovaný sa nevzdal bez dôležitejšieho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo
pracovného zaradenia. Z pripojeného opisu mzdových listov zamestnávateľa povinného bolo zistené,
že príjem povinného za obdobie 1/2018 do 12/2018 bol vo výške 1.470,- EUR netto, za obdobie 1/2019

do 12/2019 vo výške 1.527,- EUR netto, za obdobie 1/2020 do 7/2020 vo výške 1.441,- EUR netto, za
obdobie 8/2020 do 3/2021 vo výške 1.744,- EUR netto.

8. Z oznámenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že navrhovateľka je naďalej
vedenávevidenciiuchádzačovozamestnanieod11.9.2017ajejevidencianaďalejtrvá.Nepoberádávky
v hmotnej núdzi, rodičovský príspevok ani náhradné výživné, poberá prídavok na dieťa od 1.7.2008 do

doby trvania podmienok naposledy v sume 51,- EUR mesačne. Prídavok je vyplácaný na maloleté deti
J. H., nar. XX.X.XXXX a S. H., nar. XX.X.XXXX.

9. Povinný predložil listinné dôkazy vo vzťahu k jeho príjmom a výdavkom, daňové priznania
prislúchajúce dokumenty za rok 2018, 2019, kópiu nájomnej zmluvy a dodatku, výpis pohybov na

osobnom účte, výpis platieb kreditnou kartou. Drvivá väčšina platieb bola vykonaná bezhotovostne a je k
nej pripojený detail o účele platby. Z uvedeného vyplýva, že priemerné náklady v sledovanom období boli
1.397,- EUR mesačne. V sledovanom období nemal žiadne mimoriadne výdavky ako napríklad predošlú
opravu pružín na vozidle, ktoré využíva, náklady na šport a športovú výstroj, minimum nákladov na
ošatenie, nezarátal vrátenie pôžičky vo výške 1.500,- EUR. Tieto a iné náklady sa však v dlhšom období

objavujú. Z pravidelných mesačných nákladov uvádza: 400,- EUR nájomné, 315,- EUR výživné, J. Z. S.
H. 20,- EUR, telefón, internet 100,- EUR, splátky, pôžičky, ktorú si zobrali v čase manželstva a na ktorú
navrhovateľka neprispieva, 38,85 EUR životné poistenie.

10. Navrhovateľka predložila listinné dôkazy preukazujúce jej výdavky. Z predložených dokladov

vyplýva, že navrhovateľka mesačne platí za zmluvy spojené s užívaním bytu 245,10 EUR, inkaso 45,94
EUR, internet, televízia 21,20 EUR, mobilný telefón 12,- EUR, teda mesačne spolu 324,24 EUR. Ďalej
z predložených dokladov vyplýva, že ročne navrhovateľka platí 94,05 EUR za odpad, 40,- EUR daň z
nehnuteľnosti, 39,18 EUR za poistenie bytu, havarijné poistenie za motorové vozidlo vo výške 140,-
EUR a povinné zmluvné poistenie motorového vozidla vo výške 104,72 EUR. Uvedené ročné platby

predstavujúmesačnesumu34,83EUR.Zároveňpredložilasúdučestnévyhláseniesvojejmatkyasestry
o tom, že navrhovateľku finančne podporujú tak ako to uviedla vo svojej výpovedi.

11. Podľa ust. § 71 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu
povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah

tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu
vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

12. Podľa ust. § 75 ods. 1 zák. č. 36/2005 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na

odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

14. Podľa ust. § 78 ods. 1,2 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné

len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné
sa nevracia.15. Podľa ust. § 155 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, konanie sa začína len
na návrh.

16. Podľa ust. § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa
zmenia pomery.

17. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a trvá až do jeho zániku.
Manželia ako to vyplýva z ust. § 71 ods. 1,2 Zákona o rodine majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť bez

ohľadu na to, či spolu žijú alebo nežijú a ich hmotná a kultúrna úroveň má byť v zásade rovnaká. Táto
skutočnosť je odôvodnená rovnakým postavením v rodine a vyplýva z ich rovnakých práv a povinností v
manželstve. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je
poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, tak po stránke duševnej.
Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby
životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej

povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Podľa § 73 ods. 2 Zákona o rodine, výživné
nemožno priznať ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi je súčasťou
ich vzájomného vzťahu, v dôsledku čoho je nevyhnutné na túto vzájomnú povinnosť aplikovať princípy,
ktorými je charakterizované manželstvo a ktoré sú výslovne uvedené v Zákone o rodine. Ide najmä o

ustanovenie § 18 Zákona o rodine, ktoré určuje, že obidvaja manželia majú rovnaké práva a povinnosti a
sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Z ust. § 19 Zákona o rodine vyplýva, že o uspokojovanie
potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov a uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti

a domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi je právne povinnosť a nemožno ju považovať
za príkaz morálky. Do zákonnej úpravy sa premietajú aj morálne princípy a sú dôležitým korektorom
aplikácie ustanovení, ktorým je vzájomná vyživovacia povinnosť manželov.

18. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhovateľka je bez akéhokoľvek príjmu, je evidovaná

na úrade práce bez nároku na sociálne dávky, má vyplácaný prídavok na maloleté deti v sume
51,- EUR. Z predložených dôkazov vyplýva, že navrhovateľka mesačne platí za služby spojené s
užívaním bytu, inkaso, internet, televízia, mobilný telefón v sume 324,24 EUR, platby za odpad, daň
nehnuteľností, poistenie bytu, havarijné poistenie a povinné zmluvné poistenie motorového vozidla
mesačne v sume 34,83 EUR. Z čestného vyhlásenia matky ako i sestry navrhovateľky vyplýva, že ju

finančne podporujú tak, aby vedela uhradiť svoje mesačné náklady. Z predložených listinných dôkazov
vyplýva, že príjem povinného činí priemerne 1.400,- až 1.600,- EUR mesačne. Od uvedenej sumy súd
odpočítal náklady v súvislosti s uhrádzaním nájomného 400,- EUR, výživné na maloleté deti spolu
315,- EUR, 20,- EUR telefón a internet, 100,- EUR splátka pôžičky a 38,85 EUR životné poistenie.
Pokiaľ by súd z príjmu povinného, ktorý bol priemerne vo výške 1.500,- EUR odpočítal všetky výdavky

ním uvádzané, ostane povinnému k dispozícii suma 626,15 EUR. Pokiaľ ide o životnú úroveň oboch
manželov, v tejto súvislosti je zrejmé, že požiadavka, aby manželia mali rovnakú životnú úroveň je
odôvodnená ich rovným postavením v právach aj povinnostiach vyplývajúcich z manželského zväzku,
avšak neuplatňuje sa mechanicky, len odôvodnením z ich zárobkov. V danom prípade súd skúmal
aj potreby navrhovateľky t.j. oprávnenej ako aj výkon starostlivosti o domácnosť. Pri určení výšky

vyživovacej povinnosti medzi manželmi zisťoval, či a z akého dôvodu niektorým z manželov neplní svoju
vyživovaciu povinnosť, aké sú osobné, rodinné, majetkové pomery manželov, aké sú ich odôvodnené
potreby a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. V danom prípade sa súd zaoberal
aj otázkou starostlivosti o domácnosť a otázkou osobnej starostlivosti o deti. Výkon týchto činností je
postavený na roveň finančnému zabezpečeniu potrieb rodiny. V prejednávanom prípade starostlivosť

o maloleté deti zabezpečuje navrhovateľka ako ich matka, starostlivosť zabezpečuje s prihliadnutím
i na zdravotný stav maloletých detí. Vzhľadom k uvedenému bola matka na rodičovskej dovolenke v
trvaní troch rokov a na predĺženej rodičovskej dovolenke v trvaní šiestich rokov. V uvedenom období
nebola zamestnaná a v súčasnosti je evidovaná na úrade práce. Námietky povinného vo vzťahu k
neplneniu si vyživovacej povinnosti na manželku, nakoľko navrhovateľka je dlhodobo nezamestnaná,

nehľadá si aktívne zamestnanie, tieto súd považuje za nedôvodné, nakoľko navrhovateľka od uzavretia
manželstva zabezpečovala starostlivosť o domácnosť ako i maloleté deti. Povinný bol zamestnaný a
finančne zabezpečoval rodinu. Na základe uvedených kritérií súd zohľadnil nielen príjem manželov, ale
aj starostlivosť o domácnosť, starostlivosť o maloleté deti ako aj jednotlivé výdavky oboch manželov. Zpredložených listinných dôkazov vyplýva, že tak navrhovateľka ako i povinný uhrádzajú náklady spojené
s bývaním, výživou a starostlivosťou o maloleté deti, telefón, internet, poistenie rôzneho druhu. Náklady
iného charakteru vyššej finančnej hodnoty ani jeden z manželov neuviedol. Súd na základe uvedeného

dokazovania určil výživné vo výške 250 EUR mesačne a primerane dorovnal životnú úroveň oboch
manželov. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie zobral na zreteľ aj príjem, príjem povinného z opisu
mzdových listov zamestnávateľa, ktorý je v priemere 1.500,- Eur. V súvislosti s poukazom povinného
na to, že príplatky k základnej mzde ako odmeny, ktoré sú nenárokovateľné, súd uvádza, že vychádza
zo schopností a možností povinného, ktoré boli čo do dosiahnutého príjmu v rozhodnom období

preukázané. Pri určení výšky výživného prihliadol aj na tú skutočnosť, že navrhovateľka v rozhodnom
období nemala príjem, bola evidovaná na úrade práce a zabezpečovala starostlivosť o maloleté deti.
Povinný bol zamestnaný s pravidelným príjmom, pričom prihliadol i na jeho výdavky ako i na platenie
výživného na maloleté deti. Avšak na výdavky povinného na maloleté deti, na ktoré poukazoval, na tieto
súd nemohol prihliadať, nakoľko nie sú predmetom tohto konania.

19. Z uvedeného dôvodu je nárok navrhovateľky na výživné zo strany povinného ako manžela vo výške
250,- Eur dôvodný a v prevyšujúcej časti nárok zamietol.

20.Podľaust.§232ods.2,3zák.č.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,aksúduložilvrozsudku
povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch
určiť dlhšiu lehotu.

21. Vzhľadom na určenie vyživovacej povinnosti vzniklo dlžné výživné za obdobie od 15.8.2018 do
30.4.2021 vo výške 8.137,70 EUR. Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne: alikvotná časť za mesiac

august 2018 250,- EUR : 31 dní = 8,10 EUR x 17 dní spolu 137,70 EUR, obdobie 9/2018 do 12/2018
250,- EUR x 4 mesiace = 1.000,- EUR, 1/2019 do 12/2019 250,- EUR x 12 mesiacov = 3.000,- EUR,
1/2020 do 12/2020 250,- EUR x 12 mesiacov = 3.000,- EUR, 1/2021 do 4/2021 250,- EUR x 4
mesiace = 1.000,- EUR, spolu 8.137,70 EUR. Povinného zaviazal zaplatiť dlžné výživné do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku a to s prihliadnutím na jeho majetkové zárobkové pomery. Povinný mal

vedomosť o súdnom konaní preto pri priemernej prezieravosti s prihliadnutím na skutočnosť, že si neplnil
vyživovaciu povinnosť k manželke, mohol predpokladať vznik dlhu na výživnom.

22. Podľa ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. V mimosporových konaniach upravených v CMP platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP
obsahuje z tejto zásady aj výnimku a to v zmysle § 53, ktorý pripúšťa v ňom uvedených konaniach
rozhodnutie o náhrade trov konania na základe zásady úspechu v konaní a v zmysle § 55, ktorý

oprávňuje súd priznať náhradu trov konania aj vtedy ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé,
pričom zákon nekonkretizuje komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať.
(Pre aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní).

24. Navrhovateľka si uplatnila náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 55 Zákona o rodine.

V prejednávanom prípade bola úspešná tak navrhovateľka ako i povinný v rozsahu 50 %, preto súd
rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č.

160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.