Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. júl 2018

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 9C/265/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515211805
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Pavlovičová
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2018:3515211805.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou v právnej veci žalobcu:
Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31575951, zast.: SEDLAČKO &
PARTNERS s.r.o., so sídlom Bratislava, Štefánikova 8, IČO: 36853186, proti žalovaným: 1/ H. V. R..,
X.. XX.XX.XXXX, L. R. V., P. XXX/X, X/ U. V., X.. XX.XX.XXXX, L. R. V., P. XXX/X, X/ H. V.F. H.., X..
XX.XX.XXXX, L. R. V., P. XXX/X, X/ G. V. H.., X.. XX.XX.XXXX, L. R. V., P. XXX/X, všetci žalovaní

zastúpení Advokátska kancelária CORPIS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Gorkého 10, IČO: 47237783, o
odporovanie právnych úkonov takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaným sa priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáha, aby súd určil, že kúpna zmluva, ktorou boli prevedené
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území: R. V., S.: R. V., S.: X. H. X. Y., zapísané na liste

vlastníctva č. XXXX, evidované Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor, a to:
pozemky:
zastavené plochy a nádvoria parc. reg. „C“ č. XXXX/X výmera XX m2
zastavené plochy a nádvoria parc. reg. „C“ č. XXXX/X výmera XXX m2
ostatné plochy parc. reg. „C“ č. XXXX/X výmera XXX m2
zastavené plochy a nádvoria parc. reg. „C“ č. XXXX/X výmera XXX m2

zastavené plochy a nádvoria parc. reg. „C“ č. XXXX/X výmera XX m2
stavby:
rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. reg. „C“ č. XXXX/X
lovecká izba s garážou súp. č. XXXX postavený na parc. reg. „C“ č. XXXX/X
garáž súp. č. XXXX postavený na parc. reg. „C“ č. XXXX/X
garáž postavená na parc. reg. „C“ č. XXXX/X,
B. H. V., X.. XX.XX.XXXX, V. L.: P. XXX/X, XXX XX R. V., C. G. V.F., X.. XX.XX.XXXX, V. L.: P. XXX/

X, XXX XX R. V., na žalovaných v I. a II. rade, ako kupujúcich, na základe ktorej bol vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľnosti povolený Správou katastra Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom
pod číslom Y. XXXX/XX, je voči žalobcovi neúčinná. Rovnako žiadal, aby súd určil, že darovacia zmluva,
ktorou boli prevedené nehnuteľnosti nachádzajúce sa katastrálnom území: R. V., S.: R. V., S.: X. H. X.
Y., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, evidovanom na Okresnom úrade Nové Mesto nad Váhom,
katastrálny odbor, a to:

pozemky:
zastavené plochy a nádvoria J.. K.. „. Č.. XXXX/X Y. XX H.
zastavené plochy a nádvoria J.. K.. „. Č.. XXXX/X Y. XXX H.ostatné plochy J.. K.. „. Č.. XXXX/X Y. XXX H.
zastavené plochy a nádvoria J.. K.. „. Č.. XXXX/X Y. XXX H.
zastavené plochy a nádvoria J.. K.. „. Č.. XXXX/X Y. XX H.

stavby:
rodinný dom R.. Č.. XXX J. X. J.. K.. „. Č.. XXXX/X
lovecká izba s garážou R.. Č.. XXXX J. X. J.. K.. „. Č.. XXXX/X
garáž R.. Č.. XXXX J. X. J.. K.. „. Č.. XXXX/X

garáž postavená na parc. reg. „M. Č.. XXXX/X
zo žalovaných v I. a II. rade na žalovaných v III. a IV. rade, ako obdarovaných, na základe ktorej
bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povolený Okresným úradom Nové Mesto nad
Váhom, katastrálny odbor, v konaní vedenom pod číslom Y. XXXX/XX, je voči žalobcovi neúčinná. V
žalobe uviedol, že dňa 28.06.2010 uzatvoril s TURO, s.r.o., Zmluvu o úvere č. 440055, na základe
ktorej poskytol tejto spoločnosti splátkový úver vo výške 111.738,-Eur. Na zabezpečenie pohľadávky

z úveru vystavil dlžník v prospech žalobcu vlastnú zmenku, za jej zaplatenie sa zaručili H. V., X.. G.
XX.XX.XXXX, C. E. H., X.. G. XX.XX.XXXX. Dlžník porušil povinnosť splácať úver, bola uplatnená
zabezpečovacia zmenka. Zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa
21.01.2013 č.k. 5Zm/213/2012-13 bola dlžníkovi a zmenkovým ručiteľom uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 123.463,47 Eur s príslušenstvom. Ručitelia podali voči zmenkovému rozkazu odpor,

následne súd ponechal zmenkový rozkaz voči zmenkovým ručiteľom v celom rozsahu v platnosti,
proti tomuto rozhodnutiu podali ručitelia odvolanie. Žalobca tiež uzatvoril s TURO, s.r.o., Zmluvu
o úvere č. 4450017107, na základe ktorej poskytol tejto spoločnosti kontokorentný úver vo výške
150.000,-Eur. Na zabezpečenie pohľadávky z úveru vystavil dlžník v prospech žalobcu vlastnú zmenku,
za jej zaplatenie sa zaručili dvaja ručitelia. Dlžník porušil povinnosť splácať úver, bola uplatnená

zabezpečovacia zmenka. Zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa
15.01.2013 č.k. 4Zm/214/2012-14 bola dlžníkovi a zmenkovým ručiteľom uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 116.031,48 Eur s príslušenstvom. Ručitelia podali voči zmenkovému platobnému
rozkazu odpor, následne súd ponechal zmenkový platobný rozkaz voči zmenkovým ručiteľom v celom
rozsahu v platnosti, proti tomuto rozhodnutiu podali ručitelia odvolanie. Zmenkový platobný rozkaz

nadobudol právoplatnosť 19.12.2014. Pohľadávku začal veriteľ vymáhať v exekučnom konaní. H. V.
spolu so svojou manželkou G. V., X.. G.Ň. XX.XX.XXXX, previedol na svojich rodičov- žalovaných l/ a 2/
kúpnou zmluvou nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. R. V.
(nehnuteľnosti uvedené vyššie). Úmysel zmenkového ručiteľa ukrátiť žalobcu a vedomosť žalovaných o
tejto skutočnosti sa v zmysle § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka prezumuje. Žalobca sa tak nemôže

v dôsledku namietaného prevodu vlastníckeho práva úspešne domáhať uspokojenia svojej pohľadávky
z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z majetku zmenkového ručiteľa. Následne darovacou
zmluvou zo dňa 02.10.2013 boli nehnuteľnosti opäť prevedené, a to zo žalovaných l/ a 2/ na žalovaných
3/ a 4/. Vzťah žalovaných l/ a 2/ a žalovaných 3/ a 4/ zodpovedá vzťahu blízkych osôb (prarodičia a
vnúčatá). Rovnako vzťah zmenkového ručiteľa (H. V.) a odporcov 3/ a 4/ zodpovedá vzťahu blízkych

osôb (otec a deti). K zásadným faktickým zmenám pri úprave vlastníckych vzťahov pritom nedošlo,
keďže všetci štyria žalovaní bývajú v spornom rodinnom dome a užívajú stavby a pozemky, ktoré boli
predmetom darovacej zmluvy. Časová nadväznosť, koordinovať, motív konania, preukázateľne smerujú
k jedinému cieľu- k ukráteniu žalobcu na jeho majetkových právach.

2. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť. Poukázali na skutočnosť, že v napadnutej kúpnej zmluve bola
riadne dohodnutá kúpna cena vo výške 60.000,- Eur, pričom táto zmluva bola uzatvorená v intenciách
Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorú uzavrel ručiteľ spolu s manželkou a žalovaný 1/ a 2/ ešte
dňa 28.06.2011. V tejto zmluve sa zaviazali uzatvoriť najneskôr v júli 2013 kúpnu zmluvu, ktorej
predmetom bude prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaných 1/ a 2/ za kúpnu

cenu 60.000,- Eur, ktorú kupujúci vyplatia v sume 42.300,- Eur do 31.07.2011, v mesiacoch august
2011 až jún 2013 každý mesiac sumou 400,- Eur a najneskôr do 31.07.2013 sumu 8.500,- Eur. V
danom prípade došlo iba k pretransformovaniu majetku ručiteľa. Žalobca nepreukázal, že by ručiteľ
ani ktorýkoľvek zo žalovaných svojimi právnymi úkonmi ukrátili žalobcu na uspokojení jeho pohľadávky
voči ručiteľovi. Poukázali na dostupnú judikatúru, keď uviedli, že samotná výška dohodnutej kúpnej

ceny zodpovedala skutočnej trhovej hodnote nehnuteľnosti, a to s ohľadom na vtedajší technický stav
nehnuteľnosti, stožiar s transformátorovou stanicou vysokého napätia umiestnený na nehnuteľnostiach,
ťarchy na nehnuteľnostiach a všeobecný pokles ceny nehnuteľností po roku 2008. Ak by aj súd
dospel k záveru, že dojednaná kúpna cena nebola plne adekvátna vtedajšej trhovej hodnote, tak zručiteľovho majetku mohla reálne ujsť iba hodnota zodpovedajúca rozdielu medzi dojednanou kúpnou
cenou a trhovou hodnotou nehnuteľnosti. Výška náhrady je tak limitovaná výškou prospechu. Žalobca
neuniesol dôkazné bremeno preukázania kvalifikovaného zmenšenia majetku ručiteľa a tým ukrátenia

žalobcu na uspokojení jeho pohľadávky napádanými úkonmi. Žalovaný 1/ a 2/ nemohli poznať inak
prezumovaný úmysel ručiteľa ukrátiť svojho veriteľa, hoci vyvinuli náležitú starostlivosť. Žalovaní 1/ a
2/ k uzavretiu Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve v roku 2011 pristúpili so zámerom pomôcť ručiteľovi a
jeho manželke vo finančných ťažkostiach v dôsledku straty príjmov oboch manželov, ktorá spôsobila
okrem iného neschopnosť ručiteľa splácať svoj hypotekárny úver od SLSP na nehnuteľnosť, ako i

uspokojovať životné potreby rodiny. Žalovaný 1/ a 2/ na to, aby získali peniaze na kúpu predmetných
nehnuteľností, predali svoj trojizbový byt za 42.300,- Eur so zámerom prisťahovať sa na trvalý pobyt do
rodinného domu ručiteľa, čo i urobili, a zároveň vykonávali ďalšie dohodnuté splátky za nehnuteľnosti.
Žalovaný 1/ a 2/ v čase uzatvárania Zmluvy o budúcej zmluve v roku 2011 vychádzali z rozumného
predpokladu, že v tom čase neexistovali judikované, resp. vymáhateľné pohľadávky voči ručiteľovi
alebo zmenkovému dlžníkovi TURO, s.r.o. V roku 2012 boli z Obchodného vestníka dostupné

informácie o dražbe a o opakovanej dražbe nehnuteľností patriacich dlžníkovi TURO, s.r.o., v hodnote
368.000,- Eur. Už v čase podpisu kúpnej zmluvy viazlo na nehnuteľnostiach záložné právo v prospech
SLSP, ktorá ručiteľovi poskytla hypotekárny úver, čo samo o seba sťažuje možnosť reálne postihnúť
nehnuteľnosti v prospech žalobcu aj v prípade, ak by sa žalobe vyhovelo. Žaloba tiež vychádza z
predpokladu, že dotknuté nehnuteľnosti boli jediným zdrojom možného uspokojenia pohľadávky. Podľa

informácií od ručiteľa získaných ex post nehnuteľný majetok dlžníka získala táto spoločnosť na úver,
pričom hodnota bola podstatne vyššia, než cena, za akú sa v období roku 2012 zrejme vydražil,
resp. mohol vydražiť. Obdobne bolo možné očakávať aj speňaženie cenného hnuteľného majetku,
ktorý sa nachádzal v nehnuteľnostiach, teda v čase uzavretia Zmluvy o budúcej zmluve ani samotný
ručiteľ nemohol subjektívne predpokladať alebo zamýšľať kvalifikované ukrátenie veriteľa napadnutým

právnym úkonom. Prvý prevod nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy bol vykonaný až takmer 2
roky predtým, ako sa ručiteľ alebo žalovaní mohli vôbec dozvedieť o začatí exekúcie proti ručiteľovi,
ktorému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené až dňa 13.05.2015. Pokiaľ ide o žalovaných
3/ a 4/, týmto nemohli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti ich
predchodcovi, tento prevod darovacou zmluvou bol robený z dôvodu zachovania nehnuteľnosti pre

vnuka a vnučku, pričom obaja darcovia vychádzali z odôvodneného predpokladu, že nehnuteľnosti
nenadobudli odporovateľným právnym úkonom. Preukázanie vedomosti žalovaných 3/ a 4/ o existencii
okolností odôvodňujúcich odporovateľnosť právneho úkonu proti ich predchodcovi zaťažuje žalobcu.
Žalobca len poukázal na údajnú koordinovať ručiteľa a žalovaných a motív ukrátiť žalobcu. Keďže prvým
úkonom-kúpnouzmluvou-nedošlokukráteniuveriteľa,potomdruhýúkon-darovaciazmluva-nemohol

naplniť skutkovú podstatu odporovateľného právneho úkonu.

3. K vyjadreniu žalovaných žalobca uviedol, že je irelevantné, kedy a či vôbec došlo k uzavretiu
Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, keďže k uzavretiu samotnej kúpnej zmluvy došlo až 16.07.2013,
teda po dvoch rokoch od uzavretia Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Žalovaný v 1/ a 2/ rade tak

mohli vyvinúť náležitú starostlivosť pri uzatváraní kúpnej zmluvy 16.07.2013, pričom v tomto období
už bol vydaný Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 5Zm/213/2012-13, ktorým
bola zmenkovému ručiteľovi uložená povinnosť zaplatiť spolu s E. H.Ý. 123.463,47 Eur a tiež bol
vydaný Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 4Zm/214/2012-14, ktorým bola
zmenkovým ručiteľom uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 116.031,48 Eur. Zmenkový ručiteľ si bol plne

vedomý záväzkov voči žalobcovi a už v roku 2011 musel mať vedomosť o zlej finančnej kondícii dlžníka.
Keďže dlžník nesplnil svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 28.06.2010
a zo Zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 28.06.2010, pristúpil žalobca k výkonu záložného práva
formou dobrovoľnej dražby na nehnuteľnostiach patriacich dlžníkovi, kde ručiteľ pôsobil ako konateľ. Je
nepochybné, že z dôvodu hrozby určitej miery insolvencie, sa zmenkový ručiteľ zbavil exekvovateľného

majetku za účelom jeho ochrany pred budúcim exekučným konaním. Žalovaným 3/ a 4/ museli byť
známe tieto okolnosti, keďže ide o osoby blízke zmenkovému ručiteľovi a tiež žalovaným 1/ a 2/.
Žalovaní ako blízke osoby dlžníka sa nemôžu bez ďalšieho brániť proti odporovacej žalobe tým, že
jednoducho vyhlásia, že im úmysel dlžníka nebola známy. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že
žalovaní nepreukázali uhradenie kúpnej ceny, z údajne inkasovanej kúpnej ceny nedošlo k žiadnemu

plneniu v prospech žalobcu, žalobca nemá vedomosť o inom bonitnom majetku zmenkového ručiteľa,
voči zmenkovému ručiteľovi prebieha od februára 2015 exekučné konanie, pričom objektívne došlo
v dôsledku namietaných prevodov k zmenšeniu jeho majetku, v rámci exekúcie nebola vymoženážiadna peňažná čiastka, pričom od októbra 2016 prebieha voči zmenkovému ručiteľovi ďalšie exekučné
konanie.

4. V ďalšom písomnom vyjadrení žalovaní uviedli, že k úhrade prvej splátky z kúpnej ceny došlo
06.07.2011 zo strany žalovaných 1/a 2/, pričom majetok dlžníka bol v priebehu roku 2012 speňažovaný
v rámci výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, kde najnižšie podanie predstavovala
368.000,- Eur a pri opakovanej dražbe 276.000,- Eur. V čase uzavretia kúpnej zmluvy jej účastníci
vychádzali aj z poznatkov zmenkového ručiteľa, že dlžník preukázateľne vlastnil i hnuteľný majetok

značnej hodnoty, pričom žalovaný 1/ a 2/ a ani zmenkový ručiteľ nemajú vedomosť o tom, ako si žalobca
počínalprispeňažovanítohtomajetku.Jednotlivésplátkykúpnejcenypoukazovaližalovaní1/a2/ztitulu
uzavretej Zmluvy o budúcej zmluve, pričom na prvú splátku 42.300,- Eur použili kúpnu cenu za predaj
svojho bytu a platbu vykonali 06.07.2011, keď priamo kupujúci bytu poskytol túto platbu v prospech
zmenkového ručiteľa. Ďalšie platby vykonávali žalovaní 1/ a 2/ hotovostne v mesačných splátkach v
čase, keď už bývali so zmenkovým ručiteľom v rovnakej domácnosti, pričom ako členovia domácnosti

nepovažovali za dôležité priebežne požadovať od zmenkového ručiteľa doklad o platbách. V kúpnej
zmluve pritom zmluvné strany prehlásili, že kúpna cena za dom bola splatená.

5. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení uviedol, že tým, že došlo k zmene okolností, z ktorých zmluvné
strany vychádzali pri uzavretí Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, nebolo možné od nich spravodlivo

požadovať uzavretie kúpnej zmluvy, teda žalovaní 1/ a 2/ nemuseli kúpnu zmluvu uzatvoriť a mohli
sa tiež domáhať vrátenia zaplatenej prvej splátky. Aj napriek zmene okolností kúpnu zmluvu uzatvorili,
hoci si museli byť vedomí toho, že ak existujú pohľadávky žalobcu v značnej výške a zmenkový
ručiteľ svoj majetok prevedie, môže dôjsť k ukráteniu veriteľa. Nie je tiež možné vylúčiť, že zmluva o
budúcej kúpnej zmluve bola uzatvorená so spätným dátumom v nadväznosti na podanie odporovacej

žaloby. Blízka osoba, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech sa jednoducho
nemôže ubrániť odporovacej žalobe predložením zmluvy o budúcej zmluve uzavretej s dlžníkom, na
ktorej uvedie dátum predchádzajúci uzavretiu odporovaného právneho úkonu. Zmenkový ručiteľ sa
nemôže nekontrolovane a svojvoľne zbavovať majetku z dôvodu, že hlavná úverová pohľadávka je
údajne dostatočne zabezpečená iným inštitútom. Je neakceptovateľné, aby ručiteľ posudzoval bonitu

iného zabezpečenia žalobcu a tomu prispôsoboval štruktúru svojho majetku. Neobstojí ani námietka
žalovaných, že je potrebné skúmať, či mal úverový dlžník bonitný majetok, pretože odporovateľnosť
sa týka výlučne vzťahu medzi žalobcom a zmenkovým ručiteľom. Poukázal tiež na to, že pri úprave
vlastníckych pomerov medzi žalovanými 1/ a 2/ a zmenkovým ručiteľom a jeho manželkou, nedošlo k
žiadnym faktickým zmenám, keďže naďalej bývajú všetci v rodinnom dome a užívajú stavby a pozemky,

ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy.

6. V ďalšom písomnom vyjadrení poukázali žalovaní na skutočnosť, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy
došlo z dôvodu poskytnúť prostriedky zmenkovému ručiteľovi na splácanie jeho hypotekárneho úveru
a získať za to protihodnotu. Spochybnili pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných 1/a 2/. Uviedli, že

žalovaní 1/a 2/ svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam previedli darovacou zmluvou na žalovaných
3/ a 4/, čiže z tohto úkonu nezískali žiadne peňažné plnenie a teda vo vzťahu k ich osobe absentuje
danosť prospechu, ktorý by mohol byť postihnutý výkonom súdneho rozhodnutia o vymáhateľnej
pohľadávke žalobcu. Uvedený fakt je dôvodom na zamietnutie žaloby voči žalovaným 1/ a 2/ pre jej
nedôvodnosť. Žalobca nepreukázal ani vedomosť žalovaní 3/ a 4/ o existencii okolností odôvodňujúcich

odporovateľnosť právnemu úkonu, keďže žalovaných 3/a 4/ vystupujú už ako tzv. tretie osoby, čiže sa
na nich už nenahliada ako na tzv. blízke osoby. Je tak namieste vyjadriť aj pochybnosť nad pasívnou
vecnoulegitimácioužalovaných3/a4/,keďžesapredpokladámožnosťodporovateľnostilenuprvotného
právneho úkonu medzi dlžníkom a treťou osobou a nie odporovateľnosť akýchkoľvek ďalších právnych
úkonov na tento úkon nadväzujúcich, teda pasívne legitimovanými u odporovacej žaloby nemôžu byť

ďalšie osoby, na ktoré bol majetok prevedený.

7. V ďalšom vyjadrení žalobca poukázal opätovne na to, že žalovaní 1/ a 2/ ako blízke osoby nevynaložili
žiadnu aktivitu na to, aby si overili, či právnym úkonom nedôjde k ukráteniu prípadných veriteľov avalistu.
Žalovaní 1/ a 2/ mali vedomosť o finančných problémoch avalistu a jeho manželky, čo potvrdil aj

avalista. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že blízka osoba urobila takú činnosť, aby
úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa z jej výsledkov rozpoznala. Tvrdenie žalovaných 1/ a 2/, že sa nezaujímali
o podnikateľskú činnosť svojho syna nenahrádza dôkaz o vyvinutí náležitej starostlivosti na poznanie
ukracujúceho úmyslu dlžníka. Žalovaní 1/ a 2/ vedeli o finančných problémoch svojho syna, a tedasi mali byť vedomí skutočnosti, že ak prevedie svoj majetok, môže ukrátiť veriteľov. Ďalej žalobca
uviedol, že právo veriteľa odporovať právnemu úkonu je zachované aj pri druhom prevode majetku z
nadobúdateľov na tretie osoby, čo vyplýva z § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka. Je potrebné zohľadniť

aj časovú nadväznosť úkonov. Tretie osoby pri druhom napadnutom úkone (žalovaní 3/ a 4/) sú osobami
blízkymi avalistovi a jeho manželke a pravdepodobnosť, že im boli známe okolnosti odôvodňujúce
odporovateľnosťprávnemuúkonuprotiichpredchodcovipretohraničísistotou.Jedinýmcieľomďalšieho
prevodu nehnuteľností bolo dokonať akt ukrátenia a poškodzovania žalobcu. vyjadril sa aj k otázke
speňažovania majetku dlžníka. Uviedol, že k vydraženiu nehnuteľností dlžníka došlo 17.10.2012 za

184.000,- Eur, pričom z výťažku žalobca inkasoval iba 71.912,31 Eur; išlo o sumu poníženú o náklady
spojené s výkonom záložného práva vo výške 12.644,76 Eur a pohľadávku prednostného záložného
veriteľa ČSOB, a.s., vo výške 99.442,93 Eur. Až následne došlo k vyplneniu zmeniek zabezpečujúcich
pohľadávky žalobcu voči úverovému dlžníkovi, pričom sumy obsiahnuté v zmenkách už zohľadňovali
inkasovanie výťažku dražby. Zmenkoví ručitelia nevlastnia žiadne nehnuteľnosti, motorové vozidlá a ani
iné bonitné hnuteľné veci, poberajú mzdu a majú záväzky voči SLSP. Výška pohľadávok žalobcu vyplýva

priamo z exekučných príkazov EX 591/15 a EX 2869/16. Sú evidované iba čiastočné plnenia (zrážky
zo mzdy avalistu). Zo správ o stave exekučných konaní vyplýva insolventnosť oboch avalistov. Zvyšný
majetok avalistov nepostačuje na uspokojenie žalobcových pohľadávok. Údajne inkasovanú kúpnu cenu
avalistaspotreboval,kžiadnemuplneniuvprospechžalobcunedošlo.Nehnuteľnostinavyšepredstavujú
trvalú majetkovú hodnotu, tieto atribúty inkasovaná kúpna cena nespĺňa.

8. V ďalšom písomnom vyjadrení žalovaní uviedli, že na prevádzaných nehnuteľnostiach viazlo záložné
právo SLSP, pričom ku koncu roku 2013 dosahoval nesplatený zostatok úveru SLSP sumu 106.839,16
Eur, teda po vyplatení SLSP aj v prípade predaja nehnuteľností by na uspokojenie žalobcu veľmi
pravdepodobne zostal iba zlomok celkovej kúpnej ceny, prípadne žiaden zostatok.

9. V ďalšom písomnom vyjadrení žalobca poukázal na neekvivalentnosť plnenia zo strany žalovaných
1/ a 2/ (vyplatenie kúpnej ceny) voči reálnej hodnote nehnuteľností, keď uviedol, že hodnota sporných
nehnuteľností predstavovala podstatne vyššiu sumu, než bola inkasovaná časť kúpnej ceny, keďže
SLSP poskytla úver vo výške 122.000,- Eur, pričom štandardne pred poskytnutím úveru musela skúmať

hodnotu zálohu. V zmysle § 556 Občianskeho zákonníka nikto nie je povinný prijať vec alebo právo ako
zábezpeku do sumy vyššej, než koľko sú 2/3 odhadnej ceny. Hodnota nehnuteľností tak prevyšovala
180.000,- Eur.

10. V ďalšom písomnom vyjadrení žalovaní opätovne zdôraznili, aká bola hodnota hnuteľného majetku

samotného dlžníka, a to, že žalobca pri postihu majetku vystaviteľa zmenky sám dramaticky ukrátil
uspokojenie svojich pohľadávok, pričom toto ukrátenie si mieni kompenzovať na úkor rodiny avalistu.
Žalovaní mali vedomosť o majetku dlžníka, teda nesporne vyvinuli náležitú starostlivosť, aby spoznali
úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Uviedli tiež, že žalovaní 1/ a 2/ ako kupujúci súhlasili so
zaťažením predmetu kúpy záložným právom v prospech SLSP a následne i dobrovoľne nadobudli

predmet kúpy s touto ťarchou. Takáto práva vada sa adekvátne odzrkadľuje v primeranom znížení
kúpnej ceny. Vzhľadom na existenciu právnej vady, ktorú dobrovoľne žalovaní 1/a 2/ prevzali spolu s
nehnuteľnosťami, je tak kúpna cena 60.000,- Eur prinajmenšom ekvivalentná a nedošlo teda k ukráteniu
uspokojenia veriteľovej pohľadávky. Žalovaní ďalej uviedli, že z uniknutej majetkovej hodnoty by žalobca
ani len sčasti nemohol uspokojiť svoju pohľadávku. Žalobca by nemohol postihnúť scudzený majetok

avalistu, pretože tomu bráni prednostné postavenie záložného veriteľa SLSP. Opäť sa vyjadrili k pasívnej
legitimácii žalovaných 1 /a 2/, keď poukázali na to, že v čase súdneho konania už žalovaní 1/ a 2/
nie sú vlastníkmi nehnuteľností, pričom k následnému prevodu došlo bezodplatne, teda u žalovaných
1/ a 2/ niet prospechu, ktorý by mohol byť postihnutý výkonom súdneho rozhodnutia. Vo vzťahu k
pasívnej vecnej legitimácii žalovaných 3/ a 4/ rovnako uviedol, že za procesne legitimované osoby

podľa § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka je možné považovať len univerzálnych právnych nástupcov
tých, ktorí s dlžníkom právny úkon dojednali, a nie aj singulárnych sukcesorov, teda prípadných ďalších
nadobúdateľov majetku dlžníka, pretože inak by stratilo na opodstatnenosti náhradové právo za to, čo
z majetku nadobúdateľa ušlo.

11. Súd vykonal dokazovanie podanou žalobou, hore uvedenými písomnými vyjadreniami žalobcu
a žalovaných, Zmluvou o úvere č. 440 055 zo dňa 28.06.2010 a Zmluvou o úvere č. 445 001
7107 uzatvorenou medzi VOLKSBANK Slovensko, a.s., ako veriteľom a TURO, s.r.o., ako dlžníkom,
vlastnou zmenkou vystavenou 28.06.2010 na sumu 123.463,47 Eur a vystavenou 28.06.2010 na sumu116.031,48 Eur, oznámením o vyhlásení predčasnej/mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 10.10.2011,
Zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V č.k. 5Zm 213/2012-13, č.k. 4Zm
214/2012-14, Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V 1CbZm 177/2013-111, 1CbZm 178/2013-103,

Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave 2CoZm/13/2014-130, upovedomením o začatí exekúcie zo
dňa 13.05.2015, LV č. XXXX pre k.ú. R. V., Kúpnou zmluvou zo dňa 16.07.2013 uzatvorenou
medzi žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi a predávajúcim H. V., X.. XX.XX.XXXX, a jeho manželkou,
rozhodnutím Správy katastra Nové Mesto nad Váhom číslo vkladu Y. XXXX/XX zo dňa 19.08.2013,
výpisom z obchodného registra na TURO, s.r.o., Darovacou zmluvou uzatvorenou medzi žalovanými

1/ a 2/ ako darcami a žalovanými 3/ a 4/ ako obdarovanými dňa 02.10.2013, Rozhodnutím Okresného
úradu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 13.01.2014 číslo vkladu Y. XXXX/XX, Zmluvou o budúcej kúpnej
zmluve zo dňa 28.06.2011 uzatvorenou medzi H. V., X.. XX.XX.XXXX, a jeho manželkou ako budúcimi
predávajúcimi a žalovanými 1/ a 2/ ako budúcimi kupujúcimi, výsluchom žalovaných 1/ - 4/ a výsluchom
svedka H. V., X.. XX.XX.XXXX, správou o výkone záložného práva, Exekučným príkazom a Príkazom
na úhradu trov exekúcie zo dňa 16.10.2017 a 26.07.2017, správou o stave exekučného konania zo

dňa 13.10.2017, výpisom z účtu vo VÚB, a.s., (poukázanie kúpnej ceny 42.300,- Eur) s potvrdením o
disponovaní na účte, výpisom z účtu v SLSP, a.s., (splácanie úveru), potvrdením o zaplatení kúpnej ceny
zo dňa 15.07.2013, znaleckým posudkom č. 7/2010 Ing. Marcela Gálika.

12. Dňa 28.06.2010 uzatvoril právny predchodca žalobcu ako veriteľ s TURO, s.r.o., ako dlžníkom

Zmluvu o úvere č. 440 055, na základe ktorej poskytol dlžníkovi úver 111.738,- Eur. Dňa 28.06.2010
vystavil dlžník v prospech žalobcu vlastnú zmenku a následne sa aj zmenkoví ručitelia - H. V., X..
XX.XX.XXXX, C. E. H., X.. XX.XX.XXXX, za jej zaplatenie zaručili vystavením zmenky. Zmenkovým
platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V č.k. 5Zm/213/2012-13 bola dlžníkovi a zmenkovým
ručiteľom uložená povinnosť zaplatiť veriteľovi 123.463,47 Eur s príslušenstvom. Voči zmenkovému

platobnému rozkazu podali zmenkoví ručitelia námietky, avšak Rozsudkom Okresného súdu Bratislava
V č.k. 1CbZm/177/2013-111 bol Zmenkový platobný rozkaz ponechaný voči zmenkovým ručiteľom v
platnosti. Okrem tejto pohľadávky uzatvoril dňa 28.06.02010 právny predchodca žalobcu ak veriteľ s
TURO, s.r.o., ako dlžníkom Zmluvu o úvere č. 445 001 7107, na základe ktorej poskytol dlžníkovi
150.000,- Eur. Dlžník v prospech veriteľa vystavil 28.06.2010 vlastnú zmenku a zmenkoví ručitelia sa

za jej zaplatenie zaručili. K splneniu záväzkov nedošlo, aj v prípade tejto úverovej zmluvy bol vydaný
ZmenkovýplatobnýrozkazOkresnýmsúdomBratislavaVč.k.4Zm/214/2012-14,ktorýmboladlžníkovia
zmenkovým ručiteľom uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 116.031,48 Eur s príslušenstvom. Zmenkoví
ručitelia podali námietky, pričom zmenkový platobný rozkaz bol na základe Rozsudku Okresného súdu
Bratislava V č.k 1CbZm/178/2013-103 ponechaný v platnosti, rozhodnutie bolo potvrdenie i odvolacím

súdom.

13.Dňa16.07.2013bolamedzizmenkovýmručiteľomajehomanželkouakopredávajúcimiažalovanými
1/ a 2/ ako kupujúcimi uzatvorená Kúpna zmluva, na základe ktorej predávajúci previedli na kupujúcich
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území: R. V., S.: R. V., S.: X. H. X. Y., zapísané na liste

vlastníctva č. 3753, evidované Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor, a to:
pozemky:
zastavené plochy a nádvoria parc. reg. „C“ č. XXXX/X výmera XX m2
zastavené plochy a nádvoria parc. reg. „C“ č. XXXX/X výmera XXX m2
ostatné plochy parc. reg. „C“ č. XXXX/X výmera XXX m2

zastavené plochy a nádvoria parc. reg. „C“ č. XXXX/X výmera XXX m2
zastavené plochy a nádvoria parc. reg. „C“ č. XXXX/X výmera XX m2
stavby:
rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. reg. „C“ č. XXXX/X
lovecká izba s garážou súp. č. XXXX postavený na parc. reg. „C“ č. XXXX/X

garáž súp. č. XXXX postavený na parc. reg. „C“ č. XXXX/X
garáž postavená na parc. reg. „C“ č. XXXX/X,
Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti bol povolený Správou katastra Nové Mesto nad
Váhom v konaní vedenom pod číslom Y. XXXX/XX.

14. V konaní žalovaní 1/ a 2/ preukázali, že k vyplateniu časti kúpnej ceny za nehnuteľnosti vo výške
42.300,- Eur došlo tým spôsobom, že žalovaní 1/ a 2/ predali svoju nehnuteľnosť a kúpna cena za
ich nehnuteľnosť bola poukázaná priamo zmenkovému ručiteľovi. Pokiaľ ide o úhradu zostávajúcej
časti kúpnej ceny, bolo súdu predložené potvrdenie o úhrade kúpnej ceny v celosti, pričom z výsluchužalovaných 1/ a 2/ vyplýva, že zostávajúca časť kúpnej ceny bola uhradená najskôr v sume 8.000,- Eur
a postupne boli vyplácané ďalšie splátky, k čomu žalovaní 1/ a 2/ doklady nemajú.

15. Dňa 02.10.2013 bola medzi žalovanými 1/ a 2/ ako darcami a žalovanými 3/ a 4/ ako obdarovanými
uzatvorená Darovacia zmluva, na základe ktorej horeuvedené nehnuteľnosti previedli darcovia na
obdarovaných. Vklad bol povolený Rozhodnutím Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom zo dňa
13.01.2014, číslo vkladu Y. XXXX/XX.

16. Z výsluchu žalovaného 1/ vyplýva, že nehnuteľnosť od svojho syna (zmenkového ručiteľa) kúpili,
mali nejaké úspory, niečo aj splácali, pričom následne sa rozhodli, že majetok darujú vnukovi a vnučke
(žalovaní 3/ a 4/). Nehnuteľnosť od syna kupovali z dôvodu, že bol vo finančnej kríze a chceli mu pomôcť.
V kúpených nehnuteľnostiach bývali so synom, jeho manželkou a ich deťmi. Z výsluchu žalovanej 2/
rovnako vyplynulo, že vedela o tom, že syn je vo finančnej kríze, preto sa s manželom rozhodli, že
predajú svoj byt, financie dajú jemu, aby splácal úver, pričom prvá splátka bola nejakých 42.000,- Eur,

potom ešte zaplatili 8.000,- Eur a postupne pomáhajú ďalej. Do domu sa nasťahovali hneď po predaji.
Dohodli sa s manželom, že vnukom darujú kúpené nehnuteľnosti a oni v dome dožijú. Žalovaná 2/
nevedela o finančnej kondícii TURO, s.r.o., vedela, že táto spoločnosť vlastní nejaký penzión s 8 izbami,
o konkrétnych finančných veciach však nevedela. Boli presvedčení o tom, že keď sa nehnuteľnosť
vydraží, tak deti ešte získajú nejaké peniaze. Nevie o tom, ako bolo naložené s finančnými prostriedkami,

za ktoré nehnuteľnosti od syna kúpili. Vnúčatám nehnuteľnosti darovali preto, lebo ostatné vnúčatá už
boli zabezpečené.

17. Z výsluchu žalovaného 3/ vyplýva, že sa nikdy nezaoberal finančnou stránkou veci, ani sa k tomu
nevie vyjadriť. Prišli za ním starí rodičia, že by im chceli nehnuteľnosti darovať. Nezaujímal sa o finančnú

situáciu TURO, s.r.o., nemal vedomosť o tom, že sa mal jeho otec zaručiť zmenkou za úvery tejto
spoločnosti. Nezisťoval ani dôvod prevodu nehnuteľností z jeho rodičov na starých rodičov, nevie o tom,
ako bolo naložené s peniazmi po uzavretí kúpnej zmluvy.

18. Z výsluchu žalovanej 4/ vyplýva, že v čase, keď sa k nim nasťahovali starí rodičia, bola ešte dieťa.

S rodičmi ani so starými rodičmi nerozoberali finančné záležitosti. Starí rodičia im povedali, že im chcú
darovať dom, aby boli zabezpečení. O finančných záležitostiach TURO, s.r.o., nevedela, neinformovala
sa u otca, či má nejaké dlhy, nevedela o zmenke, o tom, ako naložil otec s finančnými prostriedkami od
starých rodičov. V nehnuteľnosti bývajú všetci spolu, otec má samostatné bývanie.

19. Z výsluchu svedka H. V., X.. XX.XX.XXXX, vyplýva, že bol avalistom zmenky, ručil za úvery TURO,
s.r.o. Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu boli založené v SLSP z dôvodu poskytnutého
hypotekárneho úveru. Všetky svoje finančné prostriedky vložili do podnikania TURO, s.r.o., ktorá sa
dostala do problémov, bolo potrebné splácať aj hypotéku. Jeho rodičia to vytušili a ponúkli sa, že
predajú svoju nehnuteľnosť a prostriedky im dajú. Prebehla rodinná rada, a následne došlo k prevodu

nehnuteľnosti na rodičov. Pokiaľ ide o predaj rodičovského bytu, bolo dohodnuté, že peniaze z predaja
bytu sa prevedú priamo na neho a manželku. Následne im rodičia platili 400,- Eur mesačné splátky
a poslednú splátku zaplatili v hotovosti vo výške 8.500,- Eur a následne bol robený vklad do katastra.
Snažil sa získať finančné prostriedky, avšak prijal riešenie od rodičov, nakoľko v tom čas inú možnosť
ani nevidel. Neponúkal nehnuteľnosti na predaj iným, a to z dôvodu časovej tiesne, tiež z dôvodu, že

tu existuje vecné bremeno v podobe rozvodu vysokého napätia a tiež hypotéka na dom. Rodičia o
finančných záležitostiach TURO, s.r.o., nevedeli, vedeli, že spoločnosť má nejaký majetok, párkrát vo
firme boli, vedeli, aké tam je vybavenie. Z prvej časti vyplatenej kúpnej ceny v roku 2011 sa začali
platiť splátky na hypotéku, platilo sa okolo 700,- Eur mesačne, ostatné peniaze sa pomíňali na to, čo
bolo treba. Z peňazí ani časť nebola použitá na plnenie žalobcovi. keď v roku 2011 dostal peniaze od

rodičov, nemal ani najmenší dôvod plniť žalobcovi, keďže až v januári 2012 išli nehnuteľnosti TURO,
s.r.o., na dražbu.

20.Podľa§42aods.1až3Občianskehozákonníkaveriteľsamôžedomáhať,abysúdurčil,žedlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči

nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý
dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej
strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v poslednýchtrochrokochmedzidlžníkomaosobamijemublízkymi(§116a117)aleboktorédlžníkurobilvuvedenom
čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa
aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ

dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu
blízkou ( § 116 a 117), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a)
majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v
ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho
orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene

c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil
v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá
strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

21. Pokiaľ ide o prvý právny úkon, ktorého odporovateľnosti sa žalobca domáha (Kúpna zmluva zo dňa
16.07.2013),zdokladovpredloženýchžalobcomvyplýva,žežalobabolapodanávčasatiežjenesporné,

ževzťahžalovaných1/a2/vovzťahukdlžníkovi(zmenkovémuručiteľoviH.V.)trebapovažovaťzavzťah
na úrovni blízkej osoby (§ 116 Občianskeho zákonníka), keďže žalovaní 1/ a 2/ nadobúdali nehnuteľnosti
ako rodičia dlžníka.

22. Zmyslom odporovateľnosti je zabezpečiť občianskoprávnu ochranu veriteľa pred právnymi úkonmi

jeho dlžníka, ktoré vedú k úmyselnému zmenšeniu majetku dlžníka a tým i k zmareniu možnosti
uspokojenia veriteľa z majetku dlžníka. Nie je pritom rozhodujúce o aký druh právneho úkonu ide,
môže ísť o úkon odplatný i bezodplatný, dvojstranný, či jednostranný, musí však dôjsť týmto úkonom
ku skráteniu uspokojenia veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky, pričom ukracovanie predpokladá
kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka (teda, že sa jeho majetok zmenšil do takej miery, že to ohrozuje

aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku). Preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa
v danom prípade nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou právneho úkonu sú
osoby jemu blízke, pričom v prípade žalovaných 1/ a 2/ o takéto osoby jednoznačne ide (§ 116 a 117
Občianskeho zákonníka, žalovaní 1/ a 2/ sú rodičmi dlžníka). Úmysel sa v tomto prípade predpokladá.
Treba tiež zdôrazniť, že odporovateľnými nemôžu byť tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých

nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. Musí však ísť o reálne ekvivalentné úkony, čo
musí byť v konaní bezpečne preukázané (teda musí byť preukázané, že za plnenie, ktoré dlžník stratil,
nadobudol iné plnenie skutočne ekvivalentnej povahy).

23. Pre uplatnenie odporovacej žaloby je významná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi.

Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno nesie v tomto prípade veriteľ, čo je pochopiteľné s ohľadom na
skutočnosť, že sa preukazuje existencia určitej skutočnosti (neexistenciu by dokazoval dlžník).

24. Pokiaľ ide o žalovaných 1/ a 2/, títo nehnuteľnosti kúpili od dlžníka Kúpnou zmluvou uzatvorenou
16.07.2013, pričom v konaní bolo jednoznačne preukázané, že v danom prípade za predmet kúpy

zaplatili minimálne sumu 42.300,-Eur (túto sumu získali žalovaní 1/ a 2/ za predaj svojich nehnuteľností,
pričom kupujúci uhradil túto cenu priamo dlžníkovi H. V. na účet). Zostávajúca časť kúpnej ceny mala
byť uhradená ďalšími splátkami žalovaných 1/ a 2/, ku týmto úhradám doklad predložený nebol.

25. Súd sa v prvom rade v prípade tohto právneho úkonu zaoberal otázkou tzv. pasívnej vecnej

legitimácie žalovaných 1/ a 2/ ako osôb, ktorým dlžník predal nehnuteľnosti kúpnou zmluvou. Zmyslom
§ 42a Občianskeho zákonníka je, aby veriteľ dosiahol rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že
je voči nemu neúčinný dlžníkom urobený právny úkon, ktorý skracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej
pohľadávky, teda, aby mohol následne svoju pohľadávku uspokojiť z takejto nehnuteľnosti. Rozhodnutie
súdu, ktorým je vyhovené odporovacej žalobe potom predstavuje základ k tomu, že sa veriteľ môže

na základe titulu spôsobilého na výkon rozhodnutia domáhať nariadenia alebo vykonania výkonu
rozhodnutia postihnutím toho, čo odporovaným právnym úkonom ušlo z majetku dlžníka, a to nie
voči dlžníkovi, ale už priamo voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený.
V prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je možné, musí sa veriteľ namiesto určenia
neúčinnosti právneho úkonu domáhať, aby mu ten, komu z odporovateľného právneho úkonu dlžníka

vznikol prospech, vydal takto získané plnenie. Návrh o určenie, že dlžníkov právny úkon je voči veriteľovi
neúčinný, môže byť úspešný len vtedy, ak bola žaloba podaná voči osobe, s ktorou alebo v prospech
ktorej bol právny úkon urobený so splnením predpokladu, že takáto osoba získala odporovaným
právnym úkonom prospech. V danom prípade však žalovaní 1/ a 2/ nehnuteľnosti darovali žalovaným3/ a 4/. Berúc do úvahy toto zistenie (pričom je zrejmé, že z takéhoto úkonu- darovacej zmluvy- ani
nezískali prospech), je zrejmé, že na strane žalovaných 1/ a 2/ nie je daná pasívna vecná legitimácia
v prípade žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu. Bolo právom žalobcu domáhať sa namiesto

určenianeúčinnostiprávnehoúkonu,abymužalovaní1/a2/prípadnevydalizískanéplnenie(prospech),
i keď v prípade následnej darovacej zmluvy zrejme o prospechu ťažko možno hovoriť. Žaloba vo
vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ však takto postavená nie je. V čase, keď sa žalobca domáhal určenia
neúčinnosti právneho úkonu, patrilo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam už žalovaným 3/ a 4/, teda i
keby došlo k vydaniu kladného rozhodnutia o odporovacej žalobe, nebolo by možné exekúciou postihnúť

to, čo odporovateľným právnym úkonom z dlžníkovho majetku ušlo priamo z tejto nehnuteľnosti, keďže
žalovaní 1/ a 2/ vlastníkmi nehnuteľností už nie sú. Tento záver súd opiera aj o Uznesenie Ústavného
súdu SR zo dňa 06.03.2012 č.k. II. ÚS 7/2012-9, ktoré riešilo obdobnú situáciu. Ak teda už žalobca
v čase podania žaloby vedel, že žalovaní 1/ a 2/ už nie sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností,
mal sa domáhať vydania získaného prospechu. Len na okraj však súd uvádza, že žalovaní 1/ a 2/
previedli nehnuteľnosti na žalovaných 3/ a 4/ bezodplatne, teda v konaní žiadnym spôsobom nebolo

preukázané, že získali prospech, ktorí by mali žalobcovi vydať. Súd tiež uvádza, že žalobca aj v otázke
preukazovania prospechu v dôsledku uzatvorenej Kúpnej zmluvy bol pasívny, keď žiadnym konkrétnym
dôkazom nepreukázal, že prospech žalovaní z tohto právneho úkonu získali (nebola vyvrátená obrana
žalovaných 1/ a 2/, že cena za nehnuteľnosti dohodnutá v kúpnej zmluve bola primeraná, a to s ohľadom
na existenciu hypotekárneho úveru (záložné právo aj po uzatvorení Kúpnej zmluvy na nehnuteľnostiach

stále viazlo), bolo tu obmedzenie týkajúce sa stĺpu vysokého napätia a podobne), pričom žalobca iba
konštatoval, že hodnota nehnuteľností musela byť vyššia ako bola dohodnutá a zaplatená kúpna cena. V
tomto smere nie je možné uspokojiť sa iba s tvrdením žalobcu, že hodnota nehnuteľností s ohľadom na
poskytnutý hypotekárny úver musela byť nepochybne vyššia. Týmito skutočnosťami sa však súd bližšie
nezaoberá s ohľadom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaných 1/ a 2/.

26. Súd sa ďalej zaoberal odporovateľnosťou druhého právneho úkonu (Darovacia zmluva zo dňa
02.10.2013).

27. Podľa § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ

žalobou.Právoodporovaťprávnemuúkonusauplatňujeprotitomu,ktomalzodporovateľnéhoprávneho
úkonu dlžníka prospech. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s
dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti
tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu
proti ich predchodcovi.

28. Občiansky zákonník nevylučuje, aby sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo aj voči dedičom
či právnym nástupcom osôb, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, avšak v tomto
prípade žalovaní 3/ a 4/ takéto postavenie nemajú, nejde totiž o dedičov žalovaných 1/ a 2/. Žalovaní
3/ a 4/ majú v konaní postavenie tzv. tretej osoby vychádzajúc z § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Voči takýmto osobám je možné v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu uplatniť nároky len vtedy,
ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi (§
42b ods. 3 veta za bodkočiarkou), keďže nie sú dedičom osoby, ktorá s dlžníkom dojednala právny
úkon a nie sú ani právnym nástupcom takejto osoby (v tomto prípade pod pojmom právny nástupca je
možné rozumieť iba univerzálnych právnych nástupcov po zaniknutých právnických osobách ). Dôkazné

bremeno je pritom na žalobcovi. Žalovaní 3/ a 4/ nemajú v tomto konaní postavenie osoby blízkej
dlžníkovi (§ 42a v spojení s § 116 OZ). V danom prípade bolo na žalobcovi, aby preukázal existenciu
takých skutočností, ktoré preukazujú, že žalovaným 3/ a 4/ boli známe okolnosti, ktoré odôvodňovali
odporovať právnemu úkonu ich predchodcov, t.j. žalovaných 1/ a 2/. Takéto dôkazy však žalobca súdu
nepredložil. Poukazoval iba na skutočnosť, že žalovaní 3/ a 4/ sú blízke osoby dlžníka a teda o úmysle

dlžníka ukrátiť veriteľa vedeli. V tomto prípade však bolo na žalobcovi, aby preukázal, že žalovaným
3/ a 4/ boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. A
tieto okolnosti žalobca súdu nielenže nepreukázal, ale ani netvrdil, obmedzil sa iba na konštatovanie,
že žalovaní 3/ a 4/ sú blízkymi osobami a teda o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa vedeli.

29. Vychádzajúc zo všetkých týchto skutočností súd žalobu vo vzťahu ku všetkým žalovaným zamietol
ako nedôvodnú.30. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

31. Žalovaní boli v konaní úspešní, preto im patrí náhrada trov konania v plnej výške. O konkrétnej výške
náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným
súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom písomne v dvoch vyhotoveniach. Tí účastníci, ktorí sa práva

podať odvolanie vzdali, odvolanie podať nemôžu. V prípade, že sa všetci účastníci vzdali práva podať
odvolanie rozsudok neobsahuje odôvodnenie (§ 221 písm. a/ CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolanie možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno

uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.