Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/38/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115233544
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7115233544.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaVancuačlenovsenátuJUDr.
Gabriely Varhalíkovej a JUDr. Drahomíry Brixiovej v spore žalobcu: WM Consulting & Communication,
s.r.o., Sad A. Kmeťa č. 24, Piešťany, IČO: 34 127 798, zastúpeného advokátskou kanceláriou Roman
Kvasnica a partneri, s.r.o., Žilinská cesta č.130, Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovaným: 1. MDT
Group s.r.o., Lermontovova 18, Bratislava, IČO: 35 923 270 (pôvodne FINAZ, s.r.o., Kysucká č.16,

Košice, IČO: 36 489 875), 2. F.. S. X., nar. XX.X.XXXX, H. č.XX, H., zast. JUDr. Vladimírom Balogom,
advokátom, Žarnovická č. B54, Košice, o zaplatenie 15.062,93 eur s prísl., o odvolaní žalovaného v 2/
rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 29Cb/265/2015 - 116 zo dňa 13.10.2017 takto

r o z h o d o l :

I. P o k r a č u j e v konaní s právnym nástupcom pôvodne označeného žalovaného FINAZ s.r.o.,
Kysucká č. 16, Košice, IČO: 36 489 875 a to so spoločnosťou MDT Group s.r.o., Lermontovova 18,
Bratislava, IČO: 35 923 270.

II. Z r u š u j rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému v l/ rade a žalovanému v 2/ rade
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.268,41 eur s 14,90%-ným úrokom ročne odo dňa 26.9.2014 až do
zaplatenia, 10%-ným úrokom z omeškania ročne odo dňa 26.9.2014 až do zaplatenia a sumu 3.794,52

eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu
plnenia povinnosť druhého žalovaného (výrok I.); žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania (výrok
II.) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (výrok III.).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby

súd uložil žalovanému v 1. rade Lumistar, s.r.o. a žalovanému v 2. rade F.. S. X. povinnosť zaplatiť
15.062,93 eur s prísl. z titulu nevrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov a nezaplatenia úrokov
na základe Zmluvy o povolenom prečerpaní a Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 16.12.2009, čo
žalobca odôvodnil tým, že Slovenská sporiteľňa a.s. a žalovaný v 1/ rade Lumistar, s.r.o. a žalovaný
v 2/ rade Ing. M. X. uzatvorili dňa 16.12.2009 Zmluvu o povolenom prečerpaní a Dohodu o pristúpení
k záväzku, na základe ktorej bol žalovanému v 1/ rade poskytnutý úver t.j. povolené prečerpanie vo

výške 8.500,00 eur s premennou referenčnou sadzbou BASE RATE PP, pričom úroky z omeškania
boli dohodnuté vo výške 10% p.a. plus výška úrokovej sadzby aktuálna počas omeškania. Žalobca
tvrdil, že predmetom tejto zmluvy č. 0579783330/2009 bolo poskytnutie povoleného prečerpania bankou
dlžníkovi ako MIKRO podnikateľovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve, že
dlžník bol povinný za podmienok dohodnutých v zmluve poskytnuté povolené prečerpanie splatiť, platiť
úroky, úroky z omeškania, úroky z prečerpania a náklady banky spojené s poskytnutím povoleného

prečerpania a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v zmluve, že banka a pristupujúci dlžník Ing. S. X.
uzatvorili Dohodu, v zmysle ktorej bol pristupujúci dlžník povinný splatiť pohľadávku banky, ktorá vzniklana základe zmluvy a plniť ďalšie podmienky vyplývajúce zo zmluvy a že ako pristupujúci dlžník sa stal
ďalším dlžníkom zo zmluvy, v dôsledku čoho dlžník a pristupujúci dlžník sú zaviazaní voči banke splatiť
pohľadávku a plniť ďalšie záväzky podľa zmluvy spoločne a nerozdielne. Zároveň pristupujúci dlžník

v dohode vyhlásil, že v prospech banky splní popri dlžníkovi pohľadávku banky a banka je oprávnená
požadovať splnenie pohľadávky banky od ktoréhokoľvek z dlžníkov. Uviedol tiež, že dlžník a pristupujúci
dlžník vyhlásili, že sa oboznámili so súčasťami zmluvy a Dohody, ktorými sú Všeobecné obchodné
podmienky, Úverové podmienky, Sadzobník a Podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový
produkt v zmysle Zmluvy poskytuje a súhlasili s nimi a zaviazali sa ich dodržiavať.

3.AktívnulegitimáciužalobcaodôvodňovalapreukazovalZmluvouopostúpenípohľadávokč.1352/214/
CE zo dňa 25.9.2014, ktorou bola pohľadávka Slovenskej sporiteľne a.s. voči žalovaným postúpená na
žalobcu a podľa tvrdenia žalobcu Oznámením zo dňa 7.10.2014 upovedomila Slovenská sporiteľňa a.s.
žalovaných v 1/ a 2/ rade o postúpení pohľadávky. Keďže si žalovaní svoje povinnosti vyplývajúce zo
Zmluvy o povolenom prečerpaní a Dohody o pristúpení k záväzku neplnili riadne, ku dňu postúpenia

pohľadávky dosiahla výška splatného dlhu žalovaných celkom sumu 15.062,93 eur, ktorá pozostávala
z istiny vo výške 11.268,41 eur a príslušenstva vo výške 3.794,52 eur.

4. Konštatoval súd prvej inštancie, že spoločnosť Lumistar s.r.o. (pôvodne označený žalovaný) bola
vymazaná z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka č. 17575/V, že dôvodom

výmazu bol dobrovoľný výmaz a spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia. Jej právnym nástupcom bola
spoločnosť FINAZ s.r.o. IČO: 36 489 875, k čomu došlo ešte pred účinnosťou CSP. Súd prvej inštancie
zároveň uviedol, že vec prejednával v neprítomnosti žalovaného v 1/ rade, a to s odkazom na ust. §
106 a § 111 ods. 3 CSP.

5. Súd prvej inštancie citujúc ust. § 497 Obchodného zákonníka a § 533 Občianskeho zákonníka
vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaný v 1/ rade
Lumistar, s.r.o. a žalovaný v 2/ rade Ing. S. X. uzatvorili Zmluvu o povolenom prečerpaní a Dohodu o
pristúpení záväzku č. 0579783330/2009 dňa 16.12.2009, v zmysle ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. na
požiadanie dlžníka poskytla v prospech žalovaného v 1/ rade peňažné prostriedky do určitej sumy, ale

dlžník, t.j. žalovaný v 1/ rade ani žalovaný v 2/ rade poskytnuté peňažné prostriedky nevrátili a nezaplatili
úroky.

6. Z dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že súdu bol predložený prehľad o transakciách
na účte žalovaného, ktorý poskytuje celkový obraz o pohybe peňažných prostriedkov, t.j. koľko vkladov

a výberov a v akej výške bolo na účte žalovaného realizovaných, aké poplatky, úroky, prípadne úroky
z omeškania si právny predchodca žalobcu v súlade s Obchodnými podmienkami a Sadzobníkom
poplatkov a náhrad účtoval. Zároveň bolo uvedené, z čoho pozostáva žalovaná suma, a to špecifikáciou
uplatnenej pohľadávky, ktorej výška vyplýva z bankového informačného systému právneho predchodcu
žalobcu, pričom podľa predloženého CD nosiča s prehľadom transakcií na bežnom účte k 31.7.2012

bola suma - 11.268,41 eur. Z predložených dokladov malo byť zrejmé, že k odstúpeniu od Zmluvy o
povolenom prečerpaní došlo ku dňu 26.7.2012 a následne došlo k prevodu pohľadávky z tejto zmluvy
na technický účet banky.

7. Súd prvej inštancie rovnako vychádzajúc zo stanoviska žalobcu, z ktorého vyplýva, že nie je možné

stotožniť sa s tvrdením žalovaného v 2/ rade, že nebol plne informovaný o postupe a spôsobe zániku
alebo ukončenia zmluvy, opakovane poukázal na vyjadrenie žalobcu, ktorý uviedol, že žalovaný v 2/
rade v uvedenej zmluve v článku III. bode 2 vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami zmluvy, ktorými sú
Všeobecné obchodné podmienky, Úverové podmienky, Sadzobník a Podmienky určené zverejnením,
za ktorých sa bankový produkt v zmysle zmluvy a dohody poskytuje a súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich

dodržiavať, že žalovaný v 2/ rade bol prostredníctvom Úverových podmienok účinných od 15.1.2009
v bode 9.5 informovaný, že povolené prečerpanie zaniká momentom zániku Úverovej zmluvy, na
základe ktorej bolo povolené prečerpanie poskytnuté, alebo dňom stanoveným bankou v Oznámení o
poskytnutí povoleného prečerpania alebo v inom Oznámení týkajúcom sa povoleného prečerpania a
že v Úverových podmienkach bol zároveň v bode 14 informovaný o prípadoch porušenia a tiež aké

následky môže mať porušenie povinnosti zo Zmluvy o povolenom prečerpaní.

8. Taktiež nie je možné stotožniť sa s názorom žalovaného v 2/ rade, že dostatočne nepreukázal svoj
nárok, nakoľko v Zmluve o postúpení pohľadávky, ani v jej prílohe nie je dostatočne identifikovanápredmetná pohľadávka, pretože z prílohy nepochybne vyplýva názov Lumistar, s.r.o., IČO: 36 602 205,
sídlo Alžbetina č.55, Košice, číslo účtu: 5031029087 a názov produktu: Pohľadávka z nepovoleného
prečerpania na účte a pobočka: Košice, AUPARK, Nám. osloboditeľov.

9. K otázke uplatnených zmluvných úrokov po zosplatnení úveru uviedol, že si uplatňuje nárok na
zaplatenie úrokov do úplného splatenia istiny pohľadávky, a to v súlade s ust. § 503 ods. 3 Obchodného
zákonníka, ako aj v zmysle bodu 7.4.2 Všeobecných obchodných podmienok, že zmluvný úrok
predstavuje odmenu veriteľa za poskytnutie finančných prostriedkov, z čoho logicky vyplýva, že táto

odmena mu prináleží od momentu, kým sú finančné prostriedky dlžníkovi poskytnuté, resp. kým nie sú
veriteľovi vrátené, zatiaľ čo úrok z omeškania je sankciou za porušenie zmluvných záväzkov, pričom
sa jedná o dva samostatné a svojou povahou odlišné právne inštitúty, ktoré existujú nezávisle od
seba a následne zvýraznil, že v danom prípade nie je možné aplikovať ust. zák.č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, lebo zmluvu uzatvorili podnikateľské subjekty pri podnikateľskej činnosti, čo
vyplýva zo zmluvy, ktorá obsahuje poskytnutie povoleného prečerpania bankou dlžníkovi ako MIKRO

podnikateľovi.

10. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným v 2/ rade, súd prvej inštancie citoval § 387
ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 388, § 391 ods. 1, § 397 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú
premlčanievobchodno-záväzkovýchvzťahochstým,žepremlčaciadobaještvorročná.Ideovšeobecnú

premlčaciu dobu t.j. uplatní sa pri všetkých právach, na ktoré je aplikovateľný Obchodný zákonník ( §
261, § 262), okrem prípadov, keď to zákon pre jednotlivé práva ustanovuje inak.

11. Vzhľadom na to, že v danom prípade istina bola zosplatnená 26.7.2012 a až vtedy bola splatná
žalovaná suma, vyvodil súd, že premlčacia lehota začala plynúť 26.7.2012 a uplynula 26.7.2016. Keďže

žaloba došla súdu 7.12.2015 podľa odtlačku pečiatky, mal zato, že právo sa nepremlčalo uplynutím
premlčacej doby ustanovenej zákonom.

12. Pri posudzovaní príslušenstva - úrokov z omeškania, okrem toho, že súd citoval ust. § 369 ods.
1, 2 Obchodného zákonníka, mal za to, že žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade sú v omeškaní s

vrátením zostatku poskytnutých úverových prostriedkov, čo do sumy 11.268,41 eur, t.j. istiny, pričom
sadzba úrokov z omeškania bola v danom prípade dohodnutá vo výške 10% (článok I bod 1 Zmluva o
povolenom prečerpaní a Dohody o pristúpení k záväzku) a teda žalobca mal možnosť v zmysle platného
Obchodného zákonníka požadovať od žalovaných zaplatenie úrokov z omeškania. Súd preto žalobe
vyhovel v celom rozsahu a žalovaným v 1/ a 2/ rade uložil zaplatiť žalobcovi sumu 11.268,41 eur so

14,90% - ným úrokom ročne od 26.9.2014 až do zaplatenia a s 10% - ným úrokom z omeškania ročne
odo dňa 26.9.2014 až do zaplatenia, ako aj na zaplatenie sumy 3.794,52 eur.

13. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 2 CSP a
žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.

14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 2/ rade. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok zmenil v súlade s jeho návrhom tak, že zamietne návrh žalobcu v celom rozsahu, prípadne
rozhodnutie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že aj
keď namietal premlčanie nároku žalobcu, prvostupňový súd však predmetnú námietku neakceptoval
v odseku 26. a nasl. napadnutého rozsudku. V odvolaní poukázal na to, že súd aplikoval na daný
prípad ustanovenie § 391 ods. 1 a § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka, že predmetné ani nasledujúce

ustanovenia Obchodného zákonníka neriešia presne situáciu, keď nie je dohodnutá doba splatnosti,
že samotné odstúpenie od zmluvy zo dňa 26.7.2012 nezaložilo splatnosť uplatnenej pohľadávky a
odstúpenie bolo už len dôsledkom nesplatenia, ktorému predchádzali písomné výzvy na splatenie
dlhu pôvodného veriteľa. Tejto skutočnosti napriek upozorneniam súd prvej inštancie vôbec nevenoval
pozornosť. Ďalej uviedol, že v danom prípade je nutné aplikovať ustanovenie § 563 Občianskeho

zákonníka, že k uvedenej skutočnosti sa viaže rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 3Cz/99/81 a
následne judikát R 28/1984. Nakoľko predmetné rozhodnutie si vyžaduje upresnenie, uviedol aj ďalšie
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/25/2003 (R 91/2004), sp.zn. 3Cdo/174/2016 zo dňa
10.11.2016. Dal do pozornosti, že Občiansko-právne kolégium Najvyššieho súdu SR konštatovalo, ževzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že v súčasnosti platí, že ak sa veriteľ nedohodol s
dlžníkom na splatnosti záväzku a súčasne splatnosť nevyplýva ani z iných skutočností (rozhodnutia,
právneho predpisu) začína plynúť premlčacia doba dňom nasledujúcim po dni, kedy peňažný dlh

vznikol.Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal námietkou, ako ju odvolateľ uplatnil,
že všetky skutočnosti bolo potrebné aplikovať v priamej súvislosti s ustanovením § 563 Občianskeho
zákonníka t.j. ak čas plnenia dlhu nebol dohodnutý (náš prípad) ani inak určený, premlčacia doba
začína plynúť dňom nasledujúcim po tom, keď dlh vznikol, pričom dlh vznikol uzatvorení Zmluvy o
povolenom prečerpaní dňa 16.12.2009 a v tento deň došlo aj k čerpaniu, lehota na uplatnenie začala

plynúť 17.12.2009.

15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2/ rade sa stotožnil s právnym posúdením veci súdom
prvejinštancie,ktorýsprávneskonštatovalavnapadnutomrozsudkudostatočneodôvodnil,žežalobcom
uplatnený nárok nie je premlčaný, a preto skutkové tvrdenia odvolateľa považoval za nesprávne a

účelové. Uviedol, že žalobca si v konaní uplatnil voči žalovaným pohľadávku, ktorá vznikla zo Zmluvy o
povolenom prečerpaní a Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 16.12.2009. Pretože sa v danom prípade
jednáoúverposkytnutýformoupripísaniapeňažnýchprostriedkovkbežnémuúčtu,žalovaníakoúveroví
dlžníci nemali s právnym predchodcom žalobcu dohodnutý presný splátkový kalendár, resp. dátum
splatnosti jednotlivých splátok úveru. Žalovaní boli oprávnení čerpať poskytnuté peňažné prostriedky a

to formou realizácie platobných príkazov, prevodov alebo výberov z účtu, pričom ich povinnosťou bolo
realizovať tieto transakcie iba do výšky poskytnutých peňažných prostriedkov.V prípade, ak prekročili
realizovanými transakciami limit, ktorý im bol právnym predchodcom žalobcu poskytnutý a teda dostali
sa do nepovoleného prečerpania, vznikla im podľa bodu 7.4.4 Všeobecných obchodných podmienok
povinnosť platiť okrem úrokov aj úroky z omeškania tzv. úroky z prečerpania a to z dlžnej čiastky

predstavujúcej nepovolené prečerpanie. Toto nepovolené prečerpanie sa úročilo úrokom z omeškania
denne od prvého dňa nepovoleného prečerpania vrátane, až do dňa bezprostredne predchádzajúceho
dňu splatenia nepovoleného prečerpania. Vzhľadom k povahe bankového produktu žalovaní neboli
povinní splácať pohľadávku v splátkach s pravidelnou periodicitou, či výškou splátky s výnimkou
povinností zaplatiť sumu nepovoleného prečerpania t.j. sumu čerpanú nad dohodnutý úverový rámec,

avšak to až momentom odstúpenia od zmluvy. Žalobca z týchto dôvodov nesúhlasil s právnym názorom
odvolateľa, že plynutie premlčacej doby je potrebné počítať počnúc dňom nasledujúcim po vzniku
zmluvného vzťahu t.j. od 17.12.2009. Ďalej uviedol, že spôsob splácania bol medzi zmluvnými stranami
dohodnutý v bode 7.3.1 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého pohľadávka z úveru, ktorá
sa skladá z istiny, jej súčasti a príslušenstva bude v čase konečnej splatnosti kontokorentného úveru

splácaná formou započítania tejto pohľadávky z úveru banky voči klientovej pohľadávke z účtu a to v
momente vzniku pohľadávky z účtu a v rozsahu, v ktorom sa pohľadávky kryjú. Právo klienta na čerpanie
kontokorentného úveru do výšky úverového rámca trvá až do termínu konečnej splatnosti. V prípade,
že ku dňu splatnosti úrokov z omeškania, poplatkov a iných nákladov spojených s kontokorentným
úverom nebude na účte klienta dostatok prostriedkov na ich úhradu a dohodnutý úverový rámec bude

vyčerpaný v celej dohodnutej výške, dohodli sa klient a banka na tom, že banka je oprávnená uspokojiť
splatné úroky, úroky z omeškania, poplatky a iné náklady spojené s kontokorentným úverom vo forme
zaťaženia účtu klienta i keď neexistuje klientova pohľadávka z jeho účtu a úverový rámec je vyčerpaný
v celej dohodnutej výške. Na základe tejto skutočnosti ak bude rozsah čerpaného kontokorentného
úveru vyšší, ako je výška dohodnutého úverového rámca (nepovolené prečerpanie), klient je povinný

okamžite vyrovnať toto nepovolené prečerpanie minimálne na výšku dohodnutého úverového rámca.
Z vyššie uvedeného vyvodil žalobca, že právny predchodca žalobcu nebol oprávnený uplatniť si celý
svoj nárok predtým, ako zosplatnil poskytnutý úverový rámec a odstúpil od predmetnej zmluvy (dňa
26.7.2012), pričom k odstúpeniu od zmluvy došlo v súlade s bodom 7.6.1 Všeobecných podmienok
Slovenskej sporiteľne a.s. Ďalej uviedol, že žalobca v konaní predložil na preukázanie zosplatnenia

úveru Odstúpenie od zmluvy zo dňa 26.7.2012 a z uvedeného je zrejmé, že žalobca dostatočným
spôsobom preukázal, že došlo k riadnemu odstúpeniu a k ukončeniu zmluvy. Naopak žalovaný v 2/
rade svoju procesnú obranu zakladá na nepreukázaných skutkových tvrdeniach, ktoré sú účelové a
nepravdivé a nemajú ani právny základ podľa názoru žalobcu. Vzhľadom na skutkové tvrdenia uvedené
v tomto podaní žalobca sa v celom rozsahu stotožnil s rozsudkom okresného súdu, pretože súd

prvej inštancie vec správne právne posúdil a dospel k správnym skutkovým zisteniam, že pohľadávka
uplatnená žalobcom nie je premlčaná. Preto navrhol, aby odvolací súd v časti výrokových častí I. až III.
rozsudok ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovaného v 2/rade zaplatiť žalobcovi 100% náhradu
trov prvoinštančného a odvolacieho konania.16. Žalovaný v 2/ rade sa k stanovisku žalobcu písomne nevyjadril.

17. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného v 2/ rade, ktoré bolo
podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,
bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je

potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je
potrebné považovať za dôvodné.

18. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu (§ 379 CSP) v zmysle ktorého

Civilný sporový poriadok ustanovuje výnimky zo zásady viazanosti odvolacieho súdu rozsahom
podanéhoodvolania,atosprihliadnutímajnato,ževkonaníoodvolanískúmaodvolacísúdajsprávnosť
postupu súdu a tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vychádza. Odvolací súd
považuje za potrebné zdôrazniť, že záväzok viacerých dlžníkov zaplatiť veriteľovi peňažnú pohľadávku
spoločne a nerozdielne vyplýva podľa ustanovení § 511 Občianskeho zákonníka zo spoločných

záväzkov. Tieto spoločné záväzky viacerých dlžníkov v súdnom konaní pri vymáhaní dlhu zo strany
veriteľa od týchto dlžníkov môžu založiť ich samostatné procesné spoločenstvo na strane žalovaných
podľa § 76 CSP, alebo nerozlučné procesné spoločenstvo na strane žalovaných podľa § 77 CSP.

19. Žalobca v žalobe aj v priebehu celého konania na súde prvej inštancie žiadal zaviazať žalovaných
v 1. a 2. rade na zaplatenie uplatnenej pohľadávky spoločne a nerozdielne a to s odkazom na dohodu
uzatvorenú medzi právnym predchodcom veriteľa, právnym predchodcom dlžníka a pristupujúcim
dlžníkom, v zmysle ktorej dlžník a pristupujúci dlžník sú zaviazaní voči banke splatiť pohľadávku banky
a plniť ďalšie záväzky podľa zmluvy spoločne a nerozdielne, a teda s odkazom aj na ustanovenie §

533 Občianskeho zákonníka (v úprave pristúpenia k záväzku v Občianskom zákonníku zodpovedá taký
výrok rozsudku, ktorý záväzok dlžníka a pristupujúceho dlžníka označuje za spoločný a nerozdielny), ide
teda o solidaritu dlhu, o pasívnu solidaritu dlžníkov a teda dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.
Súd prvej inštancie však nie je oprávnený meniť žalobný petit a o takto uplatnenom žalobnom petite mal
konať a rozhodnúť. Ak súd neakceptoval petit návrhu tak, ako žalobca navrhoval zaviazať žalovaných

na zaplatenie uplatnenej pohľadávky bez toho, aby tento svoj postup, vrátane svojho rozhodnutia
odôvodnil, konal nesprávne, a preto odvolací súd vzhľadom na dôvodnosť podaného odvolania zrušil
rozsudok v celom rozsahu.

20. V priebehu odvolacieho konania odvolací súd zistil, že pôvodne označená spoločnosť žalovaného
v 1. rade FINAZ s.r.o. naposledy so sídlom Kysucká 16, Košice, IČO: 36 489 875 bola dňa 8.3.2018 z
príslušnéhoObchodnéhoregistraOkresnéhosúduKošiceIvymazaná,dôvodomvýmazuboldobrovoľný
výmaz a teda spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť
MDT Group s.r.o. so sídlom Lermontovova 18, Bratislava, IČO: 35 923 270, s ktorou odvolací súd

v súlade s ustanovením § 64 CSP v konaní pokračoval (konal) ako s právnym nástupcom pôvodne
označeného žalovaného v 1. rade. Uvedené skutočnosti odvolací súd zistil z výpisu z Obchodného
registra Okresného súdu Košice I a Okresného súdu Bratislava I.

21. Podľa § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

22. Predmetné konanie sa začalo doručením žaloby súdu dňa 7.12.2015, teda za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol a aj odvolanie podal odvolateľ v roku 2017 za
účinnosti Civilného sporového poriadku, podľa ustanovení ktorého odvolací súd posudzoval správnosť
postupu súdu prvej inštancie a dôvodnosť podaného odvolania.23. Žalovaný odôvodnil odvolanie dôvodmi podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, že

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

24. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam je v súdnej praxi vykladaný tak, že

musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke
a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkovým zistením, ktoré nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní je výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktoré nezodpovedá postupu
vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej
úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní

vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov sporových
strán nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo vtedy, ak neprihliadne na rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi alebo vyšli za konania najavo, alebo vtedy, ak
sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo vyskytne logický
rozpor.

25. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.

26. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku z hľadiska
odvolateľom tvrdených odvolacích dôvodov dospel k záveru, že odvolateľom tvrdené odvolacie dôvody
sú dané. Je potrebné prisvedčiť odvolateľovi, že ním tvrdené námietky v podanom odvolaní, ktoré
prezentoval aj pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie nevysporiadal, spochybňujú
správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska tvrdených skutočností a právnych záverov, ku ktorým

dospel súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa totiž v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec
nezaoberal námietkami zo strany žalovaného ( ich obsah v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
navyše absentuje) a to ani v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania.

27. Súd prvej inštancie tak rozhodol na základe ustálenia skutkového stavu, ktorého závery neboli
súdom prvej inštancie vykonané na základe hodnotenia dôkazov v zmysle úpravy § 191 ods. 1 CSP
(do 30.6.2016 podľa úpravy § 132 OSP). V dôsledku toho sú jeho tak skutkové závery ako aj na nich
nadväzujúce právne závery nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zároveň aj predčasné.

28. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri
rozhodovaní je povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite
odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi

skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby
závery ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel boli racionálne a presvedčivé.

29. Podľa ustanovenia § 157 ods. 2 OSP účinného do 30.6.2016 v odôvodnení rozsudku súd uvedie

čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov a ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný),
prípadne iný účastník konania stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

30. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa žalobca domáha, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípade odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

31. Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť,

ktoré skutočnosti (skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami strán sporu alebo iným
zákonom predpísaným spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, prípadne tiež, ktoré
z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej preukázanej i nepreukázanej
skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne a jasne uviesť, ako k tomu záveru dospel, teda z akých
dôkazov - podľa jeho názoru - záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa §§ 191 - 194 CSP hodnotil,

a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy protichodné a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkom na
vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam v prejednávanej
veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov
účastníkov na vykonanie dôkazov a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach
(skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.

Jednotlivé preukázané skutočnosti je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv.
skutkovej vety), ktorou stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 CSP) a ktorý je rozhodujúci
pre právne posúdenie. Posúdením veci po právnej stránke pritom treba rozumieť výklad o tom, z ktorých
ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ustanovenia podradil
zistený skutkový stav) a ako ho prípadne vyložil a výklad o tom aké majú účastníci na základe zisteného

skutkového stavu podľa týchto ustanovení vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola
preto vec rozhodnutá. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v
prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp. keď sú právne závery v extrémnom
nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia

nevyplývajú.

32. Súd prvej inštancie sa podľa názoru odvolacieho súdu týmito zásadami neriadil. Vychádzajúc
z dôvodov napadnutého rozhodnutia je totiž potrebné zdôrazniť, že odôvodnenie napadnutého

rozhodnutia obsahuje, resp. je tvorené len popisom obsahu žaloby a popisom vyjadrení (stanovísk)
právneho zástupcu žalobcu, vrátane citácie zákonných ustanovení a tak nie je ani zrejmé, čo z toho
predstavujú závery súdu prvej inštancie.

33. S poukazom na vyššie uvedené možno vyvodiť, že súd prvej inštancie bez toho, aby vykonal

dokazovanie ohľadne žalobcom uplatneného nároku (z obsahu spisu to nevyplýva) kedy a v akom
rozsahu došlo k nepovolenému prečerpaniu, či nepovolené prečerpanie, teda žalobcom uplatnená
žalovaná istina je tvorená aj poplatkami a úrokmi, prípadne úrokmi z omeškania ( v akom rozsahu,
za aké obdobie a v akej výške) ohľadne nepovoleného prečerpania, a to s prihliadnutím aj na
žalovaným vznesenú námietku premlčania, uspokojil sa len so všeobecným stanoviskom žalobcu, ktoré

premietol do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a ktoré nešpecifikuje spôsobom dostatočným a
preukázateľným žalobcom uplatnený nárok čo do istiny ale aj príslušenstva a v nadväznosti na to
aj možnosť preskúmania včasnosti jeho uplatnenia. Súd prvej inštancie si rovnako osvojil stanovisko
zástupcu žalobcu, že podľa predloženého CD nosiča s prehľadom transakcií (bez objasnenia týchto
trasakcií) bola na bežnom účte k 31.7.2012 suma -11.268,41 eur. Obdobným spôsobom sa súd prvej

inštancie stotožnil s tvrdením žalobcu o odstúpení od zmluvy o povolenom prečerpaní, ku ktorému
malo dôjsť ku dňu 26.7.2012 a tiež so stanoviskom právneho zástupcu žalobcu k vznesenej námietke
premlčania zo strany žalovaného, že v danom prípade bola istina zosplatnená dňa 26.7.2012 a až vtedy
bola splatná žalovaná suma z čoho vyvodil, že právo žalobcu sa nepremlčalo uplynutím premlčacej dobystanovenej zákonom, keďže začala plynúť 26.7.2012 a uplynula 26.7.2016, pričom žaloba bola podaná
na súd dňa 7.12.2015.

34. Treba prisvedčiť odvolateľovi, že súd sa s poukazom aj na vyššie uvedené nevysporiadal s
námietkami žalovaného vôbec a najmä so začatím plynutia premlčacej doby, keď odvolateľ tvrdil, že
v zmysle zmluvy nebola dohodnutá splatnosť záväzku, že odstúpenie od zmluvy zo dňa 26.7.2012
nezaložilo splatnosť uplatnenej pohľadávky, že odstúpenie bolo už len dôsledkom nesplatenia, ktorému

predchádzali písomné výzvy na splatenie dlhu pôvodného veriteľa a keďže dlh vznikol uzatvorením
zmluvy o povolenom prečerpaní dňa 16.12.2009 a v tento deň došlo aj k čerpaniu finančných
prostriedkov,lehotanauplatnenienárokuzačalaplynúťnasledujúcimdňom,resp.nazákladepísomných
výziev pôvodného veriteľa na splatenie dlhu.

35. Odvolací súd v súvislosti s posudzovaním vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného
považuje za potrebné uviesť, že Obchodný zákonník upravuje problematiku premlčania obchodno-
záväzkových vzťahov v ustanovení § 387 a nasl. Pre určenie začiatku a trvanie premlčacej doby je v
ustanovení § 391 ods. 2 upravené všeobecné pravidlo, podľa ktorého pri právach vymáhateľných na
súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. Týmto spôsobom

je všeobecne určený začiatok plynutia premlčacej doby. Následne Obchodný zákonník v ďalších
ustanoveniach upravuje počiatok plynutia premlčacej doby osobitne pre jednotlivé práva. Všeobecný
začiatok premlčacej doby pritom nie je možné stotožniť so splatnosťou záväzku. Pre začiatok behu
premlčacej doby vychádzajúc aj z doterajšej judikatúry je rozhodujúci objektívny okamih, kedy právo
mohlo byť vykonané po prvýkrát. Osobitná úprava počiatku plynutia premlčacej doby pre záväzkové

vzťahy, v ktorých sa povinnosť plniť záväzok dlžníkom viaže na moment splatnosti záväzku je upravená
v ustanovení § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka. V zmysle tohto ustanovenia pri práve na plnenie
záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa má záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením.

36. Odvolací súd však považuje za potrebné zdôrazniť, že zákon (Obchodný zákonník) ustanovuje
lehotu splatnosti úveru podporne pre prípad, keď strany v zmluve o úvere nedohodnú lehotu splatnosti.
Ide o osobitné ustanovenie vo vzťahu k všeobecnej úprave času plnenia v § 340 ods. 1, ktoré sa
pri zmluve o úvere neuplatní, lebo prednosť má § 504. Táto úprava je pre dlžníka výhodnejšia, lebo
ustanovuje jednomesačnú lehotu odo dňa, keď o vrátenie úveru veriteľ požiada a lehota sa počíta odo

dňa, keď prejav vôle veriteľa dôjde dlžníkovi. Pre žiadosť veriteľa zákon nepožaduje písomnú formu.
Ak sa strany na písomnej forme nedohodnú, veriteľ môže požiadať o vrátenie úveru aj ústne. Ak dlžník
nevráti poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutej lehote a ak takej dohody niet, tak v zákonnej lehote
sa dostane do omeškania.

37. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca predložil CD nosič s prehľadom transakcií na bežnom
účte, avšak bez sprievodného listu k jednotlivým položkám (transakciám), ktorý by mal poskytovať obraz
o pohybe peňažných prostriedkov (koľko vkladov a výberov a v akej výške bolo na účte žalovaných
realizovaných, ako aj to aké poplatky, úroky, prípadne úroky z omeškania si právny predchodca žalobcu

účtoval). Súd prvej inštancie sa neoboznámil s predloženým CD nosičom, nevyplýva to ani z rozhodnutia
súdu prvej inštancie, ani zo zápisnice z pojednávania a v nadväznosti na žalovaným vznesenú námietku
premlčania ani nezisťoval vzhľadom na námietky odvolateľa, že nemohla plynúť na jednotlivé debetné
zostatky lehota na uplatnenie nároku skôr ako odstúpením od zmluvy, pričom je potrebné uviesť, že
samotné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti neznamená, že lehota na uplatnenie debetných zostatkov

nemohla uplynúť skôr.

38.Súdprvejinštanciesanezaoberaltým,žepremlčaciadobanauplatneniejednotlivýchnárokov(istiny,
úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov atď.) môže plynúť vzhľadom od dohody v zmluve, prípadne od

zákonnej úpravy rôzne. Vyplýva to aj z bodu 11.1 Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. pre
poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a Mikro podnikateľom, podľa ktorého
dlžník je povinný splatiť pohľadávku banky najneskôr v deň konečnej splatnosti povoleného prečerpania,zaktorýsapovažujedeňzániku povolenéhoprečerpaniapodľabodu9.5alebodeňuvedenývoznámení
banky o zastavení povoleného prečerpania.

39. V zmluve o povolenom prečerpaní si zmluvné strany dohodli splatnosť úroku z povoleného
prečerpania mesačne, v posledný deň kalendárneho mesiaca. To znamená, že premlčacia doba na
uplatnenie týchto úrokov začala plynúť od prvého dňa nasledujúceho mesiaca. Žalobca nešpecifikoval
istinu uplatnenú žalobou vo výške 11 268,41 eur k 31.7.2012, pričom z jeho stanoviska vyplýva, že

táto istina by mala pozostávať z povoleného prečerpania 8 500,- eur a z neuhradených úrokov, úrokov
z omeškania a poplatkov, ktoré však nešpecifikoval. Pre určenie začatia plynutia premlčacej doby na
uplatnenie úrokov (z čerpania povoleného debetu) je rozhodujúce zistenie, kedy tento nárok na úroky
žalobcovi vznikol. Sám žalobca odkazuje na obsah bodov 7.3.1. a 7.3.2. Všeobecných obchodných
podmienok, podľa ktorých „pohľadávka z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a príslušenstva bude v
čase konečnej splatnosti kontokorentného úveru splácaná formou započítania tejto pohľadávky z úveru

banky voči klientovej pohľadávke z účtu a to v momente vzniku pohľadávky z účtu a v rozsahu, v ktorom
sa pohľadávky kryjú. V prípade, že ku dňu splatnosti úrokov z omeškania, poplatkov a iných nákladov
spojených s kontokorentným úverom nebude na účte klienta dostatok prostriedkov na ich úhradu a
dohodnutý úverový rámec bude vyčerpaný v celej dohodnutej výške, dohodli sa klient a banka na tom,
že banka je oprávnená uspokojiť splatné úroky, úroky z omeškania, poplatky a iné náklady spojené s

kontokorentným úverom vo forme zaťaženia účtu klienta i keď neexistuje klientova pohľadávka z jeho
účtuaúverovýrámecjevyčerpanývcelejdohodnutejvýške.Nazákladetejtoskutočnostiakbuderozsah
čerpaného kontokorentného úveru vyšší, ako je výška dohodnutého úverového rámca (nepovolené
prečerpanie), klient je povinný okamžite vyrovnať toto nepovolené prečerpanie minimálne na výšku
dohodnutého úverového rámca.“ Z uvedeného vyplýva, že v prípade nepovoleného prečerpania bol

žalobca povinný toto nepovolené prečerpanie vyrovnať okamžite, t. j. nasledujúci deň po jeho vzniku a
následne, ďalší deň začala žalobcovi plynúť zákonná premlčacia doba na uplatnenie nároku. Z tohto
dôvodu je podstatné, aby žalobca jasne a zrozumiteľne špecifikoval uplatnený nárok najmä v istine tak,
aby bolo zrejmé, kedy došlo k vzniku nepovoleného prečerpania, z čoho pozostáva, t. j. titul nároku
(istina, úroky, úroky z omeškania, poplatky a pod.) a jeho výška.

40.OdvolacísúdsivytlačilúdajezCDnosiča,ktorýbolpredloženýbezakéhokoľveksprievodnéholistua
aj v rámci predloženého nosiča absentuje bližšie ozrejmenie jednotlivých transakcií, z ktorých odvodzuje
žalobca uplatnený nárok, ide o údaje od 16.12.2009 do 31.7.2012, čo vo vytlačenej forme predstavuje 58

strán,pričombezobjasneniajednotlivýchtransakciínemožnovyvodiťzáveryone(dôvodnosti)žalobcom
uplatneného nároku, a to s prihliadnutím aj na odvolateľom vznesenú námietku premlčania.

41. V posudzovanej veci je nesporné, že vzhľadom na charakter subjektov a predmet ich záväzkového

vzťahu sa tento posudzuje podľa ustanovení Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 1). Rovnako je
nesporné, že zmluvné strany si v Zmluve o povolenom prečerpaní a dohode o pristúpení k záväzku,
nedohodli splatnosť povoleného prečerpania vo výške 8 500,- eur. Neznamená to však, že takto
poskytnutý úver nepodlieha premlčaniu. Obchodný zákonník takúto situáciu predpokladá v ustanovení §
504 a lehotu splatnosti úveru pre takýto prípad stanovuje uplynutím jednomesačnej lehoty od doručenia

výzvy veriteľa dlžníkovi o vrátenie úveru, na ktorú poukazoval v súvislosti s námietkou premlčania aj
žalovaný v 2. rade, s čím sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Je pritom nesporné z údajov CD nosiča,
že žalobca opakovane dlžníkov upomínal na platenie, pričom doposiaľ upomienky nepredložil, len z
ktorých možno zistiť rozsah výzvy na platenie a tým aj prípadnú splatnosť celého dlhu.

42. Odvolací súd ďalej uvádza, že podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia,
dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

43. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.44. Základnou procesnou povinnosťou sporových strán je teda povinnosť uviesť skutkové tvrdenia
podstatné pre rozhodnutie vo veci a povinnosť označiť a doložiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení.
Žalobca je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho porušené alebo ohrozené

právo, alebo právom chránený záujem a žalovaný je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré
právo žalobcu vylučujú. Dokazovať je povinný každý to, čo v spore tvrdí.

45.Podľa§151ods.1,2CSPskutkovétvrdeniastrany,ktoréprotistranavýslovnenepoprelasapovažujú
za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie

vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

46. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že skutkové tvrdenia sa považujú za nesporné,
ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v uvedenom
ustanovení, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec,

alebo ak ho síce poprela, ale neúčinne. Pre popretie skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako
pre predkladanie skutkových tvrdení, to znamená, že strana musí nielen popierať tvrdenia protistrany
ale musí uviesť vlastné tvrdenia a tieto musí preukázať, resp. predložiť alebo navrhnúť dôkazy na
preukázanie týchto svojich tvrdení. Inak sa takéto popretie považuje za neúčinné.

47. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

48. Odvolací súd s poukazom aj na vyššie uvedené nespochybňuje základný princíp sporového konania
spočívajúci v povinnosti strán sporu tvrdiť a preukazovať skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci

(čl. 8 CSP). Je na žalobcovi aby tvrdenia uvádzané v žalobe aj preukázal a je na žalovanom, aby ak
chce byť úspešný v spore poprel tvrdenia žalobcu a na preukázanie svojich tvrdení doložil alebo označil
dôkazy.

49. Z vyššie uvedených dôvodov musel odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, keďže neboli
splnené podmienky na jeho potvrdenie, ale ani na jeho zmenu, podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, a
to z dôvodu porušenia práva odvolateľa na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami
v konaní a podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a to z dôvodu nesprávneho hodnotenia dôkazov, ktoré
vyústilo do nesprávnych skutkových zistení súdom prvej inštancie, zrušil, vrátane závislého úroku o

trovách konania a vec vrátiť podľa § 391 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v spore, pretože
by nebolo účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

50. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude posúdiť žalobcom uplatnený nárok v zmysle

žalobného petitu a rozhodnúť v súlade s takto uplatneným žalobným petitom, vypočuť strany sporu
k jednotlivým transakciám uvedeným v CD nosiči, v ktorom sa okrem iného nachádzajú aj výzvy zo
strany právneho predchodcu žalobcu - upomienky, na ktoré odkazuje žalovaný a zároveň bude potrebné
aj objasniť jednotlivé transakcie, vzhľadom na ich obsah (napr. okrem iného automatická splatnosť
istiny, prolongácia účtu atď.), zistiť zostatok dlhu, a to istiny, úrokov z úveru, úrokov z omeškania

a poplatkov, zistiť počiatok omeškania žalovaných so zaplatením istiny, úroku a úrokov z úveru a
ako žalobca započítal, resp. tieto zaúčtoval, či ich započítal na istinu, úroky z úveru alebo úroky
z omeškania, opätovne posúdiť otázku premlčania v nadväznosti na vyššie uvedené zistenia a v
prípade potreby vyzvať strany sporu na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP), výsledky
vykonaného dokazovania riadne vyhodnotiť, náležite sa vysporiadať s relevantnou právnou i skutkovou

argumentáciou strán sporu a nové rozhodnutie náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP
aj odôvodniť. Súd prvej inštancie sa v novom rozhodnutí vyporiada aj so skutočnosťami uvedenými v
podanom odvolaní.51. Odvolací súd k samotným úrokom a úrokom z omeškania, ktoré žalobca v tomto konaní uplatnil
poukazuje predovšetkým na rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky, že úroky sa môžu na

základe dohody strán stať súčasťou istiny a takto navýšená istina o úroky sa môže úročiť úrokmi z
omeškania, avšak úroky z omeškania nemožno uplatňovať z úrokov z omeškania.

52. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci podľa

§ 396 ods. 3 CSP, pretože odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie
konanie (§ 392 ods. 2, 3 CSP). Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne podľa výsledku v spore
aj o náhrade trov konania na súde prvej inštancie.

53. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).