Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. jún 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118203537
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7118203537.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek

senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcov 1. M. M., C. G. R., O.
XXX/XX, zast. JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Advokátska kancelária, Košice, Štúrova 20 a 2.
M.. V. Z., C. G. R., J. XXX/XX, zast. JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou, Advokátska kancelária,
Košice, Štúrova 20, proti žalovanej I. A., nar. XX.X.XXXX, E. XX, V. O. I., zast. JUDr. Augustínom
Tomášom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Floriánska 16, o neplatnosť závetu a určenie, že
pôvodná žalobkyňa M. P. je dedičkou po B.L. I., o odvolaní žalobkyne 1. proti rozsudku 41C/11/2018-644
z 10.10.2019 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku II. o trovách konania.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku II. o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancie(ďalejlensúd)rozsudkomI.Žalobuzamietol,II.žalobkyniam1.a2.uložilpovinnosť
spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania žalovanej, ktorých výška bude vyčíslená v samostatnom
uznesení, ktoré súd vyhotoví po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku, III. rozhodol, že žalobkyne
1. a 2. sú povinné nahradiť štátu trovy konania spočívajúce v priznanom znalečnom za znalecké

dokazovanie, a to na účet Okresného súdu Košice I, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe právnej predchodkyne žalobkýň v 1. a 2. rade M. P., ktorou sa pred súdom
domáhala určenia, že závet zriadený vo forme notárskej zápisnice na notárskom úrade JUDr. Andreja
Kašpera, Kováčska 37 v Košiciach č. N 199/97, Nz 199/97 je neplatný a jedinou dedičkou po nebohej B.
I., zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom C., F.. K. Č.. XXXX/XX je žalobkyňa a žiadala, aby jej žalovaná

nahradila trovy konania. Žalobu odôvodnila tým, že je neterou a zákonnou dedičkou nebohej B. I., rod.
A., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v C., F.. K. Č.. XXXX/XX, ktorá zomrela XX.X.XXXX v Košiciach.
Na dedičskom konaní po nebohej dňa 23.8.2000 na Notárskom úrade JUDr. Magdalény Drgoňovej,
Letná č. 42 v Košiciach bola okrem zákonných dedičov, ako závetná dedička, bez príbuzenského vzťahu
k nebohej, účastníčkou aj žalovaná. Zákonná dedička M. E., sestra nebohej B. I. dedičstvo odmietla.
Žalobkyňa a splnomocnená zástupkyňa zákonnej dedičsky sestry nebohej obsah závetu napadli a
konanie bolo prerušené. V stanovenej lehote sa písomne vyjadrili a zdôvodnili neplatnosť závetu č. N

199/97,Nz196/97zriadenéhovoformenotárskejzápisnicenaNotárskomúradeJUDr.AndrejaKašpera,
ul. Kováčska 37 v Košiciach. Vážnym dôvodom neplatnosti závetu malo byť správanie žalovanej k
nebohej - obmedzovanie osobnej slobody ohrozovanie zdravia slabou výživou, neposkytovanie stálej
opatery, zanedbanie pri zlomenine až po vzniknutie preležanín, spôsobenie dehydratácie organizmu.Žalovaná riadila súkromnú opatrovateľskú službu svojej dcéry. Ďalej uviedla, že trvá na svojej žalobe a
navrhuje, aby súd vyhlásil závet za neplatný z toho dôvodu, že poručiteľka v čase spísania predmetného
závetu nebola v plnom rozsahu spôsobilá na jeho spísanie vzhľadom na duševnú poruchu, ktorú mala

a táto duševná porucha nebola len prechodná, ako aj vzhľadom k tomu, že poručiteľka predmetný
závet nespísala, resp. nevyjadrila svoju vôľu slobodne vzhľadom na podmienky, ktoré poručiteľka v čase
spísania závetu mala.

3. Súd po vykonanom dokazovaní, vychádzajúc z § 476d ods. 1 Obč. zák., § 46 veta prvá, § 47 a § 49

Notárskeho poriadku, v súlade s vysloveným právnym názorom Najvyššieho súdu SR v jeho zrušujúcom
uznesení 6Cdo/103/2016-492 z 31.10.2017 a v uznesení Krajského súdu v Košiciach 9Co/45/2018-503
z 15.2.2018, súd urobil záver, že žaloba je nedôvodná.

4. Z vykonaného dokazovania mu vyplynulo, že Notárska zápisnica z 17.7.1997 spísaná pred notárom
JUDr. Andrejom Kašperom sp.zn. N 199/97, Nz 196/97, ktorou poručiteľka B. I. zriadila závet v prospech

závetnej dedičky Heleny Strihovej, a ktorej neplatnosti sa žalobkyne v tomto konaní domáhajú, obsahuje
všetky osobitné náležitosti notárskej zápisnice, ktoré predpokladá § 49 veta tretia Notárskeho poriadku.
Poukázal na to, že táto listina má povahu verejnej listiny a teda potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v
nej potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. Súd aj po doplnenom dokazovaní výsluchom svedkýň W. Z.
(predtým B.) a N. G. mal za to, že predmetná notárska zápisnica dokazuje pravdivosť toho, čo sa v

nej uvádza, že svedkyne úkonu W. B. a N. G.Á. boli prítomné pri prečítaní zápisnice a jej schválení
poručiteľkou B. I., a že boli prítomné aj keď poručiteľka uviedla, čo má byť obsahom závetu (pri jej
prejave vôle, čo sa má pojať do zápisnice). V konaní nebolo nijako preukázané, že svedkyne úkonu,
či iba niektorá z nich neboli, či nemohli byť vôbec prítomné na notárskom úrade dňa 17.7.1997, resp.
že sa síce dostavili v tento deň na notársky úrad, ale neboli prítomné v dobe, keď poručiteľka uviedla,

čo má byť obsahom závetu. Tieto skutočnosti však predchodkyňa žalobkýň, ani samotné žalobkyne
v priebehu konania vôbec netvrdili. Obe svedkyne vo výpovediach na pojednávaní 10.6.2002, aj keď
ich súd opakovane vypočul po vrátení veci, zhodne uviedli, že v kritický deň prišli spolu pred notársky
úrad, kde sa stretli s poručiteľkou pani I., spoločne išli k notárovi a z notárskeho úradu svedkyne odišli
spolu potom, ako podpísali notársku zápisnicu, čo znamená, že sa zúčastnili celého konania. Z tohto

hľadiska mal preto za vylúčené, že by svedkyne úkonu neboli prítomné, aj pri prejave poručiteľky, čo
má byť obsahom závetu, tak ako to uviedol aj Najvyšší súdu SR vo svojom zrušujúcom uznesení.
Súd poukázal na to, že pôvodná žalobkyňa, ktorá bola neterou poručiteľky, podala žalobu o neplatnosť
závetu z dôvodu, že za vážny dôvod neplatnosti závetu považovala správanie žalovanej k nebohej
B. I., a to v obmedzovaní osobnej slobody, ohrozovaní zdravia slabou výživou, neposkytovaní stálej

opatery, zanedbaní pri zlomenine, až po vzniknutie preležanín, spôsobenie dehydratácie organizmu.
V priebehu konania následne žalobkyňa menila dôvody podanej žaloby. Neskôr tvrdila, že závet je
neplatný z toho dôvodu, že poručiteľka v čase spísania predmetného závetu podľa názoru žalobkyne
nebola v plnom rozsahu spôsobilá na jeho spísanie, vzhľadom na duševnú poruchu, ktorú mala, ktorá
duševná porucha nebola prechodná. Ďalším dôvodom neplatnosti mala byť skutočnosť, že poručiteľka

predmetný závet nespísala, resp. nevyjadrila svoju vôľu slobodne vzhľadom na podmienky, ktoré
poručiteľka v čase spísania závetu mala. Z tohto dôvodu v konaní došlo aj k nariadeniu znaleckého
dokazovania a tiež ku kontrolným znaleckým dokazovaniam, či poručiteľka bola z psychiatrického
hľadiska spôsobilá spísať závet, a posúdiť následky svojho konania, bola schopná ovládať svoje konanie
pri podpise závetu zriadeného formou notárskej zápisnice dňa 17.7.1997 N 199/97, Nz 196/97 na

Notárskom úrade JUDr. Andreja Kašpera v Košiciach. Z posledného kontrolného znaleckého posudku,
ktorého vypracovaním bola poverená znalecká organizácia Lekárska fakulta univerzity P. J. Šafárika
v Košiciach, znaleckého posudku Ústavu č. 30/05, vyplynulo, že B. I. bola dňa 17.7.1997 schopná
posúdiť následky svojho konania, t. j. robiť poriadok so svojim majetkom pre prípad smrti, zriadiť závet
vo forme notárskej zápisnice dňa 17.7.1997, a ovládať svoje konane pri podpise závetu zriadeného

vo forme notárskej zápisnice. Následne žalobkyne začali namietať, že nakoľko poručiteľke bola v roku
1996 diagnostikovaná praktická slepota, a vzhľadom k tomu, že v konaní boli vypočuté svedkyne, a
to W. B. Q. N. G., z ktorých výpovedí vyplýva, že neboli priamo pri prejave vôle poručiteľky toho, čo
sa má pojať do závetu, preto navrhovali ešte nariadenie znaleckého dokazovania, ktorého účelom by
malo byť zodpovedanie otázky, aké sú dispozície osoby postihnutej praktickou slepotou na čítanie a

písanie. V konaní však bolo následne preukázané, že poručiteľka trpela slabozrakosťou, teda spísanie
závetu pred dvoma svedkami formou notárskej zápisnice bolo v súlade s ust. § 49 Notárskeho poriadku.
V konaní teda bolo preukázané, že nebohá poručiteľka B. I., bola dňa 17.7.1997 schopná posúdiť
následky svojho konania, a robiť poriadok so svojim majetkom pre prípad smrti, teda bola si vedomátoho, že závetom chce odkázať svoj majetok závetnej dedičke I. A., ktorá sa mala o poručiteľku do
konca života zároveň postarať. Bola spôsobilá na vykonanie tohto právneho úkonu. Zároveň, nebolo
preukázané to, že by bola poručiteľka obmedzovaná žalovanou v osobnej slobode, resp. že by nekonala

slobodneavážnepriprejavesvojejvôle.Súdmalzapreukázanéajto,žedošlokprejaveniuvôlenebohej
poručiteľky spôsobom nepripúšťajúcim pochybnosti o tom, čo chcela poručiteľka prejaviť, a aký poriadok
so svojim majetkom pre prípad smrti chcela urobiť. Až potom, čo súd rozsudkom 14C/936/00-217 z
29.9.2006 zamietol žalobu, Krajský súd v Košiciach rozsudkom 9Cod/130/2006-259 z 12.11.2007 zmenil
rozsudok a určil, že závet B. I. je neplatný a na základe dovolania žalovanej Najvyšší súd SR uznesením

4Cdo /98/ 2008 z 17.2.2010 zrušil rozhodnutie Krajského súdu a ten následne zrušil rozhodnutie súdu
1. stupňa, a v predmetnom konaní sa začalo dokazovanie, či Notárska zápisnica zo dňa 17.7.1997
spísaná pred notárom JUDr. Andrejom Kašperom pod sp. zn. N 199/97, Nz 196/97 o závete B.L. I.
obsahuje všetky zákonné náležitosti, či svedkovia boli prítomní aj pri prejave účastníka o tom, čo má
byť zahrnuté do notárskej zápisnice, pri prečítaní zápisnice a jej schválení tým účastníkom v záujme,
ktorého boli svedkovia pribratí, a či teda posledná vôľa bola prejavená pred troma súčasne prítomnými

svedkami. Poukázal na to, že zo žiadneho zákonného ustanovenia však nevyplýva požiadavka, aby
zákonom požadované náležitosti notárskej zápisnice boli v nej formulované doslovným prevzatím
zákonného textu, že pre dodržanie formy nie je preto rozhodujúce, akým spôsobom bola okolnosť v
notárskej zápisnici vyjadrená, ale aby formulácia bola vždy dostatočne určitá a zrozumiteľná. Keďže
prvoinštančný súd je viazaný právnym názorom vyjadreným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, ako

aj v rozhodnutiach Krajského súdu SR, mal za to, že v danom prípade pri spisovaní závetu B. I. dňa
17.7.1997 boli dodržané všetky zákonné podmienky na spísanie závetu formou notárskej zápisnice, že
ku spisovaniu závetu boli pribraté svedkyne, a to W. B., E. Z. Q. N. G., a notár uviedol do notárskej
zápisnice účasť týchto dvoch svedkýň, ako aj dôvod ich účasti, a aj to, že účastníčka B. I. nemohla
písať, resp. čítať. Konštatoval, že v predmetnej veci už najvyšší súd v prvom zrušujúcom uznesení

dospel k záveru, že Notárska zápisnica zo 17.7.1997 spísaná notárom JUDr. Andrejom Kašperom
obsahuje nielen všetky zákonom požadované všeobecné náležitosti, ale aj všetky osobitné náležitosti
vyplývajúce z ust. § 49 Notárskeho poriadku. Svedkyne zhodli potvrdili, že boli prítomné na notárskom
úrade počas celého konania, uviedli spôsob, akým notár postupoval, potvrdili, že notár zápisnicu
prečítal, a poručiteľka ju schválila, a zápisnicu najskôr podpísala poručiteľka, následne obe svedkyne

úkonu. Obsah výpovede svedkýň jednak na pojednávaní dňa 10.6.2002, ani doplnených výpovedí nebol
spôsobilý vyvrátiť pravdivosť toho, čo bolo nimi samotnými potvrdené aj v Notárskej zápisnici spísanej
notárom JUDr. Andrejom Kašperom dňa 17.7.1997. Z toho vyplýva, že svedkyne boli prítomné aj pri
prejave vôle poručiteľky o tom, čo sa má pojať do zápisnice, keďže sa zúčastnili celého tohto konania
pred notárom od začiatku až do konca. Ďalej uviedol, že ako poukázal Najvyšší súd SR vo svojom

zrušujúcom rozhodnutí, treba vychádzať zo zásady, podľa ktorej úkon treba v prípade pochybnosti
vykladať skôr tak, aby platil, ako, aby neplatil, a to obzvlášť, ak v zmysle notárskej zápisnice poručiteľka
po prečítaní závetu vyhlásila, že závet obsahuje jej poslednú vôľu, a teda obsahuje jej pravú vôľu, čo
prítomné svedkyne úkonu W. B., E. Z. Q. N. G. svojimi podpismi na tejto notárskej zápisnici potvrdili,
pričomvôľaporučiteľkybolaurčitáazrozumiteľná,asamotnýobsahzávetunebolnikýmspochybňovaný,

navyše nebolo preukázané, že by poručiteľka trpela nejakou duševnou poruchou, pre ktorú by tento
právny úkon nemohol byť platný, že by si neuvedomovala, čo podpisuje. Z uvedených dôvodov súd
dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, nakoľko v danom prípade závet je platný, a preto
žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255, § 262 a § 263 ods. 1 C.s.p.
Vzhľadom na to, že žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná, uložil žalobkyniam 1. a 2., aby

spoločne a nerozdielne nahradili žalovanej trovy konania, ktorých výška bude vyčíslená v samostatnom
uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.

5. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa 1. z odvolacích dôvodov uvedených
v § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ C.s.p., t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla rozsudok zmeniť, žalobe
vyhovieť a priznať jej náhradu trov konania v celom rozsahu.

6. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/, C.s.p. uviedla, že uznesením Najvyššieho
súdu SR 6Cdo/103/2016 z 31.10.2017, ktorého závermi bol súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd v
prejednávanej veci viazaný, najvyšší súd ako súd dovolací prejednal meritórne dovolanie žalovanej proti
právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu, a to napriek tomu, že zákon (Občiansky súdny poriadok)dovolanie proti tomuto rozhodnutiu nepripúšťal, aj keď samotná táto skutočnosť bola zásahom práva
na spravodlivý súdny proces. Tvrdila, že dovolací súd zároveň, rozhodujúc o dôvodnosti dovolania,
prekročil rámec dovolacieho konania, ktorý založil svoje rozhodnutie na spochybnení, resp. odmietnutí

skutkových záverov súdov nižších stupňov, vyhodnotiac dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa
odlišným spôsobom ako tieto súdy. Citujúc znenie § 236 ods. 1, § 238 ods. 2 a § 237 ods. 1 písm.
f/ O.s.p., bod 11. odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4Cdo/98/2008 zo
17.2.2010, poukázala na to, že z odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho súdu vyplýva nesporne, že
dovolací súd sa v ňom vyjadroval vo vzťahu k náležitostiam notárskej zápisnice uvedeným v ust. § 49

Notárskeho poriadku a nie ku skutočnosti, či pribraté svedkyne boli prítomné pri prejave vôle poručiteľky
o tom, čo sa má pojať do zápisnice. Pokiaľ ide o to, aký právny záver odvolacieho súdu označil v tomto
rozhodnutí dovolací súd za nesprávny, z jazykového aj logického výkladu vyplýva nesporne, že to bol
výlučne názor odvolacieho súdu o tom, či notárska zápisnica má náležitosti podľa § 49 Notárskeho
poriadku, pričom záver odvolacieho súdu, že tieto náležitosti nemá, označil za nesprávny. Za nesprávny
potom označil aj z tohto právneho názoru vyvodený právny názor, že predmetná listina nie je notárskou

zápisnicou, a že z tohto dôvodu je závet pre rozpor so zákonom neplatný. Ako však bolo citované,
dovolací súd v uznesení zo 17.2.2010, nekonštatoval platnosť ani neplatnosť závetu B. I., vyjadroval
sa jednoznačne a zreteľne len ku skutočnosti, že neplatnosť tohto závetu nemožno vyvodiť z toho,
že by notárska zápisnica spísaná notárom JUDr. Andrejom Kašperom neobsahovala všetky osobitné
náležitosti vyplývajúce z § 49 Notárskeho poriadku. Konštatovala, že ak dovolací súd v uznesení zo

dňa 31. 10. 2017 uviedol, že vyslovil právny názor, podľa ktorého záver poručiteľky B. I., nie je neplatný
pre rozpor so zákonom, svoj právny názor vyslovený v prvšom svojom rozhodnutí modifikoval tým, že
jeho význam posunul do všeobecnejšej roviny. Mala za zrejmé, že dovolací súd prípustnosť dovolania
nezaložil na nerešpektovaní tohto jeho údajného právneho názoru, vysloveného v prvšom rozhodnutí,
ale na tom, že prisudzuje odvolaciemu súdu názor, podľa ktorého dovolací súd už vo svojom prvšom

zrušujúcom uznesení sa vyjadril k údaju v notárskej zápisnici o prítomnosti svedkýň pri prejave vôle
poručiteľky o tom, čo sa má pojať do zápisnice ako nepravdivý. Tvrdila, že založenie prípustnosti
dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu vyššie uvedenou skutočnosťou však nemá oporu na jednej
strane v rozhodnutí odvolacieho súdu ako celku, a na druhej strane opätovne zdôraznila, že skutočnosť,
že odvolací súd takýmto spôsobom interpretoval vyššie cit. časť odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho

súdu zo dňa 17.2.2010, nie je odchýlením sa od právneho názoru dovolacieho súdu. Poukázala na to,
že odvolací súd skutočne na str. 12, ods. 4 svojho rozhodnutia zo dňa 18.11.2015, takýmto spôsobom,
ako to uvádza dovolací súd, interpretoval vyššie cit. časť odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho súdu.
Krajský súd však na túto časť rozhodnutia dovolacieho súdu, doplniac ju o svoju interpretáciu, poukázal.
V ďalšej časti odôvodnenia (strana 12, 4. ods., strana 13, 1. odsek) však podrobne rozoberá dôkazy,

z ktorých vyplýva jeho záver o tom, že skutkový záver súdu prvého stupňa o neprítomnosti svedkýň
pri prejave vôle poručiteľky, zodpovedá vykonanému dokazovaniu a je teda správny. Odvolací súd
doslova z výsluchu svedkýň B. Q. G. citoval, a dospel k záveru svojou vlastnou prieskumnou činnosťou,
že prvostupňový súd vyvodil z dokazovania správne skutkové závery. Odvolací súd v žiadnej časti
odôvodnenia svojho rozhodnutia neodkázal na svoju viazanosť právnym názorom dovolacieho súdu vo

vzťahu k prítomnosti svedkýň, naopak, autonómne preskúmal a posúdil správnosť skutkových záverov
súdu prvého stupňa.

7. Vychádzajúc z uvedeného, tvrdila, že záver dovolacieho súdu o prípustnosti dovolania žalovanej
nemal proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu, žiadny právny ani skutkový základ. Tým, že dovolací súd,

napriek uvedenému, rozhodnutie odvolacieho súdu meritórne preskúmal a zrušil ho, prisvojil si
právomoc, ktorá mu zákonom nie je zverená, keďže preskúmaval rozhodnutie, na prieskum ktorého
nebol oprávnený. Nad rámec uvedeného, mala za potrebné uviesť, že aj pri vykonávaní prieskumu
dovolací súd prekročil svoje právomoci, keďže, ako to vyplýva z odôvodnenia svojho rozhodnutia (bod
21), dovolací súd napriek tomu, že poukazuje na nesprávnosť právneho posúdenia veci odvolacím

súdom, založil svoje rozhodnutie o zrušení rozsudku krajského súdu na hodnotení dôkazov, a to
predovšetkým svedkýň N. G. Q. W. B., pričom pri hodnotení týchto dôkazov dospel k zásadne
odlišným názorom ako súd prvého stupňa, s ktorého skutkovými závermi sa stotožnil z dôvodov jasne
a zrozumiteľne vysvetlených aj odvolací súd. Poukázala aj na závery, ktoré vyplynuli z rozhodnutí
Najvyššiemu súdu SR 6Cdo/158/2011, 4Cdo/34/2011, 4Cdo/89/2008 a 4Cdo/285/2008 a Nálezu

Ústavného súdu III. ÚS 454/2011 z 13.12.2014. Zdôraznila, že skutkové a právne názory okresného
súduakrajskéhosúdusúvýsledkovosvojeniasiprávnehonázoruzostranytýchtosúdovoichviazanosti
právnych názorov najvyššieho súdu a keďže uznesenie najvyššieho súdu z 31.10.2017 je rozhodnutím
porušujúcim právo odvolateľky na spravodlivý proces, rozhodnutie súdu z tohto rozhodnutia dovolaciehosúdu vychádzajúce trpí rovnakou chybou. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/
C.s.p. uviedla, že trvá na tom, že žaloba je dôvodná a že kľúčovou otázkou pre rozhodnutie predmetnej
veci je skutočnosť, či závet poručiteľky B. I. spísaný notárom JUDr. Andrejom Kášperom zo 17.7.1997

je platným. Citujúc znenie § 49 zák. č. 323/1992, § 476 c, d ods. 1 a 3 Obč. zák., poukázala na to, že
z nich vyplýva, že poručiteľka B. I., ako prakticky slepá osoba, (č.1. 206), bola osobou, ktorá nemohla
písať a čítať, že za týchto okolností závet ako právny úkon mohol byť platný len, ak bol urobený vo
forme predpísanej zákonom, vo forme a spôsobom ustanoveným právnym predpisom, teda, ak išlo o
závet vo forme notárskej zápisnice, pri tomto právnom úkone museli byť prítomní 2 svedkovia a to pri

prejave vôle poručiteľky, čo sa má pojať do zápisnice, pri prečítaní zápisnice, a pri jej schválení tým
účastníkom v záujme, ktorého boli pribraté. Tvrdila, že z vykonaného dokazovania, a to ani doplneného
nevyplýva, že by svedkyne úkonu boli prítomné pri prejave vôle poručiteľky, čo sa má pojať do zápisnice.
Jednoznačne to vyplýva z výsluchu svedkyne W. B. na pojednávaní konanom dňa 10.6.2002, a N. G.
a na tom istom pojednávaní. Pokiaľ uvedené svedkyne, po poslednom rozhodnutí dovolacieho súdu v
predmetnej veci vypovedali tak, že boli prítomné celý čas spolu s poručiteľkou pri spisovaní notárskej

zápisnice, tieto ich výpovede, sú v rozpore s výpoveďami, ktoré urobili pred súdom pred 17 rokmi s
odstupom 5 rokov od spisovania závetu. Navyše, bez ohľadu na uvedené, poukázala na to, že svedkyňa
W. Z., rod. Jánošíková, na pojednávaní konanom dňa 16.4.2019, na jednej strane opakovane uvádzala,
že si podrobnosti spisovania závetu nepamätá, dokonca si nepamätala ani to, či spisoval závet notár,
alebo notárka, na druhej strane uviedla prekvapujúce podrobnosti o priebehu spisovania zápisnice,

čo však možno považovať za podstatné, aj v tejto výpovedi svedkyňa uviedla, že sa nevie vyjadriť k
tomu, či sa poručiteľka pred notárom vyjadrila, čo má byť predmetom notárskej zápisnice. Z vykonaného
dokazovania teda vyplynulo, že obidve svedkyne na pojednávaní dňa 10.6.2002 jednoznačne v konaní
pred súdom vyhlásili, že neboli pri prejave vôle poručiteľky o tom, čo sa má pojať do notárskej zápisnice.
Samotná skutočnosť, že nepoužili slovné spojenie „neboli prítomné pri prejave vôle poručiteľky o tom, čo

sa má pojať do notárskej zápisnice“ túto jednoznačnosť nijakým spôsobom nespochybňuje, keďže ich
výpovede o priebehu spisovania notárskej zápisnice nemožno, bez toho, aby bol tento výklad v rozpore s
ich obsahom, vykladať iným spôsobom ako takým, že pri tomto prejave vôle neboli. Zdôraznila, že ani ich
následné výpovede po 22 rokoch nie sú spôsobilé jednoznačnosť ich vyjadrenia spochybniť. Neplatnosť
právneho úkonu - závetu poručiteľky B. I. vyplýva z toho, že nebol urobený vo forme, ktorú si vyžaduje

zákon. Forma, ktorú si vyžaduje zákon, neznamená len forma písomná, ústna alebo forma notárskej
zápisnice. Ak totiž zákon vyžaduje pre vyhotovenie notárskej zápisnice, zachytávajúcej obsah právneho
úkonu nevidomej osoby, konkrétny a obligatórny postup, nemožno považovať zákonom predpísanú
formu za zachovanú, ak pri vyhotovovaní notárskej zápisnice tento postup zachovaný nebol. Takýto
výklad by totiž robil ust. § 49 Notárskeho poriadku obsolétnym. Vzhľadom na uvedené, je odvolateľka

toho názoru, že boli splnené dôvody na to, aby súd žalobe vyhovel. Pokiaľ odvolateľka napáda aj výrok
súdu o trovách konania, je toho názoru, že súd sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania nezaoberal
aplikáciou § 257 C.s.p. a neskúmal, či neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby žalovanej
náhradu trov konania nepriznal. Tieto dôvody na strane odvolateľky existujú a vyplývajú aj z povahy veci.
Odvolateľka poukázala na to, že v predmetnej veci bolo dvakrát právoplatne rozhodnuté rozsudkom

odvolacieho súdu o dôvodnosti jej žaloby. Rozsudok vo veci samej, napadnutý týmto odvolaním, je
výsledkomprávnehonázorusúduojehoviazanostinázorom,vyslovenýmvrozhodnutídovolaciehosúdu
zo dňa 31.10.2017 a z neho vychádzajúceho uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 15.2.2018. Osobné
okolnosti na strane odvolateľky spočívajú v tom, že je starobnou dôchodkyňou a zaťaženie ju trovami
viac než 19-ročného konania by znamenalo ohrozenie uspokojovania jej základných životných potrieb.

8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne 1. k tvrdeniu žalobkyne 1., že rozhodnutie dovolacieho
súdu je údajne nezákonné a mali ním byť porušené práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, poukázala na skutočnosť, že
Ústavný súd, ako jediný orgán v štáte, ktorý je oprávnený preskúmať rozhodnutie dovolacieho súdu

a vysloviť jeho nezákonnosť však takúto nezákonnosť nevyslovil a z toho dôvodu je rozhodnutie
dovolacieho súdu 6Cdo/103/2016 zo dňa 31.10.2017 zákonné a nemenné a musí byť rešpektované
všetkými podriadenými súdmi a všetkými dotknutými osobami. Pokiaľ mali žalobkyňa 1/, resp. jej právna
zástupkyňa pochybnosti o zákonnosti uvedeného rozhodnutia dovolacieho súdu a mali pocit, že týmto
rozhodnutím boli porušené vyššie uvedené práva žalobkyne 1/, mali možnosť toto rozhodnutie napadnúť

v zákonnej lehote sťažnosťou na Ústavnom súde SR. Pokiaľ tak neurobili, resp. pokiaľ Ústavný súd
sťažnosť odmietol, stalo sa toto rozhodnutie dovolacieho súdu uplynutím lehoty na podanie sťažnosti
na Ústavný súd SR, resp. doručením Uznesenia ÚS SR o odmietnutí sťažnosti nemenným. Tvrdenie
odvolateľky uvedené v bode 7 odvolania, že prvoinštančný súd nemal vychádzať z názorov dovolaciehosúdu, keďže dovolací súd porušil jej práva, nemá oporu v slovenskom právnom poriadku ani v ustálenej
rozhodovacej praxi slovenských súdov. Zo Zákona ako aj z rozhodovacej praxe súdov jednoznačne
vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný rešpektovať rozhodnutia nadriadených súdov a v konaní

nasledujúcom po zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho súdu, nemajú nižšie súdy žiadny priestor pre
úvahy, či budú alebo nebudú rešpektovať právny názor najvyššieho súdu. Nezákonnosť rozhodnutia
dovolacieho súdu nebola Ústavným súdom SR vyslovená a preto sú nižšie súdy jeho právnym názorom
bez ďalšieho posudzovania viazané. Nie je možné tvrdiť, tak ako to robí odvolateľka v bode 7 odvolania,
že okresnú súd postupoval nezákonne, keď pri svojom rozhodovaní vychádzal z názorov dovolacieho

súdu a preto je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. Naopak, okresný súd postupoval
v súlade so zákonom aj rozhodovacou praxou súdov. Bol povinný rešpektovať právny názor dovolacieho
a odvolacieho súdu, aj keby sa s nimi nestotožňoval. Neprípustným postupom by naopak bolo, ak by
okresný súd ako súd nižšej inštancie nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený v zrušujúcom
uznesení súdu vyššej inštancie, a to len na základe vlastného uváženia. Takýto postup by narúšal
princíp právnej istoty. Ako vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR, 3Cdo/12/2016 publikovaného

v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2016, právny názor, že súd nižšieho stupňa je viazaný len
takým názorom súdu vyššieho stupňa, ktorý je v súlade so zákonom, je neakceptovateľný od samého
základu. Vytvára totiž neprípustný priestor pre uplatnenie svojvôle porušujúcej inštančné väzby vo
vnútri všeobecných súdov SR. Predmetný nesystémový názor znamená, že nie vyšší súd posudzuje
správnosť rozhodnutia nižšieho súdu, ale nižší súd si osobuje právo posudzovať, či vyšší súd rozhodol

v súlade so zákonom a pre prípad, že nižší súd dospeje k záveru o nesprávnosti názoru vyššieho
súdu, nebráni mu nerešpektovať kasačnú záväznosť rozhodnutia vyššieho súdu. Ak by došlo k širšiemu
uplatneniu tohto zásadne nesprávneho názoru v rozhodovacej praxi všeobecných súdov SR, stalo by
sa iluzórnym napĺňanie základného práva účastníka občianskeho súdneho konania na súdnu ochranu,
princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodovania. Z uvedeného vyplýva, že nie je daný

odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.b/C.s.p.aurčitezanezákonnýprocesnýpostup,ktorýbypodľa
odvolateľky mal danosť tohto odvolacieho dôvodu zakladať, nie je možné považovať tú skutočnosť, že
okresný súd rozhodol v súlade s právnym názorom dovolacieho súdu. Ďalej poukázala na to, že na
posledných dvoch stranách odvolania sa odvolateľka, resp. jej právna zástupkyňa venuje odvolacím
dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. Žalovaná je toho názoru, že ani tieto odvolacie dôvody

nie sú dané. Odvolateľkou uvádzané skutočnosti už boli predmetom rozhodovania súdov a súdy k
nim zaujali jednoznačné stanovisko, ktorého výsledkom bolo opakované vyslovenie právneho názoru o
platnosti závetu. Podanie odvolania v konaní o neplatnosť závetu za situácie, keď vo veci dovolací súd
už dvakrát vyslovil záväzný právny názor, že závet je platný a odvolanie sa podáva proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, ktorý sa pri rozhodovaní riadil právnym názorom dovolacieho a odvolacieho súdu,

považuje žalovaná za zrejme bezúspešné uplatňovanie práva zo strany žalobkyne 1. a ako také konanie
spôsobujúce zbytočné prieťahy v konaní, ktoré trvá už 19 rokov a zbytočne navyšujúce trovy konania. Z
toho dôvodu považuje tvrdenie právnej zástupkyne žalovanej vyjadrené v bode 37. a 38. odvolania, že
sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanej spočívajúce v
tom, že žalobkyňa 1. je starobnou dôchodkyňou a súd by ju zaťažil trovami viac než 19-ročného konania

za nemorálne, keďže veľká časť týchto trov konania vznikla a naďalej vzniká práve konaním zo strany
žalobkyne 1., keď umelo predlžuje konanie podávaním opravných prostriedkov, napriek tomu, že bol už
celkom jasne vyjadrený záväzný právny názor dovolacieho súdu o platnosti závetu v danej právnej veci.

9. Žalobkyňa 2. vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne 1. sa stotožnila s dôvodmi odvolania a v celom

rozsahu si osvojila jeho dôvody, navrhla rozsudok zmeniť, žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať
žalobkyniam náhradu trov konania.

10. Žalovaná k vyjadreniu žalobkyne 2. k odvolaniu poukázala v celom rozsahu na svoje vyjadrenie k
odvolaniu žalobkyne 1. z 18.11.2019.

11. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 383 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, kde je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to
vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom § 380 ods. 1 C.s.p. a
rozsudok okrem výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.,

lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad
v zistenom skutkovom stave a odvolací súd sa s dôvodmi rozsudku, okrem výroku o trovách konania
stotožňuje, a v celom rozsahu na ne aj odkazuje. Rozsudok vo výroku o trovách konania zrušil a vrozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods.
1, písm. c) a § 391 ods. 1 C.s.p.

12.Žalobkyňa1.vodvolaníuplatnilaodvolaciedôvodyuvedenév§365ods.1písm.b),f)ah)CSP,t.j.že
nesprávnym procesným postupom súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

13. Ani jeden z vyššie uvedených odvolacích dôvodov, pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, nie je
daný.

14. Žalobkyňa 1. nesprávny procesný postup súdu, ktorým jej mal znemožniť uskutočňovanie jej
patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušenia práva na spravodlivý proces vidí v tom,

že dovolací súd - Najvyšší súd SR na základe ňou podaného dovolania porušil jej právo na spravodlivé
súdne konanie zakotvené v čl. 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd ako aj právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde zakotvené v
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a to z toho dôvodu, že Najvyšší súd vyvodil prípustnosť dovolania len z § 238
ods. 2 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania) pričom poukázala na to, že dovolanie podľa § 238 ods. 2

O.s.p. bol však prípustný len vtedy, ak sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu,
teda že založil svoje rozhodnutie na právom názore odlišnom od právneho názoru dovolacieho súdu a
že samotný dovolací súd toto však nekonštatoval.

15. K uvedenej námietke a porušeniu tohto práva žalobkyne 1. odvolací súd uvádza, že podľa § 455

C.s.p. (účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu) ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec
vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym
názorom dovolacieho súdu.

16. V prejednávanej veci odvolaciemu súdu nenáleží posudzovať a hodnotiť správnosť záverov

rozhodnutia dovolacieho Najvyššieho súdu SR, ktorý je súdom nadriadeným a ktorého právne závery sú
pre súdy nižšej inštancie , t.j. aj pre Krajský súd v Košiciach záväzné. Prípustnosť dovolania konštatoval
Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí, vyslovil v ňom záväzné právne závery, z ktorých vychádzali
súd prvej inštancie a aj odvolací súd, preto v prejednávanej veci nie je naplnený odvolací dôvod, že
nesprávnym procesným postupom súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré

je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a
chybamiprávnehoposúdeniajeúzkavzájomnásúvislosť,keďžepríčinounesprávnych(nedostatočných)
skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp.
zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že

buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti),

zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.

19. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu

skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov,
príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C. s. p.

20. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku, pokiaľ ide o vyhodnotenie
skutkového stavu súdom prvej inštancie, ktorý vyčerpávajúco dáva odpovede na všetky spochybňované
skutočnosti uvádzané žalobkyňou v odvolaní, na ktoré dôvody poukazuje aj odvolací súd.

21. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany i podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

22. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach
a povinnostiach strán sporu, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalobkyne, v
ktorom sa v podstate iba opakujú skutočnosti, s ktorými sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku

presvedčivo a výstižne vyrovnal.

23. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý aj po doplnení
dokazovania výsluchom svedkýň W. Z. Q. N. G. mal za to, že predmetná notárska zápisnica dokazuje
pravdivosť toho, čo sa v nej uvádza, že svedkyne úkonu W. B. Q. N. G. boli prítomné pri prečítaní

zápisnice a jej schválení poručiteľkou B. I. a že boli aj prítomné aj keď poručiteľka uviedla, čo má byť
obsahom závetu, pri jej prejave vôle, čo sa má pojať do zápisnice, keďže sa zúčastnili celého tohto
konania od začiatku až do konca. Tieto skutočnosti predchodkyňa žalobkýň ani samotné žalobkyne v
priebehu konania vôbec netvrdili. Z vykonaného dokazovania súd vyvodil správny záver, že je vylúčené,
že by svedkyne úkonu neboli prítomné aj pri prejave poručiteľky, čo má byť obsahom závetu, tak ako

to uviedol aj Najvyšší súd SR vo svojom zrušujúcom uznesení. Odvolací súd poukazuje opätovne na
závery uvedené v uznesení Najvyššieho súdu SR, že zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva
požiadavka, aby zákonom požadované náležitosti notárskej zápisnice boli v nej formulované doslovným
prevzatím zákonného textu a že pre dodržanie formy nie je preto rozhodujúce , akým spôsobom bola
okolnosť v notárskej zápisnici vyjadrená, ale aby formulácia bola vždy dostatočne určitá a zrozumiteľná.

Súd preto dospel k správnemu záveru, že v danom prípade pri spisovaní závetu B. I. 17.7.1997 boli
dodržané všetky zákonné podmienky na spísanie závetu formou notárskej zápisnice, že ku spisovaniu
závetu boli pribraté svedkyne, a to W. B.C. Q. N. G., že notár uviedol do notárskej zápisnice účastníkov
tohto úkonu, vrátane dvoch svedkýň, ako aj dôvod ich účasti a aj to, že účastníčka B. I. nemohla písať,
respektíve čítať. Notárska zápisnica zo 17.7.1997 spísaná notárom JUDr. Andrejom Kašperom obsahuje

nielen všetky zákonom požadované všeobecné náležitosti, ale aj všetky osobitné náležitosti vyplývajúce
z § 49 Notárskeho poriadku. Svedkyne zhodne potvrdili, že boli prítomné na notárskom úrade počas
celého konania, uviedli spôsob akým notár postupoval, potvrdili, že notár zápisnicu prečítal a poručiteľka
ju schválila, zápisnicu aj neskôr podpísala poručiteľka a následne obe svedkyne úkonu. Súd preto
dospel k správnemu záveru, že svedkyne boli prítomné aj pri prejave vôle poručiteľky o tom, čo sa má

pojať do zápisnice, keďže sa zúčastnili celého tohto konania pred notárom od začiatku až do konca.
Odvolací súd odkazuje na právne závery uvedené v ostatnom uznesení Najvyššieho súdu SR, že je
potrebné vychádzať zo zásady, podľa ktorej úkon treba v prípade pochybností vykladať skôr tak, aby
platil ako neplatil a to obzvlášť ak v zmysle notárskej zápisnice poručiteľka po prečítaní závetu vyhlásila,
že závet obsahuje jej poslednú vôľu a teda obsahuje jej pravú vôľu, čo prítomné svedkyne úkonu W.

B. Q. N. G. svojimi podpismi na tejto notárskej zápisnici potvrdili, pričom vôľa poručiteľky bola určitá a
zrozumiteľná a samotný obsah závetu nebol nikým spochybňovaný.

24. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok vo veci samej potvrdil ako vecne správny.

25. Odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

26. Odvolanie žalobkyne 1. voči výroku o trovách konania je dôvodné.27. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo zvážiť pri rozhodovaní o trovách konania možnú aplikáciu
§ 257 C.s.p. (dôvody hodné osobitného zreteľa), t. j. skúmať, či na strane neúspešnej žalobkyne 1.

existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by jej nebola uložená povinnosť nahradiť úspešnej
žalovanej trovy konania.

28. Žalobkyňa 1. uvádza, že dôvody hodné osobitného zreteľa na jej strane existujú a vyplývajú aj z
povahy veci, že osobitné okolnosti na jej strane spočívajú aj v tom, že je starobnou dôchodkyňou a

zaťaženiejutrovamiviacnež19ročnéhokonaniabyznamenaloohrozenieuspokojovaniajejzákladných
životných potrieb.

29. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

30. S účinnosťou Civilného sporového poriadku od 1.7.2016 preberá sa doterajšia úprava dôvodov
hodných osobitného zreteľa v preformulovanom a zjednodušenom znení. Cit. ust. uvádza, že v prípade
existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa súd musí rozhodnúť o nepriznaní náhrady, kým v
minulosti len mohol.

31. So zreteľom na dôvody hodné osobitného zreteľa uvádzané žalobkyňou v odvolaní, na ktoré žiada
prihliadnuť , t.j. na povahu veci, na jej majetkové a sociálne pomery, ktoré bude potrebné pred súdom
prvej inštancie žalobkyňou 1. aj preukázať, bude povinnosťou súdu tieto dôvody posúdiť a opätovne o
trovách konania rozhodnúť.

32. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania.

33. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).