Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. september 2020

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 34C/23/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119208437
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Oros Nemešová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2020:7119208437.12

Uznesenie

Okresný súd Košice I v spore žalobkyne: Tijany Djordjevič, nar. 28.4.1986, bytom v Košiciach, Alžbetina
29, zastúpená JUDr. Marekom Radačovským, advokátom so sídlom v Košiciach, Žriedlova 3, proti
žalovaným 1/ Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov Alžbetina č. 29, Košice so sídlom
v Košiciach, Alžbetina 29, IČO: 35 535 768, zastúpené JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom
v Košiciach, Štúrova 20, 2/ Finlegal services, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Štefánikova 23, IČO: 46

283 421, 3/ T&M TOPREAL s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska 2/A, IČO: 44 306 181, zastúpený
Líška & Partners s.r.o., so sídlom v Košiciach, Brezová 10, IČO: 48 052 060, 4/ MUDr. Alla Klimová, nar.
6.7.1960, bytom Ťahanovské riadky 313/7, 040 01 Košice, 5/ MUDr. Rudolf Klima, nar. 23.7.1962, bytom
Saddle Hill Dr. 136 05 Little Rock, AR 72212 375, USA, 6/ Andriy Baganicha, nar. 25.5.1964, bytom
Alžbetina 613/29, 040 01 Košice, 7/ Mgr. Elena Valanská, nar. 22.10.1976, bytom Strakova 257/1, 040
01 Košice, žalovaní v 4. rade až 7. rade zastúpení JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom v

Košiciach, Štúrova 20, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobkyňa j e p o v i n n á zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktorými zasahuje do držania bytu č.
3, nachádzajúceho sa v bytovom dome na Alžbetinej č. 29, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností
pre katastrálne územie Stredné mesto, obec Košice - Staré mesto, okres Košice I na LV č. 10936 ako
„dom meštiansky“, súp. č. 613, stojaci na parcele registra „C“ č. 534, zastavané plochy a nádvorie, vo

výmere 447 m2 žalovanými v 4. až 7. rade a zároveň j e p o v i n n á strpieť užívanie tohto
bytu žalovanými v 4. až 7. rade.

II. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd v konečnom rozhodnutí vo
veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 30.7.2019 žiadala súd, aby vo veci samej určil neplatnosť

dražby konanej dňa 25.6.2019 na Notárskom úrade JUDr. Martiny Mižíkovej v Košiciach, ktorou došlo
k prevodu bytu č. 3 evidovanému Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom na Liste vlastníctva
č. 10936, vedený pre katastrálne územie Stredné Mesto, nachádzajúcim sa na 1. poschodí vo vchode
č. 29 obytného domu súpisné č. 613, postavenom na parcele č. 534 a taktiež k podielu priestoru na
spoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachdomuaspoluvlastníckemupodielukpozemkuvrozsahu
1620/10000.

2. Elektronickým podaním doručeným súdu dňa 4.8.2020 žalovaní v 4. až 7. rade žiadali súd o
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalobkyni povinnosť zdržať sa akýchkoľvek
úkonov, ktorými zasahuje do držania bytu č. 3, nachádzajúceho sa v bytovom dome na Alžbetinej č. 29,
ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností pre katastrálne územie Stredné mesto, obec Košice - Staré
mesto, okres Košice I na LV č. 10936 ako „dom meštiansky“, súp. č. 613, stojaci na parcele registra „C“

č. 534, zastavané plochy a nádvorie, vo výmere 447 m2 žalovanými v 4. až 7. rade a zároveň jej uložil
povinnosť strpieť užívanie tohto bytu žalovanými v 4. až 7 rade.Nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi bytu č. 3,
nachádzajúceho sa v bytovom dome na Alžbetinej č. 29, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností pre
katastrálne územie Stredné mesto, obec Košice - Staré mesto, okres Košice I na LV č. 10936 ako „dom

meštiansky“, súp. č. 613,stojaci na parcele registra „C“ č. 534, zastavané plochy a nádvorie, vo výmere
447 m2. Predmetný byt nadobudli do podielového spoluvlastníctva od žalovaného v 3. rade, ktorý ho
nadobudol na dobrovoľnej dražbe, pričom pred žalovaným v 3. rade bola vlastníčkou predmetného bytu
žalobkyňa. Od nadobudnutia vlastníctva k predmetnému bytu uhrádzajú, preddavky do fondu prevádzky,
údržby a opráv. Žalobkyňa im bráni vo výkone ich vlastníckeho práva v plnom rozsahu, znemožňuje

im byt č. 3 držať a užívať ho, nevydala im kľúče od bytu, neumožnila im do bytu vstúpiť. Byt využíva
pre seba, bez právneho dôvodu ho prenajíma iným osobám za 300,- Eur za izbu na mesiac. Žalobkyňa
sa navyše v konaní dožadovala neodkladného opatrenia, ktorým by jej súd, ako aj členom jej rodiny,
umožnil užívať byt bez akýchkoľvek obmedzení. Tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
súd zamietol. Ďalším neodkladným opatrením žiadala, aby súd zakázal žalovaným v 1. až 7. rade
akýmkoľvek spôsobom ju rušiť v pokojnom užívaní bytu č. 3. Dňa 25. 3. 2020 žalovaný v 1. rade predložil

súdu dôkazy, a to 2 zmluvy o nájme bytu, z ktorých vyplynulo, že žalobkyňa uzatvorila dňa 27. 12.
2019 s dvoma osobami nájomné zmluvy, ktorými prenajala každej z týchto osôb byt za 300,- Eur.
Žalobkyňa naďalej ponúka predmetný byt pre ubytovanie cudzích osôb, v súčasnosti prostredníctvom
portálu Airbnb, a bez akéhokoľvek právneho dôvodu ho využíva na svoje finančné obohatenie a na
druhej strane im bráni vo výkone ich vlastníckych práv.

Krajský pamiatkový úrad Košice podal na mesto Košice podnet na „prešetrenie realizácie nepovolených
stavebných úprav na druhom nadzemnom podlaží nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky, situovanej
v pamiatkovo chránenom území - v byte č. 3.“ Dňa 4. 2. 2020 sa pokúsil stavebný úrad vykonať
stavebný dohľad, pričom na miesto boli zvolaní vlastníci bytu č. 3 - žalovaní v 4. až 7. rade, ktorí
uviedli, že prípadné stavebné úpravy, boli realizované bez ich vedomia. Stavebnému úradu nebol

sprístupnený byt č. 3, keďže nemajú do tohto bytu prístup a žalobkyňa byt nesprístupnila. Dňa 27.2.2020
ich stavebný úrad upozornil, že nezabezpečením podmienok na vykonávanie štátneho stavebného
dohľadu sa dopúšťajú priestupku. Oznámením zo dňa 1. 6. 2020 boli upovedomení, že dňa 30. 6. 2020
sa vykoná opätovne štátny stavebný dohľad, pričom vlastníci nehnuteľností (žalovaní v 4. až 7. rade)
boli vyzvaní, aby zabezpečili podmienky pre výkon štátneho stavebného dohľadu sprístupnením bytu č.

3. V danom prípade existuje naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Ako podieloví
spoluvlastníci bytu č. 3 sú bez právneho dôvodu obmedzovaní vo výkone svojich vlastníckych práv zo
strany žalobkyne, ktorá potom čo jej vlastnícke právo prešlo na žalovaného v 3. rade a neskôr na nich,
naďalej predmetný byt využíva pre ubytovávanie cudzích osôb, získava tým bezdôvodné obohatenie a
bráni v užívaní bytu č. 3 a jeho držbe jeho vlastníkom. Žalovaní ako vlastníci bytu v nehnuteľnej kultúrnej

pamiatkemajúpovinnostivyplývajúceimzozákonač.49/2020Z.z.,atonajmä:užívaťkultúrnupamiatku
v súlade s jej pamiatkovou hodnotou (§ 28 ods. 2 písm. b)), oznámiť krajskému pamiatkovému úradu
bezodkladne každé ohrozenie alebo poškodenie (§ 28 ods. 3 písm. a)) najneskôr do 30 dní oznámiť
krajskému pamiatkovému úradu každú uskutočnenú zmenu vlastníctva kultúrnej pamiatky (§ 28 ods.
3 písm. c).)

3. Žalovaný v 4. až 7. rade k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojili výpis z Listu
vlastníctva č. 10936 katastrálneho odboru pre okres Košice I, obec Košice - Staré mesto, katastrálne
územie Stredné mesto, odpoveď z výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 31.3.2020, oznámenie
o výkone stavebného dohľadu zo dňa 1.6.2020 a printscreen z internetovej stránky Airbnb.

4. Z predloženého výpisu Listu vlastníctva č. 10936 mal súd za preukázané, že žalovaní v 4. až 7. rade
sú podielovými spoluvlastníkmi bytu č, 3 nachádzajúceho sa na 1. poschodí v meštiackom dome na
Alžbetinej ulici č. 29 v Košiciach. Byt nadobudli na základe rozhodnutia o povolení vkladu kúpnej zmluvy
V-10112/2019 zo dňa 25.9.2019.

5. Z odpovede z výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 31.3.2020 súd zistil, že Mesto Košice
ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad dňa 4.2.2020 a opätovne dňa 27.2.2020 vykonal stavebný
dohľad za účelom prešetrenia realizácie nepovolených stavebných úprav na 2. nadzemnom podlaží
nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky situovanej v pamiatkovo chránenom území - v byte č. 3 na 2.

poschodí. Predmetný byt však nebol pre výkon miestnej obhliadky sprístupnený vlastníkmi bytov ani
nájomcami bytov. Stavebný úrad zároveň upozornil žalovaných v 4. až 7. rade, že podľa ust. § 105
ods. 1 písm. c) Stavebného zákona sa priestupku dopustí a pokutou potrestá ten, kto nezabezpečujepodmienky na vykonávania štátneho stavebného dohľadu, bráni v jeho výkone alebo nesplní výzvu
orgánu štátneho stavebného dohľadu.

6. Listom zo dňa 1.6.2020 Mesto Košice ako stavebný úrad oznámilo žalovaným v 4. až 7 rade, že dňa
30.6.2020 o 9.00 hod. sa vykoná štátny stavebný dohľad v bytoch č. 3 a č. 6 v meštiackom dome na ulici
Alžbetina č. 29 v Košiciach. Zároveň vyzval vlastníkov nehnuteľností, aby zabezpečili podmienky pre
výkon štátneho stavebného dohľadu sprístupnením bytov č. 3 a č. 6 a upozornil ich, že ak nezabezpečia
podmienky vykonávania štátneho stavebného dohľadu alebo mu budú brániť v jeho výkone, môže im

byť uložená pokuta podľa ust. § 105 ods. 1 písm. c) alebo 106 ods. 1 písm. c) stavebného zákona.

7. Podľa ust. § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa ust. § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie súd nariadi iba za

predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa ust. § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa ust. § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť
najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,

c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,

kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,

h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

11. Podľa ust. § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností

odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená,
opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa ust. § 329 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým
bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností

významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

13. Podľa ust. § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude
trvať len po určený čas.

14. Podľa ust. § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie je vykonateľné
doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.15. Podľa ust. § 333 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na
ktorý bolo nariadené.

16.Podľaust.§334Civilnéhosporovéhoporiadkusúdnanávrhneodkladnéopatreniezruší,akodpadnú
dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

17. Podľa ust. § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred
začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote

žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným
opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

18. Podľa ust. § 336 ods. 3 Civilného sporového poriadku súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom
opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.

19. Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

20.Podľaust.§124Občianskehozákonníkavšetcivlastnícimajúrovnaképrávaapovinnostiaposkytuje

sa im rovnaká právna ochrana.

21. Podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do
jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu
ju neprávom zadržuje.

22. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia
predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a
podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych
pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia, okrem

osvedčenia návrhu, je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by bol prípadný budúci výkon súdneho
rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí bezprostredne a
reálne hroziť. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má
miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu a obava, že
by vznikol priestor tomu, aby bol vykonávaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí

tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel, a nesmie
ho obmedziť nadmieru nevyhnutne potrebnú.

23. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je osvedčenie nároku, ktorému sa má
navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana a osvedčenie naliehavosti potreby upraviť

pomery sporových strán alebo osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, t.j.
osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Všetky tieto zákonné predpoklady musia
byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie a to každú podmienku
jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.

24. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom by mal
všakstarostlivozvážiťnajmärozsahnavrhovanýchobmedzeníadopadzožalovanejstrany.Neodkladné
opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania, alebo aj po skončení konania vo veci
samej. Účelom konania o neodkladnom opatrení je podľa možností čo najrýchlejšia úprava pomerov
sporových strán za situácie, že tieto upravené nie sú, a je tu potreba ich upraviť. Práve rýchlosť, s akou

treba k rozhodovaniu vo veci a neodkladných opatrení pristupovať, kladie zvýšené nároky na doloženia
tvrdení uvádzaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, aby bolo možné považovať
potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy za osvedčenú; súd totiž pred rozhodnutím o neodkladnom
opatrení v zásade nevykonáva dokazovanie v rozsahu vyhradenom pre konanie vo veci samej; o
návrhu na nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez

nariadenia pojednávania. Je však nutné, aby strana sporu domáhajúca sa nariadenia neodkladného
opatrenia osvedčila dôvody na jeho nariadenie; to znamená potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo
ohrozenie exekúcie, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Vyhovenie
návrhu na nariadenie neodkladného oparenia nemôže byť postavená len na domnienkach, či úvahácho možnej ujme na právach žalobcu, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že účelom neodkladného
opatrenia na rozdiel od doterajšej právnej úpravy obsiahnutej v občianskom súdnom poriadku už nemusí
byť len poskytnúť stranám dočasnú úpravu pomerov, a teda už nemusí mať len charakter predbežnosti

poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia nemusí nevyhnutne
nasledovať konanie vo veci samej. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný
návrhom, pričom však musí starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť niečo
vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane
nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Dôkazné bremeno,

resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na osobe, ktorá neodkladné opatrenie podáva.

25. Žalovaní v 4. až 7. rade sa podľa posúdenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
domáhajú, aby sa žalobkyňa zdržala akýchkoľvek úkonov, ktorými zasahuje do držania bytu č. 3 a
zároveň strpela užívanie bytu žalovanými 4. až 7. rade .

26. V danom prípade súd konal a rozhodoval o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
počas trvania konania, v ktorom žalobkyňa žiadala, aby súd určil, neplatnosť dražby konanej dňa
25.6.2019 na Notárskom úrade JUDr. Martiny Mižíkovej v Košiciach, ktorou došlo k prevodu bytu č. 3
evidovanému Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom na Liste vlastníctva č. 10936, vedený
pre katastrálne územie Stredné Mesto, nachádzajúcim sa na 1. poschodí vo vchode č. 29 obytného

domu súpisné č. 613, postavenom na parcele č. 534 a taktiež k podielu priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckemu podielu k pozemku v rozsahu 1620/10000.

27. Pred nariadením predbežného opatrenia súd musí vychádzať z jeho vymedzenia uvedeného v
návrhu a skúmať, či je dostatočne dôvodný a ďalej skúmať skutkové okolnosti vzťahujúce sa na

rozsah navrhovaného opatrenia. Súd môže neodkladné opatrenie nariadiť v dvoch prípadoch, a to ak je
potrebné bezodkladne dočasne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.
Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či je osvedčená existencia právneho vzťahu
medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomeru alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti

alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným
neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, či sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vzhľadom na tieto špecifické okolnosti neodkladného
opatrenia, je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý

a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia
podmienené.

28. V rámci konania o nariadenie neodkladné opatrenia je rozsah dokazovania, teda osvedčovania
podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom

označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti
sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné. Pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia, teda prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z
dôvodu, že v zásade v prejednávanej veci nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný charakter.

Nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného
rozhodnutiavovecisamej,avšakmusiabyťosvedčenéokolnosti,zktorýchsavyvodzujeopodstatnenosť
návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou naliehavosťou jej riešenia.
Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia
sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich,

ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci.

29. Vlastnícke právo je jedno zo základných ľudských práv a slobôd, ktorému poskytuje ochranu
aj Ústava Slovenskej republiky a ktorá zakotvuje právo každého občana vlastniť majetok s tým, že
vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Ústavný súd Slovenskej

republiky vo svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že právo na ochranu vlastníckeho práva obsahuje v
sebe aj potrebu minimálnych garancií procesnej povahy, ktoré sú ustanovené priamo v tomto článku a
ktorých nedodržanie môže mať za následok jeho porušenie popri porušení základného práva na súdnu
a inú právnu ochranu podľa Čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky (I. ÚS 23/01, III. ÚS 328/05, III.ÚS 260/07). Podľa Čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky obsah vlastníctva tvorí súhrn subjektívnych
vlastníckych oprávnení, medzi ktoré patrí aj právo vec užívať (ius utendi), právo s vecou nakladať
(ius disponendi), teda oprávnenie vlastníka určovať ďalší právny osud veci. Citovaný Čl. 20 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky teda nielenže ustanovuje, že každý má právo vlastniť majetok, ale súčasne
zaručuje realizáciu vlastníckych oprávnení vyplývajúcich aj z ust. § 123 Občianskeho zákonníka. Slovné
spojenie „právo na ochranu“, ktoré je použité aj v Čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky implikuje
v sebe aj potrebu minimálnych garancií procesnej povahy, ktoré sú ustanovené priamo v tomto Čl. 20
ods. 1, a ktorých nedodržanie môže mať za následok jeho porušenie popri porušení práva na

súdnu a inú právnu ochranu (I. ÚS 23/01). Článok 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zabezpečuje
každému rovnaké zákonné predpoklady a možnosti nadobúdať veci do vlastníctva za podmienok, ktoré
sú upravené v Ústave Slovenskej republiky alebo v ďalších zákonoch. Vlastnícke právo každej osoby
má rovnaký zákonný obsah a požíva ochranu bez ohľadu na to, či ide o štát, právnickú osobu, obec
alebo fyzickú osobu. Z formulácie obsiahnutej v Čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nemožno
však odvodzovať ústavné právo získať vec do svojho vlastníctva (vlastniť majetok) bez dodržania

predpokladov, ktoré sú na tento účel upravené zákonmi. Funkcia práva vlastniť majetok a jeho ochrana
spočíva v tom, aby sa vlastníkovi poskytla a súčasne aj trvale garantovala právna istota, že vlastnícke
právo k veci, ktoré nadobudol v súlade s platnými zákonmi, nemôže obmedziť alebo využiť bez právneho
dôvodu.

30. Vlastnícke právo je najvýznamnejšie vecné právo. Vlastníctvo alebo vlastníckym právom treba
rozumieť právo ovládať vec, najmä ju držať, užívať, požívať a nakladať s ňou. Definovanie práv vlastníka
platí pre každého vlastníka, pretože ústavné právo ani zákon nerozlišuje medzi druhmi a formami
vlastníctva, t. j. vlastnícke právo ma u každého vlastníka rovnaký zákonný obsah a požíva rovnakú
ochranu. V ust. § 124 Občianskeho zákonníka vyjadruje konkretizáciu základného ústavného práva

uvedeného v Čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a má význam pre praktickú realizáciu oprávnení
vlastníka, ktorú nemožno obmedziť alebo inak posudzovať len preto, že je tu aj iný vlastník, ktorý má
lepšie postavenie. Vlastníkovi sa poskytuje rovnaká právna ochrana, čo platí tak pre hmotnoprávne
vzťahy, ako aj pre použitie prostriedkov ochrany v rámci civilného procesu.

31. Nariadením neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového
poriadku (niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala) sa u konkrétnej osoby obmedzuje
dispozičné oprávnenie vo vzťahu k určitej veci alebo právu. Ústredným pojmom takého druhu
neodkladného opatrenia je niečo vykonať, zdržať sa alebo niečo znášať. Oprávnenie vlastníka
nakladať s predmetom vlastníckeho práva (s vecami a právami) má ústavný základ. Z justičnej praxe

a teoretických poznatkov opierajúcich sa o hmotné právo je možné vyvodiť, že nakladaním sa rozumie
disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov, predovšetkým dvojstranných
(zmluva o nájme, zmluva o výpožičke, záložná zmluva, darovanie, zriadenie vecného bremena a
pod.), ale aj jednostranných (závet, opustenie veci), ale aj faktických činov, ako je napríklad zničenie
veci. Predpokladom je reálna držba spornej veci, prípadne práva bez ohľadu na jej opodstatnenosť.

Pri rozhodovaní o nariadení tohto druhu neodkladného opatrenia musí súd náležite zvážiť rozsah
navrhovaného obmedzenia, vlastníctve k predmetnej veci. Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť,
či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad
nevyhnutnú mieru, a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. Súd poukazuje taktiež aj na
skutočnosť, že veci a práva, ktoré majú byť predmetom neodkladného

opatrenia, musia byť nezameniteľným spôsobom identifikované.

32. Žalovaní v 4. až 7. rade existenciu potreby dočasne upraviť pomery strán konania, v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili ako aj preukázali tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi
bytu č. 3, nachádzajúceho sa v bytovom dome na Alžbetinej č. 29, Košice a sú bez právneho dôvodu

obmedzovaní vo výkone svojich vlastníckych práv zo strany žalobkyne, ktorá im znemožňuje držbu a
vstup do predmetného bytu. Navyše žalovaní v 4. až 7. rade nemôžu zabezpečiť podmienky pre výkon
štátneho stavebného dohľadu sprístupnením predmetného bytu, za čo im hrozí pokuta.

33.Pooboznámenísasobsahomspisusúd dospelkzáveru,ževdanomprípadesúsplnenépodmienky

pre jeho nariadenie.

34. Ak má byť neodkladné opatrenie nariadené, musí byť tým, kto takýto návrh podáva, osvedčená
potreba dočasnej úpravy právnych pomerov strán konania, respektíve obava, že by výkon súdnehorozhodnutia bol ohrozený. Táto potreba nastáva v prípadoch, kedy by nenariadením neodkladného
opatrenia vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, respektíve, ktoré by viedlo k
neodstrániteľným následkom.

35. K samotnému navrhnutému neodkladnému opatreniu súd uvádza, že nariadiť neodkladné opatrenie
jemožné,akjepotrebnébezodkladneupraviťpomeryalebo,akjeobava,žeexekúciabudeohrozená.Je
potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená
iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu voči ktorej návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia smeruje v dôsledku, ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na
neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej
strane. Alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Osvedčiť takúto hrozbu, ujmu je povinná
strana podávajúca návrh v rámci popisu rozhodujúcich skutočností z priložených dôkazov.

36. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na žalovaných v 4. až 7. rade

(navrhovateľoch neodkladného opatrenia), ktorého splnenie posudzuje súd len podľa obsahu návrhu
a k nemu pripojených listín. Vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť
postavené len na domnienkach či úvahách.
Žalovaní v 4. až 7. rade priloženými listinnými dôkazmi preukázali, že žalobkyňa im neumožňuje vstup
do bytu č. 3 v meštiackom dome na ulici Alžbetina č. 29 v Košiciach, ktorého sú žalovaní v 4. až 7.

rade podielovými spoluvlastníkmi a zároveň im hrozí pokuta za priestupok tým, že nemôžu zabezpečiť
podmienky pre výkon štátneho stavebného dohľadu sprístupnením bytu č. 3.
Žalobkyňa svojim konaním zasahuje do vlastníckeho oprávnenia žalovaných v 4. až 7. rade
nehnuteľnosť užívať a vstupovať do nej, čo vyvolalo potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán konania
tak, že súd nariadil žalobkyni povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktorými zasahuje do držania bytu

a zároveň je povinná strpieť užívanie bytu žalovanými v 4. až 7. rade.

37. Z týchto súdom uvádzaných dôvodov bolo potrebné návrhu žalovaných v 4. až 7. rade na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovieť, pretože sú dané dôvody pre jeho nariadenie.

38.O trovách konania súd rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania

( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.