Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. apríl 2022

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 34Csp/240/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121209221
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Oros Nemešová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2022:7121209221.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Oros Nemešovou v právnom spore žalobkyne: Vlasta
Pouvová, nar. 1.3.1957, bytom Fábryho 824/14, 040 22 Košice, zastúpená Advokátska kancelária
JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. Katarínou
Hegedüšovou, advokátkou so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, v spore o zaplatenie 340,-

Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 340,- Eur s 5 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 340,- Eur odo dňa 12.10.2021 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyni p r i z n á v anáhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté
súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,50 Eur na účet Okresného súdu
Košice I do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou na Okresný súd Košice I dňa 13.10.2021 domáhala, aby súd
zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť jej istinu 340,- Eur s 5% úrokom z omeškania zo sumy 340,-
Eur odo dňa 12.10.2021 do zaplatenia.

Súčasne žiadala súd, aby jej priznal náhradu trov konania spočívajúcich vo vzniknutých trovách
právneho zastúpenia.

2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila najmä tými skutočnosťami, že so žalovaným uzavrela dňa 22.5.2013
zmluvuoúvereč.900401337, nazákladektorejjej žalovanýposkytolúvervovýške1.000,-Eur. Odplata
v zmluve bola dohodnutá na sumu 968,- Eur, ktorú sa zaviazala vrátiť žalovanému v pravidelných
12 mesačných splátkach po 164,- Eur. Hodnota RPMN tak v prípade predmetnej úverovej zmluvy

dosahovala mieru 304,10 %. Na účet žalovaného na základe predmetnej zmluvy poukázala plnenia
minimálne vo výške 1.340,- Eur. Minimálne v rozsahu sumy 340,- Eur tak došlo na základe predmetnej
zmluvy z jej strany k plneniu nad rámec istiny poskytnutého úveru. Namietala výšku RPMN, ktorej
hodnota v zmluve predstavovala 304,10 %, avšak jej maximálna výška mohla dosiahnuť výšku 78,40
%. Podľa žalobkyne zmluva okrem iného neobsahovala označenie finančného agenta, ktorý
zmluvu uzatváral, uvedenie adresy, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

dobu trvania zmluvy, ročnú úrokovú sadzbu úveru a absentoval v nej tiež údaj o priemernej hodnote
ročnej percentuálnej miery nákladov. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že žalovaný neskúmal
jej schopnosť splácať poskytnutý úver v zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.Podľa žalobkyne žalovaný preto nemá právo na plnenie žiadnych úrokov a poplatkov nad rámec ňou
poskytnutých finančných prostriedkov (1.000,- Eur). Z jej strany bolo na účet žalovaného v zmysle
predložených dokladov poukázané plnenie minimálne v sume 1.340,- Eur.

3. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 1.12.2021 uviedol, že so žalobkyňou uzatvoril dňa 22.5.2013
zmluvu o úvere č. 900401337, na základe ktorej poskytol žalobkyni úver vo výške 1.000,- Eur, ktorý
sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť spolu s celkovými nákladmi vo výške 968,- Eur. Žalobkyňa sa
zaviazala k úhrade jednej splátky vo výške 1.968,- Eur s termínom splatnosti dňa 18.5.2014. V čase

uzavretia zmluvy neexistoval a nebol účinným žiadny všeobecne záväzný právny predpis, podľa
ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov.
Možno teda vychádzať iba z ust. § 53 ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Podľa žalovaného výška poplatku je v uzavretej zmluve o úvere dostatočne

jasne uvedená, výrazne napísaná, je uvedená hneď pri sume poskytnutého úveru, teda žalobkyňa
musela vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia a mala okamžite pri podpisovaní Zmluvy o úvere vedomosť,
aká je cena úveru. Uviedol, že dostatočne posúdil bonitu žalobkyne na základe vyplnenia formuláru o
overení klienta. Výška RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania zmluvy bola
vo výške 96,80 %. Žalobkyňa ako spotrebiteľ podpisom zmluvy vzala na vedomie, že výška priemernej

ročnej RPMN sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a bola stanovená vo výške 39,20 %.

4. Žalobkyňa v podaní zo dňa 20.12.2021 uviedla, že pri posudzovaní maximálnej prípustnej
výšky odplaty za poskytnutie úveru je potrebné vychádzať z priemernej výšky odplát za obdobné

úverové produkty, poskytovaných bankovými subjektmi. Žalovaný podľa žalobkyne nepredložil žiadne
relevantné dôkazy na svoju procesnú obranu a neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by čo i len
v minimálnej miere vyvracali jej tvrdenia o absencii správnej hodnoty RPMN v úverovej zmluve.

5. Podľa ust. § 180 Civilného sporového poriadku po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré

boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude
konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

6. Na pojednávanie konané dňa 5.4.2022 sa nedostavila zástupkyňa žalovaného, ktorá ospravedlnila
svoju neúčasť na pojednávaní elektronickým podaním zo dňa 2.4.2022.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené súd v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku spor
rozhodol dňa 5.4.2022 v neprítomnosti zástupkyne žalovaného.

8. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami strán sporu, predloženými listinnými dôkazmi stranami sporu

a zistil tento skutkový stav:

9.Zosúdom vykonanéhodokazovaniajezrejmé,žedňa22.5.2013bolamedzi žalobkyňouažalovaným
uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver
vo výške 1.000,- Eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť zvýšený o príslušný poplatok vo výške

968,- Eur, t.j. zaviazala sa celkovo zaplatiť čiastku 1.968,- Eur, a to v jednej splátke do 18.5.2014
na účet žalovaného špecifikovaný vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru alebo v hotovosti
mandatárovi, ak nie je dohodnuté inak.
Celkový poplatok spojený s úverom (968,- Eur) bol v zmysle zmluvy tvorený súčtom úroku vo výške
39,15 % ročne, t.j. 391,50 Eur a administratívnymi nákladmi na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere

vo výške 576,50 Eur.
RPMN bola určená vo výške 96,80 % a priemerná hodnota ročnej RPMN na poskytnutý úver, platnej
ku dňu podpísania zmluvy o úvere, bola stanovená vo výške 39,23 %. Súčasťou zmluvy o úvere bolo
aj potvrdenie o prevzatí finančnej hotovosti, podpisom ktorého žalobkyňa potvrdia prevzatie finančnej
hotovosti dňa 22.5.2013.

10. Z výpisov z osobného účtu žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa za obdobie odo dňa 12.4.2016 do
20.8.2021 uhradila žalovanému celkovo sumu 1.340,- Eur.11. Výzvou zo dňa 7.10.2021 žalobkyňa vyzvala žalovaného na vrátenie plnenia prijatého bez právneho
dôvodu vo výške 340,- Eur v lehote do 11.10.2021.

12. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.9.2013, t.j. v čase uzavretia
úverovej zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti.

15. Podľa ust. § 53 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. Podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je

poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

18. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

19. Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv

platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20.Podľaust.§39Občianskehozákonníkaneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojimobsahomaleboúčelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 9.6.2013, t.j.
ku dňu uzavretia zmluvy o úvere spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky,
úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

22. Podľa ust. § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona
sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a)

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

23. Podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úverupovinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za

splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami
alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.

24. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

25. Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok

26.Podľaust. §11ods.1aods.2 zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.
Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti

podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa
§ 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-
ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa
na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je.

27. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou. Predmetom podnikania (činnosti) žalovaného zapísaným
v obchodnom registri je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, a tiež poskytovanie
spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov. Niet teda
pochýb o tom, že žalovaný definíciu veriteľa v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 2 písm. b)
uvedeného zákona spĺňa, pričom rovnako nemožno mať pochybnosti, že nie je nič, čo by stranami

uzavretú úverovú zmluvu vylučovalo z režimu zákona o spotrebiteľských úveroch z dôvodu podľa jeho
ust. § 1 ods. 2 alebo 3.

28. Z formy a obsahu úverovej zmluvy uzatvorenej so žalobkyňou na hlavičkovom papieri žalovaného je
zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“, typovú zmluvu. S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo

zásadylexspecialisderogatlexgeneralis,podľaktorejšpeciálnaprávnaúprava,ktorouvdanomprípade
je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch má prednosť pred všeobecnou,
ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi stranami posudzovať podľa
príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa a tiež podľa
Občianskeho zákonníka

29. Občiansky zákonník výslovne stanovuje (ust. § 52 ods. 2 veta tretia) že na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva a aj Najvyšší súd Slovenskej republiky už judikoval
(viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.4.2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014), že

toto ustanovenie (ust. § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka), sa vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred jeho účinnosťou.30. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne
a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ
ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky

ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá
možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je
prijatie, respektíve odmietnutie návrhu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ
vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá možnosť tieto zmluvné podmienky
individuálne ovplyvniť. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

31. Súd poukazuje na rozhodnutie súdneho dvora EÚ vo veci C - 377/14, ktorý rozhodol, že v
spotrebiteľských zmluvách sú súdy povinné ex offo skúmať existenciu neprijateľných zmluvných
podmienok. Okrem uvedenej povinnosti možnosť judikatúry Súdneho dvora EÚ vyvodiť okrem iného aj

povinnosť súdov skúmať pri spotrebiteľských zmluvách bonitu spotrebiteľa (C - 679/18) a údaje týkajúce
sa RPMN (C - 76/10) a v prípade zistených nedostatkov na tieto pri rozhodovaní prihliadať.
32. Cieľom ust. § 7 a ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je, že veriteľ je pri
posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta najmä jeho

príjmy a výdavky, tak aj skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzatvorením
zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom
kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi
zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie
úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu

a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie 100 % istoty, že úver bude v
budúcnosti splatený, pretože nie je napríklad možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane napríklad
výpoveď z pracovného pomeru alebo ochorie. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo
efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu
zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu

uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní
relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako
z informácie dodaných spotrebiteľom, tak z informácií, ktoré získa z iných dostupných zdrojov. Súd za
dôležité považuje uviesť, že je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich
dostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.Zadostatočnésapovažujú

iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o
žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a
pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou. Teda vyžiadať
si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné
informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane
spotrebiteľovi v jeho osobnom, domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov tak, aby mohol bez
akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí
okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný domáci rozpočet, a to tak príjmy ako aj výdavky, a to vždy
vovzťahukukonkrétnemužiadateľovioúver,t.j.konkrétnepríjmyzozamestnaneckejaleboinejčinnosti,

konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti. Analýza iba niektorej zo
strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Veriteľ takýmto spôsobom
nepostupoval, keďže príjem žalobcu nepreveril žiadnou listinou. Nezaujímali ho žiadne ďalšie výdavky
žalobcu týkajúce sa domácnosti, bývania, vyživovacia povinnosť k maloletým deťom a podobne.
33. Podľa čl. 8 odsek 1 Smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES o zmluvách o

spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS členské štáty zabezpečia, že veriteľ
pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií
získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej
databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy si môžu túto povinnosť zachovať.

34. Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014 LCL Le Crédit Lyonnais C - 565/12, posudzoval
dodržiavanie hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol stanovený zo strany členského štátu,
v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v zásade celého nároku veriteľa na
úroky. V prípade porušenia povinností, ktorá je upravená v článku 8 Smernice 2008/48, t.j. preveriť preduzatvorením zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov,
ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol,
že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z tohto

vyplývalo, že nemá skutočne odradzujúcu povahu.
35. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný nevenoval žiadnu pozornosť posudzovaniu
schopnosti splácať úver žalobkyňou za dohodnutých podmienok (v zmluve sa nenachádza žiadny
údaj o príjme, o výdavkoch žalobkyne o jej rodinných, sociálnych pomeroch), čo sa považuje za hrubé
porušenie povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 citovaného zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
a uvedené konanie je v zmysle ust. § 11 ods. 2 zákona sankcionované tak, že úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov.
Splnenie tejto povinnosti preukazuje dodávateľ, ktorého zaťažuje v tomto smere dôkazné bremeno.
Z obsahu súdneho spisu splnenie tejto povinnosti - posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, nevyplýva. V tomto prípade by nemohol obstáť ani prípadný argument žalovaného,

že súd žalovanému neumožnil predložiť dôkaz o splnení uvedenej povinnosti; v samotnom vyjadrení
žalovaného okrem skutkového tvrdenia (o splnení povinnosti) absentuje dôkaz skutkového tvrdenia.
Dôkazné bremeno bolo v tomto smere na strane žalovaného ako dodávateľa.

36. Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou

poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. Súd prvej inštancie v súlade
s ustálenou judikatúrou uvádza, že v tomto smere ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. vôbec
nepôsobí odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie generálneho zákona - Občianskeho
zákonníka, a to ust. § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení povinnosti veriteľa na
finančnom trhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym predmetom podnikateľskej

činnosti, pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu bez toho,
aby bolo zrejmé, čo postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda obzvlášť sledovaná z
dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky
na vyžadovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, keďže
na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných

majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu
nepriznanie úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať
s odbornou starostlivosťou, potom je úplne eurokonformné aplikovať ust. § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce morálke (pozri napr.
rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/171/2016).

37. Zo zistených skutočností je možno prijať záver, že došlo k naplneniu hypotézy právnej normy, ktorá
zakladala hrubé porušenie povinnosti veriteľa overiť si schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver, v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

38. Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza svoje vyjadrenie práve vo veličine ročnej
priemernej miery nákladov (RPMN), ktorá vyjadruje v percentách všetky náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom (úrokovú sadzbu, poplatky spojené s úverom alebo pôžičkou, ktoré môžu byť
jednorazové alebo opakujúce sa), ktoré je potrebné pri konkrétnom úvere zaplatiť. Ročnou priemernou
mierou nákladov (RPMN) na spotrebiteľský úver sa rozumejú celkové náklady spotrebiteľského úveru

pre spotrebiteľa, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru.

39. Priemerná RPMN na príslušný spotrebiteľský úver, ako obligatórny údaj zmluvy o spotrebiteľskom
úvere (podľa ust. § 9 ods. 2 písm. y/), bola v danom prípade v zmluve uvedená vo výške 39,23 %.
Porovnaním RPMN zmluvy (96,80 %) a priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver (39,23

%) je zrejmé, že RPMN zmluvy ako odplata, ktorú by mala žalobkyňa ako spotrebiteľ zaplatiť
za poskytnutie peňažných prostriedkov, prevyšuje 2,4-násobok priemernej RPMN, teda odplaty na
príslušné spotrebiteľské úvery. Takéto prevýšenie znamená, že odplata za poskytnutie peňažných
prostriedkov v danom prípade podstatne prevýšila odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.

40. Tento právny názor podporuje aj znenie ust. § 1a ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.
87/1995 Z.z., zavedené nar. vlády č. 141/2014 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v zneníneskorších predpisov, ktoré novozavedené znenie ust. §1a smeruje na vykonanie ust. § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka, a podľa ktorého odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi
nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej RPMN podľa ust. § 1 ods. 4 vyhlášky (t.z. najvyššej prípustnej

výšky odplaty určenej podľa priemernej hodnoty RPMN nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk)
pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Aj napriek tomu, že toto ustanovenie nadobudlo účinnosť až
odo dňa 1.6.2014, má charakter určitého merítka použiteľného pri posudzovaní primeranosti odplaty
za poskytnutie peňažných prostriedkov.

41. Zmluva o úvere tak v časti výšky dojednanej odplaty odporuje zákonu ust. § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka, a teda zmluva je v časti odplaty absolútne neplatná v zmysle ust. § 39 Občianskeho
zákonníka. Okrem dôvodov, pre ktoré je úver bezúročný a bez poplatkov, je zároveň aj samotná dohoda
o odplate neplatná v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, t.j. ust. § 53 ods.
6 Občianskeho zákonníka, a aj z tohto dôvodu bola žalobkyňa povinná vrátiť žalovanému iba istinu
vo výške 1.000,- Eur.

42. Podľa ust. § 451 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

43. Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

44. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa titulom poskytnutého úveru uhradila

žalovanému sumu 1.340,- Eur, čo vyplýva z výpisu z jej osobného účtu. Vychádzajúc zo záveru, že
žalobkyňa bola povinná zaplatiť žalovanému len istinu úveru vo výške 1.000,- Eur, keďže úver je
nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, pričom v skutočnosti uhradila žalovanému
sumu 1.340,- Eur, vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie vo výške rozdielu 340,- Eur
v súlade s ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže plnenie nad rozsah istiny je plnením bez

právneho dôvodu, resp. aj z neplatného právneho úkonu (neplatnosť zmluvy v časti dohody o odplate).

45. Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

46. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka prvá veta dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

47. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

48. Výšku úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch určuje Nariadenie vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to v

ustanovení § 3 nariadenia.

49. Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
ustanoveniaObčianskehozákonníkavplatnomznenívýškaúrokovzomeškaniajeopäťpercentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

50. Výrok o úrokoch z omeškania sa opiera o ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Keďže čas plnenia, pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného
obohatenia, nebol dohodnutý, nie je ustanovený právnym predpisom, ani nebol určený v rozhodnutí, bol

žalovaný povinný plniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie žalobca požiadal. Žalobkyňa požiadala
žalovaného o plnenie výzvou zo dňa 7.10.2021, v ktorej vyzvala žalovaného na uhradenie dlžnej sumy
do 11.10.2021.51. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovaného popri istine aj na úhradu uplatneného príslušenstva
pohľadávky.

52. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený
poplatok k návrhu.

53. Podľa ust. § 2 ods. 2 prvá veta citovaného zákona ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd

jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie
je tiež od poplatku oslobodený.

54. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. v) citovaného zákona, od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci
sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.

55. Podľa ust. § 6 ods. 1 citovaného zákona, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo
základu poplatku /ďalej len percentná sadzba/ alebo pevnou sumou.

56. Podľa ust. § 6 ods. 3 citovaného zákona ak sa úkony a konania vykonávajú na základe podania
podaného elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky orgánu podľa § 3, elektronickými

prostriedkami prostredníctvom jednotného kontaktného miesta alebo integrovaného obslužného miesta
a ak tento zákon pri jednotlivých položkách sadzobníka neustanovuje inak, sadzba poplatku je 50% zo
sadzby poplatku ustanovenej v sadzobníku, znížená najviac o 70 eur. Ak sú súčasťou podania prílohy,
ktoré sa podľa osobitného predpisu k podaniu prikladajú, uplatní sa prvá veta len vtedy, ak sú tieto prílohy
v elektronickej podobe.

57. Podľa ust. § 7 ods. 11 citovaného zákona základ poplatku sa zaokrúhľuje na celé eurá nadol.
Poplatok sa vypočíta s presnosťou na eurocenty tak, že ak suma prevyšujúca celé číslo je a) menšia
ako 50, poplatok sa zaokrúhli na celé euro nadol, b) rovná 50, poplatok sa nezaokrúhli, c) väčšia ako
50, poplatok sa zaokrúhli na pol eura nadol.

58. Podľa Položky 1 písm. a) prílohy citovaného zákona - z návrhu na začatie konania, ak nie je
ustanovená osobitná sadzba, z ceny (úhrady) predmetu konania je súdny poplatok 6%, najmenej 16,50
€, najviac 16.596,50 €.

59. Žalobkyňa bola v konaní oslobodená od zaplatenia súdneho poplatku podľa ust. § 4 ods. 2 písm.
za) citovaného zákona, a preto súd v zmysle ust. § 2 ods. 2 prvá veta citovaného zákona o súdnych
poplatkoch zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur žalovaného, ktorý v konaní o
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 340,- Eur nebol úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť

len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon
rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).