Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/95/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119011212
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kohutová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7119011212.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kohutovej a sudcov
JUDr. Mareka Dudíka a JUDr. Miroslava Baňackého, PhD., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 23.
januára 2020 v trestnej veci obvineného G. W., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2
písm. a) Tr. zák., o sťažnosti prokurátora okresnej prokuratúry proti uzneseniu Okresného súdu Košice
I zo dňa 8. 10. 2019, sp. zn. 4T/46/2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. z r u š u j e napadnuté uznesenie a u k l a d á okresnému
súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením samosudca Okresného súdu Košice I podľa § 220 ods. 1 Tr. por. schválil zmier
uzavretý medzi obžalovaným G. W., nar. XX. X. XXXX v N., trvale bytom L. XXXX/X N. a poškodenými
Ľ. L., nar. X. XX. XXXX v N., trvale bytom Z. XXXX/XX, N. a E. B. X., a.s., so sídlom H. X, XXX XX I.,

zastúpenou na základe poverenia Mgr. W. Ž., uzavretý dňa 12. 9. 2019, v zmysle ktorého obžalovaný
vyhlásil, že spáchal skutok, ktorý je obsahom obžaloby a zároveň zložil na účet súdu peňažnú sumu vo
výške 200 EUR pre ministerstvo na ochranu a podporu obetí trestných činov podľa osobitného zákona.

Podľa § 220 ods. 1 Tr. por. zároveň zastavil trestné stíhanie u obžalovaného G. W., nar. XX. X. XXXX v
N., trvale bytom L. XXXX/X, N., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.

zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 20. 1. 2019 v čase okolo 17.45 hod. viedol po ul. M. osobné motorové vozidlo zn. Š. T., EČV: N. XXX
V., pričom z dôvodu nevenovania sa plne vedeniu vozidla a nesledovania situácie v cestnej premávke
pri odbočení doľava na ul. N. nedal prednosť a na riadne vyznačenom priechode pre chodcov narazil
do chodkyne Ľ. L., ktorá po priechode prechádzala od budovy Úradu Košického samosprávneho kraja

k smeru pohybu vozidla, čím porušil dôležitú povinnosť uloženú mu ustanovením § 4 ods. 1 písm. c)
písm. f) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a poškodenej Ľ. L. spôsobil zlomeninu vonkajšej
hlavice horného konca píšťaly s posunom úlomkov, poškodenie vonkajšieho menisku ľavého kolenného
kĺbu, zlomeninu horného konca ľavej ramennej kosti, pomliaždenie kože a podkožia v čelovej oblasti
hlavy vľavo, zlomeninu nosových kostí a odreniny na chrbte ruky s dobou liečenia od 3 do 6 mesiacov
a závažným ovplyvnením obvyklého spôsobu života najmenej 46 dní.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť prokurátor. V písomných dôvodoch
uviedol, že obvinený spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.
závažnejším spôsobom konania, a to porušením dôležitých povinností uložených mu ako vodičovi podľa
§ 4 ods. 1 písm. c), písm. f) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, teda z dôvodu nevenovania
sa plne vedeniu vozidla a nesledovania situácie v cestnej premávke, nedal prednosť chodkyni, ktorá

prechádzalaporiadnevyznačenompriechodeprechodcovaspôsobiljejťažkézraneniasdobouliečenia
od 3 do 6 mesiacov.Obvinený bol podľa výpisu z evidenčnej karty vodiča 5-krát postihnutý za priestupok na úseku dopravy.
Vzhľadom k tomu, že dopravná nehoda sa stala priamo na priechode pre chodcov, ide o tak závažné

porušenie pravidiel cestnej premávky s ťažkým následkom na zdravotnom stave chodkyne, že je
namieste uloženie trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel nielen pokiaľ ide o individuálnu,
ale aj generálnu prevenciu.

Z uvedených dôvodov preto navrhol, aby Krajský súd v Košiciach podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por.

zrušil uznesenie Okresného súdu Košice I a tomuto uložil, aby vec opätovne prejednal a rozhodol.

Obvinený G. W. vo vyjadrení k podanej sťažnosti prokurátorom poukázal na tieto skutočnosti.

Vyslovuje názor, že sťažnosť prokurátorky je absolútne neodôvodnená a nesúhlasí s ňou. Už samotné
vedenie trestného stíhania a úkony s tým súvisiace majú sankčný charakter vo vzťahu k nemu, a preto

má za to, že uloženie trestu zákazu činnosti by bolo v rozpore so zásadou proporcionality.

Ďalej tvrdí, že prokurátorka riadne neodôvodnila svoj nesúhlas so schváleným zmierom a taktiež
ani dôvodnosť svojej obavy o ochranu života a zdravia iných s poukazom na generálnu prevenciu.
Prokurátorka síce argumentuje jeho postihmi za skoršie priestupky na úseku dopravy, čo je však

zavádzajúce, pretože predmetné skutky nedosahujú takú vysokú intenzitu protispoločenskej aktivity, aby
odôvodňovali uloženie trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje Krajskému súdu v Košiciach, aby sťažnosť
prokurátorky zamietol ako nedôvodnú v zmysle ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c) zákona č. 301/2005

Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

Na podklade takto podanej sťažnosti krajský súd v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce
týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil nasledovné.

Z predloženého trestného spisu vyplýva, že prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I doručil dňa 20. 8.
2019 Okresnému súdu Košice I obžalobu sp. zn. 2Pv 61/19/8802-11 podanú na obvineného G. W. pre
skutok uvedený v jej obžalobnom návrhu právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa §
157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák.

Následne dňa 30. 8. 2019 samosudca okresného súdu nariadil probačnému a mediačnému úradníkovi
Krajského súdu v Košiciach s výkonom činnosti na Okresnom súde Košice I v posudzovanej trestnej
veci konanie o zmieri.

Vec z hľadiska mediačného procesu bola ukončená dňa 12. 9. 2019 dohodou o zmieri, pričom obvinený
G. W. žiadal, aby samosudca prvostupňového súdu rozhodol o schválení zmieru a zastavení trestného
stíhania.

Hneď v úvode je potrebné uviesť, že samotné možnosti uplatnenia inštitútu zmieru sú limitované najmä

podmienkami stanovenými v § 220 Tr. por., ktoré musia byť splnené kumulatívne. V tomto smere krajský
súd v predmetnej trestnej veci nezistil pochybenie prvostupňového súdu.

Na druhej strane treba ale uviesť, že v prípade zmieru ide o inštitút, ktorý má fakultatívnu povahu a
uplatní sa ako vhodná možnosť pre riešenie menej závažných trestných činov.

Pre schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania sa vyžaduje, aby súd dospel k záveru, že takýto
spôsob rozhodnutia možno považovať za dostačujúci vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného
činu, na mieru, akou bol trestným činom dotknutý verejný záujem, na osobu obvineného a jeho osobné
a majetkové pomery.

Pri posudzovaní kritérií, povahy a závažnosti spáchaného trestného činu je potrebné vychádzať jednak
zo spôsobu, jeho spáchania, okolností, za ktorých bol spáchaný, ale aj spôsobených následkov a miery
zavinenia páchateľa.Napadnuté uznesenie, podľa zistenia krajského súdu, na uvedené otázky však nedáva žiadnu odpoveď
a bližšie ich ani neposudzuje a rovnako nevyhodnocuje.

Vzhľadom na toto zistenie sťažnostný súd poukazuje najmä na tieto skutočnosti.

Podľa podanej obžaloby prokurátorom okresnej prokuratúry k dopravnej nehode malo dôjsť na
frekventovanom mieste v N. v blízkosti centra, kde sa spravidla aj vzhľadom na čas spáchania skutku

pohybujeväčšípočetosôb,pričomchodkyňasamalapohybovaťpovyznačenompriechodeprechodcov
a bolo jej spôsobené v dôsledku uvedenej dopravnej nehody vážne zranenie. Obžaloba prokurátora
vychádza z tvrdenia, že obvinený G. W.Č. porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 4
ods. 1 písm. c) a písm. f) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov.

Aj pokiaľ ide o osobu obvineného G. W., treba uviesť, že o jeho predchádzajúcich odsúdeniach,

na ktoré poukázal vo svojom rozhodnutí prvostupňový súd, platí síce fikcia neodsúdenia. Táto fikcia
však ale nebráni, aby súd pri hodnotení osoby páchateľa prihliadol na skutočnosť, že v minulosti už
spáchal trestný čin a z tejto skutočnosti vyvodil príslušné závery z hľadiska jeho vzťahu k spoločenským
hodnotám chráneným Trestným zákonom. Ďalej treba taktiež zohľadniť aj skutočnosti vyplývajúce z
evidenčnej karty vodiča u obvineného G. W.. Uvedený záver sa musí potom logicky premietnuť aj v

posúdení miery, akou bol teraz posudzovaným trestným činom, ktorý mal byť spáchaný obvineným G.
W. dňa 20. 1. 2019, dotknutý verejný záujem na ochrane života a zdravia účastníkov cestnej premávky.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na tú skutočnosť, že ochrane zdravia patrí popredné miesto
spomedzi ostatných chránených spoločenských vzťahov, a to platí aj v prípade účastníkov cestnej

premávky, ktorá je zabezpečovaná dodržiavaním zákonom stanovených povinností (má sa na mysli
zákon č. 8/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov o cestnej premávke).

V nadväznosti na uvedené pre úplnosť treba dodať, že pri posudzovaní kritérií, povahy a závažnosti
spáchaného trestného činu nemožno pominúť ani otázku trestu, ktorý by mal byť za takýto čin uložený,

pretože rozhodnutie súdu musí byť vecne správne a spravodlivé, zároveň treba mať na zreteli aj ten
fakt, že v skutkovo obdobných trestných veciach by mala byť aplikačná prax súdov zhodná.

Z uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.