Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. jún 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/34/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620200447
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7620200447.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň
JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov,
so sídlom v Bratislave, Bajkalská 19B, IČO: 36 062 235, ex lege zastúpeného Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700 proti žalovanému: V. M.,
narodený XX.XX.XXXX, bytom v W. X, o zaplatenie 3.665,73 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného

proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 09.09.2020 sp. zn. 11C/3/2020 v spojení s
opravným uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 24.09.2020 sp. zn. 11C/3/2020

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 09.09.2020 č. k. 11C/3/2020-31
v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 24.09.2020 č. k.
11C/3/2020-37 a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdSpišskáNováVes(ďalejlensúdprvejinštanciealebosúd)rozsudkomzodňa09.09.2020
č.k. 11C/3/2020-31 v spojení s opravným uznesením zo dňa 24.09.2020 č.k. 11C/3/2020-37 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3 665,73 € a to všetko v 180 € mesačných
splátkach splatných vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty
výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich (výrok I). Vyslovil, že žalobca má nárok na plnú

náhradu trov konania proti žalovanému, o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti rozsudku (výrok II).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 3 665,73 € a trov konania.
Uplatnená suma predstavuje regres za plnenie poskytnuté sociálnej poisťovni na výplatu dôchodkových
dávok Q. S. vo výške 5 236,76 € (30 % regres znáša poškodený) za vyplácané obdobie od 09/2018

do 10/2019.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalovaný bol trestným príkazom Okresného súdu v
Mělníku sp. zn. 1T/493/2000 zo dňa 10.11.2000, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.11.2000 uznaný
vinným zo spáchania trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d/
Trestného zákona. Tohto sa dopustil tým, že dňa 18.04.2000 riadil v W. ulici v K. N. M. v smere do

centra mesta po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov tak, že bolo v jeho krvi zistené 1,49
g/kg alkoholu, osobný automobil značky Škoda 120L, EČ: B. XX-XX (B.), v dôsledku čoho nezvládol
riadenie, vyšiel s vozidlom mimo vozovku a pred domom číslo 60 narazil do oplotenia, čím majiteľovi
domu P. P. spôsobil škodu vo výške 14 394,- Kč, poškodil oplotenie domu súp. č. 65, čím majiteľovi
domu A. M. spôsobil presne nezistenú škodu a poškodil plynovú prípojku, čím spoločnosti Stredočeská
plynárenská a.s. so sídlom v Prahe spôsobil škodu vo výške 5 285,20 Kč. Zároveň spolujazdec Q.

S. utrpel pohmoždenie v oblasti krku s poškodením dýchacích ciest, otras mozgu, sériovú zlomeninu
siedmeho až desiateho rebra, pohmoždenie a tržné rany ľadvín, krvácanie do dutiny brušnej, zlomeninupanvy a poškodenie hrudníka, v dôsledku čoho bol hospitalizovaný od 18.04.2000 do 12.05.2000 v
nemocnici s následným prevozom k ďalšiemu liečeniu do Slovenskej republiky. Žalovaný teda vykonal
v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil pod vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej mohol

ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku a spôsobil takýmto činnom
hoc aj z nedbanlivosti inému ublíženie na zdraví. Za tento trestný čin bol odsúdený k podmienečnému
trestu, trestu zákazu činnosti - zákaz riadiť motorové vozidlo a zároveň mu bolo uložené, aby podľa
svojich síl nahradil poškodeným spôsobenú škodu. Z výzvy sociálnej poisťovne pobočka Spišská Nová
Ves č. 38/2019 zo dňa 05.11.2019 súd zistil, že žalovaný bol vyzvaný na splnenie povinnosti nahradiť

škodu, ktorá vznikla sociálnej poisťovni výplatou dôchodkových dávok Q. S. vo výške 5.236,76 € za
vyplácané obdobie od 09/2018 do 10/2019. Z oznámenia žalobcu zo dňa 15.11.2019 súd zistil, že tento
oznámil sociálnej poisťovni, že za poisteného V. M. jej v nasledujúcich dňoch zo zákonného poistenia ich
poisteného(žalovaného)poukážunáhraduvyplatenéhoinvalidnéhodôchodkuvovýške3.665,73€.Táto
suma bola žalobcom odoslaná v prospech účtu sociálnej poisťovne dňa 15.11.2019, čo vyplýva z výpisu
účtu žalobcu. Súd sa oboznámil i s predchádzajúcimi právoplatnými rozhodnutiami tunajšieho súdu pod

spisovou značkou 7C/19/2010 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
1Co/361/2011,sp.zn.7C/327/2015anaposledysp.zn.7C/3/2019,ktorésatýkalitohoistéhoskutkového
a právneho základu, aký je aj v tomto konaní a s poukazom aj na závery týchto rozhodnutí a na uznanie
nároku zo strany žalovaného čo do základu aj čo do výšky. V konaní sp. zn. 7C/19/2010 bola vyriešená
aj otázka týkajúca sa zavinenia žalovaného.

4. Právne vec posúdil podľa ustanovenia § 193 CSP, § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len
OZ), § 12 ods. písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 423/1991 Zb..

5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. Súd mal preukázané, že žalovaný
bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa §
201 písm. d) Trestného zákona, za čo bol odsúdený trestným príkazom Okresného súdu v Mělníku,
Česká republika č. k. 1T/493/2000-44 zo dňa 10.11.2000. Vodičom a vlastníkom motorového vozidla,
ktorým bola poškodenému spôsobená škoda na zdraví bol žalovaný. Žalovaný bol v čase dopravnej

nehody poistený v Slovenskej poisťovni, a.s. pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla Škoda 120L, EČ: B. XX-XX. Prebiehajúcemu konaniu predchádzalo viacero konaní
týkajúcich sa predmetnej dopravnej nehody a nárokov z nej vyplývajúcich, pričom v konaní sp. zn.
7C/19/2010 bola vyriešená aj otázka týkajúca sa zavinenia žalovaného. V konaní bolo preukázané,
že žalobca plnil v prospech sociálnej poisťovne 70%-tnú náhradu invalidného dôchodku poskytnutého

poškodenému Q. S. vo výške 3.665,73 € v období od 09/2018 do 10/2019. Vzhľadom k tomu, že
žalovaný napriek písomnej výzve zo dňa 05.11.2019 regresnú náhradu, na ktorú žalobcovi vzniklo
právo v zmysle § 28 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. neuhradil, súd žalobe vyhovel. K argumentom
žalovaného odkazujúcim na ustanovenie § 238 ods. 8 zákona o sociálnom poistení súd uviedol, že o
splnení podmienok nároku na priznanie predčasného starobného dôchodku rozhoduje v zmysle § 172

a nasl. sociálna poisťovňa v konaní o veciach sociálneho poistenia, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia
správneho poriadku. Jednou z podmienok je podanie žiadosti o jeho priznanie. Vzhľadom k tomu,
že poškodený podľa vyjadrenia žalobcu i sociálnej poisťovne nepodal žiadosť o jeho priznanie v
zmysle § 67 ods. 3 uvedeného zákona, nebolo možné zo strany sociálnej poisťovne preskúmať ex offo
splnenie ďalších podmienok na jeho priznanie (§ 67 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.) a predčasný starobný

dôchodok poškodenému priznať. Súd o tomto nároku rozhodovať nemohol, pretože posudzovanie
splnenia podmienok na jeho priznanie nepatrí do kompetencie všeobecných súdov Slovenskej republiky.

6. S poukazom na ustanovenie § 232 ods. 3, 4 CSP, súd vyhovel žiadosti žalovaného a umožnil
mu splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach po 180,- €, tak ako to bolo v predchádzajúcich

rozhodnutiach, nakoľko zistil, že z mesačného príjmu 1 000,- € po odpočítaní výdajov výživného na tri
nezaopatrené deti a platieb spojených s výživou manželky spolu vo výške 500,- € by nebol schopný
platiť dlh žalobcovi jednorázovo. Pri rozhodnutí o povolení splátok žalovanému súd vychádzal z jeho
osobných a zárobkových pomerov a konštatoval, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach plniť dlh
vo vyšších splátkach, pretože vyššie splátky by boli pre neho likvidačné.

7. K návrhu žalobcu na výsluch svedkyne Q.. D. R., právničky sociálnej poisťovne Spišská Nová
Ves súd konštatoval, že táto mala vypovedať o skutočnostiach týkajúcich sa nároku na priznanie
predčasnéhostarobnéhodôchodkupoškodeného,čovkonanínebolosporné.Súdtentodôkazzamietol,pretože výpoveď by bola v konaní nadbytočná a v konečnom dôsledku by nemala význam pre konečné
rozhodnutie vo veci.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 257 a § 262 ods. 1, 2 CSP a vzhľadom na to, že
žalobca mal v konaní plný úspech a súd nezistil na strane žalovaného dôvody na uplatnenie § 257 CSP,
priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365

ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) CSP a navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie
a vrátil vec súdu na vykonanie ďalšieho dokazovania a na vydanie nového rozhodnutia.

10. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd sa nedostatočne právne vysporiadal s jeho tvrdením, že
podľa § 238 ods. 8 zákona o sociálnej poisťovni, ak poberateľ invalidného dôchodku, na ktorý vznikol
nárok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby podľa daného zákona splní podmienky

nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku a vypláca sa naďalej
invalidný dôchodok, právo sociálnej poisťovne na náhradu škody zaniká. Tvrdenie, že poškodený aj
naďalej poberá invalidný dôchodok, lebo nepožiadal o predčasný starobný dôchodok nemôže obstáť,
keďže podmienky nároku boli splnené v novembri 2018. Poukázal pritom na výklad rozsudku Krajského
súdu v Prešove 11Co/51/2013 z 30. januára 2014. Podotkol, že od roku 2012 niekoľkokrát písomne

vyzval žalobcu, aby nepreplácal sociálnej poisťovni ďalšie regresné nároky. Nevedel na základe čoho
teda uvedené nároky prepláca, zákon ho k tomu tiež neoprávňuje, pretože poistná udalosť sa stala v
roku 2000, čiže pred účinnosťou zák. č. 381/2001 Z.z. Podľa § 28 zák. č. 381/2001 Z.z. právne vzťahy
vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do
31. decembra 2001 sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov. Vychádzajúc z ustanovení zák. č.

461/2003 Z.z. o sociálnom poistení má žalovaný za to, že konaním sociálnej poisťovne došlo k porušeniu
daného zákona a poisťovňa v rozpore s ust. § 238 ods. 6 zákona o sociálnom poistení uplatnila právo
na náhradu škody u Slovenskej kancelárii poisťovateľov, čím porušila jeho práva uvedené v ods. 6,
7 (ods. 6 právo na náhradu škody podľa ods. 1 uplatňuje sociálna poisťovňa v súdnom konaní podľa
osobitného predpisu, ods. 7 sociálna poisťovňa neuplatní právo na náhradu škody podľa ods. 6, ak a)

je pravdepodobné, že náklady na uplatňovanie práva na náhradu škody presiahnu výšku škody, b) je
zrejmé, že vzhľadom na majetkové pomery fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej nahradiť
škodu uplatňovanie škody nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu práva sociálnej poisťovne na
náhradu škody, c) uplatňovanie škody najmä dokazovanie jej vzniku zavineným protiprávnym konaním
by bolo spojené s nadmernými ťažkosťami). V prípade žalovaného je dosť pravdepodobné, že sociálna

poisťovňa by právo neuplatňovala podľa ods. b) a c). Žalobca bezdôvodným preplácaním aj napriek
jeho výhradám bráni v ochrane jeho práv. Žalobca po nehode určil 30 % mieru zavinenia poškodeného
za okolnosť, že si vedome sadol do vozidla vedeného vodičom pod vplyvom alkoholu. Tento fakt
bez odporu akceptovala aj sociálna poisťovňa a mieru spoluviny nikto neriešil. Po desiatich rokoch
na súdnom pojednávaní sám poškodený priznal fakt, že nebol pripútaný bezpečnostným pásom. Na

okresnom súde na podporu svojich tvrdení odovzdal do spisu fotografie auta po nehode, z ktorých je
zjavné, že vozidlo v mieste kde sedel poškodený, nie je vážne poškodené a nepripútanie sa pásom
mohlo mať rozhodujúci vplyv na vznik vážnych zranení, ktoré viedli až k invalidite. V tomto smere
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Cdo/71/03, z ktorého vyplýva, že sociálna poisťovňa má
právo voči tretím osobám na náhradu dávok poskytnutých z nemocenského poistenia a dôchodkového

zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania v rozsahu miery podľa miery zavinenia.
Nárok sociálnej poisťovne podľa ust. § 31 ods. 1 zák. č. 274/1994 Z.z. je jej samostatným regresným
nárokom; vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade škody má táto úprava povahu
špeciálneho ustanovenia. Pri rozhodovaní o výške tohto nároku treba zohľadniť prípadne spoluzavinenie
poškodeného na vzniku škody podľa ust. § 441 Občianskeho zákonníka. Žalovaný zároveň poukázal na

uznesenie Ústavného súdu SR IV.ÚS/377/2018 a uviedol, že v jeho prípade kancelária poisťovateľov
vymáha plných 100 % poistného plnenia, na podporu svojich tvrdení o neprimeranosti regresného
nároku preto poukázal na uvedený nález ústavného súdu. Opätovne poukázal na svoje majetkové
pomery, tak ako to uviedol pred súdom prvej inštancie, že jeho mesačný príjem sa blíži k 1.000 €, z
čoho platí súdom nariadené výživné na tri deti a manželku 500 €, Slovenskej kancelárii poisťovateľov

spláca po 180 €, na zabezpečenie bývania, cesty do práce a stravu mu ostáva cca 300 €. Kancelárii
poisťovateľov splatil cca 15.000 €, doposiaľ od neho vymohla cca do 40.000 €. Splácať bude minimálne
do smrti. Podľa kancelárie poisťovateľov je to asi primeraná náhrada opakujúcich sa plnení, podľa neholikvidačná skutočnosť preto, že len prudšie strhol volant pri vyhýbaní protiidúcemu vozidlu a nemuselo
to mať nič spoločné s požitím alkoholu.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje
za vecne a skutkovo správne, a preto navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahupotvrdil.Uviedol,ževpredmetnejvecisaprvoinštančnýsúdprirozhodovanínáležitevysporiadal
so všetkými zisteniami, ktoré v priebehu konania vyšli najavo, vykonané dôkazy správne vyhodnotil
a to tak každý jednotlivo ako aj dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a na základe ich vyhodnotenia vec

správne právne posúdil a svoje rozhodnutie riadne právne odôvodnil. V podanom odvolaní žalovaný
uvádza tie isté skutočnosti, na ktoré poukázal v podanom odpore, pričom žalobca na dané skutočnosti
reagoval vyjadrením zo dňa 24.04.2020. Pokiaľ žalovaný poukázal na ust. § 238 ods. 8 zák. č. 461/2003
Z.z. žalobca uvádza s prihliadnutím na odborné stanovisko sociálnej poisťovne, že ust. § 238 ods. 8
uvedeného zákona je nutné vykladať v kontexte so splnením podmienok, na ktoré sa viaže poberanie
predčasného starobného dôchodku. Do úvahy teda musíme vziať ust. § 67 ods. 3 totožného zákona,

ktorý hovorí, že nárok na predčasný starobný dôchodok vzniká najskôr odo dňa podania žiadosti.
Poškodený však nepožiadal sociálnu poisťovňu o priznanie predčasného starobného dôchodku, nie je
jeho obligatórna ale jeho fakultatívna možnosť - právo, preto nie je možné ust. § 238 ods. 8 považovať
hneď za priamo aplikovateľné už pri splnení podmienok ako je minimálne 15 rokov dôchodkového
poistenia, chýbajúce najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku atď. ako je to uvedené v § 67

ods. 1 zákona. Pokiaľ žalovaný vo svojom odvolaní poukázal na fakt, že od roku 2012 niekoľkokrát
písomne vyzval žalobcu, aby nepreplácal sociálnej poisťovni ďalšie regresné nároky, nakoľko má za
to, že zákon žalobcu k tomu neoprávňuje, pretože poistná udalosť sa stala v roku 2000, čiže pred
účinnosťou zák. č. 381/2001 Z.z. žalobca uviedol, že v súlade s § 28 ods. 3 zák. č. 381/2001 Z.z.
platí, že práva a povinnosti slovenskej poisťovne vzniknuté zo zákonného poistenia prechádzajú 1.

januára 2002 na kanceláriu, tieto práva a povinnosti uplatňuje a vykonáva v mene a na účet kancelárie
slovenská poisťovňa. Túto činnosť účtuje Slovenská poisťovňa, a. s. oddelene od ostatnej činnosti. K
18.12.2002došlokzlúčeniuAllianzpoisťovnesoSlovenskoupoisťovňou,apretotietoprávaapovinnosti
zo zákona vykonáva Allianz - Slovenská poisťovňa. Na základe uvedeného právneho predpisu Allianz -
Slovenská poisťovňa refunduje nároky sociálnej poisťovni a následne uplatňuje postih voči žalovanému

z dôvodu, že spôsobil dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu. Pokiaľ žalovaný namieta neprimeranosť
uplatneného postihu žalobca uvádza, že vychádzajúc z odvolania žalovaného príjem žalovaného
predstavuje 1.000 € mesačne, čo je 12.000 € ročne, pričom výška postihu v tomto prípade za obdobie od
9/2018 do 10/2019 teda za rok činí 3.665,73 €, čo zďaleka nemôže pôsobiť na žalovaného likvidačne ale
naopak, výchovne. Navyše súd majetkové pomery žalovaného zohľadnil aj tým, že žalovanému povolil

uhrádzať dlh v splátkach.

12. Žalobca v doplnení vyjadrenia k odvolaniu žalovaného poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR 4/2020 ako rozhodnutie č. 64, z ktorého vyplýva nasledovné:
Súd rozhodujúci o nároku poisťovateľa v zmysle ust. § 12 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom

poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nemôže skúmať a pri rozhodovaní o nároku prihliadať
na to, či výška sumy nároku uplatneného poisťovateľa voči poistníkovi, respektíve poistenému v zmysle
uvedeného ustanovenia je v súlade so všeobecnou právnou zásadou proporcionality a neprieči sa
zmyslu a účelu uvedeného zákona. Jediným oprávneným subjektom, ktorý môže určiť a prípadne

znížiť výšku uplatňovaného nároku v zmysle ust. § 12 citovaného zákona aj pod hornú hranicu takto
uplatňovaného nároku, ktorou je úhrn poistných plnení, je v zmysle uvedeného ustanovenia poisťovateľ.

13. Žalovaný v odvolacej replike poukázal na to, že v odvolaní uviedol, že právne vzťahy vzniknuté
zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do 31.

decembra 2001 sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov. Právny predchodca navrhovateľa
podľa jeho vedomostí zanechal na účte niekoľko miliárd Sk na doriešenie daných právnych sporov.
Mimochodom navrhovaná výška postihu voči jeho osobe u právneho predchodcu, s ktorým mal uzavretú
zmluvu bola všade uvádzaná 5 %, ako je možné, že sa to zrazu zmenilo na 100 %. V odvolaní okrem
iného uviedol, že v uznesení ústavného súdu v dosť podobnom prípade ústavný súd rozhodol, že

ústavné práva sťažovateľa boli takýmto postupom porušené. Nerozumie, prečo sa navrhovateľ bráni
postupu podľa platných predpisov v čase dopravnej nehody.14. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že podanie žalovaného je reakciou na žalobcovo vyjadrenie k
žalovaným podanému odvolaniu a neobsahuje žiadne nové skutočnosti či tvrdenia, ktoré by už neboli
predmetom ich argumentácie, a preto sa osobitne žalobca už vyjadrovať nebude.

15. Ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. §
379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods.1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/, h/
CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

17. Rozsudok v napadnutom výroku vychádza z nesprávneho právneho záveru, že žalobou uplatnený
nárok na zaplatenie sumy 3.665,73 € je v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 423/1991 Zb., ak súd

zároveň neskúmal, či suma, ktorej náhrady sa žalobca domáha, bola sociálnou poisťovňou vyplatená
dôvodne a či právo sociálnej poisťovne na náhradu škody nezaniklo.

18. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 3.665,73 € z dôvodu, že uvedená suma bola vyplatená
sociálnej poisťovni ako náhrada škody, ktorá jej vznikla výplatou dôchodkových dávok (invalidného

dôchodku) Q. S. za obdobie od 09/2018 do 10/2019. Tomu bola spôsobená škoda na zdraví a vyplácané
dôchodkové dávky z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú
zodpovedal žalovaný.

19. Žalovaný s poukazom na ust. § 238 ods. 8 zák. č. 461/2003 Z.z. argumentoval tým, že ak poberateľ

invalidného dôchodku, na ktorý vznikol nárok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby
podľa daného zákona splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného
starobného dôchodku a vypláca sa naďalej invalidný dôchodok, právo sociálnej poisťovne na náhradu
škody zaniká. Podľa žalovaného, poškodený Q. S., nar. XX.XX.XXXX, splnil podmienky nároku v
novembri 2018.

20. Nakoľko však súd prvej inštancie neskúmal, či právo sociálnej poisťovne na náhradu škody
nezaniklo, je jeho rozhodnutie predčasné, a preto nesprávne.

21. V dôsledku tohto neprávneho právneho posúdenia veci súd nevykonal vo veci dôkazy potrebné pre

posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu a keďže doplnenie dokazovania odvolacím súdom
nie je účelné, je daný dôvod pre zrušenie rozsudku podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP.

22. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č.
423/1991 Zb. a skúmal, či poisťovni vzniklo právo na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody

spôsobenej prevádzkou motorového vozidla proti poistenému.

23. Súd na daný prípad správne aplikoval vyhlášku č. 423/1991 Zb., ktorej účinnosť bola do 01.01.2002.
Keďže k dopravnej nehode došlo 18.04.2000 tak, ako je to opísané v trestnom príkaze Okresného súdu
v Mělníku vo veci 1T/493/2000, je evidentné, že žalovaný v čase dopravnej nehody viedol motorové

vozidlo pod vplyvom alkoholu a z tohto dôvodu v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 423/1991 Zb.
vznikol nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu poistného plnenia, ktorú za neho žalobca vyplatil.

24. V konaní nebolo spornou skutočnosťou, že žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d) Trestného zákona, za čo bol odsúdený

trestným príkazom Okresného súdu v Mělníku, Česká republika č. k. 1T/493/2000-44 zo dňa 10.11.2000.
Vodičom a vlastníkom motorového vozidla, ktorým bola poškodenému spôsobená škoda na zdraví
bol žalovaný. Žalovaný bol v čase dopravnej nehody poistený v Slovenskej poisťovni, a.s. pre prípad
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Škoda 120L, EČ: SNC 96-76.

25. Vychádzajúc z ust. § 3 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 423/1991 Zb., prevádzkovateľ a vodič motorového
vozidla, na ktorého sa vzťahuje zákonné poistenie (ďalej len "poistený"), mal právo, aby poisťovňa za
neho nahradila v rozsahu a vo výške podľa osobitných právnych predpisov poškodeným uplatnené a
preukázané nároky na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla inému a) na zdravíalebo usmrtením, pokiaľ poistený za túto škodu zodpovedá podľa zákona a ak sa ďalej neustanovuje
inak.

26. Žalobca plnil v prospech sociálnej poisťovne 70%-tnú náhradu invalidného dôchodku poskytnutého
poškodenému Q.N. S. vo výške 3.665,73 € v období od 09/2018 do 10/2019.

27. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 423/1991 Zb., poisťovňa má právo na náhradu súm, ktoré
vyplatilazdôvoduškodyspôsobenejprevádzkoumotorovéhovozidla,protipoistenému,ktorýa)spôsobil

škodu úmyselne alebo po požití alkoholického nápoja, ak bol zistený v krvi obsah alkoholu vo výške nad
0,30 promile, alebo návykovej látky, alebo lieku označeného zákazom viesť motorové vozidlo.

28. Podľa ust. § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na
náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku
škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o

výške vyplatených dávok.

29. Podľa ust. § 238 ods. 8 zák. č. 461/2003 Z.z., ak poberateľ invalidného dôchodku, na ktorý vznikol
nárok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby podľa tohto zákona, splní podmienky
nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku a vypláca sa naďalej

invalidný dôchodok, právo Sociálnej poisťovne na náhradu škody zaniká.

30. Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie špecifického práva sociálnej poisťovne na náhradu
škody vzniknutej výplatou dôchodkovej dávky je od 1.12.2004 vyššie citované ust. § 238 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp.zn. 3MCdo/19/2008 zo dňa 21.01.2009 zákonným predpokladom vzniku nároku sociálnej poisťovne
podľa uvedeného ustanovenia je, že poisťovňa uhradila svojmu poistencovi dávky dôchodkového
zabezpečenia, ktoré boli vyplatené ako následok zavineného protiprávneho konania tretej osoby proti
poistencovi. Na základe § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplatením
dávok sociálneho poistenia vznikajú sociálnej poisťovni regresné nároky i zo zodpovednosti za škodu

spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.

31. V prejednávanom spore sociálna poisťovňa vypláca svojmu poistencovi Q. S. invalidný dôchodok
ako dávku dôchodkového zabezpečenia, titulom protiprávneho konania žalovaného.

32. Zákon o sociálnom poistení v ust. § 238 ods. 8 zároveň vymedzuje podmienky, kedy právo sociálnej
poisťovne na náhradu škody zaniká. Táto situácia nastane vtedy, ak poberateľ invalidného dôchodku, na
ktorý mu vznikol nárok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby podľa tohto zákona,
splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku a
vypláca sa naďalej invalidný dôchodok.

33. Zákon tak zánik práva sociálnej poisťovne na náhradu škody viaže na splnenie dvoch podmienok
a to splnenie podmienky nároku na výplatu starobného alebo predčasného starobného dôchodku a
skutočnosť, že sa naďalej vypláca invalidný dôchodok.

34. Zákon neuvádza slovné spojenie „požiada o vyplatenie starobného dôchodku“ ale výslovne vyžaduje
iba „splnenie podmienok nároku“.

35. Podmienky nároku na starobný dôchodok sú upravené v ust. § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.
( Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil

dôchodkový vek) a podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok sú upravené v ust. § 67 ods.
1 zák. č. 461/2003 Z.z. (Poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého
žiada o jeho priznanie, a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov,
36.b)chýbajúmunajviacdvarokydodovŕšeniadôchodkovéhovekuac)sumapredčasnéhostarobného
dôchodku je vyššia ako 1,2-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa

osobitného predpisu.).

37. Právne účinky priznania starobného dôchodku nastávajú dňom vydania rozhodnutia o priznaní
dôchodku. V prípade predčasného starobného dôchodku nárok na predčasný starobný dôchodok vznikánajskôr odo dňa podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok. Uvedené dôchodky sa priznávajú
na základe žiadosti. Následkom priznania uvedeného (starobného alebo predčasného starobného)
dôchodku je vyplácanie daného dôchodku a zastavenie vyplácania invalidného dôchodku. Ak by teda

poistenec požiadal o priznanie predmetného dôchodku (lebo splnil podmienky nároku na jeho výplatu)
a jeho žiadosti by bolo vyhovené, nepoberal by ďalej invalidný dôchodok, a preto ust. § 238 ods. 8 zák.
č. 461/2003 Z.z. by nemalo význam.

38. Odvolací súd preto zastáva názor, že ak poistenec splnil podmienky nároku na výplatu starobného

dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, bez ohľadu na to, či požiadal o jeho priznanie a
naďalej sa mu vypláca invalidný dôchodok, právo sociálnej poisťovne na náhradu škody zaniklo.

39. Je však iba osobným rozhodnutím poistenca, či požiada o starobný alebo predčasný dôchodok v
prípade, ak splní podmienky nároku na ich výplatu. Vychádzajúc z dôvodovej správy k zák. č. 449/2008
Z.z., ktorým bolo novelizované ust. § 238 ods. 8 zák. č. 461/2003 Z.z., citované ustanovenie bolo

navrhnuté v nadväznosti na výplatu invalidného dôchodku, ktorý sa vypláca z dôvodu, že starobný
dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok, na ktorý by fyzická osoba mala nárok, je nižší ako
invalidný dôchodok, a preto sa vypláca naďalej invalidný dôchodok.

40. Je preto bezpredmetné, či poistenec požiadal o priznanie starobného alebo predčasného dôchodku.

Ust. § 238 ods. 8 cit. zákona je aplikovateľné bez ohľadu na uvedenú skutočnosť.

41. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu
je dôvodný, keď súd zároveň neskúmal, či sociálnej poisťovni právo na náhradu škody nezaniklo.

42. Úlohou súdu v ďalšom konaní po zrušení veci bude preto vykonať dokazovanie za účelom zistenia,
či poberateľ invalidného dôchodku, na ktorý vznikol nárok v dôsledku zavineného protiprávneho konania
tretej osoby podľa tohto zákona, splnil podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku alebo
predčasného starobného dôchodku.

43. Súd prvej inštancie v rozhodnutí konštatoval, že o splnení podmienok nároku na priznanie
predčasného starobného dôchodku rozhoduje v zmysle § 172 a nasl. sociálna poisťovňa v konaní
sociálneho poistenia. S uvedeným tvrdením sa odvolací súd stotožňuje, poznamenáva však, že na
konanie o veciach sociálneho poistenia sa nevzťahujú ustanovenia správneho poriadku, ako nesprávne
uviedol súd prvej inštancie.

44. V tomto konaní však súd nebude skúmať splnenie podmienok nároku na priznanie predčasného
starobného resp. starobného dôchodku na základe žiadosti, výsledkom ktorej je (ne)priznanie
predčasného starobného resp. starobného dôchodku a teda nebude zasahovať do kompetencie
sociálnej poisťovne.

45. Súd bude skúmať splnenie podmienok nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného
starobného dôchodku ako prejudiciálnu otázku podľa ust. § 194 ods. 1 CSP iba za účelom, či poberateľ
splnil tieto podmienky, keďže splnenie podmienok na uvedené dôchodky za situácie, že je naďalej
vyplácaný invalidný dôchodok má za následok zánik práva sociálnej poisťovne na náhradu škody.

46. Úlohou súdu bude preto zistiť splnenie podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku alebo
predčasného starobného dôchodku na strane poberateľa invalidného dôchodku, na ktorý mu vznikol
nárok v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného.

47. Ak súd dospeje k záveru, že poistenec Ján Hardoň, nar. 10.03.1958 splnil podmienky nároku na
výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, hoc o jeho výplatu nepožiadal,
a naďalej poberá invalidný dôchodok, sociálnej poisťovni právo na náhradu škody zaniklo, a preto aj
plnenie žalobcu voči poisťovni nebolo dôvodné.

48. Za týmto účelom musí súd ustáliť konkrétny dátum, kedy poistenec splnil podmienky nároku na
výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, keďže predmetom tohto
konania je regresný nárok za vyplatený invalidný dôchodok za obdobie od 14.09.2018 do 13.11.2019.49. Ak však poistenec nesplnil podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného
starobného dôchodku a naďalej spĺňa podmienky na výplatu invalidného dôchodku, potom aj nárok
sociálnej poisťovne na náhradu škody voči žalobcovi bol dôvodný. Tým je dôvodný aj nárok žalobcu

voči žalovanému, nakoľko bolo preukázané (a nebolo to sporné), že žalobca uhradil poisťovni regresné
plnenie.

50. Z dôvodu hospodárnosti konania odvolací súd k odvolacej námietke žalovaného o nesprávnej
aplikácii zák. č. 381/2001 Z.z. poznamenáva, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí správne

vychádzal z ust. § 11 vyhl. č. 423/1991 Zb, nakoľko k dopravnej nehode došlo 18.04.2000. Súd síce
citoval aj ust. § 12 ods. 1 písm. a/ zák. č. 381/2001 Z.z., na daný prípad ho však neaplikoval. V spornom
prípade totiž aplikácia zák. č. 381/2001 Z.z. neprichádza do úvahy a navyše týmto zákonom (č. 328/2001
Z.z.) stratila účinnosť vyhláška č. 423/1991 Zb, ktorú je potrebné na daný prípad aplikovať.

51. Pokiaľ žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co/51/2013 z

30.01.2014, odvolací súd konštatuje, že predmetné rozhodnutie rieši otázku primeranej regresnej
náhrady škody, kde si žalobca - Slovenská kancelária poisťovateľov uplatnil nárok voči žalovanému na
náhradu škody z titulu poistenia z vyplatenej náhrady vo výške 90.843,89 € iba sumu 30.000 €, nakoľko
žalovaný požiadal o upustenie od vymáhania regresného nároku. Náhrada škody sa však netýkala
náhrady za opakujúce sa dávky, ako v prejednávanom spore, ale vyplatenej jednorazovej dávky za ujmu

na zdraví zaplatenej a vyčíslenej ku dňu podania žaloby. Rovnako rozhodnutie nerieši otázku zániku
práva sociálnej poisťovne na náhradu škody v zmysle ust. § 238 ods. 8 zák. č. 461/2003 Z.z..

52. Čo sa týka primeranosti výšky regresného nároku, žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR sp.
zn. 4Obdo/84/2018 zo dňa 11.12.2019, uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR

4/2020 pod č. 64, z ktorého vyplýva, že súd rozhodujúci o nároku poisťovateľa v zmysle ust. § 12
zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nemôže
skúmať a pri rozhodovaní o nároku prihliadať na to, či výška sumy nároku uplatneného poisťovateľa
voči poistníkovi, respektíve poistenému v zmysle uvedeného ustanovenia je v súlade so všeobecnou

právnou zásadou proporcionality a neprieči sa zmyslu a účelu uvedeného zákona. Jediným oprávneným
subjektom, ktorý môže určiť a prípadne znížiť výšku uplatňovaného nároku v zmysle ust. § 12 citovaného
zákona aj pod hornú hranicu takto uplatňovaného nároku, ktorou je úhrn poistných plnení, je v zmysle
uvedeného ustanovenia poisťovateľ.

53. Aj napriek tomu, že v prejednávanom spore je potrebné aplikovať vyhl. č. 423/1991 Zb., je predmetné
rozhodnutie aplikovateľné aj na daný prípad. Ust. § 11 ods. 1 vyhl. č. 423/1991 Zb. totiž zodpovedá ust.
§ 12 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z., ktorým bola vyhláška zrušená.

54. Ani odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa prehodnotenia miery zavinenia poškodeného nie

je náležitá.

55. Trestným príkazom Okresného súdu v Mělníku č. k. 1T/493/2000-44 zo dňa 10.11.2000 bol žalovaný
uznaný vinným z trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d/ Trestného
zákona. Z výroku tohto trestného príkazu okrem iného vyplýva, že žalovaný po predchádzajúcom požití

alkoholických nápojov, tak, že v jeho krvi bolo zistené 1,49 g/kg alkoholu, nezvládol riadenie, vyšiel
s vozidlom mimo vozovku a pred domom č. 60 narazil do oplotenia, pričom spolujazdec Q. S. utrpel
rôzne zranenia. Ďalej sa vo výroku tohto trestného príkazu konštatuje, že žalovaný vykonával v stave
vylučujúcom spôsobilosť, ktorú si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť
život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku a spôsobil takým činom, hoci z

nedbanlivosti inému, ublíženie na zdraví.

56. V kontexte ust. § 193 CSP, podľa ktorého je súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom,
či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím

ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv
a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin,
priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal,
ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. Odvolací súd uvádza, že súd vcivilnom konaní je viazaný vždy rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, pričom
rozsah tejto viazanosti je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu viazané
okolnosťami významnými pre rozhodnutie o náhrade škody.

57. Rozhodnutie o tom, že bol spáchaný dokonaný trestný čin, neznamená vždy len konštatovanie
zavineného protiprávneho konania určitého páchateľa, ale i záver o vzniku určitej ujmy, ktorou v prípade
trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky predstavuje i nemajetková ujma z ublíženia na
zdraví, ako i záver o existencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a nemajetkovou ujmou.

58.VychádzajúczprávoplatnéhotrestnéhopríkazuOkresnéhosúduMělník č.k.1T/493/2000-44zodňa
10.11.2000 bol žalovaný uznaný vinným z trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 201 písm. d/ Trestného zákona, spôsobeného v dôsledku dopravnej nehody, pri ktorej spolujazdec
Q.N. S. utrpel škodu na zdraví. Vzhľadom k tomu je nepochybne preukázaný záver o tom, že žalovaný
spáchal trestný čin, záver o vzniku škody poškodenému Q. S., ako i záver o existencii príčinnej súvislosti

medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody u spolujazdca Q. S.. Preto súd prvej inštancie
správne z citovaného trestného príkazu vyvodil záver o existencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym
konaním žalovaného a vzniknutou ujmou u Q. S., s odkazom aj na rozsudok Okresného súdu Spišská
Nová Ves sp. zn. 7C/19/2010 zo dňa 17.08.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 1Co/361/2011 zo dňa 14.11.2012, z ktorého súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vychádzal pri

ďalšej aplikácii ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 423/1991 Zb. v danej veci.

59. V zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 423/1991 Zb. má poisťovňa právo na náhradu súm, ktoré
vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla proti poistenému, t. j. žalovanému,
ktorý bol v čase dopravnej nehody priamo na základe právneho predpisu v zmysle § 3 ods. 1 cit.

vyhláškypoistenývSlovenskejpoisťovnia.s.preprípadzodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
motorového vozidla Škoda 120L EČ: B. XX-XX, keďže spôsobil škodu po požití alkoholických nápojov.

60. Z obdobných východísk zohľadňujúcich zodpovednosť žalovaného súdy vychádzali i v konaniach
Okresného súdu Spišská Nová Ves: sp. zn. 7C/19/2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. 1Co/361/2011, sp. zn. 1C/224/2013 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 3Co/149/2015, sp. zn. 7C/327/2015 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 11Co/49/2016, sp. zn. 4Csp/57/2016 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 2Co/279/2017, a sp. zn. 7C/3/2019 (rozsudok právoplatný dňa 27.02.2020).

61. Správne súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že už v predchádzajúcich súdnych konaniach
pri totožných sporových stranách a obdobných skutkových okolnostiach (len pri rôznych časových
obdobiach) súdy vychádzali z už ustálenej miery spoluzavinenia poškodeného pri dopravnej nehode,
čo je prejavom princípu právnej istoty. Odhliadnuc od uvedeného však žalovaný v konaní pred súdom
prvej inštancie neprodukoval (okrem svojho tvrdenia) žiadne dôkazy, pre ktoré by prichádzalo do úvahy

prehodnocovať už ustálenú mieru spoluzavinenia poškodeného pri nehode.

62. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa ust. § 389
ods. 1 písm. c/ CSP a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom
bude viazaný vyššie vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu a v ktorom rozhodne opätovne o

trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 1,3 CSP).

63. Úlohou súdu po vrátení veci bude zabezpečiť si dostatočný skutkový základ pre posúdenie
dôvodnostiuplatnenéhonároku,vychádzaťzužvykonanýchdôkazov,prípadneajdoplnenýchpovrátení
veci a opätovne o žalobou uplatnenom nároku rozhodnúť.

64. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).