Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 34C/23/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119208437
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Oros Nemešová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7119208437.6

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnom spore žalobkyne: Tijany Djordjevič, nar. 28.4.1986, bytom Alžbetina 29,
040 01 Košice, zastúpená JUDr. Ľuboš Petrovský, advokát so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, proti
žalovanému v 1. rade: Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov so sídlom Alžbetina 29,
040 01 Košice, IČO: 35 535 768, v 2. rade: Finlegal services, s.r.o., so sídlom Štefánikova 23, 811 05
Bratislava, IČO: 46 283 421, v 3. rade: T&M TOPREAL s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 2/A, 040 01 Košice,

IČO: 44 306 181, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd v konečnom rozhodnutí vo
veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 30.7.2019 žiadala súd, aby vo veci samej určil neplatnosť
dražby konanej dňa 25.6.2019 na Notárskom úrade JUDr. Martiny Mižíkovej v Košiciach, ktorou došlo
k prevodu bytu č. 3 evidovanému Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom na Liste vlastníctva
č. 10936, vedený pre katastrálne územie Stredné Mesto, nachádzajúcim sa na 1. poschodí vo vchode
č. 29 obytného domu súpisné č. 613, postavenom na parcele č. 534 a taktiež k podielu priestoru na
spoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachdomuaspoluvlastníckemupodielukpozemkuvrozsahu

1620/10000.

2. Spolu so žalobou sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal
žalovanému v 3. rade ako vydražiteľovi realizovať akékoľvek právne úkony, na základe ktorých by mohlo
dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k predmetu dražby, zriadeniu vecného práva k nej a k uzatvoreniu
akýchkoľvek iných právnych úkonov s tretími osobami, na základe ktorých by došlo k zriadeniu práv v

ich prospech k predmetu dražby.

3. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 21.8.2019 návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol. Uznesenie súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 17.9.2019.

4. Žalobkyňa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 12.11.2019 žiadala súd,

aby zakázal MUDr. Alle Klimovej, rod. Simkovej, nar. 6.7.1960, bytom Ťahanovské riadky 313/7,
Košice, MUDr. Rudolfovi Klimovi, nar. 23.7.1962, bytom Ťahanovské riadky 313/7, Košice, Andriyjovi
Baganichovi, nar. 25.5.1964, bytom Alžbetina 613/29 Košice, Mgr. Elene Valanskej, rod. Valanskej, nar.
22.10.1976, bytom Strakova 257/1, Košice, realizovať akékoľvek právne úkony, na základe ktorých
by mohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k predmetu dražby, zriadeniu vecného práva k nej alebo
k uzatvoreniu akýchkoľvek iných právnych úkonov s tretími osobami, na základe ktorých by došlo k

zriadeniu práv v ich prospech k predmetu dražby a prikázal im, aby jej umožnili ako aj členom jej rodinyužívanie predmetu dražby bez akýchkoľvek obmedzení a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci
samej.

5. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že pred udelením príklepu licitátorom
bola vlastníčkou nehnuteľnosti - predmetu dražby, a to bytu č. 3, na 1. poschodí v bytovom dome
súpisné č. 613 na Alžbetinej ulici v Košiciach, popisné číslo 29, zapísaného na Liste vlastníctva č. 10936,
okres Košice I, obec Košice - Staré mesto, katastrálne územie Stredné mesto, vrátane príslušenstva a
podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu

k pozemku parc. č. 543 vo veľkosti 1620/10000. Potom čo súd zamietol jej návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým žiadala súd, aby zakázal žalovanému v 3. rade ako vydražiteľovi
realizovať akékoľvek právne úkony, na základe ktorých by mohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva
k predmetu dražby, zriadeniu vecného práva k nej a k uzatvoreniu akýchkoľvek iných právnych
úkonov s tretími osobami, na základe ktorých by došlo k zriadeniu práv v ich prospech k predmetu
dražby, vydražiteľ previedol vlastnícke právo k spornému bytu na MUDr. Allu Klimovú, rod. Simkovú,

nar. 6.7.1960, bytom Ťahanovské riadky 313/7, Košice, MUDr. Rudolfa Klimu, nar. 23.7.1962, bytom
Ťahanovské riadky 313/7, Košice, Andriyja Baganicha, nar. 25.5.1964, bytom Alžbetina 613/29 Košice,
Mgr. Elenu Valanskú, rod. Valanskú, nar. 22.10.1976, bytom Strakova 257/1, Košice. Po nadobudnutí
vlastníckeho práva nadobúdateľov k spornému bytu (predmetu dražby) došlo k tomu, že títo jej a členom
jej rodiny zrušili trvalý pobyt na Alžbetinej 29 v Košiciach, odpojili byt od dodávok elektrickej energie a

pitnej a úžitkovej vody, pričom v súčasnosti nemá inú možnosť ako si obstarať dodávku týchto médií a
tým zabezpečiť dôstojné podmienky svojho života a života členov jej rodiny. Keďže riešenie susedských
vzťahov bez ingerencie súdu nie je v súčasnej situácii možné, žiada o nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým dôjde k obmedzeniu dispozičných oprávnení nadobúdateľov k spornému bytu a
sekundárne aj k usporiadaniu vzťahov medzi nimi. Má obavu, že by v označenej veci mohlo dôjsť k

ďalšej zmene na liste vlastníctva k predmetu dražby, a to bytu č. 3, na 1. poschodí v bytovom dome
súpisné č. 613 na Alžbetinej ulici v Košiciach, popisné číslo 29, zapísaného na Liste vlastníctva č. 10936,
okres Košice I, obec Košice - Staré mesto, katastrálne územie Stredné mesto, vrátane príslušenstva a
podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu
k pozemku parcelné č. 543 vo veľkosti 1620/10000, pričom súčasný stav jej neumožňuje dôstojný život

ako aj členom jej rodiny.

6. K návrhu žalobkyňa pripojila výzvu žalovaného v 1. rade na vypratanie spoločných priestorov a
odovzdanie kľúčov zo dňa 1.8.2019, žiadosť Milorada Djordjevica adresovanú Východoslovenskej
vodárenskej spoločnosti, a.s. o obnovenie dodávok pitnej a úžitkovej vody, odpoveď spoločnosti

Východoslovenská energetika, a.s. o obnovenie dodávky elektriny do odberného miesta Alžbetina
29, Košice, oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, Úradu
hraničnej a cudzineckej polície zo dňa 26.10.2019, oznámenie Miestneho úradu Mestskej časti Košice
- Staré mesto zo dňa 7.11.2019, návrh na zrušenie trvalého pobytu zo dňa 7.10.2019.

7. Žalovaný v 1. rade podaním zo dňa 4.12.2019 žiadal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietnuť z dôvodu, že z ust. § 324 až § 339 Civilného sporového poriadku nevyplýva, že by
súd mohol nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by upravil pomery iných osôb ako strán konania.
Žalobkyňa sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia v konaní, kde sú ako žalovaní označené
iné subjekty ako tie, ktorým žalobkyňa žiada uložiť zákaz nakladať s bytom č. 3 na Alžbetinej ulici č.

29 v Košiciach, a zároveň prikázať im, aby umožnili žalobkyni a členom jej rodiny užívanie predmetu
dražby bez akýchkoľvek obmedzení, a to do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Samotná
táto skutočnosť je dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Jednou
z podmienok nariadenia neodkladného opatrenia je, že navrhovateľ neodkladného opatrenia opíše
skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

Nie je zrejmé, k akému nároku žalobkyne sa má poskytnúť ochrana, keďže žalobkyňa nie je vlastníčkou
bytu č. 3 nachádzajúceho sa na Alžbetinej č. 29 v Košiciach, keďže vlastníctvo žalobkyne zaniklo podľa
ust. § 27 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z., udelením príklepu, a toto prešlo na žalovaného v 3. rade.
Podaním žaloby žalobkyňa tento stav nezvrátila. Je zároveň potrebné poukázať na to, že so zreteľom
na skutočnosť, voči komu žaloba žalobkyne na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby smeruje - okruh

pasívne legitimovaných osôb, je pravdepodobnosť úspechu žaloby žalobkyne zanedbateľná. V tejto
súvislosti žalovaný v 1. rade poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/160/2019
zo dňa 17. 6. 2019, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 41C/33/2018 zo
dňa 8. 4. 2019, ktorým okresný súd zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia,ktorým sa domáhala uloženia zákazu žalovanému v 1. rade pokračovať vo výkone jeho záložného práva
vykonaním dobrovoľnej dražby predajom bytu č. 3 na Alžbetinej č. 29, pričom zásadným dôvodom pre
ktorý bol návrh zamietnutý a toto rozhodnutie potvrdené, bol nedostatok pasívnej legitimácie na strane

žalovaného v 1. rade. Keďže žalobkyňa ani v žalobe, ktorou sa domáha neplatnosti dobrovoľnej dražby
nepostupovala pri označení pasívne legitimovaných strán konania v súlade s platným právom a doba,
v ktorej mohla toto svoje právo na súde uplatniť podľa ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. už
uplynula, niet dôvodu, aby súd v konaní vo veci samej dospel k odlišnému záveru. Ďalším dôvodom,
pre ktorý návrhu nemožno vyhovieť je skutočnosť, že žalobkyňa v návrhu neuvádza pravdu pokiaľ tvrdí,

že predmetný byt užíva a súčasný stav „neumožňuje dôstojné podmienky jej života a života členov jej
rodiny“. Žalobkyňa dlhodobo, niekoľko rokov, predmetný byt neužívala a neužíva na svoje bývanie, ale
akotovyplývazpripojenýchlistinnýchdôkazov,tentobytprenajímaaposkytujevňomubytovanievcene
približne 300 € za izbu (a zrejme mesiac). Po tom, čo došlo k vydraženiu predmetného bytu, uvedený
byt ponúka na prenájom jej druh pán Pavol Matus, a to ešte aj 7. 9. 2019. Osoby, ktoré si predmetný
byt prenajali, boli upozornené na to, že bývajú v byte, ktorý nepatrí žalobkyni a vyjadrili sa, že si hľadajú

nové bývanie. Žalobkyňa sa teda nedomáha ochrany svojho pokojného bývania, ale toho, aby aj po
tom, čo od 25. 6. 2019 nie je vlastníčkou predmetného bytu, mohla naďalej nerušene využívať tento
byt, ktorý je vo vlastníctve iných osôb, na to, aby jeho prenajímaním získavala finančné prostriedky. Zo
žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva žalobkyni právo využívať vec, ktorá nie je jej vlastníctvom
na to, aby na nej, jednoducho povedané, zarábala. Tohto jej neexistujúceho „práva“ sa žalobkyňa svojim

návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, domáha.

8. Lustráciou v súdnom registri súd zistil, že žalobkyňa podala dňa 26.11.2018 návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému Spoločenstvu vlastníkov bytov a
nebytových priestorov so sídlom Alžbetina č. 29, Košice pokračovať v konaní o dobrovoľnej dražbe, jej

vykonaním dňa 5.12.2018 prostredníctvom dražobníka FINLEGAL services s.r.o..
Uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 18.12.2018 vydaným pod sp. zn. 41C/33/2018 súd návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol z dôvodu, že návrh na nariadenie neodkladného
neobsahoval predpísané podstatné náležitosti a rovnako petit návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia bol neurčitý a nevykonateľný. V uznesení súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že

navrhované neodkladné opatrenie v smere uloženia zákazu žalovanému, aby nepokračoval v
dobrovoľnej dražbe je vo vzťahu k žalovanému nelegitímne, keďže žalovaný nie je v tejto veci pasívne
vecne legitimovaný.

9. Následne dňa 11.3.2019 podala žalobkyňa ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,

ktorým žiadala súd, aby zakázal žalovanému Spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov so
sídlom Alžbetina č. 29, Košice pokračovať vo výkone jeho záložného práva prostredníctvom dražobníka
spoločnosti Finlegal services, s.r.o., vykonaním dobrovoľnej dražby predajom zálohu bytu č. 3 na 1.
poschodí v bytovom dome súp. č. 613 na Alžbetinej ulici popisné číslo 29.
Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 8.4.2019 vydaným pod sp. zn. 41C/33/2018 súd návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 11.3.2019 zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie
žalovaného. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 17.6.2019 vydaným pod sp. zn. 2Co/160/2019
potvrdil uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 8.4.2019.

10. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 19.6.2019 žalobkyňa žiadala

súd, aby uložil spoločnosti Finlegal services, s.r.o. zdržať sa vykonania dobrovoľnej dražby bytu č. 3
na 1. poschodí, bytového domu súpisné číslo 613, na Alžbetinej ulici v Košiciach, popisné číslo 29,
zapísaného na Liste vlastníctva č. 10936.
Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 18.7.2019 vydaným pod sp. zn. 23C/14/2019 návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že žalobkyňa neosvedčila skutočnosti odôvodňujúce

potrebu neodkladnej úpravy pomerov a ani neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana.

11. Z notárskej zápisnice N 643/2019, Nz 20111/2019 predloženej žalobkyňou súd zistil, že dňa
25.6.2019 sa v priestoroch Notárskeho úradu JUDr. Martiny Mižikovej konala dobrovoľná dražba.

Dražobníkom bola spoločnosť Finlegal services, s.r.o. a navrhovateľom dražby bolo Spoločenstvo
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, Alžbetina č. 29, Košice. Šlo o prvé kolo dražby, dražobná
zábezpeka bola stanovená vo výške 27.000,- Eur, pričom na dobrovoľnú dražbu sa dostavili štyria
účastníci. Predmetom dražby bola nehnuteľnosť zapísaná na Liste vlastníctva č. 10936, okres KošiceI, obec Košice - Staré mesto, katastrálne územie Stredné mesto, pozemky parc. č. 534, výmera 447
m2, stavby súpisné číslo 613, prac. č. 534, byt č. 3 nachádzajúci sa na 1. poschodí obytného domu,
vchod 29. Cena predmetu dražby bola ocenená znaleckým posudkom na sumu 111. 000,- Eur a cena

dosiahnutá vydražením bola 138.000,- Eur. Vydražiteľom sa stala spoločnosť T&M TOPREAL s.r.o., so
sídlom Hrnčiarska 2/A, 040 01 Košice, IČO: 44 306 181, t.j. žalovaný v 3. rade.

12. Z výpisu z katastra nehnuteľností List vlastníctva č. 10936 v katastrálnom území Stredné mesto
súd zistil, že žalovaný v 3. rade T&M TOPREAL s.r.o., ktorý bol v čase podania žaloby a v čase

vydania neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľností
bytu č. 3 na 1. poschodí, Dom meštiansky, Alžbetina 29, súpisné číslo 613, parc. č. 534, okres
Košice I, obec Košice - Staré mesto, katastrálne územie Stredné mesto vrátane podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku 1620/10000 a ktorý
nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti dobrovoľnou dražbou č. N 643/2019. Nz 20111/2019,
NcRls 20590/2019 previedol svoje vlastnícke právo k nehnuteľností, a na základe kúpnej zmluvy zo dňa

25.9.2019, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod číslom vkladu V-10112/2019, sa stali
podielovýmispoluvlastníkmipredmetudražby,bytuč.3MUDr.AllaKlimová, rod.Simkovú,nar.6.7.1960,
bytom Ťahanovské riadky 313/7, Košice a MUDr. Rudolf Klima, nar. 23.7.1962, bytom Ťahanovské
riadky 313/7, Košice v spoluvlastníckom podiely 942/1000, Andriyj Baganich, nar. 25.5.1964, bytom
Alžbetina 613/29 Košice v spoluvlastníckom podiely 29/1000 a Mgr. Elena Valanská, rod. Valanská, nar.

22.10.1976, bytom Strakova 257/1, Košice v spoluvlastníckom podiely 29/1000.

13. Podľa ust. § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po
jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa ust. § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie súd nariadi iba za
predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

15. Podľa ust. § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak
je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa ust. § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť
najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,

b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,

f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním

ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

17. Podľa ust. § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená,
opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

18. Podľa ust. § 329 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie jerozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým
bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností
významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

19. Podľa ust. § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude
trvať len po určený čas.

20. Podľa ust. § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie je vykonateľné
doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

21. Podľa ust. § 333 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na
ktorý bolo nariadené.

22.Podľaust.§334Civilnéhosporovéhoporiadkusúdnanávrhneodkladnéopatreniezruší,akodpadnú
dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

23. Podľa ust. § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred
začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote

žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným
opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

24. Podľa ust. § 336 ods. 3 Civilného sporového poriadku súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom
opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.

25. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že tieto upravujú pomery strán sporu iba dočasne,
resp. zaisťujú nároky doposiaľ právoplatne nepriznané. Účelom neodkladných opatrení je zabezpečiť
ochranu porušených a ohrozených práv strán sporu.

26. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je osvedčenie nároku, ktorému sa má
navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana a osvedčenie naliehavosti potreby upraviť
pomery sporových strán alebo osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, t.j.
osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Všetky tieto zákonné predpoklady musia
byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie a to každú podmienku

jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.

27. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom by mal
všakstarostlivozvážiťnajmärozsahnavrhovanýchobmedzeníadopadzožalovanejstrany.Neodkladné
opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania, alebo aj po skončení konania vo veci

samej. Účelom konania o neodkladnom opatrení je podľa možností čo najrýchlejšia úprava pomerov
sporových strán za situácie, že tieto upravené nie sú, a je tu potreba ich upraviť. Práve rýchlosť, s akou
treba k rozhodovaniu vo veci a neodkladných opatrení pristupovať, kladie zvýšené nároky na doloženia
tvrdení uvádzaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, aby bolo možné považovať
potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy za osvedčenú; súd totiž pred rozhodnutím o neodkladnom

opatrení v zásade nevykonáva dokazovanie v rozsahu vyhradenom pre konanie vo veci samej; o
návrhu na nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez
nariadenia pojednávania. Je však nutné, aby strana sporu domáhajúca sa nariadenia neodkladného
opatrenia osvedčila dôvody na jeho nariadenie; to znamená potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo
ohrozenie exekúcie, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Vyhovenie

návrhu na nariadenie neodkladného oparenia nemôže byť postavená len na domnienkach, či úvahách
o možnej ujme na právach žalobcu, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že účelom neodkladného
opatrenia na rozdiel od doterajšej právnej úpravy obsiahnutej v občianskom súdnom poriadku už nemusí
byť len poskytnúť stranám dočasnú úpravu pomerov, a teda už nemusí mať len charakter predbežnosti
poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia nemusí nevyhnutne

nasledovať konanie vo veci samej. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný
návrhom, pričom však musí starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť niečo
vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimeranenenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Dôkazné bremeno,
resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na osobe, ktorá neodkladné opatrenie podáva.

28. Potreba upraviť pomery musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti.
Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav.
Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody
či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne
hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu

ochranu.

29. Vzhľadom na uvedené v posudzovanej veci súd zisťoval v prvom rade dôvodnosť návrhu,
t.j. skutkový a právny základ nároku, ktorý žalobkyňa uplatňuje a potrebu nariadenia neodkladného
opatrenia.

30. Žalobkyňa sa podľa posúdenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáha uloženia
zákazu realizovať akékoľvek právne úkony, na základe ktorých by mohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho
právakpredmetudražby,zriadeniuvecnéhoprávaknejalebokuzatvoreniuakýchkoľvekinýchprávnych
úkonov s tretími osobami, na základe ktorých by došlo k zriadeniu práv v ich prospech k predmetu dražby
a umožniť jej a členom jej rodiny užívanie predmetu dražby bez akýchkoľvek obmedzení a to až do

právoplatného rozhodnutia vo veci samej, a to vo vzťahu k tretím osobám, ktoré nie sú stranou v spore.

31. K argumentácii žalovaného v 1. rade o nemožnosti nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu,
že nemožno neodkladným opatrením upraviť pomery iných osôb ako strán konania súd uvádza,
že pokiaľ ust. § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku predpokladá uloženie povinnosti alebo

obmedzenia strane, ide vždy o stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou
bude v prevažnej väčšine prípadov žalovaný vo veci samej, resp. osoba, proti ktorej má v budúcnosti
žaloba smerovať. Nemožno však vylúčiť ani nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe,
ako to pôvodne predpokladalo ust. § 76 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. To platí aj pre
neodkladné opatrenie po začatí konania, v rámci ktorého je už uzavretý okruh strán (žalobca, žalovaný

a prípadným neodkladným opatrením má byť uložená povinnosť alebo obmedzenie niekomu inému.
Uloženie povinnosti alebo obmedzenia tretej osoby má vždy povahu súčinnosti, ktorá je nevyhnutná vo
vzťahu k predmetu konania vo veci samej. Nejde o bezprostredné plnenie povinnosti voči žalobcovi,
s ktorým tretia osoba nie je v relevantnom právnom vzťahu (ktorému má byť poskytnutá procesná
ochrana). Procesná pozícia tretej osoby (iba) ako súčinného subjektu, je zdôraznená aj v súvislosti s

prípadnou procesnou obranou žalovaného. Ak bolo neodkladné opatrenie voči tretej osobe nariadené po
začatí konania, má žalovaný vždy právo napadnúť ho odvolaním a nesie plnú procesnú zodpovednosť
za efektívne využitie tohto opravného prostriedku. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie, ktoré ukladá
povinnosť alebo obmedzenie tretej osobe, je túto osobu nevyhnutné považovať za stranu konania o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (viď komentár Civilného sporového poriadku vydaný Doc.

JUDr. Marekom Števčenok PhD. a kolektívom v roku 2016 v nakladatelství C.H. Beck strana 1094 a
1095).
V danom prípade súd konal a rozhodoval o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako
o návrhu podanom spolu so žalobou vo veci samej, ktorou žalobkyňa žiada, aby súd určil neplatnosť
dražby konanej dňa 25.6.2019 na Notárskom úrade JUDr. Martiny Mižíkovej v Košiciach, ktorou došlo

k prevodu bytu č. 3 evidovanému Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom na Liste vlastníctva
č. 10936, vedený pre katastrálne územie Stredné Mesto, nachádzajúcim sa na 1. poschodí vo vchode
č. 29 obytného domu súpisné č. 613, postavenom na parcele č. 534 a taktiež k podielu priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckemu podielu k pozemku v
rozsahu1620/10000.Súdtakskúmal,čijepotrebnébezodkladneupraviťpomerymedzistranamisporus

ohľadom na skutkové tvrdenia žalobkyne v žalobe a v jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

32. Pred nariadením predbežného opatrenia súd musí vychádzať z jeho vymedzenia uvedeného v
návrhu a skúmať, či je dostatočne dôvodný a ďalej skúmať skutkové okolnosti vzťahujúce sa na
rozsah navrhovaného opatrenia. Súd môže neodkladné opatrenie nariadiť v dvoch prípadoch, a to ak je

potrebné bezodkladne dočasne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.
Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či je osvedčená existencia právneho vzťahu
medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomeru alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnostialebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným
neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, či sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vzhľadom na tieto špecifické okolnosti neodkladného
opatrenia, je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý
a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia
podmienené.

33. V rámci konania o nariadenie neodkladné opatrenia je rozsah dokazovania, teda osvedčovania
podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti
sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné. Pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia, teda prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z

dôvodu, že v zásade v prejednávanej veci nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný charakter.
Nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného
rozhodnutiavovecisamej,avšakmusiabyťosvedčenéokolnosti,zktorýchsavyvodzujeopodstatnenosť
návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou naliehavosťou jej riešenia.
Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia

sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich,
ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci.

34. Žalobkyňa existenciu potreby dočasne upraviť pomery v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia odôvodnila existenciou rizika, že dôjde k ďalšiemu prevodu vlastníckeho práva k predmetu

dražby a z dôvodu, že súčasný stav jej neumožňuje ako aj členom jej rodiny dôstojný život.

35. Po oboznámení sa s obsahom spisu súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko navrhovateľka neodkladného opatrenia
neosvedčila naliehavosť bezodkladnej potreby úpravy pomerov strán. Ak má byť neodkladné opatrenie

nariadené, musí byť tým, kto takýto návrh podáva, osvedčená potreba dočasnej úpravy právnych
pomerov strán konania, respektíve obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Táto potreba
nastáva v prípadoch, kedy by nenariadením neodkladného opatrenia vznikol priestor pre konanie, ktoré
by vytvorilo nezvratný stav, respektíve, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom.

36. Výrok rozsudku o určení vlastníctva k nehnuteľnosti /aj o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby/ je
záväzný totiž pre strany sporu a aj pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti
rozsudku (ust. § 228 od. 1 Civilného sporového poriadku) a aktuálna právna úprava umožňuje zmenu
zápisu vlastníckych vzťahov do katastra nehnuteľností, na základe určovacieho výroku súdu aj v
prípade, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou zmenou. V tejto súvislosti súd poukazuje

aj na znenie ustanovenia ust. § 228 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého je výrok
právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej
dražby nehnuteľnosti záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného
práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná
poznámka o súdnom konaní. Existencia poznámky zapísanej v katastri nehnuteľností zabezpečuje

publicitu prebiehajúceho súdneho konania a narúša tým dobromyseľnosť nadobúdateľa vecného práva
k nehnuteľnosti. Zákonodarca rozšíril záväznosť súdneho rozhodnutia aj na účastníkov zmluvy, ktorí v
čase, keď vecné právo k nehnuteľnosti nadobudli, mali byť oboznámení s existenciou súdneho konania.
Nie je pritom rozhodujúce, či o poznámke nadobúdateľ vedel, pretože stačí, že mal možnosť objektívne
zistiť, že o danej nehnuteľnosti, resp. o vecnom práve k nej sa vedie súdny spor.

37. Podľa ust. § 38 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie
vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti.

38. Podľa ust. § 39 ods. 1, ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) okresný úrad zapíše poznámku na
základe oznámenia súdu alebo iného štátneho orgánu alebo na návrh oprávneného podľa osobitnýchpredpisov alebo účastníka súdneho konania alebo iného konania. Okresný úrad vyznačí v katastri
poznámku aj o tom, že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená.

39. Strana sporu má tak možnosť na príslušnej správe katastra nehnuteľností podať návrh na zápis
začatia súdneho konania, v ktorom si uplatňuje vecné právo k nehnuteľnosti a to formou poznámky
podľa vyššie citovaných ust. § 38, § 39 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. katastrálneho zákona. Ak teda
bude v katastri po zaznamenaní poznámky o prebiehajúcom súdnom spore zapísaná osoba odlišná od
strany sporu, rozsudok o určení dopadne aj na takúto osobu a predstavuje listinu spôsobilú záznamom

privodiť právny stav, ktorý tu bol pred zmenou.

40. V danom prejednávanom prípade z Výpisu z Listu vlastníctva č. 10936, okres Košice I, Obec Košice
- Staré mesto, katastrálne územie Stredné Mesto je bez akýchkoľvek pochybností súdu preukázaná
skutočnosť, že v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o súdnom konaní vedenom na
Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 34C/23/2019 zo dňa 30.7.2019 na nariadenie neodkladného

opatrenia a určenia neplatnosti dražby N 643/2019, Nz 20111/2019, P - 670/2019 v.z. 953/19.

41. Aj v prípade realizácie akýchkoľvek úkonov zo strany súčasných podielových spoluvlastníkov
predmetu dražby (danú skutočnosť však žalobkyňa vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia neosvedčila) je v katastri nehnuteľností uvedená poznámka o prebiehajúcom súdnom spore

a prípadný rozsudok o určení neplatnosti dražby bude záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh
na povolenie vkladu vecného práva, keďže návrh by bol podaný v čase, keď v katastri je evidovaná
poznámka o prebiehajúcom súdnom spore.

42. Súd z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj predložených listinných dôkazov

zo strany žalovaného v 1. rade dospel k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým by jej a jej rodine umožnil užívanie predmetu dražby bez akýchkoľvek obmedzení
až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej nie je dôvodný. Potreba úpravy pomerov musí
byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby
bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne

preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Žalobkyňa podľa názoru súdu neosvedčila
naliehavosť a nevyhnutnosť nariadiť v tomto smere neodkladné opatrenie z dôvodu, že žalovaný v 1.
rade listinným dôkazmi preukázal, že žalobkyňa predmetný byt neužívala a ani neužíva, teda predmetný
byt neslúžil na uspokojenie potrieb jej bývania a bývania jej rodiny, ale naopak tento byt prenajímala
za účelom dosiahnutia zisku. Tým, že neosvedčila naliehavosť a nevyhnutnosť nariadiť neodkladné

opatrenie, nebolo možné jej návrhu ani v tejto časti vyhovieť.

43. Vzhľadom na uvedené súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

44. O trovách konania súd rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.