Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. november 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/49/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117010544
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7117010544.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr.
Miroslava Baňackého a JUDr. Ing. Milana Husťáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 4. novembra
2021, v trestnej veci proti O. G. a spol., obžalovaných pre trestný čin nedovoleného prekročenia štátnej
hranice podľa § 171a ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr.zák. č. 140/1961 Z.z. a iné, o odvolaní
obžalovaných O. G., B. W., L.. M. Z., A. Z., S. B. proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa

6.10.2020 sp.zn. 7T/9/2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie obžalovaných O. G., L.. M. Z., A. Z., B. W. a S. B..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 6.10.2020 sp.zn. 7T/9/2017 boli obžalovaní O. G., B. W.
a S. B. uznaní za vinných pre trestný čin nedovoleného prekročenia štátnej hranice podľa § 171a ods. 1,
ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr.zák. č. 140/1961 Z.z. a obžalovaný O. G. aj pre trestný čin zneužívania

právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. a) Tr.zák. č. 140/1961 Z.z., a
obžalovaní L.. M. Z. a A. Z. pre trestný čin nedovoleného prekročenia štátnej hranice podľa § 171a ods.
1, ods. 2 písm. a) Tr.zák. č. 140/1961 Z.z., a to všetko Trestného zákona účinného v čase spáchania
skutku, v súlade so z.č. 171/2003 Z.z. účinného od 1.9.2003, na tom skutkovom základe, že:

A/obžalovaní:

P. U., O. G., S. T., L.. M. Z., A. Z., S. B.

v bližšie nezistenom čase od 5.10. do 7.10.2003 na hraničnom znaku 160- 161, v obvode Oddelenia
hraničnej kontroly Beňatina, s ďalšími nestotožnenými osobami ukrajinskej národnosti - členmi tejto
skupiny na ukrajinskej strane, zabezpečili ilegálne prekročenie štátnej hranice medzi Slovenskou
republikou a Ukrajinou pre 11 osôb - migrantov a to tým spôsobom, že obžalovaný P. U. spolu s

ďalším presne nestotožneným Ukrajincom na ukrajinskej strane zabezpečili peniaze, migrantov a ich
prevedenie z Ukrajiny na štátnu hranicu, na slovenskej strane ich prevedenie od hraničnej čiary po
určené miesto zabezpečili obžalovaný O. G., obžalovaný S. T., obžalovaný L.. M. Z., obžalovaný A. Z.,
odtiaľ ich už skôr odsúdený M. A. a obžalovaný S. B. previedli na motorových vozidlách na Západné
Slovensko, kde im ubytovanie a stravu po určitý čas zabezpečil už skôr odsúdený S. C., pred ich ďalším
prevozom do krajín Západnej Európy a následne obžalovaný P. U. vyplatil obvinených na slovenskej

strane za túto činnosť v sume najmenej 58.200,-Sk (1931,88 Eur)

B/obžalovaní:
O. G., S. T., F. U., B. W., S. B.

v čase od 18.00 h. dňa 24.10.2003 do 00.40 h. do dňa 25.10.2003 v obvode Oddelenia hraničnej

kontroly Vyšné Nemecké zorganizovali s doposiaľ nestotožnenými osobami ukrajinskej národnosti
ilegálne prekročenie štátnej hranice medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou 15 osôb - migrantov znezistenej ázijskej krajiny a to tým spôsobom, že na slovenskej strane ich prevedenie od hraničnej čiary
po určené miesto zabezpečili obžalovaný O. G., ktorý vykonával dňa 24.10.2003 v čase od 14.00 h. do
22.00h.službupolicajtavdanomslužobnomobvodeaobžalovanýS.T.,obžalovanýF.U.,obžalovanýB.

W. následne migrantov prevzali už skôr odsúdený M. A. a obžalovaný S. B. previedli ich na motorových
vozidlách na Západné Slovensko, kde im ubytovanie a stravu na určitý čas zabezpečili už skôr odsúdený
O. S. i s už nebohým M. Z. pred ich ďalším prevozom do krajín Západnej Európy, za čo získali finančný
prospech vo výške 264.547,- Sk (8781,35 Eur)

C/obžalovaní
O. G., S. T., F. U., B. W., S. B.,

v čase od 20.00 h. dňa 2.11.2003 do 4.11.2003 do 02.00 h. na hraničnom znaku 284, v obvode
Oddelenia hraničnej kontroly Vyšné Nemecké v úseku okolia sadu pri obci C. zorganizovali s doposiaľ
nestotožnenými osobami ukrajinskej národnosti ilegálne prekročenie štátnej hranice medzi Ukrajinou a

Slovenskou republikou pre 44 osôb - migrantov z nezistenej ázijskej krajiny a to tým spôsobom, že na
slovenskej strane ich prevedenie od hraničnej čiary po určené miesto zabezpečili obžalovaný O. G.,
ktorý vykonával, dňa 2.11.2003 v čase od 22.00 h. do 06.00 h. dňa 3.11.2003 službu policajta v danom
služobnom obvode a obžalovaný S. T., obžalovaný F. U., obžalovaný B. W. a od uvedeného miesta
ich obžalovaný S. B. s inou osobou prepravili na motorových vozidlách na Západné Slovensko, kde

im ubytovanie a stravu na určitý čas zabezpečil už skôr odsúdený O. S. s už nebohým M. Z. pred ich
ďalším prevozom do krajín Západnej Európy, za čo získali finančný prospech vo výške 641.258,-Sk (21
285,86 Eur)

D/obžalovaní

O. G., S. T., F. U., B. W., O. B.

v čase od 21.30 h. dňa 07.11.2003 do 03.49. h. dňa 08.11.2003 na hraničnom znaku 284, v obvode
Oddelenia hraničnej kontroly Vyšné Nemecké v úseku okolia sadu pri obci C. zorganizovali s doposiaľ
nestotožnenými osobami ukrajinskej národnosti ilegálne prekročenie štátnej hranice medzi Ukrajinou a

Slovenskou republikou pre 31 osôb - migrantov z nezistenej ázijskej krajiny a to tým spôsobom, že na
slovenskej strane ich prevedenie od hraničnej čiary po určené miesto zabezpečili obžalovaný O. G.,
obžalovaný S. T., obžalovaný F. U., obžalovaný B. W. a od uvedeného miesta ich obžalovaný O. B.
s ďalšími nestotožnenými osobami previezli na motorových vozidlách na Západné Slovensko, kde im
ubytovanie a stravu na určitý čas zabezpečil už skôr odsúdený O. S. pred ich ďalším prevozom do krajín

Západnej Európy, za čo získali finančný prospech vo výške 600.739,- Sk (19 940,88 Eur)

E/obžalovaní
P. U., O. G., L.. M. Z., A. Z., O. B.

v čase od 22.00 h. dňa 10.11.2003 do 09.00 h. dňa 11.11.2003 v obvode Oddelenia hraničnej kontroly
Petrovce zorganizovali s ďalšími doposiaľ nestotožnenými osobami ukrajinskej národnosti ilegálne
prekročenie štátnej hranice medzi Ukrajinou a Slovenskou republikou pre 15 osôb - migrantov z
nezistenej ázijskej krajiny a to tým spôsobom, že obžalovaný P. U. spolu s ďalším nestotožneným
Ukrajincom na ukrajinskej strane zabezpečil peniaze, migrantov a ich prevedenie po štátnu hranicu, na

slovenskej strane ich prevedenie od hraničnej čiary po určené miesto zabezpečili obžalovaný O. G.,
obžalovaný L.. M. Z., obžalovaný A. Z. a od uvedeného miesta ich mal obžalovaný O. B. na motorovom
vozidle prepraviť na Západné Slovensko, k tomu ale nedošlo, nakoľko všetkých 15 migrantov bolo
zaistených na Oddelení hraničnej kontroly Petrovce a výšku finančného prospechu sa zistiť nepodarilo

F/obžalovaní
S. T., S. B.

v čase od 01.00 h. do 04.20 h. dňa 18.11.2003 v obvode Oddelenia hraničnej kontroly Petrovce
zorganizovali s doposiaľ nestotožnenými osobami ukrajinskej národnosti ilegálne prekročenie štátnej

hranice medzi Ukrajinou a Slovenskou republikou pre 24 osôb - migrantov z ázijskej krajiny Indie a to
tým spôsobom, že obžalovaný S. T. zabezpečil ich prevedenie od hraničnej čiary na určené miesto, kde
ich prevzal už skôr odsúdený M. A. a od uvedeného miesta na motorovom vozidle zn. A. N., E Č V:
TV-XXXAV bielej farby, výr. číslo motora XXDZXXXXXXXXX, spolu s obžalovaným S. B., ktorý mu robildoprovod, ich prevážal na Západné Slovensko, kde migrantom ubytovanie a stravu na určitý čas pred
ich ďalším prevozom do krajín Západnej Európy, mali zabezpečiť už skôr odsúdený O. S. a už nebohý
M. Z., pričom pri prevoze dňa 18.11. 2004 okolo 16.30 h. boli títo migranti zadržaní hliadkou polície na

diaľnici D1 pri Trenčíne spolu s vodičom už skôr odsúdeným M. A. a finančný prospech z prevádzania
nebol zistený.

Za to bol obžalovanému O. G. podľa § 171a odsek 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania
skutku a podľa § 158 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania

skutku uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky za použitia ustanovení § 35 ods. 1 a
§ 40 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zák. č. 140/1961 Z. z. účinného v čase spáchania skutku za použitia
ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Z. z. účinného v čase spáchania skutku súd výkon trestu
podmienečne odložil.
Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Z. z. účinného v čase spáchania skutku určil skúšobnú dobu v

trvaní 4 (štyri) roky.
Podľa § 53 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Z. z. účinného v čase spáchania skutku uložil peňažný trest vo
výške 4 000 (štyritisíc eur) Eur.
Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Z. z. účinného v čase spáchania skutku pre prípad, že by výkon
peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať)

mesiacov.

Obžalovanému B. W. uložil podľa § 171a ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania
skutku trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zák. č. 140/1961 Z. z. účinného v čase spáchania skutku za použitia
ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Z. z. účinného v čase spáchania skutku súd výkon trestu
podmienečne odložil.
Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Z. z. účinného v čase spáchania skutku súd určil skúšobnú dobu
v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 53 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku uložil peňažný trest vo
výške 3 000 (tritisíc eur) Eur.
Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Z.z. účinného v čase spáchania skutku pre prípad, že by výkon
peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem)
mesiacov.

Podľa § 55 ods. 1 písm. a) Tr. zák. č. 140/1961 Z.z. účinného v čase spáchania skutku uložil trest
prepadnutia veci a to mobilný telefón zn. NOKIA 3410, IMEI: XXXXXX/XX/XXXXXX a SIM karta Orange
XXXX XXXX XXXX.
Podľa § 55 ods. 6 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku vlastníkom prepadnutých
vecí sa stáva štát.

Obžalovanému L.. M. Z. podľa § 171a ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Z. z. účinného v čase spáchania
skutku uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zák. č. 140/1961 Z. z. účinného v čase spáchania skutku za použitia
ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Z. z. účinného v čase spáchania skutku súd výkon trestu

podmienečne odložil.
Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Z. z. účinného v čase spáchania skutku súd určil skúšobnú dobu
v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 53 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Z. z. účinného v čase spáchania skutku uložil peňažný trest vo
výške 1 000 (jedentisíc eur) Eur.

Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Z. z. účinného v čase spáchania skutku pre prípad, že by výkon
peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť)
mesiacov.
Podľa § 55 ods. 1 písm. a) Tr. zák. č. 140/1961 Z. z. účinného v čase spáchania skutku uložil trest
prepadnutia veci, a to mobilného telefónu zn. NOKIA 3510i, IMEI: XXXXXX/XX/XXXXXX, SIM karty

Orange XXXX XXXX XXXX.
Podľa § 55 ods. 6 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku vlastníkom prepadnutých
vecí sa stáva štát.Obžalovanému A. Z. podľa § 171a ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Z. z. účinného v čase spáchania skutku
uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr.zák. č. 140/1961 Z. z. účinného v čase spáchania skutku za použitia

ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Z. z. účinného v čase spáchania skutku súd výkon trestu
podmienečne odložil.
Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Z. z. účinného v čase spáchania skutku súd určil skúšobnú dobu
v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 53 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Z. z. účinného v čase spáchania skutku uložil peňažný trest vo

výške 1 000 (jedentisíc eur) Eur.
Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Z. z. účinného v čase spáchania skutku pre prípad, že by výkon
peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť)
mesiacov.
Podľa § 55 ods. 1 písm. a) Tr. zák. č. 140/1961 Z. z. účinného v čase spáchania skutku uložil trest
prepadnutia veci a to:

mobilného telefónu zn. NOKIA 8850 , IMEI XXXXXX/XX/XXXXXX,
SIM karta PRIMA posledné trojčíslie XXX,
Prima štart, obal a návod na telefónne číslo: XXXX XXX XXX,
Prima štart, obal a návod na telefónne číslo: XXXX XXX XXX,
SIM karta Orange XXXX XXXX XXXX,

SIM karta Globtel - vymazané číslo,
SIM karta PRIMA - vymazané číslo,
SIM karta SIM - SIM 0110 XXXX XXXXXX,
vysielačka zn. MOTOROLA zn. GP 300, v. č. P XXYPCXXAXAA s batériou O. č. MH XXXXM,
nabíjačka zn. MOTOROLA MH XXXXM,

vysielačka zn. Bexon RV100 v. č. XXXXXX prelepená páskou,
vysielačka zn. TESLA XXXXXXX s príslušenstvom, uložená v krabici.
Podľa § 55 ods. 6 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku vlastníkom prepadnutých
vecí sa stáva štát.

Obžalovanému S. B. podľa § 171a ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Z. z. účinného v čase spáchania skutku
k trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zák. č. 140/1961 Z. z. účinného v čase spáchania skutku za použitia
ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Z. z. účinného v čase spáchania skutku súd výkon trestu
podmienečne odložil.

Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Z. z. účinného v čase spáchania skutku súd určil skúšobnú dobu
v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 53 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Z. z. účinného v čase spáchania skutku k peňažnému trestu vo
výške 1 000 (jedentisíc eur) Eur.
Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Z. z. účinného v čase spáchania skutku pre prípad, že by výkon

peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť)
mesiacov.
Podľa § 55 ods. 1 písm. a) Tr. zák. č. 140/1961 Z. z. účinného v čase spáchania skutku uložil trest
prepadnutia veci, a to obalu a návodu k telefónu Prima štart, obal a návod na číslo telefónu XXXX XXX
XXX.

Podľa § 55 ods. 6 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku vlastníkom prepadnutých
vecí sa stáva štát.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní zahlásil odvolanie
obžalovaný O. G. a následne v zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozsudku podali odvolanie aj

obžalovaníL..M.Z.,A.Z.aB.W.,atoprostredníctvomobhajcu,ktoréajpísomneodôvodniliavzákonom
stanovenej lehote podal odvolanie aj obžalovaný S. B., ktorý ale odvolanie písomne nezdôvodnil.

ObžalovaníL..M.Z.,A.Z.aB.W.vpísomnýchdôvodochodvolaniauviedli,žepodľaichnázoruzostrany
vyšetrovateľa neboli splnené základné podmienky pre vykonanie trestného konania proti ich osobám.

Došlo k dôkaznej núdzi a z toho dôvodu bol využitý inštitút utajeného svedka. Z výsledkov vykonaného
dokazovania nie je možné zistiť, kto požiadal o využitie tohto inštitútu, ale rozhodne to neboli tzv. utajení
svedkovia,očomsvedčításkutočnosť,žeužvmesiacidecember2007S.A.malpovedaťobžalovanému
O. G., že je utajený svedok, a spolu s ním aj O. U.. Na základe tohto oznámenia obžalovaný O. G. zaslaldňa 4.1.2008 sťažnosť, ktorá sa nachádza v spise inšpekčnej službe PZ v Košiciach a doposiaľ sa touto
sťažnosťou nikto nezaoberal. Z toho teda jasne vyplýva, že o tom aby boli ustanovení utajení svedkovia
navrhol vyšetrovateľ, lebo je nelogické, aby to boli tzv. utajení svedkovia, preto že by sa hneď sami

prezradili. Pri výsluchu v roku 2007 na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica,
sudkyňa M.. R. Y. vyjadrila svoj názor, že výpovede tzv. utajených svedkov akoby boli kopírované.
Takzvaní utajení svedkovia sami potvrdili, že sa na výsluch dlhý čas pripravovali, lebo podľa názoru
obhajoby skutočne potrebovali dlhý čas, aby si mohli vymyslieť spáchanie jednotlivých skutkov.

Takto už v prípravnom konaní došlo, podľa ich názoru k protizákonnému využitiu inštitútu utajených
svedkov a hrubému porušeniu ustanovenia § 136 Tr. por. V ďalšom konaní už vôbec nemožno hovoriť
o utajených svedkov, lebo došlo k úplnému spochybneniu ustanovenia týchto svedkov a na súde
vypovedal iba jeden.
V teraz posudzovanom trestnom konaní, okrem utajených svedkov, nebol vypočutý žiaden priamy
svedok. Boli čítané iba listinné dôkazy, a to najmä odposluchy a rôzne listinné správy, na základe ktorých

podľa ich názoru nie je možné konštatovať, že ich vina bola riadne preukázaná.
Treba zdôrazniť, že v ustanovení § 136 Tr. por. sú veľmi jasne uvedené podmienky, za ktorých je možno
uvažovať o využití inštitútu utajených svedkov. Takýto inštitút sa má využívať iba výnimočne. Má sa
prihliadať na to, aby nebolo sťažené právo na obhajobu, aby nehrozilo nikomu žiadne nebezpečenstvo
akéhokoľvek ublíženia na zdraví, resp. ani nič iné, čo sa prejavilo aj v tom, že od roku 2007 už vedeli,

ktorí sú to vlastne utajení svedkovia. Nikto sa im nepokúšal nejako ublížiť.
Otázka o tom, že v teraz posudzovanom prípade došlo k protizákonnému ustanoveniu utajených
svedkov, bola už v minulosti riešená nie len v rozhodnutiach NS SR, Ústavného súdu, ale aj
rozhodnutiach Európskeho súdu pre ľudské práva. V demokratickej spoločnosti môžu byť využité
prostriedky obmedzujúce právo na obhajobu, len na nevyhnutnú dobu, preto nemožno sa k takémuto

inštitútu uchýliť a bezdôvodne obmedzovať niekoho.
V danom prípade preto podľa ich názoru výrok o vine u všetkých troch obžalovaných bol založený
výlučne na pochybných utajených svedkoch. Navyše považujú za nutné poukázať aj na to, že A. po
ustanovení za utajeného svedka, začal páchať trestnú činnosť. Bol odsúdený na sedem rokov odňatia
slobody. Skutočne v teraz posudzovanej trestnej veci ide o pochybných utajovaných svedkov, na čo

poukazuje aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý uvádza, že pri ustanovení utajených svedkov, treba
prihliadať aj na ich bezúhonnosť.
Záverom len pre úplnosť poukázali na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, kde sa mimo iného uvádza, že každý má právo, aby jeho vec bola spravodlivo a v primeranej
lehote prejednaná súdom a tiež poukázali na čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, kde sa taktiež

uvádza, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Keďže
v danom prípade od údajného spáchania jednotlivých skutkov uplynulo osemnásť rokov, toto treba
hodnotiť za extrémne dlhú dobu a neúmernú dĺžku celého konania.
Na základe vyššie uvedených skutočností preto obžalovaní L.. M. Z., A. Z. a B. W. prostredníctvom
obhajcu navrhli, aby odvolací Krajský súd v Košiciach zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a ich

spod obžaloby prokurátora oslobodil.
Obžalovaný O. G. na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom sám, ale aj prostredníctvom svojho
obhajcu navrhol napadnutý rozsudok zrušiť, nakoľko podľa jeho názoru nebolo bez akýchkoľvek
pochybností mu preukázané spáchanie žalovaného trestného činu a navyše súd nevykonal všetky vo
veci potrebné, ako aj možné dôkazy, aby nebolo možné pochybovať o tom, že sa dopustil jednotlivých

čiastkových skutkov, tak ako to ustálil okresný súd vo výroku napadnutého rozsudku. Po zrušení
napadnutého rozsudku navrhol, aby bol oslobodený spod obžaloby prokurátora, resp. ak odvolací súd
predsa len bude toho názoru, že skutok sa stal a spáchal ho aj on, navrhol alternatívne zohľadniť dobu,
po ktorú sa viedlo trestné stíhanie a ako osobe ktorá doposiaľ nebola nikdy trestne stíhaná a odsúdená
požiadal, aby mu nebol ukladaný peňažný trest, lebo je nezamestnaný a má vyživovaciu povinnosť k

trom maloletým deťom.
Obžalovaný S. B. ním v zákonom stanovenej lehote zahlásené odvolanie bližšie písomne nezdôvodnil.
K písomnému odvolaniu obžalovaných L.. M. Z., A. Z. a B. W. sa písomne vyjadril aj prokurátor, ktorý
navrhol odvolania obžalovaných ako nedôvodné zamietnuť podľa ustanovenia § 319 Tr. por., pričom
poukázal na náležité a podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa plne stotožňuje. K

námietkam obžalovaných ohľadne utajených svedkov uviedol, že prípadná odhalená identita utajených
svedkov nespochybňuje vierohodnosť ich výpovedí, ktoré sú potvrdené ďalšími dôkazmi, na ktoré
poukázané v záverečnej reči pred okresným súdom a ktoré boli akceptované súdom.Správnosť odsudzujúceho rozsudku v kontexte všetkých dôkazov napokon potvrdili aj právoplatné
rozsudky vo vzťahu k spolupáchateľom vyššie uvádzaných obžalovaných, a to konkrétne O. N., M. A.,
Z. S., O. S., S. C. a O. D., ktorí uznali svoju vinu v zmysle obžaloby a verifikovali tak aj výpovede

namietaných utajených svedkov.
Intervenujúci krajský prokurátor na verejnom zasadnutí okrem už vyššie uvedeného písomného
vyjadrenia k písomným dôvodom odvolania obžalovaných uviedol, že napadnutý rozsudok považuje vo
všetkých jeho výrokoch za zákonný a preto odvolania obžalovaných O. G., L.. M. Z., A. Z., B. W. a S.
B. navrhol ako nedôvodné zamietnuť.

Napodkladetaktopodaného odvolaniakrajskýsúdvzmysleustanovenia§317ods.1Tr.por.preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil,
že odvolania obžalovaných O. G., Ing. M. Z., A. Z., B. W. a S. B. nie sú dôvodné.
Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, úvodom považuje za nutné uviesť, že dňa 29.03.2017

bola trestná vec obžalovaných P. U., O. G., S. T., F. U., B. W., L.. M. Z., A. Z., S. B., O. B. a O. H., vylúčená
na samostatné konanie, pričom pôvodne spoluobžalovaný O. N. na hlavnom pojednávaní v konaní
vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 7T/17/2014, dňa 29.03.2017 vyhlásil, že je vinný a súd
toto vyhlásenie prijal a rozsudkom z toho istého dňa bol uznaný za vinného. Rovnako aj spoluobžalovaní
M. A., Z. S., O. D., S. C., O. S., na hlavnom pojednávaní v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I

pod sp. zn. 7T/33/2010, dňa 03.04.2014 vyhlásili, že sú vinní a súd tieto vyhlásenia prijal, následne boli
všetci rozsudkom zo dňa 03.04.2014 uznaní za vinných.
Preskúmaním napadnutého rozsudku a konania mu predchádzajúceho, aj odvolací súd považuje za
nutné poukázať predovšetkým, že predmetná trestná vec bola pôvodne vedená na špecializovanom
trestnom súde a až dňa 29.03.2017 bola trestná vec obžalovaných P. U., O. G., S. T., F. U., B. W., L..

M. Z., A. Z., S. B., O. B. a O. H., vylúčená na samostatné konanie, ktoré bolo vykonané pred Okresným
súdom Košice I pod sp. zn. 7T9/2017.
Nepochybil okresný súd pokiaľ obhajobné tvrdenia obžalovaných, a to predovšetkým z prípravného
konania, keďže okrem O. G., využili právo pred súdom nevypovedať, a to vzhľadom na výsledky
vykonanéhodokazovania,ktorébolovykonanévcelomrozsahuzákonnýmspôsobomakontradiktórnym

spôsobom konania, vyhodnotil ako nevierohodné a v celom rozsahu ich považoval za vyvrátené práve
dôkazmi, ako je to v dôvodoch napadnutého rozsudku podrobne uvedené, vrátane úvah, ktorými sa
riadil pri hodnotení dôkaznej situácie.
Argumenty obžalovaných o nezákonnom postupe vyšetrovateľa, pokiaľ v prípravnom konaní a napokon
aj pred súdom v ich neprospech boli použité svedecké výpovede utajených svedkov, ani podľa názoru

odvolacieho súdu nemajú opodstatnenie a ani oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, nakoľko
súd prvého stupňa veľmi podrobne poukázal aj na ďalšie vo veci zákonným spôsobom vykonané dôkazy,
na podklade ktorých bolo možné bez akýchkoľvek pochybností robiť záver o vine obžalovaných O. G.,
L.. M. Z., A. Z., B. W. a S. B..

Po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania mu predchádzajúceho v rozsahu podaných odvolaní,
ani odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o použiteľnosti a zákonnom spôsobe získania dôkazu,
svedčiaceho v neprospech obžalovaných, a to na podklade výpovede utajených svedkov. Z výpovede
utajenéhosvedkačíslojednabolomožnéurobiťzáver,žeskupinuriadilpráveobžalovanýO.G.,ktorýbol
v tom čase policajt. Obžalovaný S. B. ako šofér prevážal migrantov, rovnako tak aj obžalovaný B. W.. bol

šofér. Uvedený utajený svedok veľmi podrobne popísal činnosť dvoch prevádzačských skupín, pričom
nie je možné sa stotožniť s obhajobou obžalovaných, že sa jednalo o umelo vytvorené usvedčujúce
výpovede, lebo svedecké tvrdenia utajeného svedka číslo jedna a rovnako svedka číslo dva boli
práve nespochybniteľne verifikované práve listinnými dôkazmi vrátane obsahu odposluchov mobilných
telefónov, ako na tieto dôkazy podrobne poukazuje v dôvodoch napadnutého rozsudku okresný súd.

Činnosť oboch skupín spočívala v tom, že prevzali migrantov od Ukrajincov a odviedli ich na určené
miesta. Dorozumievali sa predovšetkým prostredníctvom telefónov.

Nepochybil okresný súd pokiaľ neuveril výpovedi svedkyne V. Z. ohľadne sumy peňazí na vkladnej
knižke jej vnučky s tým, že peniaze pochádzajú od dobrých ľudí z celého Slovenska, ktorí jej peniaze

posielali na podklade článku uverejneného v tlači. Práve aj na podklade tohto dôkazu o nasporenej
sume peňazí na účte vnučky, bolo možné robiť záver o protiprávnej činnosti predovšetkým jej synov, a to
obžalovaných L.. M. Z. a A. Z. a obdobne aj ostatných obžalovaných, v teraz posudzovanej trestnej veci.Práve na podklade odposluchov telefónnych hovorov, a to telefónov ktoré boli obžalovanými v
žalovanom období nepochybne používané, bolo možné urobiť ucelenú mozaiku ich prepojenia, pričom
spravidla sa jednalo o telefóny, ktoré boli hlásené na iné osoby a tieto osoby sa ohľadne týchto

skutočnosti podrobne vyjadrovali v rámci svojho výsluchu v postavení svedka už v štádiu prípravného
konania trestného konania. Ani v tomto smere nebol dôvod spochybňovať pravdivosť ich tvrdení,
že telefónne číslo používala iná im neznáma cudzia osoba. Okresný súd veľmi podrobne poukázal
predovšetkým na obsah jednotlivých hovorov s dôrazom aj na časové súvislosti týchto hovorov.

Okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku správne poukázal aj na ďalšie listinné dôkazy, ako sú
zápisnice o domových prehliadkach, zápisnice o obhliadke miesta činu, zoznam migrantov zadržaných
pri žalovaných skutkoch, zoznam vydaných a vrátených vecí, na podklade ktorých aj podľa názoru
odvolacieho súdu bolo možné robiť záver o vine obžalovaných.

Na podklade výsledkov vykonaného dokazovania, a to v rozsahu ako bolo vykonané pred okresným

súdom, aj odvolací súd tak mohol bez akýchkoľvek pochybností urobiť záver o vine jednotlivých
obžalovaných a to tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Obžalovaní O. G.,
L.. M. Z., A. Z., B. W. a S. B. svojím konaním opísaným vo výrokovej časti tohto rozsudku naplnili všetky
pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu nedovoleného prekročenia štátnej hranice podľa §
171a Trestného zákona č. 140/1961 Z. z účinného v čase spáchania skutku. Obžalovaní L.. M. Z. a

A. Z. podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty žalovaného trestného činu podľa ods. 1, ods. 2 písm. a)
Tr. zák. a obžalovaní O. G., B. W. a S. B. aj podľa ods. 4 písm. b) Tr. zák. účinného v čase spáchania
skutku, nakoľko použitie tohto Trestného zákona bolo pre obžalovaných v celom rozsahu tohto zákona
priaznivejšie.

Po stránke objektívnej v tom, že obžalovaní v úmysle získať pre seba alebo iného priamo či nepriamo
finančnú výhodu, resp. inú výhodu osobe, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo
nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, a to organizovaním nedovoleného prekročenia štátnej
hranice Slovenskej republiky alebo prechodu cez jej územie, alebo také konanie umožnili, alebo v ňom
pomáhali.

Subjektívna stránka spočívala v úmyselnom zavinení páchateľov, pričom obžalovaní ako páchatelia
museli mať vedomosť o tom, že pomáhali osobám, ktoré nelegálne prekročili hranice. Stupeň
nebezpečenstva konania pre spoločnosť je vysoký a spočíva v porušení objektu trestného činu, ktorým
je ochrana štátnej hranice a záujmu spoločnosti v boji proti organizovanej kriminalite.

Rovnako ako súd prvého stupňa aj odvolací súd na podklade vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že obžalovaný O. G. svojím konaním opísaným vo výrokovej časti tohto rozsudku naplnil aj všetky
pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158
odsek 1 písm. c/, odsek 2 písm. a/ Trestného zákona č. 140/1961 Z. z účinného v čase spáchania skutku,

tak po stránke objektívnej v tom, že si nesplnil povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci verejného činiteľa
a konal tak v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech. Z hľadiska subjektívnej stránky konal s
priamym úmyslom, pričom jeho konanie zahŕňalo úmysel zadovážiť sebe prospech. Stupeň závažnosti
konania spočíval v porušení objektu trestného činu, ktorým je riadny ničím nerušený výkon právomoci
verejného činiteľa a práva a povinností fyzických osôb, pričom ako aktívny príslušník polície porušil

prísahu príslušníka polície Slovenskej republiky, ktorej sa spreneveril a konal v rozpore s ňou.

Nepochybil okresný súd pokiaľ pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu dospel k záveru, že v
teraz posudzovanom prípade sú splnené všetky zákonom predpokladané podmienky pre aplikáciu
ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku a mimoriadne znížil tresty pod dolnú

hranicu trestnej sadzby, lebo správne dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu, spočívajúce
predovšetkým v dĺžke konania, lebo od spáchania samotného skutku uplynula doba cca osemnástich
rokov, je možné túto okolnosť zohľadniť v ich prospech. Okresný súd prihliadol aj k tomu, že obžalovaní
nespáchali násilný trestný čin. Tieto skutočnosti okresný súd vyhodnotil v prospech obžalovaných a
využil inštitút mimoriadneho zníženia trestu a dospel tak k správnemu záveru, že na zabezpečenie

ochrany spoločnosti a nápravu páchateľov, bude postačovať aj trest kratšieho trvania ako je dolná
hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ktorá v teraz posudzovanej trestnej
veci by predstavovala minimálne uloženie trestu odňatia slobody na tri roky, čo by v konečnom dôsledku
znamenalo ukladanie nepodmienečných trestov odňatia slobody.Tresty tak, ako boli jednotlivo uložené jednotlivým obžalovaným, a to O. G., L.. M. Z., A. Z., B.
W. a S. B. zodpovedajú aj podľa názoru odvolacieho súdu stupňu nebezpečnosti ich konania pre

spoločnosť a závažnosti ich protiprávneho konania. Pokiaľ bolo v prospech obžalovaných aplikované
ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu, v
tom sa odzrkadlilo dobrodenie zákona a súdu, keď okresným súdom bola zohľadňovaná aj neprimeraná
dĺžka trestného konania, ktorú v podstate obžalovaní svojím konaním nijako výrazne nepredlžovali.
Aj ukladanie peňažných trestov a k ním náhradných trestov odňatia slobody zodpovedá stupňu

nebezpečnosti konania pre spoločnosť jednotlivými obžalovanými a dôvodnosť ich uloženia bolo dané
tým, že svojim protiprávnym konaním sa snažili získať neoprávnenú finančnú výhodu. Rovnako aj tresty
prepadnutia veci v rozsahu ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku majú svoj reálny
základ vo výsledkoch vykonaného dokazovania.

Odvolací súd záverom preto v podrobnostiach poukazuje na podrobné zdôvodnenie ohľadne

jednotlivých trestov u jednotlivých obžalovaných tak, ako je to uvedené v odôvodnení napadnutého
rozsudku.

Záverom odvolací súd rovnako ako okresný súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1TdoV/3/2018 zo dňa 9.12.2019, z ktorého vyplýva, že výpovede utajených svedkov,

slangovo označovaných ako kajúcnici, podliehajú rovnako voľnému hodnoteniu dôkazov v zmysle §
2 ods. 12 Tr. poriadku, teda rovnako ako každý iný dôkaz. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov
vyplýva, že nie je zákonom predpísané, akým spôsobom a akým dôkazom, resp. dôkazmi musí byť
určitá okolnosť dokázaná, a to vrátane pokiaľ ide o druh alebo počet potrebných dôkazov. Rozhodujúca
je konkrétna dôkazná situácia. Žiadnym dôkazom teda nie je súd pri posudzovaní určitej skutkovej

okolnostiviazaný,zároveňvšakžiadenzozákonomsúladnýchdôkazovniejevtomtosmereakopodklad
pre rozhodnutie vylúčený. Na základe ktoréhokoľvek legálneho dôkazu preto môže byť uznaná vina v
trestnom konaní. Neplatí však, že na základe určitého dôkazu alebo dôkazov vina uznaná byť musí.. V
zásade teda neplatí ani téza, že na základe výpovede svedka „kajúcnika“ nemôže byť uznaná vina, resp.
môže byť uznaná len vtedy, ak je ohľadom určitej okolnosti táto výpoveď potvrdená inými výpoveďami

alebo inými dôkazmi.

Nepochybil preto okresný súd, keď v vykonal dokazovanie v rozsahu ako je to zrejmé zo zápisnice o
hlavnom pojednávaní, a to kontradiktórnym spôsobom konania a tento rozsah dokazovania aj podľa
názoru odvolacieho súdu bol postačujúci pre zákonné rozhodnutie vo veci samej, keďže výpovede

utajených svedkov boli doplnené aj inými dôkazmi, ktoré súd už uviedol na inom mieste v tomto
rozhodnutí, predovšetkým prehranými nahrávkami a prepismi telefónnych hovorov. Okresný súd pritom
výsledkyvykonanéhodokazovaniavyhodnotilvsúladesustanovením§2ods.12Tr.por.ashodnotením
dôkaznej situácie sa v celom rozsahu stotožnil aj odvolací súd.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.