Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. máj 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/154/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115233544
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7115233544.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov

JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: WM Consulting & Communication, s.r.o.,
Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 34 127 798, zastúpeného advokátskou kanceláriou Roman
Kvasnica a partneri, s.r.o., Žilinská cesta č.130, Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovanému v 1.rade:
MDT Group s.r.o., Lermontovova 18, 811 05 Bratislava, IČO: 35 923 270, žalovanému v 2. rade: F.. S. X.,
narodený XX.X.XXXX, H. č.XX, H., zastúpeným JUDr. Vladimírom Balogom, advokátom, Žarnovická č.
B54, Košice, o zaplatenie 15.062,93 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Košice I č. k. 29Cb/265/2015 - 270 zo dňa 25. júna 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Košice I, č. k. 29Cb/265/2015 - 270 z 25. júna
2020 voči žalovanému v 2. rade o zamietnutí žaloby o zaplatenie 1.177,10 eur, úroku vo výške 14,90%
ročne zo sumy 2.768,41 eur od 26.9.2014 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 10% ročne zo
sumy 2.768,41 eur od 26.9.2014 do zaplatenia a konanie v tejto časti z a s t a v u j e.

II. M e n í rozsudok Okresného súdu Košice I, č. k. 29Cb/265/2015 - 270 z 25. júna
2020 v III. výroku takto:

Žalovanýv2.radejepovinnýzaplatiťžalobcovi8.500,00eur,sumu829,30eurakoúrokvovýške14,90%
ročne zo sumy 8.500,00 eur od 7.12.2011 do 2.8.2012, sumu 2.716,90 eur ako úrok vo výške 14,90%
ročne zo sumy 8.500,00 eur od 3.8.2012 do 25.9.2014, sumu 1823,42 eur ako úrok z omeškania vo
výške 10,00% ročne zo sumy 8.500,00 eur od 3.8.2012 do 25.9.2014, a úrok 14,90% ročne zo
sumy 8.500,00 eur od 26.9.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 10,00% ročne zo sumy
8.500,00 eur od 26.9.2014 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s
tým, že žalovaný v 2. rade je povinný to všetko plniť iba v rozsahu, v akom nebolo plnené žalovaným
v 1. rade: MDT Group s. r. o., Lermontovova 18, Bratislava 811 05, IČO: 35 923 270, podľa rozsudku

Okresného súdu Košice I, č. k. 29Cb/265/2015 - 270 z 25. júna 2020.

III. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I, č. k. 29Cb/265/2015 - 270 z 25. júna 2020
v prevyšujúcej časti úroku vo výške 14,90% ročne zo sumy 8.500,00 eur od 5.12.2015 do 6.12.2015,
o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 2. rade.

IV. M e n í rozsudok Okresného súdu Košice I, č. k. 29Cb/265/2015 - 270 z 25. júna 2020 v IV. výroku

o náhrade trov konania tak, že žalobcovi priznáva proti žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 84,00%.

V. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania
v rozsahu 84,00%. o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
I. Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11.268,41 eur so 14,90% úrokom ročne odo

dňa 26. 9. 2014 až do zaplatenia, 10% úrokom z omeškania ročne odo dňa 26. 9. 2014 až do zaplatenia
a sumu 3.794,52 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade.

III. Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a voči žalovanému v 2. rade.

IV. Žalovanému v 2. rade priznáva plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.

2. Súd prvej inštancie skorším rozsudkom zo dňa 13. októbra 2017 č. k. 29Cb/265/2015 - 116 uložil
žalovanému v l. rade a žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.268,41 eur s 14,90%-

ným úrokom ročne odo dňa 26.9.2014 až do zaplatenia, 10%-ným úrokom z omeškania ročne odo dňa
26.9.2014 až do zaplatenia a sumu 3.794,52 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením
jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

3. Uznesením č. k. 3Cob/38/2018 - 157 zo dňa 30.4.2019 Krajský súd v Košiciach rozhodol, že

pokračuje v konaní s právnym nástupcom pôvodne označeného žalovaného FINAZ s.r.o., Kysucká 16,
Košice, IČO: 36 489 875 a to so spoločnosťou MDT Group s.r.o., Lermontovova 18, Bratislava, IČO: 35
923 270, ako právnym nástupcom pôvodného žalovaného v 1. rade a zároveň zrušil skorší rozsudok
súdu prvej inštancie, č. k. 29Cb/265/2015 - 116 zo dňa 13. októbra 2017 z toho dôvodu, že postupom
súdu bola účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom tým, že rozsudok súdu prvej inštancie

nebol právne odôvodnený, súd prvej inštancie nesprávne vec právne posudzoval a z toho dôvodu
nedostatočne zistil skutkový stav veci. Odvolací súd konštatoval, že nebolo sporné, že strany v Zmluve
o povolenom prečerpaní a dohode o pristúpení k záväzku nedohodli splatnosť povoleného prečerpania
úveru 8.500,00 eur a uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní posúdiť žalobcom uplatnený nárok
v zmysle žalobného petitu, vypočuť strany sporu k jednotlivým transakciám uvedeným v CD nosiči, v

ktorom sa okrem iného nachádzajú aj výzvy zo strany právneho predchodcu žalobcu - upomienky, na
ktoré odkazuje žalovaný v 2. rade a zároveň objasniť jednotlivé transakcie, vzhľadom na ich obsah,
zistiť zostatok dlhu, a to istiny, úrokov z úveru, úrokov z omeškania a poplatkov, zistiť počiatok
omeškania žalovaných so zaplatením istiny, úroku a úrokov z úveru a ako žalobca započítal, resp.
tieto platby žalovaných zaúčtoval, či ich započítal na istinu, úroky z úveru alebo úroky z omeškania,

opätovne posúdiť otázku premlčania v nadväznosti na vyššie uvedené zistenia a v prípade
potreby vyzvať strany sporu na doplnenie skutkových tvrdení, výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotiť,náležitesavysporiadaťsrelevantnouprávnouiskutkovouargumentácioustránsporuanové
rozhodnutie náležite aj odôvodniť.

4. Súd prvej inštancie opätovne rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorý odôvodnil tým, že žalobca sa
domáhal touto žalobou, aby súd uložil žalovanému v 1. rade pôvodne : Lumistar, s.r.o. a žalovanému
v 2. rade F.. S. X., povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť 15.062,93 eur s príslušenstvom z titulu
nevráteniaposkytnutýchpeňažnýchprostriedkovanezaplateniaúrokovnazákladeZmluvyopovolenom
prečerpaní a Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 16.12.2009. V priebehu sporu žalovaný v 2. rade

vzniesol námietku premlčania celého nároku žalobcu. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním
zistil, že pôvodný veriteľ: N. a pôvodný žalovaný v 1. rade: Lumistar, s.r.o. uzatvorili dňa 16.12.2009
Zmluvu o povolenom prečerpaní, na základe ktorej bol žalovanému v 1. rade poskytnutý úver, t.j.
povolené prečerpanie vo výške 8.500,00 eur s premennou referenčnou sadzbou BASE RATE PP. Úroky
zomeškaniabolidohodnutévovýške10,00%ročne+výškaúrokovejsadzbyaktuálnapočasomeškania.

Predmetom Zmluvy o povolenom prečerpaní č.XXXXXXXXXX/XXXX (ďalej len Zmluva o povolenom
prečerpaní) bolo poskytnutie povoleného prečerpania bankou dlžníkovi ako MIKRO podnikateľovi v
sume,meneazapodmienokdohodnutýchvtejtoZmluve.Dlžníkbolpovinnýzapodmienokdohodnutých
v Zmluve, poskytnuté povolené prečerpanie splatiť, platiť úroky, úroky z omeškania, úroky z prečerpania
a náklady banky spojené s poskytnutím povoleného prečerpania a plniť ďalšie podmienky dohodnuté

v Zmluve. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pôvodný veriteľ: N. N. ( ďalej len banka ) a žalovanýv 2. rade: F.. S. X. uzatvorili dňa 16.12.2009 Dohodu o pristúpení k záväzku, ( ďalej len Dohoda ), v
zmysle ktorej bol žalovaný v 2. rade ako pristupujúci dlžník, povinný splatiť pohľadávku banky, ktorá
vznikla na základe Zmluvy o povolenom prečerpaní a plniť ďalšie podmienky vyplývajúce zo Zmluvy o

povolenomprečerpaní.Pristupujúcidlžník (žalovanýv2.rade)pristúpilkzáväzkudlžníka-žalovaného
v 1. rade, splatiť pohľadávku banky a ďalšie záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o povolenom prečerpaní.
Pristupujúci dlžník sa tak stal ďalším dlžníkom zo Zmluvy o povolenom prečerpaní, a to spoločne a
nerozdielne. Pristupujúci dlžník vyhlásil, že v prospech banky splní popri dlžníkovi pohľadávku banky.
Banka bola oprávnená požadovať splnenie pohľadávky banky od ktoréhokoľvek z dlžníkov. Dlžník a

pristupujúci dlžník vyhlásili, že sa oboznámili so súčasťami Zmluvy a Dohody, ktorými sú Všeobecné
obchodné podmienky, Úverové podmienky, Sadzobník a Podmienky určené zverejnením, za ktorých
sa bankový produkt v zmysle Zmluvy poskytol a súhlasili s nimi a zaviazali sa ich dodržiavať. Dňa
25.9.2014 bola pohľadávka banky voči žalovaným v 1. rade a 2. rade Zmluvou o postúpení pohľadávok
č.XXXX/XXX/CE (ďalej len Zmluva o postúpení pohľadávok) postúpená na žalobcu. Oznámeniami zo
dňa 7. 10. 2014 upovedomila banka žalovaných v 1. rade a 2. rade o postúpení pohľadávky. Žalovaný

v 1. rade a žalovaný v 2. rade si svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o povolenom prečerpaní a
Dohody o pristúpení k záväzku neplnili riadne, v dôsledku čoho ku dňu 25.9.2014, t.j. ku dňu postúpenia
pohľadávky dosiahla výška splatného dlhu žalovaných celkom sumu 15.062,93 eur. Uvedená suma
pozostávala z istiny vo výške 11.268,41 eur a príslušenstva vo výške 3.794,52 eur.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka
upravujúceho zmluvu o úvere, ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka upravujúceho
premlčanie práva, ustanovenia § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka, upravujúceho plynutie premlčacej
dobypriprávenaplneniezáväzku,ustanovenia§533Občianskehozákonníkaupravujúcehopristúpenie
k záväzku, ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, upravujúceho čas plnenia peňažného záväzku

dlžníka.

6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že námietka premlčania nároku žalobcu bola zo strany
žalovaného v 2. rade vznesená dôvodne.

7. Súd prvej inštancie konštatoval, že v Zmluve o povolenom prečerpaní si zmluvné strany dohodli
splatnosť úroku z povoleného prečerpania mesačne, v posledný deň kalendárneho mesiaca. Premlčacia
doba na uplatnenie týchto úrokov teda začala plynúť od prvého dňa nasledujúceho mesiaca. Pre určenie
začatia plynutia premlčacej doby na uplatnenie úrokov (z čerpania povoleného debetu) bolo rozhodujúce
zistenie, kedy tento nárok na úroky žalobcovi vznikol. Sám žalobca odkazoval na obsah bodov 7.3.1. a

7.3.2. Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorých „pohľadávka z úveru, ktorá sa skladá z istiny,
jej súčasti a príslušenstva bude v čase konečnej splatnosti kontokorentného úveru splácaná formou
započítania tejto pohľadávky z úveru banky voči klientovej pohľadávke z účtu a to v momente vzniku
pohľadávky z účtu a v rozsahu, v ktorom sa pohľadávky kryjú. V prípade, že ku dňu splatnosti úrokov
z omeškania, poplatkov a iných nákladov spojených s kontokorentným úverom nebude na účte klienta

dostatok prostriedkov na ich úhradu a dohodnutý úverový rámec bude vyčerpaný v celej dohodnutej
výške, banka je oprávnená uspokojiť splatné úroky, úroky z omeškania, poplatky a iné náklady spojené
s kontokorentným úverom vo forme zaťaženia účtu klienta i keď neexistuje klientova pohľadávka
z jeho účtu a úverový rámec je vyčerpaný v celej dohodnutej výške. Ak bude rozsah čerpaného
kontokorentného úveru vyšší, ako je výška dohodnutého úverového rámca (nepovolené prečerpanie),

klient je povinný okamžite vyrovnať toto nepovolené prečerpanie minimálne na výšku dohodnutého
úverovéhorámca.“Súdprvejinštanciekonštatoval,ževprípadenepovolenéhoprečerpaniabolžalovaný
povinný toto nepovolené prečerpanie vyrovnať okamžite, t.j. nasledujúci deň po jeho vzniku a následne,
ďalší deň začala žalobcovi plynúť zákonná premlčacia doba na uplatnenie nároku. Z tohto dôvodu bol
žalobca povinný jasne a zrozumiteľne špecifikovať uplatnený nárok najmä v istine tak, aby bolo zrejmé,

kedy došlo k vzniku nepovoleného prečerpania, z čoho pozostáva, t. j. titul nároku (istina, úroky, úroky
z omeškania, poplatky a pod.) a jeho výška.

8. Súd prvej inštancie zmluvný vzťah medzi stranami sporu posúdil podľa ustanovení Obchodného
zákonníka,atovzhľadomnacharaktersubjektovapredmetichzáväzkovéhovzťahu.Súdprvejinštancie

dospel k záveru, že zmluvné strany v Zmluve o povolenom prečerpaní a Dohode o pristúpení k záväzku,
si nedohodli splatnosť povoleného prečerpania vo výške 8.500,00 eur. Neznamená to však, že takto
poskytnutý úver nepodlieha premlčaniu. Obchodný zákonník takúto situáciu predpokladá v ustanovení
§504alehotusplatnostiúverupretakýtoprípadstanovujeuplynutímjednomesačnejlehotyoddoručeniavýzvy veriteľa dlžníkovi o vrátenie úveru, na ktorú poukazoval v súvislosti s námietkou premlčania
aj žalovaný v 2. rade. Z údajov CD nosiča súd prvej inštancie zistil, že žalobca opakovane dlžníkov
upomínal na platenie, pričom upomienky nepredložil, len z ktorých možno zistiť rozsah výzvy na platenie

a tým aj prípadnú splatnosť celého dlhu. Z predložených dokladov súd prvej inštancie zistil aj to, že
k odstúpeniu od Zmluvy o povolenom prečerpaní došlo ku dňu 26.7.2012 a následne došlo k prevodu
pohľadávky zo Zmluvy o povolenom prečerpaní na technický účet banky. Súd prvej inštancie zároveň
konštatoval, že samotné odstúpenie od Zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa 26.7.2012 nezaložilo
splatnosť uplatnenej pohľadávky. Odstúpenie bolo už len dôsledkom nesplatenia, ktorému predchádzali

písomné výzvy na splatenie dlhu zo strany pôvodného veriteľa. Predmetné výzvy boli preukázané v
„Prehľadetransakciínaúčtežalovaných“.Konkrétnetoboliupomienkyzodňa20.1.2010ajsuplatneným
poplatkom za vystavenie upomienky vo výške 16,60 eur. Dôkazom je aj to, že žalobca, resp. jeho právny
predchodca si uplatňoval aj zmluvný úrok z omeškania 31.1.2010. Druhú upomienku vystavil právny
predchodca žalobcu dňa 31.1.2010 s poplatkom vo výške 33,19 eur. Ďalšia upomienka bola žalovaným
zaslaná 10.5.2010 aj s poplatkom vo výške 25,00 eur. V priebehu celého zmluvného vzťahu boli

žalovaní upomínaní a spoplatňovaní a bol im vyrubovaný poplatok z omeškania (všetky uvedené
poplatky boli pripočítané k pôvodnému dlhu). Nakoľko žalovaní na výzvy nereagovali a dlh nesplácali
pristúpil právny predchodca žalobcu, teda banka, k odstúpeniu od Zmluvy o povolenom prečerpaní.

9. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaní sa do omeškania okrem dátumu 17.12.2009

dostávali každý mesiac a teda pri úročení bolo nutné vychádzať z predmetných mesačných
termínov, nie z celej dlžnej sumy v celosti. Je to obsahom predloženého Prehľadu, kde už od počiatku
t. j. od 17.12.2009 dochádzalo k uplatňovaniu úroku z omeškania.

10. Súd prvej inštancie konštatoval, že právo určiť čas plnenia má podľa tohto ustanovenia veriteľ.

Ak čas splnenia nebol dohodnutý a nebol daný ani na voľbu dlžníka, veriteľ môže kedykoľvek, hoci aj
na druhý deň po uzavretí zmluvy, vyzvať dlžníka, aby plnil. Dlžník je povinný predmet záväzku splniť v
nasledujúci deň po doručení výzvy (upomienky). V tom prípade platí na splnenie čas, ktorý určil
veriteľ vo svojej výzve dlžníkovi. Veriteľ musí uplatniť svoje právo na plnenie najneskôr do uplynutia
premlčacej doby. V opačnom prípade sa vystavuje nebezpečenstvu, že jeho právo sa premlčí a dlžník

v prípadnom súdnom konaní môže vzniesť námietku premlčania. Súd prvej inštancie konštatoval, že
žaloba bola doručená Okresnému súdu Košice I dňa 7.12.2015 podľa odtlačku pečiatky a upomienky
boli zo dňa 20.1.2010, 31.1.2010, 10.5.2010 a preto dospel k záveru, že došlo k premlčaniu uplatneného
nároku voči žalovanému v 2. rade, keďže premlčacia doba je štyri roky.

11. Súd prvej inštancie rozhodol voči žalovanému v 1. rade rozsudkom pre zmeškanie žalovaného
č. k. 29Cb/265/2015 - 270 zo dňa 25. júna 2020 s odôvodnením, že sa žalovaný v 1. rade k žalobe
nevyjadril, na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil a žalobca navrhol rozhodnúť vo vzťahu
k žalovanému v 1. rade rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v 1. rade. Súd prvej inštancie preto I.
výrokom vyhovel žalobe v celom rozsahu a žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 11.268,41 eur so 14,90% úrokom ročne odo dňa 26. 9. 2014 až do zaplatenia, 10,00% úrokom z
omeškania ročne odo dňa 26. 9. 2014 až do zaplatenia, a zaplatiť sumu 3 794,52 eur.

12. Súd prvej inštancie zároveň III. výrokom napadnutého rozsudku, žalobu voči žalovanému v 2. rade
v celom rozsahu zamietol, a to z dôvodu premlčania celého nároku žalobcu.

13. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 2 CSP
a úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému v 1. rade plnú náhradu trov konania
a zároveň úspešnému žalovanému v 2. rade priznal voči neúspešnému žalobcovi plnú náhradu trov
konania.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca vo vzťahu k
žalovanému v 2. rade, a to proti výroku III. o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 2. rade a výroku IV.
rozsudku z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že
rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd prvej
inštancie nesprávne posúdil začiatok plynutia premlčacej doby, nesprávne posúdil námietku premlčaniažalovaného v 2. rade vo vzťahu k celému uplatnenému nároku a zároveň súd prvej inštancie dospel k
nesprávnemu skutkovému zisteniu, že nárok uplatnený žalobou je v celom rozsahu premlčaný, pretože
žalovaný v 2. rade nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval premlčanie celého nároku žalobcu.

15. Ďalej žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že vo vzťahu k úrokom a
nepovolenému prečerpaniu začala plynúť premlčacia doba druhý deň po ich vzniku, resp. nasledujúcim
mesiacom, pretože splatnosť úrokov bola dohodnutá ku koncu kalendárneho mesiaca, avšak žiadnym
spôsobom sa nevysporiadal s údajným premlčaním podstatnej časti žalobou uplatneného nároku, a to s

tzv.povolenýmprečerpaním-poskytnutýmúverovýmrámcomvovýške8.500,00eur.Súdprvejinštancie
dospel k správnemu skutkovému zisteniu, že žalovaný v 2. rade mal povinnosť uhradiť nepovolené
prečerpanie, avšak vo vzťahu k sume 8.500,00 eur sa táto jeho povinnosť nevzťahovala, nakoľko bol
povinný vyrovnať svoj zostatok na účte iba na sumu mínus 8.500,00 eur, a to až do momentu, kedy
právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovanému v 2.
rade boli zasielané upomienky, avšak napriek námietkam žalobcu, súd prvej inštancie nepovažoval za

potrebné, aby žalovaný v 2. rade preukázal svoje tvrdenia o údajnom premlčaní celého nároku žalobcu
predložením relevantných dôkazov, najmä upomienok a výziev právneho predchodcu žalobcu, z ktorých
by vyplývala výška sumy, na zaplatenie ktorej bol žalovaný v 2. rade vyzvaný a súd prvej inštancie
neskúmal ani obsah údajných výziev, na ktoré sa odvolával žalovaný v 2. rade. Súd prvej inštancie bez
toho, aby skúmal, či žalovanému v 2. rade vôbec bola doručená výzva na uhradenie celého dlhu, ktorá

musela mať v zmysle dohody účastníkov písomnú formu, si uvedený záver osvojil iba na základe tvrdení
žalovanéhov2.rade.Žalobcapritomnamietalprocesnúobranuaskutkovétvrdeniažalovanéhov2.rade
a zároveň tvrdil, že prípadné premlčanie sa môže vzťahovať iba na príslušenstvo pohľadávky, ktorým je v
zmysle bodu 7.4.4 Všeobecných obchodných podmienok tzv. nepovolené prečerpanie, kedy žalovaným
vznikla povinnosť platiť okrem úrokov aj úroky z omeškania, tzv. úroky z prečerpania, a to z dlžnej čiastky

predstavujúcej nepovolené prečerpanie. Toto nepovolené prečerpanie sa úročilo úrokom z omeškania
denne od prvého dňa nepovoleného prečerpania ( vrátane ) až do dňa bezprostredne predchádzajúceho
dňu splatenia nepovoleného prečerpania. Sumu povoleného prečerpania 8.500,00 eur nebol žalovaný
v 2. rade povinný uhradiť v momente, keď sa dostal do nepovoleného prečerpania, ale až v momente,
ako ho banka k jej zaplateniu písomne vyzvala - odstúpením od zmluvy zo dňa 26.7.2012.

15.1. Konštatoval, že údajné upomienky, na ktoré sa žalovaný v 2. rade odvoláva - neboli vôbec zo
strany banky zasielané, pretože v prehľade transakcií ide iba o položku automaticky vygenerovanú
informačným systémom banky s tým, že banková úradníčka mala na jej základe upozorniť dlžníka na
doplatenie nepovoleného prečerpania. Aj v prípade preukázania existencie týchto upomienok, tieto by
preukazovali iba výzvu na dorovnanie zostatku na sumu mínus 8.500,00 eur a nie na výzvu na úhradu

celého dlhu. Dôkazné bremeno tvrdenia žalovaného v 2. rade, že bol zo strany právneho
predchodcu žalobcu vyzývaný na zaplatenie celého dlhu už v roku 2010 a z uvedeného dôvodu je celý
dlh premlčaný, preto zaťažovalo žalovaného v 2. rade, ktorý bol povinný toto tvrdenie preukázať. Súd
prvej inštancie sa s tvrdeniami žalobcu vôbec nevysporiadal, rovnako sa nevysporiadal ani s údajným
premlčaním povoleného prečerpania vo výške 8.500,00 eur a v rozpore so zásadou rovnosti strán, si

súd prvej inštancie osvojil skutkové tvrdenia žalovaného v 2. rade bez toho, aby žalovaného v 2. rade
vyzval na preukázanie tvrdení žalovaného v 2. rade o výzvach banky na zaplatenie celého dlhu.
15.2. Žalobca ďalej uviedol, že samotná transakcia označená ako upomienka nemôže založiť začiatok
plynutia premlčacej doby, pričom aj súd prvej inštancie v odseku 37. odôvodnenia rozsudku dospel k
záveru, že lehota sa počíta odo dňa, keď prejav vôle veriteľa dôjde dlžníkovi. Transakcia označená v

prehľade transakcií ako upomienka nemohla založiť začiatok plynutia premlčacej doby celého úveru aj
z toho dôvodu, že žalovaný nepredložil dôkazy o jej existencii a taktiež pre nedostatok formy. Žalobca
konštatoval, že žalovaný nebol vyzvaný na uhradenie sumy 8.500,00 eur skôr, ako odstúpením od
zmluvy zo dňa 26.7.2012.
15.3. Konštatoval, že námietka premlčania vznesená žalovaným v 2. rade by mohla byť úspešná iba

v prípade predloženia písomnej výzvy právneho predchodcu žalobcu, ktorou by bol žalovaný v 2. rade
vyzvaný na uhradenie celého dlhu a to v zmysle článku I. bodu 3 Zmluvy o povolenom prečerpaní, v
spojení s bodom 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
K ukončeniu poskytnutia povoleného prečerpania došlo až odstúpením od zmluvy, pričom pred týmto
dátumom nedošlo k zastaveniu, ani k prerušeniu možnosti čerpať poskytnuté povolené prečerpanie,

preto si právny predchodca žalobcu pred 26.7.2012 nemohol uplatniť nárok na zaplatenie sumy 8.500,00
eur žalobou na súde. Žalobca zosplatnenie úveru preukázal predložením odstúpenia od zmluvy zo
dňa 26.7.2012 a preto premlčacia doba vo vzťahu k povolenému prečerpaniu vo výške 8.500,00 eur a
príslušenstva z uvedenej sumy, nezačala plynúť skôr ako odstúpením od Zmluvy zo dňa 26.7.2012.16. Žalobcaďalejuviedol,žesúdprvejinštancievzamietajúcejčastisvojhorozhodnutianeodôvodnil,na
základe čoho súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade preukázal dôvodnosť námietky

premlčania v časti sumy 8.500,00 eur. Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal ani s obsahom výzvy
banky na uhradenie dlhu, t. j. či bol žalovaný vyzvaný na úhradu celej dlžnej sumy, či banka mohla žiadať
o zaplatenie dlžnej sumy iba prostredníctvom zaevidovania „upomienky“ v bankovom informačnom
systéme bez preukázania jej reálnej existencie a doručenia žalovanému alebo či táto výzva musela
mať v zmysle zmluvných dojednaní písomnú formu. Nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdom prvej

inštancie preto spôsobilo nielen jeho nepreskúmateľnosť, ale zároveň znemožnilo žalobcovi náležite
odôvodniť podané odvolanie a uviesť, v čom považuje skutkové závery, postup v konaní a právne
posúdenie veci súdom prvej inštancie, za nesprávne.

17. Žalobca preto navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 25.6.2020 v
III. a IV. výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo, aby zmenil rozsudok

Okresného súdu Košice I zo dňa 25.6.2020 tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi
voči žalovanému v 2. rade plnú náhradu trov konania.

18. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že súd prvej inštancie vykonal všetky
navrhnuté dôkazy a zohľadnil aj závery odvolacieho súdu, uvedené v uznesení č. k. 3Cob/38/2018 - 157

zo dňa 30. apríla 2019. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v
plnom rozsahu.

19. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že žalovaný v 2. rade mal preukázať údajné premlčanie celej
pohľadávky žalobcu, pretože žalovaný v 2. rade vzniesol námietku premlčania celého nároku žalobcu.

Žalobca nemal povinnosť predkladať dôkazy, ktorými by preukázal skutkové tvrdenia žalovaného v 2.
rade a ani výzvy, na ktoré sa odvolával žalovaný v 2. rade, pretože výzvy, z ktorých by vyplývala výška
sumy, na ktorej zaplatenie bol žalovaný v 2. rade vyzvaný, neexistujú. Bez toho, aby žalovaný v 2. rade
predložil písomnú výzvu, ktorá by bola datovaná v prospech vznesenej námietky premlčania a ktorá
by obsahovala presne uvedenú sumu, ktorú právny predchodca žalobcu žiadal od žalovaných uhradiť,

nie je možné dospieť k záveru, že žalovaný v 2. rade úspešne vzniesol námietku premlčania celého
nároku žalobcu. Konštatoval, že žalovaný v 2. rade nepredložil výzvu, ktorou by bol žalovaný v 2. rade
vyzvaný na úhradu celého dlhu pred odstúpením od zmluvy, 4 ročná premlčacia lehota preto vo vzťahu
k zaplateniu nepovoleného prečerpania 8.500,00 eur začala plynúť dňa 27.7.2012 a žalobca má nárok
aj na zaplatenie úrokov a úrokov z omeškania, a to 4 roky od podania žaloby dňa 7.12.2015, až do

zaplatenia.

20. Žalovaný v 2. rade v odvolacej duplike zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a navrhol
odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdil.

21. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v napadnutom III. a IV.
výroku, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné, na pojednávaní dňa 26.5.2022, na ktoré predvolal strany sporu podľa § 385 ods. 1
C. s. p., kde v potrebnom rozsahu zopakoval dokazovanie ( § 384 ods. 1 C. s. p. ). Odvolanie prejednal
podľa § 379 - § 385 C. s. p. a dospel k záveru, odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

22. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie dôvodnosti odvolania žalobcu proti III. a IV.
výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol voči žalovanému v 2. rade pre námietku premlčania
nároku žalobcu vznesenej zo strany žalovaného v 2. rade a žalovanému v 2. rade priznal voči žalobcovi
náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade odvolací súd konštatuje,

že predmetný rozsudok súdu prvej inštancie v I. a II. výroku je právoplatný, pretože voči nemu nebolo
podané odvolanie, preto nie je predmetom tohto odvolacieho konania.

23. Odvolací súd odvolacie rozhodnutie odôvodňuje vo vzťahu k jednotlivým piatim výrokom rozsudku
odvolacieho súdu nasledovne:

24. Odvolací súd vo vzťahu k I. výroku svojho rozhodnutia o zrušení rozsudku a zastavení konania,
uvádza:25. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, z podania žalobcu doručeného súdu prvej inštancie dňa
17.12.2019, že žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie 1.177,10 eur a 14,90% ročného úroku
zo sumy 2.768,41 eur od 26.9.2014 do zaplatenia a 10,00% ročného úroku z omeškania zo sumy

2.768,41eurod26.9.2014dozaplateniaažiadalkonanievtejtočastizastaviťatovzhľadomnanámietku
premlčania nároku žalobcu zo strany žalovaného v 2. rade a právny názor a závery odvolacieho súdu
vyslovené v uznesení č. k. 3Cob/38/2018 - 157 zo dňa 30.4.2019, že si zmluvné strany v Zmluve
o povolenom prečerpaní dohodli splatnosť úroku z povoleného prečerpania mesačne a v prípade
nepovoleného prečerpania bol žalovaný povinný toto nepovolené prečerpania vyrovnať okamžite.

Žalobca si preto predmetným podaním uplatnil iba istinu 8.500,00 eur a príslušenstvo uplatnené iba
štyri roky pred podaním žaloby a v prevyšujúcej časti - vo výške 1.177,10 eur a 14,90% úroku ročne
zo sumy 2.768,41 eur (rozdiel medzi pôvodne uplatnenou istinou 11.268,11 eur a istinou uplatnenou po
čiastočnom späťvzatí žaloby 8.500,00 eur) od 26.9.2014 do zaplatenia a 10,00% úroku z omeškania
ročne zo sumy 2.768,41 eur od 26.9.2014 do zaplatenia - vzal žalobu späť a žiadal v tejto časti konanie
zastaviť.

26. Odvolací súd zistil z obsahu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, že súd prvej inštancie
nerozhodol o čiastočnom späťvzatí žaloby o zaplatenie 1.177,10 eur, 14,90% ročného úroku zo sumy
2.768,41 eur od 26.9.2014 do zaplatenia a 10% ročného úroku z omeškania zo sumy 2.768,41 eur od
26.9.2014 do zaplatenia doručenom súdu prvej inštancie dňa 17.12.2019, ale žalobu voči žalovanému

v 2. rade v celom rozsahu zamietol, čím rozhodol v rozpore s petitom žaloby.

27. Podľa § 390 C. s. p., odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo
už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a b) odvolací
súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

28. Podľa § 378 ods. 1 C. s. p., na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

29. Podľa § 144 C. s. p., žalobca môže vziať žalobu späť.

30. Podľa § 145 ods. 2 C. s. p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

31. Podľa § 146 ods. 1 C. s. p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde
k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

32. Z podania žalovaného v 2. rade doručeného odvolaciemu súdu dňa 7.3.2022, odvolací súd zistil,
že žalovaný v 2. rade s čiastočným späťvzatím žaloby vyslovil súhlas.

33. Odvolací súd preto v súlade s § 390 C. s. p. zrušil rozsudok súdu prvej inštancie voči žalovanému
v 2. rade o zamietnutí žaloby o zaplatenie 1.177,10 eur a 14,90% ročného úroku zo sumy 2.768,41 eur
od 26.9.2014 do zaplatenia a 10% ročného úroku z omeškania zo sumy 2.768,41 eur od
26.9.2014 do zaplatenia a konanie v tejto časti zastavil.

34. Vo vzťahu k II. výroku tohto rozsudku odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok
súdu prvej inštancie č. k. 29Cb/265/2015 - 270 z 25. júna 2020 tak, že žalovanému v 2. rade
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 8.500,00 eur, kapitalizovaným príslušenstvom vo výške 5.385,83 eur
a s príslušenstvom špecifikovaným v II. výroku tohto rozhodnutia, s tým, že žalovaný v 2. rade je povinný

plniť iba v rozsahu, v akom nebolo plnené žalovaným v 1. rade: MDT Group s. r. o., Lermontovova 18,
Bratislava 811 05, IČO: 35 923 270, odvolací súd uvádza nasledovné:

35. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol v
celom rozsahu, pretože dospel k záveru, že námietka premlčania nároku žalobcu, uplatnená zo strany

žalovaného v 2. rade, je dôvodná. Keďže žalobca podal odvolanie, ktorým namietol nesprávne skutkové
a právne posúdenie námietky premlčania nároku žalobcu, uplatnenej zo strany žalovaného v 2. rade zo
strany súdu prvej inštancie, odvolací súd opäť posúdil dôvodnosť námietky premlčania nároku žalobcu
vznesenej zo strany žalovaného v 2. rade a dospel k záveru, že námietka žalobcu spočívajúcav nesprávnom skutkovom a právnom posúdení námietky premlčania nároku žalobcu zo strany
súdu prvej inštancie, je čiastočne dôvodná.

36. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, z podania žalobcu doručeného súdu prvej inštancie dňa
17.12.2019, že žalobca nárok po čiastočnom späťvzatí žaloby špecifikoval tak, že suma 13.885,83
eur pozostáva z istiny 8.500,00 eur (povolené prečerpanie úveru), z príslušenstva z
istiny 8.500,00 eur vyčísleného sumou 5.385,83 eur ( úrok vo výške 839,71 eur ako úrok vyčíslený od
5.12.2011 do 2.8.2012 pri úročení istiny 8.500,00 eur 14,90% ročným úrokom, suma 2.720,37 eur, ktorá

predstavuje 14,90% ročný úrok zo sumy 8.500,00 eur od 3.8.2012 do 25.9.2014 a suma 1.825,75
eur, ktorá predstavuje 10,00% ročný úrok z omeškania zo sumy 8.500,00 eur od 3.8.2012 do 25.9.2014 )
a z príslušenstva pozostávajúceho zo 14,90% ročného úroku zo sumy 8.500,00 eur od 26.9.2014 do
zaplatenia a z 10,00% ročného úroku z omeškania zo sumy 8.500,00 eur od 26.9.2014 do zaplatenia.

37. Odvolací súd zistil z obsahu odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, že na

podanie žalobcu doručené súdu prvej inštancie dňa 17.12.2019, ktorým si žalobca uplatnil už iba nárok
na zaplatenie 8.500,00 eur ako sumy poskytnutého povoleného prečerpania úveru a príslušenstvo z
8.500,00 eur uplatnené ako príslušenstvo od 5.12.2011, a to podľa tvrdenia žalobcu štyri
roky pred uplatnením práva na súde, súd prvej inštancie vôbec neprihliadol a tým nesprávne skutkovo
a právne posúdil aj námietku premlčania nároku žalobcu uplatnenú zo strany žalovaného v 2. rade.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dôsledku takéhoto nesprávneho postupu
nedostatočne zistil skutkový stav veci a následne dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

38. Celé civilné sporové konanie je ovládané zásadou neúplnej apelácie. To znamená, že odvolací súd
je nielen súdom odvolacím - apelačným, ale je aj súdom skutkovým, teda môže preverovať správnosť

skutkových tvrdení a skutkového záveru súdu prvej inštancie a môže sám zistiť skutkový stav inak,
ako ho zistil súd prvej inštancie. Odvolací súd v prejednávanej veci preto v rámci princípu
priamosti a ústnosti konania pred odvolacím súdom, nariadil na prejednanie odvolania žalobcu odvolacie
pojednávanie na deň 26.5.2022, na ktorom zopakoval dokazovanie.

39. Odvolací súd nariadil pojednávanie na prejednanie odvolania žalobcu aj vzhľadom na ustanovenie
§ 390 C. s. p., podľa ktorého odvolací súd sám rozhodne o odvolaní, ak už raz vo veci zrušil rozhodnutie
súdu prvej inštancie. V prejednávanej veci už skôr rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom a odvolací
súd už raz zrušil rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené v odseku 3. odôvodnenia tohto
rozsudku odvolacieho súdu.

40. Odvolací súd posúdil nárok žalobcu vyplývajúci z podania žalobcu doručeného súdu prvej inštancie
dňa17.12.2019a výzvouzodňa3.3.2022vyzvalžalobcu,abyžalobcašpecifikovaljednotlivétransakcie,
z ktorých žalobca odvodzuje svoj nárok, a to v listine - „Prehľad transakcií na účte žalovaných“ a zároveň,
aby špecifikoval a odôvodnil dátum splatnosti úrokov vo výške 839,71 eur vyčíslených ako 14,90% úrok

zo sumy 8.500,00 eur od 5.12.2011 do 2.8.2012 a špecifikoval a odôvodnil sumu 2.720,37 eur, ktorá má
predstavovať 14,90% úrok ročne zo sumy 8.500,00 eur od 3.8.2012 do 25.9.2014.

41. Žalobca podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 10.3.2022 špecifikoval jednotlivé transakcie
vyplývajúce z „Prehľadu transakcií“ tak, že žalovaní v 1. rade a 2. rade uhradili právnemu predchodcovi

žalobcu sumu 1.504,73 eur a to štyrmi úhradami dlhu: 13.4.2010 vo výške 540,76 eur, 14.4.2010 vo
výške 197,00 eur, 19.4.2010 vo výške 363,30 eur a 26.7.2010 vo výške 403,67 eur. Žalobca zároveň
uviedol, že suma 839,71 eur predstavuje 14,90% úrok ročne zo sumy 8.500,00 eur od 5.12.2011,
teda štyri roky spätne odo dňa podania žaloby do 2.8.2012 - dňa odstúpenia od Zmluvy o povolenom
prečerpaní, suma 2.720,37 eur predstavuje 14,90% úrok ročne zo sumy 8.500,00 eur od 3.8.2012 - dňa

nasledujúceho po dni odstúpenia od Zmluvy o povolenom prečerpaní do 25.9.2014 - teda do dňa, kedy
bola na žalobcu postúpená pohľadávka vyplývajúca zo Zmluvy o
povolenom prečerpaní.

42. Žalovaný v 2. rade k podaniu žalobcu doručenému odvolaciemu súdu dňa 10.3.2022 navrhol,

aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. K predmetnej špecifikácii zo strany žalobcu sa
nevyjadril a rovnako nespochybnil ani tvrdenie žalobcu o tom, že k odstúpeniu od Zmluvy o povolenom
prečerpaní došlo 2.8.2012.43. Odvolací súd konštatuje, že v konaní na súde prvej inštancie, ani v odvolacom konaní nebolo
sporné, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému v 1. rade úver vo výške povoleného
prečerpania do výšky 8.500,00 eur, na základe Zmluvy o povolenom prečerpaní a zároveň, že žalovaný

v 2. rade pristúpil k záväzku žalovaného v 1. rade ako spoludlžník, na základe Dohody o pristúpení k
záväzku zo dňa 16.12.2009, teda sa stal dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi. Zároveň nebolo sporné
ani to, že žalovaní úver riadne nesplácali, preto žalobca písomným podaním zo dňa 26.7.2012 odstúpil
od Zmluvy o povolenom prečerpaní.

44. Pokiaľ ide o námietku žalovaného v 2. rade vznesenú na pojednávaní dňa 26.5.2022 týkajúcu sa
platnosti Zmluvy o povolenom prečerpaní a námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z
dôvodu neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.9.2014 pre jej neurčitosť, odvolací súd
udáva, že posúdenie platnosti Zmluvy o povolenom prečerpaní a aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
bolo predmetom skoršieho rozhodnutia súdu prvej inštancie a žalovaný v 2. rade uvedené skutkové
a právne posúdenie zo strany súdu prvej inštancie o platnosti Zmluvy o povolenom prečerpaní a

o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.9.2014 v
odvolaní proti skoršiemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie nenamietol, preto táto námietka žalovaného
v 2. rade nebola ani predmetom odvolacieho prieskumu zo strany odvolacieho súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 3Cob/38/2018. Odvolací súd preto dospel k záveru, že tieto námietky žalovaného v
2. rade nie sú dôvodné a Zmluva o povolenom prečerpaní je platná a zároveň žalobca je v spore aktívne

vecne legitimovaný na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.9.2014.

45. Sporné v konaní na súde prvej inštancie, aj v odvolacom konaní bolo to, či námietka premlčania
nároku žalobcu uplatnená zo strany žalovaného v 2. rade, je dôvodná.

46. Odvolací súd k námietke premlčania vznesenej zo strany žalovaného v 2. rade udáva, že
problematikapremlčaniaobchodno-záväzkovýchvzťahovjekomplexneupravená vustanovení§387
a nasl. Obchodného zákonníka. Pre určenie začiatku a trvanie premlčacej doby je v ustanovení § 391
ods. 2 Obchodného zákonníka upravené všeobecné pravidlo, podľa ktorého pri právach vymáhateľných
na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. Týmto spôsobom

je všeobecne určený začiatok plynutia premlčacej doby. Následne Obchodný zákonník v ďalších
ustanoveniach upravuje počiatok plynutia premlčacej doby osobitne pre jednotlivé práva. Všeobecný
začiatok premlčacej doby pritom nie je možné stotožniť so splatnosťou záväzku. Pre začiatok behu
premlčacej doby vychádzajúc aj z doterajšej judikatúry je rozhodujúci objektívny okamih, kedy právo
mohlo byť vykonané po prvýkrát. Osobitná úprava počiatku plynutia premlčacej doby pre záväzkové

vzťahy, v ktorých sa povinnosť plniť záväzok dlžníkom viaže na moment splatnosti záväzku, je upravená
v ustanovení § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka. V zmysle tohto ustanovenia pri práve na plnenie
záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa má záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením.
Dĺžka premlčacej doby je v zmysle § 397 Obchodného zákonníka štyri roky.

47. Odvolací súd zároveň konštatuje, že splatnosť záväzku je daná buď dohodou, právnym predpisom
alebo rozhodnutím a predstavuje okamih, od ktorého je dlžník povinný plniť. Ak nie je splatnosť
záväzku dohodnutá, ani stanovená právnym predpisom, alebo rozhodnutím, dlžník je v zmysle § 504
Obchodného zákonníka povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky do jedného mesiaca odo dňa,
keďhooichvrátenieveriteľpožiada alehotasapočítaododňa,keďprejavvôleveriteľadôjdedlžníkovi.

Pre žiadosť veriteľa zákon nepožaduje písomnú formu. Ak sa strany na písomnej forme nedohodnú,
veriteľ môže požiadať o vrátenie úveru aj ústne. Ak dlžník nevráti poskytnuté peňažné prostriedky v
dohodnutej lehote a ak takej dohody niet, tak v zákonnej lehote sa dlžník dostane do omeškania.

48. Žalovaný v 2. rade premlčanie celého nároku žalobcu odôvodňoval tým, že v Zmluve o povolenom

prečerpaní úveru si zmluvné strany nedohodli dobu splatnosti povoleného prečerpania úveru 8.500,00
eur a preto podľa § 563 Občianskeho zákonníka premlčacia doba začala plynúť dňom nasledujúcim
potom, ako dlh vznikol, teda uzavretím Zmluvy o povolenom prečerpaní dňa 16.12.2009 a dňa
16.12.2009 došlo aj k čerpaniu sumy 8.500,00 eur. Lehota na uplatnenie nároku žalobcu začala preto
plynúť od 17.12.2009 a posledným dňom na uplatnenie práva na súde bol preto deň 17.12.2013. Neskôr

argumentoval tým, že premlčacia doba práva žalobcu na plnenie záväzku zo Zmluvy o povolenom
prečerpaní začala plynúť od 20.2.2010, najneskôr od 10.6.2010, keď právny predchodca žalobcu
doručoval žalovaným písomné výzvy na splatenie dlhu pôvodného veriteľa a to upomienky zo dňa
20.1.2010, zo dňa 31.1.2010 a zo dňa 10.5.2010.49. Odvolací súd k tvrdeniam žalovaného v 2. rade uvedeným v odseku 48. odôvodnenia tohto
rozhodnutia a tvrdenia o tom, že odstúpenie od zmluvy zo dňa 26.7.2012 nezaložilo splatnosť uplatnenej

pohľadávky a bolo už len dôsledkom nesplatenia, ktorému predchádzali udáva, že ani toto tvrdenie
žalovaného v 2. rade nie je dôvodné.

50. Odvolací súd zistil z článku 7.6.1. písm. d) Všeobecných obchodných podmienok, právneho
predchodcu žalobcu, že v prípade, ak klient prekročil výšku dohodnutého úverového rámca, bola banka

oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere
a klient bol povinný splatiť pohľadávku banky zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určila v oznámení
o mimoriadnej splatnosti.

51. Odvolací súd zistil z článku 11, bodu 11.1 Obchodných podmienok pre poskytovanie úverov
právneho predchodcu žalobcu, že si zmluvné strany dohodli konečnú splatnosť pohľadávky 8.500,00 eur

a to tým, že dlžník bol povinný splatiť pohľadávku banky najneskôr v deň konečnej splatnosti povoleného
prečerpania, za ktorý sa považoval deň zániku povoleného prečerpania podľa bodu 9.5 alebo deň
uvedený v oznámení banky o zastavení povoleného prečerpania. Podľa článku 9, bodu 9.5 predmetných
Obchodných podmienok, povolené prečerpanie zaniklo momentom zániku úverovej zmluvy, na základe
ktorej bolo povolené prečerpanie poskytnuté, alebo dňom stanoveným bankou v oznámení o poskytnutí

povoleného prečerpania alebo v inom oznámení, týkajúcom sa povoleného prečerpania.

52. Odvolací súd preto dospel k záveru, že zmluvné strany si v Zmluve o povolenom prečerpaní
a Dohode o pristúpení k záväzku, ktorých súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky, a
Obchodné podmienky pre poskytovanie úverov, dohodli mimoriadnu splatnosť úveru, aj konečnú

splatnosť povoleného prečerpania úveru 8.500,00 eur a to momentom zániku úverovej zmluvy s
účinnosťou ku dňu doručenia oznámenia banky - odstúpenia od zmluvy dlžníkom.

53. Odvolací súd zistil z „Prehľadu transakcií na účte žalovaných“, že žalovaní v 1. rade a 2. rade
uhradili právnemu predchodcovi žalobcu sumu 1.504,73 eur a to štyrmi úhradami dlhu: 13.4.2010 vo

výške 540,76 eur, 14.4.2010 vo výške 197,00 eur, 19.4.2010 vo výške 363,30 eur a 26.7.2010 vo výške
403,67 eur, pričom v priebehu sporu nebolo zo strany žalovaných preukázané, že žalovaní určili, ktorý
záväzok plnia. Odvolací súd preto dospel k záveru, že podľa § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka bol
splnený záväzok dlžníkov, najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo.

54. Z podania právneho predchodcu žalobcu zo dňa 26.7.2012 adresovaného žalovanému v 1.
rade ( č. l. 76 spisu ), odvolací súd zistil, že právny predchodca žalobcu odstúpil od Zmluvy o
povolenom prečerpaní a zároveň vyhlásil mimoriadnu splatnosť predmetného povoleného prečerpania,
a to s účinnosťou ku dňu doručenia tohto oznámenia. Žalovaný v 2. rade tvrdenie žalobcu, že dňa
2.8.2012, došlo k odstúpeniu od zmluvy o povolenom prečerpaní do konania pojednávania pred

odvolacím súdom dňa 26.5.2022 nenamietol, žalovaný v 2. rade v konaní pred súdom prvej inštancie
a v odvolacom konaní do konania pojednávania dňa 26.5.2022 iba tvrdil, že odstúpenie od zmluvy zo
dňa 26.7.2012 nezaložilo splatnosť uplatnenej pohľadávky. Odvolací súd preto dospel k záveru, že k
vyhláseniu splatnosti predmetného povoleného prečerpania vo výške 8.500,00 eur došlo 2.8.2012. Od
tohto dňa následne začala plynúť štvorročná premlčacia doba týkajúca sa povinnosti žalovaných zaplatiť

žalobcovi 8.500,00 eur a posledným dňom štvorročnej premlčacej doby bol deň 2.8.2016. Odvolací súd
zároveň dodáva, že dátum odstúpenia od Zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa 26.7.2012, teda či
došlo k odstúpeniu od predmetnej zmluvy 2.8.2012, alebo v iný dátum v roku 2016 nemá podľa názoru
odvolacieho súdu význam pre posudzovanie toho, či bol nárok žalobcu uplatnený žalobou v štvorročnej
premlčacej lehote, pretože z podacej pečiatky na žalobe zo dňa 2.12.2015 odvolací súd zistil, že žaloba

bola doručená súdu prvej inštancie 7.12.2015, teda nárok na uplatnenie istiny 8.500,00 eur splatný
2.8.2012 bol zo strany žalobcu uplatnený v štvorročnej premlčacej dobe, teda včas, bez ohľadu na to,
či bolo odstúpenie od zmluvy doručené žalovaným 2.8.2012, alebo v iný deň roku 2012.

55. K námietke žalovaného v 2. rade, že žalovanému v 2. rade nebolo odstúpenie od Zmluvy

o povolenom prečerpaní doručené, odvolací súd udáva:

56. Z článku 15. Obchodných podmienok pre poskytovanie úverov právneho predchodcu žalobcu,
odvolací súd zistil dohodu zmluvných strán o tom, že ak na strane dlžníka vystupujú viacerí účastníciúverového vzťahu ( vrátane pristupujúcich spoludlžníkov ), všetci dlžníci zodpovedajú banke spoločne
a nerozdielne. Dlžníci súhlasia s tým, že úkony, ktoré banka urobí s alebo voči niektorému alebo
niektorým z dlžníkov, sa považujú za úkony banky urobené s alebo voči všetkým dlžníkom a úkon

sa stáva perfektným v momente jeho urobenia čo i len s alebo voči jednému z dlžníkov. Za týmto účelom
sa podpísaním Úverovej zmluvy dlžníci navzájom splnomocňujú na všetky úkony týkajúce sa zmluvy.

57. Z doručenky preukazujúcej doručenie Odstúpenia od Zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa
26.7.2012 ( č. l. 76 rub spisu ) odvolací súd zistil, že si žalovaný v 1. rade predmetné odstúpenie od

zmluvy neprevzal s oznámením doručovateľa „adresát neznámy“, teda došlo k doručeniu predmetného
odstúpenia v zmysle článku 15. Obchodných podmienok pre poskytovanie úverov, a to fikciou doručenia
predmetnej listiny aj žalovanému v 2. rade. Zároveň odvolací súd zistil z výpisu z Obchodného registra
Okresného súdu Košice I, Oddiel: N., I. číslo: XXXXX/V, pôvodného žalovaného v 1. rade: spoločnosti
Lumistar s. r. o., že jeho jediným spoločníkom a konateľom bol žalovaný v 2. rade S. X., preto bolo
povinnosťoukonateľažalovanéhov1.radezabezpečiťriadneprevzatiezásielkyobsahujúcejodstúpenie

od zmluvy zo dňa 26.7.2012 zo strany právneho predchodcu žalobcu.

58. Odvolací súd preto dospel k záveru, že predmetná námietka žalovaného v 2. rade o nedoručení
odstúpeniaodzmluvyjenedôvodnáazároveňnemápreposúdenienámietkypremlčanianárokužalobcu
žiaden význam.

59. Odvolací súd k tvrdeniu žalovaného v 2. rade o začiatku plynutia premlčania sumy 8.500,00
eur odo dňa nasledujúceho po dni uzavretia Zmluvy o povolenom prečerpaní udáva, že toto tvrdenie
žalovaného v 2. rade nie je dôvodné z dôvodu preukázania dohody o konečnej splatnosti povoleného
prečerpania úveru. I v prípade, ak by nebola preukázaná dohoda o konečnej splatnosti úveru, odvolací

súd konštatuje, že ani vtedy by predmetné tvrdenie žalovaného v 2. rade o začatí plynutia premlčacej
doby do 17.12.2009, nebolo dôvodné.

60. Odvolací súd konštatuje, že základným zmyslom a účelom poskytnutia povoleného prečerpania
zo strany banky dlžníka bolo, že banka poskytla dlžníkom povolené prečerpanie až do výšky 8.500,00

eur tak ako to vyplýva z článku 4.1.26 Všeobecných obchodných podmienok ( č. l. 16 spisu ) a článku
9, 9.1 Obchodných podmienok ( čl. 108 spisu ) a zároveň bol dlžník v zmysle článku 9.4 Obchodných
podmienok oprávnený kedykoľvek počas trvania povoleného prečerpania požiadať banku o zvýšenie,
zníženie, zastavenie alebo opätovné poskytnutie povoleného prečerpania. Odvolací súd z článku 9.5
Obchodných podmienok zistil dohodu zmluvných strán, že povolené prečerpanie zaniká momentom

zániku úverovej zmluvy, na základe ktorej bolo povolené prečerpanie poskytnuté. Odvolací súd preto
dospel k záveru, že tvrdenie žalovaného o začatí plynutia premlčania sumy 8.500,00 eur je v rozpore
s dohodou zmluvných strán v Zmluve o povolenom prečerpaní. Odvolací súd zároveň konštatuje, že
samotní dlžníci uhradili v roku 2010 štyri splátky z poskytnutého povoleného prečerpania úveru, teda
po 17.12.2009 a zároveň zo strany žalovaného v 2. rade nebolo preukázané, žeby žalovaní požiadali

banku o zastavenie povoleného prečerpania úveru.

61. Odvolací súd k tvrdeniu žalovaného v 2. rade o začiatku plynutia premlčania sumy 8.500,00 eur odo
dňa nasledujúceho po dni doručenia upomienok žalobcu, vyplývajúcich z Prehľadu transakcií, najneskôr
od 10.6.2010 udáva, že toto tvrdenie žalovaného v 2. rade nie je dôvodné z dôvodu preukázania dohody

o konečnej splatnosti povoleného prečerpania úveru. I v prípade, ak by nebola preukázaná dohoda o
konečnejsplatnostiúveruzostranyzmluvnýchstrán,odvolacísúdkonštatuje,že anivtedybypredmetné
tvrdenie žalovaného v 2. rade nebolo dôvodné a ďalej udáva:

62. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že žalovaný v 2. rade nepredložil v prejednávanom spore

predmetné upomienky, z ktorých obsahu by bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu (banka)
predmetnými upomienkami vyzval žalovaných na úhradu celého dlhu a tým by premlčacia lehota na
uplatnenienárokužalobcunazaplatenie8.500,00eurzačalaplynúťdňomnasledujúcimpodnidoručenia
takejto výzvy. Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade nepreukázal dôvodnosť
námietky premlčania sumy 8.500,00 eur.

63. K žalobcom uplatnenému príslušenstvu odvolací súd udáva:64. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššie prípustnej výške.

65. Podľa § 503 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka (1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu

so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných
prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa
má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. (2) Ak
sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj
úroky ztejtosplátky.(3)Dlžníkjeoprávnenývrátiťposkytnutépeňažnéprostriedkypreddobouurčenou
v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

66. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z
nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1% vyššie, než je úroková sadzba určená
obdobne podľa § 502.

67. V citovanom ustanovení § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka je upravený inštitút úrokov za
poskytnutie úveru, v ustanovení § 503 Obchodného zákonníka je upravená splatnosť záväzku platiť
úroky a v ustanovení § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka je upravený inštitút úroku z omeškania za
oneskorené splatenie peňažného záväzku alebo časti tohto peňažného záväzku. Oba tieto inštitúty treba

dôsledne rozlišovať.

68. Úrok z úveru je cena peňažných prostriedkov, ktoré poskytovateľ úveru dáva do dispozície tomu,
kto úver prijíma na dohodnutú dobu. Úrok z omeškania je sankcia za to, že dlžník je v omeškaní so
splatením peňažného záväzku z poskytnutého úveru. Z úverovej zmluvy je dlžník povinný platiť

veriteľovi peňažný záväzok, ktorý pozostáva zo samotných poskytnutých peňažných prostriedkov, teda z
úveru a z peňažného záväzku spočívajúceho v povinnosti zaplatiť cenu poskytnutého úveru, teda úroky.
Ak je dlžník v omeškaní so splnením svojej povinnosti včas zaplatiť úver alebo úroky, dostane sa do
omeškania so zaplatením úveru, aj úrokov z úveru. Pretože ide o dva rozdielne inštitúty - úrok z úveru a
úrokzomeškania,trebavychádzaťztoho,žepriomeškanísvrátenímpeňažnýchprostriedkovmáveriteľ

nárok na úrok z úveru a aj na úrok z omeškania. V samotnej úverovej zmluve alebo samostatnej
dohode môžu zmluvné strany dohodnúť, že budú úrok z úveru a úrok z omeškania kombinovať, môžu
dohodnúť aj to, že pre prípad omeškania so splácaním úveru dohodnú zvýšený úrok z úveru oproti
pôvodne dohodnutému úroku z úveru, ktorý má dlžník platiť, ak úver spláca v dohodnutých splátkach. Ak
pre prípad omeškania s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov, zmluvné strany nedohodnú inú

sadzbu úrokov, platí, že aj za dobu po splatnosti úveru sú úroky v rovnakej výške aké boli do splatnosti
úveru. Ak je dlžník v omeškaní so zaplatením úroku aj úveru, je povinný z oboch týchto dlžných súm
platiť úrok z omeškania. Vyplýva to aj z ustanovenia § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého je dlžník oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve,
avšak úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia peňažných prostriedkov do doby ich vrátenia.

69. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, z podania žalobcu doručeného súdu prvej inštancie, že si
žalobca okrem istiny 8.500,00 eur, uplatnil aj stranami sporu dohodnuté úroky 14,90% zo sumy 8.500,00
eur, s odôvodnením ich uplatnenia od 5.12.2011 do 2.8.2012 a následne si uplatnil úroky 14,90% ročne
zo sumy 8.500,00 eur odo dňa nasledujúceho po dni odstúpenia od zmluvy teda od 3.8.2012 do dňa

25.9.2014, ako dňa, kedy bola na žalobcu postúpená pohľadávka zo strany právneho predchodcu
žalobcu, 14,90% ročný úrok zo sumy 8.500,00 eur od 26.9.2014 do zaplatenia a 10,00% ročný úrok z
omeškania zo sumy 8.500,00 eur od 26.9.2014 do zaplatenia.

70. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že žaloba bola doručená súdu prvej inštancie

dňa 7.12.2015, teda posledným dňom na uplatnenie úrokov a úrokov z omeškania zo sumy
8.500,00 eur v premlčacej lehote, vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania nároku žalobcu
zo strany žalovaného v 2. rade, bol deň 7.12.2011.71. Odvolací súd preto dospel k záveru, že námietka premlčania nároku žalobcu týkajúceho sa úroku
vo výške 14,90% ročne zo sumy 8.500,00 eur od 5. 12. 2011 do 6.12.2011 uplatnená zo strany
žalovaného v 2. rade je v tomto rozsahu dôvodná.

72. Odvolací súd považuje za potrebné ešte uviesť - aj vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít - že nie je viazaný svojím skorším právnym názorom uvedeným v skoršom
rozhodnutí, ak sa v priebehu ďalšieho dokazovania ustáli iný skutkový stav. V prejednávanom spore
potom, čo bol skorší rozsudok súdu prvej inštancie zrušený odvolacím súdom, žalobca spochybnil, že

si zmluvné strany v Zmluve o povolenom prečerpaní úveru dohodli splatnosť povoleného prečerpania a
zároveň si uplatnil už iba istinu 8.500,00 eur a príslušenstvo z istiny 8.500,00 eur štyri roky pred podaním
žaloby a v prevyšujúcej časti vzal žalobu späť. Z toho dôvodu odvolací súd musel pri rozhodovaní
vychádzať z ďalšieho dokazovania vykonaného odvolacím súdom a preto odvolací súd mohol na tomto
základe zmeniť svoj skorší záväzný právny názor o tom, že medzi stranami sporu bolo nesporné,
že zmluvné strany v Zmluve o povolenom prečerpaní a dohode o pristúpení k záväzku, si nedohodli

splatnosť povoleného prečerpania vo výške 8 500,00 eur. Vyplýva to aj z uznesenia Najvyššieho súdu
SR ako dovolacieho súdu v uznesení sp. zn. 4Obdo/24/2020 z 31.5.2021 a vyplýva to aj z ďalších
rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/2020, III. ÚS 513/2013, aj z rozsudku Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 1349/2006 z 3.5.2007.

73. Odvolací súd preto podľa § 388 C. s. p. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku rozhodnutia
odvolacieho súdu tak, že žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi 8.500,00 eur, sumu 829,30 eur
ako úrok vo výške 14,90% ročne zo sumy 8.500,00 eur od 7.12.2011 do 2.8.2012, sumu 2.716,90 eur
ako úrok vo výške 14,90% ročne zo sumy 8.500,00 eur od 3.8.2012 do 25.9.2014, sumu 1.823,42 eur
ako úrok z omeškania vo výške 10,00% ročne zo sumy 8.500,00 eur od 3.8.2012 do 25.9.2014,

a úrok 14,90% ročne zo sumy 8.500,00 eur od 26.9.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške
10,00% ročne zo sumy 8.500,00 eur od 26.9.2014 do zaplatenia, pretože vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že žalobca poskytol žalovaným úver vo výške povoleného prečerpania 8.500,00 eur, a
keďže žalovaní nesplácali úver riadne a včas, žalobca zosplatnil celý úver na základe dohody o konečnej
splatnosti, odstúpením od zmluvy zo dňa 26.7.2012, a to ku dňu doručenia odstúpenia od zmluvy dňa

2.8.2012. Štvorročná premlčacia lehota vo vzťahu k zaplateniu 8.500,00 eur preto začala plynúť od
3.8.2012 a žaloba bola podaná zo strany žalobcu dňa 7.12.2015, teda včas. Keďže žalovaný v 2. rade
nepredložil v spore výzvu, o ktorej tvrdil, že ňou boli žalovaní vyzvaní na úhradu celého dlhu aj s istinou
8.500,00 eur pred odstúpením od zmluvy, preto žalobca má nárok aj na zaplatenie úrokov a úrokov z
omeškania, a to 4 roky od podania žaloby, teda od 7.12.2011 až do zaplatenia.

74. Odvolací súd zistil z obsahu Dohody o pristúpení k záväzku, že žalovaný v 2. rade, ako pristupujúci
dlžník pristúpil k záväzku dlžníka - žalovaného v 1. rade, splatiť pohľadávku banky a k iným záväzkom
vyplývajúcim zo Zmluvy. Vzhľadom na to, že rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku, ktorým súd
prvej inštancie uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.268,41 eur s 14,90%

úrokom ročne odo dňa 26.9.2014 až do zaplatenia, 10% úrokom z omeškania ročne odo dňa 26.9.2014
až do zaplatenia, a sumu 3.794,52 eur, nadobudol právoplatnosť, odvolací súd s poukazom na § 511
Občianskeho zákonníka o spoločnom záväzku žalovaných ako dlžníkov žalobcu, uložil žalovanému v
2. rade, ako spoludlžníkovi žalobcu, popri žalovanému v 1. rade, povinnosť plniť iba v rozsahu, v akom
nebolo plnené hlavným dlžníkom MDT Group s.r.o., Lermontovova 18, Bratislava 811 05, IČO: 35 923

270, na základe I. výroku rozsudku Okresného súdu Košice I, č. k. 29Cb/265/2015 - 270 z 25. júna
2020, pretože odvolací súd zistil z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel:
N., vložka č. XXXXX/B, že žalovaný v 1. rade zanikol ex offo, dňom výmazu 1.12.2021 a teda žalovaný
v 1. rade nemá právnu subjektivitu a preto už žalobcovi v čase rozhodnutia odvolacieho
súdu plniť nemôže.

75. Vo vzťahu k III. výroku tohto rozsudku odvolacieho súdu, odvolací súd udáva:

76. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nároku žalobcu zo strany žalovaného v 2. rade
odvolací súd dospel k záveru, že námietka premlčania nároku žalobcu bola dôvodná iba vo vzťahu

k úroku 14,90% ročne zo sumy 8.500,00 eur od 5.12.2011 do 6.12.2011, nakoľko z obsahu spisu
odvolací súd zistil, že žaloba bola doručená súdu prvej inštancie dňa 7.12.2015, teda posledným dňom
na uplatnenie práva žalobcu z úrokov zo sumy 8.500,00 eur bol deň 7.12.2011, nie deň 5.12.2011,
ako si uplatnil žalobca.77. Odvolací súd preto III. výrokom svojho rozhodnutia podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil rozsudok
súdu prvej inštancie, č. k. 29Cb/265/2015 - 270 z 25. júna 2020 v prevyšujúcej časti

úroku vo výške 14,90% ročne zo sumy 8.500,00 eur od 5.12.2011 do 6.12.2011, o zamietnutí žaloby
voči žalovanému v 2. rade, pretože žalovaný v 2. rade vzniesol dôvodnú námietku premlčania tejto časti
nároku príslušenstva pohľadávky žalobcu uplatneného touto žalobou.

78. Pretože odvolací súd rozhodol o zrušení rozsudku súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie 1.177,10

eur a v tejto časti konanie zastavil ( I. výrok ), v časti zmenil rozsudok súdu prvej inštancie ( II. výrok ),
v časti potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ( III. výrok ), rozhodol aj o závislom výroku, o trovách
konania v konaní na súde prvej inštancie ( IV. výrok tohto rozhodnutia ) a aj v odvolacom konaní podľa
§ 396 ods. 1 a 2 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 256 ods. 1 C. s. p., takto:

79. Konštantná judikatúra súdov vychádza zo záveru, že úroky z omeškania sú príslušenstvom

pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a pokiaľ nie sú samostatne predmetom konania
(vyčíslené z určitej istiny, v určitej sadzbe, za určité obdobie a uplatnené samostatne alebo popri istine
ako kapitalizované úroky z omeškania), súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádza
len z uplatnenej istiny a z úspechu strán sporu k tomuto nároku. Z uvedeného vyplýva, že zamietnutie
žaloby v časti úrokov z omeškania žalobcom po začatí konania nemá na rozhodnutie o náhrade trov

konania žiaden vplyv.

80. Odvolací súd konštatuje, že žalobca bol v konaní o zaplatenie 15.062,93 eur úspešný v časti
istiny 8.500,00 eur a popri istine aj v časti kapitalizovaných úrokov vo výške 5.369,62 eur, teda žalobca
bol úspešný v časti 13.869,62 eur a zároveň neúspešný v časti kapitalizovaných úrokov z omeškania

vo výške 10,01 eur a zároveň žalobca procesne zavinil zastavenie konania o zaplatenie 1.177,10 eur.
Úspech žalobcu tak predstavuje 92,00%, úspech žalovaného predstavuje 1,00% a zároveň procesné
zavinenie žalobcu týkajúce sa zastavenia konania z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby predstavuje
7,00% z predmetu sporu. Pomer úspechu žalobcu tak predstavuje 84,00% (92,00% - 8,00/ = 84,00%).
Odvolací súd preto priznal úspešnému žalobcovi voči neúspešnému žalovanému v 2. rade, nárok na

náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania v rozsahu 84,00% ( V. výrok
tohto rozhodnutia ). O výške trov konania podľa § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

81. TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná

veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 C. s. p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na

súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže
podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa

§ 77 (§ 425 C. s. p.) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C. s. p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p., ak má dovolateľ sám, alebojeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C. s. p.

V dovolaní podľa § 428 C. s. p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).