Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. júl 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3520200185
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:3520200185.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov senátu

JUDr. Frederiky Zozuľákovej a Mgr. Miloša Greguša, vo veci navrhovateľa (oprávneného): A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. B. E. XX, F., zastúpeného D. G. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. B. E.
XX, F. proti povinnému: H. B. nar. XX.XX.XXXX, bytom I. G. E. XXX, zastúpený advokátkou JUDr.
Adrianou Ručkayovou, Advokátska kancelária so sídlom Inovecká 8, Nové Mesto nad Váhom, v konaní
o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní povinného proti rozsudku Okresného súdu Košice I
č.k. 16Pc/12/2020-371 zo dňa 24.11.2021 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvejinštancienapadnutýmrozsudkomzvýšilvýživnézostranypovinnéhonanavrhovateľazosumy

120 Eur mesačne na 150 Eur mesačne od 17.1.2020 do budúcna, ktoré výživné je povinný platiť vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa (I. výrok). Dĺžne výživné za obdobie od 17.1.2020
do 30.11.2021 vo výške 224,55 Eur povolil povinnému splácať v mesačných splátkach po 30 Eur pod
následkom straty výhody splátok s tým, že platnosť prvej splátky je po právoplatnosti rozsudku (II. výrok).
V prevyšujúcej časti návrh zamietol (III. výrok). Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu
Košice I č.k. 21Pc/47/2017-61 zo dňa 29.6.2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu
Košice I č.k. 21Pc/47/2017-67 zo dňa 12.7.2018 (IV. výrok). Nárok na náhradu trov konania žiadnemu

z účastníkov konania nepriznal (V. výrok).

Proti výrokom I., II. a IV. tohto rozsudku podal povinný v zákonnej lehote odvolanie. Povinný žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 388 CSP zmenil tak, návrh navrhovateľa zo dňa 17.1.2020
zamietne.

Povinný odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
a súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Nesprávne skutkové zistenia
a neúplne zistený skutočný stav sa týka záveru súdu, že aktuálne majetkové pomery povinného
umožňujú zvýšenie výživného o 30 Eur. Takéto zvýšenie vytvára objektívne nesplniteľný záväzok na
strane povinného, v dôsledku čoho napadnuté rozhodnutie vo výroku I. odporuje ustanoveniu § 75

ods. 1 a ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, a teda je zaťažené procesnou vadou podľa § 365
ods. 1 písm. h) CSP. Povinný poukázal na to, že v odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že primárnym
dôvodom pre zvýšenie výživného na 150 Eur mesačne je diagnostikovanie onkologického ochorenia
u navrhovateľa a pokles príjmu matky navrhovateľa. Zhodnotením pomerov súd mal za to, že aktuálnefinančné pomery povinného odôvodňujú zvýšenie výživného o 30 Eur mesačne. S týmto záverom
súdu povinný nesúhlasí. Navrhovateľ neprejavuje záujem o kontakt s ním, preto o ochorení syna sa
dozvedel až v rámci dokazovania v predmetnom konaní. Ochorenie syna ho mrzí, a ak by to bolo

v jeho finančných možnostiach, tak by mu pomohol aj bez súdom stanovenej povinnosti. Povinný
má za to, že pri riadnom posúdení jeho majetkových pomerov by aj súd dospel k záveru, že už aj
suma 120 Eur mesačne je pre neho likvidačná. Povinný má za to, že nevyhnutné bolo zohľadniť aj
to, že na kompenzáciu výdavkov v súvislosti s liečbou navrhovateľa slúži invalidný dôchodok, ktorý
bol navrhovateľovi priznaný vo výške 378,30 Eur pre rok 2021. Teda od poslednej zmeny výšky

výživného nedošlo len k zvýšeniu životných nákladov navrhovateľa v dôsledku choroby, ale zároveň
aj k zvýšeniu jeho príjmu, ktorý má slúžiť na financovanie liečebných nákladov. Tieto skutočnosti
však súd prvej inštancie podľa povinného nezohľadnil. Povinný uviedol, že ním vyčíslené životné
náklady predstavujú sumu minimálnych a nevyhnutných výdavkov. Mesačné nájomné povinného vo
výške 450 Eur predstavuje sumu priemerného nájomného v danom čase a lokalite, na preukázanie
čoho povinný predložil s odvolaním aj ponuky realitných kancelárií. Predložené ponuky podľa neho

predstavujú najnižšiu kategóriu bývania, ide o nehnuteľnosti bez zariadenia, potrebného vybavenia.
Povinný preto nemôže súhlasiť, že výdavky na bývanie sú neprimerané. Povinný zároveň namietal,
že súd prvej inštancie nepodrobil testu primeranosti všetky zvýšené výdavky navrhovateľa, ktoré
v konaní špecifikoval. Inak by dospel k záveru, že náklady na pohonné hmoty vo výške 100 Eur
mesačne sú neprimerané a nadhodnotené. Podľa povinného z uvedenej sumy možno uskutočniť

jazdy v rozsahu približne 900 km, čo nemôže zodpovedať mesačným jazdám v meste. Navyše
zdravotný stav navrhovateľa ho oprávňuje k bezplatnému využitiu sanitky. Súd však žiadne alternatívy
prepravy neskúmal. Povinný namietal, že súd zohľadnil len zvýšené náklady na liečbu, nezohľadnil však
jeho novovzniknutý príjem (invalidný dôchodok) a uplatnené náklady navrhovateľa nepodrobil revízii
primeranosti. Povinný zároveň poukázal na to, že v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine je súd povinný

pri určení výšky výživného prihliadať aj na možnosti a majetkové pomery povinného. Suma výživného
by nemala byť pre povinného likvidačná a jej plnenie by nemalo spôsobovať povinnému existenčné
problémy. Povinný poukázal na výšku svojho príjmu, ktorá je približne 720 Eur. Jeho nevyhnutné životné
náklady predstavujú sumu minimálne 582 Eur (450 Eur nájom, 90 Eur strava, 20 Eur hygienické potreby,
22 Eur paušál na mobilný telefón). Preto, ak bude povinný uhrádzať výživné 150 Eur, jeho mesačný

príjem nepokryje ani jeho minimálne mesačné náklady, a to uviedol len najnižšie možné náklady na
zabezpečenie životných potrieb. Podľa povinného je zvýšenie výživného na 150 Eur mesačne v rozpore
s § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Povinný sa zároveň domnieva, že ním uvedené dôvody odôvodňujú
zrušenie vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi, preto povinný v súlade s § 2 ods. 1 CMP, § 64
CMP a § 147 ods. 1 CSP navrhol, aby súd rozhodol samostatným výrokom a vyživovaciu povinnosť

voči navrhovateľovi, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 29.6.2018 č.k.
21Pc/47/2017-61 v spojení s opravným uznesením zo dňa 12.7.2018 č.k. 21P/47/2017-67, s účinnosťou
odo dňa 16.2.2022 zrušil.

K odvolaniu povinného sa vyjadril navrhovateľ, ktorý má za to, že odvolanie povinného je nedôvodné,

navrhol návrh povinného na zrušenie vyživovacej povinnosti zamietnuť a rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdiť. Navrhovateľ k tvrdeniu povinného, že jeho finančná situácia
mu nedovoľuje uhrádzať výživné vo výške 150 Eur mesačne, uviedol, že povinný uhrádzal do septembra
2020 na účet súdneho exekútora sumu vo výške 120 Eur ako stanovené výživné plus 50 Eur ako
dlh na výživnom, t.j. 170 Eur mesačne. Od októbra 2020 uhrádza na účet súdneho exekútora sumu

vo výške 150 Eur na základe uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Navrhovateľ upozornil,
že povinný v odvolaní predložil nerelevantné inzeráty s cenami za prenájom 2-izbových bytov v meste
J. K. J. L., pričom on si prenajíma rodinný dom v obci I. G.. K neprimerane vysokému nájomnému
navrhovateľ uviedol, že ide o prenájom rodinného domu, ktorý povinný dlhodobo (od roku 2013) obýva
spolu s jeho priateľkou, ktorá je zároveň aj vlastníčkou uvedeného domu. Zároveň povinný nepredložil

mesačné platby nájomného za celé obdobie trvania zmluvy od 1.10.2020. Zo strany povinného preto
dochádza k účelovému zavádzaniu súdu v súvislosti s jeho tvrdenou neschopnosťou uhrádzať výživné
vo výške stanovenej napadnutým rozhodnutím. Navrhovateľ zdôraznil, že je v súčasnosti v akútnej
onkologickejliečbe,nepretržiteodjúna2019nazákladediagnostikovanéhoochoreniaHodgkinovlymfón
IV.B štádium- vysoké riziko. Po nariadenej liečbe chemoterapiou a následnej liečbe rádiologickej bol

zaznamenaný progres onkologického ochorenia a nariadená ďalšia invazívna liečba. Dňa 25.9.2020
bola realizovaná autológna transplantácia kostnej drene - primárnych kmeňových buniek, avšak pre
nedostatočný efekt bola zahájená ďalšia liečba - pravidelná chemoterapia ambulantnou formou v 3-
týždenných cykloch, s pravidelnými týždennými krvnými testami a kontrolami. Následne vyšetreniezo dňa 17.1.2022 svedčilo pre progresiu primárnej nádorovej choroby. Bola nariadená plánovaná
biopsia, zároveň so zaradením do registra čakateľov na transplantáciu kostnej drene od vhodného
darcu, ktorá sa vykonáva len v Bratislave. V čase podania vyjadrenia bol navrhovateľ hospitalizovaný

vo Východoslovenskom onkologickom ústave v Košiciach. Z dôvodu diagnostikovaného ochorenia
Covid-19 a nasadenia akútnej liečby sa plánovaná operácia preložila. V súčasnosti daná situácia
nedovoľuje navrhovateľovi samostatný a na inú osobu neodkázaný život. Je plne závislý na individuálnu
prepravu osobným automobilom kvôli jeho oslabenej imunite. Z toho pramenia zvýšené výdaje na
pohonné hmoty (rapídne zvyšovanie cien, poistenie, údržba a servis automobilu). Navrhovateľ tiež

uviedol, že jeho výdavky narastajú aj kvôli zvýšenej miere bezpečnosti a ochrane zdravia navrhovateľa,
potrebám testovania sa a potrebe ochranných pomôcok, ktoré musí hradiť z vlastných zdrojov. Od
júna 2019 po súčasnosť je odkázaný na starostlivosť a sprevádzanie matky, ktorá s ním absolvuje
od diagnostikovania ochorenia všetky vyšetrenia, kontroly a liečebné procesy. Kvôli liečbe, ktorú
podstupuje, trpí ťažkou poruchou imunity, preto nemôže využívať prostriedky hromadnej dopravy,
verejnú dopravu, má obmedzený spoločenský život, musí sa vyhýbať verejným priestranstvám,

uzavretýmpriestoromaväčšinučasutrávidomavsterilnomprostredí,zčohovyplývajúzvýšenévýdavky
na energie, kúrenie, vodu, plyn. Je uznaný ako ZŤP so sprievodcom. Jeho matka je od 16.12.2020
zamestnaná na dobu určitú na zastupovanie počas materskej a rodičovskej dovolenky. Navrhovateľ
poukázal na to, že povinný sa nijakým spôsobom nepodieľal na tom, aby mu poskytol nejakú pomoc,
či už finančne, materiálne, duševne, ani emocionálne, okrem súdom určeného výživného sťahovaného

súdnym exekútorom pre neplnenie si povinností.

K vyjadreniu navrhovateľa sa vyjadril odvolateľ, ktorý uviedol, že nájomná zmluva na užívanie domu v I.
G. je stále platná a povinným platené nájomné bolo do konania viackrát dokladané aj formou výpisov

z účtov aj opakovaným zasielaním nájomnej zmluvy. Inzeráty na nájom bytov, ktoré súdu predložil,
sú podľa povinného relevantné, nakoľko preukazujú, že výška nájomného, ktoré platí, a v ktorom
sú zahrnuté aj náklady na bývanie, ako je elektrina, voda, plyn, je výhodné v porovnaní s nájmom
malých bytov, ktoré sa väčšinou prenajímajú ako holobyty, prípadne len s veľmi úsporným zariadením.
Takže nejde o nadštandardné nájomné. To, že p. K. má trvalý pobyt na adrese rodinného domu, ktorý

prenajíma, neznamená, a už vôbec nesvedčí o tom, že by sa spolu s ním podieľala na nákladoch za
dom a starostlivosť o domácnosť. Povinný poukázal na to, že aktuálne uzavretá pracovná zmluva je
len na dobu určitú a je viac ako pravdepodobné, že mu ju zamestnávateľ nepredĺži, a teda k 1.7.2022
bude v evidencii úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Povinný uviedol, že je pravda, že aktuálne mu
súdny exekútor strháva sumu 170 Eur mesačne, avšak tým sa dostáva iba do horšej finančnej situácie

a má dlhy u známych a kamarátov, pričom podľa neho sa tomu dalo predísť, keďže viackrát žiadal matku
navrhovateľa, aby mohol platiť výživné priamo navrhovateľovi, no bezúspešne. Povinný má za to, že ak
by súd riadne posúdil jeho majetkové pomery, dospel by k záveru, že už pôvodná suma výživného vo
výške 120 Eur mesačne je pre neho likvidačná.

Navrhovateľ k vyjadreniu odvolateľa uviedol, že nájomná zmluva povinného predložená súdu má
začiatok platnosti dňa 1.8.2019 s koncom platnosti do 1.10.2020, pričom iná zmluva predložená nebola.
Navrhovateľ opakovane podotkol, že povinný dlhoročne (od 2013) býva na adrese I. G. E. XXX, kde
má aj trvalý pobyt. Teda na danej adrese býval už niekoľko rokov pred vystavením nájomnej zmluvy.
Povinný si sám pre seba prenajíma nadštandardne veľký rodinný dom o výmere 635 m2. Povinný je

vo vzťahu s L. K., s ktorou obývali danú nehnuteľnosť v čase trvania nájomnej zmluvy, čo uviedol pri
výpovedi (zápisnica z výpovede z J. K. J. L.). K tvrdeniam povinného, že jeho finančná situácia mu
nedovoľuje uhrádzať výživné vo výške 150 Eur mesačne, navrhovateľ uviedol, že povinný od 10/2020
až do súčasnosti pravidelne uhrádza na účet súdneho exekútora 150 Eur, pre svoje vlastné úmyselné
konanie a neplnenie si vyživovacej povinnosti na syna určenej súdom. Exekúcia výživného prebieha

nepretržite od roku 2005. Povinný nepredložil súdu všetky uskutočnené pravidelné mesačné platby vo
výške 450 Eur, za celé obdobie trvania zmluvy, od 1.8.2019 do 1.10.2020. Taktiež nepredložil súdu inú
právoplatnú nájomnú zmluvu, napriek jeho tvrdeniu, že si daný rodinný dom naďalej prenajíma a platí
nájom. K svojim pomerom navrhovateľ uviedol, že u neho stále prebieha akútna onkologická liečba,
nepretržite od júna 2019. Stále pretrvávajúcu ťaživú situáciu preukázal odbornou lekárskou správou

zo dňa 21.6.2022. Navrhovateľ uviedol, že daná život ohrozujúca onkologická diagnóza mu nedovoľuje
viesť samostatný, na inú osobu neodkázaný život. Je plne materiálne a finančne závislý na pomoci od
matky, s ktorou býva a ktorá mu zabezpečuje starostlivosť a všetko s tým spojené.Konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č. 161/2015
Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP).

Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 155 CMP konanie sa začína len na návrh.

Podľa ustanovenia § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť,
ak sa zmenia pomery.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa odseku 2 citovaného
ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a

majetkovýchpomerov.Dieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičov.Podľaodseku4citovaného
ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej
miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť.Podľaodseku5citovanéhoustanoveniavýživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy

výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné na maloleté dieťa.

Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k výroku I., II., IV.
napadnutého rozsudku (o zvýšení výživného) aj s konaním, ktoré mu predchádzalo, podľa § 65, § 66
CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel
k záveru, že v súlade s § 191 CSP súd prvej inštancie vyhodnotil všetky dôkazy a starostlivo prihliadal
na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania a následne vecne správne

rozhodol o zvýšení výšky vyživovacej povinnosti otca voči navrhovateľovi.

Odvolací súd z obsahu preskúmaného spisu predloženého spolu s odvolaním zistil, že vyživovacia
povinnosť k navrhovateľovi bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I zo
dňa 29.6.2018 č.k. 21Pc/47/2017-61v spojení s opravným uznesením zo dňa 12.7.2018 č.k.

21Pc/47/2017-67, právoplatným dňa 15.8.2018, ktorým bola zvýšená vyživovacia povinnosť povinného
pre navrhovateľa zo sumy 66,38 Eur na sumu 100 Eur od 13.7.2017 do 31.12.2017 a na sumu 120 Eur
od 1.1.2018 do budúcna. V tom čase povinný dosahoval priemerný čistý mesačný zárobok vo výške
678,76 Eur a jeho výdavky predstavovali 315 Eur. Matka navrhovateľa v tom čase dosahovala príjem
1.200 Eur, bývala spolu so synom v trojizbovom byte, s mesačnými nákladmi vo výške 140 Eur, plus

náklady na internet, kredit, stavebné sporenie pre navrhovateľa, náklady na oblečenie, benzín a iné
výdavky v domácnosti.Odvolací súd mal zo spisu za preukázané, že aktuálnym návrhom na zvýšenie výživného doručeným
súdu 17.1.2020 sa navrhovateľ domáhal zvýšenie výživného zo strany povinného z dôvodu, že
od posledného rozhodnutia súdu došlo k nárastu jeho mesačných výdavkov, keďže sa dostal do

ťaživej sociálnej situácie vzhľadom k vážnym zdravotným problémom a taktiež v čase podania
návrhu aj z dôvodu, že jeho matka, v spoločnej domácnosti s ktorou žije, stratila zamestnanie.
Predloženými lekárskymi správami bol preukázaný zdravotný stav navrhovateľa, ktorému bolo v máji
2019 diagnostikované onkologické ochorenie, Hodgkinov lymfóm IV.B štádium a následná liečba, ktorú
od jeho diagnostikovania až doposiaľ navrhovateľ podstupuje. V máji 2020 navrhovateľ maturitnou

skúškou ukončil štúdium. Od januára 2021 bol navrhovateľovi priznaný invalidný dôchodok vo výške
378,30 Eur. Navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá zabezpečuje pre
navrhovateľa potrebnú starostlivosť a pomoc v súvislosti k liečbou a jej následkami, ktoré navrhovateľ
podstupuje. Matka navrhovateľa bola od septembra 2019 nezamestnaná, do 02/2020 poberala podporu
v nezamestnanosti. Od decembra 2020 je matka zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom
896,32 Eur. Ide o zamestnania počas zastupovania inej zamestnankyne na materskej a rodičovskej

dovolenke. Povinný bol zamestnaný s čistým mesačným príjmom 734,79 Eur u zamestnávateľa-
Správa ciest Trenčianskeho samosprávneho kraja, pričom tento pracovný pomer bol ukončený
dohodou k 31.8.2020, následne od septembra 2020 do decembra 2020 povinný poberal podporu
v nezamestnanosti. Od 1.6.2021 je povinný zamestnaný na dobu určitú s priemerným čistým mesačným
príjmom za obdobie od júna 2021 do augusta 2021 vo výške 775,60 Eur.

Odvolací súd v súvislosti s vyživovacou povinnosťou rodiča voči jeho dieťaťu poznamenáva, že
osobným právom každého dieťaťa je právo na výživné. Plnenie vyživovacej povinnosti má byť
predovšetkým dobrovoľné, motivované skutočnosťou, že jej plnenie umožňuje zabezpečiť odkázanej
osobe jej relevantné odôvodnené potreby. Zákon o rodine kogentne upravuje právo dieťaťa a každá

povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor svojho minima, zabezpečiť jeho výživu. Pri vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom zákon o rodine nerozlišuje medzi maloletým a plnoletým oprávneným. Rodič
je povinný svoje dieťa vyživovať od narodenia až do času kým dieťa nie je schopné samo sa živiť.

Odvolací súd mal rovnako ako súd prvej inštancie za to, že v súlade s §62 ods.1 Zákona o rodine
navrhovateľ nie je schopný samostatne sa živiť. Schopnosť samostatne sa živiť znamená, že dieťa je
schopné samostatne uspokojovať všetky svoje potreby, vrátane bytových. Teda, že dieťa má určitý trvalý
príjem finančných prostriedkov, z ktorých uhrádza svoje potreby. Povinný v odvolaní namietal, že ním
uvedené skutočnosti sú dôvodom na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi s čím

odvolací súd nemôže súhlasiť, nakoľko plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým
dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolnosti konkrétneho
prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium,
schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové
pomery a pod. Len samotná skutočnosť, že dieťa nadobudlo pracovnú spôsobilosť, resp. ukončilo

vzdelávania, ako v tomto posudzovanom prípade vyplýva z potvrdenia predloženého navrhovateľom,
nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti rodičov. Zo spisu je zrejmé, že napriek tomu, že navrhovateľ
ukončil vzdelávania a nepokračuje v štúdiu ďalej, jeho zdravotný stav mu znemožňuje zamestnať
sa a dosahovať príjem. U navrhovateľa bol posúdený dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely
invalidného dôchodku, na základe čoho bol uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70 %. Bol mu priznaný invalidný dôchodok vo výške 378,30 Eur.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.:
4Cdo/20/2020 zo dňa 21.10.2020, podľa ktorého priznanie a vyplácanie invalidného dôchodku samo
osebe nespôsobuje zánik vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu. Rovnako v zmysle Nálezu Ústavného
súdu Českej republiky z 24.7.213 sp.zn: I. ÚS 1996/12: „Priznaním invalidného dôchodku a príspevku na

starostlivosť nezaniká vyživovacia povinnosť rodičov k deťom.“ Teda pokiaľ zdravotný stav neumožňuje
dieťaťu zamestnať sa a nie je schopné samé sa živiť, poberanie invalidného dôchodku nie je primárny
dôvod na zrušenie vyživovacej povinnosti. Každý prípad však súd posudzuje individuálne, pretože aj
v takom prípade môže mať oprávnená osoba dostatočný príjem na to, aby sa živila sama.

Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľovi bol priznaný invalidky dôchodok, výška ktorého bola
preukázanápredloženýmpotvrdením.Žiadeninýpríjemnavrhovateľnemá.Navrhovateľovizabezpečuje
ubytovanie, potrebnú osobnú starostlivosť, sprevádzanie na vyšetrenia a inú pomoc v súvislosti s liečboujeho matka. V súvislosti s ochorením a liečbou navrhovateľa bolo v konaní jednoznačne preukázané, že
došlo k zvýšeniu jeho výdavkov. K zvýšeniu výdavkov došlo jednak v súvislosti s potrebou neustáleho
dochádzania na vyšetrenia a kontroly, pričom navrhovateľ je nútený využívať inú formu dopravy než

verejnú, vzhľadom na chorobou a liečbou oslabenú imunitu. Zvýšené výdavky sa týkajú aj liečby
a rôznych podporných doplnkov liečby, nakoľko je všeobecne známe, že zdravotnou poisťovňou je
preplácaná len nevyhnutná, primárna liečba, podporné prostriedky liečby si pacient uhrádza sám. Ďalej
sú to náklady na úpravu domáceho prostredia tak, aby sa eliminovalo riziko nákazy, teda na rôzne
dezinfekčné prostriedky, prenosný systém na čistenie vzduchu, ale aj rôzne pomôcky na zmiernenie

problémov, ktoré zdravotný stav so sebou prináša, kam patrí aj potreba zakúpenia ortopedického
matraca pre navrhovateľa. Uvedené skutočnosti boli pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa súdom prvej
inštancie zohľadnené. Povinný namietal, že súd nepodrobil testu primeranosti všetky zvýšené výdavky
navrhovateľa, predovšetkým, že náklady vo výške 100 Eur na pohonné hmoty sú neprimerané a podľa
povinného má navrhovateľ nárok na využitie sanitky, prípadne inú alternatívu prepravy. K uvedenému
odvolací súd poznamenáva, že navrhovateľ uvedenú skutočnosť, t.j. nevyhnutnosť použitia osobného

motorového vozidla a nie prostriedkov hromadnej dopravy dostatočne odôvodnil a vyplýva to aj
z charakteristiky choroby a liečby, pri ktorej dochádza k oslabovaniu imunitného systému, následkom
čoho je zvýšené riziko ďalšieho ohrozenia zdravia na verejných priestranstvách a vo verejnej doprave,
a teda potreba zdržiavania sa len v sterilnom prostredí. K bezplatnému využitiu sanitky je nutné
podotknúť, že vzhľadom na množstvo prípadov a všeobecne známy nedostatok sanitiek na prepravu

pacientov, je zabezpečovaný prevoz niekoľkých pacientov naraz, čo je tiež z hľadiska zdravotného stavu
navrhovateľa pre neho ohrozujúce. Naviac odvolacie tvrdenia povinného nezodpovedajú ani súčasným
zvýšeným výdavkom v súvislosti s cenami pohonných hmôt, keď uvádzaná suma 100 Eur mesačne
nemôže zodpovedať povinným uvádzaným údajom za prejazdenie 900 km mesačne.

K námietke povinného, že navrhovateľ neprejavuje záujem o kontakt s ním, preto sa o jeho ochorení
dozvedel až v rámci dokazovania v predmetnom konaní, je nutné poznamenať, že rovnako aj povinný
mohol a ako rodič aj mal, prejavovať záujem o navrhovateľa. Vzhľadom na správanie sa povinného
po tom, čo sa o ochorení navrhovateľa dozvedel z návrhu na začatie konania o zvýšenie výživného,

je málo pravdepodobné, že ak by aj o ochorení vedel skôr, sám a dobrovoľne by sa snažil o nejakú
formu materiálnej, morálnej, či finančnej pomoci. Povinný je totiž presvedčený o tom, že navrhovateľ si
náklady liečby môže kompenzovať z invalidného dôchodku, teda novovzniknutého príjmu navrhovateľa,
ktorý podľa povinného nebol súdom prvej inštancie zohľadnený. Odvolací súd preto námietku vyhodnotil
ako nepresvedčivú, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd

uvedenou informáciou disponoval a mal preukázanú aj výšku tohto invalidného dôchodku, ktorý príjem
navrhovateľa však vzhľadom na jeho odôvodnené výdavky nepovažoval za postačujúci.

Odvolací súd dáva do pozornosti ustanovenie § 75 Zákona o rodine obsahujúce základné pravidlá

pre určenie výšky výživného, ktoré ustanovenie sa vzťahuje na všetky druhy vyživovacej povinnosti
a príspevkov. Konkrétnu výšku výživného ovplyvňujú faktory jednak na strane oprávneného ako
aj na strane povinného. Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade. Na
strane oprávneného skúma skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru podľa
druhu vyživovacej povinnosti (primeranosť, nevyhnutnosť, životná úroveň), v našom prípade je to

životná úroveň vzhľadom na vyživovaciu povinnosť rodiča k dieťaťu. Medzi odôvodnené potreby
však nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ako v tomto konkrétne
posudzovanom, t.j. výdavky súvisiace so zdravotným stavom oprávneného (náklady na liečbu, možná
úhrada pobytu v zdravotníckom zariadení, pomôcky na skvalitnenie života ovplyvneného chorobou).
Rovnako sa prihliada na mieru odkázanosti na výživu, teda možnosti a schopnosti, či majetkové

pomery oprávneného. V konkrétnom prípade bol zdravotný stav oprávneného nepochybne preukázaný.
Ochorenie, ktorým oprávnený trpí mu výrazne obmedzuje možnosti ďalej sa pripravovať na povolanie
ďalším štúdiom, ale predovšetkým mu znemožňujú aktuálne sa zamestnať a dosahovať príjem na
uspokojovanie jeho potrieb. Navrhovateľ je do určitej miery odkázaný aj na pomoc svojej matky
vsúvislostisozabezpečenímbývania,sostarostlivosťouodomácnosťvktorejbýva,sozabezpečovaním

doprovodu na vyšetrenia, osobnou starostlivosťou. Týmto bola zohľadnená aj ďalšia skutočnosť, ktorú
súd skúma pri určovaní výšky výživného, a síce existencia iných osôb povinných mu poskytovať
výživné. Zo strany matky navrhovateľa, ktorá je taktiež mu povinná poskytovať výživu, bola zohľadnená
skutočnosť, že z jej strany je poskytované výživné vo forme plnení, či už je to zabezpečenie bývania,starostlivosť o osobu oprávneného, o domácnosť, pomoc pri absolvovaní liečby, pri vyšetreniach.
V porovnaní s pomermi matky pri poslednom rozhodovaní súdu, ktorým bola určená vyživovacia
povinnosť voči navrhovateľovi, sa jej príjem výrazne znížil, z ktorej skutočnosti súd prvej inštancie

pri rozhodovaní o zvýšení výživného voči navrhovateľovi tiež vychádzal. Na strane povinného súd pri
určovaní výživného skúma jeho schopnosti, faktické príjmy, ktoré dosahuje v čase súdneho konania.
Taktiež je povinnosťou súdu zohľadniť aj možnosti povinného, čiže potenciálne príjmy- nielen to čo
povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil, s ohľadom na jeho vek,
zdravotnýstav,kvalifikáciu,odbornosť,vedomosti,zručnostipracovnéskúsenosti,situáciunatrhupráce.

Rovnako súd posudzuje majetkové pomery povinného, jeho vlastníctvo k veciam, pohľadávky, podiely
v obchodných spoločnostiach a pod., ako aj jeho životný štandard, ktorým sa navonok prezentuje (auta,
dovolenky,životnénáklady).Priurčovanívýškyvýživnéhobolazohľadnenáajskutočnosť,žepovinnýmá
len jednu vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi, iné vyživovacie povinnosti nemá. Súd v danej veci
zohľadňoval životné náklady povinného a správne posúdil jeho výdavky na nájomnom vo výške 450 Eur
za neopodstatnené. Napriek tomu, že povinný to odôvodňuje tým, že nájom bytov v J. K. J. L. by ho vyšiel

rovnako a to by išlo o nezariadený alebo nedostatočne zariadený byt. Aj v tomto prípade sa k názoru
súdu prvého stupňa prikláňa aj odvolací súd. Život povinného v rodinnom dome zvyšuje jeho životný
štandard v porovnaní so životným štandardom oprávneného, ktorý žije v byte. Rovnako vzhľadom na
výšku príjmu povinného nie je hospodárne, ak jediná osoba obýva rodinný dom, za ktorý platí tak vysoký
nájom. Čo sa týka povinným predložených listinných dôkazov - ponúk realitných kancelárií s uvedeným

nájomným,odvolacísúdpoznamenáva,žeponukysatýkajúbytovvmeste,čonepochybnezvyšujecenu
nájmov a rovnako z uvedenej inzercie je zrejmé, že ide o byty v relatívne nových stavbách, prípadne
prerobené byty. Súd prvej inštancie zohľadňoval aj zárobkové možnosti povinného. Pričom skončenie
pomeru dohodou, bez toho, aby povinný mal zabezpečené iné zamestnanie, z ktorého by mu plynul
príjem, obzvlášť ak povinný je si vedomý, že má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, ktorému bolo navyše

diagnostikované tak závažné ochorenie zasahujúce do jeho života zvýšenými výdavkami súvisiacimi
s liečbou, nie je možné hodnotiť inak ako vzdanie sa bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania,
či zárobku.

Podstatná časť odvolania povinného poukazovala na jeho vlastné potreby a výdavky a zároveň
spochybňovala výdavky a potreby navrhovateľa, čo však ostalo len v rovine ničím nepodložených úvah
povinného. K námietke povinného, že súd mal v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliadať na jeho
možnosti a majetkové pomery, nakoľko jeho mesačný príjem nepokryje ani jeho minimálne mesačné
náklady, odvolací súd poznamenáva, že ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine rozšírilo východiská

zisťovania a posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov rodičov aj o zisťovanie tzv.
potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity, čo znamená, že
súd je povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Pre určenie výšky
vyživovacej povinnosti, preto nie je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje alebo či
vôbec pracuje, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav,

kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a pod. Nakoľko vyživovacia
povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, je rodič povinný usmerňovať svoje pracovné a
životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Každý rodič si musí
uvedomiť svoju rodičovskú zodpovednosť a primerane tomu prispôsobiť i svoj osobný život a teda
vynaložiť zvýšené úsilie na dosiahnutie primeraného príjmu na zabezpečenie odôvodnených potrieb

všetkých vyživovaných osôb. Je povinnosťou rodiča v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa
až následne využívať zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb (napríklad
nájmu rodinného domu vo výške až 450 Eur). V posudzovanom prípade nebolo zistené a preukázané
žiadne úsilie, či nejaká aktivita povinného za účelom zlepšenia jeho finančnej situácie a rovnako ani
prekážky (vek, zdravotný stav, potreba zabezpečovania osobnej starostlivosti o nejakú osobu a pod. ),

ktoré by povinnému bránili v aktívnejšom prístupe k nadobudnutiu vyššieho príjmu. Rovnako z dôvodu
prebiehajúcej exekúcie výživného, nakoľko si povinný neplnil dobrovoľne vyživovaciu povinnosť voči
navrhovateľovi určenú súdom, uhrádza na účet súdneho exekútora sumu 150 Eur mesačne, preto
námietka povinného o jeho neschopnosti uhrádzať výživné v uvedenej výške navrhovateľovi nie je
dôvodná.

K odvolacej námietke povinného, ktorý žiadal s poukazom na ustanovenie § 64 CMP v spojení
s ustanovením § 147 ods. 1 CSP samostatným výrokom zrušiť vyživovaciu povinnosť vočinavrhovateľovi,odvolacísúduvádza,žetakátoodvolacianámietkanezodpovedáplatnejprávnejúprave,
keďže zrušenia vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi sa povinný môže domáhať len samostatným
návrhom podaným na miestne a vecne príslušnom súde prvej inštancie so všetkými náležitosťami,

ktoré sú vyžadované procesným predpisom (§ 23, § 35 a § 36 CMP a § 127 CSP) s tým, že
o takomto návrhu nie je možné rozhodovať v odvolacom konaní súdom druhej inštancie vzhľadom
k charakteru konania vymedzeného ustanovením § 155 a § 157 CMP a výslovenému zákazu uplatnenia
práv vzájomnou žalobou uvedeného v ustanovení § 372 CSP. V tejto súvislosti dáva odvolací súd
do pozornosti povinného, že v konaní nebolo ani preukázané výsledkami vykonaného dokazovania

naplnenie podmienok pre aplikáciu ustanovenia § 75 ods. 2 Zákona o rodine, naviac predmetné
hmotnoprávne ustanovenie nepredstavuje modifikačný činiteľ, ale predpokladá úplnú stratu nároku
na priznanie výživného, v prejednávanom prípade pre plnoleté dieťa. Za tejto situácie odvolací súd
vyhodnotil odvolacie námietky povinného ako skutkovo aj právne irelevantné.

Odvolací súd preto zhodne so závermi súdu prvej inštancie uvádza, že výsledky vykonaného
dokazovania, na ktorých sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania, jednoznačne preukázali
odôvodnenosť návrhu navrhovateľa. Povinným uvádzané tvrdenia v priebehu odvolacieho konania sú
bez právneho významu vo vzťahu k jednoznačnému záveru, že od posledného rozhodnutia súdu, ktorým
bola upravená vyživovacia povinnosť povinného voči navrhovateľovi došlo k výraznej zmene pomerov

na strane navrhovateľa, v oblasti zvýšených výdavkov na uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb.
Na strane povinného mal odvolací súd za to, že je v možnostiach a schopnostiach povinného prispievať
na výživu navrhovateľa v rozsahu určenom súdom prvej inštancie, ktorý zároveň ustálil na sume 150
Eur mesačne, preto odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti doplnil ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožnil aj so súvisiacim výrokom o dlžnom výživnom, ktorý je vecne správny
a zákonný a nakoľko povinný voči tomuto výroku žiadne odvolacie argumenty nevzniesol, odvolací súd

nepovažoval za potrebné sa nim bližšie zaoberať, poukazujúc na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov návrh na ich

priznanie nepodal (§ 57 CMP).

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393
ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné 7CoP/51/2021 9 uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).