Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. november 2009

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 4Cb/46/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4208213415
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudovít Majerčík
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2009:4208213415.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno, sudcom Mgr. Ľudovítom Majerčíkom, v právnej veci navrhovateľky : M. S., K.
XX,. N. Z., IČO: XX. XXX. XXX,. v konaní zast. advokátom JUDr. M. G., G. XX,. S. Ľ., proti odporcovi :
O. L. - Z. K., Ľ. P. XXXX/XX,. K., IČO : XX. XXX. XXX,. v konaní zast. AK JUDr. R. B. s.r.o., P. X,. K.
o zapl. 6.052,70 eur s prísl.

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke istinu v sume 6.052,70 eur do 3 dní po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Súd návrh v časti zaplatenia 14,25 % ročného úroku z omeškania zo sumy 2.543,84 eur od 18.1.2007
do 30.06.2008 t.j. sumy 526,36 eur, zo sumy 3.508,85 eur od 30.12.2007 do 30.06.2008 t.j. sumy 252,06
eur, ako aj úroky z omeškania zo sumy 6.052,70 eur počnúc dňom 1.7.2008 do zaplatenia vo výške, ktorá
zodpovedá v každom jednotlivom polroku trvania omeškania v percentách súčtu čísla 10 a základnej
úrokovej sadzby N. B. S. vo výške platnej vždy k 1. dňu príslušného kalendárneho polroka z a m i e t a.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 100 % náhrady trov konania zo súdom priznanej istiny
s tým, že výška trov konania bude vyčíslená po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podala prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu dňa 20.10.2008 návrh v
ktorom žiadala, aby súd vydal platobný rozkaz, v ktorom by zaviazal odporcu na zaplatenie istiny v
sume 182.243,70 Sk s príslušenstvom. Právny zástupca navrhovateľky v návrhu poukázal na to, že
navrhovateľka vykonala pre odporcu kombajnový zber priemyselných rajčín a to v roku 2006 na 5,6
ha a v roku 2007 na 7,5 ha. Za predmetné práce vystavila odporcovi faktúry fa č. 7/2006 vo výške
76.636,00 Sk, zo dňa 17.10.2006, splatnú dňa 17.1.2007, fa č. 222007 vo výške 105.707,70 Sk, zo
dňa 29.10.2007, splatnú dňa 29.12.2007. Napriek viacerým výzvam, urgenciám a osobných jednaniam
odporca predmetné faktúry v celkovej výške 182.343,70 Sk neuhradil. Podľa jeho názoru s poukazom
na ustanovenia § 261 a nasl. Obchodného zákonníka došlo medzi navrhovateľkou a odporcom k
záväzkovému vzťahu medzi podnikateľmi. Navrhovateľka riadne a včas vykonala práce pre odporcu.
Odporca splatné faktúry neuhradil a preto sa podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dostal do
omeškania. Z tohto dôvodu si navrhovateľka uplatnila voči odporcovi v zmysle ustanovenia § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/35/ES z 29.6.2000
o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách aj úroky z omeškania a to o 10 % vyššie,
než je základná úroková sadzba N. B. S. uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho
polroka, v ktorom došlo k omeškaniu a za obdobie každého ďalšieho kalendárneho polroka omeškania
až do zaplatenia s ročnými úrokmi z omeškania vo výške základnej úrokovej sadzby N. B. S. platnej
v prvý kalendárny deň príslušného kalendárneho polroka zvýšenej o číslo 10. Úroková sadzba v čase
splatnosti faktúr bola 4,25 %, teda úrok predstavoval podľa návrhu výšku 14,25 %. Podľa ustanovenia §

369 ods. 2 Obchodného zákonníka sa úroky z omeškania stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty,
ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Navrhovateľka si uplatnila od odporcu úroky
z omeškania nasledujúci deň po splatnosti faktúr. K návrhu právny zástupca navrhovateľky pripojil aj
listinné dôkazy, ktorými preukazoval opodstatnenosť tvrdení, ktoré boli uvedené v návrhu.

Podaním zo dňa 27.11.2008 (súdu došlo dňa 3.12.2008) právny zástupca navrhovateľky spresnil petit
návrhu a žiadal, aby bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 182.343,70 Sk, ako aj 14,25 %
ročný úrok z omeškania zo sumy 76.636.- Sk od 18.1.2007 do 30.06.2008 t.j. sumu 15.857,35 Sk, zo
sumy 105.707,70 Sk od 30.12.2007 do 30.06.2008 t.j. sumu 7.593,58 Sk, ako aj úroky z omeškania
zo sumy 182.343,70 Sk počnúc dňom 01.07.2008 do zaplatenia vo výške, ktorá zodpovedá v každom
jednotlivom polroku trvania omeškania v percentách súčtu čísla 10 a základnej úrokovej sadzby N. B.
S. vo výške platnej vždy k 1. dňu príslušného kalendárneho polroka.

Po zaplatení súdneho poplatku za návrh navrhovateľom dňa 3.12.2008, Okresný súd Komárno vydal
platobný rozkaz v konaní sp. zn. 5Rob/573/2008, dňa 8.12.2008, proti ktorému však odporca podal
odpor s odôvodnením. V odpore odporca uviedol, že pohľadávku navrhovateľky neuznáva, pretože
vyfakturované práce si u nej neobjednal, ani sa nedohodli na cene. Ďalej poukázal na to, že podľa jeho
názoru navrhovateľka ako SHR nemá možnosť poskytovať vyfakturované služby t.j. kombajnový zber a
odvoz priemyselných rajčín, lebo povolenie v rámci podnikania vykonávať tieto služby pre iné subjekty
nemá.

Právny zástupca navrhovateľky vo vyjadrení k odporu uviedol, že nie je pravdou, aby si odporca
predmetné práce neobjednal. Medzi ním a navrhovateľkou došlo k riadnej ústnej dohode, na základe
ktorej si odporca objednal kombajnový zber priemyselných rajčín. Tieto práce navrhovateľka vykonávala
aj ostatným subjektom, ktoré pestovali priemyselné rajčiny. Cena bola riadne dohodnutá sumou
381,73 € (11.500,00 Sk) / ha tak, ako aj u ostatných pestovateľov rajčín. O tejto skutočnosti
predložil súdu niektoré faktúry iných odberateľov, u ktorých navrhovateľka tiež vykonávala kombajnový
zber priemyselných rajčín. Ďalej tvrdil, že nie je pravda, aby navrhovateľka nemala oprávnenie na
poskytovanie predmetných služieb, o čom predložil úradný záznam Mestského úradu v N. Z. č.
1169-2/2002, zo dňa 4.2.2002 o zmene vykonanej v osvedčení o zápise do evidencie samostatne
hospodáriaceho roľníka (SHR), predmetom ktorého bolo rozšírenie predmetu činnosti o služby súvisiace
s rastlinnou výrobou. Zároveň poukázal na podľa jeho názoru zavádzajúce tvrdenie odporcu, že si
neobjednal zber priemyselných rajčín, pretože pozberané priemyselné rajčiny vzápätí odporca odviezol
a odpredal obchodnej spoločnosti D. družstvo K., kde je predsedom družstva syn navrhovateľky Ing. Z.
S., ktorý bol neskôr počas dokazovania k tejto skutočnosti vypočutý ako svedok.

Na pojednávaní dňa 4.5.2009 právny zástupca navrhovateľky opätovne zdôraznil, že nie je pravdou, že
by si odporca neobjednal kombajnový zber priemyselných rajčín, pretože práce boli riadne objednané
a vykonané zamestnancami navrhovateľky, čo dokazovalo podľa jeho názoru aj to, že pestovatelia na
susedných pozemkoch zaplatili úhrady za zber priemyselných rajčín, ktoré boli vykonané v tom istom
čase. Spôsob kombajnového zberu bol taký, že kombajn zberal rajčiny na poliach viacerých pestovateľov
a v rámci toho aj na poli odporcu. To, že zber bol uskutočnený a ďalší pestovatelia zaplatili za zber
riadne a včas okrem odporcu, preukázal aj faktúrami, príjmovými pokladničnými dokladmi resp. výpismi
z účtov od iných pestovateľov, ktoré predložil súdu ako listinné dôkazy. Ďalej predložil súdu aj príkaz
na vykonanie práce, z ktorého malo vyplývať, že zber rajčín bol pre odporcu vykonaný navrhovateľkou
resp. jej zamestnancom A. B.. Z tohto dokladu taktiež vyplýva, že bolo pozbieraných pre odporcu celkom
60 radov rajčín. Z podpisu na tomto listinnom doklade ďalej vyplýva, že príkaz na vykonanie prác - zberu
rajčín dala manželka odporcu. Celú obchodnú transakciu riešil vlastne v mene navrhovateľky Ing. P. S.,
ktorý sa vyjadril aj k okolnostiam uzatvorenia zmluvy resp. ďalším dojednaniam medzi účastníkmi sporu.

Na tomto pojednávaní bol vypočutý ako svedok Ing. P. S. ktorý sa vyjadril k rozsahu vykonaných prác,
ktoré boli vykonané prvýkrát v roku 2006 a potom ešte v roku 2007. Vtedy bol uskutočnený pre odporcu
kombajnový zber priemyselných rajčín, všetko na základe ústnej dohody, v roku 2006 z plochy 5,6 ha a v
roku 2007 z plochy 7,5 ha. Všetko to bolo potom riadne vyfakturované a odporca nezaplatil fakturovanú
cenu. Na objasnenie spôsobu a podmienok tohto systému zberu uviedol, že všetci pestovatelia v
okrese Komárno, ale aj v okrese N. Z. a na blízkom okolí, ktorí dodávali pozbierané rajčiny, majú zber
uskutočnený za 11.500.- Sk za 1 ha. V okrese K. vykonávala kombajnový zber priemyselných rajčín
len navrhovateľka. V týchto cenových reláciách však podľa jeho názoru vykonávali zber aj iné subjekty

v blízkom okolí. Cena bola teda obvyklá. Čo sa týka samotného zberu, tak bez povolenia majiteľa
pozemku by sa zber vôbec nebol realizoval. Preto je nekorektné, že sa odporca odvoláva na to, že
nebola vôbec zmluva uzatvorená. To, že zber bol realizovaný potvrdzuje aj podpis manželky odporcu na
príkaze na prácu. Všetci pestovatelia, ktorým navrhovateľka vykonala kombajnový zber priemyselných
rajčín zaplatili, okrem odporcu, ktorý neustále vymýšľal, najprv chcel odpustiť DPH, potom odpustenie
úrokov z omeškania a nakoniec predsa len nezaplatil. Dôkaz, že rajčiny boli pozbierané je aj to, že boli
odovzdané do D. družstva K., čo potvrdzujú aj listinné dôkazy, ktoré boli tiež súdu predložené.

Na pojednávaní dňa 8.6.2009 bol vypočutý odporca, ktorý potvrdil, že pestoval aj v roku 2006, aj v roku
2007 rajčiny asi na tej ploche, ako je to uvedené v návrhu navrhovateľky. Taktiež potvrdil, že zber týchto
rajčín bol vykonaný strojom. V čase zberu však presne nevedel, koho sú to stroje, ktoré zberajú úrodu
rajčín. Pred zberom rokoval so Z. S., ktorý mu povedal, že zabezpečí zber. S ním sa tak dohodol, že
cena za zber sa odráta z ceny za úrodu. Úrodu odovzdal D. družstvu K.. Zástupcom tohto družstva bol
Z. S.. Z. S. sa pred zberom bol pozrieť na poli, poslal tam aj agronóma a on odporúčal, aby sa úroda
pozbierala zhruba za 2 dni. Z. S. tiež povedal, že cena sa vypočíta po dodaní rajčín do D. družstva K.. Za
dodané rajčiny dostal zaplatené od D. družstva K.. Potom Z. S. už nič nehovoril, že by bolo treba zaplatiť
za zber. Mimosúdne spor riešil s Ing. P. S., ale nevyriešili ho. Podľa jeho názoru cena za zber bola aj
skutočne odrátaná pri odovzdaní rajčín D. družstvu K.. V tejto súvislosti navrhol vypočuť ako svedka Z.
S., ktorý potvrdí tieto skutočnosti. Počas výsluchu potvrdil aj to, že vedel o tom, že rajčiny boli zberané
takýmto spôsobom aj D. N., K. L. a iným. Tieto osoby zaplatili až potom, keď ich Ing. P. S. zastrašil.

Na pojednávaní dňa 8.7.2009 bol vypočutý ako svedok Ing. Z. S., ktorý potvrdil, že všetky dojednania
ohľadne kombajnového zberu rajčín vykonával v tom čase agronóm L. H.. Čo sa týka činnosti D. družstva
K., kde je predsedom družstva uviedol, že družstvo nezasahovalo do otázky obchodnozáväzkových
vzťahov medzi navrhovateľkou a odporcom. Pravdou je, že odporca dodával rajčiny D. družstvu K., ktoré
mu poskytovalo hlavne osivo a pesticídy. Všetko to však bolo právne ošetrené v kúpnych zmluvách, ktoré
sa podpisovali s pestovateľmi. Do otázky kombajnového zberu sa právne D. družstvo K. neangažovalo.
Preto vylúčil aj možnosť odrátavania nejakých finančných prostriedkov pri odovzdávaní rajčín od
pestovateľa. Určite sa odporcovi neúčtovali žiadne platby zo strany D. družstvo K. za kombajnový zber.
Čo sa týka odporcu, jeho rajčiny boli zanedbané a preto sa na ne v tom čase musel pozrieť aj on, „či vôbec
má význam ich pozbierať“. Potom tam štandardne poslal aj agronóma. Odporca nemal pestované rajčiny
na veľkej ploche z pohľadu priemyselného pestovania, preto aj jeho výnosy neboli veľké a mohlo sa
mu javiť, že po predzbieraní nemal veľkú úrodu. To však rozhodne nemalo žiaden vplyv na kombajnový
zber. To, čo odovzdal, za to všetko mu bolo riadne zaplatené. Podľa jeho vedomostí, všetci pestovatelia
a bolo ich cca 20, za zber už zaplatili. Doposiaľ nezaplatil iba odporca. To, čo uvádza odporca vo svojej
výpovedi, ohľadne započítavanie ceny za dodané rajčiny s cenou za ich zber, to sa nezakladá na pravde.
V tom čase bola cena 11.500.- Sk bez DPH. To vedel potvrdiť aj preto, lebo s navrhovateľkou družstvo
spolupracovalo. Všetci pestovatelia mali v tom čase dohodnutú jednotnú cenu.

Na pojednávaní dňa 24.8.2009 bola vypočutá ako svedkyňa T. L., ktorá uviedla, že jej manžel má v nájme
poľnohospodársku pôdu a na tejto pôde pestoval rajčiny, tak v roku 2006, ako aj v roku 2007. V roku
2008 tiež pestoval rajčiny, ale boli zničené pre chorobu rajčín a preto sa nedali pozbierať. V roku 2006
a 2007 mal podľa jej názoru písomne uzatvorenú zmluvu s D. družstvo K. na pestovanie priemyselných
rajčín. O kombajnovom zbere rajčín písomnú zmluvu s D. družstvo K. nevidela písomne uzatvorenú.
Myslela si spolu s odporcom, že zber zabezpečuje D. družstvo K.. V tom čase sa rozprávala s Ing. Z. S.
priamo na poli po tom, čo ho telefonicky zavolala, aby sa prišiel pozrieť na úrodu. On vtedy odporúčal,
aby sa rajčiny zberali. Ani ona, ani odporca nevedeli, že zber uskutočňuje navrhovateľka, s ňou sa o
tom nikdy nerozprávali. Ing. P. S. v tom čase vôbec nepoznala, tiež sa s ním nerozprávala. Až neskôr im
povedali, že treba vyplatiť priemyselný zber rajčín. Odporca vtedy povedal, že takúto sumu nevyplatí. Po
predložení listinného dôkazu, ktorý mal preukazovať, že podpísala „Príkaz na prácu a výkaz práce“ (č.l.
53 spisu) uviedla, že : „Tieto podpisy, ktoré sú na tomto listinnom dôkaze, nie sú moje“.

Na pojednávaní dňa 19.10.2009 bola vypočutá navrhovateľka M. S., ktorá uviedla, že od roku 1992 je
samostatne hospodáriacim roľníkom. Zo začiatku bola ešte aj v pracovnom pomere, ale od roku 1994 je
výlučne samostatne hospodáriacim roľníkom. Vo veciach kombajnového zberu priemyselných rajčín a
najmä pri uzatváraní dohôd s pestovateľmi vždy splnomocnila buď manžela Ing. P. S., alebo syna Ing. Z.
S., ktorí dojednávali podmienky. Z tohto dôvodu nepozná ani odporcu a nikdy s ním ani nedojednávala
žiadne záväzkové vzťahy, ani neuzatvárala osobne s ním žiadnu dohodu. Nakoľko má viacej dohôd

s pestovateľmi, nepamätala si kto bol v tejto veci splnomocnený, predpokladala však, že to bol Ing.
Z. S.. Predložila súdu splnomocnenia, ktorými splnomocnila už v roku 2005 tak Ing. Z. S., ako aj Ing.
P. S., aby vykonávali v jej mene všetky právne úkony súvisiace s výkonom jej podnikateľskej činnosti
agropodnikateľa a to najmä uzatvárali dohody a zmluvy. Tieto splnomocnené osoby vždy predkladali
doklady a ona potom vyhotovovala faktúry. Doteraz s nikým takéto problémy nemala, všetci riadne
uhradili faktúry, jedine odporca nie.

Právny zástupca navrhovateľky zabezpečil a predložil súdu listinné dôkazy, ktoré podľa jeho názoru
preukazovali tú skutočnosť, že kombajnový zber priemyselných rajčín v roku 2006 a 2007 bol realizovaný
aj inými subjektmi za sumu 11.500.- Sk bez DPH. Navrhovateľka požiadala konkurenčnú spoločnosť
Združenie agropodnikateľov, D. nad Ž., aby jej poskytla informáciu, či ich družstvo v roku 2006 a v
roku 2007 realizovalo kombajnový zber priemyselných rajčín pre iné subjekty, ak áno, akú cenu im v
uvedených rokoch účtovali za zber z 1 ha. Združenie agropodnikateľov, D. nad Ž., jej prípisom zo dňa
7.9.2009 oznámilo, že v roku 2006 a v roku 2007 realizovalo kombajnový zber priemyselných rajčín pre
iné podnikateľské subjekty, pričom za uvedený zber im fakturovali za 1 ha sumu 11.500.- Sk bez DPH.
V prílohe ako dôkaz predložili aj dve nimi vystavené faktúry. Poukazujúc na uvedené skutočnosti bol
právny zástupca navrhovateľky toho názoru, že cenou obvyklou za zber priemyselných rajčín v roku
2006 a v roku 2007 bola suma 11.500.- Sk bez DPH. Takúto cenu za kombajnový zber fakturovali aj
iné, konkurenčné subjekty, nielen navrhovateľka. Navrhovateľka vykonala v období roku 2006 a roku
2007 kombajnový zber poľnohospodárskych rajčín pre viaceré subjekty, teda nielen pre odporcu. Ním
uvedené fyzické osoby zaplatili navrhovateľke za 1 ha sumu 11.500.- Sk, pričom zdôraznil, že tieto
subjekty pestovali priemyselné rajčiny na poliach nachádzajúcich sa vedľa polí odporcu.

Počas dokazovania navrhovateľka predložila prostredníctvom právneho zástupcu Úradný záznam o
zmene vykonanej v osvedčení o zápise do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka (SHR),
vydaným Mestským úradom v N. Z. dňa 20.5.1992 pod č. SHR/38/92, spísaný dňa 4.2.2002 na
Mestskom úrade v N. Z., Oddelenie finančné a správy daní, z ktorého listinného dokladu vyplýva,
že navrhovateľka mala oprávnenie vykonávať kombajnový zber poľnohospodárskych rajčín pre iné
subjekty.

Právny zástupca odporcu v konečnom návrhu uviedol, že podľa názoru odporcu, nebola riadne
uzatvorená zmluva o dielo, ktorá mala byť uzatvorená ústne, pričom počas dokazovania nebolo
preukázané, že či boli dohodnuté všetky podstatné náležitosti zmluvy o dielo. Podľa jeho názoru bolo
preukázané len to, že dohodu mal uzatvoriť manžel navrhovateľky, pričom nebolo preukázané, že by sa
bol stretol s odporcom. Opätovne spochybnil podpisy na výkaze prác, ktoré nie sú ani manželky odporcu,
ani odporcu samého. Mohlo tu dôjsť iba k bezdôvodnému obohateniu odporcu, ktorého výška je podľa
jeho názoru nepreukázaná. Z potvrdenia jedného subjektu, ako aj vyjadrenia samotnej navrhovateľky
o výške ceny za kombajnový zber rajčín nevyplýva jednoznačne, aké bezdôvodné obohatenie mohlo
dôjsť a nepostačuje to, ako objektívny dôkaz na jej určenie. Poukázal na to, že na území Slovenskej
republiky, vykonáva takýto zber minimálne päť subjektov a niektorí to vykonávajú aj bez DPH a taktiež
existuje aj ručný zber rajčín.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa § 120 ods. 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí
dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia
rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada.
Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Po vykonanom dokazovaní, teda po výsluchu účastníkov konania resp. ich právnych zástupcov, vyššie
uvedených svedkov, ako aj po oboznámení sa s listinnými dôkazmi predloženými a oboznámenými v

rámci dokazovania počas celého konania, súd po zhodnotení všetkých dôkazov tak jednotlivo, ako aj
v ich vzájomnej súvislosti, po prihliadnutí na všetko, čo vyšlo za konania najavo, ustálil nasledovný
skutkový a právny záver.

Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak
tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

Podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku
1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby,
ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý
sa im spravidla v tomto styku prikladá.

Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý
zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú
strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Na základe vyššie uvedených a citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že na základe ich výkladu
je možné ustáliť, kto je nositeľom práv a povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu, ktorý mohol
byť uzatvorený medzi subjektmi obchodného vzťahu. Na zistenie uvádzaných skutočností je potrebné
ozrejmiť okolnosti uzatvárania zmluvy, ako aj to, kto uzatváral zmluvu a v akom rozsahu mal oprávnenie
zmluvu uzatvárať, resp. koho vlastne jeho konanie s poukazom aj na obsah právneho úkonu zaväzovalo.
Skúmanie týchto skutočností resp. okolností v spoločnom kontexte je potrebné aj z dôvodu, že sami
o sebe nemôžu potom spôsobiť (ne)vymáhateľnosť pohľadávky, zánik záväzku, prípadne neplatnosť
zmluvy, ak nemožno nielen z označenia účastníkov, ale aj z celého obsahu právneho úkonu jeho
výkladom podľa § 34 a nasl. OZ a § 266 a nasl. Obchodného zákonníka zistiť, kto bol vlastne účastníkom
zmluvy, kto bol nositeľom práv a povinností z predmetného právneho vzťahu. Potom je nutné prihliadnuť
na všetky zistené skutkové okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy. V danom prípade je to o to ťažšie, že
neexistuje písomná zmluva, ktorá by jasnejšie preukazovala, kto, kedy a aký právny úkon uzatvoril, na
základe ktorého mohol vzniknúť predmetný obchodnoprávny vzťah. Tak navrhovateľka, ako aj odporca
v podstate nepopierali, že boli účastníkmi obchodnozáväzkového právneho vzťahu (napriek nejasnej
obrane odporcu, je toho jednoznačným dôkazom plnenie navrhovateľky v prospech odporcu).

Všeobecná úprava právnych úkonov je obsiahnutá v Občianskom zákonníku. Obchodný zákonník
obsahuje len niekoľko málo doplnkov, ktoré sú významné v obchodných vzťahoch. Zaoberá sa
predovšetkým otázkou, ako vykladať prejav vôle. Rozhodujúcim kritériom je úmysel konajúcej osoby. To
platí, ak takýto úmysel bol alebo musel byť známy strane, ktorej bol prejav vôle určený.

Podľa § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v hlave II. tejto časti zákona
jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné
časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená
ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 269 ods. 3 Obchodného zákonníka dohoda o určitej časti zmluvy sa môže nahradiť dohodou
strán o spôsobe umožňujúcom dodatočné určenie obsahu záväzku, ak tento spôsob nezávisí len od
vôle jednej strany. Ak má chýbajúcu časť zmluvy určiť súd alebo určitá osoba, vyžaduje sa, aby dohoda
mala písomnú formu, a platí obdobne § 291.

Vznik zmluvy je všeobecne upravený v Občianskom zákonníku (§ 40 a nasl). Obchodný zákonník
upravuje len niekoľko málo odchýlok a to so zreteľom na špecifickú úpravu obchodných zmlúv s cieľom
zjednodušiť a tým uľahčiť proces kontraktácie v obchodných vzťahoch.
V zmysle ustanovenia § 269 je významné rozlišovať zmluvy upravené v Obchodnom zákonníku ako
zmluvné typy a zmluvy nepomenované (inominátne). V danom prípade podľa záveru súdu mohlo dôjsť
k uzatvoreniu zmluvy o dielo v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, pretože celý posudzovaný
právny vzťah je typovo najbližší tejto pomenovanej zmluve.

Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo
a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť
aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto
určenia.

Podľa § 546 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve.

Podstatné náležitosti zmluvy o dielo sú uvedené v § 536 odsek 1. Sú nimi :
- dohoda o predmete plnenia
- záväzok zaplatiť cenu
Na platné uzavretie zmluvy sa nevyžaduje dohoda o lehote plnenia. Zmluva musí obsahovať aj
označenie zmluvných strán. Zároveň by sa v nej mali uviesť zástupcovia strán, ktorí sú oprávnení
vystupovať v ich mene a robiť zmeny zmlúv.
V dohode o predmete plnenia treba však spresniť vlastnosti diela, najmä technické, technologické a iné
kvalitatívne ukazovatele, ktoré sú dôležité pre posúdenie, či dielo bolo vykonané riadne, alebo s vadami.
Na platnosť zmluvy sa však vyžaduje záväzok objednávateľa zaplatiť cenu, ktorá musí byť dohodnutá,
alebo určená spôsobom určeným v zmluve.

V rámci dokazovania bolo preukázané, že v tomto prípade cena diela pre zahájením prác, teda
pred vykonaním diela, nebola riadne dohodnutá a nebol určený ani spôsob jej určenia. Ak na jednej
strane navrhovateľka bola uzrozumená a myslela si, že cenu diela riadne dohodla, odporca na druhej
strane si myslel, že cena nie je riadne dojednaná resp., že je dojednaná úplne inak, ako si to
navrhovateľka vykladala a myslela. Preto podľa názoru súdu, ak aj prejav vôle účastníkov predmetného
obchodnoprávneho vzťahu smeroval k tomu, aby uzatvorili zmluvu o dielo, nemohlo k jej uzatvoreniu
platne dôjsť, nakoľko neboli naplnené zákonné, predovšetkým podstatné náležitosti zmluvy o dielo -
cena diela. Na druhej strane je však evidentné, že došlo k vykonaniu prác a to v takej výške, ako to bolo
medzi účastníkmi tohto sporu určené.

Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa názoru súdu je nesporné, že pre odporcu boli vykonané práce, ktoré po vykonanom dokazovaní,
mohol súd ustáliť jednoznačne, pretože ich vykonanie nepopieral ani odporca a bez väčších ťažkostí
ich bolo možné jednoznačne určiť podľa predložených listinných dôkazov. Na základe uvedeného je
tiež nesporné, že po vykonaní prác mohol majetkový prospech získať jedine odporca a to plnením z
neplatného právneho úkonu (pre absenciu dohody o cene). Preto má povinnosť vydať bezdôvodné

obohatenie. V danom prípade však ide o výkony, práce, ktoré nie je možné vydať, preto prichádza do
úvahy len poskytnutie peňažnej náhrady. Nakoľko nastala situácia, že vrátenie toho čo sa nadobudlo nie
je možné, vzhľadom na túto nemožnosť pripadá v úvahu len peňažné plnenie. Súd určil cenu vykonaných
prác podľa predložených listinných dôkazov, ktoré považoval za dostačujúce na preukázanie takto
spravodlivo určenej ceny t.j. sumy 11.500.- Sk/ha, z ktorej odporca preukázateľne nezaplatil nič. Túto
cenu súd určil vlastnou úvahou pri použití listinných dôkazov, ako aj aplikáciou ustanovenia § 136 O.s.p.
nakoľko bol toho názoru, že prípadné možné znalecké dokazovanie by bolo vykonané s nepomernými
ťažkosťami (značný čas od uplynutia vykonania diela), ako aj so zbytočným navyšovaním trov celého
konania. Zároveň bol súd toho názoru, že namiesto znalca použil potvrdenia o výške ceny iných
právnických osôb, ktoré sa zaoberali v rozhodnom čase takou istou činnosťou, ktorá zakladala nároky
uplatnené v tomto spore.

Podľa § 365 veta prvá Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (účinného od 1.2.2004 do 15.1.2009) ak je dlžník v
omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky
z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba N. B. S. uplatňovaná
pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková
sadzba N. B. S. platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto
polroka.

Podľa § 768f Obchodného zákonníka ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na
omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.

Na základe uvedeného, keďže sa odporca v princípe do omeškania nedostal, pretože až rozhodnutím
súdu sa ustálil jeho dlh, (inak išlo o neplatný právny úkon) bol súd toho názoru, že úroky z omeškania
nie sú uplatnené, ani vyčíslené správne a dôvodne, zároveň teda nie sú dôvodne uplatnené ani
navrhovateľom určené zročné úroky z omeškania, ktoré boli v petite návrhu tiež ohraničené a vyčíslené.
Preto súd v tejto časti návrh navrhovateľky zamietol.

Rozhodnutie o náhrade trov konania je v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 7 O.s.p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky
trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti
tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami § 142
ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 7 O.s.p., navrhovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania v takom
rozsahu, ako to bolo potrebné na účelné uplatňovanie a bránenie jeho práv proti odporcovi, ale iba zo
súdom priznanej istiny 6.052,70 eur. Presnú výšku priznanej náhrady trov konania súd ustáli a vyčísli
samostatným uznesením, až po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Nitre. Odvolanie musí obsahovať náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2 O.s.p. Ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 16. 11. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.