Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/68/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219204778
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7219204778.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša vo veci starostlivosti súdu o mal. N. S. nar.
XX.X.XXXXzastúpenéhokolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodinyKošicedieťaťa
rodičov: matky B.. Z. S., I.. nar. X.X.XXXX bývajúcej v R. na J. ulici č. XX zastúpenej K.. Františkom
Svatuškom advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Humennom na Námestí slobody č. 25 a otca
Ing. N. S. nar. XX.X.XXXX prihláseného k trvalému pobytu v I. na G. ulici č. XXXX/XX t.č. bývajúceho
v R. na B. ulici č. X v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu
na čas do rozvodu manželstva o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k.

26P/129/2019 - 590 zo dňa 22.10.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Z a s t a v u j e konanie o výchove, úprave styku a v súvisiacom výroku o práve zastupovať maloletého
N. a spravovať jeho majetok (výroky I., II., V. a VI.).

II. Z a s t a v u j e odvolacie konanie vo výrokoch o zrušení neodkladného opatrenia nariadeného
uznesením Okresného súdu Košice II č.k. 14P/223/2018-18 zo dňa 22.11.2018 v spojení s uznesením
KrajskéhosúduvKošiciachč.k.8CoP/122/2019-68zodňa31.5.2019včastiurčeniavýživnéhozostrany

povinného otca na mal. N. (výrok VIII.) a o zrušení neodkladného opatrenia nariadeného uznesením
Okresného súdu Košice II č.k. 43P/34/2021-104 zo dňa 15.4.2021 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Košiciach č.k. 8CoP/159/2021-200 zo dňa 8.7.2021 (výrok IX.).

III. P o t v r d z u j e výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu matky na určenie výživného
za obdobie od 3.7.2018 do 23.5.2019 (výrok VII.).

IV. M e n í rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného a súvisiacom výroku o dlžnom výživnom

tak, že otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. N. sumou 150 Eur mesačne za obdobie od
24.5.2019 do 28.2.2021, sumou 180 Eur mesačne za obdobie od 1.3.2021 do 20.6.2022 a dlžné výživné
n e u r č u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zveril mal. N. do osobnej starostlivosti matky.
Výrokom II. rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní mal. N. zastupovať a spravovať jeho
majetok. Výrokom III. zaviazal otca prispievať na výživu mal. N. sumou 150 Eur mesačne za obdobie
od 24.5.2019 do 28.2.2021 a sumou 180 Eur mesačne za obdobie od 1.3.2021 opakovane do budúcna,

ktorú je povinný platiť matke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Výrokom IV. dlžné výživné pre mal. N.
za obdobie od 24.5.2019 do 31.10.2021 v sume 3.165,84 Eur zaviazal otca zaplatiť matke do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku súdu. Výrokom V. upravil styk otca s mal. N. každý párny týždeň kalendárneho
roka od piatku od 16:30 hod. do nedele do 17:00 hod. a každý nepárny týždeň kalendárneho roku vstredu a vo štvrtok vždy od 16:00 hod. do 18:30 hod. s tým, že v určenom čase je otec oprávnený
prevziať mal. od matky v mieste bydliska matky a povinný v určenom čase maloletého matke v mieste
jej bydliska aj odovzdať. Výrokom VI. uložil matke povinnosť maloletého na styk s otcom riadne pripraviť

a v určenom čase maloletého otcovi v mieste jej bydliska odovzdať a od otca aj prevziať. Výrokom VII.
návrh matky na určenie výživného od otca za obdobie od 3.7.2018 do 23.5.2019 zamietol. Výrokom
VIII. zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Košice II č.k. 14P/223/2018-18
zo dňa 22.11.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP/122/2019-68 zo dňa
31.5.2019 v časti určenia výživného zo strany povinného otca na mal. N.. Výrokom IX. zrušil neodkladné

opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 15.4.2021 č.k. 43P/34/2021-104 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 8.7.2021 č.k. 8CoP/159/2021-200. Výrokom
X. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil článkami 3, 4 a 5 Zákona o rodine, § 24 ods. 1, 4, 5, § 25 ods. 1,
2, 4, § 28 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona

o rodine, § 52, § 57, § 111 písm. b), 120 ods. 1, § 363 CMP. Zistil, že rodičia od júla 2018 nežijú
v spoločnej domácnosti. Prihliadol najmä na ústne a písomné vyjadrenia účastníkov konania, správy
a vyjadrenia kolízneho opatrovníka, priebeh a výsledky realizovaného výchovného opatrenia medzi
rodičmi ako aj závery vykonaného znaleckého dokazovania Ústavom pre znaleckú činnosť v Pyschológii
a Psychiatrii, spol. s r.o., ktorý vo svojom znaleckom posudku č. 103/2020 zo dňa 19.05.2021 v právnej

veci rozvodu manželstva rodičov a úpravy rodičovských práv a povinností k mal. N., k aktuálnym
vývinovýmpotrebámmal.N.uviedol,žemaloletýjedieťaťom,ktoréaktuálneukončiloobdobiebatolivého
veku a vstúpilo do obdobia predškolského veku, ktoré trvá od 3 do 6 rokov veku dieťaťa. Najbližšími
vzťahovými osobami dieťaťa sú rodičia, keďže dieťa trávi čas najmä s matkou, s ktorou má fixované
určité rituály, logicky ona je tou najbližšou vzťahovou osobou. Otec je mu tiež blízkou vzťahovou osobou,

jeho rola v zmysle identifikácie s mužskou rolou bude postupne ešte nadobúdať väčšiu dôležitosť v
období predškolského veku a samozrejme i v ďalších vekových obdobiach. Podľa znaleckého posudku
má dieťa v tomto vekovom období v globále najmä potrebu citovej istoty a bezpečia, ktorá by mala
byť uspokojovaná v rodine, tiež potrebu učenia, rozvíjania rôznych schopností, zručností, dôležitá je aj
jeho sebarealizácia. Nakoľko mal. N. sa od svojho narodenia až do súčasnosti nachádza nepretržite vo

faktickej osobnej starostlivosti svojej matky, ktorá s ním až do dovŕšenia 3 rokov veku bola na rodičovskej
dovolenke a je pre neho nielen najbližšou vzťahovou osobou, ale na základe výsledkov opakovaného
sociálneho šetrenia mal súd prvej inštancie za preukázané, že dokáže maloletému zabezpečiť vo
svojej domácnosti vhodné výchovné prostredie, uspokojovať jeho hmotné potreby a vytvoriť stabilné
a bezpečné rodinné prostredie, pričom v jej starostlivosti neboli sociálnym šetrením zistené žiadne

nedostatky ani chyby, rozhodol v súlade s odporúčaním kolízneho opatrovníka a zveril mal. N. do
osobnej starostlivosti matky. Aj napriek nesúhlasu otca so zverením maloletého do osobnej starostlivosti
matky, prihliadajúc na jeho argumenty uvedené v tomto konaní, dospel k záveru, že v záujme mal. N.
je, aby naďalej zotrval v osobnej starostlivosti matky a mal zabezpečený pravidelný kontakt s otcom.
Konštatoval,žekmatkemámaloletývytvorenúnajsilnejšiucitovúväzbu,pričomtátoajsvojimdoterajším

správaním preukázala, že napriek vzájomným konfliktom s otcom, rešpektuje jeho miesto a úlohu v
živote dieťaťa. Právo a povinnosť zastupovať mal. N. a spravovať jeho majetok priznal obom rodičom,
ktorí sú v zmysle ustanovení Zákona o rodine zákonnými zástupcami maloletého dieťaťa, pričom z
vykonaného dokazovania nezistil žiadne relevantné skutočnosti, z ktorých by vyplývalo ohrozovanie
záujmov maloletého prípadne zneužívanie týchto práv zo strany niektorého rodiča, pre ktoré by súd mal

priznať tieto práva a povinnosti len jednému z nich. Pri určovaní výživného súd prvej inštancie vychádzal
zo zásad uvedených v § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 1 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Dôsledne
posúdil pomery účastníkov a dospel k záveru, že suma 150 Eur mesačne na výživu mal. N. od otca
za obdobie od podania návrhu na začatie konania, t.j. od 24.5.2019 do 28.2.2021 a suma 180 Eur
mesačne od 1.3.2021, t.j. od nástupu maloletého na predškolské vzdelávanie do budúcna je primeraná

odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a zároveň aj príjmovým a majetkovým pomerom rodičov.
Poukázal na skutočnosť, že táto suma zodpovedá nie len odôvodneným potrebám maloletého, ktorý bol
od začatia konania vo veci samej v celodennej osobnej starostlivosti matky a od 1.3.2021 navštevuje
predškolské zariadenie, má výdavky spojené s plnením školských povinností, potrebami všeobecného
charakterunabývanie,zdravotnépotreby,stravuaoblečenie,aleajnavoľnočasovéazáujmovéčinnosti,

ktorým sa venuje a ktorým by sa do budúcna chcel venovať (napr. krúžok angličtiny), vychádzajúc
predovšetkým z matkou uvádzaných výdavkov, ale zároveň maloletému umožní podieľať sa na životnej
úrovni oboch jeho rodičov. Z výpovede rodičov mal preukázané, že väčšinu osobných výdavkov mal.
N., ako aj priame výdavky spojené s jeho bývaním a osobnými potrebami hradí matka a otec na jehovýživu prispieval iba sumou 50 Eur mesačne. Uviedol, že ak otec zabezpečil maloletému veci či osobné
potreby, podľa vlastného vyjadrenia ich ponecháva vo svojej domácnosti a matke ich neodovzdáva.
Jeho námietky voči výdavkom maloletého posúdil súd prvej inštancie ako nedôvodné, nakoľko matkou

uvádzané výdavky na stravu, oblečenie, obuv a osobné potreby mal. N. považoval za primerané jeho
veku, aktívnemu obdobiu rýchleho fyzického rastu ako aj potrebám dieťaťa, zohľadňujúce všeobecne
známeskutočnostioaktuálnychcenáchpotravín,oblečenia,obuviapotriebpredeti.Snástupomdieťaťa
na predškolské vzdelávanie sa jeho výdavky nepochybne ešte zvýšili a to nie len o poplatky spojené s
návštevou tohto zariadenia, ale aj z hľadiska osobných potrieb napr. na oblečenie a obuv potrebnú do

škôlky, hygienických potrieb, ako aj na aktivity organizované škôlkou. Z vykonaného dokazovania súdu
prvej inštancie vyplynulo, že v rozhodnom období bola matka s mal. N. súvisle na rodičovskej dovolenke
do 15.2.2021, kedy nastúpila do zamestnania k novému zamestnávateľovi M. Košice, do pracovného
pomerunadobuurčitúspríjmomvúhrnnej výške4.468,52Eurvčistomzaobdobieod2/2021do8/2021.
Počas obdobia rodičovskej dovolenky mala nárok len na rodičovský príspevok a prídavky na dieťa, ktoré
sa postupne zvyšovali zo sumy 220,70 Eur mesačne na sumu 378,10 Eur mesačne a zo sumy 24,34

Eur mesačne na sumu 25,50 Eur mesačne. V tomto období matka iný príjem (s výnimkou výživného
na maloletého 50 Eur mesačne a manželského výživného 100 Eur mesačne určených neodkladným
opatrením súdu od otca) nemala a sama hradila všetky výdavky domácnosti, výdavky svoje aj mal. N..
Výdavky matky spojené s bývaním v sume 130 Eur mesačne ako poplatok bytovému družstvu, 5 Eur
mesačne za plyn, 14,10 Eur mesačne za elektrinu, 20 Eur mesačne TV a internet, 15 Eur mesačne

kredit na mobilný telefón, 25 Eur mesačne na MHD a 20 Eur mesačne na cestovné mimo Košíc, ako
aj jej ďalšie výdavky spojené s užívaním bytu a výdavkami na stravu a potreby domácnosti uvádzané
matkou, posúdil súd prvej inštancie za primerané a zodpovedajúce všeobecne známym skutočnostiam
o aktuálnych cenách bývania, potravín, oblečenia, obuvi a potrieb do domácnosti. V tejto súvislosti
konštatoval, že len vďaka tomu, že matka býva v nájomnom byte, ktorý patrí jej matke, dokázala

značne znížiť výdavky na bývanie pre seba a maloletého, ktoré by inak musela vynaložiť na bývanie
v prípade, ak by uzavrela napr. riadnu nájomnú zmluvu s cudzou osobou (kde by musela nevyhnutne
hradiť aj nájom), resp. by si chcela zabezpečiť bývanie sama napr. kúpou nehnuteľnosti. Zdôraznil, že
tvrdenia otca o tom, že byt v ktorom matka aktuálne býva bol zakúpený z jej vlastných prostriedkov,
rovnako ako jeho tvrdenia o matkou naakumulovaných finančných prostriedkoch z obdobia, keď žili v

spoločnej domácnosti, či privlastnení si nejakej sumy z domácnosti, neboli v konaní žiadnym spôsobom
preukázané a matka ich vo svojom vyjadrení výslovne poprela. Za nedôvodný výdavok posúdil matkou
uvádzané výdavky na životné poistenie pre seba aj maloletého a úrazové poistenie pre matku. Ako
dôvodný výdavok matky posúdil výdavok na aupair 30 Eur mesačne s poukazom na skutočnosť, že
rodičia v zmysle rozhodnutia súdu obaja naraz navštevovali RPPS Úradu, práce, sociálnych vecí a

rodiny Košice na realizáciu nariadeného výchovného opatrenia, kedy je potrebné zabezpečiť osobnú
starostlivosť o maloletého inak ako zo strany rodičov. Pri určovaní výživného na strane matky zohľadnil
skutočnosť, že s nástupom do pracovného pomeru došlo k zvýšeniu príjmu na jej strane v porovnaní so
sociálnym dávkami, na ktoré mala nárok počas rodičovskej dovolenke. Konštatoval, že pri rozhodovaní
o výške výživného zohľadnil značný nepomer príjmov oboch rodičov v rozhodnom období v neprospech

matky najmä počas obdobia rodičovskej dovolenky, ako aj skutočnosť, že za súčasnej situácie otec
okrem50Eurmesačnenavýživumaloletéhoa100Eurmesačnevýživnéhonamatku,zvládahradiťpopri
svojich bežných výdavkoch, splátky dlhu pre svojich rodičov v sume, ktorú si určil na minimálne 500 Eur
mesačne. Dokazovaním zistil, že v priebehu celého rozhodného obdobia bol otec zamestnaný v riadnom
pracovnom pomere u rovnakého zamestnávateľa Q. s.r.o., s priemerným príjmom v čistom od 1/2019

- 7/2021 v sume 1.008,12 Eur mesačne a od 8/2021 do 9/2021 v sume 1.005,56 Eur. Okrem toho bol
spoločníkom v jednoosobovej spoločnosti C. s.r.o., ktorá však v roku 2018 a 2019 vykazovala v daňovom
priznaní stratu a v roku 2020 zisk z podnikania vo výške 774 Eur. Dňa 13.3.2020 otec túto spoločnosť
previedol na inú osobu za dohodnutú odplatu 99 Eur, podľa jeho vyjadrenia s cieľom vyhnúť sa likvidácii
spoločnosti. Iné príjmy otca v tomto konaní neboli súdom prvej inštancie preukázané. Pri posúdení

otcom uvádzaných výdavkov a jeho príjmov dospel k záveru, že v možnostiach a schopnostiach otca je
prispievať na výživu mal. N. sumou 150 Eur mesačne a od nástupu na predškolské vzdelávanie sumou
180 Eur mesačne. Aj keď výdavky spojené so zabezpečovaním bývania možno považovať spravidla za
dôvodné, mal za to, že splátky dlhu pre rodičov zo strany otca nemožno uprednostniť pred výživným pre
maloleté dieťa s poukazom na skutočnosť, že konkrétnu výšku dlhu otec presne nepreukázal, uviedol

len vlastný výpočet celkovej sumy, z ktorého vychádzal, splácanie dlhu nie je stanovené fixne dohodou
či zmluvou medzi stranami, čo do výšky a ich splatnosti, výšku splátok si stanovil sám a aj samotný
otec vo svojej výpovedi uviedol, že pri splácaní dlhu jeho rodičia zohľadňujú jeho aktuálne výdavky a
možnosti. Súd prvej inštancie poukázal aj na skutočnosť, že v zmysle Zákona o rodine má každé dieťaprávo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov a túto skutočnosť je nutné zohľadniť aj pri
rozhodnutí súdu o výživnom. Pri zisťovaní životnej úrovne otca v porovnaní s matkou súd prvej inštancie
zohľadnil aj možnosť užívania motorového vozidla, ktoré má poskytnuté bezodplatne zo strany jeho

rodičov, za úhradu bežných výdavkov spojených s prevádzkou automobilu. Za neprimeraný výdavok
na strane otca posúdil výdavok 80 Eur mesačne na mobil a internet. Určením vyživovacej povinnosti
otca k mal. N. v sume po 150 Eur mesačne od 24.5.2019 (t.j. od podania návrhu na začatie konania)
do 28.2.2021 (t.j. do ukončenia rodičovskej dovolenky) a v sume 180 Eur mesačne od 1.3.2021 (t.j. od
nástupu dieťaťa na predškolské vzdelávanie) do budúcna, vznikla otcovi povinnosť zaplatiť za obdobie

od 24.5.2019 do 31.10.2021 (t.j. za 8 dní a 21 mesiacov pod 150 Eur mesačne a za 8 mesiacov po
180 Eur mesačne) výživné v celkovej sume 4.628,72 Eur. Zo zhodného vyjadrenia rodičov a doložených
listín súd prvej inštancie zistil, že v rozhodnom období otec na výživu mal. N. matke prispieval len sumou
50 Eur mesačne, t.j. za 8 dní a 21 mesiacov celkovo 1.462,88 Eur, iné sumy otec započítať do výživného
nežiadal, ani ich úhradu súdu nepreukázal. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie rozhodol, že dlh
na výživnom zo strany povinného otca pre mal. N. za obdobie od 24.5.2019 do 31.10.2021 v sume

3.165,84 Eur je otec povinný zaplatiť matke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že nezistil
žiadne mimoriadne dôvody na strane otca, ktoré by odôvodňovali určenie dlhšej lehoty splatnosti dlhu na
výživnom. Súd prvej inštancie zamietol návrh matky na určenie výživného od otca pre mal. N. za obdobie
pred podaním návrhu na začatie konania t.j. za obdobie od 3.7.2018 do 23.5.2019, nakoľko na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že matka v konaní nepreukázala dôvody hodné osobitného

zreteľa na priznanie výživného v tejto časti. Pri rozhodovaní o úprave styku dospel k záveru, že uvedená
úprava styku otca s maloletým je v súlade so záujmami mal. dieťaťa, rešpektuje jeho vek, vývinové
potreby aj potrebu zachovania kontaktu s oboma rodičmi. Doterajší styk otca s mal. N. prebiehal na
základe rozhodnutí súdu o nariadených neodkladných opatreniach upravujúcich styk otca s maloletým,
ktorý sa postupne rozširoval. Prihliadol aj na skutočnosť, že maloletý od 1.3.2021 navštevuje materskú

školu,vktorejsaprimeraneapomernerýchloadaptoval,sčímjespojenáajistámieraosamostatňovania
sa dieťaťa od matky. Znalec uviedol, že vzhľadom na aktuálnu fázu vývinu dieťaťa je mal. N. schopný už
prespať v domácnosti inej osoby a z vykonaného dokazovania jasne vyplynulo, že maloletý domácnosť
otca pozná a už od júla 2021 si postupne osvojuje praktickú starostlivosť pri zaspávaní aj v domácnosti
otca. Nakoľko rozhodnutím súdu o úprave rodičovských práv a povinností k mal. N. vo veci samej odpadli

dôvody, pre ktoré boli nariadené neodkladné opatrenia, súd prvej inštancie ich podľa § 363 CMP zrušil.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.

3. Proti tomuto rozsudku, len proti výrokom II. o zastupovaní a spravovaní majetku maloletého, IV. o
splatnosti dlžného výživného a V. o úprave styku otca s maloletým podala v zákonnej lehote odvolanie

matka.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj otec a to proti všetkým
jeho výrokom. Výrok VII. o zamietnutí návrhu matky na určenie výživného za obdobie od 3.7.2018 do
23.5.2019 však žiadnym spôsobom nenamietal.

5. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP).

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

8. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

9. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

10. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.11. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností

k mal. N. na čas do rozvodu manželstva. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie zveril mal.
N. do osobnej starostlivosti matky, určil, že obaja rodičia majú právo zastupovať ho a spravovať jeho
majetok,otcoviurčilvočimal.N.vyživovaciupovinnosť,určildlžnévýživné,upravilstykotcasmaloletým,
uložil otcovi aj matke v tejto súvislosti povinnosti, zamietol návrh matky na určenie výživného za
obdobie pred podaním návrhu, zrušil doteraz platné nariadené neodkladné opatrenia (bližšie pozri bod

1 odôvodnenia).

16. Rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 14P/162/2018 - 1905 zo dňa 6.5.2022 bolo manželstvo
rodičov mal. N. právoplatne rozvedené dňom 21.6.2022 a mal. N. bol zverený na čas po rozvode
do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.

Otcovi bola určená vyživovacia povinnosť v sume 200 Eur mesačne od právoplatnosti výroku o
rozvode manželstva a bol upravený jeho styk s maloletým. Návrh kolízneho opatrovníka na vyhlásenie
predbežnej vykonateľnosti výroku o úprave styku otca s mal. N. bol zamietnutý. Konanie v časti o návrhu
matky na určenie výživného pre mal. N. od otca za obdobie od 3.7.2018 do právoplatnosti rozsudku
o rozvode manželstva bolo z dôvodu späťvzatia zastavené. Rodičom bolo uložené výchovné opatrenie

- povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu na Referáte
poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice po dobu 6 mesiacov
odo dňa právoplatnosti rozsudku súdu. Matke aj otcovi bola uložená povinnosť nahradiť trovy štátu
každému v sume 529,87 Eur na účet Okresného súdu Košice II do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

17. Rozhodovacia prax súdov pripúšťa, že vydané rozhodnutie súdu o úprave výkonu práv a povinností
rodičov k maloletému dieťaťu (§ 36 ZR) sa za istých okolností stane neúčinným. K neúčinnosti tohto
rozhodnutia dochádza na základe právne významných skutočností, ako sú napríklad rozvod manželstva
alebo obnovenie spolužitia rodičmi maloletého (viď R 31/1968 a R 8/1982). Rozvod manželstva rodičov

maloletého dieťaťa je skutočnosť, s ktorou zákon spája obligatórnu úpravu práv a povinností rodičov
k maloletému dieťaťu na čas po rozvode (§ 24 ods. ZR), a to bez ohľadu na to, či prípadne už práva
a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu (ne)boli upravené skorším rozhodnutím súdu alebo ich
dohodou. Eventuálna skoršia úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu (podľa § 36 ods.1
ZR) stráca účinnosť právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode manželstva rodičov. Rozhodnutie sa v tomto

prípade stáva neúčinným od momentu, kedy nastala právna skutočnosť spôsobujúca neúčinnosť tohto
rozhodnutia (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 306/2009 zo dňa 14. januára 2010).

18. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne
konať a rozhodnúť, pričom tieto predpoklady je súd povinný skúmať z úradnej povinnosti, v ktoromkoľvek

štádiu konania. Základnou vecnou procesnou podmienkou odvolacieho konania je i existencia
rozhodnutia súdu napadnutého odvolaním.

19. Odvolací súd konštatuje, že právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva rodičov mal. N. (ktorým
súd prvej inštancie zároveň upravil pomery manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode)

vznikla neodstrániteľná prekážka konania, pre ktorú nie je možné v konaní o výchove a úprave styku
pokračovať, preto odvolací súd konanie o výchove mal. N. a úprave jeho styku s otcom na čas do
rozvodu podľa § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP zastavil. Rovnako zastavil konanie aj vovýroku, ktorý na tieto výroky nadväzoval a bol na nich závislý, a to konanie o tom, kto bude maloletého
zastupovať a spravovať jeho majetok.

20. Odvolací súd zároveň zastavil aj konanie o odvolaní otca proti výrokom o zrušení neodkladných
opatrení. Napadnuté nariadené neodkladné opatrenia mali časovo obmedzenú platnosť do
právoplatného skončenia rozvodového konania účastníkov. Rozvod rodičov mal. N. nadobudol
právoplatnosť dňom 21.6.2022, preto týmto dňom v súlade s § 333 CSP zanikli aj nariadené neodkladné
opatrenia. Vzhľadom na to, že ide o procesnú podmienku konania, ktorá je neodstrániteľná, odvolací súd

v súlade s § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP odvolacie konanie o zrušení neodkladných
opatrení (výroky VIII. a IX.) zastavil.

21. Pretože o výchove a úprave styku a o súvisiacom výroku o práve zastupovať a spravovať majetok
maloletého (výroky I., II., V. a VI.) bolo nanovo rozhodnuté v rozvodovom konaní, odvolací súd
posudzoval odvolacie dôvody účastníkov konania len voči výrokom o výživnom (výroky III. a VII.) a

dlžnom výživnom (výrok IV.).

22. Matka v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie k výrokom o výživnom a dlžnom výživnom
namietala splatnosť dlhu na výživnom za obdobie od 24.5.2019 do 31.10.2021 a to od vykonateľnosti
rozsudku a nie od jeho právoplatnosti. Navrhla, aby odvolací súd prehodnotil výrok o povinnosti otca

prispievať na výživu mal. N. sumou 150 Eur mesačne a priznal výživné už od podania neodkladného
opatrenia, t.j. od 19.11.2018 do 28.2.2021 a v sume 180 Eur mesačne od 1.3.2021 opakovane do
budúcna. Zároveň navrhla zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie o dlžnom výživnom tak, že zaviaže
otca zaplatiť na jej účet dlžné výživné za obdobie od 19.11.2018 do 31.10.2021 v sume 3.800 Eur do
3 dní od doručenia rozsudku v zmysle § 44 CMP.

23. Otec v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie k výrokom o výživnom a dlžnom výživnom
namietal náklady matky na mal. N. v sume 30 Eur mesačne za jeho stráženie v čase jej sedení u
kolízneho opatrovníka, RPPS, alebo na iných orgánoch štátnej a verejnej správy. On pritom viackrát
navrhol matke, či už pred kolíznym opatrovníkom a psychologičkami RPPS svoj návrh na stráženie

dieťaťa, že starostlivosť o maloletého v čase sedení matky pred kolíznym opatrovníkom a RPPS alebo
iných orgánov štátnej a verejnej správy, resp. tiež aj pri jej iných nutných potrebách, že on zabezpečí
stráženie maloletého, a to buď vlastnou účasťou a stykom s maloletým, alebo zabezpečí svojich rodičov,
s ktorými má maloletý vybudovaný láskavý vzťah, teší sa z ich prítomnosti a ktorý sa radi v potrebnom
čase o neho postarajú. Matka však takúto pomoc opakovane výslovne a striktne odmietla. Zároveň sa

ohradil voči samotnej sume výživného aj tým, že pokiaľ on má prispievať na potreby mal. N. svojimi
financiami matke, tak druhú polovicu súdom určenej sumy má zabezpečiť ona, nakoľko už pracuje a má
vyššie vzdelanie druhého stupňa s titulom RNDr. a PhD. Navrhol odvolaciemu súdu vylúčiť z výdavkov
matky sumu 30 Eur na jej bezdôvodné vynakladanie za opatrovateľku. Navrhol, aby odvolací súd zmenil
rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že ho zaviaže prispievať na výživu mal. N. sumou 120 Eur mesačne

za obdobie od 24.5.2019 do 28.2.2021 a sumou 150 Eur mesačne za obdobie od 1.3.2021 opakovane
do budúcna, ktorú by bol povinný platiť matke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a aby dlžné výživné
za obdobie od 24.5.2019 do 31.10.2021 mu bolo uložené zaplatiť matke do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

24. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca k výrokom o výživnom a dlžnom výživnom uviedla, že otec
navrhol, aby bola výška výživného znížená o sumu 30 Eur, čo predstavuje odmenu za opatrovateľské
služby v čase, keď ona musí byť na súdnych pojednávaniach, výchovných opatreniach, výsluchoch
na polícii, jednaniach na Okresnom úrade Košice, na ÚPSVaR Košice. Otec to zdôvodňuje tým, že o
maloletého sa môžu postarať jeho rodičia. Toto ona odmieta. Nedá sa to realizovať z logických dôvodov

z časovej náročnosti a problematickej komunikácie s otcom. Ďalej uviedla príklad, že sa zúčastňuje
napríklad na výsluchu na polícii vo veci návrhu na začatie trestného konania proti nej, ktoré podal
samotný starý otec a bolo by maximálne neprijateľné, aby ona zverila maloletého tomuto človeku, ktorý
ju bezdôvodne tyranizuje aj takýmto spôsobom. Uviedla, že otec aj starý otec sa voči nej, ako v minulosti,
tak aj v súčasnej dobe, správajú neprimerane, vulgárne. Zdôraznila svoje negatívne poznatky so starými

rodičmi zo strany otca, preto podľa jej názoru do úvahy neprichádza návrh, aby zverovala dieťa do
starostlivosti svokrovcov.25. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky k výrokom o výživnom a dlžnom výživnom uviedol, že táto žiada
ešte väčšie výživné dokonca od 19.11.2018, pričom mu hrubo odopierala dieťa už vyše pol roka od jej
svojvoľného odchodu zo spoločnej domácnosti, z ktorej vytrhla dieťa a znemožňovala mu pravidelný a

dôstojný styk s dieťaťom. Poukázal na to, že matka udáva jej údajnú finančnú nedostatočnosť napriek
tomu, že už sedem dní po jej odchode zo spoločnej domácnosti dala sprostredkovateľovi predaja zálohu
nabytnaJ.ulicič.XXvKošiciacha25dnípojejodchodekúpilatrojizbovýbytvhodnote91.000Eur,ktorý
nechala napísať na meno svojej matky, ktorá je už dvadsať rokov dlhodobo nezamestnaná. Poukázal aj
na tvrdenie matky, že po celú dobu vyše troch rokov sa oháňa tvrdeniami, že maloletý je stále kojený.

Keďže ani súd, ani súdny znalec jej nedokázali tieto tvrdenia vyvrátiť, pokladá za neadekvátne, aby
súd matke vôbec priznával akékoľvek ďalšie zvýšené výživné na dieťa, nakoľko podľa jeho názoru je
výživné v sume 50 Eur mesačne na kojené dieťa plne postačujúce, ba až presahujúce potreby dieťaťa.
Toto výživné už matka poberala od neho na základe vydaného neodkladného opatrenia a ktoré jej
platí už vyše troch rokov. Má za to, že matka kupuje mal. N. tie isté plienky, ako mu boli kupované
ešte počas spoločného života s ním, a to si vie súd aj overiť, že tieto v rôznej veľkosti aj dnes stoja

v predajniach LIDL 6 Eur - 7 Eur v počte 56 kusov, čiže na mesiac bohato postačuje dieťaťu 10 Eur
na plienky a ďalších 40 Eur zostáva na jeho ošatenie, nakoľko dieťa malo od neho všetko potrebné
vybavenie vrátane trojkočiara, postieľky, vaničky, prádla a ošatenia, ktoré matka zobrala po odchode
so sebou a on jej priebežne ponúkal ďalšie ošatenie a obutie pre dieťa, ktorým však matka pohŕdala,
pretože nie sú značkové a odmieta ich.

26. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky k výrokom o výživnom a dlžnom výživnom uviedol, že jej
tvrdenia o nákladoch na opatrovateľské služby sú podvod. Nijako súdu nepreukázala jej platby za
opatrovateľské služby o maloletého. Matka dobre vie, že starí rodičia maloletého z jeho strany majú
v Košiciach svoj vlastný zariadený byt a všetky podmienky na starostlivosť o maloletého počas jej

neprítomnosti či už v práci alebo na úradoch či na polícii. Matka výslovne a opakovane odmietla jeho
žiadosť, a to aj pred psychologičkou, že o maloletého sa v čase jej neprítomnosti postarajú starí rodičia z
jeho strany, a to nielen starý otec, ktorého matka účelovo krivo obviňuje, ale aj stará matka. Za klamstvo
matky považuje jej tvrdenie o vulgárnom správaní sa a vyjadrovaní starého otca. On popiera, že by sa
jehorodičiasprávalinásilníckyaleboinaknevhodne,čobyohrozovalopsychický,fyzickýasociálnyvývin

maloletého. Uviedol, že je to práve matka, ktorá sedemkrát podala trestné oznámenie na starého otca,
sedemkrát krivo vypovedala, nepravdivo a dehonestujúco obvinila starého otca s tým, že teraz takémuto
človeku nezverí dieťa. Mal. N. sa na druhej strane pri styku so starým otcom veľmi teší, spoločne sa
hrajú, bicyklujú, hrajú futbal a syn sa už teší na leto na záhrade u starých rodičov a na dedkove bazény
na chalupe. Zdôraznil, že mal. N. sa veľmi teší a je šťastný aj v prítomnosti starej matky, ktorá má

profesionálne zdravotnícke vzdelanie.

27. Otec v doplnení odvolania namietal procesné pochybenie súdu prvej inštancie, keď zrušil nariadené
neodkladné opatrenia, ktoré mali trvať do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva.

28. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, aj s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu
danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné
vo výroku o zamietnutí návrhu matky na určenie výživného za obdobie od 3.7.2018 do 23.5.2019 (výrok
VII.) podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť a vo výrokoch o výživnom otca (výrok III.) a súvisiacom výroku o

dlžnom výživnom (výrok IV.) podľa § 388 CSP zmeniť, lebo nie sú splnené podmienky na ich potvrdenie
ani zrušenie.

29. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletého od začatia tohto konania dňa 24.5.2019 nežili v
spoločnej domácnosti, preto boli splnené podmienky len pre rozhodnutie o výživnom od začatia konania

dňa 24.5.2019 do právoplatnosti výroku o rozvode 20.6.2022 v zmysle § 65 Zákona o rodine, podľa
ktorého ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo
schváli ich dohodu o výške výživného.

30. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného
ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akejmiere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy

výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

31. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

32. Odvolací súd po dôslednom oboznámení sa so spisovým materiálom ako aj s rozsudkom Okresného
súdu Košice II č.k. 14P/162/2018-1905 zo dňa 6.5.2022, ktorým rozviedol manželstvo účastníkov
konania dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav (§ 35 a § 36 CMP) a správne

postupoval, ak neurčil výživné za obdobie pred podaním návrhu na začatie konania, t.j. za obdobie
od 3.7.2018 do 23.5.2019, nakoľko na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že matka
v konaní nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného v tejto časti. Dôvody
hodné osobitného zreteľa je vždy potrebné posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu, pričom za
relevantné by mohol byť posúdený napr. zdravotný stav matky, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok,

alebo konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné
(vyhrážky,násilie).Pretožesúdprvejinštanciepostupovalpriposudzovanídôvodovhodnýchosobitného
zreteľa v zmysle Zákona o rodine, odvolací súd zamietnutie návrhu matky na priznanie výživného
za obdobie ešte pred podaním návrhu vo veci samej ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu odkazuje a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia
doplnil ďalšie dôvody. Matka ani v odvolacom konaní nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa
pre priznanie výživného skôr, ako od podania návrhu.

33. Po dôslednom posúdení zisteného skutočného stavu veci a vyhodnotení vykonaného dokazovania

odvolací súd so zreteľom na preukázané zárobkové možnosti otca a odôvodnené potreby maloletého
dieťaťa dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého
sumou150Eurmesačneodpodanianávrhu,t.j.od24.5.2019do28.2.2021aod1.3.2021,t.j.odnástupu
maloletého do materskej školy v sume 180 Eur. Keďže v tomto konaní sa rozhodovalo o výživnom pre
mal. N. do rozvodu jeho rodičov, odvolací súd musel zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku

o určení výživného pre mal. N. tak, že ho určil len do právoplatnosti rozvodu jeho rodičov. V plnom
rozsahu sa pritom stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie, ktorý dôsledne posúdil zárobkové a
majetkové pomery oboch rodičov, ako aj odôvodnené potreby maloletého. Pokiaľ otec namietal, že
určené výživné presahuje zdokladované odôvodnené potreby mal. N., odvolací súd uvádza, že pri
určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na

úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria hmotné potreby ako je šatstvo,
bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa,
rozvoj jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné
pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým
od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má

výživné zabezpečiť dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Súd prvej
inštancie pri určení diferencovaného výživného citlivo prihliadol na skutočnosť, že náklady maloletého
dieťaťa sa zásadne menia a zvyšujú nástupom na predškolskú či školskú dochádzku, resp. pri prechode
na jej vyšší stupeň. Pokiaľ otec namietal nedôvodnosť nákladov matky na maloletého v sume 30 Eur
mesačne za jeho stráženie, odvolací súd konštatuje, že ide iba o jednu viacerých mesačných položiek,

ktoré musí matka vynakladať na zabezpečenie výživy mal. N.. Aj bez tejto položky, vzhľadom na otcov
priemerný mesačný čistý príjem (1.005 Eur), je odvolací súd presvedčený, že je v jeho možnostiach
a schopnostiach určené výživné pre svojho syna riadne platiť. Súd prvej inštancie zároveň správne
vyhodnotil aj otcove nevyhnutné mesačné náklady keď konštatoval, že splátky dlhu pre rodičov zo
strany otca nemožno uprednostniť pred výživným pre maloletého s poukazom najmä na skutočnosť, že

konkrétnu výšku dlhu otec súdu presne nepreukázal, súdu uviedol len vlastný výpočet celkovej sumy,
z ktorého vychádzal, splácanie dlhu nie je stanovené fixne dohodou či zmluvou medzi stranami, čo
do výšky ani ich splatnosti, výšku splátok si stanovil otec sám a aj samotný otec vo svojej výpovedi
uviedol, že pri splácaní dlhu jeho rodičia zohľadňujú jeho aktuálne výdavky a možnosti. Na základeuvedeného má aj odvolací súd za to, že určené výživné je primerané reálnym príjmovým a majetkovým
schopnostiam otca a zároveň zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ku ktorým je
nevyhnutné započítať aj záujmové aktivity a potreby, ktorým sa chce do budúcna venovať. Keďže súd

prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o určení výživného pre mal. N., avšak v tomto konaní muselo
byťvýživnéurčenélendoprávoplatnéhoskončeniakonaniaorozvodmanželstva, odvolacísúdvzmysle
§ 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o určení výživného pre mal. N. tak, že ho
určil len do právoplatnosti rozvodu jeho rodičov, t.j. len do 20.6.2022.

34. Vzhľadom k tejto zmene bolo potrebné zaoberať sa aj vznikom eventuálneho dlhu na výživnom.
Za obdobie kedy bolo súdom prvej inštancie určené výživné, teda od 24.5.2019 do 31.10.2021 (do
konca mesiaca, kedy bolo o ňom rozhodnuté), bolo otcovi vypočítané dlžné výživné 3.165,84 Eur. Z
odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 14P/162/2018 - 1905 zo dňa 6.5.2022, ktorým
bolo manželstvo rodičov mal. N. právoplatne rozvedené mal odvolací súd preukázané, že otec počínajúc
rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 26P/129/2019 - 590, ktorý bol vyhlásený dňa 22.10.2021 a

ktorým bol upravený výkon práv a povinností k mal. N. na čas do rozvodu, začal prispievať sumou 180
Eur mesačne na výživu maloletého, túto sumu platil aj v čase rozhodovania o rozvode a 25.1.2022 došlo
aj k vyplateniu určeného dlhu v sume 3.165 Eur, čo potvrdila samotná matka. Z toho vyplýva, že aj
keď došlo k zvýšeniu výživného od otca pre mal. N., otec ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva nemal žiaden dlh na výživnom, dlžné výživné mal vyplatené. Preto odvolací súd v zmysle

§ 388 CMP zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o dlžnom výživnom (výrok IV.) tak, že
otcovi dlžné výživné neurčil.

35. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

36. Podľa § 49 ods. 1CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde
o trovy konania, ktoré platí štát.

37. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

38. Podľa § 53 CMP v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

39. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

40. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhodne súd

len na návrh.

41. Konania vedené podľa CMP sa podstatným spôsobom líšia od sporových konaní vedených podľa
CSP. Sporové konanie plní reparačnú funkciu tým, že v jeho rámci dochádza k riešeniu určitého už
jestvujúceho sporu o právo, t.j. konkrétneho právneho konfliktu. Naproti tomu, mimosporové konanie

plní funkciu preventívnu, pričom jeho cieľom je (v spoločensky najdôležitejších oblastiach), zabezpečiť
úpravu pomerov účastníkov do budúcna. Rozdiely medzi oboma druhmi konaní sa prejavujú nielen
v spôsobe začatia konania, v postavení účastníkov, v odlišných možnostiach dispozície konaním, v
aplikácii rozdielnych procesných zásad, ale aj v otázke náhrady trov konania. Rozdiel od sporového
konania, kde sa náhrada trov zásadne riadi zásadou úspechu vo veci, v mimosporových konaniach

primárne platí, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda
sám znáša svoje trovy, pričom výnimky vyplývajú len z ustanovení § 53 až § 55 CMP.

42. Prvú výnimku predstavujú konania vo veciach určenia rodičovstva a vo veciach notárskych úschov,
v ktorých vzhľadom na povahu týchto konaní, zákon pripúšťa rozhodnutie o náhrade trov konania

podľa zásady úspechu v konaní (§53 CMP). Druhou výnimkou je tzv. separácia nákladov (§ 54 CMP),
kedy môže súd zaviazať účastníka na náhradu trov konania, ktoré by bez jeho zavinenia neboli vôbec
vznikli (napr. v dôsledku neodôvodneného nedostavenia sa na pojednávanie a pod.). Pri rozhodovaní o
separátnych trovách však nemožno prihliadať k úspechu v konaní, ani k zavineniu zastavenia konania,nakoľko náhradu (separátnych) trov konania môže znášať aj ten účastník, ktorý mal v konaní úspech
(§ 53 CMP), pokiaľ druhému účastníkovi spôsobil vznik trov svojim procesným zavinením. Treťou a
poslednou výnimkou je možnosť súdu priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na

okolnosti prípadu spravodlivé (§ 55). Zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia
náhradutrovkonaniapriznať,pretometeriálnykorektívspravodlivéhopožadovanianáhradytrovkonania
môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Treba zároveň zdôrazniť, že pre aplikáciu
§ 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. Jediným zákonným kritériom je, že je to
s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. V prejednávanej veci odvolací súd takéto okolnosti nezistil.

43.Súdprvejinštancieonáhradetrovkonaniarozhodoltak,žežiadenzúčastníkovnemánaichnáhradu
nárok. Ani jeden z účastníkov sa voči tomuto výroku neodvolal. V zmysle § 57 CMP o trovách konania,
ak nejde o trovy konania štátu, rozhodne súd len na návrh. V odvolacom konaní ani jeden z účastníkov
nenavrhol priznať nárok na náhradu trov konania. Preto odvolací súd o nároku na náhradu trov konania
nerozhodoval.

44. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.