Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. september 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoCsp/51/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7718200888
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7718200888.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek

JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu: O. K., E.. XX.X.XXXX, I. K.
A., A. X, zast. JUDr. Michalom Michalovčíkom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Pri jazdiarni 1, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast.
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, o zaplatenie
1.997,08 Eur s príslušenstvom, o odvolaní strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo
dňa 4. mája 2021 č.k. 11Csp/20/2018-322, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jrozsudok vo výroku I.

II. M e n í rozsudok vo výroku II. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.857,59 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 29.2.2018 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. M e n í rozsudok vo výroku III. tak, že žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdMichalovce(ďalejlensúdprvejinštanciealebolensúd)napadnutýmrozsudkomrozhodol

tak, že žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 139,49 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne od 29.2.2018 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
(I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania vo výške 37,26%.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal pôvodne určenia, že zmluvné podmienky v
zmluve o revolvingovom úvere č. 8300050970 zo dňa 4.10.2012 uvedené v bode 8 ods. 8.1. a 8.4. sú

neprijateľnými zmluvnými podmienkami a tiež vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.997,08
Eur s 5% ročným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému do
zaplatenia.

3. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 24. októbra 2018 č.k. 11Csp/20/2018-134 tak, že I.
a II. výrokom boli určené zmluvné podmienky v zmluve o revolvingovom úvere č. 8300050970 zo
dňa 4.10.2012, pokiaľ ide o bod 8 ods. 8.1. a 8.4., za neprijateľné zmluvné podmienky, vo výroku III.

zaviazal žalovaného k povinnosti vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 1.997,08 Eur s 5%
ročným úrokom z omeškania od 29.2.2018 do zaplatenia a napokon vo výroku IV. zaviazal žalovaného k
povinnostinahradiťžalobcovitrovykonaniavpomere100%.Nazákladeodvolaniapodanéhožalovaným
Krajský súd v Košiciach vo veci rozhodol uznesením zo dňa 20. júla 2020 č.k. 6Co/144/2019-223 tak,že zrušil rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 24. októbra 2018 č.k. 11Csp/20/2018-134 v
napadnutom vyhovujúcom výroku III. a vo výroku IV. o nároku na náhradu trov konania a v zrušenom
rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Pretože odvolaním neboli

napadnuté v rámci tohto odvolacieho konania výroky I. a II. rozsudku z 24.10.2018, tieto nadobudli
právoplatnosť, na základe čoho predmetom konania v prejednávanej veci zostal výlučne nárok žalobcu
na vydanie bezdôvodného obohatenia a tiež trovy konania.

4. Súd po vrátení veci odvolacím súdom konštatoval, že predmetom bolo rozhodnutie o uplatnenom

nároku na bezdôvodné obohatenie z pohľadu žalovaným uplatnenej námietky premlčania, poukazujúc
na to, že odvolací súd sa v zrušujúcom uznesení nestotožnil s právnym názorom prvoinštančného súdu
ohľadne posudzovania premlčania z hľadiska objektívnej a subjektívnej lehoty. Po odcitovaní § 451
ods. 1 a 2, § 107 ods. 1 a 2 OZ a § 137 písm. c), § 150 ods. 1 a § 391 ods. 2 CSP vyšpecifikoval,
akým spôsobom je stanovená premlčacia doba v prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia. Vo vzťahu k 10-ročnej premlčacej dobe teoretickým spôsobom ozrejmil, že ide o premlčaciu

dobu, ktorá sa uplatní vtedy, keď bolo bezdôvodné obohatenie získané úmyselne, pričom ozrejmil,
akým spôsobom je potrebné rozlíšiť priamy alebo nepriamy úmysel s tým, že pokiaľ nie sú splnené
podmienky na 10-ročnú premlčaciu dobu, platí trojročná objektívna premlčacia doba. Súd mal pritom za
to, že v danom prípade nebolo žalobcom preukázané, aby žalovaný už pri plnení zo zmluvy zo zmluvy
mal vedomosť o tom, že prijíma plnenie z neplatného právneho dôvodu, keď samotná vôľová zložka

žalovaného použijúc analógiu trestného práva hmotného nebola preukázaná. Súd bol preto toho názoru,
že v uvedenom prípade je potrebné aplikovať dvojročnú premlčaciu dobu, ktorá začala plynúť uhradením
každej jednej splátky. Rozpis splátok sa v spise nachádza na č.l. 14 až 15. Z uvedeného vyplýva, že
iba posledná splátka zo dňa 9.3.2016 vo výške 139,49 Eur nie je premlčaná. Predposledná splátka
uhradená 11.2.2016 už je premlčaná, nakoľko premlčacia doba začala v prípade tejto úhrady plynúť deň

nasledujúci po dni úhrady, t.j. 12.2.2016 a dvojročná premlčacia doba skončila 12.2.2018. Žaloba bola
podaná na súd 13.2.2018. Súd preto priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 139,49 Eur titulom
bezdôvodného obohatenia iba za poslednú splátku z dôvodu, že zvyšné úhrady sú premlčané.

5. Po odcitovaní § 517 ods. 1 a ods. 2 OZ a tiež § 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013

vyargumentoval priznané príslušenstvo z priznanej sumy. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil § 255
ods. 1 a 2, § 262 ods. 1 a 2 CSP a tiež § 396 ods. 1 a ods. 3 CSP s prihliadnutím na pomer úspechu
strán sporu tak v prvoinštančnom, ako v odvolacom konaní.

6. Proti predmetnému rozsudku podali obe strany sporu odvolanie v zákonnej lehote.

7. Z odvolania žalobcu vyplýva, že tento napadol výroky II. a III. z dôvodov, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/
CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365
ods. 1 písm. h/ CSP). Odvolacie dôvody odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo

ustálenie začiatku plynutia dvojročnej subjektívnej doby, hoci súd prvej inštancie správne konštatoval,
že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Mal za to, že
na základe vykonaných dôkazov mal súd prvej inštancie dospieť k inému záveru, pričom najmä na
základe vykonaných dôkazov, tiež neriadiac sa právne záväzným názorom odvolacieho súdu, dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsudok tiež vykazuje známky svojvôle, a preto ho považoval za arbitrárny. Mal za to, že v danej veci
je nevyhnutné aplikovať desaťročnú premlčaciu dobu, a to najmä preto, že žalovaný nekonal s povinnou
odbornou starostlivosťou. Odhliadnuc od toho mal za to, že k nesprávnej aplikácii práva zo strany súdu
by došlo aj vtedy, pokiaľ by sa súd riadil úvahami a úlohami uloženými mu odvolacím súdom, najmä

pri nutnosti aplikácie trojročnej premlčacej doby. Opätovne poukázal na to, že suma istiny úveru vo
výške 1.284,25 Eur bola zo strany žalobcu zaplatená dňom 13.7.2015, t.j. zaplatením 16-tej splátky, teda
počnúc dňom 13.7.2015, kedy žalobca v časti 1,67 Eur úver preplatil, každú ďalšiu splátku až do výšky
spolu 3.281,33 Eur platil nad rámec istiny úveru, pričom ku dňu podania žaloby (12.2.2018) neuplynula
ani len trojročná objektívna premlčacia doba počítaná od momentu preplatenia úveru nad istinu. Okrem

toho zdôraznil, že je potrebné v otázke premlčania reštitučných spotrebiteľských nárokov (nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia) poukázať na zásadný a nový rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci
C-485/19 z 22.4.2021, z ktorého poukázal najmä bod 1. rozsudku, ktorý súčasne odcitoval. V ďalšom
poukázal na to, že predmetný rozsudok je potrebné vykladať v spojení s rozsudkom Súdneho dvora EÚvo veci C-698/18 a C-699/18 z 9.7.2020, podľa ktorých žaloba o vrátenie súm bezdôvodne zaplatených
na základe nekalej podmienky nachádzajúcej sa v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom
alebo dodávateľom podlieha trojročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť odo dňa úplného splnenia

tejto zmluvy alebo keď pre podobné žaloby založené na určitých vnútroštátnych právnych predpisoch
táto lehota začína plynúť až od okamihu určenia právneho dôvodu týchto žalôb súdom. Vyslovil názor,
že z predmetných rozsudkov SD EÚ sa dá vyvodiť, že Súdny dvor EÚ zrušil v spotrebiteľských
veciach o vydanie bezdôvodného obohatenia subjektívnu a objektívnu a objektívnu premlčaciu dobu
zakotvenú v Občianskom zákonníku a zavádza jednotnú trojročnú premlčaciu dobu, ktorá začína

plynúť od právoplatnosti určenia o neprijateľnej zmluvnej podmienke, v ktorej má nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia základ alebo od právoplatnosti určenia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru. Vzhľadom na právoplatne určené neprijateľné zmluvné podmienky v bode 8 ods. 8.1. a v bode
8 ods. 8.4. predmetnej zmluvy rozsudkom súdu zo dňa 24.10.2018 a bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru poskytnutého žalobcovi na základe predmetnej zmluvy, ktorá bola predbežne vyriešená v konaní,
v intenciách rozsudku SD EÚ vo veci C-485/19 trojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného

obohatenia nemohla uplynúť. Mal preto za to, že súd v napadnutom rozsudku nesprávne aplikoval
premlčanie a plynutie premlčacej doby. Navrhol odvolaciemu súdu zmeniť napadnutý rozsudok a vo
veci rozhodnúť sám tak, že žalobe v časti uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
v celom rozsahu vyhovie.

8. Z odvolania žalovaného vyplýva, že tento podal odvolanie voči výrokom I. a III. rozsudku z odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a písm. d) CSP, pretože súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, a pretože konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Vytkol súdu, že v odôvodnení, okrem posúdenia námietky premlčania, neuviedol

žiadne skutočnosti, ktoré priznanie nároku na zaplatenie sumy 139,49 Eur odôvodňujú. Len nepriamo
z rozsudku vyplýva, že by po skutkovej a právnej stránke malo ísť o bezdôvodné obohatenie, ale
skutočnosť, či tomu tak je alebo nie je, súd v rozsudku nekonštatuje. Rovnako v rozsudku nekonštatuje
odkaz na rozsudok zo dňa 24.10.2018, ktorý bol práve vo výroku o zaplatenie sumy 1.997,08 Eur
s príslušenstvom zrušený. Z rozsudku tak podľa neho nevyplývajú základné skutočnosti, ktoré by

odôvodňovali výrok I. Po odcitovaní § 220 ods. 2 CSP mal za to, že rozsudok je nepreskúmateľný.
Posúdenie námietky premlčania nepredstavuje komplexné vyhodnotenie všetkých pre vec relevantných
skutočností a ich právne posúdenie. Preto navrhol odvolaciemu súdu zmeniť rozsudok v napadnutom
rozsahu a žalobu zamietnuť.

9. Žalovaný k odvolaniu žalobcu uviedol, že nie je zrejmý žiadny dôkaz alebo preukázaná skutočnosť,
na základe ktorých žalobca tvrdí, že svojimi úhradami splácal najskôr istinu a všetko nad istinu je
bezdôvodné obohatenie. Okrem toho z odvolania nevyplýva ani to, na základe akého dôkazu by sa
malo dospieť k záveru o úmysle žalovaného získať bezdôvodné obohatenie. Preto považoval odvolanie
žalobcu za nedôvodné.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolania strán sporu ako podané
včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po nariadenom
pojednávaní v zmysle § 385 ods. 1 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z hľadísk
uplatnenýchodvolacíchdôvodovadospelkzáveru,žeodvolaniežalobcujedôvodné,zatiaľčoodvolaniu

žalovaného nebolo možné vyhovieť.

11. Odvolací súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom zopakoval dokazovanie o listiny, ktoré boli
súčasťou spisu: zmluva o poskytnutí revolvingového úveru č. 8300050970, prehľad platieb titulom
zmluvy č. 8300050970, tabuľka priemernej úrokovej miery z úverov- zdroj internetová stránka NBS

Slovenska, potvrdenie Okresného súdu v Michalovciach o podaní žaloby na súd, prehlásenie Združenia
na ochranu občana spotrebiteľov HOOS zo dňa 1.12.2017 a napokon právne stanovisko žalovaného k
prehláseniu z 1.12.2017, a to ich prečítaním (§ 204 CSP).

12. Zo zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č. 8300050970 vyplýva, že na základe nej bol

dohodnutý úverový limit 1.500 Eur, splatnosť úveru 42 mesiacov, výška mesačnej splátky 80,37 Eur,
RPMN za úver 67,60, ročná úroková sadzba úveru v percentách 70,01 a revolvingu 76,21, priemerná
RPMN za úver 45,60, poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník
zaplatiť 3.375,54 Eur, celková čiastka pri revolvingu 1.928,88 Eur.13. Z prehľadu platieb titulom zmluvy č. 8300050970 ku dňu 8.11.2016 vyplýva, že žalovanému bol dňa
4.10.2012 poskytnutý reálne úver v čiastke 1.284,25 Eur, ktorý splácal nasledovne: mesačne v sume
80,37 Eur dňa 30.11.2012, 7.12.2012, 9.1.2013, 6.2.2013, 8.3.2013, 9.4.2013, 9.5.2013, 23.7.2013,

13.8.2013, 9.9.2013, 20.9.2013, 16.10.2013, ďalej v čiastke 80,50 Eur dňa 20.11.2013, v čiastke 80,37
Eur v dňoch 23.12.2013, 20.1.2014, 20.2.2014, 20.3.2014, 7.4.2014, 20.5.2014, 9.6.2014, 11.7.2014,
6.8.2014, dňa 4.9.2014 v sume 80 Eur, v čiastke 80,37 Eur v dňoch 7.10.2014, 6.11.2014, 5.1.2015,
21.1.2015, 11.2.2015, 11.3.2015, 13.4.2015, 11.5.2015, 11.6.2015, 13.7.2015, 24.8.2015, 11.9.2015,
27.10.2015, 7.12.2015 a 15.1.2016, v čiastke 85 Eur dňa 15.1.2016, v čiastke 80,37 Eur dňa 11.2.2016

a dňa 9.3.2016 v sume 142,14 Eur (t.j. spolu zaplatil 3361,33 Eur).

14. Z tabuľky priemernej úrokovej miery z úverov (zdroj internetová stránka NBS Slovenska) vyplýva, že
v októbri roku 2012 predstavovala priemerná úroková miera z úverov pre domácnosti - spotrebiteľské
úvery od jeden až päť rokov hodnotu 12,89 a pre nové obchody hodnotu 11,57.

15. Z potvrdenie Okresného súdu v Michalovciach vyplýva, že žalobca podal na tento súd dňa 12.2.2018
žalobu, ktorej bola pridelená sp. zn. 11Csp/20/2018.

16. Z Prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľov HOOS zo dňa 1.12.2017 vyplýva,
že predmetný list združenie adresovalo žalobcovi a že jeho obsahom je okolnosť, podľa ktorej sa

adresát obrátil na združenie so žiadosťou, že potrebuje poradiť so zmluvami o úvere, ktoré uzavrel so
spoločnosťouPROFICREDITSlovakia,s.r.o.Vmesiacioktóber2016združeniupredložilzmluvuoúvere
č. 8300050970 zo dňa 4.10.2012, ktorá podľa ich názoru je zmluvou bezúročnou a bezpoplatkovou a
taktiež obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Po doručení prehľadu platieb k predmetnej zmluve
v novembri 2016 ho informovali o tom, že ak mu veriteľ poskytol úver vo výške 1.284,25 Eur a

uhradil 3.281,33 Eur, došlo k bezdôvodnému obohateniu zo strany veriteľa spoločnosti PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o. o sumu 1.997,08 Eur, keď má právo sa súdnou cestou domáhať vydania tejto sumy ako
bezdôvodného obohatenia. Združenie mu odporučilo obrátiť sa ohľadom právnych služieb na advokáta,
ktorý posúdi právnu stránku veci.

17. Z písomného stanoviska žalovaného k Prehláseniu Združenia na ochranu občana spotrebiteľov
HOOS z 1.12.2017 vyplýva argumentácia o tom, že takéto potvrdenia už boli opakovane vyhodnotené
ako nepravdivé, keď aj z úradnej činnosti súdu je známa praktika daného združenia, ktoré prehlasuje
informovanie klienta v takých súvislostiach časových, vecných, aby bola zachovaná napríklad
premlčacia lehota a podobne. Uviedol, že potvrdenie je zo dňa 1.12.2017, splnomocnenie, ktoré žalobca

mal udeliť advokátovi je z 10.11.2017, teda 21 dní skôr ako je dátum vystaveného potvrdenia. Z tvrdení
žalobcu a predložených listín teda vyplýva, že uvedené združenie dňa 1.12.2017 odporučilo žalobcovi
vyhľadať právnu pomoc advokáta, hoci žalobca už dňa 10.11.2017 udelil takéto splnomocnenie
zvolenému advokátovi. Nie je možné považovať uvedené prehlásenie akéhosi súkromného subjektu za
vierohodné s akoukoľvek dôkaznou hodnotou.

18. Po takto zopakovanom dokazovaní odvolací súd konštatuje skutkový stav, podľa ktorého strany
sporu uzavreli dňa 4.10.2012 v písomnej podobe Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300050970, v
ktorej si dohodli výšku úrokov, a to na ročnú úrokovú sadzbu vo výške 70,01% a ročnú úrokovú sadzbu
revolvingu vo výške 76,21%. V čase uzavretia predmetnej zmluvy za spotrebiteľské úvery v obdobných

prípadoch veritelia poskytovali úvery pri úrokovej miere 12,89 %.

19. Výška úrokov z úveru, hoci bola predmetom dohody, nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi, pretože aj v tomto prípade platí § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností
vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Dobrými mravmi

v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenský, kultúrnych a mravných
pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými
princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť, vystihujúc
podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu
základných noriem.

20. Neprimerane vysoké úroky, dojednané pri dočasnom poskytnutí peňažných prostriedkov, sú
všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlom správania a vzájomným vzťahom medzi
ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Požiadavka
na neprimerané zmluvné úroky môže za istých okolností v sebe obsahovať i skutkovú podstatu trestnéhočinu úžery, kedy dohoda o neprimeraných úrokoch je neplatná pre rozbor so zákonom alebo v iných
prípadoch pre rozpor s dobrými mravmi.
21. Ustanovenie § 3 ods. 1 OZ patrí k právnym normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou,

t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak
prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu
právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní, či konanie
účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade, či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne
neurčuje,zakýchhľadískmásúdvychádzať,pretozávisívkaždomprípadenaúvahesúdu.Rozhodnutie

o tom, či sú splnené podmienky pre použitie § 381 OZ alebo § 39 OZ, je vždy potrebné urobiť po
starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti.
22. Odvolací súd zotrváva na už vyslovenom právnom závere vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom
uznesení v predmetnej veci (uznesenie zo dňa 20.7.2020 sp. zn. 6Co/144/2019) o tom, že dohoda o
zmluvných úrokoch je neplatná v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre jej rozpor s dobrými
mravmi, keďže podstatne prevyšuje priemernú výšku úroku pri úveroch za rozhodné obdobie ako

odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch v
čase uzavretia zmluvy, ktorá predstavovala 12,89 %. Dohodnuté zmluvné úroky v predmetnej zmluve
dosahujú niekoľkonásobok tejto priemernej výšky úrokov za obdobné spotrebiteľské úvery v čase
uzavretia zmluvy.

23. Takéto dojednanie úrokov je priamo v rozpore s § 53 ods. 6 Obč. zákonníka v znení účinnom
do 31.5.2014 (t.j. v čase uzavretia úverovej zmluvy), v zmysle ktorého, ak predmetom spotrebiteľskej
zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní
obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia

jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Relevantným preto bolo
posúdenie, či dojednané zmluvné úroky (odplata) zodpovedali obvyklej výške úrokov pri obdobných
úveroch.

24. V čase uzavretia úverovej zmluvy bola výška odplaty regulovaná výlučne § 53 ods. 6 Občianskeho

zákonníka v znení účinnom do 31.5.2014 tak, ako je vyššie citovaný. Odvolací súd zdôrazňuje, že
novelizované znenie ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka (v zmysle ktorého, ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu
prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať) a
ustanovenie § 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. stanovujúce, čo tvorí odplatu pri poskytnutí peňažných

prostriedkov spotrebiteľovi, nadobudli účinnosť až dňom 1.6.2014. Ustanovenie § 1a Nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z. o maximálnej výške požadovanej odplaty, v zmysle ktorého odplata pri poskytnutí
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej RPMN podľa § 1 ods.
4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne, bolo do Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. zavedené až s
účinnosťou od 1.9.2014.

25. Za zisteného skutkového stavu podľa bodu 18. odôvodnenia tohto rozsudku potom bolo potrebné
dospieť k záveru, že v prípade neplatného dojednania zmluvných úrokov (odplaty), uvedené znamená
nedostatok náležitosti zmluvy podľa ust. § 9 ods. 2 písm. i) zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku
dňu uzatvorenia zmluvy, na základe čoho poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a

bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy).

26. Zo zopakovaného dokazovania odvolací súd zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobcovi bol
poskytnutý úver dňa 4.10.2012 reálne vo výške 1.284,25 Eur, ktorý splatil (vrátil) spolu vo výške 3361,33
Eur. Pokiaľ žalobca splácal poskytnutý úver, v plnených splátkach boli nepochybne zahrnuté tiež úroky

a poplatky, na zaplatenie ktorých žalovaný nemal právny nárok (z dôvodu konštatovanej bezúročnosti
a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru), preto na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie
prijaté bez právneho dôvodu podľa § 451 ods. 2 OZ, a to vo výške prevyšujúcej reálne poskytnuté
peňažné prostriedky, t.j. spolu vo výške 2.077,08 Eur (3361,33 - 1284,25). Pre úplnosť odvolací súd
uvádza, že žalobca si predmetnou žalobou ako bezdôvodné obohatenie uplatňuje "iba" sumu 1997,08

Eur (vychádzajúc zo zaplatenej sumy spolu vo výške 3281,33 Eur), ktorou bol odvolací súd viazaný.

27. Žalovaný v priebehu konania namietal voči nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
premlčanie, ktorou námietkou premlčania sa súd prvej inštancie zaoberal. Súd na strane jednej správnezhodnotil, že v prípade bezdôvodného obohatenia bolo potrebné vysporiadať sa s tým, či sa na
prejednávaný nárok vzťahuje objektívna alebo subjektívna lehota a zároveň určiť moment začiatku
plynutia premlčacej doby, jeho následné závery o týchto otázkach sú nesprávne.

28. Možno prisvedčiť odvolacej námietke žalobcu, ktorou zdôraznil potrebu poukázať na zásadný a nový
rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-485/2019 z 22.4.2021, ktorý posudzoval, či trojročná premlčacia
lehota, ktorá podľa vnútroštátnej právnej úpravy začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému
obohateniu, je v súlade so zásadou efektivity danej Smernicou Rady EÚ 93/13/EHS.

29. Odvolací súd zastáva názor, podľa ktorého je potrebné nároky spotrebiteľov na vydanie
bezdôvodného obohatenia z hľadiska ich prípadného premlčania naďalej posudzovať aj čo do plynutia
jej subjektívnej doby, ktorá vyplýva z § 107 ods. 1 OZ, pretože spomínaný rozsudok
C-485/2019sazaoberalvýlučne3-ročnou,resp.10-ročnoupremlčacoulehotoua2-ročnousubjektívnou
lehotou sa nezaoberal vôbec.

30. Odvolací súd poukazuje na už ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá
nevylučuje skúmanie premlčania predmetných nárokov z hľadiska plynutia dvojročnej subjektívnej doby,
ktorá súčasne jednoznačne začiatok jej plynutia viaže na skutočnú vedomosť spotrebiteľa o tom, že
nemal plniť splátky spotrebiteľského úveru vo výške dohodnutej v úverovej zmluve (porovnaj napr.

uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo 29/2021, sp. zn. 3 Cdo 169/2017, sp. zn. 8Cdo 163/2018).

31. Po zopakovaní dokazovania o Prehlásenie Združenia na ochranu občana spotrebiteľov HOOS
z 1.12.2017 možno ustáliť skutkový stav, podľa ktorého žalobca potom, čo v októbri 2016 predložil
združeniu predmetnú zmluvu, bol združením v mesiaci november 2016 informovaný o bezdôvodnom

obohatení vo výške 1997,08 eur, ktorého vydania sa má právo domáhať súdnou cestou s odporučením,
aby sa ohľadom právnych služieb obrátil na advokáta.

32. Odvolací súd v kontexte vyššie uvedeného považuje obranu žalovaného založenú na účelovom
tvrdení združenia obsiahnutom v predmetnom vyhlásení sa nedôvodnú. Žalovaný totiž nesprávne

interpretuje listinný dôkaz - Prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľov HOOS zo dňa
1.12.2017, ak uvádza, že pokiaľ je Prehlásenie z 1.12.2017, ktorým dňom odporučilo žalobcovi obrátiť
sa na advokáta a splnomocnenie, ktoré žalobca mal udeliť advokátovi je z 10.11.2017, teda 21 dní
skôr, nemožno uvedené prehlásenie považovať za vierohodné s akoukoľvek dôkaznou hodnotou.
Odvolací súd k tejto argumentácii žalovaného zdôrazňuje, že dátum 1.12.2017 žalovaný nesprávne

stotožnil s dátumom, kedy združenie odporučilo žalobcovi obrátiť sa na advokáta, pretože dátum
1.12.2017 je výlučne dátumom vystavenia predmetného dokladu zo strany združenia, z ktorého znenia
nespochybniteľne vyplýva, že odporučilo žalobcovi obrátiť sa na advokáta v novembri 2016.

33. Možno teda konštatovať, že žalobca sa v súvislosti s predmetným úverom ako spotrebiteľ dozvedel o

tom, že na jeho úkor a v akej výške sa žalovaný bezdôvodne obohatil najskôr v mesiaci november 2016,
ktorý časový moment predstavuje začiatok plynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby, a preto pokiaľ
odvolací súd zistil, že žalobca predmetnú žalobu podal na súd dňa 12.2.2018 (vyplýva z potvrdenia
Okresného súdu v Michalovciach - bod 15. odôvodnenia tohto rozsudku), pre uplatnenie tohto nároku
neuplynula subjektívna lehota vôbec. Nesprávny bol potom záver súdu prvej inštancie o tom, že všetky

splátky predchádzajúce poslednej splátke zo dňa 9.3.2016 vo výške 139,49 Eur boli premlčané.

34. Pokiaľ išlo o posúdenie objektívnej lehoty (§ 107 ods. 2 OZ), už spomínaný Rozsudok Súdneho
dvora EÚ vo veci C-485/19 z 22. apríla 2021 vyslovil, že zásada efektivity sa má vykladať v tom zmysle,
že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie

súm neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok v zmysle
smernice 93/13 alebo na základe podmienok, ktoré sú v rozpore s požiadavkami smernice 2008/48,
sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému
obohateniu.

35. Z uvedeného záveru Súdneho dvora EÚ možno vyvodiť, že ohľadne trojročnej premlčacej lehoty
(ktorú súčasne čo do stanovenej dĺžky Súdny dvor EÚ v rozsudku považoval za zásadne dostatočnú
na to, aby dotknutému spotrebiteľovi umožnila pripraviť a podať účinný prostriedok nápravy- bod 59.
rozsudku) nemožno spájať začiatok jej plynutia k momentu vzniku bezdôvodného obohatenia. Pretožesúčasne z teórie práva vyplýva, že subjektívna premlčacia lehota nemôže začať plynúť skôr ako
objektívna premlčacia lehota, odvolací súd logicky dospel k záveru o tom, že v prejednávanom prípade
začiatok plynutia tak subjektívnej lehoty, ako aj objektívnej lehoty je identický. Pokiaľ preto platí záver

odvolacieho súdu o tom, že žalobou uplatnený nárok na vydanie BO nie je premlčaný v dvojročnej
premlčacej dobe, nie je premlčaný ani v objektívnej premlčacej dobe ako dlhšej premlčacej dobe
(trojročnej alebo desaťročnej).

36. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že žalobou uplatnený nárok na vydanie

bezdôvodnéhoobohateniaboldôvodnývcelomrozsahu(t.j.vzaplatenejsume1997,08Eur).Dôvodným
bol tiež jeho nárok na zaplatenie požadovaného príslušenstva v podobe uplatnených úrokov z
omeškania vo výške 5% ročne od 29.2.2018 ako dátumu, od ktorého sa žalovaný dostal s plnením
dlhu do omeškania, t.j. nasledujúcim dňom po doručení žaloby dňa 28.2.2018 (ako správne ustálil súd
prvej inštancie v bode 23. napadnutého rozsudku) aplikujúc pritom § 517 ods. 1 a 2 OZ v spojení s § 3
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení.

37. Súd prvej inštancie v konečnom dôsledku priznal žalobcovi iba sumu 139,49 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne od 29.2.2018 do zaplatenia (I. výrok) namiesto sumy 1997,08 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 29.2.2018 do zaplatenia (čo bolo premietnuté do výroku II.
akovprevyšujúcejčastizamietavéhovýroku).Pretopokiaľodvolaniežalobcupodanéprotizamietavému

výroku (II.) bolo dôvodné a súčasne odvolanie žalovaného podané proti vyhovujúcemu výroku (I.)
dôvodné nebolo, odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku I. ako vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP) a
zmenil rozsudok vo výroku II. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.857,59 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 29.2.2018 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku (§ 388 CSP).

38. V súlade s § 396 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP odvolací súd súčasne zmenil rozsudok
vo výroku III. o trovách konania ako závislý výrok tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech (tak
pred súdom prvej inštancie, ako v odvolacom konaní), priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

39.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý

za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).