Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. jún 2022

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 6Tk/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1422201772
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Evin

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2022:1422201772.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIV,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JánaEvinaaprísediacichsudcov

S. H. O. Ľ. H., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.6.2022 v Bratislave takto

r o z h o d o l :

obžalovaný N. D., nar. XX.X.XXXX C. D., trvale bytom R. XXXX/XX,
Bratislava, t.č. vo väzbe od 15.11.2021

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

v presne nezistenom čase 14. novembra 2021 niekedy od večerných hodín do 15. novembra 2021
do 12.33 hod. v bytovom dome nachádzajúcom sa v Bratislave - Dúbravke na R. B. XXXX/XX v nimi
spoločne obývanom byte č. 18 na 6. poschodí po tom, ako pristúpil k svojej exmanželke I. D., narodenej
XX. septembra XXXX, ležiacej v tom čase na posteli, túto rukami škrtil v oblasti krku, na následky čoho
poškodená zomrela, po čom bola poškodená nájdená bez známok života dňa 15. novembra 2021 v
čase o 12.45 hod. príslušníkmi Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava Dúbravka, ktorí boli

na miesto činu vyslaní na základe telefonátu obvineného N. D.Š., pričom bezprostrednou príčinou smrti
nebohej I. D. bolo zadusenie pri pôsobení vonkajšieho mechanického násilia na oblasť krku konaním
inej osoby,

t e d a

iného úmyselne usmrtil a takýto čin spáchal na chránenej osobe,

č í m s p á c h a l

obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno c) k § 139 odsek 1 písmeno c),
písmeno e) Trestného zákona.

Za to sa mu ukladá

Podľa § 145 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. l), m) Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 39 ods. 2 písm.
d), ods. 4 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. c) Trestného zákona ho súd pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.Podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona spojení s § 78 ods. 1 Trestného zákona mu súd ukladá ochranný dohľad
v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodení: K. D., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXXX/XX,
Bratislava a R. D., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom R. XX, Bratislava, prechodne bytom U2 XXX E., O.
XXXX O., O. so svojimi uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkazujú na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava podal pod 1Kv 98/21/1100-51 dňa 9.5.2022 obžalobu na

obvineného N. D., pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno c) k §
139 odsek 1 písmeno c), písmeno e) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný po zákonnom poučení podľa § 257 Tr. por. urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinný zo

spáchania žalovaného skutku v zmysle podanej obžaloby. Po zákonnom poučení odpovedal na otázky
v zmysle ust. § 333 ods. 3, písm. c/,d/,f/,g/,h/ Tr. por., na ktoré obžalovaný vo všetkých prípadoch
odpovedal zhodne „áno“. Keďže prokurátor krajskej prokuratúry navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného,
súd podľa § 257 ods. 6, 7 Tr. por. prijal vyhlásenie o tom, že obžalovaný je vinný zo spáchania skutku
kladeného mu za vinu vyššie uvedenou obžalobou. Podľa § 257 ods. 8 Tr. por. súd ďalej vyhlásil, že

dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná len dôkazy
súvisiace s trestom, ochranným opatrením a náhradou škody.

PoškodenýK.D.vypovedal,žeobžalovanýjejehootcomanebohábolajehomatkou.Milovalsvojhootca
aj svoju matku, a to až do momentu, keď sa stala tá vražda. V minulosti mali s otcom menšie nezhody,

ale nebolo to nič vážne. Matku miloval ako každé dieťa a chýba mu. Uplatnil si nárok na náhradu škody
vo výške 130.000,- eur, titulom citovej ujmy. S mamou sa stretával zhruba 3-4x týždenne. Často si aj
telefonovali. V poslednom období k nim do bytu chodila viacmenej denne. On sa s tým nikdy nevyrovná.
Dcéra má z toho celého taktiež traumu. Ako dospel k výške nemajetkovej ujmy, nevedel uviesť, ľudský
život nie je oceniteľný peniazmi.

Poškodená R. D. vypovedala, že obžalovaný je jej nevlastný otec, nebohá bola jej matkou. S tou mali
prekrásny vzťah. Rozprávali sa spolu každý deň a posielali si správy. Mamu naposledy videla v roku
2019, keď prišla za ňou do Austrálie, kde žije. Obžalovaný ju vtedy veľmi zbil. Boli si veľmi blízke - ako
matka a dcéra. Rozprávali sa o všetkom - čo robili cez deň a čo budú robiť. Plánovali matke na Slovensku

kúpiť byt po tom, čo by bolo vysporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov po rozvode. Ona sa
o ňu veľmi bála. Bála sa aj predtým, než bola rozvedená, pretože ju obžalovaný terorizoval. Uplatnila si
nárok na náhradu škody vo výške 130.000,- eur titulom, že obžalovaný zabil jej matku kvôli peniazom,
a tým pádom chcela, aby nemal nič. K sume nemajetkovej ujmy s bratom došli tak, že keď si spočítali
všetok majetok, ktorý patril mame a obžalovanému, tak polovička z tohto majetku, ktorá by mala byť

titulom BSM prináležiaca matke, činí sumu 260.000,- eur. Oni s bratom preto žiadali každý polovičku z
tejto sumy, teda po 130.000,-eur.

Nakoľko prokurátor a obžalovaný súhlasili s čítaním znaleckých posudkov, súd na hlavnom pojednávané
prečítal posudky, ako sú na č.l. 226-316, 317-319, 338-340, 341-346 a 351-366. Rovnako súd prečítal

listinné dôkazy, a to lekárska správa na č.l. 49, 50, SMS komunikácia na č.l. 181-185, 400, vyjadrenie
Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. (č. l. 217-218), vyjadrenie Sociálnej poisťovne (č. l. 220),
lustrácia v registri obyvateľov na č.l. 466, 467, výpis z ústrednej evidencie priestupkov MV SR na č.l.
473, odpis registra trestov na č.l. 545, lustrácia v Sociálnej poisťovni zo dňa 27.6.2022.

Zo znaleckého posudku K.. R. K., PhD. a K.. S. Š., N.. č. 9/2011 a 11/2022 na č.l. 226-316, znalcov z
odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo vyplýva, že bezprostrednou príčinou smrti
nebohej I. D. bolo zadusenie pri pôsobení vonkajšieho mechanického násilia na oblasť krku konaním
inej osoby. Zo súdnolekárskeho hľadiska tak išlo o násilné úmrtie v priamej príčinnej súvislosti s konaním
inej osoby mechanizmom hrdúsenia, či kombinácie hrdúsenia a prekrytia dýchacích ciest tak, že útočník

sa vysoko pravdepodobne skláňal nad poškodenou, resp. kľačal v blízkostí jej tela, prípadne moholsedieť aj obkročmo na tele poškodenej. Vonkajšie mechanické násilie tupého charakteru sa uplatnilo
predovšetkým na oblasť krku, ako aj oblasť úst, pravej bočnej plochy hlavy a na oblasť záhlavia.
Pitevný a histologický nález potvrdili, že nebohá bola v okamihu hrdúsenia nažive. K smrti došlo

najpravdepodobnejšie vo večerných hodinách okolo 19:00 hod. dňa 14.11.2021 v byte na R. B. XXXX/
XX, D..

Zo znaleckého posudku W.. S. C., P.. č. 36/2021 na č.l. 317-319, znalca z odboru Zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie toxikológa vyplýva, že pri súdnej pitve nebohej jej bola odobratá vzorka krvi. Imuno

testy na prítomnosť psychoaktívnych látok v krvi boli negatívne, v krvi bola dokázaná prítomnosť nikotínu
a kofeínu v netoxických koncentráciách, prítomnosť etanolu v krvi bola v koncentrácii 1,70g/kg (promile).

Zo znaleckého posudku KEÚ PZ č. ČES:PPZ-KEU-BA-EXP-2021/12996 na č.l. 338-340, odboru
kriminalistická toxikológa bolo zistené, že vo vzorke krvi a moču obvineného nebola zistená
prítomnosť omamnej a psychotropnej látky zo skupiny amfetamínov, kanabinoidov, opiátov, barbiturátov,

benzodiazepínov, metadónu, metabolitov kokaínu, buprenorfínu, zolpidemu, fentanylu, tramadolu a
liečiv na báze tricylických antidepresív. Vo vzorkách nebola zistená ani prítomnosť etanolu.

Zo znaleckého posudku KEÚ PZ č. ČES:PPZ-KEU-BA-EXP-2021/12996 na č.l. 341-346, odboru
prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz vyplýva, že analýzou zaistených DNA biologických

stôp bola zistená zhoda s porovnávacím DNA biologickým profilom obvineného a nebohej.

ZoznaleckéhoposudkuK..Q.Ž.č.76/2021nač.l.351-366,znalkynezodboruZdravotníctvoafarmácia,
odvetvie psychiatria vyplýva, že u obvineného nie je a ani nebola prítomná žiadna duševná porucha v
pravom slova zmysle, t. j. psychóz, ani iná závažná duševná porucha. U obvineného je prítomné škodlivé

užívanie alkoholu, kedy v stavoch ebriety dochádza k zvýšenej dráždivosti, dysforii, k afektom zlosti a
agresívnemu konaniu. Z forénzneho hľadiska boli jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti v čase
skutku plne zachované. Znalkyňa nekonštatovala potrebu uloženia ochrannej protialkoholickej liečby.

Z lekárskej správy zo dňa 15.11.2021 vyplýva, že obvinený bol ošetrený z dôvodu reznej rany ľavého

carpu, ktoré si spôsobil podľa jeho udania sám, po vražde manželky.

Z SMS komunikácie medzi poškodenou R. D. a nebohou z obdobia 11.-15.11.2021 vyplýva, že R. D.
posielala matke fotografie prostredia, ktoré pre ňu v O. pripravila s tým, že jej robí krásnu kvetinovú
záhradu. Taktiež sa poškodená snažila v deň vraždy nebohej dovolať a písala jej aj textové správy, aby

sa jej matka spätne ozvala. Z SMS komunikácie zo dňa 9.9.2021 vyplýva, že sa R. D. dopytuje matky,
či jej N. kľudný a či jej nerobí zle, na čo nebohá odpovedala, že on nereaguje na stretnutie s právnikom
a že to asi bude musieť riešiť cestou súdu a že sa potom môže 3 roky súdiť o majetok. R. D. ju pozývala
do O., aby k nej prišla. Nebohá odpísala, že sa asi zblázni.

Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., ani Sociálna poisťovňa sa nepripojili k trestnému konaniu a
nežiadali ani žiadnu náhradu škody.

Podľa údajov registra obyvateľov bol obvinený rozvedený, s evidovanými deťmi R. D. O. K. D.. Nebohá
mala pri rodinnom stave uvedené, že je rozvedená, taktiež mala uvedené rovnaké vzťahové pomery k

deťom a obaja mali trvalé bydlisko na adrese R. XXXX/XX, Bratislava.

Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov za obdobie od 22.9.2017 do 20.4.2022 má obvinený
evidovaný jeden priestupok, a to na úseku cestnej premávky, za ktorý bol riešený blokovú pokutou 10,-
eur.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obvinený má dva záznamy, naposledy z roku 1991, pričom v oboch
prípadoch sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni je obvinený poberateľom starobného dôchodku vo výške 410,-eur.

ZprehratéhozvukovéhozáznamuobvinenéhoD.natiesňovúlinkuoperačnéhostrediskapolícievyplýva,
že tento sám telefonicky oznámil svoj trestný čin na polícii deň po skutku, kde uviedol, že svoju
exmanželku zavraždil, pričom následne sa neúspešne pokúsil o samovraždu. Nezvládol nátlaky odbývalej manželky, ako ani to, že ho v rámci vyporiadania BSM chcela poslať bývať do garáže. S
exmanželkou aj po rozvode bývali v spoločnej domácnosti a vzájomné problémy sa vliekli dlho, rovnako
ako aj exmanželkin alkoholizmus, keďže aj v čase skutku prišla domov značne pod vplyvom alkoholu.

Podľa § 11 ods. 3 Tr. zákona, Zločin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou
hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov, sa považuje za obzvlášť závažný.

Podľa § 145 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zákona,

(1) Kto iného úmyselne usmrtí, potrestá sa odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov.
(2) Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie
sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
c) na chránenej osobe,

Podľa § 139 ods. 1 písm. c), e) Tr. zákona, chránenou osobou sa rozumie

c) blízka osoba,
e) osoba vyššieho veku.

Podľa § 127 ods. 3, 4 Tr. zákona,
(3) Osobou vyššieho veku sa na účely tohto zákona rozumie osoba staršia ako šesťdesiat rokov.

(4) Blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec,
súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke
osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.

Podľa § 34 ods. 1, 4, 6 Tr. zákona, (1) Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. (4) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. (6) Tresty uvedené v § 32 možno

uložiťsamostatnealebomožnouložiťviactýchtotrestovpoprisebe.Zatrestnýčin,ktoréhohornáhranica
trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí
súd uložiť trest odňatia slobody, ak tento zákon neustanovuje inak.

Nakoľko mal súd nepochybne vyriešenú otázku viny obžalovaného, vzhľadom na jeho vyhlásenie viny

a keďže súd nemal pochybnosti ani o právnej kvalifikácii skutku a naplnení všetkých znakov skutkovej
podstaty trestného činu, v ďalšom sa zaoberal otázkou trestu, ochranného opatrenia a náhrady škody.
Obžalovaný bol uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu, za ktorý mu bolo možné ukladať trest
odňatia slobody v trestnej sadzbe dvadsať až dvadsať päť rokov (240-300 mesiacov).

Pokiaľ ide o druh trestu ukladaný obžalovanému, súd musel vychádzať z toho, že ak ide o trestný čin,
ktorého horná hranica trestnej sadzby ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona prevyšuje päť
rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Trestného zákona), pričom podmienečne odložiť
uložený výkon trestu odňatia slobody možno len vtedy, ak sa ukladá trest odňatia slobody neprevyšujúci
dvaroky(§49ods.1Trestnéhozákona),respektívetriroky(§51ods.1Trestnéhozákona).Zuvedeného

vyplýva, že v posudzovanej trestnej veci bolo možné uložiť len nepodmienečný trest odňatia slobody,
pretože neuloženie tohto druhu trestu vylučuje priamo Trestný zákon.

Obžalovaný N. D. spáchal žalovaný skutok ako plne trestne zodpovedný subjekt. Za poľahčujúce
okolnosti súd v zmysle § 36 písm. l), m) Trestného zákona vyhodnotil to, že obžalovaný sa k jeho

spáchaniu priznal, jeho spáchanie aj úprimne oľutoval, ako aj to, že sám oznámil trestný čin príslušným
orgánom. Súd k prvej poľahčujúcej okolnosti súčasne uvádza, že prijatím vyhlásenia obžalovaného o
vine už nebolo potrebné vykonávať dokazovanie k otázke viny, ale už iba k otázke trestu, ochranného
opatrenia a náhrade škody. Vzhľadom na kontradiktórnosť konania pred súdom, má takýto postoj
obžalovaného dôležitý význam nielen pre objasňovanie trestnej činnosti, ale aj pre ukladanie trestu. Na

druhej strane súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona. Pri prevahe
poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi v pomere 2:0, použil súd ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného
zákona a znížil hornú hranicu trestnej sadzby (25 rokov = 300 mesiacov) o jednu tretinu na 23 rokov
a 4 mesiace = 280 mesiacov (300-240/3). Aj po takto upravenej trestnej sadzbe (spodná hranica 20rokov, horná hranica 23 rokov a 4 mesiace) sa trest odňatia slobody, hoci na samej spodnej hranici
trestnej sadzby, javil z pohľadu súdu ako prísny. Súd pri ukladaní trestu nevzhliadol také mimoriadne
okolnosti prípadu a ani nezistil také osobité pomery páchateľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa

§ 39 ods. 1 Tr. zákona v spojitosti s § 39 ods. 3 písm. b) Tr. zákona. Naopak, súd však v danej
trestnej veci vyhodnotil, že je žiadúci postup podľa § § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona. Preto
pri ukladaní trestu obžalovanému súd pristúpil k aplikácii záveru vyjadreného v jednej z právnych viet
stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn.Tpj/55/2016, podľa ktorého
ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne

znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého
trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití
argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne
ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo
akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Súd z

uvedeného dôvodu použil mimoriadne zníženie trestu, aplikujúc analogicky § 39 ods. 2 písm. d), ods.
4 Tr. zákona. Súd takýto postup zvolil s ohľadom na konštantný prístup obžalovaného k prejedávanej
trestnej veci, ktorý spolupracoval, priznal sa, úprimne viackrát oľutoval svoje konanie a už v prípravnom
konaní, ako aj v konaní pred súdom avizoval záujem o konanie o dohode o vine a treste. Vzhľadom
na uvedené tak súd mimoriadne znížil obžalovanému trestnú sadzbu o jednu tretinu pod dolnú hranicu

zákonom ustanovenej trestnej sadzby (20 rokov - 1/3) a upravil tak dolnú hranicu vo výmere 13 rokov
a 4 mesiace (160 mesiacov). Pri ukladaní trestu odňatia slobody súd zobral do úvahy aj doterajšiu
trestnú a priestupkovú minulosť obžalovaného, kedy bol dokopy dva krát odsúdený za majetkovú trestnú
činnosť, ale v oboch prípadoch sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Súčasne súd precízne
vyhodnotil aj tú okolnosť, že týmto trestným činom bol zasiahnutý najvýznamnejšie chránený záujem

Trestného zákona. Hodnota života nie je merateľná finančne ani časovo a ich prípadné nominálne
vyjadrenie (či už v podobe finančnej nemajetkovej satisfakcie, alebo v podobe uloženého trestu odňatia
slobody) je iba pretavením aktuálnej rozhodovacej praxe, avšak za súčasného striktne individuálneho
posudzovania každého prípadu. Zákonodarca vyjadruje morálne odsúdenie takéhoto konania trestnou
sadzbou 20-25 rokov, čo jednoznačne preukazuje zámer striktne a dlhodobo eliminovať páchateľov

takýchto trestných činov od zvyšku spoločnosti a súčasne takýchto páchateľov prevychovať a ostatných
odradiť od páchania obdobnej trestnej činnosti. Zbavenie života inej osoby, spôsobené úmyselným
a navyše aj násilným spôsobom, je aj z pohľadu tunajšieho súdu neospravedlniteľným činom, ktorý
musí byť adekvátne a spravodlivo potrestaný. Obžalovaný sa nedostával, za posledných vyše tridsať
rokov, do konfliktu so zákonom, kedy by bol trestnoprávne riešený. Konflikty so svojou dnes už nebohou

manželkou,ktoréboliajpríčinoujehoskratovéhokonania,mohlisícevblízkomrodinnom,čikomunitnom
spoločenstvevzbudzovaťobavyapohoršenie,alevpriebehuvyšetrovanianebol dospisovéhomateriálu
zabezpečený žiaden listinný dôkaz o tom, že by tieto konflikty boli riešené orgánmi verejnej moci.
Tenzia vo vzájomnom vzťahu obvineného a nebohej, ktorí aj po rozvode bývali v spoločnej domácnosti,
sa však aj napriek vyššie uvedenému dá odvodiť nielen z výpovede poškodenej R. D., či jej SMS

správ, ale aj z toho, že manželia boli rozvedení (pritom sa rozviedli až v dôchodkovom veku, čo
predikuje, že ich manželské nedorozumenia museli byť vážne). Navyše mali pred sebou ďalší spor
týkajúci sa vyporiadania majetku v BSM. Práve tento podnet (v spojení s ostatnými spormi) bol pre
obvineného tým posledným impulzom, ktorý ho podnietil k tak fatálnemu konaniu. Obžalovaný mal v
čase vyhlásenia rozsudku vek 73 rokov, čo rovnako bola okolnosť, ktorú súd zobral do úvahy pri ukladaní

rozsahu trestu odňatia slobody. V osobe obvineného nebola prezentovaná negatívna perspektíva jeho
resocializácie, čo rovnako podporuje argument, že trest neprimerane dlhého trvania nie je na ochranu
spoločnosti nevyhnutný, práve naopak, krutý trest, v podobe akéhosi revanšu, či odplaty (hoc ako
ľudsky pochopiteľný by sa mohol zdať), by mohol zahatať práve jeho výchovný účel, na ktorý pri
ukladaní trestu treba rovnako brať zreteľ. Súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti zvážil,

že nepodmienečný trest odňatia slobody na úplne spodnej hranici zníženej trestnej sadzby by nebol
zohľadňujúci okolnosti prípadu a z pohľadu senátu by neodzrkadľoval ani vyvažovanie vyššie uvedených
posudzovaných okolností. Preto súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 14 rokov, teda
o osem mesiacov nad spodnú hranicu znižovanej trestnej sadzby, keďže trest nižšieho trvania by nebol
vzhľadom na závažnosť skutku primeraným a súčasne by ponechal bez akéhokoľvek povšimnutia aj

doterajšie (hoci aj zahladené) odsúdenia a taktiež by nevzal do úvahy aj spôsob, príčinu, pohnútky a
následok spáchanej trestnej činnosti. Nakoľko bol obžalovaný odsúdený za obzvlášť závažný zločin, bol
súdom zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, keďže takéto zaradenie
reflektuje potrebu náležitej prevýchovy obžalovaného. Obligatórne súd musel rozhodnúť aj o uloženíochranného dohľadu, ktorý bolo potrebné uložiť z toho dôvodu, že obžalovaný bol odsúdený za obzvlášť
závažný zločin a bol mu súčasne uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Zákon teda výslovne
požaduje uloženie ochranného dohľadu pri odsúdení za obzvlášť závažný zločin, čo je aj prípad podanej

obžaloby. Ochranný dohľad súd stanovil v trvaní 2 roky s ohľadom na dĺžku uloženého trestu odňatia
slobody, ako aj s ohľadom na potrebu nápravy, ale aj pomoci obžalovanému pri zaradení sa späť do
bežného života po výkone nepodmienečného trestu. Zároveň súd odkázal poškodených s ich nárokmi
na občiansky súdny proces, nakoľko dokazovanie v trestnom konaní nebolo dostatočné na to, aby súd
mohol kvalifikovane posúdiť nielen opodstatnenosť, výšku, ale aj titul náhrady škody, keďže poškodení

(aj napriek tomu, čo deklaroval ich splnomocnenec pri uplatnenom nároku) sa rozchádzali v tom, či
náhradu škody (každý po 130.000,-eur) požadujú titulom nemajetkovej ujmy za stratu blízkeho človeka,
alebo či je to náhrada škody vychádzajúca z hodnoty podielu nebohej na majetku patriacom do BSM.
Ďalšie dôkazy na preukázanie tohto nároku neboli navrhnuté a dokazovanie v tejto časti by navyše
presahovalo aj potreby trestného konania. Senát nevyhovel návrhu prokuratúry na zhabanie veci (v
prílohovej obálke č. 508a - list písaný rukou a zošit) podľa § 83 ods. 1 písm. g) Tr. zákona, ako ani návrhu

na zničenie týchto veci podľa § 98 ods. 3 Tr. poriadku, nakoľko na to neboli splnené zákonné podmienky
a navyše, z pohľadu súdu, ide o dôkazy, ktoré bude potrebné zachovať ako súčasť spisového materiálu,
keďže v oboch prípadoch ide o listiny osobnej povahy, písané obvineným, ktoré môžu mať význam
nielen v trestnom konaní, ale môžu byť v prípade potreby použiteľné aj v konaní o náhradu škodu.

Súčasne súd obžalovanému pripomína, že prísnosť trestných sadzieb za trestné činy proti životu a
zdraviu odzrkadľujú prístup zákonodarcu k boju s takouto trestnou činnosťou. Je však v kompetencii
súdu, pri splnení zákonných predpokladov, využiť moderačné oprávnenie vo vzťahu k ukladanému
trestu, tak ako to súd využil aj v tomto prípade. Na takýto postup (mimoriadne zníženie trestu) však nie je
žiadenzákonnýnárok,pretosúdobžalovanémuprízvukuje,žetútokompetenciunemuselvyužiťamohol

sa plne stotožniť so základnými zákonnými sadzbami akokoľvek dragonické sa môžu zdať. Súd však,
ako už bolo uvedené vyššie, komplexne posudzoval následok, zavinenie, priťažujúce a poľahčujúce
okolnosti, pohnútku, osobu páchateľa jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Snaha o čo najmiernejší
trest odňatia slobody je síce z pohľadu obžalovaného pochopiteľná, ale musí to byť práve obžalovaný,
ktorý si musí plne uvedomiť a reflektovať závažnosť svojho konania a prijať zaň adekvátne dôsledky. Na

základevykonanéhodokazovania,pridôslednom zhodnotenívšetkýchdôležitýchokolnostíanazáklade
poznatkov súdu, sa táto uložená sankcia javí ako vyvážená a spravodlivá. Účelom trestu je v prvom
rade zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestného činu, čo týmto trestom bude riadne
zabezpečené. Rozsahom trestu súd zároveň neznížil túto sankciu iba na úroveň akéhosi formálneho
trestu. Súd si je plne vedomý závažnosti konania, jeho úlohou je však hľadať nie len zákonný, ale aj

pokiaľ možno aj objektívny trest. Nenáležité benefitné (mierne) trestanie by bolo naopak popretím zásad
ukladania trestov. Preto súd uložil trest odňatia slobody v takom rozsahu, aby bol trest vyvážený a
spravodlivý. Pre miernejší (ale ani pre prísnejší) trest odňatia slobody súd nevzhliadol žiadne doplňujúce
okolnosti, či skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iný prístup konajúceho súdu. Takto individuálne uložený
trest a ochranné opatrenie svojim charakterom a rozsahom budú schopné adekvátne naplniť účel

trestu a ochranného opatrenia, ktorými sa má dosiahnuť nielen individuálno-výchovný charakter, ale aj
generálno-preventívna funkcia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v
Bratislave prostredníctvom tunajšieho súdu.

Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je
jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech
obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môže podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný

zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka
mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o

náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená
podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol

urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie
mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.