Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. máj 2021

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/379/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215215970
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2021:4215215970.33

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno JUDr. Arpádom Pastorekom, sudcom v právnej veci žalobcov: 1. Y. Y., nar.

X.X.XXXX, bytom V. X/XX, V., 2. I. F., nar. XX.X.XXXX, F. XX/XX, V., 3. Y. L., nar. XX.X.XXXX, L. XXXX/
X, Q., S. republika, 4. H. L., nar. XX.XX.XXXX, Q. X/XX, V., 5. M. V., nar. XX.X.XXXX, Gy. F. XX, V., 6. K..
J. V., nar. XX.XX.XXXX, Gy. F. XX, V., 7. K.. C. Y., nar. XX.X.XXXX, L. 3, F., 8. H. U., nar. XX.XX.XXXX,
Ul. J.. V. XXXX/XX, V., 9. K. L., nar. XX.XX.XXXX, L. XXXX/X, V., XX. T. L., nar. XX.XX.XXXX, F. XXXX/
XX, V., všetci zhodne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Vajliková, s.r.o., Ul. biskupa Királya 6,
Komárno, IČO: 47251395 proti žalovanej: Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond, Búdková
36, Bratislava, v konaní o určenie vlastníckeho práva t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd podanú žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná strana má voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa vo svojom podaní, ktoré označila ako: „Návrh na určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam pre okres V., obec a kat. ú. W. L., ako aj pre kat. ú. V. v rozsahu celkom necelých 17 ha
(16,22 ha)“ z dňa 26.08.2015, ktoré doručila súdu dňa 26.08.2015, sa domáhala určenia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam o celkovej výmere cca 17,00 ha pôdy v obci a v katastrálnom území W. L. a
V. a náhrady trov konania.

2. Žalovanej bola žaloba doručená dňa 04.01.2016, ako je zrejmé z č. l. 24 súdneho spisu.

3. Žalobkyňa Y. Y., rod. L. na pojednávaní k veci uviedla, že na podanej žalobe trvá v zmysle
predloženého návrhu z č. l. 1-16 súdneho spisu v znení pripojených príloh vrátane zhrnutia z dňa
07.11.2016, ktoré bolo doručené súdu dňa 10.11.2016 na č. l. 158-171. Na základe uvedených žiadala
o určenie vlastníckeho práva pre okres KN, obec a kat. ú. W. L., ako aj pre kat. ú. V. v rozsahu celkom

17 ha na tom základe, že podľa nej sa jej rodičia mali stať vlastníkmi vyššie uvedených parciel v rámci
prídelového plánu v rámci 2. pozemkovej reformy, boli tzv. presídlencami, z okresu M. odišli s rodinami
na južné L., kde im bola pridelená poľnohospodárska pôda ako roľníkom. Ďalej súdu uviedla, že jednak
nemá doklad o úhrade ceny nehnuteľností za pridelenú pôdu a ani sa nezachovala listina, ktorá bola
dokladom preukazujúcim vlastnícke právo, a to: „Výmer o vlastníctve pôdy“, a to č. 2959/48-11 pre k.
ú. W. L. a č. XXXX/XX-XX pre k. ú. V., avšak podľa nej sú zachované viaceré ďalšie oficiálne úradné
doklady a písomnosti, z ktorých podľa nej jej rodičom ako presídlencom boli vydané práve tieto dva

výmery, pričom oba výmery vydalo Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, na to určený
štátny orgán v tom čase podľa § 1 ods. 1 Nar. SNR 104/1946 Zb. o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy
pridelenej podľa nariadenia o konfiškácii a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku zradcov
a nepriateľov Nemcov a Maďarov. Rovnako na preukázanie vlastníctva predložila priame dôkazné listiny,ktorých originály sa zachovali v okresnom archíve, a to výmery určené síce pre iné osoby, a to výmer č.
10928/45, návrhy prídelových plánov, konečný prídelový plán, grafický prídelový plán, trojitá identifikácia
parciel, úradná zápisnica, list, úradný záznam, prídelová cena, výkaz nedoplatkov, založenie JRD,

potvrdenie o vnesení majetku, čestné prehlásenie dvoch svedkov, naturálie, výpis z pozemkovej knihy,
majetková podstata, list povereníctva, nezachovanie výmerov, kontrola ministerstva vnútra v štátnom
archíve, podľa ktorého sa konštatuje, že výmery chýbajú, ďalšie dedičské konania a naliehavý právny
záujem na navrhnutom určení, s poukazom na to, že nie je možné urobiť dedičské konanie po rodičoch
na predmetné konanie a nie je iná procesná možnosť sa domáhať nápravy. Tiež pri svojom ústnom

prednese na pojednávaní uviedla, že v roku 1965 bola povodeň, ktorá postihla ich rodinu a rodinný dom,
ktorý získali prídelom, v dôsledku povodne sa zrútil a všetky doklady tam zostali a ešte dodala, že nevie
prečo ostatným prídelcom ich doklady boli odovzdané do archívu v pozemkovej knihe na zaevidovanie,
len práve ich výmer nie. Žiaľ im sa nezachoval ani doklad, jednak výmer, ako ani doklad o výmere, ale
podľa vyjadrenia daňového úradu na tieto pozemky nie je daňový nedoplatok, na č. l. 147 je odkaz len
na výmer č. 2959/48-11, kde Daňovým úradom v KN nebol zistený v evidencii pozemkov nedoplatok.

Vo vzťahu k výmeru pre k. ú. V. č. XXXX/XX-XX súdu uviedla, že nemá ani takéto potvrdenie. Na záver
súdu uviedla, že výmery v prospech jej rodičov sa nezachovali, zachoval sa len konečný prídelový
plán zo skonfiškovaného majetku, ktorým po vzájomnej dohode predseda MNV v W. L. a s predsedom
miestneho jednotného roľníckeho družstva dňa 13.09.1957 skonfiškovali a pridelili nehnuteľný majetok,
avšak vzhľadom k absencii výmeru, došlo k odňatiu a prideleniu nehnuteľností jej rodičom, ktorí to

vlastne ale už predtým, v r. 1950, podľa prílohy č. 18, vniesli do družstva.

4. Na otázku súdu, vo vzťahu k predloženému výmeru z dňa 16.10.1945, ktorý bol adresovaný MNV
v obci V. pod č. XXXXX/XX-V-B, listina je síce označená ako výmer, ale z obsahu je zrejmé, že sa
neprideľuje do vlastníctva konkrétnej osobe s individuálnou identifikáciou, táto listina sa vzťahuje k

hnuteľným veciam, t. j. že budú pokračovať v užívaní, nerieši sa vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ako
je zrejmé aj z predloženej prílohy, kde sú označení pod por. č. 12 I. Z., ktorý mal zo strany žalobkyne
predložený výmer o vlastníctve pôdy, ktorý výmer je faktickým dokladom o nadobudnutí do vlastníctva.
Žalobkyňa k veci uviedla: Za tým je písomné podanie. Jej vlastníctvo preukazuje listina s označením:
„Dáta,...“ Zák. sudca konštatuje, že táto listina nie je identifikovateľná, nie je zrejmé, kto túto listiny

vyhotovil, kedy, ... a vôbec tu nie je uvedené meno právnych predchodcov žalobkyne.

5. Pover. zást. žalovanej na pojednávaní k veci uviedla, že žiada aby súd podanú žalobu zamietol a
dodala, že v plnom rozsahu sa pridržiava skorších podaní, kde sa vysporiadali s podaným návrhom,
ako je zrejmé z dňa 25.01.2016 na č. l. 37 súdneho spisu a po doplnení z dňa 11.10.2016 na č. l. 149

a nasl., ako aj 31.8.2016 na č. l. 85 a nasl. Ďalej poukázala na to, že po podaní žaloby nebolo úplne
zrejmé, že žalobkyňou uvádzané parcely, či sú z registra E, C, napr. poukazujem na parc. č. XXXX, táto
parcela samostatne neexistuje, existuje len s podlomenými číslami, čo sa týka predloženej identifikácie
z r. 2004, túto už nemožno brať ako za základ pre toto konanie, nakoľko v k. ú. W. L. bol ukončený
v r. 2015 ROEP, výsledky boli zapísané a ňou uvádzané čísla už neplatia. Ďalej vo vzťahu ku k. ú. V.

sa uvádza parcela z registra E zapísaná na LV č. XXXX pre okres KN, obec a k. ú. V., parc. č. XXX,
XXX a XXX, kde štát je zapísaný ako podielový spoluvlastník, a preto z titulu nerozlučného procesného
spoločenstva by zrejme žaloba mala smerovať aj voči tam označeným podielovým spoluvlastníkom za
predpokladu, ak sa žalobkyňa domnieva, že chce v konaní pokračovať. Napokon poukázala na to, že v
judikatúre súdov sú už jednoznačne vyriešené otázky spojené s nadobudnutím vlastníctva na základe

výmeru a prídelu, ale nie je možné prideliť do vlastníctva na základe listín, ktoré samotná žalobkyňa
predložila, lebo tieto listiny sú svojím charakterom a predstavujú len technický podklad, nemôžu slúžiť
na zápis vlastníckeho práva.

6. Na pojednávaní pover. zást. žalovanej po zrušení rozhodnutia súdu uviedla, že zotrváva na svojich

vyjadreniach ktoré súdu doručili s dôrazom na vyjadrenie z 6.11.2020 z č. l. 631 a nasl., že po zmene
petitu žaloby namietané parcely nie sú graficky identifikované, táto identifikácia je nedostatočná. Ďalej,
vo vzťahu k samotnému vydržaniu, uviedla, že žalobcovia nepreukázali, kedy vstúpili do oprávnenej
držby, akým titulom, a kedy došlo k uplynutiu vydržacej doby. Ďalej, žalobcovia z predložených listín,
kedy poukazujú len na pomocné materiály, nie na prídel, výmer, tieto svedčia len o zámere, nie o

faktickom prídele. Vo vzťahu k rozhodnutiu KS uviedla, že je potrebné pri rozhodovaní súdu prihliadať
na splnenie podmienok nadobudnutia vlastníctva vydržaním, podľa jej názoru, právni predchodcovia
žalobkyne kedykoľvek pri bežnej opatrnosti sa mohli presvedčiť, resp. nemohli byť v domnení, že im
vlastníctvoknehnuteľnostiamprávompatrí,atonapr.zpozemkovejknihy,ďalejnepreukázalianifaktickýúkon, ktorým predmetné nehnuteľnosti mali získať do svojej dispozície, držby, s tým, že tieto skutočnosti
je treba objektívne hodnotiť, nepostačuje len subjektívna domnienka a preto žiadala aby súd podanú
žalobu zamietol.

7. Súd sa počas konania pred svojim rozhodnutím oboznámil s obsahom spisového materiálu prečítaním
jednotlivých listín v nevyhnutnom rozsahu s prihliadnutím na § 204 CSP a zároveň konštatuje, že v
súdnom spise na nachádzajú nasledovné písomné podania, na základe ktorých súd vo veci konal a
rozhodol, a to podaná žaloba žalobkyne z č. l. 1-16, potvrdenie o prijatí návrhu na č. l. 17, potvrdenie

o lustrácii na č. l. 18, prílohová obálka na č. l. 19, písomné podanie súdu na č. l. 20, výzva na úhradu
SÚP na č. l. 21, platobný predpis na č. l. 22, záznam o zložení SÚP na č. l. 23, písomné podanie
súdu na č. l .24, uznesenie - výzva OS KN na č. l. 25-28, písomné podanie žalobkyne na č. l. 29,
e-mailové podanie žalovanej na č. l. 30-36, písomné podanie žalovanej na č. l. 37-39, poverenie na
č. l. 40-41, písomné podanie súdu na č. l. 42-43, písomné podanie žalobkyne na č. l. 44-52, ÚZ na
č. l. 53-54, písomné podanie súdu na č. l. 55-56, uznesenie - výzva na č. l. 57-58, písomné podanie

súdu na č. l. 59-60, zaslanie listín z OÚ KN, katastrálneho odboru na č. l. 61-67, e-mailové podanie
žalovanej na č. l. 68-72, písomné podanie žalobkyne na č. l. 73-84, písomné podanie žalovanej na č. l.
85-88, uznesenie - výzva na č. l. 89-90, písomné podanie súdu na č. l. 91-92, uznesenie - výzva na č.
l. 93-94, zväzok príloh - písomné podanie žalobkyne na č. l. 95-147, e-mailové podanie žalovanej na č.
l. 148-151, písomné podanie žalovanej na č. l. 152-153, písomné podanie súdu na č. l. 154, uznesenie

- výzva na č. l. 155-156, predvolanie na č. l. 157, písomné podanie žalobkyne na č. l. 158-171, ZP z
dňa 11.11.2016 na č. l. 172-173, ZP z dňa 29.11.2016 na č. l. 174-181, písomné podanie žalobkyne
z dňa 27.12.2016 na č. l. 182, písomné podanie súdu na č. l. 183-185, rozsudok na č. l. 186-192,
písomné podanie žalobkyne - odvolanie z dňa 1.3.2017 na č. l. 193-200, písomné podanie súdu na č.
l. 201-202, písomné podanie žalovanej z dňa 15.3.2017 na č. l. 203-207, písomné podanie súdu na č.

l. 208, písomné podanie žalovanej z dňa 15.3.2017 na č .l .209-215, písomné podanie súdu na č. l.
216-218, písomné podanie žalobkyne z dňa 29.3.2017 na č. l. 219-221, písomné podanie súdu na č.
l. 222, predkladacia správa na č. l .223, uznesenie KS NR na č. l. 224-233, potvrdenie o prijatí do el.
schránky na č. l. 234, písomné podanie žalobkyne - listiny na č. l. 235-259, písomné podanie súdu na č.
l. 260, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 261, písomné podanie žalobkyne z dňa 28.10.2018 na

č. l. 262-269, písomné podanie žalovanej z dňa 5.11.2018 na č. l. 270-276, písomné podanie súdu na č.
l. 277-278, písomné podanie žalobkyne z dňa 24.2.2019 na č. l. 279-283, písomné podanie súdu na č.
l. 284-286, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 287, písomné podanie žalobkyne z dňa 15.4.2019
na č. l. 288-302, písomné podanie žalobkyne z dňa 27.5.2019 na č. l. 303-343, písomné podanie súdu
na č. l. 344-347, písomné podanie žalobkyne z dňa 13.6.2019 na č. l. 348, písomné podanie súdu na č. l.

349-358, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 359, písomné podanie žalovanej z dňa 21.6.2019 na
č. l .360-365, písomné podanie MV SR - archív na č. l. 366, písomné podanie OÚ KN, kat. odbor z dňa
4.7.2019 na č. l. 367-397, písomné podanie žalobkyne z dňa 5.7.2019 na č. l .398, písomné podanie MV
SR - archív na č. l .399-402, písomné podanie súdu na č. l. 403-404, potvrdenie o prijatí do el. schránky
na č. l. 405, ÚZ na č. l. 406, písomné podanie žalovanej - ospravedlnenie z dňa 14.11.2019 na č. l.

407, ZP z dňa 15.11.2019 na č. l. 408-409, písomné podanie advokátky žalobkyne z dňa 11.11.2019
na č. l. 410-422, písomné podanie súdu na č. l. 423-425, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l.
426-427, vypovedanie plnomocenstva a splnomocnenie pre advokátku žalobkyne na č .l. 428-429, ZP
z dňa 6.3.2020 na č. l. 430-432, výpis z registra organizácií na č. l. 433, písomné podanie súdu na č.
l. 434-442, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 443-446, písomné podanie SPF z dňa 20.3.2020

na č. l. 447-449, písomné podanie MF SR z dňa 19.3.2020 na č. l. 450, písomné podanie žalobkyne
z dňa 20.3.2020 na č. l. 451-455, písomné podanie ÚGKK z dňa 23.3.2020 na č. l. 456-460, písomné
podanie súdu na č. l. 461-464, zoznam spisov na č. l. 465-466, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č.
l. 467-468, písomné podanie SPF z dňa 24.3.2020 na č. l. 469-470, uznesenie o nepripustení zástupcu
žalobkyne na č. l. 471-472, písomné podanie SPF z dňa 24.3.2020 na č. l. 473-475, písomné podanie

MF SR z dňa 27.3.2020 na č. l. 476-477, písomné podanie súdu na č. l. 478-481, potvrdenie o prijatí
do el. schránky na č. l. 482, písomné podanie GKKÚ z dňa 27.3.2020 na č. l. 483-486, potvrdenie o
prijatí do el. schránky na č. l. 487-489, písomné podanie žalobkyne z dňa 7.4.2020 na č. l. 490-492,
písomné podanie žalovaného z dňa 7.4.2020 na č. l. 493-500, písomné podanie súdu na č. l. 501-502,
potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 503-504, písomné podanie žalobkyne z dňa 25.5.2020 na

č. l. 505-508, písomné podanie advokátky žalobkyne z dňa 10.6.2020 - žiadosť o odročenie T na č. l.
509-511,písomnépodaniesúdunač.l.512-517,potvrdenieoprijatídoel.schránkynač.l.518,písomné
podanie OÚ KN, pozemkový a lesný odbor - predloženie archívneho materiálu z dňa 16.6.2020 na č. l.
219 + 2 archívne krabice, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 519, ÚZ na č. l. 520, plnomocenstvoapoverenienač.l.521-522,ZPzdňa14.8.2020nač.l.523-530,písomnépodaniesúdunač.l.531-534,
potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 535, písomné podanie advokátky žalobkyne - predloženie
návrhu a listín z dňa 10.10.2020 na č. l. 536-615, písomné podanie súdu na č. l. 616-619, ÚZ na č. l.

620, uznesenie - rozšírenie okruhu žalobcov na č. l 621-622, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č.
l. 623-629, písomné podanie žalovanej - vyjadrenie z dňa 6.11.2020 na č. l. 630-635, písomné podanie
súdu na č. l. 636-638, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 639-645, písomné podanie advokátky
žalobcov z dňa 25.12.2020 na č. l. 646-655, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 656-657, lustrácia
na č. l. 658-660, písomné podanie súdu na č. l. 661-663, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 664,

písomné podanie súdu na č. l. 665-666, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 667-668, písomné
podanie MsP KN z 9.2.2021 na č. l. 669-670, písomné podanie žalovanej z 19.1.2021 na č. l. 671-672,
písomné podanie súdu na č. l. 673-674, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 675, písomné podanie
súdu na č. l. 676-680, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 681-683. Súd počas pojednávania
zisťoval, že predložené zväzky príloh boli žalovanej strane doručené, táto konštatuje, že mala dostatok
času sa s nimi oboznámiť a že sa s nimi oboznámila a vyjadrila.

8. Súd sa oboznámil s návrhom spolu s prílohami ako aj s celým obsahom spisového materiálu, pričom
zistil tento skutkový a právny stav veci a predmet konania posúdil podľa nasledovnej právnej úpravy.

9. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku platí, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä

podľa jednotlivých písmen a to: a) o splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností
strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či
tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu.

10. Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav, kedy súd dôkazy v zmysle ustanovenia
§ 191 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. Z. hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon

neustanovuje inak. Po hodnotení súd dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba žalobkyne nie
je dôvodná a preto súd túto žalobu zamietol.

11. Súd poučil strany sporu podľa § 154 CSP o tom, že prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

12. Súd vo veci konal a rozhodol podľa § 215 CSP ods. 1 a ods. 2 na základe zisteného skutkového
stavu, ktorý sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

13. Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav, kedy súd dôkazy v zmysle ustanovenia

§ 191 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. Z. hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak. Po hodnotení súd dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba nie je dôvodná
a preto súd túto žalobu zamietol.

14. Súd žalobu s prílohami riadne doručil žalovanej strane s uznesením s výzvou na vyjadrenie sa k
žalobe v lehote 15 dní odo dňa doručenia žaloby a to ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku
č. 99/1963 Z. Z. v platnom znení v lehote

15. Na základe uvedených súd pri svojom rozhodnutí uplatnený nárok žalobcovi nepriznal, a to s
poukazom na aplikáciu dispozičného princípu, ktorý sa ďalej odzrkadľuje v uplatnení princípu formálnej
pravdy podľa § 150 a súvis. ustanovení CSP a § 185 a súvis. ustanovení CSP, ktorými bol zavedený
princíp formálnej pravdy, na základe ktorého súd pri rozhodovaní vychádza z dôkazov, ktoré mu navrhli
strany sporu. Súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o

prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 3 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne
uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu, alebo pasivitu a za riadne
plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP.
V zmysle § 150 ods. 1 CSP platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné arozhodujúceskutkovétvrdeniatýkajúcesasporuarovnakospoukazomna§153CSPakoaj§151ods.1
a ods. 2 CSP, podľa ktorých ustanovení platí, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne
nepoprela, sa považujú za nesporné.

16. Nakoľko rozhodnutie OS V. z dňa 29. novembra 2016, pod čís. kon. XC/XXX/XXXX-XXX bolo
rozhodnutím KS W. pod čís. kon.: X Co/XXX/XXXX-XXX z dňa 30.04.2018, zrušené a vec bola vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, preto OS KN podľa § 391 ods. 2 a ods. 3 CSP bol jednak viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu ako aj s uvedením o tom, že ako má súd ďalej vo veci postupovať

t. j. či došlo k nadobudnutiu vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam právnym titulom vydržania. V
takýchto konaniach, kde sa posudzuje splnenie podmienok vydržania, majú osobitný význam skutkové
zistenia súdu v otázke dobromyseľnosti držiteľa, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú bolo možné
vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať
dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí a pri nedostatku dobrej viery musí vždy byť podložený
adekvátnymi skutkovými zisteniami, podľa názoru KS súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto musí doplniť dokazovanie. Podľa záverov KS
súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na zisteniach skutkovej povahy, že právni predchodcovia
žalobkyne nenadobudli vlastníctvo k nehnuteľnostiam na základe Výmerov a viac sa obranou žalobkyne
nezaoberal, pričom mohol dospieť aj k záveru, že so zreteľom na všetky okolnosti boli dobromyseľní a
že spornú parcelu držali na základe ich vnútorného presvedčenia, že je predmetom ich vlastníctva.

17. Po zrušení rozhodnutia súd pripustil zmenu žaloby na pojednávaní dňa 14.08.2020 ako je zrejmé
z č. l. 527-529 súdneho spisu.

18. Počas konania súd svojim Uznesením pod čís. kon.: XC/XXX/XXXX-XXX, z dňa 28.10.2020 pripustil

vstup ďalších subjektov na strane žalobkyne.

19. V prejednávanom konaní KS vo svojom zrušovacom rozhodnutí uložil OS KN doplniť dokazovanie,
ako je zrejmé z bodu 29 odôvodnenia s tým, že OS KN osobitne ešte vyzval strany sporu svojím
uznesením čís. kon. XC/XXX/XXXX-XXX, aby uviedli podstatné a rozhodujúce skutkové a právne

tvrdeniavzmyslezrušujúcehorozhodnutiaKSNRsdôrazomnaodsek25anasl.rozhodnutiaKSNRčís.
kon. XCo/XXX/XX-XXX. Tu súd mal za to, že okrem zrušujúceho rozhodnutia KS NR mal snahu upriamiť
pozornosť strán sporu na zrušujúce rozhodnutie s dôrazom na požiadavku doplnenia dokazovania.

20. OS V. vychádzajúc zo zrušujúceho rozhodnutia mal za to, že v prejednávanom prípade nie je

možné žalobe vyhovieť z reštitučného titulu, ato aj s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR
vo veci vedenej pod sp. zn. III. US 177/2013, kde okrem iného uviedol, že „po uplynutí reštitučných
lehôt už nie je možne uplatniť si všeobecnou vlastníckou žalobou určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti. Reštitučné predpisy majú povahu lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku,
ktorý predstavuje lex generalis. Ak oprávnená osoba zmeškala lehotu na uplatnenie reštitučného

nároku, nemôže sa brániť žalobou o vydanie veci (vypratanie nehnuteľnosti), resp. určenie vlastníckeho
práva podľa § 126 Občianskeho zákonníka s odvolaním sa na nepremlčateľnosť vlastníckeho práva
(§ 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a na to, že ak niečo nie je upravené v reštitučnom predpise
(špeciálny predpis), potom je možne subsidiárne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré vo
všeobecnosti upravujú ochranu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

21. Okresný súd po zrušení svojho rozhodnutia rozhodnutím KS W. doplnil dokazovanie avšak dospel k
rovnakému výsledku, nemohol sa stotožniť s podanou žalobou žalobcov, a preto túto zamietol, nakoľko
súd mal za to, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení o tom, že jej rodičia T. L.,
nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX a U. L., rod. Y., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, mali

nadobudnúť do vlastníctva, resp. v čase svojej smrti boli vlastníkmi nehnuteľností, a to pozemkov, ktoré
sú zapísané pre okres V., kat. územie W. L. v Pkn vložke č. XXX, ako aj v kat. území V. zapísané v
Pkn vložke č. XXXX.

22. Súd vo vzťahu k podmienkam nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnostiam, a to vydržaním má za to,

že v prejednávanom prípade, vychádzajúc z podanej žaloby právni predchodcovia žalobcov T. L., nar.
XX.X.XXXX,ktorýzomrelXX.XX.XXXXaU.L.,rod.Y.,nar.XX.X.XXXX,zomr.XX.XX.XXXX,malizahájiť
v presne nezistenom čase okolo roku 1948 držbu rovnako presne neidentifikovaných nehnuteľností na
základe: „Výmeru o vlastníctve pôdy“, a to č. XXXX/XX-XX pre k. ú. W. L. a č. XXXX/XX-XX pre k. ú. V..23.VzmysleprávnezáväznéhonázoruKSW.saOSV.nevysporiadalsmožnosťouurčeniavlastníckeho
práva vydržaním. Na území Slovenska do 31.12.1950, vychádzajúc zo skutočnosti uvedenej v podanej

žalobe žalobcov, a to, že ich právni predchodcovia mali zahájiť držbu okolo r. 1948, sa pre nadobudnutie
vlastníctva vydržaním vyžadovala, nepretržitá dobromyseľná držba v trvaní 32 rokov. Podmienky držby
boli: 1. držobná spôsobilosť nadobúdateľa, 2. nehnuteľnosť spôsobilá na vydržanie, 3. dobromyseľnosť,
ktorá sa predpokladala, teda len zlý úmysel nadobúdateľa vylučoval vydržanie, 4. uchopenie sa držby,
5. nepretržitosť držby v trvaní vyžadovanom zákonom. Vo vzťahu k predmetu konania podľa súdu je

relevantné to, že od 01.01.1951 bol prijatý Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. zák., ktorý upravoval
vydržanie v § 115 a súvis. ustanovení a pre plynutie vydržacej lehoty podľa § 566 ods. 1, 2 platilo, že
tam, kde sa lehota skracuje pre dátum, ktorý nastane skôr podľa staršieho alebo novšieho práva.

24. NS SR vo svojom rozhodnutí XCdo XX/XXXX z dňa 28.10.2009 poukázal na postupnosť jednotlivých
úkonov pri pridelení nehnuteľností, a to výmerom o vlastníctve pôdy, podľa ktorého je nevyhnutné

vyriešiť otázku identity pozemkov, ak bol výmer vydaný v rámci pozemkovej reformy po vykonanom
prídelovom konaní, jeho podkladom musí byť Návrh prídelového plánu, ktorý má byť potvrdený
Konečným prídelovým plánom, a akýmsi pokračovaním tohto procesu je vydanie samotného výmeru o
vlastníctve pôdy.

25. Najvyšší súd SR v minulosti poukázal na ustanovenie § 68 ods. 3 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb.
o konaniach vo veciach patriacich do pôsobnosti politických úradov (správne konanie), podľa ktorého
bolo potrebné vydať jeden rovnopis prídelcovi a jeden zostane pre úrad, ktorý ho vydal na zabezpečenie
verifikácie, nakoľko v prejednávanom prípade žalobcom mali byť vydané dokonca 2 výmery o vlastníctve
pôdy, avšak ani jeden sa, podľa žalobcov, nezachoval, nielen u nich, ale ani v príslušnom archíve, ktorú

skutočnosť súd považuje za nepravdepodobnú, ktorá skutočnosť preukazuje to, že zrejme právnym
predchodcom žalobcov nebol vydaný vôbec žiadny výmer, ktorý by sa dal podrobiť verifikácii zo strany
súdu, či tento obsahuje všetky podstatné náležitosti.

26. Podľa súdu však na základe návrhu prídelového plánu a konečného prídelového plánu resp.

iných listín, tieto predstavujú len technický podklad, pre identifikáciu ako prídelcu, tak aj samotných
nehnuteľností, avšak nie sú spôsobilé listiny na zápis vlastníckeho práva v prospech právnych
predchodcov žalobcov.

27. Žalobcovia v prejednávanom prípade si odvodzujú svoje vlastnícke právo, aj z iných listín, na

základe ktorých mali vstúpiť do držby nehnuteľností, a to na základe: „Návrhu prídelového plánu zo
skonfiškovaných pôdohospodárskych majetkov - V.“ v kat. území V. (t. č. V.) po bývalom vlastníkovi
Dr. H. U., kde bola uvedená lúka vo výmere (táto je temer nečitateľná) 77,30 m2, ktorá listina podľa
predtlače mala byť vyhotovená Miestnou roľníckou komisiou v W. L. dňa 06.05.1948 s odtlačkom
pečiatky a s nečitateľným podpisom bez ďalších náležitostí v zmysle predtlače, a to o preskúmaní

o potvrdení Okresnou roľníckou komisiou s označeným dátumom a s podpisom predsedu ORK
a rovnako bez požiadavky v zmysle citovanej predtlače o preskúmaní a schválení Povereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v F. s dátumom a s podpisom povereníka. Pokračovaním tohto
prídelového konania, ktoré malo byť zavŕšené vydaním výmeru podľa uznesenia NS SR (XCdo XX/
XXXX z dňa 28.10.2009) malo byť v neformálnej podobe vyhotovenie „Konečného prídelového plánu zo

skonfiškovaného majetku“ ako podkladu pre vydanie už spomínaných 2 výmerov, avšak po nepomerne
rozšírenom okruhu bývalých vlastníkov, ako bol Návrh prídelového plánu, a to po H. R. a spol. C. I.,
J., dr. J., rod. C. K., U. X. a manž. E. rod. Y., H. U., S. V. a manž. R. rod. V., dr. H. U., ale už pre iné
katastrálne územie, a to W. L., ktorá listina bola označená odtlačkom MNV v W. L. bez označenia osoby
konajúcej za MNV v W. L.. Ďalej sa tu nachádza grafické vyobrazenie podpisu za JRD, bez možnosti

verifikácie, či konala oprávnená osoba, s podpisom Pôdohospodárskeho odboru ONV v KN s grafickým
vyobrazením podpisu, ktorým má byť vedúci odboru, a to rovnako bez prekontrolovania a schválenia na
to určenej inštitúcie v W., a samozrejme, bez dátumu.

28. Na základe týchto skutočností súd mal za to, že vzhľadom k absencii nevyhnutných náležitostí

Návrhu prídelového plánu.... z 06.05.1948 a tzv. Konečného prídelového plánu...pre dve rozdielne
katastrálne územia, nepochybne z oboch listín chýbajú podpisy konajúcich osôb, odtlačok pečiatky
s dátumom, z ktorých skutočností by malo vyplynúť preskúmanie a potvrdenie Okresnou roľníckou
komisiou,povereníctvompôdohospodárstvaapozemkovejreformyaprekontrolovanieaschválenie,atoešte v dvoch rozdielnych katastrálnych územiach, nie je možné považovať za vlastníkov nehnuteľností,
resp. aspoň oprávnených držiteľov týchto nehnuteľností právnych predchodcov žalobcov. Na základe
postupnosti právnych úkonov v zmysle aj rozhodnutia NS SR 4Cdo 48/2008, podľa ktorého podkladom

pre vydanie výmeru mal byť návrh prídelového plánu, ktorý mal byť potvrdený konečným prídelovým
plánom z 13.9.1957, a po zabezpečení všetkých schválení mal byť vydaný výmer, čo v tomto prípade
pre absenciu relevantných náležitostí nepredstavuje zavŕšenie tohto procesu vydaním výmeru, resp.
preukazujúce zahájenie oprávnenej držby vo vzťahu ku konkrétnym nehnuteľnostiam.

29. Súd podanej žalobe na základe uvedených skutočností pre existujúce rozpory a to neunesenie
dôkazného bremena o tom, že boli vydané 2 ks výmerov, ktoré sa všade stratili, ako žalobcom tak aj v
príslušných archívoch SR a pre vyššie uvedený rozpor medzi návrhom a konečným prídelovým plánom
podanej žalobe nemohol vyhovieť.

30. V prejednávanom prípade, podľa súdu, nemožno hovoriť o oprávnenej a dobromyseľnej držbe

konkrétnych nehnuteľností, nakoľko aj podľa výmerov podmienkou nadobudnutia vlastníctva bolo
zahájenie faktickej držby konkrétne identifikovateľných nehnuteľností min. kat. územím, PKN vložkou,
a z toho pre prípad viacerých parciel aspoň parc. číslom z PKN vložky. Dobromyseľnosť sa aj podľa
ustálenej judikatúry NS SR vyžadovala počas doby držania nehnuteľnosti, v prejednávanom prípade, ak
vôbec vstúpili vo vzťahu k určitým konkrétnym nehnuteľnostiam do držby, od doby zahájenia držby do

doby, kým došlo k pokračovaniu v užívaní zo strany JRD, resp. Štátneho majetku V., keď, podľa udania
žalobcov, mali vstúpiť do JRD v roku 1950 a konečný prídelový plán vznikol až v r. 1957. Súd v tomto
smere poukazuje na to, že právni predchodcovia žalobcov bez relevantného dokladu, ak užívali neurčité
- neidentifikované nehnuteľnosti len ako (rozhodnutie NS SR z knižky Jaroslav Krajčo Obč. zák. pre
prax z mája 2015, 1. diel, od strany 1023-5) za tejto situácie podľa súdu zrejme vykonávali len domnelé

právo držby. Súd nesúhlasil s námietkou žalobkyne v tom smere, že mali nadobudnúť nehnuteľnosti
ešte Výmerom z dňa 16.10.1945, ktorý bol adresovaný MNV v obci V. pod č. XXXXX/XX-V-B, listina je
síce označená ako výmer, ale z obsahu je zrejmé, že sa neprideľuje do vlastníctva konkrétnej osobe
s individuálnou identifikáciou, táto listina sa vzťahuje k hnuteľným veciam, t. j. že budú pokračovať
v užívaní, nerieši sa vlastníctvo, ako je zrejmé aj z predloženej prílohy, kde sú označení pod por. č.

12 I. Z., ktorý mal zo strany žalobkyne predložený výmer o vlastníctve pôdy, ktorý výmer je faktickým
dokladom o nadobudnutí do vlastníctva. Podľa súdu táto listina nie je identifikovateľná, nie je zrejmé,
kto túto listiny vyhotovil, kedy,... a vôbec tu nie je uvedené meno právnych predchodcov žalobkyne,
v uvedenom výmere vôbec nie je zmienka minimálne aspoň označením Pkn vložky a príslušného
katastrálneho územia, ku ktorým by sa malo zriadiť vlastnícke, resp., ak v označenej Pkn vložke je viac,

parciel, samozrejme, aj s parcelnými číslami, na uvedenom výmere nie je vyznačená právoplatnosť,
ako nevyhnutná podmienka účinnosti rozhodnutia, nie je uvedené poučenie o možnosti odvolania. V
prípade, ak na základe uvedeného výmeru z 16.10.1945, sa malo nadobudnúť vlastníctvo, v tom čase
platil ešte intabulačný princíp do pozemkovej knihy a s poukazom na to, že v citovanej Pkn vložke nebol
odkaz na uvedený čl., preto súd k tomuto výmeru a tejto námietke nemohol prihliadnuť.

31. Na základe týchto skutočností súd mal za to, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno o tom, že im
sporné nehnuteľnosti patrili, že držba bola dobromyseľná a oprávnená, ktorá predstavuje taký faktický
stav, pri ktorom sú splnené zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním súčasne, a to
dobromyseľnosť, že mu vec patrí, ktorá vychádza z presvedčenia, a že skutkové okolnosti nasvedčujú

tomu, že mu vlastnícky patria a držiteľ nakladá s vecou ako so svojou. Popri týchto skutočnostiach
žalobcovia nepreukázali úkon, ktorým bola držba odovzdaná a zahájená, preto podľa súdu právni
predchodcovia žalobcov nemohli byť v dobrej viere o tom, že im nehnuteľnosti patria, a preto súd žalobu
zamietol.

32. Súd podanú žalobu zamietol, nakoľko súd mal za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno
svojich tvrdení o tom, že jej rodičia T. L., nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX a U. L., rod. Y.,
nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, mali nadobudnúť do vlastníctva, resp. v čase svojej smrti boli
vlastníkmi nehnuteľností, a to pozemkov, ktoré sú zapísané pre okres V., kat. územie W. L. v PKN vložke
č. XXX, ako aj v kat. území V. zapísané v Pkn vložke č. XXXX, spolu vo výmere 17 ha 1622 m2, spolu

o výmere necelých 17 ha pozemku. Súd podanú žalobu opätovne zamietol aj na tom základe, že ako je
uvedené vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia, žalobcovia nevedeli preukázať obdobie od kedy vstúpili
do oprávnenej držby a kedy mali nadobudnúť vlastníctvo. Na pojednávaní dňa 14.08.2020 (4. stranahore) advokátka žalobcov uviedla, že podľa nich ešte vydržacia lehota stále beží, na základe čoho súd
mal za to, že nedošlo k zavŕšeniu vydržacej doby, preto, podľa súdu, uplatnená žaloba nie je dôvodná.

33. Súd počas konania vysporiadal aj s prejudiciálnou otázkou vlastníctva pozemkov zapísaných pre
kat. územie W. L. v PKN vložke č. XXX, ako aj v kat. území V. zapísané v Pkn vložke č. XXXX založených
na č. l. 61-66 súdneho spisu z ktorých je zrejmé, že pôvodným vlastníkom nehnuteľností bol Dr. U. H., Dr.
X. C. a manž., ktorí ako je zrejmé zo xerox-kópie: „Výmennej zmluvy“ z roku 1940 ako vlastníci na strane
jednej vymenili svoje nehnuteľnosti za iné. Súd sa ďalej oboznámil aj s prílohami pripojeného spisu

XXC/XXX/XXXX a to so xerox-kópiami dedičských rozhodnutí, z ktorých je zrejmé, že pôvodní vlastníci
neboli vysídlení z ČSR a preto im ani nebol odňaté, skonfiškované toto vlastníctvo a ich vlastnícke právo
bolo obnovené zo zákona, a to v zmysle § 1 a § 9 Nariadenia vlády SR 52/1945, a § 15 zák. č. 128/46,
malo byť vrátené pôvodným vlastníkom. V prípade pozemno-knižných vlastníkov Dr. H. a spol. išlo o
výmennú zmluvu a podľa citovaného ustanovenia sa obnovilo vlastníctvo pôvodných vlastníkov, t. j.
osôb, s ktorými sa výmenná zmluva uskutočnila, a to t. č. už nebohého Dr. H., C. a spol. za obdobie od

1.11.1938 do ukončenia 2. svetovej vojny. Na základe uvedených skutočností, podľa súdu, štát nemohol
tieto nehnuteľnosti prideliť do vlastníctva prídelcom, keď priamo znením zákona došlo k navráteniu
vlastníctva.

34.Súdnemoholvychádzaťpripreukazovanídobromyseľnejdržbyzoskutočnosti,žetietopozemkymali

byť vnesené do Agrodružstva V., keď uvedené Agrodružstvo V., na tom základe, že súdu boli predložené
diametrálne protichodné písomné podania Agrodružstva V., napr. z dňa 20.04.2004, podľa ktorého mali
v r. 1950 právni predchodcovia vniesť do Agrodružstva V. pozemky, keď dňa 03.02.1994 vo svojom
podaní adresovanom Pozemkovému úradu v V. oznámilo, že na základe pomocných materiálov, medzi
ktoré patrí aj konečný prídelový doklad, nie je dokladom, na základe ktorého družstvo akceptovalo či

už skutočnosť o vlastníctve žalobcov, resp. opakovane zo strany žalobcov prezentované skutočnosti o
tom, že mali ich právni predchodcovia tieto nehnuteľnosti vniesť do družstva, ako to tvrdia žalobcovia.
V závere citovaného podania z dňa 3.2.1994 dokonca potvrdili, že na predmetné nehnuteľnosti uzavreli
dohodu o ich vydaní s Dr. H. a spol.

35. Súd skúmal možnú vzdialenosť medzi citovanými parcelami z bežnej verejne prístupnej Google
vyhľadávača preukázané, že medzi nehnuteľnosťami v 2 kat. územiach je rozdiel cca 15 kilometrov,
čo súd považoval po skutkovej stránke za málo pravdepodobné, že by mohlo dôjsť k obrobeniu
nehnuteľností v rozsahu opakovaných jednotlivých úkonov (siatie, orba, žatva, ...) zo strany právnych
predchodcov pri takejto vzdialenosti.

36. Súd sa nemohol stotožniť s obsahom žaloby po doplnení žaloby 19.03.2020 na č. l. 451 a nasl.
ku ktorým skutočnostiam súd vypočul ustanovenú advokátku zo strany žalobcov na pojednávaní dňa
14.08.2020, a to z dôvodov, ako uviedol vyššie v odôvodnení, či už s poukazom na zahájenie plynutia
vydržacejlehoty(strana4zápisniceopojednávaní),akoajďalšíchskutočností, ktorýmisasúdpodrobne

v rozhodnutí zaoberal.

37. Súd sa nemohol stotožniť s námietkami žalobkyne v tom smere, že podľa nej nemala daňový
nedoplatok, ako to vyplýva z potvrdenia DÚ KN s argumentáciou, že ak nemal daňový nedoplatok,
tak zrejme aj kúpnu cenu zaplatil, podľa súdu je potrebné dôsledne rozlišovať medzi nadobudnutím

vlastníctva úhradou kúpnej ceny a splnením si daňovej povinnosti, ktorá nemôže svedčiť v tomto prípade
žalobkyni, ktorá nie je zapísaná ako vlastníčka nehnuteľností.

38. Rovnako súd nesúhlasil s námietkou žalobkyne v tom smere, že mali nadobudnúť nehnuteľnosti
ešte Výmerom z dňa 16.10.1945, ktorý bol adresovaný MNV v obci V. pod č. XXXXX/XX-V-B, listina je

síce označená ako výmer, ale z obsahu je zrejmé, že sa neprideľuje do vlastníctva konkrétnej osobe
s individuálnou identifikáciou, táto listina sa vzťahuje k hnuteľným veciam, t. j. že budú pokračovať v
užívaní, nerieši sa vlastníctvo, ako je zrejmé aj z predloženej prílohy, kde sú označení pod por. č. 12 I. Z.,
ktorý mal zo strany žalobkyne predložený výmer o vlastníctve pôdy, ktorý výmer je faktickým dokladom
o nadobudnutí do vlastníctva.

39. Na základe uvedených skutočností súd mal za to, že vyššie uvedené odôvodnenie tohto opätovného
rozhodnutia je dostatočné a spĺňa predpoklady v zmysle Základných princípov CSP čl. 2 ods. 3, podľaktorého platí, že ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu
rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.

40. O trovách konania súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení CSP.

41. Trovy konania sú podľa § 251 CSP všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

42. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

43. Žalobca ako aj žalovaná strana z titulu cestovného si uplatnili nárok v tomto konaní o určenie

vlastníckeho práva aj nárok na náhradu trov konania. Súd žalobu zamietol tým sa v konaní procesne
úspešnou stranou sporu stala žalovaná strana a na základe uvedených súd o nároku na náhradu trov
konania rozhodol tak, že procesne úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov v plnom rozsahu
a to vo výške 100 % v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

44. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1 Cdo
92/2011 str.: 8).

45. Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie
dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné
tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniajehopísomného

vyhotovenia na Okresnom súde Komárno, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (ods. 1)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.(ods. 2).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.(ods. 3).Aksižalovanádobrovoľnenesplnípovinnostiuloženétýmtorozhodnutím,mážalobcamožnosťdomáhať
sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.