Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. september 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoKR/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118215105
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5118215105.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Slovenská
konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti žalovanému: I &
R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 865
265, správca úpadcu: Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec a.s., so sídlom Kragujevská 12, 010 01
Žilina, IČO: 31 561 888, zastúpenému zástupcom IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 2, 811
08 Bratislava, IČO: 36 854 808, v konaní o určenie pohľadávky proti podstate, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/16/2018-170 zo dňa 9. novembra 2021 a dopĺňaciemu

rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/16/2018-179 zo dňa 14. decembra 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/16/2018-170 zo dňa 9. novembra 2021 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom č.k. 5Cbi/16/2018-179 zo dňa 14. decembra 2021 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd rozsudkom č.k. 5Cbi/16/2018-170 zo dňa 9. novembra 2021 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom č.k. 5Cbi/16/2018-179 zo dňa 14. decembra 2021 (ďalej aj len „rozsudok“) rozhodol tak, že
určil, že pohľadávka žalobcu - poistné za mesiac júl 2017 v sume 27.719,87 Eur v konkurznom konaní

úpadcu: Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec a.s., so sídlom Kragujevská 12, 010 01 Žilina, IČO:
31 561 888, sp. zn. 8K/9/2017, vedenom na Okresnom súde Žilina, je čo do právneho dôvodu, výšky a
poradia pohľadávkou proti podstate. O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol tak, že
žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa právny
predchodca žalobcu - Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava (ďalej len „žalobca“, resp. „právny

predchodca žalobcu“) domáhal určenia pohľadávky proti podstate vo výške 27.719,87 Eur v konkurznom
konaní úpadcu Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec a.s., so sídlom Kragujevská 12, 010 01 Žilina,
IČO: 31 561 888. Žalobca v žalobe uviedol, že Okresný súd Žilina uznesením sp. zn. 8K/9/2017 zo
dňa 7.8.2017 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu: Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec a.s., so
sídlomKragujevská12,01001Žilina,IČO:31561888.Uznesenieovyhláseníkonkurzubolozverejnené
v Obchodnom vestníku č. 155/2017 zo dňa 14.8.2017 a dňom 15.8.2017 nastali účinky vyhlásenia
konkurzu. Za správcu konkurznej podstaty bola uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 8K/9/2017 zo

dňa 7.8.2017 ustanovená JUDr. Gabriela Bírošová, so sídlom T. XXX/XX, XXX XX Z.. Žalobca v žalobe
uviedol, že pohľadávku proti podstate za mesiac 07/2017 si uplatnil po vyhlásení konkurzu v zmysle
§ 87 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“), pretože
vznikla až po vyhlásení konkurzu. Pohľadávka predstavuje neuhradené poistné na sociálne poistenieza obdobie júl 2017. Žalobca mal za to, že pre vznik pohľadávky bolo dôležité, aby boli súčasne splnené
dva momenty, a to
1/ predloženie mesačného výkazu poistného a príspevkov za príslušný mesiac, z ktorého je zrejmá

suma,ktorújepovinnýzaplatiťzauvedenýmesiacvlehotesplatnosti(ažvtedyzačneSociálnapoisťovňa
účtovať a vedie prípadnú pohľadávku v účtovníctve, aby si neskôr mohla pripojiť k prihláške vyhlásenie
o jej vedení v účtovníctve pre účely zákona č. 7/2005 Z.z.),
2/ splatnosť poistného na základe predloženého mesačného výkazu poistného a príspevkov (nakoľko
až neuhradením poistného v lehote splatnosti vznikne pohľadávka) a až vtedy môže Sociálna poisťovňa

požadovať plnenie od dlžníka. V danom prípade bol výkaz poistného a príspevkov za obdobie júl
2017 predložený dňa 23.8.2017, kde je uvedený dátum výplaty dňa 31.8.2017 a dátum splatnosti dňa
31.8.2017, t.j. po vyhlásení konkurzu. Bez predloženého mesačného výkazu poistného a príspevkov na
starobné dôchodkové sporenie nemá Sociálna poisťovňa možnosť prihlásiť si svoju pohľadávku podľa
ust. § 28 zákona č. 7/2005 Z.z. v 45-dňovej zákonnej lehote, pretože nebolo možné určiť výšku tejto
pohľadávky. Zároveň v súlade s ust. § 29 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z., podľa ktorého ak pohľadávku

prihlasuje veriteľ, ktorý je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, k prihláške pripojí aj
vyhlásenie, že pohľadávku eviduje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo pohľadávku
v účtovníctve neúčtuje, inak je správca povinný pohľadávku uplatnenú v prihláške poprieť.

3. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na vyjadrenie žalovaného, ktorý mal za to, že

je potrebné dôsledne rozlišovať moment vzniku a moment splatnosti pohľadávky. Podľa žalovaného,
ak je žalobcom uplatnená pohľadávka, ktorá vznikla z titulu neuhradeného poistného za mesiac júl
2017, tak vznikla najneskôr dňa 1.8.2017, t.j. vznikla v období pred vyhlásením konkurzu na majetok
úpadcu. Žalovaný poukázal na ust. § 120 ods. 2 posledná veta zákona č. 7/2005 Z.z.. Podľa žalovaného,
ak by pohľadávka na poistnom mala vzniknúť tak, ako tvrdí žalobca až predložením mesačného

výkazu príslušnej organizačnej zložke - Sociálnej poisťovni, potom nepredloženie takéhoto výkazu by
nevyhnutne muselo mať za následok to, že pohľadávka na poistnom ani nevznikne, čo je nezmyselné.
Podľa žalovaného pohľadávka poistného na sociálne poistenie za obdobie 07/2017 vznikla pred
dňom 15.8.2017, (t.j. pred dňom vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu) a časovo a vecne súvisí s
obdobímpredvyhlásenímkonkurzunamajetokúpadcu.Naviac,pohľadávkanesúvisísprevádzkovaním

podniku úpadcu počas konkurzu ani so správou alebo speňažovaním majetku úpadcu počas konkurzu.
Pohľadávka žalobcu, a to poistné za obdobie mesiaca 07/2017 podľa žalovaného sa týka zamestnancov
úpadcu a ich činnosti pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, t.j. pred dňom 15.8.2017, to
znamená v čase, kedy zamestnancom žiadne úlohy v súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu
ani správou či speňažovaním majetku úpadcu počas konkurzu zadávané neboli, keďže v danom čase

konkurz na majetok úpadcu nebol vyhlásený, a preto nemôžu a ani nie sú v danom prípade naplnené
podľa žalovaného všetky predpoklady vzniku pohľadávok proti podstate podľa ust. § 87 ods. 2 písm. i)
a písm. k) zákona č. 7/2005 Z.z.. Žalovaný mal za to, že sa nejedná o pohľadávku proti podstate.

4. Okresný súd poukázal na uznesenie č.k. 5Cbi 16/2018-97 zo dňa 14. októbra 2019, ktorým pripustil

zmenu strany sporu tak, že do konania namiesto doterajšieho žalobcu Sociálna poisťovňa, ústredie,
Bratislava, IČO: 30 807 484 vstupuje ako žalobca Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska
21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005.

5. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania, za aplikácie ust. § 28 ods. 1, § 87 ods. 2, § 87

ods. 7, 8, § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., ust. § 143 ods. 2, § 231 ods. 1 písm. f) bod 1 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení dospel k záveru, že žaloba žalobcu je opodstatnená.

6. Z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 8K/9/2017 okresný súd zistil, že uznesením
zo dňa 7.8.2017 okresný súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu Cestné a stavebné mechanizmy

Tisovec a.s., so sídlom Kragujevská 12, 010 01 Žilina, IČO: 31 561 888 (ďalej aj len „úpadca“), pričom
toto uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 155/2017 zo dňa 14.8.2017. Z prihlášky
pohľadávky na rube č.l. 6 spisu okresný súd zistil, že pôvodný žalobca - Sociálna poisťovňa prihláškou
pohľadávky zo dňa 8.9.2017 si uplatnila v konkurznom konaní úpadcu Cestné a stavebné mechanizmy
Tisovec a.s. pohľadávku proti podstate vo výške 27.719,87 Eur z titulu neuhradenia bežného poistenia

za obdobie júl 2017. Z oznámenia žalovaného na č.l. 7 a 8 spisu okresný súd zistil, že listom
zo dňa 23.10.2018 žalovaný oznámil Sociálnej poisťovni, pobočka Banská Bystrica, že pohľadávku
proti podstate, prihlásenú v celkovej výške 27.719,87 Eur, ktorá zodpovedá neuhradenému bežnému
poistnému na sociálnom poistení za obdobie mesiaca júl 2017, neuznáva ako pohľadávku proti podstate.7. Okresný súd uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že pohľadávka žalobcu z titulu
nezaplateného poistného na sociálnom poistení za obdobie mesiaca júl 2017 bola uplatnená dňa

8.9.2017 po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, a to na základe úpadcom predloženého výkazu
poistného a príspevkov za obdobie júl 2017, ktorý bol predložený dňa 23.8.2017, kde bol uvedený dátum
výplaty dňa 31.8.2017 a dátum splatnosti dňa 31.8.2017, t.j. po vyhlásení konkurzu. Medzi stranami
zostalo sporné hodnotenie, či ide o pohľadávku, ktorú je potrebné prihlásiť prihláškou v zmysle § 28
zákona č. 7/2005 Z.z. alebo pohľadávku proti podstate.

8. Okresný súd skonštatoval, že pohľadávka uplatnená žalobcom je verejno-právneho charakteru,
ktorej právnym titulom je poistné odvádzané zamestnávateľom za svojich zamestnancov. Vznik tejto
pohľadávky je naviazaný na moment zúčtovania miezd zamestnancov a príslušných odvodov z nich
zúčtovaných a následné predloženie výkazu poistného Sociálnej poisťovni. Z časového hľadiska
pohľadávkavznikáurôznychzamestnávateľovvrôznychmomentoch,vzávislostiodtermínuurčenéhou

nich na výplatu príjmov. Podľa okresného súdu nemožno použiť analógiu s pohľadávkami zamestnancov
voči zamestnávateľovi z titulu nevyplatených miezd, keďže tie sú súkromnoprávneho charakteru. V
danom prípade išlo o verejno-právny vzťah Sociálnej poisťovne a zamestnávateľa. Bez zúčtovania
miezd a poistného vo výplatnom termíne a následného predloženia výkazu poistného zamestnávateľom
nemá Sociálna poisťovňa vedomosť nielen o výške povinnosti zamestnávateľa z titulu poistného, ale

ani o tom, či nejaká povinnosť z tohto titulu vôbec vznikla a nemôže tak svoju pohľadávku ani uplatniť
v konkurze. Od Sociálnej poisťovne nemožno spravodlivo požadovať, aby prípadne sama iniciatívne
zisťovalanapr.kontrolouuzamestnávateľakaždýmesiacihneďposkončenípredchádzajúcehomesiaca
vznik a výšku pohľadávky z titulu poistného. K argumentu, že pohľadávka žalobcu nevznikla v súvislosti
s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, možno uviesť, že ide síce o pohľadávku, ktorá má súvis s

prevádzkou podniku pred vyhlásením konkurzu, ale nepochybne vznikla po vyhlásení konkurzu. Treba
zohľadniť, že podnik je dynamická entita, ktorá nemá statický charakter a aj pri prípadnom ukončení
prevádzky podniku nejde o jednorazový úkon, ale o proces postupného útlmu činnosti s postupným
ukončovaním pracovno-právnych vzťahov (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso 37/2014 zo
dňa 27.10.2015). Podľa okresného súdu nie je možné analogicky argumentovať poukazom na daňové

pohľadávky z titulu úrokov z omeškania v súvislosti so žalovaným predloženým rozsudkom Veľkého
senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs 3/2020 zo dňa 27. januára 2021. Medzi
pohľadávkami Sociálnej poisťovne z titulu poistného a daňovými pohľadávkami na úrokoch z omeškania
je zásadný rozdiel. Daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania vzniká na základe zákona a pri poznaní
splatnej dane, dňa jej splatnosti a doby trvania omeškania je táto pohľadávka kvantifikovateľná ku

ktorémukoľvek dňu omeškania bez toho, aby bola rozhodnutím správcu dane vyrubená. Rozhodnutie
o vyrubení dane má tak len deklaratórny účinok ohľadne úroku z omeškania, ktorý vznikol zo zákona.
Naproti tomu pohľadávka Sociálnej poisťovne z titulu poistného bez predloženia výkazov poistného
alebo rozhodnutím Sociálnej poisťovne po vykonaní kontroly nemôže vzniknúť a prípadné rozhodnutie
má konštitutívny charakter.

9. Podľa okresného súdu nemôže obstáť ani poukaz na ust. § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.,
upravujúcepreúčelyreštrukturalizácievzniksúkromno-právnychaverejno-právnychpohľadávok.Jedná
saodefiničnéustanovenie,ktoréjesvojimspôsobomvzákonenadbytočné,pretoželendeklarujezávery
právnej teórie o momente vzniku a splatnosti súkromno-právnych a verejno-právnych pohľadávok. Časť

ust. § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., upravujúca vznik a splatnosť verejno-právnych a súkromno-
právnych pohľadávok, bola do zákona č. 7/2005 Z.z. včlenená novelou, a to zákonom č. 315/2016
Z.z. a išlo o reakciu na nesprávny výklad vzniku a splatnosti pohľadávok vo vtedajšej súdnej praxi
reprezentované rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 1Obdo 7/2012-264 zo dňa 30. apríla 2013 a
následne rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4CoKR 6/2013 z 30. apríla 2014. Ustanovenie

§ 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. bolo v novelizovanej podobe súčasťou novely zákona č. 7/2005 Z.z.,
ktorá bola daná do pripomienkového konania v čase, kedy ešte nebol verejne známy Nález Ústavného
súdu SR č.k. II. ÚS 578/2015-60 zo dňa 1. júna 2016, ktorý rozsudok Krajského súdu v Prešove zrušil a
nesprávne závery dovtedajšej súdnej praxe korigoval, no zmenené ustanovenie § 120 ods. 2 zákona č.
7/2005Z.z.užbezozmenyzostalosúčasťounovelyzákonač.7/2005Z.z.,ktorábolaneskôrpublikovaná

pod č. 315/2016 Z.z..

10.Okresnýsúdkonštatoval,žepohľadávkažalobcuvzniklaažpočasvyhlásenéhokonkurzunamajetok
úpadcu, a preto určil, že žalobcova pohľadávka je pohľadávkou proti podstate tak, ako to vyjadril vovýrokovej časti svojho rozsudku. Záverom okresný súd uviedol, že v čase vyhotovovania písomného
odôvodnenia tohto rozsudku bol bod číslom R73/2021 zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
SR a rozhodnutí súdov SR judikát plne súladný s názorom vyjadreným v tomto rozsudku s nasledovnou

právnou vetou: ...„Pohľadávkou proti podstate je aj pohľadávka Sociálnej poisťovne na poistnom za
poistné obdobie pred vyhlásením konkurzu, ak jej splatnosť nastala až po vyhlásení konkurzu (splatnosť
nastáva v zásade v deň určený na výplatu príjmu)“.

11. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, 2

CSP.Úspešnývsúdnomsporebolžalobca,ktorémuvočižalovanémubolpriznanýnároknanáhradutrov
konania v rozsahu 100%, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutia, za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.

12. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, a to tak proti výrokovej
časti o určenie, že pohľadávka žalobcu je pohľadávkou proti podstate, ako aj proti výroku o nároku

na náhradu trov prvoinštančného konania, o ktorom nároku bolo rozhodnuté na základe dopĺňacieho
rozsudku okresného súdu. Ako odvolacie dôvody žalovaný uviedol ust. § 365 ods. 1 písm. d), h) CSP.
Žalovaný mal za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, ako aj, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie, preto žalovaný
navrhol rozsudok zmeniť tak, že žaloba bude zamietnutá alebo zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Primárnežalovanýmalzato,žepetitvýrokurozsudkujeneurčitý,nevykonateľný,keďniejemožnézistiť,
akého poradia pohľadávky proti podstate sa žalobca žalobou domáhal určiť a z obsahu výroku rozsudku
okresného súdu následne zistiť, aké poradie pohľadávky proti podstate podľa ust. § 87 ods. 2 zákona č.
7/2005Z.z.určilokresnýsúd.Podľažalovanéhorozsudokjenepreskúmateľný,keďženiejemožnéurčiť,
ako súd prvej inštancie právnu vec v otázke poradia pohľadávky proti podstate za aplikácie ust. § 87

ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. posúdil a ako o nej rozhodol. Podľa žalovaného pohľadávka žalobcu nie je
pohľadávkouprotipodstatevzmysleust.§87ods.2zákonač.7/2005Z.z.,keďsapreukázateľnejednáo
pohľadávku, ktorá má vecný súvis so skutkovými okolnosťami a ktorá vznikla len na základe skutkových
okolností, ktoré nastali pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. Žalovaný poukázal aj na samotný
záver okresného súdu uvedený v odseku 24. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu.

Za aplikácie ust. § 87 ods. 2 písm. i) zákona č. 7/2005 Z.z., podľa ktorého „Charakteristickým znakom
týchto pohľadávok je skutočnosť, že ide o verejnoprávne nároky, ktoré vznikli počas konkurzu a súvisia
s prevádzkovaním podniku počas konkurzu“, to znamená, že nejde o verejnoprávne nároky, ktoré síce
vznikli počas konkurzu, ale vecne súvisia s obdobím pred vyhlásením konkurzu, napríklad daň vyrubená
počas konkurzu, ale za obdobie pred vyhlásením konkurzu, nie je pohľadávkou proti podstate.

13. Podľa žalovaného na prejednávanú vec nie je možné aplikovať rozsudok NS SR sp. zn.
1Sžso/37/2014 zo dňa 27. októbra 2015, na ktorý odkazuje okresný súd, pretože v tejto inej veci bol
uplatnený nárok na poistné za obdobie mesiacov január a marec 2013, pričom konkurzné konanie
bolo vyhlásené už dňa 29. januára 2013, teda v mesiaci, za ktorý bol aj nárok fakticky uplatnený.

V súdenej veci však nárok na poistné je za obdobie mesiaca júl 2017 a k vyhláseniu konkurzu na
majetok úpadcu došlo s účinnosťou dňom 15.08.2017. Rozsudok, na ktorý poukazuje okresný súd, by
bolo možné aplikovať na danú sporovú vec, pokiaľ by nárok žalobcu na poistné bol za mesiac august
2017, čo však nebolo predmetom sporu, keďže išlo o poistné za mesiac júl 2017. Podľa žalovaného sú
nezrozumiteľné závery okresného súdu obsiahnuté v odseku 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku

okresného súdu, ktoré sa týkajú ust. § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.. Závery o tom, že sa jednalo o
nadbytočné ustanovenie, prestavuje prvky svojvoľnosti, ktoré nemajú oporu v platnom práve a nemôžu
byť dôvodom pre odmietnutie aplikácie tohto ustanovenia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku
v odseku 26. k ust. § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. uvádza, že toto ustanovenie upravuje vznik a
splatnosť pohľadávok, s čím nie je možné súhlasiť. Ustanovenie § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.

upravuje výlučne len vznik pohľadávok, nie ich splatnosť. Na základe nesprávneho záveru okresný súd
odkázal na Nález Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 578/2015-60 zo dňa 01. júna 2016, ktorý s ohľadom
na absolútnu rozdielnosť skutkového a právneho stavu nie je možné aplikovať na prejednávanú vec.
Naviac, nález Ústavného súdu SR bol prijatý pred účinnosťou novely, ktorým sa doplnilo ust. § 120 ods.
2 zákona č. 7/2005 Z.z. o explicitnú úpravu vzniku pohľadávok, teda aplikáciu predmetných ustanovení

ani nemohol a nemal dôvod posudzovať. Ostatne posudzoval splatnosť, nie však vznik pohľadávok.
Samotné závery obsiahnuté v predmetnom Náleze Ústavného súdu SR absolútne vyvracajú správnosť
záveru vyjadreného v právnej vete rozsudku Najvyššieho súdu SR, ktorý bol pod č. R73/2021 zverejnený
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR, na ktorý poukázal okresný súd v odseku 28. odôvodnenianapadnutého rozsudku okresného súdu. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. R 73/2021
žalovaný uviedol, že stanovenie splatnosti pohľadávky ako jediného kritéria pre určenie toho, či sa jedná
o pohľadávku proti podstate podľa ust. 87 zákona č. 7/2005 Z.z. alebo naopak sa jedná o pohľadávku,

ktorá sa uplatňuje prihláškou podľa ust. § 28 a nasl. zákona č. 7/2005 Z.z. nemá žiadnu oporu v právnej
teórii ani náuke konkurzného práva v Slovenskej republike a takéto rozhodnutie nemôže v praxi súdov
SR obstáť.

14. Podľa žalovaného jediným určujúcim kritériom pre určenie toho, či sa jedná o pohľadávku proti

podstate v zmysle ust. 87 zákona č. 7/2005 Z.z. je určenie, či pohľadávka vznikla po vyhlásení
konkurzu, teda je nutné posudzovať, či a kedy nastali skutkové okolnosti, s ktorými zákon spája vznik
pohľadávky. Bez ohľadu na to, či má pohľadávka charakter súkromnoprávny alebo verejnoprávny, vždy
je a musí byť, aj v záujme zachovania práva rovnakého zaobchádzania, bez právneho významu to,
kedy nastala splatnosť pohľadávky, či sa o jej vzniku veriteľ dozvedel, ako aj to, či má k dispozícii
podklady pre jej uplatnenie. V ďalšej časti odvolania žalovaný opätovne poukázal na to, že nie je možné

aplikovať rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. R73/2021. Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení ani iný právny predpis zamestnávateľovi v žiadnom z ustanovení nezakazuje predložiť mesačný
výkaz poistného pred dňom splatnosti poistného. Záver Najvyššieho súdu SR je v priamom rozpore
s článkom 2 ods. 3 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy SR, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je
zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Uvedené je potrebné

posudzovať aj vo vzťahu k zneniu ust. § 120 ods. 2 in fine zákona č. 7/2005 Z.z., podľa ktorého Vznikom
pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť
takútopohľadávku,atovovzájomnejsúvislostisoskutočnosťou,žeuplynutímpríslušnéhokalendárneho
mesiaca júl 2017 došlo k faktickému uzavretiu všetkých skutkových okolností, ktoré sú rozhodné pre
zúčtovanie miezd a poistného. Úpadca ako zamestnávateľ bol v intenciách ust. § 120 ods. 2 in fine

zákona č. 7/2005 Z.z. oprávnený plniť poistné za mesiac júl 2017 v prospech žalobcu už aj dňa
01.08.2017, keďže iný záver nemá oporu v žiadnom z ustanovení zákon č. 461/2003 Z.z. a ani v
inom zákone. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. R73/2021 nie je na
prejednávanú vec aplikovateľné. Okresný súd v odseku 23. odôvodnenia napadnutého rozsudku dáva
do popredia charakter pohľadávky žalobcu ako pohľadávky verejnoprávneho charakteru. Rozdeľovanie

pohľadávok na pohľadávky súkromnoprávneho a verejnoprávneho charakteru podľa žalovaného nemá
oporu v žiadnom z ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z.. Zatiaľ čo pohľadávka zamestnanca titulom mzdy
za mesiac júl 2017 je pohľadávka, ktorá sa prihlasuje prihláškou podľa ust. § 28 a nasl. ustanovenia
zákona č. 7/2005 Z.z., pohľadávka žalobcu titulom poistného ako odvodu z tejto mzdy zamestnanca
za mesiac júl 2017 má mať postavenie pohľadávky proti podstate podľa ust. § 87 zákona č. 7/2005

Z.z.. Takýto záver okresného súdu je v zjavnom rozpore s princípom rovnosti účastníkov konkurzného
konania, ktorý je vyjadrený v ust. § 6 zákona č. 7/2005 Z.z..

15. Okresný súd v odseku 23. a 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa žalovaného vyjadril
závery, ktorým nepredchádza žiadne odôvodnenie. Okresný súd bez právneho základu viaže vznik

pohľadávky titulom poistného na subjektívnu vedomosť Sociálnej poisťovne o výške poistného, ktorú
získa na základe predloženia mesačného výkazu poistného zo strany zamestnávateľa a bez predloženia
ktorého nemôže svoju pohľadávku uplatniť. Žalovaný mal za to, že predloženie mesačného výkazu nie je
skutkovou okolnosťou, s ktorou by zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení spájal vznik pohľadávky
titulom poistného a tento záver nemá oporu ani v systematike práva sociálneho poistenia. Rovnako

nemôže obstáť ani nesprávny záver okresného súdu v tom, že pohľadávka Sociálnej poisťovne z titulu
poistného nemôže vzniknúť bez predloženia výkazov poistného alebo rozhodnutia Sociálnej poisťovne
po vykonaní kontroly, ktoré má mať konštitutívny charakter. Takéto závery okresného súdu sú v rozpore
s hmotným právom, a to so zákonom č. 461/2003 Z.z.. Z ustanovenia § 143 ods. 2 zákona č. 461/2003
Z.z. vyplýva, že poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov,

ktorésúvymeriavacímzákladomzamestnanca.Povinnosťpredkladaťmesačnývýkazvlehotesplatnosti
ním odvádzaného poistného vyplýva z ust. § 231 ods. 1 písm. f) zákona č. 461/2003 Z.z.. Nesplnenie
povinnosti predložiť mesačný výkaz poistného však nemá žiaden dopad na splatnosť pohľadávky
titulom poistného, ktorá bez ďalšieho nastáva ex lege. Samotná splatnosť je vlastnosť pohľadávky, a
to pohľadávky, ktorá existuje, teda pohľadávky, ktorá už vznikla. Nemôže nastať splatnosť pohľadávky,

ktorá ešte nevznikla. Právny záver okresného súdu o tom, že pohľadávka Sociálnej poisťovne z titulu
poistného nemôže vzniknúť bez predloženia výkazov poistného alebo rozhodnutia Sociálnej poisťovne
po vykonaní kontroly, ktoré má mať konštitutívny charakter, podľa žalovaného nemá oporu v hmotnom
práve, ani v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Nesprávne závery okresného súdu boli prijaténa základe nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnej interpretácie ust. § 143 ods. 2 a § 231
ods. 1 písm. f) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, za súčasného odmietnutia analogickej
aplikácie ust. § 120 ods. 2 in fine zákona č. 7/2005 Z.z.. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu

v Trnave zo dňa 30.09.2014, sp. zn. 21CoKR/14/2013, v ktorom súd dospel k záveru, že ak by pripustil,
že pohľadávka na poistnom na sociálne poistenie vzniká až predložením mesačného výkazu príslušnej
organizačnej zložke Sociálnej poisťovne tak, ako to tvrdí žalobca, potom nepredloženie takéhoto výkazu
by nevyhnutne muselo mať za následok to, že pohľadávka na poistnom na sociálne poistenie nijako
nevznikne, čo je nezmyselné. Pohľadávka na poistnom nevzniká okamihom jej splatnosti, ale uplynutím

príslušného obdobia trvania zamestnaneckého pomeru s nárokom na mzdu, pričom zákon celkom
jednoznačne stanovuje, kedy sa táto pohľadávka stáva splatnou.

16. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 24.01.2022. K odvolaciemu dôvodu
žalovaného o nevykonateľnosti rozsudku v časti určenia poradia pohľadávky žalobca uviedol, že
pohľadávka bola prihlásená ako pohľadávka proti podstate podľa ust. § 87 ods. 2 písm. i) zákona č.

7/2005 Z.z., a preto nie je pochybnosť, ktorá by spôsobovala nevykonateľnosť rozsudku. V ďalšej časti
odvolania žalovaný sa účelovo snaží spochybniť závery okresného súdu, aj také, ktoré sú zjavne
odborné a dôsledne vysvetlené ako napr. v odseku 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného
súdu, v ktorom odseku okresný súd objasňuje, prečo nepoužil analógiu s ust. § 120 ods. 2 zákona č.
7/2005 Z.z.. Podľa žalobcu rozsudok okresného súdu je v súlade s aplikovateľnou judikatúrou, najmä s

rozhodnutím Najvyššieho súdu SR ako dovolacieho súdu, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk
NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R73/2021. Žalobca navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako
vecne správny.

17. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 28.01.2022 bolo vyjadrenie žalobcu k odvolaniu

žalovaného doručené žalovanému prostredníctvom zástupcu, s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v
lehote 10 dní, ktorú možnosť žalovaný do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužil.

18. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods.
1 CSP na základe podaného odvolania žalovaného a postupom bez nariadenia pojednávania verejným

vyhlásenímrozsudkukrajskýmsúdomzarešpektovaniaust.§219ods.1,3CSPbolrozsudokokresného
súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie
bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

19. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia

pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/4/2022-220 zo dňa
15.06.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 13.09.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline.

20. Pri posudzovaní odvolacích dôvodov žalovaného bol krajský súd viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil okresný súd za aplikácie ust. § 383 CSP, keďže neboli zistené dôvody na doplnenie alebo
zopakovanie dokazovania.

21. K posúdeniu odvolacích dôvodov žalovaného krajský súd zvýrazňuje to, že aj na základe ustálenej
rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, ani v odvolacom konaní súd nemusí
daťodpoveďnavšetkyodvolaciedôvody,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnýarozhodnývýznam.
Na základe tejto ustálenej rozhodovacej činnosti postupoval krajský súd, keď k odvolacím dôvodom
žalovaného v odôvodnení svojho rozsudku vyjadril podstatné a rozhodné závery.

22. Žalovaný v odvolaní namietal vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, ako aj nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom. K odvolaciemu dôvodu žalovaného o
vade konania krajský súd uvádza, že tento nebol relevantný, pretože výrok rozsudku okresného súdu je
určitý a obsahuje všetky potrebné údaje vzťahujúce sa k predmetu súdneho sporu, ktorým bolo konanie

o určenie pohľadávky proti podstate. Krajský súd k námietke žalovaného, že výroková časť rozsudku
okresného súdu neobsahuje poradie pohľadávky, poukazuje na znenie ust. § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005
Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“), v ktorom je zákonným spôsobom
určené poradie, v ktorom sa pohľadávky proti všeobecnej podstate uspokojujú zo všeobecnej podstaty.Nebol relevantný ani odvolací dôvod žalovaného, ktorým sa namietalo nedostatočné odôvodnenie
rozsudku okresného súdu. Podľa názoru krajského súdu okresný súd v odôvodnení rozsudku v súlade
s ust. § 220 ods. 2 CSP uviedol podstatné skutkové, ako aj právne okolnosti v potrebnom rozsahu, aby

tieto mohli byť predmetom posudzovania v odvolacom konaní krajským súdom.

23. Pre posúdenie vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu považoval krajský súd za potrebné v
odôvodnení svojho rozsudku uviesť nesporné skutočnosti. Žalobca, ktorý vstúpil do konania namiesto
pôvodného žalobcu - Sociálnej poisťovne, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, so sídlom v Bratislave

813 63 (uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/16/2018-97 zo dňa 14. októbra 2019 o pripustení
zmeny strany sporu) si uplatňoval pohľadávku z titulu nezaplateného poistného na sociálnom poistení za
obdobiemesiacajúl2017.Tátopohľadávkabolauplatnenádňa08.09.2017,t.j.povyhláseníkonkurzuna
majetok úpadcu uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 8K/9/2017 zo dňa 07.08.2017, zverejneným
v Obchodnom vestníku č. 155/2017, s dňom vydania 14.08.2017, s účinkami vyhláseného konkurzu
dňa 15.08.2017. K uplatneniu pohľadávky po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu - dlžníka Cestné

a stavebné mechanizmy Tisovec a.s., so sídlom Kragujevská 12, 010 01 Žilina, IČO: 31 561 888,
došlo na základe úpadcom predloženého výkazu poistného a príspevkov za obdobie júl 2017, ktorý bol
predložený dňa 23.08.2017, kde bol uvedený dátum výplaty dňa 31.08.2017 a dátum splatnosti dňa
31.08.2017, t.j. dátum po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu. Podstatou sporového konania bolo
to, či ide o pohľadávku proti podstate.

24. Podľa ust. § 87 ods. 2 písm. i) zákona č. 7/2005 Z.z. pohľadávky proti všeobecnej podstate sú
a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách,
poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové
sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak

súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu.

25. K odvolacím dôvodom žalovaného a k podstatnosti záverov vyjadrených okresným súdom v
napadnutom rozsudku je podľa názoru krajského súdu potrebné poukázať na znenie ust. § 87 ods. 2
písm. i) zákona č. 7/2005 Z.z., vo väzbe na žalobcom uplatnenú pohľadávku, ktoré zákonné ustanovenie

pri pohľadávkach uvedených v ust. § 87 ods. 2 písm. i) zákona č. 7/2005 Z.z. poukazuje na časový
moment vzniku týchto pohľadávok po vyhlásení konkurzu. V súlade aj s touto zákonnou úpravou
pre posúdenie, či žalobcom uplatnená pohľadávka je pohľadávkou proti podstate, bol určujúci vznik
pohľadávky poistného na sociálnom poistení za obdobie mesiaca júl 2017. Pokiaľ aj žalovaný v odvolaní
poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.09.2014 sp. zn. 21CoKR/14/2013, tak

oproti tomuto rozhodnutiu sú tu rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ako súdu dovolacieho, z ktorých
rozhodnutí a záverov je potrebné vychádzať. Krajský súd sa nestotožňuje s právnou argumentáciou
žalovaného v odvolaní v tom, že žalobcova pohľadávka nezaplateného poistného na sociálnom poistení
za obdobie mesiaca júl 2017 nemá časovú ani vecnú súvislosť s vyhláseným konkurzom na majetok
úpadcu. Podľa odvolacieho súdu, ktorý je v zhode aj s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, časovo vznikla

po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, keď je určujúci a podstatný moment vzniku a má aj súvislosť
s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, čo zodpovedá aj vyjadreniu okresného súdu v odseku
24. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom okrem iného okresný súd poukazuje aj na potrebu
zohľadneniatoho,žepodnikjedynamickáentita,ktoránemástatickýcharakterapriprípadnomukončení
prevádzky podniku nejde o jednorazový úkon, ale o proces postupného útlmu činnosti s postupným

ukončovaním pracovno-právnych vzťahov. Ak aj okresný súd súčasne s týmto názorom v odseku 24.
odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že pohľadávka žalobcu, ktorá nepochybne vznikla po
vyhlásení konkurzu, je pohľadávkou, ktorá má súvis s prevádzkou podniku pred vyhlásením konkurzu,
tak odchýlne vyjadrený názor krajským súdom v odôvodnení tohto rozsudku sa vo výsledku neprejavil
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorá bola vecne správna a z toho dôvodu

za aplikácie ust. § 387 ods. 1 CSP došlo k potvrdeniu rozsudku okresného súdu krajským súdom.

26. K uplatnenej pohľadávke žalobcu krajský súd uvádza, že zamestnávateľ (úpadca) sa nemôže stať
dlžníkom poisťovne skôr, než mu vznikne povinnosť zaplatiť a odviesť poistné, teda pred ním určeným
dňom na výplatu príjmov. Dlžník, ktorým je zamestnávateľ, ktorý podľa ust. § 141 ods. 2 zákona č.

461/2003 Z.z. o sociálnom poistení odvádza poistné za zamestnanca a vykonáva zo mzdy zamestnanca
zákonom predpísané zrážky na jednotlivé zákonom stanovené druhy poistenia, ak je ich zamestnanec
povinný platiť, by nebol oprávnený vykonať zrážku a odviesť poistné, teda plniť poisťovni predo dňom
uvedenýmvust.§143ods.2zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistení.PohľadávkavznikáSociálnejpoisťovni v deň určený úpadcom na výplatu príjmov. V tento deň bol zamestnávateľ (úpadca) povinný
podľa ust. § 231 ods. 1 písm. f) bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení predložiť poisťovni
aj výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac. Pre

riadne uplatnenie pohľadávky je nepochybne nevyhnutné určenie jej výšky. Podkladom pre vyčíslenie
presnej sumy je práve tento výkaz. Až predložením mesačného výkazu poistného a príspevkov na
starobné dôchodkové sporenie mala poisťovňa ako právny predchodca žalobcu vedomosť o výške
pohľadávky a mohla si tak uplatniť od platiteľa konkrétne plnenie.

27. Krajský súd opätovne zvýrazňuje to, že pre posúdenie, či v danom prípade išlo o pohľadávku proti
podstate, bol rozhodujúci vznik tejto pohľadávky. Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nemá
špeciálneustanoveniaoprihlasovanípohľadávokvkonkurznomareštrukturalizačnomkonaní,apretosa
prihlasovanie pohľadávok spravuje ustanoveniami zákona č. 7/2005 Z.z.. Krajský súd poukazuje na to,
že oprávnenie Sociálnej poisťovne požadovať poistné, a tak aj uplatniť pohľadávku ako určitú konkrétnu
majetkovú hodnotu za určitý mesiac, nevzniká automaticky v tom istom mesiaci, ale podľa prihlášky do

registra závodov - platcov poistného. V tejto súvislosti je právne významné doručenie výkazu poistného
Sociálnej poisťovni, čím v zmysle ustanovenia tretej a štvrtej vety § 143 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.
vzniká oprávnenie Sociálnej poisťovne na poistné. Zamestnávateľ sa nemôže stať dlžníkom poisťovne
skôr,nežmuvzniknepovinnosťzaplatiťaodviesťpoistné,tedaskôr,nežnazáklademesačnýchvýkazov
o výplatných mzdách a výkazov poistného nestane zrejmým, za ktorého zamestnanca a v akej výške je

zamestnávateľ povinný platiť a odviesť jednotlivé druhy poistného.

28. Krajský súd uvádza, že súčasťou činnosti prevádzkovania podniku počas konkurzu správcom sú aj
úkony, ktoré smerujú k ukončeniu jeho prevádzkovania, pokiaľ sa v súlade s ust. § 88 zákona č. 7/2005
Z.z. správca rozhodne vzhľadom na zistené skutočnosti v prevádzkovaní podniku úpadcu nepokračovať.

O prevádzkovaní podniku úpadcu je tak nevyhnutné hovoriť až, kým nedôjde k ukončeniu všetkých
právnych vzťahov, ktoré s prevádzkovaním podniku úpadcu súvisia, resp. súviseli. Zamestnanci úpadcu
predstavujú súčasť podniku ako osobná zložka podniku (§ 5 Obchodného zákonníka). Pokiaľ nedôjde
k definitívnemu ukončeniu pracovno-právnych vzťahov všetkých zamestnancov úpadcu, a to bez
ohľadu na dôvod, pre ktorý k ich ukončeniu došlo, žalovaný v postavení správcu úpadcu je naďalej

povinný plniť vo vzťahu k zamestnancom úpadcu povinnosti, ktoré vyplývajú zamestnávateľovi zo
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Na základe uvedeného pohľadávku titulom poistného na
sociálnom poistení za obdobie mesiaca júl 2017 je potrebné podľa názoru krajského súdu považovať
za pohľadávku proti podstate v zmysle ust. § 87 ods. 2 písm. i) zákona č. 7/2005 Z.z.. Nemožno preto
tejto pohľadávke nepriznať súvis s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Pre vznik pohľadávky je

dôležité predloženie mesačného výkazu za príslušný mesiac, z ktorého je zrejmá suma, ktorú je povinný
platiť zamestnávateľ. V zmysle ust. § 143 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistné,
ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím
základom zamestnanca. Slovné spojenie „ak súvisí s prevádzkovaním podniku počas konkurzu“, je
nutné vykladať na účely konkurzu s dôrazom na definíciu podniku v zmysle obchodného práva. Práve

štrukturálna požiadavka zákonodarcu na členenie súboru na hmotných, ako aj osobných a nehmotných
zložiek podnikania si vyžaduje u podniku objektívne prítomnosť zamestnancov ako osobnej zložky
podnikania, ktorá napomáha podnikaniu, resp. v čase jeho ukončenia dochádza zákonným spôsobom
aj k ukončeniu činnosti zamestnancov.

29. V zhrňujúcom závere krajský súd uvádza, že pohľadávka poistného na sociálnom poistení za
obdobie mesiaca júl 2017, uplatnená dňa 08.09.2017, t.j. po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu,
a to na základe úpadcom predloženého výkazu poistného a príspevkov za obdobie júl 2017, ktorý
bol predložený dňa 23.08.2017, kde je uvedený dátum výplaty dňa 31.08.2017 a dátum splatnosti
dňa 31.08.2017, t.j. po vyhlásení konkurzu, je pohľadávkou proti podstate, ktorá vznikla po vyhlásení

konkurzu a súvisí s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Na základe tohto zhrňujúceho právneho
záveru potom bol vecne správny výrok rozsudku okresného súdu, ktorým určil, že táto vymedzená
pohľadávka žalobcu je pohľadávkou proti podstate, pre ktorú vecnú správnosť výrokovej časti rozsudku
okresného súdu bol tento krajským súdom potvrdený podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení aj s
dopĺňacím rozsudkom, ktorým bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania tak,

že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Na základe týchto
právnych záverov krajského súdu, ktoré sú v zhode aj s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, nemohol byť žalovaný so svojim odvolaním úspešný (rozhodnutie Najvyššiehosúdu SR sp. zn. 2Obdo/33/2020, sp. zn. 4Sžso/5/2011, sp. zn. 1Sžso/37/2014, sp. zn. 3Obdo/9/2017,
sp. zn. 2Obdo/59/2019).

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči
žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov
rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, za aplikácie ust. § 262
ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva

táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právneposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.