Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/180/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200480
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5021200480.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany

Jančárovej a členiek senátu JUDr. Martiny Brniakovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu:
Stavoinvest - SK, s.r.o., so sídlom Krasňany 342, 013 03 Varín, IČO: 36 417 891, právne zastúpený:
Burian&partners,s.r.o.,sosídlomV.Tvrdéhoč.819/1,01001Žilina,IČO:47254483,protižalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499
500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101697435/2021 zo dňa 09.09.2021, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Martin (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo správca
dane) rozhodnutím č. 100309819/2021 zo dňa 22.02.2021 (ďalej ako rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa alebo rozhodnutie správcu dane) vyrubil daňovému subjektu Stavoinvest - SK, s.r.o.
rozdiel dane v sume 1.678,38 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2018.
Daň vyrubená daňovým priznaním doručeným dňa 23.06.2018 1.056,80 Eur, daň zistená správcom
dane vo vyrubovacom konaní 2.735,18 Eur, rozdiel dane v sume 1.678,38 Eur. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva skutočnosť vykonania daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobia január 2018 - december 2018 z daňového subjektu na základe Oznámenia o daňovej
kontrole č. 102027251/2019 zo dňa 26.08.2019. Správca dane z daňovej kontroly vyhotovil Protokol č.
101509933/2020 zo dňa 01.10.2020, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
protokoledoručenýsplnomocnenémuzástupcovidaňovéhosubjektudňa19.10.2020.PodľaOznámenia
č. 101419355/2020 zo dňa 09.09.2020 protokol s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
Protokole č. 1013328563/2020 zo dňa 19.08.2020 nenadobudol žiadne účinky. Daňová kontrola dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2018 - august 2018 bola prerušená od 21.08.2020 do

30.09.2020 (§ 2 ods. 3 zákona č. 264/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z.).
Správca dane zistil, že daňový subjekt si uplatnil právo na odpočítanie dane z tovarov kúpených v
tuzemskupodľa§49ods.2písm.a)zákonač.222/2004Z.z.zfaktúryč.218107287(int.č.DF2018/023)
zo dňa 29.05.2018, s dátumom dodania 29.05.2018, základ dane 201,90 Eur, 20% DPH 40,38 Eur,
vyhotovená dodávateľom MPL TRADING spol. s r.o., Galvaniho 8, 821 04 Bratislava za materiál riedilo,
štetce, držiak nastrkovací, maliarske valčeky, hydroizolačné pásy, HYDROBIT, brúsne kotúče. Tvrdenie,
že stavebný materiál nakúpený od spoločnosti MPL TRADING spol. s r.o. bol použitý na stavbách

realizovanýchdaňovýmsubjektom,daňovýsubjektnepreukázalžiadnymdôkazom.Daňovýmsubjektom
bola vyhotovená len jedna odberateľská faktúra, ktorej predmetom boli stavebné práce, fakturované bolo
na základe objednávky č. 012018 uskutočňovanie zmien, stavebné práce na stavbe Jaguár Land Rover
Nitra pre odberateľa STAVOINVEST-EU, s.r.o., Krasňany. Na faktúre bolo uvedené „prenesenie daňovejpovinnosti“. Na objednávke nie je uvedená osoba/spoločnosť, u ktorej si spoločnosť STAVOINVEST-EU,
s.r.o. stavebné práce objednala. Objednávka bola podpísaná za spoločnosť STAVOINVEST-EU, s.r.o.
v zastúpení L. A.. Z faktúry a objednávky nie je zrejmé, aké druhy stavebných prác mali byť daňovým

subjektom STAVOINVEST - SK, s.r.o. vykonané, či sa jednalo len samotné poskytnutie služby, alebo
boli služby spojené aj s dodávkou materiálu. Faktúra neobsahovala prílohy, z ktorých by bola zrejmá
bližšia špecifikácia poskytnutého plnenia. Nebolo teda preukázané splnenie podmienky definovanej v
§ 49 ods. 2 zákona o DPH pre možnosť uplatniť si právo na odpočítanie dane z faktúr vyhovených
dodávateľom MPL TRADING, s.r.o. Výzvou v súlade s ustanovením § 45 ods. 1 písm. f) a § 46 ods.

5 DP správca dane vyzval daňový subjekt, aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a pravdivosť
údajov riadne preukázal. Okrem vyjadrenia daňový subjekt nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci jeho
tvrdenie. Z dokladov, ktoré mal správca dane k dispozícií k výkonu daňovej kontroly nebolo zrejmé,
ako daňový subjekt Stavoinvest - SK, s.r.o. s nakúpeným materiálom naložil. Súvislosť medzi dodaním
stavebných prác, ktorých súčasťou by mal byť aj nakúpený materiál od spoločnosti MPL TRADING
spol. s r.o. nebol preukázaný ani objednávkou č. 012018, ktorá bola predložená daňovým subjektom

Stavoinvest - SK, s.r.o. k odberateľskej faktúre č. 2018/003 zo dňa 25.03.2018. Z vyjadrenia daňového
subjektuSTAVOINVEST-EU,s.r.o.zodňa02.06.2020vyplynulo,žepredmetomfakturáciebolidokopové
práce, pokládka rúr, prieskovanie, obsypy, bežné práce na stavbe. K tomu, či súčasťou prác bol aj
materiál sa nevyjadrili. K vyjadreniu bola predložená faktúra č. 2018/008 zo dňa 28.02.2018 s dátumom
dodania 28.02.2018, základ dane 27.630,00 Eur, 0% DPH; „prenesenie daňovej povinnosti“ vyhotovenej

pre odberateľa PADALA a spol. s r.o., pričom zistenia v tejto súvislosti správca dane rozviedol ďalej na
stranách 5 a 6 odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia.
Daňový subjekt Stavoinvest - SK, s.r.o. si ďalej uplatnil odpočítanie dane z faktúr, ktoré mal vyhotoviť
dodávateľ TS - INVEST SK, s.r.o., Tallerova 4, Bratislava, ktoré správca dane uviedol na strane
6 odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a ďalšie relevantné zistenia z uvedenej skutočnosti

vyplývajúce správca dane rozviedol na stranách 7 až 11 odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia
a pokiaľ ide o preverovanie vykonané nahliadnutím do administratívneho informačného systému
týkajúceho sa spoločností UNI BizGROUP s.r.o., Bratislava, WiloFood, s.r.o., Trnava správca dane
podrobne popisuje na stranách 11 až 18 odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia.
Ďalej bolo zistené, že daňový subjekt Stavoinvest - SK, s.r.o. vyhotovil pre odberateľa SALTICON SK,

s.r.o. odberateľskú faktúru č. 2018/013 zo dňa 31.05.2018 s dátumom dodania 31.05.2018, základ
dane 6.353,55 Eur, 20% DPH 1.270,71 Eur v zmysle výkazu o vykonanej preprave od 01.05.2018 do
31.05.2018. Podľa odpovede na výzvu zo dňa 11.03.2020 objednávka a zmluva boli dojednané ústne,
objednávky zadával pán U. zo spoločnosti SALTICON SK, s.r.o. predmetom prepravy boli koreniny pre
mäsové výrobky v 20kg baleniach. Miesto nakládky bolo SALTICON SK, s.r.o., Martina Rázusa 9/1133,

Žilina, miesto vykládky Mecom Lučenec, Mecom Humenné, Tauris Mojmírovce a Tauris Rimavská
Sobota. Kúpno-predajná zmluva sa nachádza medzi zaistenými dokladmi KÚFS. Vyjadrenia konateľa
spoločnosti Stavoinvest - SK, s.r.o, v súvislosti s prepravou tovaru, koreninových zmesí pre spoločnosť
SALTICON SK, s.r.o. bola zabezpečená subdodávateľským spôsobom spoločnosťou TS - IVEST SK,
s.r.o. podrobnosti zistené v súvislosti s tým správca dane rozviedol na stranách 19 až 20 odôvodnenia

prvostupňového rozhodnutia.
Správca dane zhrnul, že vykonaným preverovaním bolo zistené, že daňový subjekt Stavoinvest - SK,
s.r.o. porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o
DPH tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov, pri ktorých nepreukázal,
že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi tovaru podľa § 19 ods. 2 v nadväznosti na § 69 ods. 1

zákona o DPH, t.j. že tieto zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre.
V prípade odberateľskej faktúry č. 2018/013 z 31.05.2018 správca dane vykonaným šetrením zistil, že
daňový subjekt Stavoinvest - SK, s.r.o. nepreukázal v prípade preverovaných faktúr vyhotovených v
obchodnom vzťahu TS - INVEST SK, s.r.o. › Stavoinvest - SK, s.r.o. › SALTICON SK, s.r.o. vznik daňovej
povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., ani povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona

o DPH, ale podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH. Správca dane nespochybnil skutočnosť, že preprava
tovaru daňového subjektu SALTION SK, s.r.o. pre jeho odberateľov bola vykonaná, avšak vykonanými
preverovaniami nebolo potvrdené, že preprava bola vykonaná tak a takými osobami, ako deklaroval
daňový subjekt Stavoinvest - SK, s.r.o. Skutočnosť, že daňový subjekt Stavoinvest - SK, s.r.o. vyhotovil
faktúru neznamená, že mu vznikla daňová povinnosť, ale nakoľko faktúru vyhotovil a uviedol na nej daň,

je povinný túto daň do štátneho rozpočtu odviesť - je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 5
zákona o DPH. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly vyžadoval od daňového subjektu splnenie
dôkaznej povinnosti v súlade s ustanovením § 24 a § 45 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. Správca dane
počas výkonu daňovej kontroly neprenášal neobmedzené dôkazné bremeno na daňový subjekt a tentopočas celej daňovej kontroly nevzniesol žiadne námietky k postupu správcu dane, ani k neúmernému
zaťažovaniu v rámci jeho dôkaznej povinnosti. Počas výkonu daňovej kontroly správca dane postupoval
v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 3 ods. 1 DP), v úzkej súčinnosti s daňovým

subjektom (§ 3 ods. 2 DP) a dodržaním zásady voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej hodnotil
dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.).

2. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101697435/2021 zo dňa 09.09.2021

prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa so zisteným skutkovým stavom, ako ho zistil
prvostupňový správny orgán a tak ako správca dane dospel k záveru, že v preskúmavanom
prípade dôkazy, ktoré má správca dane k dispozícii, nepreukazujú, že hmotnoprávne podmienky
na uplatnenie práva na odpočítanie DPH boli splnené. Naopak, nesplnenie formálnej požiadavky
správcu dane, ktorou žiadal žalobcu, na priradenie nakúpeného materiálu ku konkrétnemu plneniu
uskutočnenému žalobcom na výstupe, malo za následok nemožnosť predložiť jednoznačný dôkaz

o tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich
tvrdení, keď nepreukázal, že materiál obstaraný od dodávateľa MPL TRADING spol. s r.o. v zmysle
spornej faktúry použil na uskutočnenie plnenia podľa § 49 ods. 2 ods. 2 zákona o DPH. Žalobca
neodstránil ani dôvodné pochybnosti správcu dane súvisiace s použitím materiálu na podnikateľské
účely. Na strane správcu dane teda vznikli dôvodné pochybnosti o použití obstaraného materiálu

a daňový subjekt nepreukázal, že predmetný materiál súvisel s výkopovými prácami vykonanými
pre označeného odberateľa STAVOINVEST-EU, s.r.o. Nedôvodná bola preto námietka žalobcu, že
správca dane rozporuje skutočnosti, ktoré boli preukázané vyjadreniami zo strany žalobcu a samotného
odberateľa STAVOINVEST-EU, s.r.o., pretože správca dane nespochybnil vykonanie výkopových prác
pre odberateľa STAVOINVEST-EU, s.r.o.

Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že deklarovaný dodávateľ TS - INVEST SK, s.r.o. je
nekontaktný, nepredložil účtovné doklady, pričom bývalý konateľ deklarovaného dodávateľa A. F. nemal
žiadne konkrétne informácie o sporných obchodných transakciách, ktoré mal podľa jeho vyjadrení
vykonať neidentifikovaný dodávateľ. Deklarovaný dodávateľ TS - INVEST SK, s.r.o. v kontrolnom výkaze
uviedol dvoch dodávateľov UNI BizGROUP s.r.o., Bratislava a WiloFood, s.r.o., Trnava. Predmetné

spoločnosti sú nekontaktné, so správcom dane nespolupracujú, nepreukázali vykonávanie ekonomickej
činnosti a bola im z úradnej povinnosti zrušená registrácia DPH. Správca dane preukázateľne
spochybnil vzťah na kontrolovanom stupni obchodu, medzi deklarovaným dodávateľom TS - INVEST
SK, s.r.o. žalobcom, pričom bolo spochybnené dodanie sporných plnení prostredníctvom deklarovaného
dodávateľa TS - INVEST SK, s.r.o., ktorý vystavoval faktúry, avšak bez riadneho podnikateľského

dôvodu s cieľom podvodným spôsobom zneužiť systém neutrality DPH. Deklarovaný dodávateľ TS
- INVEST SK, s.r.o. daň fakturovanú žalobcovi reálne neodviedol do štátneho rozpočtu, pretože
si daň na výstupe znížil „fiktívnymi“ faktúrami o ďalších pochybných a nekontaktných dodávateľov,
čím došlo k daňovému úniku a k strane na daňových príjmoch štátneho rozpočtu. Sporné faktúry
vystavenédeklarovanýmdodávateľomTS-INVESTSK,s.r.o.nemajúmateriálnyzákladabolivystavené

bez ekonomického opodstatnenia, pričom existuje dôvodné podozrenie, že prepravu realizoval sám
odvolávajúci sa (žalobca), ktorý obchodný vzťah s deklarovaným dodávateľom TS - INVEST SK,
s.r.o. účelovo predstieral, s cieľom získať daňovú výhodu - odpočítanie dane, na ktorú by inak
nedosiahol. Ďalej žalovaný uviedol, že dôvodom pre obmedzenia práva žalobcu na odpočítanie dane
neboli nedostatky zistené u iných subjektov, na ktoré nemá žalobca žiaden dosah. Dôvodom pre

obmedzenie práva žalobcu na odpočítanie dane bola skutočnosť, že obchodný vzťah s deklarovaným
dodávateľom TS - INVEST SK, s.r.o. účelovo predstieral, avšak bez riadneho podnikateľského dôvodu
a ekonomického opodstatnenia s cieľom získať daňovú výhodu (odpočítanie dane), na ktorú by bez
predstieraného právneho úkonu nedosiahol. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní
osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej

skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Správca dane vykonal podľa
žalovanéhorozsiahledokazovanie,nazákladektoréhobolomožnékonštatovať,žežalobcanedisponuje
materiálnou existenciou plnenia od deklarovaného dodávateľa TS - INVEST SK, s.r.o. Z rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ (C-459/17 a C-460/17 SGI a Valériane SNC) vyplýva, že na zamietnutie práva na
odpočítanie DPH postačuje, aby daňový úrad preukázal, že plnenia, neboli v skutočnosti poskytnuté.

Daňové orgány nie sú povinné vykonať vyšetrovanie zamerané na stanovenie úmyslu zdaniteľnej
osoby alebo zohľadňovať úmysel iného subjektu v dodávateľskom reťazci. Zdaniteľná osoba, ktorej je
odmietnuté právo na odpočítanie dane z dôvodu neexistencie zdaniteľného plnenia, sa nenachádza
v porovnateľnej situácii ako zdaniteľná osoba, ktorej bolo plnenie skutočne poskytnuté, preto sa tátozdaniteľná osoba neopodstatnene odvoláva na rozsudky SD EÚ, kedy plnenie skutočne existuje, v
zmysle ktorých je daňový úrad povinný skúmať úmysel zdaniteľnej osoby alebo zohľadniť úmysel iného
subjektu v obchodnom reťazci. Žalobca a deklarovaný dodávateľ TS - INVEST SK, s.r.o. vzájomný

obchodný vzťah bez riadneho podnikateľského dôvodu účelovo predstierali s cieľom získania takéhoto
daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol žalobca oprávnený, pričom dodávateľovi TS - INVEST
SK, s.r.o. uvedenému na sporných faktúrach vznikla daňová povinnosť podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH,
nie však podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH s následnou možnosťou uplatnenia práva na odpočítanie dane
podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Odvolávajúci

sa neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že splnil zákonné podmienky oprávňujúceho uplatniť
si právo na odpočítanie dane v zmysle sporných faktúr, pretože skutočnosti uvedené na faktúrach
nezodpovedajú reálnemu plneniu vykonanému deklarovaným dodávateľom TS - INVEST SK, s.r.o. a
taktiež nepreukázal, že materiál obstaraný v zmysle spornej faktúry od dodávateľa MPL TRADING spol.
s r.o. použil na uskutočnenie zdaniteľných plnení ako platiteľ. Podľa žalovaného námietky uvedené v
odvolaní nezakladajú dôvod na zrušenie rozhodnutia správcu dane a vrátenie veci prvostupňovému

orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca včas správnu žalobu. Domáhal sa ňou zrušenia
napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 09.09.2021 ako i prvostupňového rozhodnutia zo dňa
22.02.2021. Žalobca má za to, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP, že zistenie skutkového stavu správcom
dane, resp. žalovaným správnym orgánom je nedostačujúce na riadne posúdenie veci v zmysle § 191
ods. 1 písm. e) SSP, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný správny orgán za základ napadnutého
rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom a zároveň dôkazoch v ňom nemá oporu v zmysle §
191 ods. 1 písm. f) SSP a zároveň že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom

verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonné rozhodnutia alebo opatrenia vo veci
samejvzmysle§191ods.1písm.g)SSP,atýmsúdanédôvodynapodanievšeobecnejsprávnejžaloby.
Žalobca pritom poukazuje najmä na rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2010 z 19.08.2010, 4Sžf/16/2010
zo dňa 18.11.2010, 5Sžf/49/2010 zo dňa 30.06.2011, z ktorých vyplýva, že voľba druhu dôkazného
prostriedku závisí od otázky ktorú treba objasniť. Skutočnosť, že dôkazná povinnosť daňového subjektu

nie je absolútna a dôkazné bremeno nie je možné vykladať extenzívne vyplýva podľa žalobcu zo záverov
rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 a rozsudkov Súdneho dvora EÚ C-354/03, C-355/03, C-484/03.
Záver o tom, že pochybnosti správneho orgánu nestačia na vyvrátenie dôkaznej situácie a že správca
dane má žalobcovi preukázať opak, vyplýva podľa žalobcu zo záverov rozhodnutia NS SR sp. zn.
3Sžf/82/2007. Ďalej žalobca má za to, že z rozhodnutia žalovaného správneho orgánu vyplýva, že tento

si vopred stanovil cieľ nepriznať nárok žalobcovi, čomu následne prispôsobil celú svoju činnosť v rámci
daňového konania a z toho dôvodu vedome svoju argumentáciu v napadnutom rozhodnutí sústredil iba
natiedôkazy,ktorésvedčilivneprospechžalobcu,resp.ktoréspochybňovalijehoobchodnýchpartnerov
a úmyselne nezohľadnil skutočnosti v prospech žalobcu. Podľa žalobcu žalovaný správny orgán svoje
tvrdenia a závery uvedené v rozhodnutí neopiera o žiadne relevantné argumenty, ale z pozície moci

bez akejkoľvek opory v skutkový stav popiera všetky skutočnosti a predložené dôkazy. Závery uvedené
v napadnutom rozhodnutí vyvodené zo zistených skutkových okolností jednoznačne nezodpovedajú
zásadám daňového konania a žalobca má za to, že správca dane a žalovaný správny orgán v snahe o
komplexné preverenie skutočností pochybili v procesno-právnej rovine, pretože sa dostatočne neriadili
ustanoveniami daňového konania. Žalovaný správny orgán pritom nepredložil v konaní nijaký tzv. dôkaz

z opaku, ktorý by tvrdenia žalobcu vyvracali, ale stále svoje zamietajúce rozhodnutia opiera iba o
svoje pochybnosti. S poukazom na ustanovenie § 3 ods. 3 DP podľa názoru žalobcu správca dane
resp. žalovaný spochybnil dôkazy predložené žalobcom alebo zistené v rámci daňovej kontroly iba
svojimhodnotiacimúsudkom.Žalovanýnedôslednehodnotípredloženédôkazyaposkytnutévyjadrenia.
Žalobca tiež zdôraznil závery vyplývajúce z rozsudku NS SR sp. zn. M-Sž doV 1/00, podľa ktorého vo

vzťahu ku zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu
nadradený, avšak výnos daní ako príjmov rozpočtu sa nemôže dosiahnuť na úkor nedodržania práva.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 17.02.2022, v ktorom zotrval na skutkových zisteniach
a právnom posúdení veci, ako ho uviedol v napadnutom rozhodnutí, pričom všetky žalobné námietky

vyhodnotil ako nedôvodné a žalobu žiadal zamietnuť.

5. Žalobca repliku na vyjadrenie žalovaného nepodal.6. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok
stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) a
contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený a o jeho vyhlásení bola spísaná

zápisnica.

7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie na základe všeobecnej
správnej žaloby v zmysle § 177 a nasl. SSP v zmysle žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP), pričom
zistil, že žaloba je nedôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov.

8. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 3 ods. 1, 3, 5, 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len Daňový poriadok alebo DP) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne

záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnejsúvislosti,pritomprihliadanavšetko,čoprisprávedanívyšlonajavo.Správcadanejepovinný
vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik

alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje
povinnosti.
Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero
právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo

iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt
oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli

zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu
dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly,
miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo
kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých
dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak

z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení
o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia
oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40
dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.

Podľa § 20 ods. 1, ods. 2 Daňového poriadku správca dane predvolá osobu, ktorej osobná účasť
pri správe daní je nevyhnutná. V predvolaní súčasne upozorní na právne následky nedostavenia sa.
Predvolanie sa doručuje do vlastných rúk.
Predvolaná osoba je povinná dostaviť sa na predvolanie správcu dane. Neúčasť na úkone pri správe
daní je možné ospravedlniť zo závažných dôvodov alebo v dôsledku iných okolností hodných osobitného

zreteľa; predvolaná osoba je povinná s ospravedlnením predložiť aj dôkazy preukazujúce tieto dôvody
alebo okolnosti. Ak sa predvolaná osoba bez ospravedlnenia nedostaví, môže správca dane požiadať
o jej predvedenie.Podľa § 49 ods. 1, ods. 2, písm. a) Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení platnom
a účinnom k 31.05.2018 (ďalej len zákon o DPH) právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
po a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť
platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1, písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 65 ods. 5 zákona o DPH každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji

daň, je povinná zaplatiť túto daň.

Podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať
množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby.

9. Správny súd na úvod konštatuje, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili
v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide
o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu
dane alebo iných skutočností, rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti
daňového subjektu.

10. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt.
Správca dane dokazovanie vykonáva, teda vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca
dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne

rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však
povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie však nie je konaním vyhľadávacím. Z
uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom a
či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje
zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle zásad sú príslušné správne

orgány povinný postupovať. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie však nepredstavuje
absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a
nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom
dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. V tomto
prípade je potrebné poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa

23.06.2010, v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 78/2011-17
zo dňa 23.02.2011 z odôvodnenia ktorého vyplýva „...dôkazné bremeno je na daňovom subjekte -
žalobcovi, primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane dôkazného subjektu - žalobcu,
ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok
na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty a ktorý si

aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodňuje, za
zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu
skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné
bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty
uznaný ako oprávnený...“.

Podobný právny názor vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
8Sžf/19/2015 zo dňa 23.02.2017, podľa ktorého „...Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že
dôkazné bremeno v reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt. Preukázanie dodávok
tovarov a služieb len faktúrami nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len
ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad

má náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je
dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu...“.11. V tejto súvislosti je potrebné uvedomiť si aj postavenie správcu dane v daňovom konaní, ktorý nie je
protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie dokazovanie, dôkazy
vykonáva procesom voľného hodnotenia dôkazov, ustaľuje zistený skutkov stav. Pri tomto postupe musí

zachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné zásady správy daní.
Naopak daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný preukazovať v zmysle
§ 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti,
ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa
osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu

daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť. Touto skutočnosťou je aj reálnosť dodania tovaru alebo služby platiteľom, ktorý
faktúru ako dodávateľ vystavil. Pokiaľ žalobca tvrdí, že dodanie tovaru bolo realizované konkrétnymi
dodávateľmi, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu; pri jeho neunesení zostáva
iba nepreukázaným tvrdením.

12. Správny súd ďalej uvádza, že odpočítanie dane nenastáva „ex lege“ ale je právom platiteľa dane,
ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon
č. 222/2004 Z. z. vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej,
ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na
základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Faktúra je

relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To,
že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu (čo v posudzovanom prípade ani nebolo
preukázané) a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nemusí byť dôkazom o tom, že
daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu (viď rozhodnutie Najvyššieho
súdu sp. zn. 8Sžf/26/2014). Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH nepochybne

dôkazným prostriedkom, ktorý podporuje tvrdenie daňového subjektu, že tento dodávateľ mu naozaj
tovar, resp. službu dodal, avšak je použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje
odrážajú skutočnosť.

13. Správny súd tiež zdôrazňuje, že povinnosťou daňového subjektu, ktorý si uplatňuje odpočet DPH

z faktúr, z konkrétnej obchodnej transakcie, je zabezpečiť si všetky dostupné a relevantné podklady
preukazujúce existenciu obchodného vzťahu, jeho reálnosť a doklady potrebné k preukázaniu všetkých
zákonných podmienok a uplatnenie odpočtu DPH z obchodnej transakcie, a to, podľa názoru správneho
súdu, najlepšie pred uplatnením nároku na odpočet DPH, práve vzhľadom na „prísnosť“ právnej úpravy
nároku na odpočet DPH, ktorá je každému daňovému subjektu zrejmá pred realizáciou obchodného

prípadu, z ktorého v budúcnosti bude uplatňovať alebo môže uplatňovať nárok na odpočet DPH.
Vzhľadom na striktnú zákonnú úpravu odpočtu DPH je v záujme každého daňového subjektu preveriť si,
pred vznikom a reálnym uskutočnením obchodnej transakcie, všetky „signály“, indície, ktoré sa dostanú
do sféry jeho pôsobnosti, a ktoré môžu v danom časovom období naznačovať určité, i keď neoverené,
nepodložené fakty, signalizujúce alebo nevylučujúce možnú budúcu problematickosť pripravovanej,

uzatváranej, realizovanej obchodnej transakcie, z pohľadu budúceho uplatnenia odpočtu DPH daňovým
subjektom, a to bez ohľadu na to, či takto zistené skutočnosti v čase obchodnej transakcie, v čase jej
prípravy, spochybnili alebo majú dôkaznú silu v danom čase spochybniť obchodnú transakciu daňového
subjektu. Správny súd poukazuje na potrebu daňového subjektu postupovať s príslušnou odbornou
starostlivosťoupripríprave,realizáciiavykonávaníobchodnejtransakcie,ktorámôžebyťposudzovanáz

hľadiska nárokov daňového subjektu na odpočet DPH. Zodpovedný daňový subjekt skutočnosti týkajúce
sa obchodu, zisťuje a hlavne preveruje pred a v čase obchodného vzťahu, relevantnosť obchodných
partnerov,prípadneobchodnéhoreťazcapartnerov,atonielenprikaždomnegatívnomsignáliobchodnej
transakcie, ktorá sa v momente získania tejto indície, signálu „nejaví“ ako rozhodujúca, určujúca a
relevantná a nie až v čase uplatnenia odpočtu DPH voči štátu.

14. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2018 - august 2018. O výsledku daňovej
kontroly na dani z pridanej hodnoty vyhotovil Protokol č. 101332853/2020 zo dňa 19.08.2020, ktorý
bol daňovému subjektu doručený dňa 07.09.2020. Na základe výsledkov daňovej kontroly uvedených

v protokole zo dňa 07.09.2020 a výsledkov vyrubovacieho konania vydal Daňový úrad Žilina, pobočka
Martin rozhodnutie č. 100309819/2021 zo dňa 22.02.2021, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona č.
563/2009 Z. z. žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 1.678,38 Eur na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie máj 2018. Proti uvedenému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, pričom Finančnériaditeľstvo SR ako odvolací orgán rozhodnutím č. 101697435/2021 zo dňa 09.09.2021 prvostupňové
rozhodnutiezodňa22.02.2021potvrdil.Zobsahuadministratívnehospisuvyplývaajexistenciadôkazov,
ktoré produkoval daňový subjekt, ktoré boli následne predmetom vyhodnocovania správcu dane a

žalovaného.

15. Námietku žalobcu, že žalovaný správny orgán opiera svoje závery z daňového konania prevažne o
nedostatky v prostredí dodávateľa žalobcu - spoločnosti, ktorá však nepatrí do sféry vplyvu žalobcu, a
teda ani do jeho zodpovednosti, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Dôkazné bremeno preukázania

naplnenia podmienok práva na odpočet dane v daňovom konaní primárne ťaží daňový subjekt v
nadväznosti na úpravu podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Daňový subjekt, ktorý si uplatňuje právo
na odpočet dane, musí byť schopný v daňovom konaní spoľahlivo preukázať podmienky odpočtu,
predstavované v zmysle judikatúry SD EÚ a záverov rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžfk/81/2018, jednak
formálnymi podmienkami, a to konkrétne:
- splnenie podmienok týkajúcich sa podrobného a kontrole preukazného účtovania u zdaniteľnej osoby

(napr. rozsudok SD EÚ sp. zn. C-590/13 vo veci Idexx Laboratories Italia, marginálny bod 42.),
- existenciu došlej faktúry vystavenej dodávateľom, ktorá obsahuje všetky povinné údaje a
- včas podané riadne daňové priznanie,
ako aj vecnými podmienkami, konkrétne:
- vznik práva na odpočítanie dane štandardne v tom okamihu, keď vznikne daňová povinnosť zdaniteľnej

osobe ako dodávateľovi bez ohľadu na jej reálne splnenie (napr. rozsudok SD EÚ zo dňa 12.01.2006,
Optigen a i., spojené veci sp.zn. C-354/03, C-355/03 a C-484/03 bod 54 alebo rozsudok zo dňa
29.03.2012 sp.zn. C-414/10 o veci Véleclair), pričom rozhodujúca je existencia zdaniteľného plnenia
spočívajúceho v prevode držby majetku dodávateľom, ktorá oprávňuje odberateľa fakticky s ním
nakladať, akoby bol vlastníkom tohto majetku, inak v prípade dodania tovaru vtedy, ak dodávateľ

odovzdá tovar zdaniteľnej osobe (napríklad rozsudok SD EÚ sp.zn. C-324/11 vo veci Tóth, marginálny
bod 26),
- tovary a služby zakladajúce toto právo musia byť využité zdaniteľnou osobou na výstupe pre potreby
svojich vlastných zdaniteľných plnení, t.j. musia existovať a vykazovať výmennú hodnotu (use value)
pre zdaniteľnú osobu a

- na vstupe musia byť tieto tovary a služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou bez ohľadu na jej
registráciu, či neregistráciu (napr. rozsudok SD EÚ sp.zn. C-438/09 vo veci Dankowski, marginálne body
26 a 33; alebo rozsudok sp.zn. C-324/11 vo veci Tóth, marginálne body 33 a 26).
V zmysle záverov bodu 41. odôvodnenia rozsudku NS SR sp.zn. 1Sžfk/81/2018: Práve vystavením
dodávateľskej faktúry s hodnovernými údajmi dodávateľ nielenže na seba preberá daňovú povinnosť,

ale aj signalizuje svojmu zmluvnému partnerovi, že môže začať proces smerujúci k uplatneniu práva
na odpočítanie DPH. Avšak iba splnenie formálnych podmienok prostredníctvom predloženia listinných
dôkazov (najmä faktúry a dodacieho listu) na záver o vzniku práva na odpočítanie DPH vo veci samej
nepostačuje. Podnikateľ znáša svoje povinnosti preukázať hodnovernosť údajov faktúry (t.j. „cudzej“
listiny).

16. Pokiaľ žalobca v žalobe namieta, že pre spoločnosť STAVOINVEST-EU, s.r.o. vykonal stavebné
práce, pričom konkrétne sa jednalo o výkopové práce, pieskové lôžka, pokládku rúr a hútnenie,
nejednalo sa iba o samotné poskytnutie služby ale išlo o služby spojené aj s dodávkou materiálu, čo
potvrdil aj samotný odberateľ daňového subjektu - spoločnosť STAVOINVEST-EU, s.r.o., túto námietku

vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Tvrdenie žalobcu v odpovedi na výzvu správcu dane na
predloženie dôkazov zo dňa 14.02.2020, že stavebný materiál nakúpený od spoločnosti MPL TRADING
spol. s r.o. bol použitý na stavbách realizovaných daňovým subjektom, žalobca nepreukázal žiadnym
dôkazom. Žalobcom bola vyhotovená len jedna odberateľská faktúra, ktorej predmetom boli stavebné
práce. Fakturované bolo na základe objednávky č. 012018 uskutočňovanie zmien, stavebné práce na

stavbe Jaguár Land Rover Nitra pre odberateľa STAVOINVEST-EU, s.r.o., na faktúre bola uvedená
slovná informácia „prenesenie daňovej povinnosti.“ Na objednávke nie je uvedená osoba (spoločnosť),
u ktorej si spoločnosť STAVOINVEST-EU, s.r.o. stavebné práce objednala. Objednávka bola za túto
spoločnosť podpísaná v zastúpení L. A.. Z obsahu faktúry a objednávky nie je zrejmé, aké druhy
stavebných prác mali byť žalobcom vykonané, či sa jednalo len o samotné poskytnutie služby, alebo boli

služby spojené aj s dodávkou materiálu. Nákup materiálu zo dňa 29.05.2018 nebolo možné stotožniť s
poskytnutým plnením, ktoré je predmetom faktúry č. 2018/003 zo dňa 05.03.2018 ani typovo ani časovo.
Plnenie je žalobcom na faktúre uvedené všeobecne. Všeobecným vyjadrením, že materiál bol použitý
na stavbách realizovaných daňovým subjektom, bez doloženia dôkazov preukazujúcich pravdivosťtohto tvrdenia, nebolo preukázané splnenie podmienky definovanej v § 49 ods. 2 zákona o DPH pre
možnosť uplatniť si právo na odpočítanie dane z faktúr vyhotovených dodávateľom MPL TRADING
spol. s r.o. MPL TRADING spol. s r.o. síce uviedol, že pre spoločnosť žalobcu vykonal stavebné práce,

konkrétne sa jednalo o výkopové práce, pieskovanie lôžka, pokládku rúr a hútnenie, že sa nejednalo
iba o samotné poskytnutie služby ale išlo o služby spojené s dodávkou materiálu, avšak okrem tohto
vyjadrenia daňový subjekt prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu nepredložil žiaden dôkaz
preukazujúci jeho tvrdenie. Z dokladov, ktoré mal správca dane k dispozícii k výkonu daňovej kontroly
nebolo zrejmé, ako žalobca s nakúpeným materiálom naložil. Súvislosť medzi dodaním stavebných

prác, ktorých súčasťou by mal byť aj nakúpený materiál od spoločnosti MPL TRADING spol. s r.o. nebol
preukázaný ani objednávkou č. 012018, predloženou žalobcom k odberateľskej faktúre č. 2018/003 zo
dňa 05.03.2018. Predmetom tejto objednávky boli stavebné práce na stavbe Jaguár Land Rover Nitra.
Pojem stavebné práce je široký, pre správne uplatnenie režimu dane z pridanej hodnoty je potrebné,
aby daňový subjekt jednoznačne definoval druh stavebných prác, ktoré sú predmetom nadobudnutia
alebo dodania, vrátane toho, či predmetom plnenia je zložené plnenie s jedným základom dane alebo

viaceré odlišné plnenia. Tvrdenie žalobcu, že nakúpený tovar od daňového subjektu MPL TRADING
spol. s r.o. použil v súvislosti s dodávkou „stavebných prác“ pre STAVOINVEST-EU, s.r.o. nepotvrdzujú
skutočnosti, ktoré správca dane rozviedol v poslednom odseku na strane 4 a v prvom odseku na strane
5 prvostupňového rozhodnutia. Keďže žalobca v tejto súvislosti v žalobnom bode dôvodí len všeobecne,
nie vecne a zrozumiteľne, správny súd na uvedenú námietku neprihliadol.

17. Žalobcom namietaná skutočnosť, že v predmete Zmluvy o dielo č. 02/2018 ani v iných článkoch
zmluvy nie sú dohodnuté podmienky, že stavebné práce budú spojené s dodávkami materiálu, je s
poukazom na vyššie uvedené zistenia správcu dane irelevantná.
K námietke žalobcu k žalobe vo vzťahu k spoločnosti TS-INVEST SK, s.r.o. a SALTICON SK,

s.r.o., správny súd konštatuje, že deklarovaný dodávateľ TS-INVEST SK, s.r.o. je nekontaktný,
nepredložil účtovné doklady, pričom bývalý konateľ deklarovaného dodávateľa A. F. nemal žiadne
konkrétne informácie o sporných obchodných transakciách, ktoré mal podľa jeho vyjadrení vykonať
neidentifikovaný dodávateľ. Z uvedeného dôvodu správca dane zistil informácie o ďalších dodávateľoch
z kontrolných výkazov DPH. Deklarovaný dodávateľ TS-INVEST SK, s.r.o. v kontrolnom výkaze uviedol

dvoch dodávateľov UNI BizGROUP s.r.o., Bratislava a WiloFood, s.r.o., Trnava. Predmetné spoločnosti
sú nekontaktné, so správcom dane nespolupracujú, nepreukázali vykonávanie ekonomickej činnosti a
bola im z úradnej moci zrušená registrácia DPH. Správca dane potom preukázateľne spochybnil vzťah
nakontrolovanomstupniobchodu,medzideklarovanýmdodávateľomTS-INVESTSK,s.r.o.ažalobcom,
pričom bolo spochybnené dodanie sporných plnení prostredníctvom deklarovaného dodávateľa TS-

INVEST SK, s.r.o., ktorý vystavoval faktúry, avšak bez riadneho podnikateľského dôvodu s cieľom
podvodným spôsobom zneužiť systém neutrality DPH. Deklarovaný dodávateľ TS-INVEST SK, s.r.o.
daň fakturovanú žalobcovi reálne neodviedol do štátneho rozpočtu, daň na výstupe znížil „fiktívnymi“
faktúrami od ďalších pochybných a nekontaktných dodávateľov, čím došlo k daňovému úniku a k strate
na daňových príjmoch štátneho rozpočtu. Sporné faktúry vystavené deklarovaným dodávateľom TS-

INVEST SK, s.r.o. nemajú materiálny základ a boli vystavené bez ekonomického opodstatnenia, pričom
existuje dôvodné podozrenie že prepravu realizoval sám žalobca, ktorý obchodný vzťah s deklarovaným
dodávateľomTS-INVESTSK,s.r.o.účelovopredstieral,atoscieľomzískaťdaňovúvýhodu-odpočítanie
dane, na ktorú by inak nedosiahol. S poukazom na uvedené správny súd odmietol názor žalobcu,
že závery žalovaného správneho orgánu týkajúce sa pochybností na strane jeho dodávateľov nie sú

relevantným základom pre nepriznanie jeho práva.

18. Správny súd zdôrazňuje, že vždy od konkrétnej situácie v tom-ktorom daňovom konaní závisí,
či a aké dôkazy správca dane vykoná. Správny súd na tomto mieste poukazuje na bod 47.
odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. 3 Sžfk/40/2017 zo dňa 27.06.2018, podľa ktorého: Zásada

objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane
viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového
subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností.
Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým
spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce

z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy
vyplývajúce zo zistení, ktoré správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania. Na závery
z tohto rozsudku NS SR považuje správny súd za dôležité poukázať v nadväznosti na konštatovanie o
nedôvodnosti námietok žalobcu spojených s odkazom na závery podľa rozsudku NS SR 3Sžf 1/2010,4Sžf/16/2010, 5Sžf/49/2010. Správny súd konštatuje, že so závermi týchto rozhodnutí označených
žalobcom rozhodnutie správcu dane a žalovaného v rozpore nie je.
Konkrétne k veci NS SR sp.zn. 3Sžf/1/2010 správny súd konštatuje totožné závery ako vo vzťahu

k rozhodnutiu vo veci NS SR sp.zn. 5Sžf/17/2015 (správny súd podotýka, že odôvodnenia týchto
rozhodnutí NS SR vymedzujú obdobné východiská a totožné závery).
Vo veci NS SR sp.zn. 4Sžf/16/2010 NS SR ako odvolací súd poukázal na závery podľa rozsudku NS
SR sp.zn. 3Sžf/1/2010, avšak v odôvodnení s odkazom na rozhodnutie SD EÚ C-439/04 skonštatoval
záver, podľa ktorého: Vychádzajúc z právneho názoru vysloveného v rozhodnutí Európskeho súdneho

dvora, z ktorých má vychádzať vo svojej rozhodovacej činnosti aj správca dane, považoval odvolací
súd za potrebné konštatovať, že v posudzovanom prípade je na správcovi dane, resp. na orgánoch
činných v trestnom konaní, aby zisťovali, či dodávateľ tovaru E.P. s.r.o. (od 22. augusta 2007 B. s.r.o.
BB) sa dopustil podvodného konania alebo nie. Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere
bude možné znovu rozhodnúť v predmete konania vedeného u správcu dane. Skutočnosť, či žalobca
ako daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré

je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa
zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť
v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. V
nadväznosti na uvedené závery správny súd konštatuje, že v tejto veci NS SR viazal závery o rozložení
dôkazného bremena na prípad podvodného konania, pričom však zároveň uviedol, že v danej veci

bude možné takéto rozloženie dôkazného bremena ustáliť až po doplnení dokazovania v naznačenom
smere. V prejednávanej veci sp. zn. 30S/180/2021 bolo vykonané dokazovanie, ktoré viedlo k zisteniu
skutkového stavu dostatočného pre riadne posúdenie veci a správca dane a žalovaný svoje rozhodnutia
jednoznačne založili na záveroch o nesplnení materiálnych podmienok odpočtu a nie na konštatovaní,
že sa daňový subjekt dopustil podvodného konania, kedy ťaží dôkazné bremeno preukázania vedomosti

alebo možnosti vedomosti daňového subjektu o tom, že sa prijatím plnenia podieľa na plnení, ktoré je
spojené s daňovým únikom (podvodom), práve správcu dane.
Pokiaľ ide o závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. 3Sžf/1/2011, závery tohto rozsudku sú rozhodovacou
praxou NS SR prekonané, v ktorej časti správny súd poukazuje napr. na rozsudok NS SR sp.zn.
1Sžfk/81/2018 so zdôraznením bodu 42. odôvodnenia, podľa ktorého: Je rozumné očakávanie, najmä

v zmluvných vzťahoch, vzhľadom na nevylúčenie možnosti uplatnenia daňovej kontroly po relatívne
dlhom časovom úseku (napr. ustanovenie § 69 Daňového poriadku), že si sťažovateľ ako daňový
subjekt a priori zabezpečí od druhej zmluvnej strany nielen dostatok hodnoverných (t.j. takých, ktoré
zodpovedajú možnému priebehu zdaniteľného obchodu) dôkazných prostriedkov, ale aj jej budúcu
procesnú spoluprácu (napr. kontakty na zodpovedné osoby dodávateľa), aby vierohodne preukázal

oprávnenosť svojich daňových nárokov, a to aj za situácie, keď správca dane počas daňovej kontroly
adresuje daňovému subjektu pochybnosti, či samotné dodanie tovaru a služieb bolo realizované
spôsobomopísanýmvdodávateľskejfaktúre.Totojenepriamyvplyvdaňovýchpredpisovnadispozitívne
vytváranie zmluvných vzťahov vytváraných pod vplyvom najmä súkromného práva.
Pokiaľ žalobca poukazoval na závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. 3Sžf/82/2007, správny súd

zdôrazňuje zásadnú odlišnosť skutkových východísk tohto rozhodnutia oproti prejednávanej veci sp.
zn. 30S/36/2021 a tiež na to sa viažuceho zamerania posúdenia rozloženia dôkazného bremena v
administratívnom konaní, keď podľa záverov rozhodnutia NS SR sp.zn. 3Sžf/82/2007 zistil najvyšší súd
záver, podľa ktorého: Spor medzi účastníkmi konania spočíva vo vyhodnotení skutkovej okolnosti a
jej následnej subsumpcii, či došlo k naplneniu pojmového znaku „vývoz tovaru z územia Slovenskej

republiky“ v zmysle ust. § 37 ods. 1 až 3 zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v
znení neskorších predpisov. Spor medzi účastníkmi konania spočíval vo vyhodnotení rozsahu dôkaznej
povinnosti platiteľa a rozloženia dôkazného bremena, ktoré je pre vývoz tovaru, pre účely DPH určené
priamo zákonom č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Najvyšší súd
poukazuje na to, že pri hodnotení dôkazov musia byť zachované pravidlá logického myslenia, ktorých

sa dovoláva žalobca v závere. Dôkazná situácia (prevzatie tovaru ukrajinskými odberateľmi na prepravu
a preukázateľné zaplatenie trhovej ceny žalobcovi na území SR, JCD potvrdené colnicou na výstupe)
sú relevantnými dôkaznými prostriedkami v zmysle § 37 ods. 2 zákona č. 289/1995 Z.z.

19. Pokiaľ žalobca tvrdí, že z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že tento si vopred stanovil ciel nepriznať

nárok žalobcovi, čomu následne prispôsobil celú svoju činnosť v rámci daňového konania a z toho
dôvodu vedome svoju argumentáciu v napadnutom rozhodnutí sústredil iba na tie dôkazy, ktoré
svedčili v neprospech žalobcu, spochybňovali jeho obchodných partnerov a úmyselne nezohľadnil
skutočnosti v prospech žalobcu, správny súd konštatuje, že žiadne relevantné dôkazy o tomto tvrdenížalobca nepredložil, preto i uvedenú námietku musel správny súd vyhodnotiť ako nedôvodnú. Závery
správcu dane a žalovaného sú založené na faktoch zistených správcom dane a nie na domnienkach,
ako to namietal žalobca. Žalobcovi bol vytvorený priestor na preukázanie ním uvádzaných tvrdení,

čo však efektívne nevyužil a tým je nevyhnutné skonštatovať správnosť a zákonnosť postupu a aj
rozhodnutia správcu dane a žalovaného. Správny súd konštatuje, že ich postup nebol na úkor práv
žalobcu, tak ako to žalobca s poukazom na závery ním označeného rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. M-Sždo V 1/00 namietal. Tiež správny súd poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1Sžfk/81/2018, podľa ktorých: „Na podporu svojich tvrdení nie je sťažovateľovi

bránené, aby k nim priložil relevantnú judikatúru súdov, v ktorých však, ako vo veci samej, boli
už tieto úvahy ako právne závery vyslovené. Avšak nie je možné, aby toto vykonal sťažovateľ iba
sumárne, t.j. prostredníctvom jednoduchého odkazu na číselné označenie rozhodnutia všeobecného
aleboÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikybeztoho,ažebytentoodkaznespojilminimálnesostručnou
kvalifikovanou úvahou objasňujúcou, ktoré ustanovenia právneho predpisu na zistený skutkový stav boli
súdom použité a z akých dôvodov.“

20. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane vydaním 9 rozhodnutí a jedného protokolu z daňovej
kontroly nepostupoval v súlade s úpravou podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku a článkom 2 ods.
2 Ústavy SR, pretože správny orgán nemôže konať tak, ako zákon nevylučuje, ale len na základe
zákona a v jeho medziach, teda v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, takáto námietka podľa

názoru správneho súdu nie je dôvodná. Postup správcu dane a žalovaného nie je v rozpore s daňovým
poriadkom, ktorý upravuje postup správcu dane a nie je v rozpore ani so zásadou legality vyjadrenou
v článku 2 ods. 2 Ústavy SR. Podľa názoru správneho súdu postup správcu dane, keď v rámci jednej
daňovej kontroly vydal jedno oznámenie o daňovej kontrole a tiež jeden protokol z daňovej kontroly
vykonanej v spoločnosti žalobcu a 9 samostatných rozhodnutí, je v súlade s ustanovením § 3 ods. 1

Daňového poriadku, reflektuje konkrétnu povinnosť správcu dane postupovať podľa § 46 ods. 1, § 68
ods. 4 písm. b), ods. 5 Daňového poriadku, a zároveň zohľadňuje aj hmotnoprávnu úpravu vyplývajúcu
z ustanovenia § 77 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého je zdaňovacie obdobie pre DPH kalendárny
mesiac. Vychádzajúc z obsahu na vec sa vzťahujúceho administratívneho spisu, ktorý dokumentuje
postup správcu dane i žalovaného v posudzovanej veci a tiež aj z uvedenej právnej úpravy, správny súd

nepovažuje túto žalobnú námietku za dôvodnú.

21. Žalobca tiež namietal, že žalovaný mal vopred stanovený cieľ a tomuto prispôsobil svoju činnosť
a úmyselne nezohľadnil skutočnosti v prospech žalobcu, pričom sa sústredil iba na tie dôkazy, ktoré
svedčili v neprospech žalobcu. S týmto názorom sa správny súd nestotožnil, nakoľko z obsahu

pripojeného administratívneho spisu nevyplýva žalobcom namietaný selektívny prístup pri hodnotení
dôkazov ani nezohľadnenie dôkazov svedčiacich v prospech žalobcu, či nerešpektovanie princípu
právnej istoty. Správny súd zdôrazňuje, že úlohou správneho súdu je posudzovať zákonnosť procesu
dokazovania, teda to, či dokazovanie prebehlo takým spôsobom, ktorý je v súlade so zákonom a
nie hodnotiť, či konkrétny dôkaz prispeje alebo neprispeje k zisteniu alebo objasneniu skutočností

rozhodujúcich pre správne určenie dane a akú presvedčivosť, silu alebo charakter (priamy alebo
nepriamy dôkaz) tomu-ktorému konkrétnemu dôkazu správca dane pri jeho hodnotení podľa § 3 ods.
3 Daňového poriadku priradí, čo je na posúdení správcu dane. Správny súd zároveň konštatuje, že
odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia ako i napadnutého rozhodnutia žalovaného je v súlade s
vykonanými dôkazmi a obsahuje ich náležité vyhodnotenie, ktoré je výsledkom zákonného postupu

podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Skutočnosť, že závery správcu dane a žalovaného nezodpovedajú
predstavám žalobcu ani jeho názoru, ako by mali vykonané dôkazy hodnotiť a aké právne závery z nich
vyvodiť, je irelevantná. Podľa názoru správneho súdu k namietanému ukráteniu žalobcu na jeho právach
v tejto súvislosti nedošlo a nie je možné stotožniť sa ani so záverom žalobcu, že tvrdenia žalovaného
sú založené iba na domnienkach.

22. Záverom správny súd konštatuje, že odôvodnenia rozhodnutí správcu dane i žalovaného sú
dostatočné a zrozumiteľné, spĺňajú atribút preskúmateľnosti, nakoľko vymedzujú dostatočné východiská
prijatých záverov i úvahy, ktorými boli správne orgány vedené pri ich prijatí a spĺňajú všetky náležitosti
z hľadiska § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Správne orgány zistili dostatočne skutkový stav pre riadne

posúdenie veci, skutkový stav, ktorý je základom ich rozhodnutí má oporu v administratívnom spise, a
tak ako je uvedené vyššie, bol aj správne právne posúdený.23. Na základe konštatovania nedôvodnosti námietok obsiahnutých v správnej žalobe správny súd
žalobu postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

24. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak,
že mu náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako súd nepriznal náhradu
trov ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu -
výnimočnosť situácie.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.