Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. september 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/30/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820010388
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kurák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5820010388.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov JUDr.
Moniky Liptákovej a Mgr. Anny Mihálikovej, na verejnom zasadnutí konanom 20. septembra 2022
prejednal odvolanie podané obžalovaným I. G., nar. X.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu
Námestovo, sp.zn. 4T/68/2020 zo dňa 11. novembra 2021 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného I. G. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/68/2020 z 11. novembra 2021 bol obžalovaný I. G.
uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a
prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Tr. zák. na skutkovom základe, že:

dňa 19.4.2020 v čase od presne nezistenej doobedňajšej hodiny do času okolo 13.30 hod. viedol

motocykel zn. Honda 250, bielo červenej farby, bez evidenčného čísla, a to
od futbalového ihriska v obci Sihelné, po miestnej ceste v smere na obec Oravské Veselé, kde na mieste
zvanom „Pri kapličke“ pokračoval po miestnej ceste v smere na obec Klin, následne pokračoval po
poľných cestách v lesnom poraste katastrálnych území obcí Q. I., H. a J. a následne bol zastavený v
k.ú. mesta J. na mieste zvanom I., pričom takto jazdil v Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava a to v
jej „D“ - zóne, kde platí 2. stupeň územnej ochrany a súčasne v Chránenom vtáčom území Horná Orava

a v území európskeho významu NATURA 2000, čím porušil ustanovenie § 13 ods. 1 písm. a/ zákona č.
543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je na území, na
ktorom platí druhý stupeň ochrany, zakázaný vjazd a státie
s motorovým vozidlom, a takto konal napriek tomu, že mu bol trestným rozkazom vydaným Okresným
súdom Námestovo, sp.zn. 6T/115/2019 zo dňa 4.10.2019, právoplatným
a vykonateľným dňa 22.10.2019, uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek

druhu na dobu 26 mesiacov.

Za to bol podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., s prihliadnutím na § 36 písm. l), písm.
n) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 49 ods. 2 Tr. zák. odsúdený na úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd zaradil obžalovaného
na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom 11.11.2021 vyplýva, že procesné strany po vyhlásení
rozsudku, jeho odôvodnení a poučení požiadali o doručenie rozsudku bez toho, aby sa bližšie vyjadrili
k opravnému prostriedku.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním obžalovaného,

ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu dňa 26.11.2021 na pošte s primeraným odôvodnením,
smerujúcim proti všetkým výrokom rozsudku. Trest uložený okresným súdom považoval za neprimeraneprísny vzhľadom na povahu skutku, jeho osobu, priznanie sa k spáchaniu skutku a prejavenej úprimnej
ľútosti s tým, že účel trestu je možné dosiahnuť aj uložením iného druhu trestu, pričom odvolanie
podrobnejšie odôvodní

po doručení písomného vyhotovenia rozsudku. Zároveň navrhol, aby odvolací súd
po preskúmaní veci v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil, vo veci sám
rozhodol a uložil obžalovanému primeraný peňažný trest.

Podaním doručeným krajskému súdu 16.9.2022 obžalovaný prostredníctvom obhajcu podrobne

zdôvodnil odvolanie. Z jeho obsahu vyplýva, že proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku podal
v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Je si plne vedomý spáchania skutku, ktorý mu je kladený za
vinu. K jeho spáchaniu sa priznal a trestný čin úprimne oľutoval. Na pojednávaní dňa 11.11.2021 po
zákonnom poučení urobil vyhlásenie viny a súd toto jeho vyhlásenie prijal. Pri rozhodovaní o druhu a
výmere trestu súd podľa názoru obhajoby nesprávne aplikoval zásady upravené v ust. § 34 ods. 1,
ods. 4 Tr. zák. V tejto súvislosti s aplikáciou týchto zásad obhajoba poukázala na konkrétne rozhodnutia

NajvyššiehosúduSRavrámcinichuvedenéúvahy.Zichobsahuvyplýva,žedruhavýmeratrestumusia
byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkých jeho zvláštnostiam.
Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. V záujme individualizácie trestu
by mal súd prihliadnuť napríklad na spôsob spáchania činu a jeho následok, mieru zavinenia, pohnútku,
priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery (majetkové, osobné, rodinné

pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny), či možnosť jeho nápravy. Aj pri rozhodovaní o treste
sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku po zodpovednom a starostlivom
zhodnotení každej okolnosti prípadu individuálne aj v ich vzájomných súvislostiach. Uvedené má brániť
mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste. Ďalej vo všeobecnosti poukázal na účel trestu,
osobitne zdôrazňujúc výchovný účinok trestu na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti

(individuálnu a generálnu prevenciu). Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali
konanie páchateľa, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v
neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, by mal odvolací súd vychádzať zo zásady,
že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému
činu (zásada proporcionality trestu). S prihliadnutím na všetky vymenované skutočnosti, na ktoré by

mal súd prihliadnuť pri rozhodovaní o treste, možno dôvodne predpokladať úspešnú nápravu osoby
obžalovaného a súčasne ochranu spoločnosti aj v prípade uloženia miernejšieho trestu, resp. uloženia
iného druhu trestu. V tomto konkrétnom prípade možno účel trestu dosiahnuť napríklad primeraným
peňažným trestom, preto navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní veci napadnutý rozsudok (vo výroku
o treste) zrušil v zmysle ust. § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci

rozhodol a uložil obžalovanému primeraný peňažný trest.

Prokurátor sa k odvolaniu obžalovaného nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, na podklade podaného odvolania obžalovaného preskúmal zákonnosť

a dôvodnosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo, podľa § 317 ods. 1 Tr. por. po tom, čo zistil, že odvolanie podala
oprávnená osoba, riadne a v zákonom stanovenej lehote. Po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa
v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania obžalovaného odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné, a preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Aj keď obžalovaný v odvolaní uvádza, že odvolanie podáva voči všetkým výrokom rozsudku, z jeho
obsahu, ale aj návrhu na rozhodnutie odvolacieho súdu vyplýva, že odvolanie smeruje iba do výroku
o treste. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní využil právo
urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku, ktoré súd prijal

v zmysle ustanovenia § 257 ods. 7 Tr. por. Zároveň podľa § 257 ods. 8 Tr. por. vyhlásil, že dokazovanie
v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykoná a vykoná dokazovanie súvisiace s
výrokom o treste.

Výrokovine,vrátaneprávnejkvalifikácie,ktorýbolvyhlásenýrozsudkomnazákladeprijatéhovyhlásenia

obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. v príslušnom znení
na hlavnom pojednávaní, nie je možné v odvolacom konaní vecne preskúmať, čo právne vyplýva z
nevykonania dokazovania o dotknutom skutku na hlavnom pojednávaní v zmysle
§ 257 ods. 7 Tr. por. a analogickým použitím § 334 ods. 4 Tr. por. Vzdaním sa právana kontradiktórne prejednanie výroku o vine pred okresným súdom sa obžalovaný vzdal aj svojho práva
na odvolanie. Oznámením rozsudku sa výrok o vine stal právoplatným.

Vo vzťahu k rozhodnutiu o treste a jeho výmere prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie a
zákonným spôsobom, rešpektujúc zásady stanovené zákonom tak pre vykonanie dôkazov, ako aj ich
vyhodnotenie (§ 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por.).

Trestný zákon upravuje otázku ukladania trestov vo viacerých ustanoveniach, a to jednak pri zásadách

ukladania trestov, pri úprave jednotlivých druhov trestov. Základnými ustanoveniami, ktoré musí súd pri
ukladaní trestu zohľadniť, je účel trestu (§ 34 ods. 1 Tr. zák.) a vymedzenie okolností, na ktoré musí súd
prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 ods. 4 Tr. zák.).

Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život

(prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov (prvok generálnej prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Trest ukladaný za spáchanú trestnú činnosť má byť zákonný, primeraný a spravodlivý a rešpektovať
zásady pre ukladanie trestov uvedené v ust. § 34 Tr. zák.

Obžalovaný sa súdenej trestnej činnosti dopustil v súvislosti s nerešpektovaním zákazu činnosti vodiča,
ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo,
sp.zn. 6T/115/2019 zo dňa 4.10.2019, právoplatným a vykonateľným dňa 22.10.2019, v trvaní 26
mesiacov za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. (pod vplyvom

alkoholu viedol motocykel). Okrem uvedeného trestu zákazu činnosti bol obžalovanému označeným
trestným rozkazom uložený aj trest odňatia slobody vo výmere
2 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Skúšobná
doba podmienečného odsúdenia začala obžalovanému plynúť od 23.10.2019. Stíhaného skutku sa
obžalovaný dopustil 19.4.2020, teda cca 6 mesiacov po začatí plynutia skúšobnej doby podmienečného

odsúdenia. Obžalovaný napriek tomu, že vedel, že má súdom uložený trest zákazu činnosti vodiča, tento
za pomerne krátku dobu od jeho uloženia úmyselne porušil a okrem toho viedol motocykel nielen po
miestnych komunikáciách v obci, ale aj v lesnom poraste, kde platí druhý stupeň ochrany a súčasne v
chránenom vtáčom území, teda opätovne sa trestnej činnosti dopustil v súvislosti s vedením motocykla.
V individuálnych okolnostiach stíhanej veci, pokiaľ ide o uložený druh a výmeru trestu okresným súdom,

namietaný obžalovaným, odvolací súd dospel k záveru, že takto uložený trest zodpovedá stavu veci
a zákonu. Okresný súd sa pri ukladaní trestu riadil zákonnými zásadami pre ukladanie trestov podľa
§ 34 ods. 1, 4 Tr. zák. a zároveň bol povinný aplikovať aj ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák., pretože
ukladal obžalovanému trest za trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.
Práve toto ustanovenie je limitujúce v tom, že ak sa páchateľ dopustí úmyselného trestného činu

v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, nie je možné opätovne uložiť trest odňatia slobody s
podmienečným odkladom podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. Okresný súd svoje úvahy dostatočne vysvetlil
v odôvodnení napadnutého rozsudku, s týmito sa krajský súd stotožnil a v celom rozsahu na tieto
odkazuje. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný sa dopustil dvoch trestných činov, prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., za ktorý zákon pripúšťa uložiť

trest odňatia slobody až na 2 roky, a prečinu a porušovania ochrany rastlín a živočíchov § 305 ods.
2 Tr. zák., pri ktorom zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody až na 1 rok. Podmienečný trest
odňatia slobody obžalovaný hrubým spôsobom ignoroval, tento sa ukázal ako nedostatočný, aby
zabránil obžalovanému v páchaní trestnej činnosti, nemal v danom prípade na obžalovaného žiadny
výchovný efekt. Jednoducho na obžalovaného predchádzajúci trest „nefungoval“ a to je hlavný dôvod,

pre ktorý ani odvolací súd uložený druh trestu v konkrétnej veci spojený s odňatím slobody nekorigoval
a nereflektoval na požiadavku odvolateľa uložiť mu iný druh trestu, a to primeraný peňažný trest v
systematike trestov trestu miernejšieho, lebo nemal žiadnu záruku, že u obžalovaného by sa ním
dosiahol účel trestu - náprava páchateľa ako jednu zo skutočností, ktorú musí súd okrem iných (podľa§ 34 ods. 4 Tr. zák.) brať do úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Trest odňatia slobody
ukladal prvostupňový súd obžalovanému na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Pokiaľ
ide o postoj páchateľa k spáchanej trestnej činnosti, jeho priznanie, prejavenú ľútosť, napomáhanie

pri objasňovaní trestného činu, týmto si obžalovaný vytvoril lepšiu procesnú pozíciu a súd tento postoj
zohľadnil a priznal obžalovanému tomu zodpovedajúce poľahčujúce okolnosti podľa
§ 36 písm. l), písm. n) Tr. zák. Zároveň však treba zdôrazniť, že obžalovaný bol pri páchaní trestnej
činnosti priamo prichytený. Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti, okresný súd konštatoval u obžalovaného
iba jednu priťažujúcu okolnosť, a síce, že v minulosti bol obžalovaný už za trestný čin odsúdený (§ 37

písm.m/Tr.zák.).Neprihliadolvšaknaďalšiupriťažujúcuokolnosť,žeobžalovanýspáchalviactrestných
činov podľa § 37 písm. h) Tr. zák., keďže jedným konaním naplnil skutkovú podstatu dvoch trestných
činov, a to prečinov, čo vyústilo aj do uloženia úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. Okresný súd
tak pri správnom určení pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností mal obžalovanému ukladať trest
nie pri prevahe poľahčujúcich okolností, čo má vplyv na zníženie hornej hranice trestnej sadzby podľa
§ 38 ods. 3 Tr. zák., ale pri vyrovnanom počte poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, bez vplyvu na

úpravu zákonnej trestnej sadzby. Uvedený nedostatok však nebolo možné napraviť postupom krajského
súdu v odvolacom konaní, pretože odvolanie podal len obžalovaný a odvolací súd nemohol rozhodnúť
v neprospech obžalovaného. I napriek tomuto formálnemu nedostatku je možné konštatovať, že trest
uložený okresným súdom je primeraný, spravodlivý a zákonný. Zvolený druh trestu zodpovedá účelu
trestu predovšetkým v rovine jeho individuálnej prevencie.

Stavu veci a zákonu zodpovedá aj výrok okresného súdu o zaradení obžalovaného
na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia pri splnení
zákonnej podmienky podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.

Ani odvolacia argumentácia odvolateľa nebola spôsobilá na iné rozhodnutie súdu, pokiaľ ide o uložený
druh a výmeru trestu. Išlo len o iný pohľad obžalovaného na uložený trest súdom a snahu o
prehodnotenie tohto záveru podľa predstáv obžalovaného pri aplikácii rovnakých zásad pre ukladanie
trestu páchateľovi za súdenú trestnú činnosť, ktoré okresný súd aplikoval komplexne v osobitostiach
konkrétneho prípadu vecne správne a v súlade

so zákonom.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.