Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Kežmarok

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dušan Miškovčík

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoVyživovacie povinnosti

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 1P/35/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8422200397
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Miškovčík
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2022:8422200397.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Dušanom Miškovčíkom v právnej veci starostlivosti
súdu o mal.: A. B., nar. XX.XX.XXXX, mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. D. B., nar. XX.XX.XXXX,
všetci bytom u matky, zastúpení opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, deti
rodičov matky E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G., C. XX, adresa na doručovanie Veľký Lipník A22,
právne zastúpená: JUDr. Michal Barnovský, advokát, advokátska kancelária so sídlom námestie gen.
Štefánika 532/7, Stará Ľubovňa a otca H. B., nar. XX.XX.XXXX, Červený Kláštor, C. XX, o návrhu matky
maloletých detí na zvýšenie výživného na maloleté deti, takto

r o z h o d o l :

Schvaľuje rodičovskú dohodu v nasledovnom znení:

Mení rozsudok Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 3P/163/2017 zo dňa 08.02.2018 v časti výživného na
maloleté deti tak, že otec H. B., nar. XX.XX.XXXX sa zaväzuje počnúc dňom 28.02.2022 prispievať na
výživu maloletej D. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 80 eur mesačne, na maloletú C. B., nar. XX.XX.XXXX
sumou 60 eur mesačne a na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 60 eur mesačne vždy do 20.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky E. B., nar. XX.XX.XXXX.

Dlžné výživné za obdobie od 28.02.2022 do 20.10.2022 v sume 500 eur sa otec H. B., nar. XX.XX.XXXX
zaväzuje uhradiť k rukám matky E. B., nar. XX.XX.XXXX v lehote do 31.12.2023.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.02.2022 sa matka maloletého (ďalej aj
ako ,,navrhovateľka“) domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zmenil rozsudok Okresného súdu
Kežmarok, sp. zn. 3P/163/2017 zo dňa 08.02.2018 v časti výživného na maloleté deti D. B., C. B. a A.
B., tak, že počnúc dňom 25.02.2022 bude otec na výživu uvedených maloletých detí prispievať sumou
100 eur mesačne na každé dieťa.

2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tvrdeniami, že rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, sp.
zn. 3P/163/2017 zo dňa 08.02.2018, právoplatným dňa 06.04.2018 bolo manželstvo navrhovateľky
a otca maloletých detí rozvedené, pričom maloleté deti D. B., C. B. a A. B. boli zverené do osobnej
starostlivosti matky, pričom otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí mesačne sumou
30 eur na každé dieťa, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky až do času zmeny pomerov.
Navrhovateľka tvrdí, že od poslednej úpravy výživného sa pomery podstatne zmenili. Matka maloletých
detí má s rastúcim vekom detí stále väčšie výdavky na ich výživu, pričom výživné na každé z detí
vo výške 30 eur, ktoré len nepatrne prevyšuje sumu minimálneho výživného, je zjavne neprimerané
v porovnaní so zvyšujúcimi sa výdavkami, ktoré matka maloletých detí na maloleté deti má. Maloletá C.

B. navštevuje druhý stupeň základnej školy, maloletý A. je žiakom 4. ročníka základnej školy a maloletá
D. navštevuje posledný ročník základnej školy. Matka maloletých pracuje ako chyžná – upratovačka
ako zamestnanec v spoločnosti D.J.K. spoločnosť s ručením obmedzeným. Jej hrubá mzda je vo výške
520 eur mesačne. Medzi výdavky matky patrí okrem zabezpečovania základných životných potrieb
svojim deťom a sebe aj nájomné vo výške 250 eur mesačne. Dané spolu s výdavkami na maloleté
deti a nákladmi na chod domácnosti, ktoré matka maloletých detí má, vytvára situáciu, ktorá môže
ohroziť uspokojovanie základných životných potrieb maloletých detí, ktoré s matkou žijú v spoločnej
domácnosti. Otec, aj napriek nízkej výške výživného, si svoju vyživovaciu povinnosť plní len sporadicky,
so starostlivosťou o maloleté deti matke nepomáha a táto starostlivosť je ponechaná výlučne na matku.
Príjmové pomery otca matke nie sú známe.

3. Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil. Uviedol, že rok bol vo väzbe, prepustili ho
05.12.2021. Hneď sa snažil zamestnať ako murár. Od decembra žije na dlhy, musí si od rodiny požičiavať
na výživné, ktoré platí. Momentálne nemá z čoho prispievať na výživu maloletých detí vyššou sumou.

4. Uznesením č. k. 1P/35/2022-14 z 08.03.2022 súd ustanovil maloletým deťom A. B., C. B. a D. B. na
zastupovanie v konaní procesného opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok.

5. Na pojednávaní konanom dňa 20.10.2022 rodičia vo vzťahu k vyživovacej povinnosti k maloletým
deťom navrhli súdu schváliť ich rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa počnúc dňom 28.02.2022 otec
zaviazal prispievať na výživu maloletej D. B. sumou 80 eur mesačne a na výživu maloletých C. B. a A.
B. sumou 60 eur na každé z tých dvoch detí, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Dlžné
výživné za obdobie od 28.02.2022 do 20.10.2022 v sume 500 eur sa otec zaviazal uhradiť k rukám
matky v lehote do 31.12.2023.

6. Otázka vyživovacej povinnosti k maloletým deťom D., C. a A. B. bola naposledy upravená rozsudkom
Okresného súdu Kežmarok zo dňa 08.02.2018, sp.zn. XP/XXX/XXXX, kde bol otec zaviazaný prispievať
na výživu maloletých detí sumou 30 Eur mesačne na každé dieťa.

7. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) rozhodnutie o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom,
inak je nevykonateľná.

8. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

11. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

12. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

15. Súd schválil navrhnutú rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom, keďže táto zodpovedá ich záujmom. Na základe schválenej rodičovskej dohody sa
otec zaviazal prispievať mesačne na výživu maloletej D. sumou 80 eur mesačne, na maloletú C. sumou
60 eur mesačne a na maloletého A. sumou 60 eur od 28.02.2022, kedy bol podaný na súd návrh matky
na zvýšenie výživného. Otec sa zároveň zaviazal zaplatiť dlžné výživné v sume 500 eur v lehote do
31.12.2023.

16. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

17. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

18. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak (§ 53 až § 55 CMP).

19. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že
žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov
konania účastníci ani neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, trojmo. (§ 355 ods. 1 CSP)
Rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie voči výroku, ktorým bola schválená rodičovská dohoda. (§
122 CMP)
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané
a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolanie. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.