Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. december 2021

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 1T/181/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316011003
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Lukáčová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2021:8316011003.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné, samosudkyňou JUDr. Gabrielou Lukáčovou, na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 08.12.2021 v Humennom takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:
O. O., E.. XX.XX.XXXX K. G., J. I. Y. Č.. XX, F. G., U. B.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

v období mesiacov apríl 2016 a máj 2016 cestou poštového úradu rozposlal listy adresované Obecnému
úradu Ptičie, okres Humenné, Obecnému úradu Závadka, okres Humenné, Okresnému úradu, odboru
výstavby a bytovej politiky v Prešove a Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, v
ktorých uviedol nepravdivé údaje o U.. B. M., vedúcej spoločného Obecného úradu Z., F. G. spočívajúce
v rozširovaní, že menovanú v minulosti zatvorili a skončila popravde v kriminále, že spáchala rôzne
trestné činy, že v minulosti falšovala stavebné denníky, okradla investorov o 28 miliónov slovenských
korún a zároveň vyzýval starostku obce Y. X. I., aby s poškodenou U.. B. M. ukončila pracovný pomer

z dôvodu, že je kriminálnička, pričom ním uvádzané skutočnosti, ako to vyplýva z odpisu registra
trestov poškodenej a rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. XXC/XX/XXXX Y. B. XX.XX.XXXX,
právoplatným dňa 16.12.2015, nie sú pravdivé, čím svojím konaním značnou mierou ohrozil jej vážnosť
u spoluobčanov, v zamestnaní a narušil jej rodinné vzťahy,

t e d a

oinomoznámilnepravdivýúdaj,ktorýjespôsobilýznačnoumierouohroziťjehovážnosťuspoluobčanov,

poškodiť ho v zamestnaní a narušiť jeho rodinné vzťahy,

č í m s p á c h a l

prečin ohováranie podľa § 373 ods.1 Trestného zákona.

Za to mu súd
u k l a d á

Podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 2, ods.3 Trestného zákona, § 36 písm. j)
Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu na 18 (osemnásť)
mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú U.. B. M., E.. XX.XX.XXXX K. Z., J. I. Q. XXX,
F. G., odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal dňa 22.12.2016 na obvineného O. Jacka obžalobu pre
skutok, ktorý mal spáchať tak, že v období mesiacov apríl 2016 a máj 2016 cestou poštového úradu
rozposlal listy adresované Obecnému úradu Ptičie, okres Humenné, Obecnému úradu Závadka, okres
Humenné, Okresnému úradu, odboru výstavby a bytovej politiky v Prešove a Ministerstvu dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja SR, v ktorých uviedol nepravdivé údaje o U.. B. M., vedúcej spoločného

Obecného úradu Ptičie, okres Humenné spočívajúce v rozširovaní, že menovaná bola vo výkone trestu
odňatia slobody, že spáchala rôzne trestné činy, že v minulosti falšovala stavebné denníky, okradla
investorov o 28 miliónov slovenských korún a zároveň vyzýval starostku obce Závadka X. I., aby s
poškodenou U.. B. M. ukončila pracovný pomer z dôvodu, že je kriminálnička, pričom ním uvádzané
skutočnosti, ako to vyplýva z odpisu registra trestov poškodenej a rozsudku Okresného súdu Košice I

sp. zn. XXC/XX/XXXX zo dňa 24.11.2015, právoplatným dňa 16.12.2015, nie sú pravdivé, čím svojím
konaním ohrozil jej vážnosť u spoluobčanov, v zamestnaní a narušil jej rodinné vzťahy, pričom konanie
obžalovaného kvalifikoval ako prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného, svedka a

oboznámením s listinnými dôkazmi.

Z výpovede obžalovaného O. O. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný svoju vinu poprel
s tým, že nemá vedomosť o tom, aby niekedy v minulosti napísal list nielen o poškodenej B. M.
alebo o hocikom inom o skutkoch, alebo činoch, ktoré by nemohol preukázať. Uviedol, že informácie o

trestnej činnosti poškodenej mal oveľa skôr. Pri výsluchu potvrdil, že napísal list na základe informácií
z vyšetrovania policajtov, informácií z Krajskej prokuratúry Prešov, Okresného súdu Košice. Na
uvedených inštitúciách sa informoval preto, lebo v minulosti bola poškodená opakovane vyzvaná, že
má urobiť kontrolu stavebnej činnosti otca, svedkyne I. z dôvodu, že manžel pani I., si podľa tvrdenia
obžalovaného sám svojvoľne v minulosti postavil drevený prístrešok, z ktorého obžalovanému steká

voda pod dom. Z toho dôvodu sa opakovane obrátil na stavebný úrad v obci, následne sa obrátil
na Krajský stavebný úrad Prešov. Podľa jeho tvrdenia obec Závadka vedome nevykonala kontrolu
stavebnej činnosti, pričom nakoniec „donútil“ starostu, aby sa táto stavebná činnosť kontrolovala.
Kontrolu mala v kompetencii poškodená, U.. M., podľa tvrdenia obžalovaného však nebola zrealizovaná.
Kópiu uznesenia o vznesení obvinenia voči poškodenej dal obžalovanému jeho nebohý priateľ A. B.,

ktorého bola poškodená komplicom. Tieto informácie si neskôr overoval na polícii v Košiciach, na
Okresnom súde v Košiciach a následne aj na prokuratúre. Obžalovaný vypovedal, že podľa jeho názoru,
ak je niekto pracovník v štátnej správe, a keď mu niekto pripomenie jeho minulosť, tak by to mal strpieť.
Obžalovaný potvrdil, že poškodenej pripomenul povinnosť, ktorú mala urobiť, keď nastúpila do štátnej
správy do zamestnania, keďže ona podľa názoru obžalovaného zamlčala svoju minulosť, teda to, že je

voči nej vedené trestné stíhanie za závažnú trestnú činnosť, pričom bola podľa vyjadrenia obžalovaného
aj väzobne vyšetrovaná, o čom na Krajskom úrade Prešov podľa jeho informácií, nemali vedomosť.
Poukázal na to, že sa jedná o morálnu zodpovednosť, ktorú každý človek znáša do konca života.
Ku skutku uviedol, že listy rozposlal, avšak nie tie, čo sú mu kladené v obžalobe za vinu, nakoľko v
spise podľa jeho tvrdenia chýbajú štyri listy, ktoré on údajne poslal. Uviedol, že nie je si vedomý, aby

obsah obdobného listu, ako mu je kladené v obžalobe za vinu, niekedy napísal. Tvrdil, že policajt
vedome sfalšoval informácie na margo jeho osoby a zároveň odmietol prijať ako dôkaz štyri súčasti
listu, ktorý napísal na adresu poškodenej. Jednalo sa o uznesenie o vznesení obvinenia na nebohého
A. B., v ktorom boli uvedení jeho spoločníci, aj s obsahom trestnej činnosti, ktorú páchali, časť rozsudku
Okresného súdu Košice I., kde je uvedené, že poškodená bola väzobne vyšetrovaná, informácie, kto a

kde voči poškodenej zastavil trestné stíhanie s tým, že konanie dozorujúceho Krajského prokurátora vPrešove nie je právoplatne ukončené z toho dôvodu, že zmizli dôkazy zo spisu. Na základe uvedeného
sa sťažoval na postup policajta. Tvrdil, že podľa jeho informácií z prostredia prokuratúry prokurátorka
dostala zákaz, aby ho v predmetnej veci vypočula, pričom na základe toho sa opakovane obrátil aj na

Krajskú prokuratúru Prešov. Domáhal sa informácií aj na inšpekcii Ministerstva vnútra, no podľa jeho
tvrdenia zmizol rovnopis aj s listinnými dôkazmi, ktoré nechal v kancelárii policajta. Až po preštudovaní
súdneho spisu zistil, že prílohy, ktoré vo svojom liste nechal na polícii, zo spisu zmizli a v spise sa toho
času nenachádzajú. Poukázal na to, že na každom jednom liste, by mala byť podacia pečiatka úradu,
na ktorý bol prijatý, čo súd nemá.

Na otázku prokurátora obžalovaný uviedol, že informácie týkajúce sa poškodenej, teda uznesenie o
vznesení obvinenia voči poškodenej a rozsudok Okresného súdu Košice I získal od príslušných orgánov
po 01. januári 2016. Zároveň uviedol, že už v roku 2016 mal vedomosť o tom, že trestné stíhanie voči
poškodenej bolo zastavené a viedlo sa od začiatku roka 2005 do konca roka 2007, avšak má vedomosť
o tom, že prokurátor to zastavil za finančnú odmenu, a že skutok sa do dnešného dňa preveruje
na Generálnej prokuratúre slovenskej republiky. Záverom obžalovaný uviedol, že to, čo o poškodenej

uviedol, sa zakladá na pravde. Informácie o vznesenom obvinení, ktoré uviedol na adresu poškodenej
mal z prostredia polície. Vedomosť o tom, že poškodená bola osobne vyšetrovaná a zatvorená mal zo
svedeckej výpovede samotnej poškodenej, na základe ktorej žiadala finančnú náhradu.

Svedkyňa poškodená U.. B. M. na hlavnom pojednávaní uviedla, že bolo nutné sa brániť ohováraniu

a vypisovaniu listov zo strany obžalovaného podaním trestného oznámenia. V apríli a máji 2016 ju
začal obžalovaný hrubo osočovať a ohovárať, doslova uvádzal, že je kriminálnik, zlodej a takúto
osobu by nezamestnal žiaden slušný stavebný úrad. Vyvrcholilo to tým, že tieto informácie v decembri
2016 zmedializoval prostredníctvom televízie JOJ, kde to bolo tri dni púšťané v správach. Obžalovaný
však neskončil s vypisovaním listov a ohováraním ani po podaní trestného oznámenia na jeho

osobu, ale vulgárne a ohováračské listy vypisoval aj v roku 2017 a 2018. Tým hrubo zasiahol do jej
procesného, aj osobného života. Poškodená uviedla, že čo sa týka procesného života, je zamestnaná
akovedúcastavebnéhoúraduokresuHumenné,t.j.cca60obcí.Všetkystavebnépovolenia,kolaudačné
rozhodnutia a rôzne ostatné stavebné povolenia v zmysle stavebného zákona idú len cez jej osobu, čiže
jepermanentnevteréneavstykuspribližne31tis.obyvateľmi.Akovedúcaúradovnejezároveňpovinná

zúčastňovať sa konaní a školení na okresných úradoch príslušného kraja a na samotnom Ministerstve
dopravy a výstavby. V prvých mesiacoch po rozposlaní listov a po medializácii, sa musela opakovane
na jednotlivých pracovných stretnutiach v teréne obhajovať a stavebníkom a viacerým starostom obcí
ukazovať výpis z registra trestov. Priamy nadriadený, zamestnávateľ Ptičie, doposiaľ čaká na verdikt
súdu a hrozí, že bude prepustená z práce. Vzhľadom na to, že obžalovaný opakovane písal listy na

Obecný úrad Ptičie, kde okrem toho, že ju ohovára tvrdil, že prokuratúra urobila veľkú chybu, a že
trestné stíhanie voči jej osobe nie je zrušené, ale je iba podmienečne zastavené s tým, že podľa tvrdenia
obžalovaného poškodená zámerne uviedla do omylu svojho zamestnávateľa, teda zamestnávateľ čaká
na verdikt súdu, pretože jednotlivé listy písané obžalovaným, obsahujú také množstvo informácii z
prostredia vyšetrovania z roku 2005 a roku 2006, ktoré obžalovaný zámerne prekrúca. Predmetná

negatívna medializácia zo strany obžalovaného nemá dobrý vplyv na jej procesný postup. Pred tým, ako
obžalovaný predmetné listy rozposlal, nemusela v rámci výkonu práce nikdy predkladať odpis registra
trestov, ani sa žiadnym spôsobom konfrontovať so stavebníkmi, jedine pri prijatí do zamestnania, čo je
bežnou praxou.
Poškodená uviedla, že obžalovaný hrubo zasiahol aj do osobného života. Klamstvá a ohovárania

rozposlal okrem uvedených aj na NAKA, kde už nielen poškodenú, ale aj jej manžela predvolali na
výsluch s tým, že obžalovaný tvrdil, že aby v roku 2005, 2006 bola podmienečne prepustená, dal jej
manžel, syn a dcéra obrovský úplatok. Obžalovaný si však neuvedomil, že v roku 2006 mal jej syn 10
rokov, čiže nemohol dať žiaden úplatok žiadnemu prokurátorovi a dcéru poškodená nemá. Obžalovaný
sleduje iba jeden cieľ a to zničiť jej osobu profesne a osobne.

O listoch, ktoré boli adresované Obecnému úradu Ptičie, Obecnému úradu Závadka, Okresnému úradu,
odbor výstavby a bytovej politiky v Prešove a Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
v mesiacoch apríl a máj 2016 sa poškodená dozvedela tak, že z jednotlivých inštitúcii boli naskenované
a zaslané na spoločný obecný úrad aj s otázkou, čo to má znamenať, a že ich má vysvetliť. V roku 2016
uvedeným inštitúciám bola povinná zaslať výpis z registra trestov. Zároveň musela aj iným spôsobom

preukazovať a vyvracať tvrdenia obžalovaného v uvedených listoch, a to telefonickým vysvetľovaním,
prečo sa takéto listy dostali na jednotlivé inštitúcie.
Poškodená na otázku prokurátora uviedla, že väzobne trestne stíhaná nikdy nebola, po vznesení
obvinenia strávila štyri dni v cele predbežného zadržania, následne bola uznesením prepustená, pričomtrestné stíhanie bolo ukončené uznesením v roku 2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.11.2007,
a to z dôvodu, že skutok sa nestal.
Na otázku prokurátora, či predmetné údaje a informácie sú v značnej miere spôsobilé závažne ovplyvniť

vážnosť u spoluobčanov, zamestnaní či rodine poškodená uviedla, že obžalovaný nielen písomne, ale
aj osobne navštevoval jednotlivých občanov v blízkych dedinách v obci Závadka, kde rozširoval tieto
klamstvá a následne pri jednotlivých stavebných konaniach, ktoré boli pre stavebníka nepríjemné, bola
atakovaná s tým, že si má najprv upratať pred vlastným prahom a potom niekomu hovoriť, čo je to zákon.
Čo sa týka súkromia svojej rodiny, po medializácii sa jej moja rodina neobjavila na ulici zhruba rok.

Poškodená záverom poukázala na skutočnosť, že svoju funkciu vykonáva od apríla 2006, pričom sa
nejedná o verejnú funkciu. Pred nástupom do zamestnania písala žiadosť o prijatie do zamestnania,
ktorej súčasťou bol aj životopis, zúčastnila sa konkurzu a napriek tomu, že v tom čase, ešte nebolo
vydané rozhodnutie o zastavení trestného stíhania, jej odborná stránka dokázala presvedčiť komisiu a
pri predložení odpisu registra trestov, bola prijatá na danú pozíciu.
Na otázku samosudkyne, či má vedomosť o tom, prečo si obžalovaný vybral práve ju poškodená uviedla,

že si myslí, že obžalovanému je úplne jedno, na koho útočí, nakoľko pred ňou, ako vedúcej na spoločnej
úradovni,pôsobilpánSpodník,vočiktorémumalobžalovanýveľminepriateľskývzťahataktiežvypisoval
listynajehoosobu.Nanehosivšakažtaknedovoľoval,pretožebolchlap.Pojehoodchodedodôchodku
sa obžalovaný upäl na osobu poškodenej, pričom je mu to úplne jedno, ale keď nie je vyhovené žiadosti
obžalovaného, okamžite si nájde inštitúcie, kde rozposiela klamlivé listy.

Z výpovede svedkyne X. I. súd zistil, že v roku 2016 začal obžalovaný vypisovať listy aj na obec
Závadka, v ktorých obviňoval poškodenú z trestnej činnosti brania úplatkov, že kradla milióny, že je
kriminálnička, a že má s ňou rozviazať pracovný pomer. Skutočnosti, ktoré opisoval obžalovaný v liste
boli natoľko dôveryhodné, že svedkyňa volala starostovi do Ptičieho, ktorého sa pýtala, či je to pravda,

či poškodená má za sebou nejakú trestnú minulosť. On bol taktiež prekvapený, lebo aj on dostal takéto
listy. Následne sa pýtala priamo poškodenej, ktorá vysvetlila všetky skutočnosti a ukázala výpis registra
trestov. V decembri 2016 to bolo aj zmedializované, kde bola „obvinená“ nielen poškodená, ale taktiež
aj ona, a to z falšovania nejakých dokumentov, pričom to bolo nepríjemné. Taktiež tým, že poškodená
pracuje na stavebnom úrade, zúčastňuje sa rôznych konaní, a tým, že to bolo aj medializované, ľudia

sa poškodenej z obce posmievali, že čo tu tá robí, keď spreneverila, ukradla peniaze. Osobne bola
prítomná konfrontácie poškodenej s občanmi, ktorí sa uškŕňali, že čo tu poškodená chce. Následne
boli listy rozposielané na Krajský stavebný úrad, na ministerstvá, tých listov bolo niekoľko, a aj keď sa
týkali niečoho iného, obžalovaný nikdy neopomenul spomenúť trestnú činnosť poškodenej. Svedkyňa
poukázala na to, že keď sa ona ako starostka stretla so svojimi kolegami, starostami a starostkami, oni

sa taktiež pýtali na poškodenú, pričom sa musela poškodená preukazovať aj výpisom RT. Svedkyňa
potvrdila, že to bolo veľmi nepríjemné obdobie pre poškodenú, aj pre ňu samotnú. Poukázala na to, že
každý kto príde do kontaktu s obžalovaným, je ním z niečoho obvinený. Každý policajt, vyšetrovateľ,
ktorý nevyšetrí podľa jeho želania, má následne previerky, či kontroly. Obžalovaný je osobou, ktorá musí
stále niekoho obviňovať. Záverom uviedla, že spočiatku to bolo tak, že aj jej dôvera voči poškodenej

bola narušená. Až neskôr, keď jej poškodená všetko vysvetlila, znova tá dôvera bola stopercentná. Má
za to, že dobré meno poškodenej bolo poškodené, nakoľko taká skutočnosť sa neobjavuje každý deň a
jej dôveryhodnosť v tomto pravdepodobne klesla, rozprávalo sa, čo to tá M.á spravila a naozaj, pre ňu
to bolo veľmi nepríjemné sa vyviňovať z týchto vecí po toľkých rokoch.

Na návrh obhajoby bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedkyne z prípravného konania
zo dňa 04.08.2016 za účelom odstránenia rozporu vo výpovedi z dôvodu, že svedkyňa v prípravnom
konaní tvrdila, že obžalovaný približne koncom mesiaca máj 2016 kričal v záhrade svojho rodinného
domu, ktorý susedí s jej rodinným domom, aby ako starostka obce Závadka ukončila pracovný pomer
s U.. B. M., nakoľko je kriminálnička, a kričal niečo v zmysle „prepusť tú kriminálničku“, čím myslel

poškodenú. Na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný ju ako starostku obce vyzýval, aby
ukončila s poškodenou pracovný pomer v liste. Svedkyňa k rozporu uviedla, že je pravdou, že kričal
presne tie slová aj za rodinným domom, ale tým, že je to už dlhšia doba, sa jej zdá, že to bolo aj v liste.

Na otázku obhajoby svedkyňa uviedla, že má vedomosť o tom, že poškodená vykonávala kontrolu u

jej otca, pričom to nebolo len raz, ale aj Krajský stavebný úrad, stavebná inšpekcia, taktiež povodie
Bodrogu, životné prostredie, správa ciest, kde si obžalovaný vymýšľal rôzne nepravdivé veci, ktoré
následne museli prešetrovať zistili, že žiadne nekalé veci sa nestali, z ktorých obžalovaný obviňoval jej
otca.Z podania adresovaného obci Ptičie doručeného dňa 19.05.2016 podľa podacej pečiatky (čl. 32, 595),
podania adresovaného Okresnému úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky doručené dňa

19.05.2016 (čl. 38, 581), podania adresovaného Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky,
doručené dňa 19.05.2016 (č.l. 41), podania adresovaného obci Závadka doručené dňa 23.05.2016 (čl.
34, 36) vyplýva, že obžalovaný v uvedených listoch okrem iného uvádza, že poškodenú U.. B. M. v
minulostizatvoriliaskončilapopravdevkriminále,žespáchalarôznetrestnéčiny,ževminulostifalšovala
stavebnédenníky,okradlainvestorovo28miliónovslovenskýchkorún.Keďjuzatvorili,taksapozabudlo,

že má razítko ako stavebný dozor a po návrate z kriminálu sa v tichosti zamestnala na spoločnom úrade
Ptičie, kde robí ako šéfka stavebného úradu pre obce.

Zistený skutkový stav je objektivizovaný oboznámeným obsahom spisu Okresného súdu Košice I. sp.
zn. XXC/XXX/XXXX, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa U.. B. M. sa domáhala, aby súd zaviazal žalovanú
nahradiť jej škodu vo výške 6319,66 eura spolu s 9% úrokom z omeškania, ktorá predstavovala sumu

trov obhajoby v trestnom konaní, ktoré bolo ukončené uznesením Krajskej prokuratúry v Prešove sp.
zn. Kv 72/05 zo dňa 05.11.2007, pričom dôvodom zastavenia trestného stíhania bol záver, že skutok
nepochybne nespáchala a sumu 1000,- eur, ktorú žalobkyňa požadovala za nezákonné pozbavenie
osobnej slobody, zadržanie. Z rozsudku č.k.: 15C/218/2010-368 zo dňa 24.11.2015, právoplatným
dňa 16.12.2015 o náhradu škody vyplynulo, že žalovaná, Slovenská republika, zastúpená Generálnou

prokuratúrou Slovenskej republiky (poznámka samosudkyne), je povinná zaplatiť žalobkyni, U.. B. M.F.
(poznámka samosudkyne) sumu 6285,96 eura s 9% úrokom z omeškania zo sumy 5285,96 eura od
26.05.2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd rozhodne do
30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Z uvedeného obsahu spisu je zrejmé, že obžalovaným uvádzané
skutočnosti nie sú pravdivé. Zistený skutkový stav je objektivizovaný aj oboznámeným uznesením

Krajskej prokuratúry Prešov o zastavení trestného stíhania vedené pre trestný čin podvodu z ktorého
vyplýva, že je nepochybné, že skutok nespáchala U.. B. M.Š., sp, zn. Kv 72/05 zo dňa 05.11.2007, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 27.11.2007 a odpisom registra trestov Generálnej prokuratúry poškodenej
U.. B. M.F. bez záznamu.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané aj početné listinné dôkazy predložené obžalovaným (čl. 8, 12,
15, 86, 88, 89, 90, 99, 101, 142, 148, 194, 203, 206, 209, 228, 236, 286, 287, 296, 319, 323, 331, 354,
362, 380, 386, 394, 413, 422, 423, 424, 432, 454, 457, 460, 468, 476, 497, 556, 629, 638, 640, 642,
337 a čl. 644, ktoré mali preukazovať pravdivosť jeho tvrdení. Z prečítaných listín súd nezistil žiadne
relevantné skutočnosti.

Na základe takto vykonaného dokazovania bol bez pochybností zistený skutkový stav v zmysle výroku
rozsudku. Výpoveďami poškodenej U.. B. M., S. X. I., ktoré boli vypočuté na hlavnom pojednávaní a
v prípravnom konaní, ako aj listinnými dôkazmi, a to podania adresovaného obci Ptičie, Okresnému
úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky

a obci Závadka, ako aj rozsudkom č.k.: XXC/XXX/XXXX-368 zo dňa 24.11.2015, právoplatným dňa
16.12.2015, uznesením Krajskej prokuratúry Prešov o zastavení trestného stíhania sp, zn. Kv 72/05 zo
dňa 05.11.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.11.2007 a odpisom registra trestov Generálnej
prokuratúry poškodenej U.. B. M. bolo spoľahlivo preukázané, že obžalovaný O. O. o poškodenej U..
B. M. oznamoval nepravdivé údaje (konkretizované a upravené vo výrokovej časti rozsudku), ktoré

boli spôsobilé značnou mierou ohroziť jej vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ju v zamestnaní a narušiť
jej rodinné vzťahy a týmto svojím konaním značnou mierou ohrozil jej vážnosť u spoluobčanov, v
zamestnaní a narušil jej rodinné vzťahy. Z judikatúry vyplýva, že na naplnenie skutkovej podstaty
prečinu podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona nie je potrebné, aby skutočne došlo k následku
predpokladaného týmto ustanovením, avšak je nevyhnutné, aby vznik tohto následku bolo aspoň možné

dôvodne očakávať, čo v danom prípade naplnené bolo, nakoľko k predpokladanému následku došlo,
keďže nepravdivé informácie, ktoré uvádzal obžalovaný boli reálne spôsobilé deklarovaný následok
vyvolať. Konanie obžalovaného súd právne kvalifikoval ako prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1
Trestného zákona, ktorého pojmové znaky z hľadiska objektívnej stránky naplnil obžalovaný konaním
popísaným vo výrokovej časti rozsudku. Subjektívna stránka je daná priamym úmyslom podľa § 15

písm. a) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný vedel, že informácie, ktoré o poškodenej uvádza, nie
sú pravdivé.V prípade prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona stačí, ak nepravdivý údaj uvedie
obžalovaný pred jednou osobou. Súd mal však preukázané, že obžalovaný tak urobil pred viacerými
osobami, pričom to urobil úmyselne s cieľom poškodiť poškodenú, i prípadnou stratou zamestnania.

Súd sa nestotožnil s názorom obžalovaného, že poškodená je povinná strpieť, ak jej niekto pripomenie
minulosť, nakoľko „minulosť“, ako ju označuje obžalovaný, nebola čo sa týka poškodenej pravdivá.
Súd uvádza, že v prípade akejkoľvek nespokojnosti obžalovaného, prípadne nesúhlasu s postupom
poškodenej v rámci jej pracovnej činnosti, jednoznačne nie je možné riešiť tieto veci oznamovaním
nepravdivýchúdajovodruhejosobevúmyslevykresliťjupredinýmiakoosobuskriminálnouminulosťou,

mala zamlčať. Obžalovaný svojim konaním porušil záujem štátu na ochrane cti a dobrej povesti
jednotlivca pred ohováraním, ktoré môže vážnym spôsobom narušiť občianske spolužitie či rodinné
vzťahy.

Súd na rozdiel od obžaloby prokurátora upravil skutok presným uvedením slovného spojenia, citujúc
obžalovaného z uvedených listov, a to, že poškodenú v minulosti zatvorili a skončila popravde v

kriminále. Zároveň súd upravil, že svojím konaním značnou mierou ohrozil jej vážnosť u spoluobčanov, v
zamestnaní a narušil jej rodinné vzťahy, nakoľko z výpovede svedkyne i poškodenej vyplynulo aj to, ako
sa musela poškodená obraňovať, či už ústne, alebo písomne aj s poukazom na to, že zamestnávateľ
doposiaľ čaká na súdne rozhodnutie, pretože poškodená môže prísť o zamestnanie. Zároveň súd
uvádza, že poškodená je obyvateľkou malej obce, v ktorej každý každého pozná s tým, že aj na tomto

základe uvedené konanie ovplyvňovalo aj celú jej rodinu.

Súdsanestotožnilstvrdeniamiaargumentamiobžalovaného,žeinformácie,ktoréuvádzalopoškodenej
U.. B. M. boli pravdivé, a že vychádzal z výpovede samotnej poškodenej. Naopak, vykonanými dôkazmi
bola preukázaná ich nepravdivosť, pričom pravdivosti jeho tvrdení nenasvedčujú ani obžalovaným

predložené listinné dôkazy, ktoré mali podľa jeho názoru odôvodňovať jeho konanie a preukazovať, že
všetky informácie, ktoré verejne uvádzal o poškodenej boli pravdivé. Vykonaným dokazovaním bolo bez
akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný sa dopustil žalovaného skutku, ktorý sa stal tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Tvrdenia, ktoré tvoria podstatnú časť obrany obžalovaného,
sú tvrdeniami obštrukčného charakteru a sú motivované snahou vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za

spáchanie žalovaného skutku a tým i uloženiu trestu, i s poukazom na neustálu snahu obžalovaného v
priebehu súdneho konania oddialiť rozhodnutie súdu.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že súd odmietol obžalovaným navrhované dôkazy, a to umožniť mu
zabezpečiť listinné dôkazy a za tým účelom odročiť hlavné pojednávanie. Zároveň odmietol vykonať

dôkaz navrhovaný obžalovaným, a to zabezpečiť časový priestor na predloženie 4 listov, ktoré by, podľa
obžalovaného, preukazovali, že poškodená nastúpila do štátnej správy a vedome zamlčala existenciu
určitých skutočností, zabezpečenie času na zistenie, kde zmizol prvopis vyšetrovacieho spisu a predložiť
kompletné uznesenie o vznesení obvinenia, nakoľko sa týkali okolností nepodstatných pre rozhodnutie
alebo okolností, ktoré bolo možné zistiť už skôr navrhnutými dôkazmi. Zároveň súd poukazuje na to,

že obžaloba bola podaná na súd 22.12.2016, teda obžalovaný mal dostatok času na zabezpečenie a
predloženie dôkazov súdu.

Obžalovaný je v súčasnosti invalidným dôchodcom. Podľa výpisu ústrednej evidencie priestupkov
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bol obžalovaný doposiaľ viackrát priestupkovo riešený. Podľa

odpisu Registra trestov Generálnej prokuratúry vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ sedemkrát súdne
trestaný, za rôznu trestnú činnosť, naposledy rozhodnutím Okresného súdu Humenné XT/XXX/XXXX
zo dňa 05.11.1992, kde bol odsúdený za prečin obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1
Trestnéhozákona ainénanepodmienečnýtrestodňatiaslobody12mesiacov.Privšetkýchodsúdeniach
už nastali účinky zahladenia.

Obžalovaný nie je z miesta trvalého bydliska kladne hodnotený. V minulosti mal spory s viacerými
občanmi, čo bolo riešené v priestupkovom konaní. Obžalovaný podľa vyjadrenia starostky obce
ustavične vypisuje sťažnosti na občanov a pokúša sa kriminalizovať každého, kto s ním príde do
kontaktu, a keď sa veci nevyriešia podľa jeho predstáv, sťažuje sa ďalej aj na rôzne inštitúcie.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností,
ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadal podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Ako poľahčujúcu okolnosť súd zohľadnil

pri ukladaní trestu vedenie riadneho života pred spáchaním trestnej činnosti. Priťažujúcu okolnosť u
obžalovaného súd nezistil.

Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že pre splnenie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1
Trestného zákona bude u obžalovaného postačujúce uloženie trestu odňatia slobody pri dolnej zákonom

stanovenej hranici. Vzhľadom na uvedené súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 6
mesiacov. Výkon uloženého trestu bol zároveň podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov,
keďže s prihliadnutím na doterajší život obžalovaného a prostredie, v ktorom žije, ako aj na okolnosti
prípadu, sa na zabezpečenie ochrany spoločnosti a jeho nápravu nejaví okamžitý výkon uloženého
trestu ako nevyhnutný. Takto uložený trest podľa názoru súdu plne zodpovedá zásade primeranosti
trestných sankcií aj zásade individualizácie trestu. Mal by byť postačujúci z hľadiska individuálnej ako

aj generálnej prevencie, teda možno dôvodne očakávať, že ho s porozumením príjme aj spoločnosť
ako trest primerane vyjadrujúci aj morálne odsúdenie páchateľa a zároveň bude dostatočnou garanciou
nepáchania ďalšej trestnej činnosti obžalovaným v budúcnosti.

Poškodenú U.. B. M. súd odkázal s nárokom na náhradu škody, ktorý si uplatnila vo výške 5000,-

eur z titulu nemajetkovej ujmy na civilný proces, keďže pre priznanie nároku na náhradu škody neboli
splnené zákonné podmienky z dôvodu potreby vykonania ďalšieho dokazovania, ktoré presahuje
potreby trestného stíhania a značne by ho predĺžilo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd

Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie
má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku) a to v
neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2 Trestného poriadku). V prospech obžalovaného
môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného(§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307ods. 1 písm. b) Trestného poriadku)
a to len vo svoj prospech (§308 ods. 2 Trestného poriadku),

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, pre
nesprávnosťvýroku,ktorýsapriamotýkaobžalovaného,atolenvjehoprospech(§308ods.2Trestného
poriadku), pokiaľ obžalovaný výslovne nevyhlási, že nesúhlasí s podaním odvolania vo svoj prospech
týmito osobami,
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku).

Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú
osobu (§ 68 Trestného poriadku).
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.