Rozsudok – Spoluvlastníctvo – Vlastníctvo… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/83/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321202144
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1321202144.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov

JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobkyne: L.. R. K., O.. X.X.XXXX, H.
XX, V., zastúpená R. M. U. R. F., F..E..D.., C.: XX XXX XXX, U. X, V., proti žalovanému: U. B.Ú., O..
XX.XX.XXXX, U. E. XX, M., zastúpený advokátom L.. Ľ. B., T. XX, V., o vypratanie nehnuteľnosti, na
odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 24C/38/2021-81 z 8.2.2022,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosť
nachádzajúcu sa v okrese V. C., D. V.- U. Č.R. O. U., katastrálne územie O. U., zapísanú na liste
vlastníctva katastra nehnuteľností č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym
odborom, a to byt č. XX na X. poschodí bytového domu na ulici Š. Č.. XX, XX, XXX, vo vchode č. XX,
súp. č. XXXX, postavenom na pozemku registra N. katastra nehnuteľností parc. č. XXXXX, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 552 m2, parc.č.XXXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 497 m2,
parc. č. XXXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 184 m2, parc. č. XXXXX, zastavaná plocha a

nádvorie o výmere 629 m2 (ďalej len „byt“) a nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 21.4.2021 domáhala
uloženia povinnosti žalovanému vypratať predmetný byt a priznania náhrady trov konania s
odôvodnením, že žalovaný užíva tento byt bez právneho dôvodu. Predmetný byt vlastní s C.. K., ktorý
bez jej vedomia a súhlasu pravdepodobne uzatvoril 30.9.2019 so žalovaným ako nájomcom nájomnú
zmluvu Podľa čl. II ods. 1 nepodpísanej verzie nájomnej zmluvy, ktorú má k dispozícii, bol nájom

dohodnutý na dobu určitú do 30.9.2021. Žalobkyňa zaslala žalovanému list, v ktorom ho oboznámila s
tým, že C.. K. uzatvoril nájomnú zmluvu na byt bez súhlasu jej ako bezpodielového spoluvlastníka, na
základe čoho sa bude domáhať neplatnosti predmetnej zmluvy. Na základe informácie od žalovaného,
že dodatkom k nájomnej zmluve došlo k predĺženiu nájmu predmetného bytu s účinnosťou od 1.10.2020
do 30.9.2023, sa žalobkyňa listom z 15.1.2021 dovolala neplatnosti nájomnej zmluvy na užívanie bytu
do 30.9.2023 a žalovaného vyzvala na vypratanie bytu najneskôr do 28.2.2021 a s listom z 15.1.2021
oboznámila aj C.. K.. Žalovaný na uvedené reagoval listom z 22.1.2021, v ktorom uviedol, že jeho

zmluvný záväzok trvá, tento dodržuje a nemieni sa z bytu vysťahovať. Nakoľko žalovaný užíva byt
bez právneho dôvodu, mala s poukazom na ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka a judikát R
53/1973, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. 61/1988 a judikát R 10/1990 za to, že jej nárok na
ochranu vlastníckeho práva je dôvodný, a teda, že je oprávnená domáhať sa vypratania bytu. Pre prípadpreukázania existencie nájomnej zmluvy na užívanie bytu do 30.9.2023 uzatvorenej medzi žalovaným
a C.. K. mala za to, že žalovaný byt užíva na základe neplatného právneho úkonu v zmysle ustanovenia
§ 40a a § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietal, že byt užíva od roku 2014 a na základe zmluvy ho môže
užívať až do 30.9.2023, riadne si plní dohodnuté povinnosti, a preto nemá dôvod vypratať byt skôr, ako
uplynie doba dohodnutá v zmluve.

4. Súd prvej inštancie spor prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorý žiadal odročiť
pojednávanie, aby sa advokát mohol pripraviť na pojednávanie. Prihliadol na to, že predvolanie na
pojednávanie bolo žalovanému doručené dňa 29.12.2021, ten udelil plnú moc advokátovi 20.1.2022
(opakovane 4.2.2022) a tak žalovaný s právnym zástupcom mali dostatok času na prípravu na
pojednávanie a právny zástupca žalovaného sa ho aj zúčastnil. Nakoľko žalovanému v účasti na
pojednávaní nebránila žiadna prekážka, mal za to, že na odročenie pojednávania v zmysle ustanovenia

§ 183 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) neexistuje dôležitý dôvod.

5. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že s manželom sa v roku 2014 dohodli, že byt prenajmú na dva
roky,zmluvuuzatvorílenmanželažepeniazepôjdudospoločnéhohospodárenia.Keďvofebruárivroku
2020 podala návrh na rozvod manželstva, manžel C.. K. jej povedal, že do bytu na Š. H. sa nedostane

a aby na tento zabudla. O predloženie nájomnej zmluvy žiadala žalovaného a tiež
jeho priateľku opakovane ona i jej syn, neskôr našla v byte predloženú nepodpísanú nájomnú zmluvu.
Zopakovala, že v súčasnosti už 16 mesiacov býva v prenajatom byte, v januári 2022 súd rozhodol o
rozvode manželstva, v čase rozhodovania súdu rozhodnutie o rozvode ešte nebolo právoplatné.

6. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa ustanovení § 126 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, čl. 11 ods. 2, § 149, § 153 ods. 1 a ods. 2, § 232 ods. 2 a ods. 3 CSP a dospel k záveru,
že nárok žalobkyne je dôvodný. Konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že byt je v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalobkyne a jej manžela C.. K. a že od roku 2014 ho užíva žalovaný a rovnako neboli
sporné ani ďalšie skutkové tvrdenia žalobkyne; spornou skutočnosťou ostala len existencia nájomnej

zmluvy, resp. nájomných zmlúv a ich dodatkov. Žalovaný napriek opakovanému poučeniu súdom o
jeho povinnosti včas uplatniť prostriedky procesného útoku alebo obrany, a teda aj povinnosti včas
oznámiť návrhy na vykonanie dôkazov, žiadne dôkazy nenavrhol a ani nepredložil; súd prvej inštancie
tak mal za to, že ak by bola nájomná zmluva skutočne uzavretá, žalovaný by ju predložil žalobkyni, ako i
súdu. Tvrdenie žalovaného, že žalobe nerozumie vyhodnotil ako účelové. Vzhľadom na uvedené uplatnil

sudcovskú koncentráciu konania a pojednávanie neodročil na dodatočné predloženie dôkazov a výsluch
C.. K., ktoré navrhol právny zástupca žalovaného na pojednávaní, avšak jeho účasť nezabezpečil.
Zdôraznil, že v sporovom konaní nie je povinnosťou súdu zisťovať materiálnu pravdu, a preto vychádzal
z toho skutkového stavu, že na užívanie bytu po roku 2016 nebola uzavretá žiadna zmluva o nájme
bytu, resp. zmluva o krátkodobom nájme bytu. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR

z 30.9.1988 sp. zn. 61/1988, R 10/1990 uviedol, že právo na ochranu majetku v bezpodielovom
spoluvlastníctve patrí bezpodielovým spoluvlastníkom spoločne, ale zároveň i každému samostatne bez
toho, aby na to bol potrebný súhlas toho druhého; každý z nich je tak rovnako legitimovaný na podanie
žaloby o vydanie neoprávnene zadržovanej veci, resp. o vypratanie nehnuteľnosti, pretože každému z
nich prislúcha právo na celú vec, obmedzené len rovnakým právom druhého spoluvlastníka. Vzhľadom

na zistený skutkový stav, uvedené zákonné ustanovenia i judikatúru dospel k záveru, že žalobkyňa je
aktívne legitimovaná na podanie žaloby, žalovaný nemá žiadny právny titul na užívanie predmetného
bytu a na výzvu žalobkyne ho nevypratal. Žalobu tak mal za dôvodnú a vyhovel jej. Trojdňovú zákonnú
lehotu na splnenie povinnosti vypratať byt považoval za primeranú, a preto nerozhodol o určení dlhšej
lehoty na splnenie povinnosti.

7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255
ods. 1 CSP v spojení s jeho ustanovením § 262 ods. 1 tak, že žalobkyni, ktorá mala vo veci celkový
úspech, priznal plný nárok na náhradu trov konania.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v ustanoveniach
§ 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP a žiadal ho zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie vo výrokovej časti neuviedol lehotu na splnenie
povinnosti, hoci v odôvodnení uviedol lehotu 3 dni a tiež, že tento sa neriadil základným princípomCivilného sporového poriadku, najmä jeho čl. 2. S poukazom na nález Ústavného súdu
SR z 22.7.2021 sp. zn. III. ÚS 121/2021 zdôraznil nevyhnutnosť materiálneho vnímania a aplikovania
procesných pravidiel o kontumačnom rozsudku a mal za to, že prioritou v súdnom konaní musí zostať

materiálna ochrana práv sporu, a nie formálna, a teda, že pred formalizmom je potrebné uprednostniť
zváženie celého priebehu konania, čo sa v danom prípade nestalo. V ustanoveniach § 274 písm. a) a
§ 278 písm. a) CSP je výslovne uvedená povinnosť súdu priamo v predvolaní poučiť sporovú stranu o
následku nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, pričom
súd prvej inštancie mu zaslal len súhrnné poučenie o procesných právach a povinnostiach, čo je i v

rozporesnálezomÚstavnéhosúduSRsp.zn.ÚS339/2021,zktoréhoimplicitnevyplývapovinnosťsúdu
v prípade predvolania strany alebo jej zástupcu túto poučiť o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie,
a teda, že takéto poučenie musí byť priamou súčasťou predvolania na pojednávanie.

9. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
Odvolanie žalovaného považovala za neopodstatnené, zmätočné, neurčité a nekonzistentné; žalovaný v

ňom podľa jej názoru len formálne vymenoval odvolacie dôvody, ktoré však bližšie neodôvodnil a v tomto
smere absentuje akákoľvek argumentácia. K namietanému porušeniu jeho práv v súvislosti s rozsudkom
pre zmeškanie uviedla, že v danom prípade nebol vydaný rozsudok pre zmeškanie podľa ustanovenia
§ 274 CSP, súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 8.2.2022 o žalobe rozhodol „klasickým“ rozsudkom,
tento v odôvodnení neobsahuje žiadny odkaz na uvedené ustanovenie, súd v ňom nekonštatuje, že

by došlo k naplneniu dôvodov na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie a rovnako poučenie súdu
neodkazuje na možnosti podania opravného prostriedku proti takémuto rozsudku. Napriek tomu, že
žalovaný uplatnenie sudcovskej koncentrácie v odvolaní nenamietal, podľa jej názoru boli v danom
prípade na jej uplatnenie splnené všetky zákonné podmienky, a teda, že súd prvej inštancie postupoval
v súlade s ustanoveniami § 153 ods. 1 a ods. 2 CSP, keďže žalovaný napriek opakovanému poučeniu

súdom o jeho povinnosti uplatniť včas prostriedky procesného útoku alebo obrany a oznámiť návrhy
na vykonanie dôkazov, vo svojich vyjadreniach neuviedol žiadne pre konanie relevantné skutočnosti a
nepredložil žiadne dôkazy ani návrhy na vykonanie dôkazov a hoci sa pojednávania osobne nezúčastnil,
bol na ňom zastúpený právnym zástupcom. Mala za to, že súd prvej inštancie vykonal dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam a vec správne posúdil.

10. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

je vo výroku vecne správny (§ 378 ods. 1 CSP). Rozsudok verejne vyhlásil 29.9.2022 (§ 219 ods. 3 CSP).

11. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal podľa odvolacieho súdu náležité dokazovanie
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností pre posúdenie žalobného návrhu. Zhodnotením
výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ustanoveniami čl. 15 a § 191 ods. 1 CSP podľa

odvolaciehosúdunazistenýskutkovýstavveciaplikovalprislúchajúcezákonnéustanovenia,nazáklade
nich vyvodil aj správne právne závery a tieto aj náležite, v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP
dostatočne a presvedčivo odôvodnil, pričom sa vysporiadal so skutočnosťami podstatnými pre právne
posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán.

12. Žalobkyňa sa žalobou v danej veci domáhala vypratania predmetného bytu žalovaným z dôvodu,
že tento ho užíva bez právneho dôvodu, resp. na základe neplatnej nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi
ním a Ing. Zacharom, na uzatvorenie ktorej žalobkyňa ako bezpodielový spoluvlastník bytu nedala
súhlas a žalovaný na jej výzvu byt nevypratal. Žalovaný v priebehu konania napriek opakovanému
poučeniu súdom prvej inštancie o jeho povinnosti uplatniť prostriedky procesného útoku a obrany včas,

nenavrhol a nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci právny dôvod na užívanie bytu, súd prvej inštancie
preto vychádzal zo skutkového stavu, že po roku 2016 nebola v súvislosti s predmetným bytom s ním
uzatvorená žiadna zmluva o nájme predmetného bytu, resp. zmluva o krátkodobom nájme bytu, na
základe čoho dospel k záveru, že žalovaný na užívanie bytu nemá žiadny právny dôvod, s čím sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

13. Na zdôraznenie správnosti postupu súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že sporové konanie
sa spravuje zásadou koncentrácie konania, čo znamená, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať
niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v jeho určitom štádiu. Sudcovskákoncentrácia konania znamená možnosť súdu stanovovať záväzné procesné lehoty na procesné
úkony sporových strán, pričom procesným následkom nedodržania koncentrovanej sudcovskej lehoty je
procesná preklúzia práva sporovej strany uplatniť v konaní skutkové tvrdenie či dôkazný návrh. Ak teda

procesný úkon strany podliehajúci sudcovskej koncentrácii konania nie je vykonaný včas nespôsobuje
procesnoprávne účinky, ktorá skutočnosť sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Účelom
tohto je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi, a teda nie
je žiaduce, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia, resp. navrhovala vykonanie dôkazov, až na
pojednávaní, čo by mohlo mať za následok zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku

na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Je na úvahe súdu, či po vyhodnotení okolností konkrétneho
prípadu omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či aplikuje procesnú sankciu spočívajúcu v
neprihliadnutí na tento úkon. Procesný úkon nie je v zmysle ustanovenia § 153 ods. 1 veta druhá
CSP vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na
rýchlosť a hospodárnosť konania. Z obsahu spisu je pritom zrejmé, že súd prvej inštancie žalovaného
o možnosti uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania poučil opakovane, a to v rámci všeobecného

poučenia o procesných právach a povinnostiach strán sporu (č. l. 39) zaslaného žalovanému spolu s
výzvou na vyjadrenie sa k žalobe (č. l. 38), ktoré písomnosti boli žalovanému doručené dňa 6.7.2021,
a následne prípisom (č. l. 59) obsahujúcim výslovne poučenie súdu o sudcovskej koncentrácii konania
podľa ustanovení § 153 ods. 1 a ods. 2 CSP, s ktorým súd žalovanému doručil vyjadrenie žalobkyne
s možnosťou vyjadriť sa k nemu v lehote 30 dní a tiež predvolanie na pojednávanie, ktoré písomnosti

boli žalovanému doručené 29.12.2021. Žalovaný sa k žalobe a následnému vyjadreniu žalobkyne a ich
prílohám vyjadril v podaní z 13.7.2021 a následne v podaní zo dňa 20.1.2022, pričom ani v jednom z
týchto nenavrhol vykonanie dôkazov preukazujúcich jeho právny dôvod užívania predmetného bytu a
žiadny takýto dôkaz ani nepredložil. Hoci v podaní zo 4.2.2022 požiadal súd o odročenie pojednávania z
dôvodu oboznámenia sa jeho právneho zástupcu s predmetom žaloby a prípravy dôkazného materiálu,

odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nebol daný dôležitý dôvod na takýto
postup, nakoľko žalovaný udelil právnemu zástupcovi plnú moc na zastupovanie už 20.1.2022, kedy už
vedel o termíne pojednávania nariadeného na 8.2.2022; na oboznámenie sa so žalobou a na prípravu
dôkazného materiálu tak právny zástupca žalovaného mal nepochybne dostatok času. Vzhľadom na
vyššie uvedené je potrebné konštatovať, že žalovaný neuplatnil procesné úkony v podobe navrhnutia,

resp. predloženia dôkazov včas, nakoľko je zrejmé, že, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania, tieto mohol, a to aj s prihliadnutím na jeho viaceré podania, skutočne uplatniť
skôr, než tak urobil jeho právny zástupca na pojednávaní; súd prvej inštancie tak postupoval správne
keď z dôvodu nenavrhnutia a nepredloženia relevantných návrhov na dokazovanie žalovaným, napriek
opakovanému poučeniu súdom o možnosti uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania, túto aplikoval.

14. K námietke žalovaného o nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri vydávaní rozsudku pre
zmeškanie, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nerozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie.
Podľa ustanovenia § 274 písm. a) a písm. b) CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137
písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak sa žalovaný nedostavil

na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol
žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a
žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi dôvodmi. V danej veci nebola splnená
podmienka neprítomnosti žalovaného na pojednávaní, keďže na tomto bol prítomný jeho právny
zástupca a žalobkyňa takýto postup súdu ani navrhla. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že námietku

žalovaného, že ho súd prvej inštancie o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie poučil len v rámci
súhrnného poučenia o jeho procesných právach a povinnostiach, nepovažuje za dôvodnú, keďže z
predvolania na pojednávanie z 22.12.2021 (č. l. 58), ktoré mu bolo doručené 29.12.2021, je zrejmé, že
toto okrem iného obsahuje aj výslovné poučenie súdu o následkoch nedostavenia sa strán sporu na
pojednávanie a rovnako aj o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie podľa ustanovenia § 274 a §

278 CSP. Odvolací súd tak uvedenú námietku žalovaného vyhodnotil ako neopodstatnenú a nedôvodnú.

15. Za rovnako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalovaného, že výrok napadnutého
rozsudku, ktorým mu bola uložená povinnosť vypratať byt, neobsahuje lehotu na plnenie. K tejto
námietke odvolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 232 ods. 3 CSP je lehota na plnenie 3 dni a

táto plynie odo dňa právoplatnosti rozsudku, pričom súd môže v odôvodnených prípadoch určiť lehotu
dlhšiu. Je tak zrejmé, že v prípade uloženia povinnosti plniť je lehota na takéto plnenie určená výslovne
v zákone ako trojdňová, a preto má aj odvolací súd za to, že túto nie je potrebné do výroku rozhodnutiavýslovne uviesť, navyše, keď táto je uvedená v odôvodnení rozhodnutia tak, že nezistil dôvod na určenie
dlhšej ako zákonnej trojdňovej lehoty na vypratanie bytu, ktorú považoval za primeranú.

16. Vzhľadom na to, že žalovaný v odvolaní neuviedol skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť
napadnutého rozhodnutia a odvolací súd ním uvádzané tvrdenia nepovažoval za také, ktoré by boli
spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP v spojení s ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá mala vo veci
úspech, priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).