Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. február 2022

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7C/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219200342
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2022:8219200342.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBardejovsudcomJUDr.RomanomLajošom,vsporovejvecižalobcu:Ľ.F.,X..:XX.X.XXXX,

L. F. XX, XXX XX L., právne zastúpeného: JUDr. Stanislav Súlety, advokát, Nám. SNP č. 1, 085 01
Bardejov,protižalovanej:J..V.K.,X..XX.X.XXXX,U.XX,XXXXXJ.,právnezastúpenej:JUDr.Branislav
Kahanec, advokát, Vajanského 33, 080 01 Prešov, o odstránenie oplotenia, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á odstrániť oplotenie z parcely CKN č. XXX - záhrada o výmere 2304 m2,
zapísanej na LV č. XXX pre k.ú. R. a to z plochy vymedzenej bodmi A, B, C, D v geometrickom pláne č.
XXXXXXXX-XX/XXXX-X vyhotovenom Ing. Jánom Pangrácom - GEODET dňa 25.9.2018, autorizačne
overenom Ing. M. Puchalíkovou dňa 25.9.2018, a to v lehote 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 19.2.2019 domáhal voči žalovanej odstránenia oplotenia
z parcely CKN č. XXX - záhrada o výmere 2304 m2, zapísanej na LV č. XXX pre k. ú. R., v
rozsahu označenom bodmi A, B, C, D v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XX/XXXX-X vyhotovenom
Ing. Jánom Pangrácom - GEODET dňa 25.9.2018, autorizačne overenom Ing. M. Puchalíkovou dňa
25.9.2018 v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je pod B2 podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v k.ú. R.,
zapísaných na LV č. XXX, okrem iných aj parcely CKN č. XXX - záhrada o výmere 2304 m2 v podiele 1-
ici a žalovaná pod B2 výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v k.ú. R., zapísanej na LV č. XXX, okrem iných
aj parcely C KN č. XXX - záhrada o výmere 1850 m2 v celosti (v priebehu konania došlo k jej rozdeleniu
na parcelu CKN č. XXX/X - záhrada o výmere 1212 m2 a parcelu CKN č. XXX/X - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 638 m2), s tým že označené parcely spolu bezprostredne susedia. Uvádzal, že na
základe geodetického zamerania žalobou dotknutej parcely CKN č. XXX malo byť zistené, že oplotenie

medzi parcelami CKN č. XXX a CKN č. XXX zasahuje do parcely žalobcu CKN č. XXX a to v šírke l m pri
hranici parcely CKN č. XXX s parcelou CKN č. XXX, so šikmým priebehom v dĺžke 28,96 m2 na skutočnú
katastrálnu hranicu medzi parcelami CKN č. XXX a XXX. Geodetom bol tento zásah do parcely žalobcu
C KN č. XXX vyznačený geometrickým plánom č. XXXXXXXX- XX/XXXX-X z 25.9.2018 vyhotoveným
Ing. Jánom Pangrácom a to bodmi A, B, C, D. Tvrdil, že zásah do parcely žalobcu predstavuje výmeru
18 m2. Odvolávajúc sa na §§ 123 a 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, najmä na vyššie cit. právnu
úpravu,žalobcavyzvalprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcužalovanúnaodstráneniejejoplotenia

z jeho parcely CKN č. XXX a to listom zo dňa 21.11.2018, ktorý bol žalovanej doručený 23.11.2018, no
žalovaná na doručenú výzvu nereagovala.3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním zo 14.3.2019, v ktorom v podstatnom uviedla, že jej právna
predchodkyňa - matka B. K., spolu s nebohým otcom, nadobudli parcelu dnes evidovanú ako parcela
registra C KN č. XXX na základe kúpnej zmluvy zo 14.11.1983 od predávajúceho E.. E. F.. Namietala,

že v čase nadobudnutia vlastníckeho práva, bola táto parcela oplotená dreveným plotom v hraniciach,
ako sa oplotenie nachádza aj v súčasnosti a že po nadobudnutí vlastníckeho práva k označenej parcele
ho jej otec nahradil novým oplotením z kovových stĺpikov v betónovom základe a pletiva, pričom toto
oplotenie tvorilo hranicu medzi parcelami C KN č. XXX a C KN č. XXX nerušene od osemdesiatych
rokov 20. storočia. Tvrdila, že medzi jej právnymi predchodcami, a právnymi predchodcami žalobcu,

nikdy nebol spor o priebeh hranice a nehnuteľnosti boli v takýchto hraniciach nerušene užívané. Žalobca
je podielovým spoluvlastníkom parcely registra C KN č. XXX od roku 2008, pričom v čase, keď tento
nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel, bola hranica medzi parcelami C KN č. XXX a C KN č. XXX
identická s dnešným priebehom oplotenia. Uvádzala, že v čase nadobúdania spoluvlastníckeho podielu
žalobcom, tento žiadnym spôsobom nenamietal priebeh hranice a do roku 2017 medzi vlastníkmi parciel
C KN č. XXX a C KN č. XXX ani neboli žiadne spory ohľadne priebehu tejto hranice. V roku 2017 bola na

podnet žalobcu vytýčená hranica medzi parcelami C KN č. XXX, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve
žalobcu a parcelou C KN č. XXX/X, ktorá bola v tom čase vo výlučnom vlastníctve právnej predchodkyne
žalovanej a z vytýčenia vyhotovený aj protokol o vytýčení hranice pozemku. Tvrdila, že hranica parcely
C KN č. XXX/X a CKN č. XXX bola v časti dotyku s parcelami C KN č. XXX a C KN č. XXX určená
v časti, ktorej zodpovedá bod A geometrického plánu vyhotoviteľa Ing. Jána Pangráca - GEODET.

Prezentovalanázor,žezačiatokhranicemedzipozemkamiCKNč.XXXaCKNč.XXXvčastioznačenej
v geometrickom pláne ako bod A, teda je tvorený starým kamenný múrom, nikdy v minulosti sa hranica
medzi parcelami C KN č. XXX a C KN č. XXX nemenila a jej právni predchodcovia dobromyseľne
užívali parcelu dnes označenú ako parcela registra C KN č. XXX v rozsahu po jestvujúce oplotenie
s parcelou registra C KN č. XXX a ich vlastnícke právo nebolo žiadnym spôsobom spochybňované.

Mala tak za to, že jej právni predchodcovia nadobudli vlastnícke právo k časti parcely označenej v
geometrickom pláne vyhotoviteľa Ing. Jána Pangráca - GEODET bodmi A, B, C, D vydržaním a že aj
ona bola rovnako dobromyseľná v rozsahu svojho vlastníckeho práva a vstúpila do všetkých ich práv
a povinností. Navrhovala preto žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

4. V priebehu ďalšieho konania žalobca v replike zo 16.4.2019 v podstatnom namietal, že výstavba
oplotenia niektorým z vlastníkom susediacich pozemkov automaticky nezakladá hranicu medzi
dotknutými pozemkami, a to už vôbec nie v prípade, ak pred výstavbou oplotenia nebola hranica
susediacich pozemkov riadne geodeticky zameraná. Výstavba oplotenia ako drobnej stavby v tom

čase podliehala ohláseniu stavebnému úradu podľa § 55 v spojení s § 57 stavebného zákona a
právny predchodca žalovanej si túto ohlasovaciu povinnosť nesplnil. Žalobcom oslovený geodet Ing.
Ján Pangrác, ktorý na základe požiadavky žalobcu vytyčoval v roku 2017 aj hranicu medzi parcelami
účastníkov konania CKN č. XXX/X a CKN č. XXX, v rámci požiadavky žalobcu na vytýčenie aj
hranice medzi parcelami CKN č. XXX a CKN č. XXX porovnal skutočný užívací stav so stavom

právnym, t.j. zameral sa na zistenie, či existujúce oplotenie je skutočne postavené na hranici vyššie cit.
parciel tak, ako je táto vyznačená a evidovaná v katastrálnom operáte a výsledkom jeho geodetickej
činnosti bol geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX-X z 25.9.2018, ktorým zameral a určil výmeru
neoprávneného záberu parcely CKN č. XXX žalovanou. Rozporoval tak podľa neho nepreukázané
tvrdenie žalovanej, že minimálne existujúce oplotenie tvorilo hranicu medzi parcelami CKN č. XXX a

CKN č. XXX od roku 1983 a že hranica medzi označenými parcelami je identická s dnešným priebehom
oplotenia.Spoukazomnavyššieoznačenýgeometrickýplánanavytyčovacínáčrtč.34516476-10/2017
z 2.8.2017, ktorý bol dňa 2.8.2017 autorizačne overený Ing. Rudolfom Stanekom namietal, že hranica
medzi parcelami CKN č. XXX a CKN č. XXX má zodpovedať bodu A geometrického plánu a tvrdil, že v
skutočnosti zodpovedá bodu D, čo je hranica evidovaná v katastri nehnuteľností. Poukazoval aj na náčrt

o miestnom vyšetrovaní č. XXX zo 6.-7.6.1979 ako aj meračský náčrt č. XXX z augusta 1979 vyhotovený
v rámci technicko-hospodárskeho mapovania (ďalej len „THM“) v k.ú. R. v roku 1979, pretože práve v
rámci THM v roku 1979 bola ustálená a do katastra nehnuteľnosti prevzatá aj hranica medzi parcelami
CKN č. XXX (č. XXX v meračskom náčrte) a CKN č. XXX (č. XXX v meračskom náčrte), s tým, že táto je
tak evidovaná aj v súčasnosti. Tvrdil, že podľa vyjadrenia geodeta, bodu č. 77 na meračskom náčrte č.

XXX zodpovedá bod D ním vyhotoveného geometrického plánu, čo je hranica medzi žalobou dotknutými
parcelami aj podľa súčasného stavu katastra a bodu A geometrického plánu zodpovedá roh starého
kamenného múra, ktorý je pozostatkom „zrušenej“ stavby označenej na meračskom náčrte č. XXX
napravo od bodu 77 ako „šopa“, ktorá už v čase vypracovania THM v roku 1979 okrem rohu tohto staréhomúra neexistovala, a preto jej hranice boli pri THM zrušené. Páve k tomuto ešte stále existujúcemu
rohu starého kamenného mura vedie oplotenie žalovanej. Avšak ako vyplýva aj z elaborátov THM, roh
starého kamenného múra, čomu zodpovedá bod A geometrického plánu, nikdy nebol hranicou medzi

parcelami CKN č. XXX a CKN č. XXX. Poukázal tiež na to, že podľa meračského náčrtu 009 ako aj náčrtu
o miestnom vyšetrovaní XXX je zrejme a preukázateľné, že v roku 1979 pri spracovaní THM nebolo
medzi dotknutými parcelami žiadne oplotenie a drevené oplotenie bolo iba z prednej časti od štátnej
cesty po teraz dom žalobcu (vtedy parcely č. XXX a XXX). Zastal preto názor, že pred oplotením, ktoré
postavil otec žalovanej bez vytýčenia hranice, nebol medzi predmetnými parcelami postavený žiadny

drevený plot.

5. V priebehu konania žalovaná s podaním zo 6.8.2020 predložila aj vytýčovací náčrt hranice medzi
pozemkami p. č. XXX/X, XXX C. XXX, XXX, XXX katastrálne územie R. tvrdiac, že existujúce oplotenie
medzi spornými parcelami prechádza samotnou katastrálnou hranicou. Uvádzala pritom, že vytýčenie
hranice bolo realizované 20.11.2019 a táto skutočnosť bola oznámená právnemu zástupcovi žalobcu

dňa 18.11.2019. Žalobca sa vytýčenia tejto hranice nezúčastnil, pričom z náčrtu vyplýva, že priebeh
oplotenia medzi spornými hranicami je identický s priebehom katastrálnej hranice a nesúlad o výmere
cca 1 m2 je len v časti označenej vytyčovacím náčrtom bodmi 9-77, kde geodet určil hranicu pozemkov
kolíkom. Súčasne uvádzala, že tento stav žalovaná rešpektuje.

6. Súd vo veci vykonal pojednávanie v dňoch 13.8.2020 a 23.2.2022, na ktoré predvolal obe strany
sporu a ich právnych zástupcov. V priebehu konania vo veci vykonal dokazovanie obhliadkou na mieste
samom, výsluchom svedkov - Ing. J. Pangrácom a A. Buckom a oboznámením výpisov z LV č.
XXX a XXX, kat. úz. R., výzvy žalobcu na odstránenie oplotenia z 21.11.2018, geometrického plánu
č. XXXXXXXX-XX/XXXX-X vyhotoveného Ing. Jánom Pangrácom - GEODET z 25.9.2018, notárskej

zápisnice N 689/83, Nz 729/83 zo 14.11.1983, protokolu o vytýčení hranice pozemku z 2.8.2017,
fotodokumentácie doloženej do spisu stranami, vytyčovacieho náčrtu Ing. Jána Pangráca z 2.8.2017
č. XXXXXXXX-XX/XXXX, náčrtu o miestnom vyšetrovaní z THN č. XXX predloženého Okresným
úradom Bardejov, správy Okresného úradu Bardejov, katastrálny odbor z 5.6.2019, zmluvy o prevode
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam autorizovanej advokátom z 5.10.2018, vytyčovacieho náčrtu

vyhotoveného A. Buckom s protokolom o vytýčení hranice pozemku z 20.11.2019, výzvy právneho
zástupcu žalobcu z 27.9.2021 a ostatným obsahom spisu. Vzhľadom na ustúpenie oboch sporových
strán od ich pôvodných návrhov na vykonanie dokazovania (t. j. od návrhu na výsluchy účastníkov a
pôvodne označených svedkov), súd ďalšie dokazovanie vo veci pre absenciu návrhu takéhoto dôkazu
nevykonal. Z vykonaných dôkazov súd pritom po skutkovej stránke zistil nasledovné.

7. Medzi stranami nebolo sporné, že parcely C KN č. XXX/X - záhrada o výmere 1212 m2 a č. XXX/
X - záhrada o výmere 638 m2, k.ú. R. (v čase podania žaloby parcela CKN č. XXX - záhrada o
výmere 1850 m2) sú vo vlastníctve žalovanej (na základe zmluvy o prevode vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam z 5.10.2018) a parcela C KN č. XXX - záhrada o výmere č. 2304 m2, k.ú. R. je v

podielovom spoluvlastníctve žalobcu a C. R.S. (na základe kúpnej zmluvy z 12.5.2008). Sporná medzi
stranami nebola ani skutočnosť, že právni predchodcovia žalovanej, ktorí boli jej rodičmi postavili po
nadobudnutí vlastníctva pôvodnej parcely C KN č. XXX na jej hranici sporné oplotenie, ktoré podľa
tvrdení žalobcu zasahuje do jeho vlastníckeho práva k parcele C KN č. XXX.

8. Z notárskej zápisnice N 689/83 Nz 729/83 zo 14.11.1983 registrovanej Štátnym notárstvom v
Bardejove pod RI 534/83 obsahujúcej kúpnu zmluvu bolo zistené, že právni predchodcovi žalovanej
- E. K., X.. XX.X.XXXX C. B. K. K.. H., X.. X.X.XXXX ňou od E.. E. C. F. nadobudli murovaný dom
s pivnicou a porastami ako aj parcely č. XXX - záhrada vo výmere 437 m2, č. XXX vo výmere 603
m2 a č. XXX - záhrada vo výmere 1850 m2, v k.ú. R., vedené na LV č. XXX a to v celosti za kúpnu

cenu 19 976,- Kčs. Z vlastnej činnosti súdu (konkrétne z osvedčenia o dedičstve vydaného pod sp.
zn. 3D/119/2006 z 24.1.2007) vyplýva, že pani B. K. K.. H., nar. X.X.XXXX sa po smrti svojho manžela
E. K.Á., X.. XX.X.XXXX stala výlučnou vlastníčkou vyššie špecifikovaných nehnuteľností.

9. Z vyšetrovacieho náčrtu o miestnom vyšetrovaní vyhotovenom v rámci THM v dňoch 6. až 7.6.1979

vyplýva, že parcela v spoluvlastníctve žalobcu teraz C KN XXX (predtým č. XXX) bola na hranici s
parceloužalovanejterazCKNčXXX(predtýmč.XXX)oplotená-podľajehoznačeniadrevenýmplotom.
Na parcele teraz C KN č. XXX (predtým č. XXX) sú vyznačené hospodárske staviská s označením
„maštaľ“ a „humno“ a súčasne zrušené hranice stavby označenej ako „šopa“. Z meračského náčrtu omiestnom vyšetrovaní vyhotovenom v rámci označeného THM vyplýva, že na hranici medzi parcelami
teraz C KN č. XXX a XXX bol súbežne s múrom hospodárskych stavísk právneho predchodcu žalobcu
(humno, maštaľ) vyznačený hraničný bod č. XX a rovnobežne so zrušenou evidenciou stavby označenej

ako „šopa“ s určitým odstupom aj hraničný bod na styku parciel C KN č. XXX, XXX C. XXX, ktorý bol
číselne označený ako bod 77.

10. Z geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX-X vyhotoveného Ing. Jánom Pangrácom dňa
25.9.2018, autorizovaného Ing. M. Puchalíkovou dňa 25.9.2018 vyplýva zameranie a určenie výmery

neoprávneného záberu na parcele C KN č. XXX bodmi A, B, C a D.

11. Svedok A.. E. J. pri svojom výsluchu na obhliadke konanej 3.6.2021 vypovedal, že oplotenie
žalovanej zameral v súvislosti s vyhotovením vyššie označeného geometrického plánu v línii od bodu A
do bodu B, pričom katastrálnu hranicu zistil (a v GP aj vyznačil) v línii od bodu C do bodu D. Uvádzal,
že bod D geometrického plánu sa nachádza v styku hraníc parciel žalobcu C KN č. XXX a č. XXX

a parciel žalovanej C KN č. XXX a č. XXX/X, pričom tento bod pri realizovanej geodetickej činnosti
vyznačil železným roxorom, ktorý zapustil do zeme. Vypovedal, že v zázname z miestneho vyšetrenia
THM v roku 1979 zodpovedal bod D bodu č. XX meračského náčrtu č. XXX. Ďalej uvádzal, že bod A
geometrického plánu zodpovedá rohu kamennej steny na parcele C KN č. 221 stavby, ktorej evidencia
bola už v čase realizácie THM zrušená (t. j. nebola predmetom merania), pretože bola ruinou. Vysvetlil,

že v čase realizácie THM bol medzi pozemkami právnych predchodcov strán vyznačený drevený plot len
od cesty po domy, avšak v priestore za domami žiaden plot nebol vyznačený. Pri THM nebola hranica
medzi parcelami vyznačená ako sporná, to znamená, že v čase jeho realizácie sa museli susedia na
hranici dohodnúť. Ďalej vypovedal, že bod B geometrického plánu predstavuje zameraný stĺpik oplotenia
žalovanej a bod C geometrického plánu predstavuje priesečník hranice evidovanej v katastri s priečne

postaveným plotom na pôvodnej parcele žalovanej C KN č. XXX. Vysvetlil, že v čase realizácie THM boli
povolené odchýlky zameriavaných hraníc +/- 25 cm, dnes vzhľadom na presnejšiu techniku je povolená
odchýlka +/- 2 cm a preto stĺpik oplotenia žalovanej v bode B je v medziach odchýlky prípustnej v roku
1985. Iné lomové body na hranici parciel C KN č. XXX a C KN č. XXX okrem bodov C a D nezistil.

12. Z vytyčovacieho náčrtu vyhotoveného Alexandrom Buckom dňa 20.11.2019 a ním zostaveného
Protokolu o vytýčení hranice pozemku z 20.11.2019 vyplýva, že za prítomnosti žalovanej (a
neprítomnosti žalobcu) uvedený geodet na podklade „katastrálnej mapy - súradníc po THM“ v prírode
vytýčil hranicu pozemkov medzi parcelami č. XXX/X, XXX C. XXX, XXX C. XXX, k.ú. R. s tým, že
vytýčená hranica bola v prírode označená sprayom a kolíkom.

13. Z výpovede svedka A. Bucka na obhliadke 3.6.2021 vyplýva, že hranicu vytýčil na objednávku
žalovanej,ďalejpokiaľexistujúciplotbolvodchýlke+/-24cmhranicukolíkomnevytyčoval,alevyznačilju
na plote sprayom. Uvádzal, že vytýčenie hranice Ing. Pangracom v bode D železným roxorom nemenil,
pretože to vytýčenie bolo v súlade so súradnicami vyplývajúcimi z katastra nehnuteľností. Prezentoval

názor, že medzi ním realizovaným vytýčením hranice (a ním vyhotoveným vytyčovacím náčrtom) a
geometrickým plánom vyhotoveným Ing. Pangrácom podľa neho neexistuje rozpor.

14. Z výzvy právneho predchodcu žalobcu z 21.11.2018 bolo zistené, že ňou bola žalovaná vyzvaná na
odstránenie zásahu do vlastníckeho práva žalobcu odstránením tej časti oplotenia, ktorá do jeho parcely

C KN č. XXX zasahuje. Z výzvy z 2.10.2019 vyplýva, že ňou právny zástupca žalobcu žiadal právneho
zástupcu žalovanej o stretnutie sporových strán na mieste samom za účelom mimosúdneho vyriešenia
sporu. Z výzvy z 27.9.2021 ďalej vyplýva, že ňou právny zástupca žalobcu vyzýval právneho zástupcu
žalovanej o stretnutie strán sporu na mieste samom za účasti geodeta Alexandra Bucka, zvoleného
žalovanou stranou.

15. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

16. Podľa § 126 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.17. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

18. Podľa § 135c ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku,
hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na
náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné,
prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť
za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

19.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

20.Ikeďsažalobcadomáhaluloženiapovinnostižalovanejodstrániťzjehopozemkustavbuspoukazom
na § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd považuje za potrebné spornú právnu situáciu podriadiť
osobitne pod úpravu § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nie je totiž viazaný právnou kvalifikáciou
uplatneného nároku, keďže túto žalobca ani nemusí prezentovať - viď § 132 zákona č. 160/2015 Z. z.

Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), pokiaľ opis rozhodujúcich skutočností a skutočnosti,
ktorévyplynulizvykonanéhodokazovaniaumožňujúpodriadiťvecpodinéustanoveniehmotnoprávneho
predpisu. Medzi prípady, na ktoré dopadá § 135c Občianskeho zákonníka patrí najmä prípad, kedy
zavinene došlo k zriadeniu stavby na cudzom pozemku, ako aj prípad, keď k tomu došlo v dobrej viere
v existenciu práva stavby, ktoré v skutočnosti neexistovalo. V tejto súvislosti súd konštatuje, že konanie

o vyporiadanie neoprávnenej stavby je konaním, v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyporiadania vzťahu medzi osobami označenými za subjekty na niektorej zo strán sporu a kde teda súd
nie je viazaný žalobným návrhom, t.j. žalobcom navrhovaným spôsobom vyporiadania. Súd je povinný
vyporiadať vzťahy medzi stranami sporu aj iným, ako žalobcom žiadaným spôsobom avšak len takým,
ktorý vyplýva z obsahu § 135c Občianskeho zákonníka (obdobne napríklad rozsudok Krajského súdu v

Bratislave sp. zn. 5 Co/528/2012 alebo rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 14C/276/2013).

21. V ustanovení § 135c Občianskeho zákonníka sú upravené tri spôsoby vyrovnania vzťahov
medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku. Poradie spôsobov vyrovnania právnych vzťahov medzi
neoprávneným stavebníkom a vlastníkom pozemku určuje zákon. Vlastník sa môže ochrany domáhať

tak, že bude žalovať o odstránenie stavby na jeho pozemku na náklady žalovaného neoprávneného
stavebníka. Záver o použití tejto občianskoprávnej sankcie by sa mal opierať o zistenie zavinených
porušení práv vlastníka pozemku stavebníkom a o zanedbanie povinnosti neoprávneného stavebníka.
Pre posúdenie otázky, či stavebník má k stavbe na cudzom pozemku občianskoprávny dôvod (titul) a pre
obsah jeho práva mať na cudzom pozemku stavbu nie je obsah stavebného povolenia rozhodujúci. To

ostatne vyplýva z judikatúry, podľa ktorej pre posúdenie stavby ako neoprávnenej nie je rozhodujúce, či
na stavbu bolo vydané stavebné povolenie (rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo/1090/2000). Predpokladom
uloženia povinnosti odstrániť stavbu je záver, že odstránenie stavby je účelné; účelnosť treba v týchto
súvislostiach posudzovať so zreteľom na záujmy vlastníka pozemku a možnosť jeho účelného využitia.
Ďalším spôsobom usporiadania vzťahov je prikázanie stavby do vlastníctva vlastníka pozemku, ak by

odstránenie stavby nebolo účelné a ak s prikázaním stavby do vlastníctva vlastník pozemku nesúhlasí,
možno vyporiadanie tohto vzťahu riešiť aj inak, najmä zriadením vecného bremena stavby. Pri tomto
spôsobe usporiadania sa vychádza z toho, že vlastnícke vzťahy zostávajú zachované, stavebník je
naďalej vlastníkom neoprávnenej stavby a nemení sa ani vlastnícky vzťah k pozemkom, súd však
na základe geometrického plánu zriadi stavebníkovi vecné bremeno, ktoré je účelovo zamerané a

súčasne aj obmedzené na nevyhnutný výkon vlastníckych práv neoprávneného stavebníka k stavbe,
ktorý je podobný nevyhnutnému výkonu týchto práv podľa ustanoveniu § 127 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Vecné bremeno sa pritom zriaďuje za náhradu, ktorú spravidla vyčísľuje znalec. Pri úvahe,
či treba aplikovať analyzovaný spôsob vyrovnania vzťahu medzi vlastníkom pozemku a neoprávneným
stavebníkom, sa použitie tohto spôsobu principiálne viaže len na zistenie, že odstránenie stavby nie

je účelné, a na to, že vlastník pozemku nesúhlasí s prikázaním stavby za náhradu do jeho vlastníctva
(nadväzne na to pozri rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 458/2005, rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo
1241/2010, rozsudok NS ČR sp. zn. 2Cdon 240/97 a iné).22. V danom prípade zo zistených skutkových okolností prípadu a z obsahu geometrického plánu č.
XXXXXXXX-XX/XXXX z 19.1.2017 možno konštatovať, že žalovaná svojim oplotením realizovaným
na hranici jej vlastnícky patriacich parciel CKN č. XXX/X a XXX/X zasahuje do vlastníckeho práva

žalobcu k parcele CKN č. XXX a to v rozsahu vyplývajúcom z geometrického plánu vyhotoveného
Ing. Jánom Pangrácom pod č. XXXXXXXX-XX/XXXX-X dňa z 25.9.2018, na ploche vymedzenej bodmi
A, B, C, a D. Uvedený zásah predstavuje nepravidelný štvoruholník o rozmerov 28,96 m x 0,22 m x
28,99 m x 1,00 m, ktorý prepočítaný na obsah (výmeru) predstavuje zásah do parcely CKN č. XXX
v rozsahu 18 m2. Z oboznámeného geometrického plánu súd považoval za preukázané, že zásah do

vlastníckeho práva žalobcu pri bode „C“ nachádzajúcom sa na hranici pôvodnej parcely CKN č. XXX
a parcely CKN č. XXX je relatívne malý, keďže oplotenie vo vlastníctve žalovanej sa od tejto hranice
odchyľuje len o 22 cm, no pri bode D nachádzajúcom sa na hranici pozemkov (na styku parciel CKN
č. XXX, XXX a pôvodnej č. XXX) tvorí už táto odchýlka 1 m. Námietku žalovanej, že rozsah jej záberu
spôsobeného jej oplotením stojacim na parcele CKN č. XXX je omnoho menší, a tvorí len 1 m2 súd
nepovažoval za ňou dostatočne preukázanú, keďže aj ňou zvolený geodet Alexander Bucko pri svojom

výsluchu prezentoval názor, že ním realizované vytýčenie hranice pozemkov dňa 20.11.2019 nie je
s geometrickým plánom vyhotoveným Ing. Jánom Pangrácom v žiadnom rozpore. Skutočnosť, že na
úseku hranice vyznačenom na geometrickom pláne bodmi C a D geodet Alexander Bucko vyznačoval pri
vytyčovaní hranice v teréne túto sprayom sčasti aj na železných stĺpikov tvoriacich oplotenie žalovanej
a sčasti aj na železnom roxore umiestnenom v bode D geometrického plánu vyhotoveného Ing. Jánom

Pangrácom neznamená, že žalovaná do vlastníctva žalobcu k parcele CKN č. XXX nezasahuje a ani
nepreukazuje, že jej zásah je čo do rozsahu len 1 m2 a nie žalobcom preukazovaných 18 m2. Podľa
vyjadrenia geodeta Alexandra Bucka vytyčujúceho hranicu medzi parcelami na žiadosť žalovanej dňa
20.11.2019totižpokiaľsastĺpikželeznéhooploteniažalovanejnachádzalvodchýlkedo24cmodhranice
parciel evidovanej v katastri nehnuteľností, vedenie hranice medzi parcelami osobitne (t. j. uložením

kolíkov do zeme) nevyznačoval, pričom hraničný bod D vytýčený Ing. Pangrácom považoval za správne
vyznačený. Súd teda zastáva názor, že žalovaná na výrokom tohto rozsudku vymedzenej ploche parcely
C KN č. XXX oplotením realizovaným ešte jej právnymi predchodcami do vlastníckeho práva žalobcu
reálne zasahuje, aj keď z hľadiska prepočtu na výmeru parcely CKN č. XXX súd konštatuje, že ide o
zásahrelatívnemaléhorozsahu.Prevyhoveniedôvodnostižalobnéhonárokuuplatnenéhožalobouvšak

súdpovažujezapodstatné,ženajväčší/najzreteľnejšírozsahzáberuparcelyžalobcuvyplývajúcizbodov
A a D vyznačených na geometrickom pláne Ing. J. Pangráca, ktoré sa nachádzajú v blízkosti stavieb
rodinných domov stojacich na parcele žalovanej CKN č. XXX/X a na parcele žalobcu CKN č. XXX tak, že
parcelu v spoluvlastníctve žalobcu C KN č. XXX tento záber zužuje o 1 m, čo už podľa názoru súdu môže
relevantnejšie obmedzovať jej využitie žalobcom. Žiada sa aj poukázať na to, že práve záber pozemku

žalobcu CKN č. XXX v tomto mieste žalovaná sama nepopierala, súčasne tvrdiac, že vlastnícke právo
žalobcu v tomto ohľade rešpektuje. V takom prípade je ale pre súd nepochopiteľné, keď napriek dvom
prerušeniam konania za účelom mimosúdneho vysporiadania sporu, o ktorých bolo rozhodnuté aj na
návrh žalovanej, resp. s jej súhlasom a predĺženiu konania z dôvodu nevyhnutných obmedzení ústneho
prejednávania vecí pred súdom z dôvodov použitia hygienicko-preventívnych opatrení na zabránenie

šírenia vírusovej infekcie COVID-19 žalovaná práve tento najrelevantnejší zásah do spoluvlastníckeho
práva žalobcu k parcele C KN č. XXX od podania žaloby t. j. od 19.2.2019, resp. od doručenia prvej výzvy
žalovaného z 21.11.2018 neodstránila a ani sa o jeho odstránenie nepokúsila. To umocňuje záver súdu
o splnení podmienok pre uloženie občianskoprávnej sankcie spočívajúcej v odstránení jej oplotenia ako
stavby stojacej na parcele CKN č. XXX (resp. postavenej jej právnymi predchodcami), ktorá spôsobuje

ňou zavinené porušenie práv vlastníka pozemku. Obhliadkou zistený stav oplotenia postaveného
právnymi predchodcami žalovanej na oddelenie parciel CKN č. XXX a pôvodnej parcely C KN č.
XXX navyše svedčí o jeho končiacej životnosti (medzi stranami nebolo sporné, že toto oplotenie bolo
postavené v prvej polovici 80-tych rokov minulého storočia, t.j. má vek skoro 40 rokov), keďže niektoré
železné stĺpiky sa vychyľujú zo zvislej osi v ktorej boli pôvodne v betónovom základe ukotvené, čo

napokon osvedčuje aj fotodokumentácia predložená stranami v konaní. Túto skutočnosť bolo potrebné
zohľadniť nielen pri úvahe súdu o dôvodnosti zaviazania žalovanej na odstránenie oplotenia, ale bolo
aj podstatné pre vyriešenie právneho vzťahu strán k oploteniu jednou z prípadných ďalších alternatív
predpokladaných v § 135c Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z postojov žalobcu prezentovaných
v konaní súd dospel k záveru, že tento nemá žiadny záujem o získanie oplotenia zasahujúceho do

jeho parcely CKN č. XXX za náhradu do svojho vlastníctva, keďže na hranici pôvodnej parcely CKN č.
XXX a jeho parcely CKN č. XXX vedúcej od bodu C vyznačeného v geometrickom pláne pred podaním
žaloby sám realizoval vlastné nové oplotenie (po predchádzajúcom geodetickom zameraní) a zvažoval
aj realizáciu nového oplotenia na hranici týchto parciel v smere od bodu C k bodu D, tak ako tieto bolivyznačené v predloženom geometrickom pláne. Z tohto dôvodu sa nejavilo ani ako účelné zriaďovať v
prospech žalovanej za náhradu vecné bremeno nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k jej stavbe,
pričom je nutné podotknúť, že pre možnosť vydania takéhoto rozhodnutia ani neboli zo strany žalobcu

či žalovanej navrhnuté žiadne dôkazy (napr. dôkazy nevyhnutné na určenie náhrady za eventuálne
zriadenie takéhoto vecného bremena).

23. V zásade nespochybnená argumentácia žalovanej v tom smere, že užívanie parciel C KN č. XXX a
č. XXX ich vlastníkmi v rozsahu vyplývajúcom z oplotenia realizovaného jej otcom nebolo v susedských

vzťahoch až do roku 2017 sporné nepostačuje pre zamietnutie žalobou uplatneného nároku a ani pre
záver o splnení podmienok vydržania takto priplotenej časti parcely CKN č. XXX právnymi predchodcami
žalovanej. Nebolo totiž sporné, že toto oplotenie realizoval otec žalovanej bez predchádzajúceho
geodetického zamerania hraníc dotknutých parciel, zapísaných v katastri nehnuteľností v prvej polovici
80-tych rokov minulého storočia. Medzi stranami sporná a zo strany žalovanej nepreukázaná pritom
zostala existencia pôvodného dreveného oplotenia v úseku od bodov A do bodu B geometrického

plánu pred jeho nahradením súčasným oplotením, keď ani grafické náčrty z vyšetrenia hraníc v rámci
THM z r. 1979 existenciu takéhoto oplotenia v priestore za rodinnými domami na parcelách dnes
v spoluvlastníctve žalobcu a vlastníctve žalovanej nezachytávali. Preto je dôvodný záver, že právni
predchodcovi žalovanej - E. K., X.. XX.X.XXXX C. B. K.F. K.. H., X.. X.X.XXXX nemohli byť pri vstupe
do držby priplotenej časti pozemku dobromyseľnými, nakoľko ich vstup do tejto držby nevznikol ako

dôsledok odovzdania nehnuteľnosti ich pôvodným vlastníkom E.. E. F. pri jej predaji v roku 1983 v
hraniciach vymedzených pôvodným oplotením. Ani kúpna zmluva zo 14.11.1983 neobsahuje žiadnu
zmienku o existencii oplotenia parcely č. XXX, ktorú touto zmluvou rodičia žalovanej nadobudli. Pokiaľ
až rodičia žalovanej bez predchádzajúceho geodetického vytýčenia hranice parciel CKN č. XXX C.
XXX postavili pri tejto hranici sporné oplotenie, potom až ich právna nástupkyňa, t. j. žalovaná mohla

vstúpiť do oprávnenej držby priplotenej časti pozemku, keďže tento nadobudla do vlastníctva už v tom
čase oplotenom stave. To sa však stalo až v roku 2018, čo vylučuje uplynutie zákonom stanovenej
vydržacej doby vlastníckeho práva k priplotenej časti pozemku. Zákonnými predpokladmi pre vydržanie
vlastníckeho práva totiž sú spôsobilý predmet vydržania, oprávnená nepretržitá držba držiteľa počas
celej zákonom stanovenej vydržacej doby, ako aj uplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby (u

nehnuteľností 10 rokov), pričom všetky podmienky musia byť splnené súčasne. Vydržať vlastnícke
právo môže len oprávnený držiteľ, pričom samotná detencia k vydržaniu nestačí. Za oprávnenú držbu sa
považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v
tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť zhodnotená objektívne, nestačí
len subjektívna predstava držiteľa. Vždy je treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti,

ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp.
nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera sa pritom musí
vzťahovať na všetky právne skutočnosti, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré
je predmetom držby a musí sa vzťahovať aj na titul, na základe ktorého vydržateľ sledoval nadobudnutie
vlastníckeho práva. Dobrá viera pritom zaniká v okamihu, keď sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami,

ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo patrí. Na tom nič nemení ani
skutočnosť, že držiteľ bude v tomto prípade aj naďalej subjektívne v dobrej viere.

24. V konaní neboli podľa názoru súdu ani zistené a preukázané žiadne zásadné skutočnosti, ktoré
by vylučovali priznanie žalobou uplatneného nároku z dôvodu rozporu výkonu práv a povinností

žalobcu vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka).
V praxi všeobecných súdov sa pojmom dobré mravy (boni mores) označuje súhrn základných
spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré preukázali počas historického vývoja určitú mieru
stálosti (nemennosti), vyjadrujú podstatné historické tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť
spoločnosti (viď rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 151/2009). Výkon práva v rozpore s

dobrýmimravmiznamená,žesavýkonprávaocitávrozporesuznávanýmnázorommajorityspoločnosti,
ktorá vo vzájomných vzťahoch určuje, aký má byť výkon práv, aby bol v súlade so základnými
a všeobecne uznávanými a rešpektovanými zásadami mravného správania sa členov spoločnosti.
Uvedené ustanovenie je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť
posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade ak to tak nie je,

požadovanú ochranu odoprieť. Za určitých výnimočných okolností je možné odoprieť s poukazom na
dobré mravy i výkon vlastníckeho práva. V aplikačnej praxi súdov sa tak stalo napríklad v situácii, keď
po skončení nájmu pozemku dôjde k stretu práv vlastníka pozemku s právom vlastníka stavby, ktorá nie
je stavbou neoprávnenou a ku ktorej nie je zabezpečený žiaden iný prístup iba cez pozemok vlastníkapozemku (bližšie Števček, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1-450. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015,
1616 s. 23-24). Postup súdu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má miesto len vo výnimočných
situáciách, keď k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, ako je dosiahnutie

hospodárskych cieľov, či uspokojenie iných potrieb, keď hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou
je úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne keď je zrejmé,
že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak
na postavení niektorého z nich navonok (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo
2895/99 z 29.3.2001). Aplikácia ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka umožňuje zásah do výkonu

už existujúceho práva vyplývajúceho z občianskoprávnych vzťahov, nemôže ale viesť ku vzniku, zmene
alebo zániku práv a povinností, nemá totiž vlastnú normotvornú platnosť, keďže upravuje iba spôsob
aplikácie a interpretácie iných ustanovení (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 144/2010).
Konanie vykazujúce znaky úmyslu poškodiť druhého účastníka (ktoré by mohlo odporovať dobrým
mravom) však nemožno vyvodzovať z okolností a dôvodov, z ktorých vyplýva vznik uplatneného nároku,
ale iba z takých konkrétnych okolností, za akých bol žalovaný nárok uplatnený. Tieto okolnosti by pritom

museli byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodený tak významný zásah do princípu
právnej istoty, akým by bolo odopretie právnej ochrany vlastníkovi pozemku voči zásahu spôsobenému
vlastníkomneoprávnenejstavby. Vpredmetnomkonanívšaktakétookolnostivpožadovanejvýnimočnej
intenzite zistené neboli.

25. V súhrne vyššie opísaných okolností prípadu tak súd dospel k názoru, že podaná žaloba o
odstránenieoplotenianachádzajúcehosanaplochevymedzenejbodmiA,B,C,Dvgeometrickompláne
č. XXXXXXXX-XX/XXXX-X vyhotovenom Ing. Jánom Pangrácom - GEODET dňa 25.9.2018 je dôvodná
a preto jej v rozsahu a spôsobom vyplývajúcim z výroku tohto rozsudku súd vyhovel. Súčasne žalovanej
bola primeranou aplikáciou § 232 ods. 3 C. s. p. poskytnutá na uskutočnenie nápravy nezákonného

stavu lehota 90 dní, ktorú súd považoval za primeranú..

26. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

28.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

29. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto by mu pri aplikácii § 255 C.s.p. patril voči
žalovanej nárok na náhradu trov jeho konania. Súd však v okolnostiach veci vzhliadol dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré súd nárok žalobcu na náhradu trov konania nepriznal. Ustanovenie § 257

C.s.p. (predtým § 150 ods. l O.s.p.) predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255
C.s.p.) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 C.s.p.). Aplikácia daného ustanovenia
musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter
(pozri napr. R 34/1982). Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon
nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia

najvyššieho súdu sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010 či 3 MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno
§ 257 C.s.p. považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle
svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci
neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení
povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať

tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.
Ustanovenie § 257 C.s.p. neslúži ani na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov
medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07). Použitie § 257 C.s.p. neodôvodňuje
ani fakt, že strana nie je solventná, alebo, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore
zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti

teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho
výsledok.30. V danom prípade videl súd dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalobcovi nárok na náhradu
trov konania nepriznal v žalobcom nespochybnenom dlhotrvajúcom pokojnom stave v užívaní parciel C
KN č. XXX a C KN č. XXX stranami sporu a ich právnymi predchodcami do cca r. 2017, čo síce samé

o sebe nebolo dostatočné pre záver o vydržaní priplotenej časti parcely CKN č. XXX žalovanou, resp.
jej právnym predchodcami, avšak u žalovanej mohlo oprávnene vyvolať pochybnosti, či uplatnenému
nároku na odstránenie oplotenia bude vyhovené tak, ako to požadoval žalobca, keďže žalobou bol
uplatnený nárok na odstránenie stavby, ktorá viedla len k relatívne menšiemu záberu plochy parcely
CKN č. XXX, ku ktorej má žalobca spoluvlastnícky podiel. V tejto súvislosti bolo potrebné prihliadnuť

aj na už skôr prezentovanú skutočnosť, že pri konaní o odstránenie stavby ide o konanie, v ktorom z
právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi osobami označenými za subjekty
na niektorej zo strán sporu a kde súd nie je viazaný žalobcom navrhovaným spôsobom vyporiadania.
Napokon súd považoval za potrebné prihliadať aj na to, že zlyhanie pokusov o zmierne vyriešenie
sporu medzi stranami malo nepochybne svoju príčinu aj v istej miere antagonistických susedských
medziľudských vzťahoch, jedinou príčinou vzniku ktorých nebola výhradne žalovaná, ale tiež aj žalobca,

čo súdu vyplynulo z okolností zistených pred jednotlivými prerušeniami konania, t. j. v štádiách konania,
v ktorých ex offo vyvíjal úsilie o dosiahnutie zmierneho vyriešenia konfliktu medzi stranami. Preto súd
považoval za spravodlivé, aby obe strany konania znášali svoje trovy, ktoré im v súvislosti s konaním
vznikli a rozhodol tak, ako vyplýva z výroku II. tohto rozsudku.

31. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359

C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,
dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach
so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,

ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť
ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o
príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa

odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie

súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.