Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. október 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9CoPr/15/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212200440
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1212200440.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Roman Huszára a členov senátu

JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej navrhovateľa: T.. C. O., G.. XX.XX.XXXX,
I. Č.. XXX/X, K., zastúpený advokátom JUDr. Ondrejom Škodlerom, Námestie SNP č. 16, Bratislava,
proti odporcovi: TRILAB s.r.o., IČO: 448 497 37, Družstevná č 367/1, Nedožery-Brezany, zastúpený
advokátkou JUDr. Katarínou Kováčovou, Drieňová č. 16, Žilina, o neplatnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru a náhradu mzdy, na odvolanie odporcu proti čiastočnému rozsudku Okresného
súdu Bratislava II č. k. 17Cpr/1/2012-145zo dňa 29.mája 2014, v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým čiastočným rozsudkom súd prvého stupňa určil, že okamžité skončenie pracovného

pomeru navrhovateľovi listom odporcu zo dňa 9. 11. 2011 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce, ktorým sa mal pracovný pomer navrhovateľa skončiť dňa 11. 11. 2011 je neplatné. Ďalej určil, že
pracovný pomer navrhovateľa u odporcu, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 3. 1. 2011
naďalej trvá a že o náhrade mzdy a trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.
Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal zistil, že pracovný pomer
navrhovateľa u odporcu bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 3. 1. 2011, na základe ktorej vykonával
navrhovateľ u odporcu prácu obchodného zástupcu s miestom výkonu práce: V. XXX/X, G.- K., s dňom

nástupu do práce od 4. 1. 2011. Listom zo dňa 9. 11. 2011 skončil zamestnávateľ so zamestnancom
pracovný pomer okamžite podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce na tom skutkovom základe, že
"počas dní 31. 10. 2011 a následne 2. až 9. novembra ste sa nezúčastnil pracovného procesu podľa
pracovnej zmluvy aj napriek niekoľkým výzvam zo strany zamestnávateľa. Listom sme vás žiadali o
účasť na pracovnom procese v sídle spoločnosti TRILAB s.r.o. a aj z dôvodu skončenia rozpracovaných
zákaziek a ďalšej plánovanej spolupráce. Evidujeme vám v dňoch 31. 10. 2011 a 2., 3., 4., 7., 8., a 9. 11.
2011 absencie. Do dnešného dňa sme neobdržali relevantné doklady ospravedlňujúce vašu neúčasť v

práci.Vôbecalebonedostatočnestezdokladovalivašeúdajnénávštevyudoktorovzodňa31.10.2011a
2. 11. 2011 a svojvoľne ste podľa posledného mailu zo dňa 9. 11. 2011 vykonali činnosti, ktorými vás nikto
nepoveril. Taktiež dňa 30. 9. 2011 ste nahlásili svoju práceneschopnosť na našom osobnom stretnutí
u vás doma. Napriek tomu, že ste bol práceneschopný už od 29. 9. 2011, čo sme zistili dodatočne po
komunikácii s vaším obvodným lekárom M.. C.Í.. V ten istý deň vás zástupcovia spoločnosti TRILAB
s.r.o. stretli na F. I. Z. K., ako idete údajne do lekárne, napriek tomu, že pred dvoma hodinami bol K..
M. C. u vás osobne. Bol vám doniesť z auta vaše osobné veci s tým, že nemôžete chodiť a že máte

choré a nehybné koleno. Napriek tomu, keď sme sa stretli ste nejavili žiadnu bolesť kolena a nemali ste
žiadnebarlyaleboinéortopedicképomôcky.Považujemedanéstretnutiezanegatívnukontroluzostrany
zamestnávateľa, na ktorú máme nárok, podľa zákona počas prvých desiatich dní práceneschopnosti
zamestnanca. Porušili ste vnútorný predpis našej obchodnej spoločnosti (číslo 1/2011), ktorý klasifikujevaše konanie ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, nie je preto záujem, aby ste boli aj naďalej
našim zamestnancom". Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručené odporcovi dňa 11. 11.
2011.

Z obsahu interného predpisu a nariadenia číslo X/XXXXprvostupňový súd zistil že toto je datované
dňom 28. 10. 2011. Obsahom interného predpisu je postup zamestnancov pri nástupe na ich
práceneschopnosť. Hlásenie začatia práceneschopnosti alebo návštevy lekára je podľa interného
predpisu zamestnanec povinný realizovať vopred, najneskôr však do 9.00 hodiny v deň, kedy
plánuje zamestnanec návštevu lekára. Návštevu lekára alebo odborné vyšetrenie je podľa interného

predpisu zamestnanec povinný hlásiť bezodkladne telefonicky na telefónne čísla majiteľov a konateľov
spoločnosti. Doklady potvrdzujúce návštevu lekára alebo práceneschopnosť je nutné doručiť do sídla
spoločnosti najneskôr do nasledujúceho dňa po vzniku udalosti z dôvodu evidencie. Porušenie tohto
interného predpisu sa bude považovať za hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Viacnásobné porušenie
tohto interného predpisu môže viesť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Toto nariadenie malo
vstúpiť do platnosti v pondelok dňa 31. 10. 2011, kedy mali byť zamestnanci upovedomení o jeho obsahu

osobne na porade. Navrhovateľovi bol interný predpis a nariadenie číslo X/XXXX doručené dňa 11. 11.
2011. Listom zo dňa 31. 10. 2011 odporca vyzval navrhovateľa, aby po ukončení pracovnej neschopnosti
nastúpil do zamestnania podľa pracovnej zmluvy do sídla spoločnosti: V. XXX/X, G. - K.. Výzva bola
doručená navrhovateľovi dňa 3. 11. 2011. Dňa 31. 10. 2011 bol navrhovateľ u oftalmologičky M.. N. I.,
dňa 2. 11. 2011 bol u oftalmologičky M.. F. Ž., dňa 4. 11. 2011 bol u stomatológa M.. B. A. v neštátnej

zubnej ambulancii, ulica Pri bielom kríži 8, Bratislava, keď e-mailom zo dňa 4. 11. 2011 o 9.59 hod.
oznámil navrhovateľ zamestnávateľovi, že pre neutíchajúce bolesti zuba je nútený vyhľadať lekárske
ošetrenie. Z obsahu výmenného listu, poukazu bolo zistené, že dňa 7. 11. 2011 bol navrhovateľ na
vyšetrení u diabetológa M.. J. G. a e-mailom dňa 7. 11. 2011 o 9.04 hod. oznámil zamestnávateľovi, že
v dôsledku zvýšenej nevoľnosti - búšenie srdca, zvýšený tlak musel vyhľadať lekárske vyšetrenie. Dňa

8. 11. 2011 bola navrhovateľ na odbornom vyšetrení u diabetologičky M.. J. G., e-mailom dňa 8. 11.
2011 o 7.40 hod. oznámil zamestnávateľovi, že dňa 7. 11. 2011 absolvoval odborné lekárske vyšetrenie
pre cukrovku. Dňa 9. 11. 2011 bol na odbornom vyšetrení u diabetologičky M.. J. G.M., e-mailom
dňa 09.11.2011 o 07.39 hod. oznámil zamestnávateľovi, že dňa 09.11.2011 musí absolvovať ďalšie
lekárske vyšetrenie. Z obsahu podacích lístkov mal prvostupňový súd za preukázané, že potvrdenia

o absolvovaných lekárskych vyšetreniach doručil navrhovateľ zamestnávateľovi, čo medzi účastníkmi
konania nebolo ani sporné. Navrhovateľ bol od 29. 9. 2011 do 29. 10. 2011 práceneschopným. Na
dopytprvostupňovéhosúduošetrujúcalekárkaoftalmologičkaM..N.I.Á.zočnejambulancieRužinovská
poliklinika a.s. potvrdila, že T.. C. O. je pacientom oftalmologičky M.. F. Ž.. Dňa 31. 10. 2011 mala M.. Ž.
dovolenku a M.. I. ju zastupovala. V ten deň mala ordinačné hodiny od 12.00 do 16.30 hod. Navrhovateľ

prišiel na očné vyšetrenie, vzhľadom k tomu, že sa nejednalo o akútny stav sa rozhodol, že počká na
vyšetrenie k M.. Ž.Ň., ktoré sa uskutočnilo od 2 dni, u M.. I. teda vyšetrený nebol, požiadal o potvrdenie
priepustky. M.. J. G., V. R. O. A..P..U.. na dopyt súdu uviedla, že navrhovateľ bol dňa 7. 11. 2011 v
jej ambulancii na odbere krvi (odbery sa robia v časti medzi 6.45 hod - 7.45 hod).Dňa 8. 11. 2011 bol
na vyšetrení v čase medzi 10.00 hod a 12.00 hod a dňa 9. 11. 2011 si bol pre predpis lieku, podľa

ordinačných hodín v čase medzi 13.00 - 15.00 hod. M.. B. Š. - stomatológ súdu oznámil, že dňa 4. 11.
2011 bol navrhovateľ na extrakcii jedného zuba s následnou celodennou PN.
Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 68 ods. 1, 2 ,§ 70, § 141
ods. 1,2,3,4 , § 143 ods. 1, § 144 ods. 1,2,3, § 54 Zákonníka práce keď poukázal nato,
že okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon, ktorým môže rozviazať

pracovný pomer zamestnávateľ, aj zamestnanec, ak má na to zákonom ustanovený dôvod. Podmienkou
platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru je písomná forma tohto právneho úkonu, skutkové
vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným. Neplatnosť
skončenia pracovného pomeru môžu zamestnanec aj zamestnávateľ uplatňovať v Zákonníku práce
ustanovenej dvojmesačnej lehote, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer skončiť.

Jedná sa o lehotu hmotno-právnu. To znamená, že posledný deň tejto lehoty musí byť návrh na určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru doručený súdu. Odporca okamžite skončil s navrhovateľom
pracovný pomer listom zo dňa 09.11.2011, ktorý mu bol doručený dňa 11.11.2011. Návrh bol podaný na
súd dňa 10.01.2012, teda v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote. Okamžité skončenie pracovného
pomeru ako jednostranný právny úkon musí spĺňať hmotno-právne aj formálno-právne podmienky,

nakoľko ich nesplnenie Zákonník práce spája so sankciou neplatnosti tohto právneho úkonu. Právnu
kvalifikáciu závažného porušenia pracovnej disciplíny Zákonník práce nevymedzuje, preto ju treba vždy
skúmať individuálne v závislosti od všetkých okolností konkrétneho prípadu.Prvostupňovýsúdpretoskúmal,čizostranynavrhovateľadošloktakémuporušeniupracovnejdisciplíny,
ktoré zakladá dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Jedným zo základných hľadísk
pri rozhodovaní o sankcii za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita jeho porušenia. Nakoľko je

okamžité skončenie pracovného pomeru výnimočným spôsobom rozviazania pracovného pomeru,
takýmto disciplinárnym opatrením možno postihnúť iba zavinené porušenie pracovnej disciplíny. Pri
hodnotení stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny musí ísť o také konanie, kedy nemožno od
zamestnávateľa spravodlivo očakávať, aby takéhoto zamestnanca dlhšie, prípadne aj počas výpovednej
doby, zamestnával. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam

zamestnanca vyplývajúcich z pracovného pomeru. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného
pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením
pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností
a ovplyvňuje ho osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob,
intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, situácia v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky
porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a podobne.

Zamestnávateľ, t.j. odporca skutkovo vymedzil dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru ako
absenciu v dňoch 31.10.2011 a 2., 3., 4., 7., 8. a 9. 11. 2011, kedy svoju absenciu navrhovateľ
nedostatočne zdokladoval a porušil tiež smernicu č. 1/2011. Počas návštevy dňa 30.9.2011 štatutárnymi
zástupcami u navrhovateľa doma sa sťažoval na problémy s kolenom, keď bezprostredne po návšteve
bol videný na ulici bez akejkoľvek ortopedickej pomôcky. Navrhovateľ v konaní predložil potvrdenia o

návšteve lekárov, ktorých navštívil v súvislosti s diagnózou diabetes. Dňa 04.11.2011 bol u stomatológa,
ktorýsúdupotvrdil,žemubolextrahovanýjedenzub.Dňa03.011.2011siprácuvykonávalriadne,nebolu
žiadneho lekára. Uvedené okolnosti boli potvrdené ošetrujúcimi lekármi na dopyt súdu. Navrhovateľ teda
preukázal, že na jeho strane došlo k ospravedlniteľnej prekážke v práci. Prvostupňový súd súhlasil, že
lekárske potvrdenie neobsahuje dĺžku trvania prekážky v práci, avšak táto skutočnosť sama o sebe nie

je tak závažným nedostatkom, že by zdôvodňovala výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru.
Zamestnávateľ je podľa § 144 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce povinný poskytnúť zamestnancovi
pracovné voľno s náhradou mzdy za účelom návštevy lekára najviac v trvaní sedem dní v kalendárnom
roku. Ak by však zamestnanec týchto sedem dní vyčerpal, zamestnávateľ je stále povinný poskytnúť
ďalšie pracovné voľno už bez náhrady mzdy. To znamená, že ak by si aj navrhovateľ v danom roku z

dôvodu návštevy lekára voľno vyčerpal, zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu aj nad tento limit ďalšie
pracovné voľno (už bez náhrady mzdy).
Ďalší dôvod, ktorý uvádza odporca v okamžitom skončení pracovného pomeru, že dňa 30. 9. 2011 po
návšteve štatutárnych zástupcov odporcu M. C. Q. M. Y. u navrhovateľa, v mieste jeho bydliska počas
jeho práceneschopnosti pre nehybné koleno ho následne stretli na ulici bez akokoľvek ortopedickej

pomôcky, bez akéhokoľvek náznaku bolesti nepovažoval prvostupňový súd za závažné porušenie
pracovnej disciplíny. Taktiež sa odporca nemôže účinne odvolávať na porušenie smernice číslo
1/2011 zo strany navrhovateľa, pretože v konaní bolo listinnými dôkazmi preukázané, že s obsahom
uvedenej smernice, ktorá bola vypracovaná dňa 28. 10. 2011 a mala vstúpiť do platnosti dňom
31. 10. 2011, bol navrhovateľ oboznámený až do dňa 11. 11. 2011 jej doručením. Zo súhlasnej

výpovede účastníkov konania vyplynulo, že po uzatvorení písomnej pracovnej zmluvy došlo medzi
zamestnancom a zamestnávateľom k ústnej dohode, na základe ktorej bol dohodnutý pružný pracovný
čas a zamestnávateľ súhlasil s tým, aby navrhovateľ svoju prácu vykonával v domácom prostredí. Podľa
§ 54 Zákonníka práce možno dohodnutý obsah pracovnej zmluvy zmeniť len vtedy, ak zamestnanec
a zamestnávateľ sa na tom dohodnú s tým, že zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy

vyhotoviť písomne. Zákonník práce však nedodržanie písomnej formy zmeny pracovnej zmluvy nespája
so sankciou neplatnosti tejto zmeny. Z tohto dôvodu počíta Zákonník práce aj so situáciami, že k
zmene obsahu pracovnej zmluvy v aplikačnej praxi dôjde aj ústnou formou. Súd teda prihliadol aj na
tú skutočnosť, že pracovný čas bol dohodnutý ako pružný a navrhovateľ mohol prácu vykonávať aj
v domácom prostredí. Navrhovateľ si splnil svoju povinnosť uvedenú v § 144 ods. 1 Zákonníka práce

a včas požiadal zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna (formou e-mailu), nezdokladoval
však lekárske potvrdenie, z ktorého by bolo zrejmé ako dlho trvala prekážka na jeho strane, no
vzhľadom na intenzitu konania, doterajšie plnenie povinností z jeho strany, keď doposiaľ nebol písomne
upozornený na porušenie pracovnej disciplíny a okolnosti samotného prípadu prvostupňový súd dospel
k záveru, že nebola preukázaná existencia dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru, teda

také porušenie pracovnej disciplíny, ktorého charakter sa vymykal bežným porušeniam a ktoré je možné
sankcionovať inak ako výnimočným skončením pracovného pomeru. Prvostupňový súd tiež prihliadol
na to, že navrhovateľ mal dohodnutý pružný pracovný čas a súdu zdokladoval e-mailovú komunikáciu,
podľa ktorej zvyšnú časť dňa, po absolvovaných lekárskych vyšetreniach vykonával pre navrhovateľaprácu podľa pracovnej zmluvy. Sám štatutárny zástupca odporcu potvrdil, že navrhovateľ ako obchodný
zástupca získaval klientov z vlastnej iniciatívy, nepotreboval k tomu osobitný pokyn zamestnávateľa.
Z obsahu sledu udalostí, ktoré popísal odporca tak, že z dôvodu organizačných zmien hodlal skončiť

pracovný pomer s navrhovateľom už skôr, navrhovateľ však nastúpil na dočasnú práceneschopnosť
z ktorého dôvodu bol v ochrannej dobe a z organizačných dôvodov s ním odporca pracovný pomer
neskončil, prvostupňový súd usúdil, že po ukončení pracovnej neschopnosti odporca využil prvú
príležitosť aby ukončil s navrhovateľom pracovný pomer a to aj za cenu porušenia Zákonníka práce.
Prvostupňový súd podľa § 152 ods. 2 O.s.p. rozhodol čiastočným rozsudkom pretože považoval za

účelné najskôr rozhodnúť len o základe prejednávanej veci v tým, že o náhrade mzdy, mzdových
nárokoch a trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie, keď mal zato,
že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol,

že navrhovateľ pracoval u neho na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 3.1.2011 ako obchodný
zástupca. Za účelom vykonávania tejto práce mu poskytol pracovné pomôcky, ktoré mu počas jeho
dočasnej práceneschopnosti v čase od 29.9.2011 do 29.10.2011 odobral, a ktoré si navrhovateľ po
skončení dočasnej práceneschopnosti neprišiel do jeho sídla prevziať, pričom sám v e-maily zo dňa
3.11.2011 o 9.22 hod konštatuje, že bez služobného auta, telefónu, počítača, e-mailovej schránky sa

práca obchodného zástupcu nedá vykonávať, že nemá pre to vytvorené podmienky. On mu v liste zo
dňa 9.11.2011, doručenom navrhovateľovi dňa 11.11.2011, ktorým okamžite skončil s navrhovateľom
pracovný pomer, uviedol, že pracovný pomer, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 3.1.2011
končí z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny, nakoľko počas dní 31.10.2011 a následne
2. až 9. novembra sa navrhovateľ nezúčastnil pracovného procesu podľa pracovnej zmluvy napriek

niekoľkým výzvam zo strany zamestnávateľa, keď súčasne písomne žiadal navrhovateľa o účasť
na pracovnom procese v sídle navrhovateľa z dôvodu dokončenia rozpracovaných zákaziek a ďalšej
plánovanejspolupráce. Odporcaďalejuviedol,žeevidujenavrhovateľovivdňoch31.10.2011,2.,3.,4.,7.,
8.a 9.11.2011 absencie, nakoľko do dňa 9.11.2011 neobdržal relevantné doklady ospravedlňujúce
neúčasť navrhovateľa v práci a zároveň, že navrhovateľ svojvoľne vykonával činnosť, ktorou ho nikto

nepoveril V predmetnom liste sú uvádzané aj ďalšie skutočnosti, na ktoré sa však rámci dokazovania
v súdnom konaní odporca neodvolával, nakoľko sa domnieva, že už vyššie uvádzané skutočnosti sú
dostatočné pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Až v rámci dokazovania v súdnom konaní
bola preukázaná dĺžka jednotlivých prekážok v práci na strane navrhovateľa, pričom navrhovateľ nijako
nepreukázal, čo mu bránilo po absolvovaní lekárskych vyšetrení, resp. konkrétne dňa 3.11.2011, keď

neabsolvoval žiadne lekárske vyšetrenie, a kedy mu podľa jeho vyjadrenia bol o 10.20 hod doručený
list odporcu zo dňa 31.10.2011, dostaviť sa do sídla zamestnávateľa, t.j. splniť pokyn zamestnávateľa. V
sídle zamestnávateľa mal zamestnanec k dispozícii pracovné prostriedky potrebné k riadnemu výkonu
práce obchodného zástupcu. Napriek tomu, že sám konštatuje, že bez pracovných pomôcok sa práca
obchodného zástupcu nedá vykonávať, a že nemá pre jej vykonávanie vytvorené podmienky, po

absolvovaných lekárskych vyšetreniach vykonával prácu obchodného zástupcu aj bez týchto pomôcok,
pričom v rozpore so záujmami zamestnávateľa uvádzal ako kontaktné údaje svoje súkromné telefónne
číslo.
Odporca ďalej uviedol, že k splneniu hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia
pracovného pomeru je teda potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol

určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného
dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí.
Skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, nie je potrebné rozvádzať
do všetkých podrobností, pretože pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité skončenia
pracovného pomeru neplatné len vtedy, kedy by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo

bol pracovný pomer okamžite skončený. V liste zo dňa 9.11.2011 uviedol, že pracovný pomer končí
z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Pokiaľ ide o skutok, ktorý mal byť dôvodom
okamžitého skončenia pracovného pomeru, tým sú absencie navrhovateľa vychádzajúce z neplnenia
pokynu zamestnávateľa, resp., nerešpektovanie výziev, ktoré síce nie sú konkretizované, prípadnú
neurčitosť prejavu vôle odporcu je však možné odstrániť výkladom a vykonaným dokazovaním vo veci.

Výkladom a vykonaným dokazovaním vo veci je nepochybné, že list, resp. písomná výzva, na ktorú sa
odvoláva list odporcu zo dňa 9.11.2011, je list odporcu zo dňa 31.10.2011, ktorý si navrhovateľ prevzal
dňa 3.11.2011. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca
vyplývajúcim z pracovného pomeru a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi,pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca.
Odporca mal zato, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľ nerešpektoval pokyn
zamestnávateľa, v zmysle ktorého ho zamestnávateľ žiadal, aby po skončení práce neschopnosti

nastúpil do zamestnania v zmysle pracovnej zmluvy do sídla spoločnosti. Týmto pokynom na dostavenie
sa do sídla zamestnávateľa on nemal záujem meniť dohodnutý obsah pracovnej zmluvy a meniť
výkon práce navrhovateľom aj v domácom prostredí. Zároveň nešlo o pokyn, ktorý by bol v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo s dobrými mravmi, alebo bezprostredne a vážne
ohrozoval život alebo zdravie navrhovateľa. Odporca mal záujem osobne hovoriť s navrhovateľom o

pracovných veciach a odovzdať navrhovateľovi pracovné pomôcky, aby mal vytvorené podmienky na
riadne vykonávanie práce obchodného zástupcu. Nakoľko navrhovateľ ani v jednom prípade absencie
uvedenej v liste odporcu zo dňa 9.11.2011 nepreukázal zamestnávateľovi dĺžku trvania prekážok v
práci, ktorá by mu bránila splniť pokyn dostaviť sa do sídla zamestnávateľa, pričom z jeho následného
oznámenia o týchto prekážkach je zrejmé, že nešlo o prekážky trvajúce celý pracovný deň (ich konkrétna
dĺžka bola preukázaná až dokazovaním v súdnom konaní), a napriek tomu sa zamestnanec v čase

od 3.11.2011 do 9.11.2011 nedostavil do určeného miesta výkonu práce v zmysle pracovnej zmluvy a
výzvy zamestnávateľa, je zrejmé, že porušil svoje povinnosti a následkom tohto porušenie je absencia
nároku zamestnanca na ospravedlnenie neprítomnosti v práci za zvyšný čas určeného pracovného času
a zamestnávateľ je oprávnený túto neprítomnosť zamestnanca v určenom pracovnom čase na určenom
pracovisku hodnotiť ako neospravedlnenú napriek tomu, že navrhovateľ mal dohodnutý pružný pracovný

čas a svoju prácu mohol vykonávať aj v domácom prostredí. Pokiaľ zamestnanec nesplní podmienky na
ospravedlnenie neprítomnosti v práci, predovšetkým ak zamestnávateľovi nepreukáže existenciu a čas
trvania kvalifikovaného dôvodu a dokonca koná v rozpore s pokynom zamestnávateľ a s oprávnenými
záujmami zamestnávateľa (vyhľadávanie klientov v Meste Bratislava bez pracovných pomôcok a
uvádzanie súkromného telefónneho čísla ako kontaktné údaje), možno túto situáciu považovať za

porušenie pracovnej disciplíny a vzhľadom na prístup navrhovateľa k plneniu tejto svojej povinnosti
ako aj k povinnosti plniť pokyn zamestnávateľa, odporca sa domnieva, že vyššie uvedené porušenie
pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa je možné hodnotiť ako závažné. Odporca sa domnieva,
že nesplnenie pokynu zamestnávateľa dostaviť sa do sídla zamestnávateľa a konanie v rozpore
s oprávnenými záujmami zamestnávateľa je zavineným porušením základných právnych povinností

zamestnanca uvedených v § 81 Zákonníka práce. Ide o zavinené porušenie základných právnych
povinností zamestnanca a toto porušenie, samotný postoj zamestnanca k plneniu tohto pokynu, trvanie
porušenia a jeho intenzita sú dostatočné na ich vyhodnotenie ako závažné porušenie pracovnej
disciplíny a považuje okamžité skončenie pracovného pomeru so zamestnancom za platné. Záverom
odporca uviedol, že prvostupňový súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia nehodnotil intenzitu

porušenia pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa vo vzťahu k nesplneniu pokynu zamestnávateľa
dostaviť sa do sídla zamestnávateľa a preto tak považuje jeho rozhodnutie za nesprávne.
K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok prvostupňového súdu potvrdil a aby mu priznal trovy odvolacieho konania. Poukázal nato,
že odporca v odvolaní uvádza, že pracovný pomer ukončil z dôvodu porušenie pracovnej disciplíny

a pokiaľ ide o skutok, ktorý mal byť dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru, tým sú
absencie navrhovateľa vychádzajúce z neplnenia pokynu zamestnávateľa, resp. nerešpektovanie
výziev, ktoré síce nie sú konkretizované, prípadnú neurčitosť prejavu vôle žalovaného, je však možné
odstrániť výkladom a vykonaným dokazovaním vo veci. V písomnom vyhotovení okamžitého skončenia
pracovného pomeru odporca uvádza: „Porušili ste aj vnútorný predpis našej obchodnej spoločnosti

(č. 1/2011), ktorý klasifikuje Vaše konanie ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, a nie je preto
záujem,abysteboliajnaďalejnašímzamestnancom.“Potomakobolovkonanípreukázané,ženemohol
porušiť predmetný vnútorný predpis odporcu, nakoľko mu bol doručený v rovnaký deň ako okamžité
skončenie pracovného pomeru, odporca v konaní tvrdil, že k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny
došlo jeho údajnými absenciami v dňoch 31.10.2011 a 2., 3., 4., 7., 8., a 9.11.2011. On v priebehu

konania preukázal, že si v predmetných dňoch plnil svoje pracovné povinnosti - absolvoval viacero
pracovných stretnutí s vtedajšími i potencionálnymi zákazníkmi a obchodnými partnermi odporcu a o
absolvovaní pracovných stretnutí emailom informoval štatutárneho zástupcu odporcu, ktorý vtedy voči
tomu nenamietal, a preto tvrdenie odporcu, že on vyhľadávaním a návštevou klientov v Bratislave bol o
konaním v rozpore so záujmami odporcu, považuje za účelové.

Navrhovateľ poukázal nato, že odporca v odvolaní ďalej uvádza, že z vykonaného dokazovanie je
zrejmé, že on nerešpektoval pokyn zamestnávateľa, v zmysle ktorého zamestnávateľ žiadal, aby po
skončení práceneschopnosti nastúpil do zamestnania v zmysle pracovnej zmluvy do sídla spoločnosti.
Je pravdou, že zamestnávateľ je v zmysle § 9 ods. 3 Zákonníka práce oprávnený určovať a ukladaťpodriadenýmzamestnancomzamestnávateľapracovnéúlohy,organizovať,riadiťakontrolovaťichprácu
a dávať im na ten účel záväzné pokyny, avšak je na to oprávnený len v pracovnom čase zamestnanca
a v dohodnutom mieste výkonu práce. V priebehu konania bolo preukázané, že obec G. - K. (sídlo

odporcu) nikdy nebola miestom výkonu práce navrhovateľa, napriek tomu, že v pracovnej zmluve
je obec G. - K. uvedená ako miesto výkonu práce a on v údajnom mieste výkonu práce nemal
zriadenú kanceláriu, prípadné iné pracovisko. V prejednávanej veci bolo rovnako preukázané, že
nemal s odporcom dohodnutý pracovný čas, resp. odporca mu pracovný čas neurčil. Pracovná zmluva
uzatvorená medzi ustanovenie o pracovnom čase neobsahuje a odporca mu nikdy v zmysle § 44 ods.

1 Zákonníka práce nedoručil písomné oznámenie obsahujúce určenie pracovného času. Vzhľadom na
uvedené neobstojí tvrdenie odporcu o jeho absencii na pracovnom procese, keď nie je možné zmeškať
pracovnú zmenu, ktorej začiatok a koniec nebol nikdy stanovený.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) v medziach daných odvolaním vec
preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
(tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že

odvolanie odporcu nie je dôvodné.
Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce platného a účinného do 31.12.2011 / ďalej len „Zákonník
práce „/ zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak
zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný

pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné

zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť
Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru
adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon
pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie
pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba
dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné

zameniť s iným dôvodom (viď § 70 Zákonníka práce) a musí byť vopred prerokované s príslušným
odborovým orgánom (viď § 74 ods. 1 Zákonníka práce). Dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé,
aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje
pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod

okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod
nebude možné dodatočne meniť.
Po oboznámení sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že prvostupňový súd správne na základe
skutkového stavu zisteného v konaní dospel k záveru, že v danom prípade predmetného okamžitého
skončenia pracovného pomeru boli dodržané všetky formálne náležitosti, bola zachovaná lehota podľa

§ 68 ods. 2 Zákonníka práce a aj lehota v zmysle § 77 Zákonníka práce na uplatnenie návrhu na určenie
neplatnostiokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeručonebolospornéanimedziúčastníkmi.Rovnako
správne sa potom prvostupňový súd potom pre účely posúdenia platnosti skončenia pracovného
pomeru zaoberal len otázkou, či sa navrhovateľ dopustil takého závažného porušenia pracovnej
disciplínyačináslednenazákladetakéhotoporušeniamoholodporcaokamžiteskončiťsnavrhovateľom

pracovný pomer.
V Okamžitom skončení pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa
9.11.2011 odporca ako zamestnávateľ vymedzil dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru ako
absenciu navrhovateľa v dňoch 31.10.2011 a 2., 3., 4., 7., 8. a 9. 11. 2011, kedy svoju absenciu
nedostatočne zdokladoval; porušenie smernicu odporcu č. 1/2011; skutočnosť, že navrhovateľ počas

návštevy dňa 30.9.2011 štatutárnymi zástupcami u neho doma sa sťažoval na problémy s kolenom,
keď bezprostredne po návšteve bol videný na ulici bez akejkoľvek ortopedickej pomôcky.
Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z
pracovného pomeru (§ 47 ods. l písm. b/ Zákonníka práce) a spočíva v plnení povinností stanovenýchprávnymi predpismi (najmä ustanoveniami § 81, § 82 Zákonníka práce), pracovným poriadkom,
pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie
pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany

zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené
(aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce pre účely skončenia
pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným
porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie),
je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru (§ 68

ods. l písm. b/ a § 63 ods. l písm. e/, časť vety pred bodkočiarkou Zákonníka práce). Tieto pojmy, napriek
tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje
a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo základných hľadísk
pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny.
Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak
osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia

konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre
zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod.
Iba závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce na
okamžité skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na charakter citovaného zákonného ustanovenia,
ktoré patrí k právnym normám s neurčitou (abstraktnou) hypotézou, je vždy úlohou súdu, aby podľa

svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil. Je vecou súdu, aby
posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny, a v prípade kladného
záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri týchto úvahách
nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami, či hranicami, ale berie v úvahu iba špecifiká
prejednávanej veci a podporne i platnú judikatúru (ak táto bola prijatá). Z uvedeného vyplýva, že pri

posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je súd viazaný tým, ako zamestnávateľ
vo svojom pracovnom poriadku (alebo v inom internom predpise) hodnotí určité konanie svojho
zamestnanca.
O neospravedlnenú absenciu zamestnanca ide vtedy, ak zamestnanec v dohodnutom pracovnom
čase neplní svoje pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru z dôvodu neprítomnosti

na dohodnutom pracovisku a ak neprítomnosť nie je spôsobená jeho preukázanou pracovnou
neschopnosťou,čerpanímdovolenkyvsúladesoZákonníkompráce,udelenímneplatenéhopracovného
voľna alebo zákonnou prekážkou v práci. Neospravedlnená absencia zamestnanca v práci môže byť
pre zamestnávateľa dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie
pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Skutočnosti, ktoré sú podstatou

tohto výpovedného dôvodu nenastávajú obvykle v dôsledku jednorazového, ale opakovaného konania
zamestnanca niekedy v kratšej, inokedy v dlhšej dobe.
Odvolací súd má zato, že prvostupňový súd vec správne právne posúdil, keď s poukazom na vyššie
uvedené a citované ustanovenie § 68 ods. 1 písm. b), § 68 ods. 2 a § 70 Zákonníka práce dospel
k záveru, že okamžité skončenia pracovného pomeru dané navrhovateľovi listom odporcu zo dňa 9.

11. 2011 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorým sa mal pracovný pomer navrhovateľa
skončiť dňa 11. 11. 2011 je neplatné. Prijaté právne závery prvostupňový súd primerane vysvetlil, keď
z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd
prvého stupňa podrobne odôvodnil a jasne vysvetlil prečo považoval okamžité skončenie pracovného

pomeru za neplatné, keď dospel k záveru, že dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru /
absencianavrhovateľavdňoch31.10.2011a2.,3.,4.,7.,8.a9.11.2011; porušenie smerniceč.1/2011;
skutočnosť, že navrhovateľ počas návštevy dňa 30.9.2011 štatutárnymi zástupcami u neho doma sa
sťažoval na problémy s kolenom, keď bezprostredne po návšteve bol videný na ulici bez akejkoľvek
ortopedickej pomôcky/ vzhľadom na celkové okolnosti v prejednávanej neboli dané a správania sa

navrhovateľa nevykazuje také znaky závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré by umožňovalo
odporcovi okamžité skončenia pracovného pomeru ako výnimočného skončenia pracovného pomeru.
Odvolací súd má vzhľadom na vyššie uvedené zato, že súd prvého stupňa teda svoje rozhodnutie
patričným spôsobom odôvodnil / § 157 ods. 2, 3 Os.p. / .
Odporca v odvolaní už len zrekapituloval svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom prvého

stupňa, s ktorými sa v odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd dôsledne vysporiadal, uviedol
prečo na ne neprihliadol v dôsledku čoho napadnuté rozhodnutie možno považovať v tomto smere
za presvedčivé a vyčerpávajúce. So zreteľom na uvedené považuje odvolací súd skutkové a právne
závery súdu prvého stupňa za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými vodôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvého stupňa k týmto záverom, tieto si osvojuje
v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje ( § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.).
Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožne s očakávaniami a predstavami

účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§ 157
ods. 2 O.s.p.), pričom účastníkovi musí dať odpoveď na podstatné námietky. V kontexte argumentácie
prvostupňového súdu je zbytočné v odvolacom konaní sa zaoberať identickými námietkami odporcu,
keď skutkové, a na ich základe prijaté právne závery prvostupňového súdu sú v plnom rozsahu
podložené správnym výkladom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd

nemá čo uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť skutkových a na jeho podklade správne prijatých
právnych záverov prvostupňového súdu ( § 219 ods. 2 O.s.p.) a preto napadnutý čiastočný rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p..
O náhrade trov celého konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku v ktorom bude rozhodnuté aj o
zvyšku uplatneného nároku navrhovateľa a to o náhrade mzdy.

Poučenie:

Tento rozsudok nie je možné napadnúť odvolaním.