Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. august 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/12/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214208068
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4214208068.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal,
s.r.o, advokátska kancelária, so sídlom Pajšntúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739 a povinným: 1/ M.
S., nar. XX.XX.XXXX, H. a 2/ V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, o vymoženie 4.070,34 eura s

príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Komárno č. k. 6Er/551/2014-23 zo dňa 26. júna 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Povinným v 1/ a 2/ rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 243h ods. 1, § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 243f ods. 1, ods. 2, ods. 5, ods. 6
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej ako „Exekučný poriadok“),
§ 5a ods. 1 písm. b), §29b, § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej ako
„Zákona o ochrane spotrebiteľa“) a § 52 ods. 1, ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. občianskeho zákonníka
(ďalej ako „Občiansky zákonník“). V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na

návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 04.04.2014, kde bol ako exekučný titul predložený
Zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Bratislava V, č. k. 1Zm/243/2011-14 zo dňa
02.11.2011, následne bolo dňa 19.05.2014 vydané poverenie č. 5401*109279 na vymoženie peňažnej
pohľadávky oprávneného. Dňa 01.02.2016 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad
Bratislava, Záhradnícka 60, postúpil súdu prvej inštancie podanie oprávneného zo dňa 15.01.2016
označené ako „Splnenie si povinnosti v zmysle ust. 39 ods. 4 Exekučného poriadku“, ktoré bolo súdnemu

exekútorovi doručené dňa 21.01.2016. V doplnení návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený uviedol, že
vymáhaná pohľadávka je pohľadávkou z titulu nesplateného úveru poskytnutého povinnému pôvodným
veriteľom a to spoločnosťou Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., na základe Zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere č. 2415054202 zo dňa 09.04.2004, pričom na zabezpečenie predmetnej
pohľadávky uzavreli zmluvné stravy Dohodu o vydaní a vyplnení biankozmenky zo dňa 30.07.2004 a pri
podpise tejto dohody došlo k vystaveniu biankozmenky dlžníkom. O nároku zo zmenky bolo právoplatne

rozhodnuté zmenkovým platobným rozkazom, ktorý je exekučným titulom v tejto exekúcii.

2. Súd prvej inštancie preskúmal, či oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplnil v lehote v zmysle
§ 243f ods. 1 Exekučného poriadku a či nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. m), v súvislosti s čím konštatoval, že oprávnený návrh doplnil v zákonnej lehote, teda do
22.01.2016. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že uplatňovanému nároku zo zmenky a

následnému vydaniu zmenkového platobného rozkazu predchádzalo uzatvorenie Zmluvy o úvere a
vystaveniezmenkymedziprávnympredchodcomoprávnenéhoapovinnýmianáslednebolapohľadávkapostúpená na oprávneného. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že v danom zmluvnom vzťahu
povinní vystupovali ako fyzické osoby, teda ako spotrebitelia v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka. Rovnako tak za nesporné považoval, že zmenkový platobný rozkaz, ako exekučný titul, bol

vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a zároveň sa jedná o nárok, ktorý vznikol v
súvislosti so spotrebiteľským úverom, teda so spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Konštatoval, že aj napriek obchodno-právnemu charakteru predmetnej zmluvy o úvere, je
potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ a ktoré sa aplikujú vždy,

ak je to v prospech spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie
konštatoval, že ide o nárok vzniknutý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, poukázal na § 5a ods.
1 písm. b) Zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého je neprípustné zabezpečenie uspokojenia
pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou a preto mal za to, že je daný
dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) bod 2. Exekučného poriadku a to pre

neprípustnosť použitia zmenky, pričom podľa § 29b Zákona o ochrane spotrebiteľa sa ust. § 5a ods. 1
písm. b) a ods. 2 až 4 spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014. Záverom uviedol, že
oprávnený nepreukázal neexistenciu dôvodu na zastavenie exekúcie, a preto platí, že existuje dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal odvolací súd,
aby napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, prípadne zmenil tak, že rozhodne o
pokračovaní exekúcie a zároveň aby oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Dôvodil, že v čase vydania platobného rozkazu zmenkový súd neskúmal právny dôvod
uzavretia zmenky, nakoľko záväzok zo zmenky ako abstraktného právneho úkonu bolo možné uplatniť

v špeciálnom a zákonom samostatne upravenom type súdneho konania so špecifickým predmetom.
Považoval za logické, že zmenkový súd sa nezaoberal spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi
oprávneným a povinným, keďže zmenkový platobný rozkaz bol vydaný dňa 02.11.2011, teda v čase,
kedy takýto postup súdu žiadny právny predpis nenariaďoval. Poukázal na to, že exekučným titulom
disponuje od roku 2011, ktorý si riadne uplatnil v exekučnom konaní a preto považoval za dôvodné

domnievať sa, že uvedeným postupom exekučného súdu dochádza k zásahu do jeho práv ako veriteľa v
rozpore so zásadou právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Ďalej dôvodil, že namietaným
postupom a rozhodnutím súdu došlo k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu
ochranuakporušeniuprincípovprávnejistoty,čímjemuznemožnenéefektívneuspokojeniepohľadávky
v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu a zároveň takýto

postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu.

4. Povinní sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho

pojednávania dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdiť, avšak na základe iných právnych dôvodov.

6. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj

rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

7. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou

tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

8. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v

lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený dňa 04.04.2014 spísal pred súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým návrh na vykonanie exekúcie. Ako exekučný titul predložil zmenkový platobnýrozkaz vydaný Okresným súdom Bratislava V, č. k. 243/2011-14 zo dňa 02.11.2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.08.2013. Dňa 07.07.2014 bolo súdnemu exekútorovi doručené
poverenie na vykonanie exekúcie, číslo 5401*109279. Následne bolo dňa 21.01.2016 súdnemu

exekútorovi doručené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, ktorým oprávnený doručil Zmluvu o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a Dohodu o vydaní a vyplnení biankozmenky. Toto
doplnenie súdny exekútor dňa 01.02.2016 postúpil exekučnému súdu. Po preskúmaní doplneného
návrhu na vykonanie exekúcie rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením.

10. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie rozhodol správne , keď
exekúciu zastavil, avšak nesprávne posúdil, že oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplnil v
zákonnej lehote, t.j. do 22.01.2016. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že doplnenie návrhu na
vykonanie exekúcie v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku bolo potrebné doručiť podľa § 243f ods. 1
Exekučného poriadku do 30 dní odo dňa účinnosti predmetného zákona. Ako aj z obsahu spisu vyplýva,
oprávnenýdoručiltotodoplneniesúdnemuexekútorovidňa21.01.2016,avšaksúdnyexekútordoplnenie

oprávneného doručil súdu prvej inštancie až dňa 01.02.2016, teda po uplynutí zákonom predpísanej
lehoty.

11. V tomto smere odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 752/2016 zo
dňa 08.11.2016, v ktorom Ústavný súd zaujal stanovisko, že hoci znenie § 243f ods. 1 Exekučného

poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na
vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), je možné vyvodiť ten právny
záver, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť,
že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených
prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť

výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor [§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku (pozri napr. aj II. ÚS
615/2016, III. ÚS 564/2016)].

12. Aj preto bolo vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotného oprávneného, k
predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok (vo väčšom rozsahu), aby doplnenie návrhu na

vykonanie exekúcie v konkrétnej veci uskutočnil a doručil v zákonnej lehote aj príslušnému exekučnému
súdu. V nadväznosti na uvedené Ústavný súd tiež poukázal na to, že právne dôsledky, ktoré vyplývajú z
rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie bez preskúmania doplnenia návrhu, ktorý vyhodnotí ako podaný
oneskorene, zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania,
keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného

procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie,
ku ktorým dospeli.

13. Poukazujúc na uvedené skutočnosti odvolací súd zastal názor, že v predmetnej veci bol daný
dôvod na zastavenie exekúcie, avšak s poukazom na ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, keďže

oprávnený si nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z § 243f ods. 1 Exekučného poriadku,
teda oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti
tohto zákona.

14. Vo vzťahu k námietkam oprávneného uvedeným v odvolaní odvolací súd poznamenáva, že

ich opodstatnenosťou sa odvolací súd nezaoberal vzhľadom na to, že vo vzťahu k predmetu tohto
odvolacieho konania sú irelevantné, pretože oprávnený si nesplnil zákonom stanovenú povinnosť a
návrh na vykonanie exekúcie o rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou
nedoplnil v zákonnej lehote.

15. S ohľadom na uvedené, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a
v odvolacom konaní úspešným povinným síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

plnom rozsahu, avšak keďže im žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že
povinným v 1/ a 2/ rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutie nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).