Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. júl 2022

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 64C/38/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1322202922
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adam Hradský
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2022:1322202922.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III, v spore žalobcu: PRÁVNA PODPORA PRE PACIENTOV, IČO: 52141934, so
sídlom Prešovská 346/39, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika v zastúpení Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky, IČO: 00 165565, so sídlom Limbová 2, Bratislava a Ministerstva
financií Slovenskej republiky, IČO: 00 151 742, so sídlom Štefanovičova 5, Bratislava, o zákaze
diskriminácie a nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 22.06.2022 zamieta.

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 22.06.2022 sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol o tom, že (1) žalovaný

zvýšením základného imania Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. prijatého na základe uznesenia
vlády Slovenskej republiky č. 209 z 23. marca 2022 porušil zásadu rovnakého zaobchádzania a
dopustil sa diskriminácie voči poistencom spoločností DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. a Union
zdravotná poisťovňa, a.s., (2) žalovaný je povinný ako akcionár Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s.
zdržať sa zvýšenia základného imania Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. slúžiaceho na úhradu
zdravotnej starostlivosti a tiež je povinný sa zdržať vytvorenia kapitálového fondu Všeobecnej zdravotnej

poisťovne, a.s. z finančných prostriedkov žalovaného slúžiaceho na úhradu zdravotnej starostlivosti,
ibaže by žalovaný príspevok vo výške takéhoto zvýšenia základného imania alebo tohto príspevku
do kapitálového fondu poskytol okrem Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. aj všetkým ostatným
zdravotným poisťovniam vykonávajúcim verejné zdravotné poistenie v Slovenskej republike a to ku
dňu takéhoto zvýšenia základného imania alebo prijatia rozhodnutia o vytvorení kapitálového fondu
Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. z príspevkov žalovaného a (3) žalobca je oprávnený na náklady

žalovaného zverejniť tento rozsudok v jednej periodickej tlači v identickom rozsahu a vyhotovení ako je
jeho originálne vyhotovenie zo strany súdu a to do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Žalobca v rámci zdôvodnenia svojho žalobného návrhu uviedol, že je občianskym združením, ktoré sa
zaoberá právnou pomocou pre pacientov, vrátane ich ochrany pred diskrimináciou s tým, že na základe
mnohých podnetov od pacientov ako aj prezentovanej nespokojnosti občianskej aj odbornej verejnosti

v súvislosti s nedôvodným preferovaním poistencov štátnej zdravotnej poisťovne, ktoré zásadne podľa
žalobcu znevýhodňuje cca 44 % populácie, sa žalobca podľa § 9a Antidiskriminačného zákona rozhodol
domáhaťochranyprávanarovnakézaobchádzanietohtoveľkéhopočtupacientov,konkrétnepoistencov
oboch súkromných zdravotných poisťovní. Touto žalobou sa teda domáha ochrany voči v poradí
tretiemu zvyšovaniu základného imania Všeobecnej zdravotnej poisťovne, iniciovaného uznesením
vlády č. 209/2022, ktorým žalovaný podľa žalobcu pokračuje v diskriminácii poistencov v otázke

faktickej dostupnosti zdravotnej starostlivosti hradenej z verejných zdrojov, pričom diskriminačným
faktorom, t. j. dôvodom, od ktorého sa odvíjajú nevýhodnejšie podmienky pre jednu skupinu poistencovv porovnaní s inou skupinu je ich právom aprobované rozhodnutie podať si prihlášku na verejné
zdravotné poistenie v súkromnej zdravotnej poisťovni. Žalobca medzi základné východiská systému
verejného zdravotného poistenia považuje princíp solidarity a plurality. Princíp solidarity je podľa žalobcu

v zákonnej úprave reflektovaný predovšetkým tým, že príjmy zdravotných poisťovní pochádzajú z
povinných poistných odvodov v totožnej sadzbe (s odlišnou sadzbou výlučne pre tzv. poistencov štátu)
a rozsah poistného krytia nezávisí od absolútnej výšky uhradených odvodov. Práve táto skutočnosť
podľa žalobcu vedie zdravotné poisťovne k tomu, aby medzi sebou pri plnení záväzkov z verejného
zdravotného poistenia súťažili efektívnym, účelným a hospodárnym nakladaním s poistnými odvodmi.

Nároky poistencov na poskytnutie zdravotnej starostlivosti sú teda podľa žalobcu kryté príjmami z
poistných odvodov. Princíp plurality je zase podľa žalobcu v zákonnej úprave reflektovaný tým, že
poistenec, bez ohľadu na svoje právne postavenie, má zaručený slobodný výber zdravotnej poisťovne.
Súbeh týchto princípov podľa žalobcu znamená, že ani absolútna výška uhradených odvodov ani
výber konkrétnej zdravotnej poisťovne nemá a nesmie mať za následok rozdiel v rozsahu poistného
krytia, pričom štát všetkým poisťovniam na účely plnenia ich záväzkov garantuje príjem, pochádzajúci z

poistných odvodov v totožnej sadzbe a z platieb za poistencov štátu, pričom zvýšenie základného imania
jednej z poisťovní prostredníctvom verejných zdrojov tieto princípy podľa žalobcu radikálne deformuje,
zbavuje ich významu a vedie k faktickej diskriminácii tých pacientov, ktorí si v rámci slobodného výberu
zdravotnej poisťovne vybrali inú, než žalovaným osobitne dotovanú zdravotnú poisťovňu. Žalobca mal
za to, že žalovaný je jediným oprávneným a vecne príslušným autorom pravidiel, rámcujúcich pôsobenie

zdravotných poisťovní ako účastníkov systému verejného zdravotného poistenia. Ako taký je žalovaný
podľa žalobcu povinný tieto pravidlá tvoriť tak, aby nielen formálne, ale aj fakticky zabezpečovali
rovnaký prístup pacientov k zdravotnej starostlivosti, bez ohľadu na to, ktorú zdravotnú poisťovňu si
vyberú ako poskytovateľa verejného zdravotného poistenia. Podľa žalobcu zo strany štátu ako tvorcu
pravidiel hry je neprípustné konanie, ktorého dôsledkom je akékoľvek zvýhodnenie či znevýhodnenie

pacienta na základe slobodného výberu zdravotnej poisťovne. Žalobca bol toho názoru, že takto
poskytnuté „dotácie“ majú slúžiť práve na zvýšenie zdrojov, vynakladaných VšZP na starostlivosť
o svojich pacientov, a teda na zlepšenie ich súčasného postavenia v porovnaní s tými pacientmi,
ktorých poisťovňa adresátom takejto dotácie nie je. V skratke podľa žalobcu, v konkurenčnom prostredí
pôsobiacich zdravotných poisťovní jedna z nich (VšZP) dostáva takú zásadnú finančnú dotáciu, ktorá nie

len, že podľa žalobcu podstatným spôsobom zvýši starostlivosť a dostupnosť zdravotnej starostlivosti
prepacientovVšZP,pričompacientomostatnýchzdravotnýchpoisťovnímástačiťzdravotnástarostlivosť
financovaná výlučne z povinných odvodov, ale zároveň svojim objemom deformuje a ničí pluralitnú
povahu systému verejného zdravotného poistenia. Takáto selektívna dotácia má podľa žalobcu jasný
diskriminačný následok vo vzťahu k pacientom ostatných zdravotných poisťovní, ktorí pritom rovnako

ako poistenci VšZP patria do totožného systému verejného zdravotného poistenia. Žalobca mal za
to, že sa zásadným spôsobom zlepšuje vyjednávacia pozícia VšZP voči poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti pri zazmluvňovaní rozsahu a dostupnosti preplácanej zdravotnej starostlivosti pre jej
poistencov. Žalobca tvrdil, že dodatočné zdroje na úrovni 160 000 000,- eur pre VšZP spôsobujú takú
disproporciu pri vyjednávacích možnostiach, že VšZP bude môcť zvýšiť ceny poskytovateľom extrémne

nad trhovú úroveň a to až o 8 %, čím zákonite podľa žalobcu zlepší dostupnosť zdravotnej starostlivosti
svojim pacientov v porovnaní s tými ostatnými, keďže viac finančných zdrojov vedie k vyššiemu počtu
zazmluvnených lekárov, preplatených zákrokov aj liekov preplatených na výnimku, nižším doplatkom,
vyšším benefitom a pod.. Žalobca tvrdil, že VšZP vďaka dodatočným finančným zdrojom dokáže tiež
skrátiť čakacie doby na zdravotnú starostlivosť pre jej pacientov a preto priama štátna podpora len pre

VšZP zvýhodní jej pacientov vo vzťahu k pacientom ostatných zdravotných poisťovní. Zároveň mal za
to, že k diskriminácii dochádza aj v prístupe k inovatívnym liekom (najmä na onkologické ochorenia a
zriedkavé choroby). Tieto lieky podľa žalobcu zdravotné poisťovne preplácajú na tzv. výnimky. Suma
uhrádzaná za tzv. výnimky sa za posledné roky podľa žalobcu pohybuje v priemere tesne nad 40 mil. eur
a preto podľa žalobcu vzhľadom na výrazne vyšší dopyt o tzv. výnimky zo strany pacientov, odhadom

podľa žalobcu až dvojnásobný, je zrejmé, že bez porovnateľného dofinancovania budú poistenci VšZP
zvýhodnení oproti poistencom ostatných zdravotných poisťovní v prístupe k liekom na tzv. výnimku.
Žalobca uviedol, že žalovaný zvýšil disponibilné zdroje jednej zo zdravotných poisťovní z verejných
prostriedkov, ktorých objem tvoria aj príspevky od poistencov iných zdravotných poisťovní. Tí sú podľa
žalobcu teda nútení finančne sa podieľať na vlastnej diskriminácii, pričom nemali možnosť prispôsobiť

sa tomuto opatreniu formou uplatnenia svojho práva na výber zdravotnej poisťovne. Táto možnosť im
vznikne až od 1. januára 2023, kedy však už budú podľa žalobcu dodatočné finančné prostriedky zo
štátnej dotácie dávno minuté.3. Žalobca súčasne so žalobou žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému
povinnosť zdrať sa zvýšenia základného imania v spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.,
IČO: 35 937 874 do právoplatného skončenia tejto veci.

4. Žalobca na zdôvodnenie požadovaného neodkladného opatrenia uviedol, že dôvod pre nariadenie
neodkladného opatrenia spočíva predovšetkým v potrebe bezodkladne upraviť pomery, ktoré žalovaný
vytvára svojim nerovnakým zaobchádzaním voči cca 44 % populácie, konkrétne všetkým poistencom
súkromných zdravotných poisťovní Unionu a Dôvery, ktorí sú k 1. januáru 2022 v počte 2 275 536 ľudí.

Žalobca opätovne tvrdil, že cieľom, ako aj dôsledkom zvýšenia základného imania VšZP je faktické
zvýhodnenie jej poistencov v prístupe k zdravotnej starostlivosti. Mal za to, že ďalšie prehlbovanie
selektívneho prístupu žalovaného k pacientom, ktorí sa podľa ním vytvorených pravidiel museli dať
zdravotne poistiť, museli si vybrať jednu zo zdravotných poisťovní pôsobiacich na našom trhu podľa
pravidiel vytvorených žalovaným a platia poistné v sumách stanovených žalovaných v jednotnej
výške bez ohľadu na zdravotnú poisťovňu a nemôžu sa v tomto čase ani prepoistiť, by nedôvodne

zhoršovalo postavenie pacientov súkromných zdravotných poisťovní oproti pacientom VšZP. Žalobca
mal za to, že finančné prostriedky z navyšovania základného imania VšZP sa používajú na úhradu
zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencom VšZP. Zároveň opätovne zdôraznil, že tieto finančné
prostriedky aj zlepšili vyjednávaciu pozíciu VšZP oproti ostatným zdravotným poisťovniam pri uzatváraní
zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, čo zaručuje podľa žalobcu poistencom VšZP lepšiu

a dostupnejšiu sieť zazmluvnených poskytovateľov oproti poistencom ostatných poisťovní a rovnako
tak im ju zaistí aj v budúcnosti, ak dôjde k ďalšiemu takémuto účelovému navýšeniu základného
imania VšZP, pričom podľa žalobcu takáto bezprostredná hrozba ďalšieho zvyšovania, tentokrát o 40
000 000,- eur, tu na základe uznesenia č. 209/2022 bezprostredne existuje. Zhrnutím uvedeného mal
žalobca za to, že uloženie povinnosti, aby sa žalovaný do právoplatného ukončenia tohto sporu zdržal

ďalšieho navyšovania základného imania vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni mu nemôže spôsobiť
žiadne zásadné obmedzenie. Naopak, prípadné ďalšie zvyšovanie základného imania Všeobecnej
zdravotnej poisťovne by podľa žalobcu nielen ďalej ohrozovalo stabilitu celého systému zdravotného
poistenia, ale najmä by ešte zväčšilo priepasť v dostupnosti zdravotnej starostlivosti medzi pacientami
Všeobecnej zdravotnej poisťovne a pacientami ostatných zdravotných poisťovní. Na základe toho

teda žalobca žiadal, aby súd poistencom súkromných zdravotných poisťovní poskytol ochranu pred
nerovnakým zaobchádzaním zo strany žalovaného, a to uložením mu povinnosti dočasne sa zdržať
ďalšieho zvyšovania základného imania vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a to do právoplatného
skončenia tejto veci.

5. Žalobca k žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil nasledovné listinné dôkazy,
a to: oznámenie o výške podielu poistencov, predkladaciu správu, uznesenie vlády SR č. 209 z
23.03.2022, memorandum o spolupráci medzi MFSR a MZSR, predkladacie správy, odborné vyjadrenie
Slovenského národného strediska pre ľudské práva, nezávislé zisťovanie Slovenského národného
strediska pre ľudské práva, stanovy žalobcu, prepis tlačovej besedy.

6. Z uznesenia vlády SR č. 209/2022 vrátane predkladacej správy vyplývalo, že vláda týmto uznesením
schválila zvýšenie základného imania v spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937
874 (ďalej len „VšZP“), ktorej jediným akcionárom je Ministerstvo zdravotníctva SR a to upísaním nových
akcií vo forme peňažného vkladu prostredníctvom štátnych finančných aktív, a to všetko z dôvodu

kompenzácie negatívnych dopadov, ktoré boli nepredvídateľné, mimo sféru vplyvu VšZP a zároveň ktoré
malivýznamnýnegatívnydopadnahospodárenieVšZP.ZvýpisuzobchodnéhoregistraVšZPvyplývalo,
že k zvýšeniu základného imania VšZP došlo najskôr zo sumy 161 179 966,- eur na sumu 261 179 966,-
eur (v zmysle uznesenia vlády SR č. 641 zo dňa 07.10.2020) a neskôr zo sumy 261 179 966,- eur na
sumu 359 179 966,- eur (v zmysle uznesenia vlády SR č. 717 zo dňa 11.11.2020).

7. Zo záverov odborného vyjadrenia Slovenského národného strediska pre ľudské práva vyplývalo, že
vláda SR schválením zvýšenia základného imania spoločnosti VšZP uznesením č. 209/2022 porušila
ústavnýprincípzákazudiskrimináciezakotvenývčl.12ods.2ÚstavySRvspojenísozákladnýmprávom
občanov na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky na základe zdravotného

poistenia.

8. Súd na danú vec aplikoval príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku upravujúce
podmienky nariadenia neodkladného opatrenia (§ 324 a nasl.).9. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany
pri bezprostrednom ohrození práva. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia

je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie
exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, a to i napriek okolnosti, že sporné právo doposiaľ
nebolo právoplatne priznané, avšak za predpokladu, že je aspoň osvedčená jeho danosť. So zreteľom
na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia možno zároveň dospieť k záveru, že
pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie,

avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení jeho
navrhovateľa, ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Zároveň tieto tvrdenia umožňujú súdu prijať záver o
dôvodnostiatrvanínároku,ktorémusamáposkytnúťbezodkladneochranaatiežzáveropotrebeúpravy
pomerov, resp. o dôvodnosti obavy zo zmarenia exekúcie a povinný ich je súdu osvedčiť navrhovateľ
neodkladného opatrenia. Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla

niekomu neprimeraná ujma s prihliadnutím na to, že nariadením opatrenia súdu možno iného obmedziť
vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a opätovne len v záujme sledovaného cieľa a účelu
opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery) nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc
vymedzené zákonné a ústavné limity.

10. V danom prípade sa žalobca ako subjekt oprávnený na podanie tzv. verejnej antidiskriminačnej
žaloby podľa § 9a zákona č. 365/2004 Z.z. domáhal (okrem iného) súdnej ochrany práv poistencov
zdravotných poisťovní DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., IČO: 35 942 436 a Union zdravotná
poisťovňa, a.s., IČO: 36 284 831 (ďalej už len „súkromné zdravotné poisťovne“) formou neodkladného
opatrenia spočívajúcej v povinnosti žalovaného ako akcionára zdravotnej poisťovne VšZP zdržať sa

zvýšenia základného imania tejto zdravotnej poisťovne (až do právoplatného skončenia konania o
tzv. verejnej antidiskriminačnej žalobe), a to všetko na tej právnej argumentácii, že takýmto zvýšením
základného imania VšZP dochádza k diskriminácii pacientov súkromných zdravotných poisťovní
zvýhodňovaním pacientov VšZP tým, že (zvýšením základného imania VšZP) sa im zvýši starostlivosť
a dostupnosť zdravotnej starostlivosti z dôvodu zazmluvnenia vyššieho počtu lekárov, preplatenia

zákrokov aj liekov preplácaných na výnimku, prípadne s nižším doplatkom, vyšších benefitov, skrátenia
čakacích dôb, prístupu k inovatívnym liekom, pričom žalobca dôvodil, že to všetko zároveň môže viesť
aj k zvýšeniu cien poskytovateľmi nad trhovú hodnotu a to až o 8 %.

11. Za osvedčenú a nespornú súd považoval tú skutočnosť, že k zvýšeniu základného imania VšZP

došlonajskôrzosumy161179966,-eurnasumu261179966,-eur(vzmysleuzneseniavládySRč.641
zo dňa 07.10.2020), neskôr zo sumy 261 179 966,- eur na sumu 359 179 966,- eur (v zmysle uznesenia
vlády SR č. 717 zo dňa 11.11.2020) a následne bolo zvýšené na sumu 479 179 966,- eur (v zmysle
uznesenia vlády SR č. 209/2022 z 23.03.2022), pričom podľa § 202 a nasl. Obchodného zákonníka
takéto zvyšovanie základného imania VšZP formou upísania nových akcií predstavuje zákonný a bežný

postup akciovej spoločnosti, ktorého účelom je získanie nových zdrojov (finančných prostriedkov) s tým,
že takémuto postupu nie je bránené ani v prípade súkromných zdravotných poisťovní. To znamená, že
samotné zvýšenie základného imania VšZP samo o sebe predstavuje zákonom upravený postup na
získanie finančných zdrojov akciovej spoločnosti.

12. Jednou z podmienok dôvodnosti tzv. verejnej antidiskriminačnej žaloby je, aby žalobca preukázal,
že porušením zásady rovnakého zaobchádzania mohli byť dotknuté práva, právom chránené záujmy
väčšieho alebo neurčitého počtu osôb alebo ak by takýmto porušením mohol byť inak vážne ohrozený
verejný záujem. Pod väčší a neurčitý počet osôb možno jednoznačne subsumovať aj pacientov
súkromných zdravotných poisťovní, pričom porušením zásady rovnakého zaobchádzania by mali byť

dotknuté ich práva a právom chránené záujmy týkajúce sa zdravotnej starostlivosti (§ 3 ods. 1
zákona č. 365/2004 Z.z.). Práva a právom chránené záujmy vo vzťahu k poskytovaniu zdravotnej
starostlivosti sú upravené v zákone č. 576/2004 Z.z., pričom zdravotnou starostlivosťou sa rozumie
(§ 2 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z.) súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki
pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom

predĺženia života fyzickej osoby, zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií,
pričom zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky
výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu s tým, že súčasťou poskytovania zdravotnej
starostlivosti je aj preprava podľa § 14 ods. 1; pracovné činnosti pri preprave podľa prvej časti vetynemusia byť vykonávané zdravotníckymi pracovníkmi. To znamená, že žalobca v danom prípade vo
vzťahu k podanej verejnej antidiskriminačnej žalobe bude musieť preukázať, že uvedené zvýšenie
základného imania VšZP malo - mohol mať reálny (skutočný) negatívny - diskriminačný dopad na

pacientov súkromných zdravotných poisťovní a to výlučne vo vzťahu k poskytovaniu vyššie definovanej
zdravotnej starostlivosti. V danom prípade však žalobca len vo všeobecnej a hypotetickej rovine tvrdil,
aký dopad môže mať (ďalšie) zvýšenie základného imania VšZP na pacientov súkromných zdravotných
poisťovní (menej preplatených zákrokov než pacienti VšZP, skrátenie čakacích dôb pre pacientov VšZP,
lepší prístup k inovatívnym liekom pre pacientov VšZP). Hoci k naplneniu dôvodnosti tzv. verejnej

antidiskriminačnej žaloby postačuje len možnosť alebo podozrenie, že porušením zásady rovnakého
zaobchádzania môžu byť dotknuté určité práva a právom chránené záujmy, neznamená to, že na
dôvodnosť samotnej žaloby postačujú všeobecné, nekonkrétne a výlučne len hypotetické tvrdenia
žalobcu o možných dopadoch zvýšenia základného imania VšZP na pacientov VšZP, ako aj pacientov
súkromných zdravotných poisťovní. Navyše vzhľadom na skutočnosť, že k zvýšeniu základného imania
VšZP došlo od roku 2020 celkovo už tri krát, žalobca mal možnosť nie len v hypotetickej rovine ale aj

konkrétnymi skutkovými tvrdenia uviesť, ako sa takéto zvýšenie základného imania VšZP dotklo práv
a oprávnených záujmov pacientov súkromných zdravotných poisťovní, na základe čoho by bolo možné
dôvodiť obdobné následky na práva a právom chránené záujmy pacientov súkromných zdravotných
poisťovní aj pri ďalšom zvýšení základného imania VšZP. Na základe uvedeného bol súd toho názoru,
že žalobca tvrdeniami obsiahnutými v žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj

k nim pripojenými listinnými dôkazmi, neosvedčil danosť/existenciu práva, ktorému žiada bezodkladne
poskytnú ochranu, teda danosť a existenciu možnosti ohrozenia práv a oprávnených záujmov pacientov
súkromných zdravotných poisťovní v dôsledku navýšenia základného imania VšZP.

13. Z predkladacej správy k uzneseniu vlády SR č. 209/2022 navyše vyplývalo, že zvýšením základného

imania bol sledovaný cieľ spočívajúci v kompenzácii negatívnych dopadov na hospodárenie VšZP, z
čoho možno usúdiť, že cieľom zvýšenia základného imania VšZP nebolo zvýhodnenie jej pacientov ale
práve zabezpečenie toho, aby pacientom VšZP bola vôbec poskytovaná zdravotná starostlivosť, teda
aby bola VšZP vôbec schopná uzatvoriť s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti zmluvy o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti ako predpoklad poskytovania zdravotnej starostlivosti jej poistencom s právom

na jej úhradu zo zdravotného poistenia. Ak by teda súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa
navyšovaniu základného imania VšZP, teda by zabránil VšZP zákonným spôsobom získať finančné
zdroje, mohol by zapríčiniť situáciu, v ktorej by VšZP nemala dostatok zdrojov a nebola by schopná
zabezpečiť realizáciu bezplatnej zdravotnej starostlivosti pre svojich pacientov, čím by navodil taký stav,
ktorým by mohol neprimerane zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov pacientov VšZP.

14. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, najmä z dôvodu, že nebolo možné prijať (aspoň
predbežný) záver o dôvodnosti (resp. aspoň osvedčenosti) práva, ktorému žalobca žiadal poskytnúť
súdnu ochranu formou nariadenia neodkladného opatrenia, ako aj z dôvodu, že prípadným nariadením
navrhovaného neodkladného opatrenia, by mohol byť vytvorený stav, ktorý by nesledoval legitímny cieľ,

súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

15. Súd o nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol v
súlade s princípom úspechu v konaní a žalovanému ako úspešnej strane sporu tento nárok nepriznal,
keďže mu žiadne trovy konania v spojení s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote
15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať
strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie
je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.